Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja v krátkosti, dovoľte mi reagovať, pán poslanec, na to, čo tu odznelo. Keď aspoň približne, čo som si napísala z tých dôležitých bodov.
Slovenská obchodná inšpekcia, ÚRSO. Nejde o duplicitu. Dohodli sme sa s ÚRSO a dohodli sme sa so Slovenskou obchodnou inšpekciou, ktorá nieže bude robiť dvojakú robotu, ale naopak, tie kompetencie prejdú aj s pracovníkmi na ÚRSO, pretože dlhodobá prax hovorila, že pokiaľ išlo o nejaké veci, čo sa týka energetiky, tak SOI-ka si pýtala stanoviská od ÚRSO, tam boli odborníci, preto sme sa dohodli, že efektívnejšie bude, že ak tých 14 pracovníkov, ktoré sú na Slovenskej obchodnej inšpekcii, a tie jednotlivé zodpovednosti, ktoré Slovenská obchodná inšpekcia má, tak presunieme na ÚRSO. Pretože len takto to išlo cez jedného partnera, bol to, nechcem to nazvať medzičlánok, ale pokúšame sa to zefektívniť.
Ďalej ste položili takú otázku, čo chceme robiť s energetikou a áno, hovoríme o väčšej regulácii, určite. Ja si len dovolím povedať poznámku, čo ste hovorili na tú plošnú a adresnú pomoc. Ja som nepovedala, že tá plošná pomoc je dobrá. Ja som povedala, že naša vláda nastupovala a bola menovaná 25. októbra. Niekoľkokrát v parlamente, viem, že ste tu neboli, my sme dlhodobo kritizovali ako opozícia, že predčasné parlamentné voľby boli v septembri a vláda padla v decembri pred Vianocami. Hovorili sme, že to sa dotkne viacerých odvetví a hlavne rozpočtu, pretože nová vláda, keď nastúpi, už bude musieť byť schválený alebo bude schválený rozpočet a budeme mať málo časových možností na to, aby sme tieto veci upravili. A tak to dopadlo aj na ministerstve hospodárstva, že žiadne podklady na adresnú pomoc neboli pripravené, a preto sme pristúpili k plošnej pomoci. A od začiatku hovorím, plošná pomoc bola z toho dôvodu, že sme chceli pomôcť obyvateľstvu, nenašli sme žiadny iný recept, žiadny iný koncept a na adresnej pomoci pracujeme tak, aby sa ľuďom, ktorí si vykurujú bazény a vírivky, nepomáhalo, pretože na to majú, na zvýšené ceny energií.
Čo chceme robiť s energetikou? Hovorili ste o plyne, plyn minulosťou. Uvidíme, či je plyn minulosťou. Uvidíme, čo všetko sa v Európe udeje. Samozrejme, keď sa bavíme o plyne, nie preto sa snažíme o nejaké dodávky z Azerbajdžanu, lebo chceme plyn z východu, je to preto, že áno, plynu v Európe je dosť, len je otázka ceny. A keď chceme v nejakej dostupnej cenovej relácii plyn na Slovensko, aby prúdil, tak jednoducho snažíme sa aj o nejaké iné alternatívne dodávky. A tam treba aj pripomenúť to, že plyn, nehovoríme len o vykurovaní domácností. V minulosti 14, dnes približne 10 % z celkovej spotreby Slovenska plynu spotrebováva Duslo Šaľa. Dvetisíc primárnych zamestnancov, 10-tisíc ďalších sekundárnych zamestnancov. Okres Šaľa, neviem si predstaviť, čo by sa stalo, keby výroba v Dusle Šaľa sa uzavrela kvôli tomu, že plyn by sa predražil, produkty, umelé hnojivá by boli nekonkurencieschopné a tak ďalej a tak ďalej. Takže plyn, nejde len o domácnosti, ide nám aj o priemysel a snažíme sa.
Spomínali ste aj veci ohľadom G-komponentov, OZE. Najprv sa vrátim k tomu OZE, povedal to aj môj kolega poslanec Šimko. Máme jeden z najzelenších mixov, alebo energetický mix, dekarbonizovaný energetický mix a netvrdím to ja, povedal to šéf medzinárodnej organizácie pre atómovú energetiku, že patríme s provinciou Ontário v Kanade, so Švédskom a Slovensko patrí k tým najdekarbonizovatejším, dekarbonizovaným energetickým mixom, 60-65% z jadra, OZE zbytok. My nie sme vláda, ktorá ide proti OZE, ale staviame si reálne ciele, že s tým OZE, a už som to tiež tu niekoľkokrát spomínala pri mojich vystúpeniach v minulosti, keď nebude svietiť slnko, keď nebude fúkať vietor, prípadne bude nízka hladina Dunaja, bez jadra asi Slovensko neprežije. Naopak, robíme veci, ktoré v minulosti boli zanedbané alebo v minulosti na podporu OZE možno neboli v dostatočnej miere podporované alebo nastavené.
Poviem vám jeden príklad, čo sa týka vetra na Slovensku, momentálne sme v rokovaní s úradom pre verejn... úradom verejného zdravotníctva kvôli vyhláške, ktorú vydala ešte minulá vláda, že vietor môže byť najbližšie k osídliu ľudí alebo k intravilánu obce alebo mesta vzdialené päť kilometrov. To znamená, že na Slovensku nepostavíte už žiadne vrtule tým pádom a chceme sa dostať s vyhláškou a meníme ju na štandard Európskej únie.
Čo sa týka aj fotovoltiky a OZE, ďalej G-komponent, zostáva na 20 %, dohodli sme sa v rámci pripomienkového konania s ÚRSO, že bol ponížený z navrhovaných 50 na 20, čo si myslíme, že aj so zástupcami z OZE, keď sme sa bavili, je to prijateľné.
Zelená domácnostiam, pripomínam, zatepľovanie má pán minister životného prostredia, nie my. My v rámci Zelenej domácnosti máme tepelné čerpadlá, fotovoltiku alebo solár a vrtule do obydlia, alebo resp. do záhrad. Tam chcem len pripomenúť jedno, nemešká to. Mešká len vyhlásenie kvôli dvom veciam. Po prvé, sme sa snažili doladiť informačný systém, pretože metóda first in, first out znamenala, že všetci sa budú prihlasovať naraz a nechceli sme, aby nám zhavaroval systém a dostali sme niekoľko, a dostali sme my sme následne niekoľko sťažností. Naopak sme sa snažili výkonnosť systému doladiť tak, aby to systém zvládol. To je prvá vec.
Po druhé, Zelená domácnostiam sa viaže aj na ďalšiu výzvu, ktorá má ísť nasledovne na ňu a má nadviazať na ňu, a je to výzva, čo sa týka Zelenej domácnosti, ale pre energetickú chudobu. Na stole som si nenašla žiadnu definíciu energetickej chudoby, keď som prišla na ministerstvo hospodárstva. Hlavne, že to boli tieto výzvy plánované tam minimálne dva roky, takže sme dolaďovali s ministerstvom financií, s finančnou správou, s ministerstvom práce, so štatistickým úradom, ako podchytiť problematiku energetickej chudoby na Slovensku a ako ju obmedziť a dať ju do nejakého intervalu, aby ľudia vedeli, kto spadne do energetickej chudoby, kto nespadne, pretože na Slovensku máme minimálne 500-tisíc dôchodcov z 1,1 mil. dôchodcov, čo sa prepadlo do pásma chudoby. A hovorím len o dôchodcoch, nehovorím ešte aj o rodinách s deťmi. A potrebovali sme ten systém nastaviť, aby sme vedeli povedať, kto sa, do ktorej výzvy má prihlasovať. No a, samozrejme, tiež sa mi nepáči alokácia, priznám sa, pre energetickú chudobu. Pretože tá výzva, ktorú sme zdedili, má alokáciu 30 mil., ja si myslím, že keď chceme bojovať s energetickou chudobou, mala by byť tá alokácia minimálne 200 mil., minimálne 200 mil.
A čo sa týka aj tých tepelných čerpadiel, tak tam si dovolím povedať jednu informáciu, že pán štátny tajomník sa stretol s prezidentom zväzu pre chladenie a pre tepelné čerpadlá Orovnickým a pomohli sme mu vo viacerých veciach, napríklad aby mu bol pridelený NACE kód v rámci štatistického úradu, aby sa nastavil aj systém odborného vzdelávania aj na stredných, aj vysokých školách. A tam bola aj minulý týždeň tlačová beseda s ministerstvom školstva a pán minister školstva spolu so štátnymi tajomníkmi predstavili viaceré plány na zefektívnenie školstva a fungovania školstva na Slovensku a, samozrejme, aj zefektívnenie vzdelania pre povolania týkajúcich sa alebo súvisiacich s rozvojom cleantech technológií.
A možno jednu informáciu ešte ohľadne plynu. Viete, ten plyn, na Slovensku nehovoríme len o spotrebe, ale treba si uvedomiť, že za plnej prevádzky a plného využitia energetickej infraštruktúry na tranzit plynu bol zisk pred zdanením SPP alebo Eustreamu približne 750 mil. eur, čo asi polovica plynie do štátneho rozpočtu pred zdanením. Sú to obrovské čísla. Vieme, že už tých 60 mld. metrov kubických nám možno klesne na tranzit, ak vybavíme plyn z Azerbajdžanu, na 10-15, ale stále to bude príjem do štátneho rozpočtu. Asi toľko k takým základným informáciám, čo som tak narýchlo postrehla.
Ďakujem pekne.
