Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem, kolegyňa, pani poslankyňa Kleinert, za to, že si to v podstate veľmi dobre opísala z pohľadu tých samospráva, z pohľadu teda hlavného mesta, kde som teda aj ja mestským poslancom, a to je presne to, že síce sa priamo samospráv tá transakčná daň nedotkne, ale na druhej strane sa to dotkne všetkých mestských podnikov, pretože, ako si aj ty uviedla príklad s dopravným podnikom, kde jednoducho aj napríklad teda tie cestovné lístky alebo električenky sa dajú platiť kartou, to znamená, že takisto nejaký odvod touto Ficovou transakčnou daňou tých ľudí postihne v takej miere, že to môže mať dopad taký, že sa budú dvíhať ceny lístkov, čo, samozrejme, nie je nikdy populárne, ani teda z pohľadu tých samospráv, už rozhodne nie z pohľadu tých cestujúcich.
A mňa to mrzí, lebo na jednej strane sa tu idú dať nejaké preddavky tým samosprávam, samozrejme, veď tie samosprávy nie raz dokázali a potvrdili, že vedia veľmi responzívne reagovať, keď sú nejaké aj výnimočné situácie. Videli sme to pri tom covide, kedy tá pomoc stála a padala na tých samosprávach. No a áno, že tie samosprávy si tie peniaze zaslúžia, ale na druhej strane ich ideme vybrať cez tie transakčné dane, cez túto Ficovu drahotu a zlú konsolidáciu, na ktorú doplatia aj tieto samosprávy. A mrzí ma to, pretože si myslím, že, práve naopak, tieto samosprávy mali byť podporované. Síce na jednej strane tu dostanú okolo 150 miliónov, na strane druhej ich tu zasiahne táto Ficova transakčná daň, ktorá je naozaj zlá, ničí, škrtí ekonomiku, ako si povedala, zasiahne to najviac ekonomicky aktívnych ľudí a kto jednoducho je priškrtený, tak, samozrejme, nemôže podávať výkon, pretože nemôže dýchať.
Takže ďakujem, že si to veľmi pekne zhrnula a myslím si, že z pohľadu teda samospráv si to veľmi pekne vystihla a opísala. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, tak poďme teda spoločne vyšetriť, či sú tu dôvody na to skrátené legislatívne konanie. Ja mám za to, že aj nie, ale napriek tomu poviem, že faktom je, že máme najmenej bytov na tisíc obyvateľov, nájomných bytov, z pohľadu, alebo teda keď sa porovnáme s inými krajinami EÚ, alebo máme najvyšší vek osamostatnenia sa od rodičov, čo je tiež z dôvodu toho, že to bývanie je na Slovensku nedostupné. Chýbajú nám tie nájomné byty, to je pravda.
No ale teda otázka je, keď už sme pri tom skrátenom legislatívnom konaní, že tento problém je tu niekoľko rokov, toto nie je problém, ktorý by tu bol jeden alebo dva mesiace. Naozaj toto je problém, ktorý tu máme dlhodobo. Ja ako tú politiku naozaj sledujem, by som povedal, od základnej školy a ja neviem, že či by to niekedy pre stranu, ktorá sa tvári, že je sociálnodemokratická, bola priorita. Ja by som aj povedal, že nie. Zrazu niekde v nejakom momente počas tohto volebného obdobia povedal pán premiér, že nájomné bývanie je premiérska téma. Však ako fajn, by som povedal, že možno aj zdravotníctvo by mohla byť premiérska téma, to pán premiér povedal, že nie je. No ale teda keď sa bavíme o týchto dôvodoch na to skrátené legislatívne konanie, tak aj môj predrečník kolega Štefunko to veľmi dobre spomenul., človek by aj očakával možno nejaký komplexnejší program, možno nejakú víziu, možno niečo, čo sa plánuje dlhodobo, lebo aj tá výstavba, to nie je, že lusknete prstom a máte byty, hej, že to naozaj si myslím, že toto treba väčšiu, odbornejšiu, komplexnejšiu diskusiu a podľa mňa aj tu v Národnej rade. Ja už by som teda očakával, že keď už tu príde takýto zákon, tak by mohol prejsť nejakým medzirezortným pripomienkovým konaním, že to nebude opäť tak narýchlo, že nám tu o jedenástej predsedajúci oznámi, že tu príde takýto návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. My nevieme čo skôr, tak, samozrejme, sa snažíme to narýchlo si preštudovať, aby sme vôbec vedeli, o čom to je. Potom sa tu nejakým spôsobom vyrozprávame a odhlasujeme a ideme ďalej. Potom sa stane to, že sa sem zase vrátime, budeme to desaťkrát opravovať, potom v tom bude chaos, nikto nebude vedieť, ako to je.
Tento zákon samotný, aj keď sa držím teda toho skráteného legislatívneho konania, zahŕňa aj aktérov ako napríklad hlavné mesto. Ja sa stavím, že hlavné mesto o tomto ani nevie a že to s nimi ani nebolo prediskutované. Tak ako keď to prišlo na výbor, nikto ani nevedel, o čom sa ide rokovať. Si myslím, že ten legislatívny proces má nejakú hlavu a pätu, veď to upravuje aj zákon o rokovacom poriadku, a mali by sme spĺňať nejaké podmienky, pričom ja mám za to, že tu nie sú ohrozené ľudské práva a slobody, že tu neni ohrozená bezpečnosť štátu a že nehrozia veľké hospodárske škody. Ako možno teda hrozia nejaké väčšie hospodárske škody, lebo dneska sme sa dočítali, že šéfka Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania pani Lysová bola v minulosti dvakrát odsúdená, čo súviselo s nejakým realitným biznisom. Ja o tom veľa neviem, nechcem sa tomu veľmi venovať, ale ak ste to mysleli takto, že z tohto dôvodu sú ohrozené nejaké hospodárske škody, tak potom si myslím, že to je asi problém v tej agentúre, nie v tom, že to musíme robiť cez skrátené legislatívne konanie.
No, uvediem ešte teda príklad s tými bytmi. Tak komerčný nájom v štátom podporovaného nájomného bývania pre 30 m² je 490 eur a pri 30 m² tej istej bytovky, bavíme sa o Bratislave, je 420 eur, čo je rozdiel asi 70 euro. Ako v poriadku, ale ak by som očakával, že štát dá do ponuky nejaké nájomné bývanie, tak naozaj to bude dostupné aj cenovo, čo ja mám z pohľadu toho, čo vidíme na internete, tak mám za to, že to nie je až tak cenovo dostupné, a potom teda nerozumiem úplne tej pointe. Aj napriek tomu, že si myslím, že tých bytov nájomných je málo, ale keď už sa teda stavajú, tak by mali byť jednak adresné a zároveň by mali byť aj cenovo dostupné, čo, poviem úprimne, ak tieto byty má stavať developer, tak ich v prvom rade bude stavať tam, kde on potrebuje, a nie tam, kde to potrebujú tie mestá a obce. Môžme sa baviť, keď ten zákon samotný bude prerokovaný, že či je to adresné, alebo nie je, či je to cenovo dostupné, alebo nie je, ale minimálne ja mám za to, že neexistujú naozaj zákonom stanovené podmienky na to, aby sme toto robili v skrátenom legislatívnom konaní. Ja som si prečítal všetky tie materiály za ten čas, ktorý sme mali. Hovorím, je to asi pár hodín. Pamätám si, o jedenástej predsedajúci, bol to, myslím pán Raši, povedal, že prídu dva návrhy zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, teda II. pilier a nájomné bývanie. No, teraz je, za chvíľku bude päť hodín, tak ja neviem úplne, že či naozaj toto je niečo, čo sa nedalo urobiť aj inak. Napríklad cez medzirezortné pripomienkové konanie, nejakou hlbšou diskusiou minimálne v parlamente. Hovorím aktérmi tohto sú aj mestá a obce. Nie som si úplne istý, či ste to stihli za tých päť hodín s tými mestami a obcami prerokovať alebo nejakým spôsobom prediskutovať. Ale minimálne očakávam, keď už sa naozaj bavíme o tak komplexnej téme, lebo táto téma naozaj má presah aj do viacerých rezortov, má veľa, zákon územného plánu a podobne, že by sa to nerobilo takto narýchlo a takto na kolene. Lebo potom naozaj, áno, že keď sa to robí takto rýchlo, môžu tam byť chyby, tak potom áno, hrozia tie hospodárske škody, čo si myslím, že ak chceme mať, aj zo skúseností máme. Tá skúsenosť alebo tá minulosť nám dáva za pravdu, že keď sa niečo robilo narýchlo, tak tam boli chyby, opravovalo sa to a, bohužiaľ, aj napriek tomu, že ste tvrdili, že tie odôvodnenia tu sú, tak nám tá história dala za pravdu, že naozaj niekedy je lepšie nebežať ten šprint, ale maratón.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tak tento návrh zákona tu máme už asi od septembra. Už je začiatok apríla, je to vyše pol roka. Ja by som očakával, že za toho pol roka aj napriek tomu, že nastali nejaké personálne zmeny na tomto ministerstve, tak ten návrh zákona, mali ste príležitosť naozaj niečo iné priniesť. Mohli ste spraviť to, čo ste tu vyprávali o tom, že pôjde viacej peňazí do mládeže, že to pôjde medzi kluby, že sa nebude stavať hala v Šamoríne, no ale opak je, opak je pravdou. Jednoducho ani tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré teraz prišli, nič z toho, čo ste sľubovali, neprinášajú, len opravujú chyby, ktoré v tom zákone boli a ktoré sú v rozpore dajme tomu s ministerstvom financií. Ale jednoducho toto je opäť nevyužitá príležitosť. Ste minister, mali ste príležitosť niečo s tým spraviť, ale len čo sa tu deje, že sa tam len opravujú chyby. A je to premárnená príležitosť a dokazuje to len to, že na tom ministerstve nemáte absolútne čo robiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Hlina, už keď som vás tu videl, že teda tu sedíte, tak ja už som naozaj veľmi dúfal, že sa prihlásite o slovo a vystúpite a ďakujem vám za to, lebo naozaj ste to zhrnuli veľmi presne, že akým problémom momentálne táto krajina žije, akým problémom čelí, a jednoducho sú ignorované, neriešime ich. Ale čo tu riešime, napríklad to, že chceme mať v ústave, že pohlavie je muž a žena.
Že mne to príde asi ako keby, ja neviem, že sme dali do ústavy, že deň má 24 hodín alebo nebo je modré, tráva je zelená. Ako však pre mňa za mňa, bavme sa o tom, ale ja neviem, že... Tak nám tu sa rozpadajú stredoškolské, vysokoškolské internáty. Mladí ľudia sú v zahraničí, jednoducho sa nechcú vrátiť na Slovensko aj práve preto, že tu riešime to, čo tu riešime, a neriešime tu to, čo by sme tu riešiť mali. Ako napríklad to všetko, čo ste spomenuli. Ono by sme, samozrejme, tých problémov tu mohli menovať aj, aj do zajtra, aj do pondelka.
Ale ja som si spomenul na takú jednu situáciu (povedané so smiechom), ja mám bratranca a sesternicu, žijú v Anglicku, konkrétne v Londýne a raz za čas, niekoľkokrát do roka prídu na Slovensko a vždy sa teda bavíme o tom, že čo tu riešime, oni mi naozaj, oni mi niekedy, že nechcú veriť, keď im hovorím, že čo my tu v tomto parlamente riešime. A ja už sa teším, prídu, keď bude Veľká noc, a opäť im poviem, no tak my tu riešime zmenu ústavy, ktorá hovorí o tom, že budeme mať v ústave zakotvené, že pohlavie sú len muž a žena.
A ono ani nejde o tom, že o čom my sa doma bavíme, to neni ani tak podstatné. Ale podstatné je to, že, že ja ani im neviem reálne povedať, prečo by sa sem naspäť mali vrátiť, pretože naozaj, nerobíme, táto vládna koalícia naozaj nič nerobí preto, a má na to všetky možné nástroje. Máte vládu, máte parlament, máte prezidenta, aby ste aspoň niečo pre túto krajinu urobili, a vy namiesto toho tu riešite takéto hlúposti a mňa to veľmi mrzí, pretože to nie je len o mojom, o mojej rodine, ale naozaj v zahraničí žije niekoľko tisíc Slovákov, ktorí sa nechcú vrátiť presne kvôli tomuto.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Tak som sa aj tak počas toho vystúpenia zamýšľal nad tým, že čo všetko by sa dalo v tej ústave zmeniť, a tu teraz nechcem viesť, ako kebyže debaty o zmene ústavy, ale keď už ju tu máme, tak ma mrzí, že to je práve tento návrh, lebo neviem, že za päť minút sú tri hodiny, piatok poobede. Ja sa stavím, že čo už momentálne na Slovensku viac trápi, ako je táto téma, tak by som si tipol, že o tomto čase sú to minimálne zápchy von z Bratislavy, alebo teda polorozpadajúce sa meškajúce vlaky. Mne to, žiaľ, pripomína niečo podobné, ako keď sme tu riešili tie prevraty Gruzíncov a tak, že to je proste téma, ktorá je len umelo vytvorená, vymyslená, reálne títo ľudia absolútne nikomu neubližujú. Práve naopak sú vysokou pridanou hodnotou našej spoločnosti, sú to naši susedia, kolegovia, deti priatelia. Ja si naozaj nemyslím, že nás akokoľvek ohrozujú.
No ale tak aj kolega Dubéci sa zamyslel teda v tej rozprave, že čo teda naozaj ohrozuje tú rodinu, a ja si myslím v prvom rade, že je to chudoba, korupcia, pokrytectvo. Toto ohrozuje rodiny na Slovensku a toto momentálne, čo tu prerokovávame, podľa mňa toto je čisté pokrytectvo.
Ďakujem pekne.

Ja tu som. Ďakujem. No, Michal, tak presne si to vystihol k tej transakčnej dani, že naozaj tomu absolútne nikto nerozumie, je to chaos, aká konsolidácia, taká transakčná daň. Presne ako si povedal, mysleli si, že si to nikto ani nevšimne, ale stala sa z toho vlajková loď. Naozaj ja, mňa sa tu ľudia na to pýtajú, mne mladí ľudia píšu a pýtajú sa ma, že ako to vlastne má fungovať, pretože v nejakej banke poplatky platiť nemusia, niekde ich platiť musia, niekde potrebujú také potvrdenie, niekde potvrdenie nepotrebujú, nikto tomu nerozumie, ale minimálne čomu ľudia rozumejú a čo už si od včera všímajú, že im odchádzajú z účtov peniaze. A tieto peniaze, ktoré im odchádzajú na túto transakčnú daň, by napríklad mohli investovať do rozvíjania svojho podnikania a mohli by inovovať, napriek tomu nebudú môcť a budú musieť zvyšovať ceny. A mňa naozaj ako mrzí, že vôbec toto tu musíme riešiť, pretože dalo sa to aj ináč, lenže vám sa nechcelo alebo ste nevedeli, je to úplne jedno, ale v každom prípade na to na konci dňa doplatia ľudia. A ja sa stavím, že ešte sa tá transakčná daň aj v tom procese počas teda bežnej praxe stane, že to bude taký chaos, že toto budeme ešte na štyrikrát opäť upravovať, pretože nikto tomu nerozumie (kýchnutie v pléne), na zdravie, aj, na zdravie, aj na tých finančných správach, ak sa tam niekedy teda človek dovolá, má to šťastie, tak naozaj ani tí úradníci sami nevedia, nie je to ich chybou, je to chybou toho, že je v tom taký chaos, že ste to robili tak narýchlo, je to šité horúcou ihlou, ako sme tu už viackrát povedali, že tomu nikto nerozumie. Mňa to naozaj mrzí, pretože za tie roky ste nijako nepodporili podnikateľov a živnostníkov, práve naopak, dávate im jedno poleno pod nohy za druhým a toto je, ja sa naozaj obávam, že toto bude veľký problém a veľa firiem aj skončí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, teraz som chcel reagovať v tomto kontexte na moju kolegyňu Tinu Gažovičovú, že presne, že o tomto, podľa mňa tá debata ani nie je o tom, že či to je veľa, alebo málo peňazí. Veď presne, ako to už bolo povedané, že je to investícia do budúcnosti, je investícia do mladých ľudí, je to o rovnosti príležitostí, o znižovaní tej sociálnej nerovnosti medzi mladými ľuďmi, takže ja si myslím, že táto debata je o tom, ak sa teda bavíme o koalícii, lebo tie počty sú také, že bez koalície tento návrh zákona nemôže prejsť, tak podľa mňa je to, táto debata o tom, že či je, alebo nie je politická vôľa na to, aby ste tento návrh zákona podporili. Už to tu bolo aj pri inom návrhu zákona spomínané, že, ja rozumiem tomu, že máte nejaké koaličné zmluvy a podobne, ale ako naozaj tento zákon nikomu neškodí, pomáha. Pomáha mladým ľuďom. Podľa mňa v porovnaní s tým všetkým, čo tu bolo spomenuté, na čo všetko sa tu teraz, by som povedal, vyhadzujú peniaze, si nemyslím, že toto je niečo, čo by sme nevedeli nejakým spôsobom zafinancovať.
Takže ja si myslím, že toto je naozaj len o politickej vôli, či chcete, alebo nechcete pomôcť mladým ľuďom, lebo nemá to žiadne logické podfarbenie. Je to naozaj zákon, ktorý pomáha a znižuje sociálnu nerovnosť medzi mladými ľuďmi a dáva im príležitosť doštudovať vysokú školu v prípade, že by museli platiť školné, ak by predlžovali štandardnú dĺžku štúdia, čo je úplne normálne. Je to úplne bežné, deje sa to.
Ja som tiež predlžoval vysokú školu o jeden rok len preto, lebo som dopisoval diplomovú prácu, takže som celý rok predĺžil len kvôli tomu, že som písal diplomovku. Potreboval som na to viacej času. To nie je o tom, že by mladí ľudia chceli nejakým spôsobom sa flákať alebo podobne. Práve naopak, z vlastnej skúsenosti vám poviem, že každý chce tú vysokú školu skončiť čím skôr, ale sú úplne prirodzené a adekvátne dôvody, prečo tomu tak nie je.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za to slovo.
No my keď sme sa aj snažili teda vyrátať, že koľko by to teda asi stálo, tak tá horná hranica je do tých 3 mil. euro. My sme aj v tej doložke vplyvov napísali to, že aby teda o tie peniaze školy neprišli, aj keď si nemyslím, že financovanie vysokých škôl na Slovensku stojí a padá na tom, či niekto predĺži štandardnú dĺžku štúdia, ale malo by to byť, ale teda mal by to teda štát kompenzovať tým vysokým školám. To sa bavíme naprieč všetkými vysokými školami na Slovensku o tej cene troch miliónov, ja si, pri všetkej úcte, ako sa tu aktuálne rozhadzuje napriek tomu, že konsolidujeme, si myslím, že tri milióny euro, ktoré by išli, teda aby sa investovali do mladých ľudí, aby mohli doštudovať, si nemyslím, že v tomto prípade až tak veľa. Ale v tom návrhu zákona, samozrejme, sme sa snažili tú doložku vplyvov rozpísať najviac, ako sme vedeli, sme pracovali s dátami, ktoré boli dostupné a ku ktorým sme sa vedeli dostať. Takže keby, samozrejme, ja neviem možno ministerstvo školstva, financií by možno vedelo mať lepšie dáta, ale s tým, čo my sme robili, tak je to tam všetko v tom návrhu zákona, keď si to potom pozriete, tak je to tam všetko uvedené.
Ďakujem.

Ďakujem ešte raz za slovo.
Tak ako som spomínal, tento návrh zákona rozširuje možnosť bezplatného štúdia na vysokých školách pre programy bakalárskeho štúdia, alebo teda štúdia, ktoré spájajú prvý a druhý stupeň.
Tento návrh zákona má prispieť k tomu, aby sa zvýšila flexibilita a dostupnosť, finančná dostupnosť štúdia na vysokých školách. Vieme, že bezplatné, teda denné štúdium je garantované len v tej štandardnej dĺžke štúdia. Ak sa bavíme o tom bakalárskom sú to tri roky. V prípade, že ak niekto, kto v súčasnosti študuje slovenskú vysokú školu a prekročí tú štandardnú dĺžku štúdia, teda minimálne jeden rok, tak už musí platiť ten poplatok. Ten poplatok sa hýbe v priemere niekde okolo 500 až 1 500 euro. A my by sme týmto návrhom zákona chceli teda v prípade, ak by študenti predĺžili tú štandardnú dĺžku štúdia o jeden rok, tieto školné poplatky platiť nemuseli. Z tých čísiel, ktoré máme, tak ročne prekročí štandardnú dĺžku štúdia vyše 8-tisíc študentov a študentiek vysokých škôl. Tie dôvody sú, samozrejme, rôzne. Či už je to to, že niekto úplne prirodzene potrebuje na štúdium viacej čase, alebo má nejaké zdravotné problémy, mohol byť odcestovaný kvôli výmennému programu, a nie vždy, aj napriek tomu, že existuje výnimka na tieto Erasmi, tak nie vždy škola uzná tie kredity a uzná tie predmety, ktoré ten študent, alebo teda študentka absolvovali a aj z tohto dôvodu musia potom predlžovať tu štúdium na vysokej škole. Alebo je to aj čisto z toho dôvodu, že je všeobecne známe, že mladí ľudia teda, ktorí vyštudujú na vysokých školách, tak častokrát im nestačia iba tie teoretické zručnosti, ktoré sa v škole naučia, ale už dneska je každému jasné, že potrebujú mať aj nejaké praktické skúsenosti. No a mnoho študentov a študentiek na vysokých školách tým pádom sa snažia už popri štúdiu získať tieto praktické skúsenosti. Aj to je jeden z dôvodov, prečo to štúdium bežne predlžujú, alebo úplne aj ten ďalší dôvod môže byť to, že niekto jednoducho na písanie záverečnej práce potrebuje teda viacej času.
No a ide predovšetkým o to, aby sme zdostupnili, čo sa týka finančnej dostupnosti, vysoké školy, aby sa nestalo, že niekto by nemohol doštudovať len preto, lebo jednoducho mu to finančná situácia neumožňuje. Ten druhý dôvod je aj taký, že stane sa. Je to úplne normálne, keď niekto končí strednú školu a prihlasuje sa na vysokú, že nie úplne sa musí trafiť do toho odboru, ktorý by možno chcel neskôr po vyštudovaní robiť, a nemá zmysel, aby teda takýto človek študoval na vysokej škole niečo, čo ho nebaví, niečo v čom sa nenašiel len preto, aby neprestúpil na inú školu, a mal by už automaticky o jeden rok na vysokej škole naviac a musel by si ho zaplatiť.
My sme sa bavili aj s mnoho mladými ľuďmi, ktorí nám naozaj písali, že keď predĺžili štúdium z rôznych dôvodov aj, samozrejme, zväčša takých, ktoré som v tejto rozprave uviedol, tak museli to platiť. A nie každý na to mal peniaze a v niektorých prípadoch to znamenalo, že to štúdium ani nedokončili len kvôli teda tejto finančnej bariére.
Nebudem klamať, priznám sa, my sme sa inšpirovali Českou republikou. Tento návrh v Českej republike funguje, resp. teda študenti a študentky, ktorí prekročia tú štandardnú dĺžku štúdia, tak potom tie ďalšie roky majú bezplatné. Ja si myslím, že je dôležité, lebo vieme, že koľko mladých ľudí študuje v Čechách a mohli by aj študovať u nás, tak aspoň trošku sa priblížiť k tej kvalite, alebo teda k tej dostupnosti aj tých vysokých škôl v Čechách. Ja nehovorím, že, toto nie je nejaká zásadná reforma vysokých škôl, je to len o tom, aby teda to štúdium bolo dostupnejšie aj vzhľadom na to, že sa teda zrušil ten daňový bonus na deti, tak je toto jedna z možností, akým spôsobom to štúdium môže byť dostupnejšie aj pre deti, ktoré možno nemajú takú finančnú podporu od rodičov. Mnoho študentov musí teda brigádovať, aby vôbec mohlo doštudovať.
Aj výskumy dokazujú, to, že niekto vyštuduje vysokú školu v tej štandardnej dĺžke štúdia, to automaticky neznamená, že je dobre pripravený na ten prechod z vysokej školy na trh práce. Práve naopak, tam je presne dôležité to, aby mali aj tie pracovné zručnosti a skúsenosti, a tento návrh zákona zvyšuje tú flexibilitu toho, že tí študenti a študentky vysokých škôl majú väčšie možnosti sa realizovať už popri štúdiu na vysokej škole a nemusia sa báť, že ak by tú štandardnú dĺžku prekročili, tak by sa museli nejakým spôsobom dotknúť ich nejakých finančných prostriedkov.
Takže chcel by som ešte teda na záver povedať, alebo teda ja som vlastne chcel aj vyzvať koaličných poslancov a poslankyne, ale teda ak nerátam pána predsedajúceho, tak ste tu konkrétne dvaja, takže je to taká výzva možno viac do vzduchu ako, ako konkrétne, takže trošku ma to mrzí, ale je to podľa môjho názoru dobrý návrh zákona. My sme to prediskutovali aj s akademickými obcami, teda so zástupcami rôznych študentských organizácií, ktorí, samozrejme, tento návrh alebo túto myšlienku podporili, za čo im, samozrejme, ďakujeme.
Takže myslím, že tento návrh zákona pomôže mladým ľuďom, veľa sa teda aktuálne v tejto krajine pre mladých ľudí až tak nerobí, a keď hej, tak sú to skôr rôzne vyhrážky a urážky, takže tento návrh zákona nemá absolútne žiadne ideologické podfarbenie. Je to presne podobný návrh zákona, ako boli tie predchádzajúce, ktoré svojím spôsobom pomáhajú predovšetkým ľuďom, v tomto prípade mladým ľuďom, ktorí si možno z finančných dôvodov nevedia zaplatiť štúdium, a nemá teda zmysel, aby niekto skončil vysokú školu, ktorú by aj možno doštudoval, žeby na to, samozrejme, mal predpoklady, len preto, že si nevie teda zaplatiť to štúdium, pretože ako som spomínal, tá priemerná cena, alebo teda ten priemerný poplatok je niekde medzi 500 až 1 500 eur.
Ďakujem veľmi pekne za vystúpenia, teda ak by bola taká šanca, že by ste tento návrh zákona podporili, tak my vám, samozrejme, budeme veľmi vďační.
Ďakujem pekne.

Ďakujem vám veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tak dovoľte mi, aby som touto cestou mohol uviesť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene doplnkov niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrhom zákona sa teda rozširuje možnosť predĺženia bezplatného štúdia o jeden rok. Týka sa to predovšetkým študentov bakalárskeho študijného programu alebo študijného programu, ktorý spája prvý a druhý stupeň.
Ďakujem veľmi pekne a týmto sa aj hlásim do rozpravy, kde tento návrh zákona môžem viacej uviesť a predstaviť.
Ďakujem pekne.