Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za otázku.
„Vážený pán poslanec, téma povodní a ochrany našich občanov je pre vládu Slovenskej republiky jednou z najaktuálnejších hlavných priorít.
Vláda a jednotliví ministri, ktorí túto krízovú udalosť riešili na dennej báze, na hrozbu povodní reagovali promptne a vďaka preventívnym opatreniam, koordinácii záchranných zložiek a včasnému zásahu sa nám podarilo zabrániť dramatickým škodám na majetku a verím, že aj veľkým stratám na životoch.
Viem, že včera sa v médiách objavila informácia o tom, že v jednom zo zaplavených domov sa našlo telo muža bez známok života. V tomto prípade je potrebné počkať na závery vyšetrovania, ale som si istý, že naši záchranári boli pripravení pomôcť každému, kto to potreboval.
Hneď na úvod chcem zdôrazniť, že vláda bude maximálne ústretová voči regionálnym aj miestnym samosprávam, najmä pri riešení finančných odškodnení po povodniach. Na situáciu na mimoriadnom rokovaní vlády, pri ktorom boli prítomní aj zástupcovia najviac postihnutých regiónov, sa toto prerokovávalo a bola tá vláda v pondelok tento týždeň.
Už dnes spolupracujeme so samosprávami na čo najrýchlejšom zozname poškodených objektov a nehnuteľností. Využijeme všetky dostupné mechanizmy vrátane prostriedkov z ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny a tiež peniaze z európskych fondov. Vláda má vždy určitú rezervu, ktorú vieme použiť na riešenie takýchto kritických situácií. Monitorujeme situáciu v teréne a vláda bude aj naďalej v úzkej spolupráci so záchrannými zložkami, dobrovoľníkmi a miestnymi orgánmi. Dnes o tejto téme rokujeme s mojimi kolegami z Čiech a Poľska, s predsedníčkou Európskej komisie a verím, že aj z tohto smeru nájdeme riešenia na konkrétnu pomoc ľuďom zasiahnutým povodňami.
V tejto súvislosti by som chcel vyjadriť úprimnú vďaku všetkým, ktorí sa zapojili do boja s povodňami. Ďakujem dobrovoľníkom, profesionálnym záchranárom, hasičom, zdravotníkom a všetkým zložkám, ktoré obetavo pomáhali a ochránili ľudské životy, majetky aj našu infraštruktúru. Vaša práca je neoceniteľná a patrí vám veľká vďaka za zvládnutie situácie.
Chcem tiež spomenúť, že vláda plánuje krízové zasadnutia v Bratislavskom a v Trnavskom kraji, kde bude reagovať na konkrétne požiadavky, a chce prijať opatrenia, aby sa minimalizovali podobné udalosti v budúcnosti.“
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za otázku, pán poslanec.
„Otázka, či je zisk významného postu v Európskej komisii pre Maroša Šefčoviča dôležitá správa pre Slovensko, má jasnú odpoveď. Áno, je významne dôležitá.
Je to pre nás mimoriadne dôležité z toho dôvodu, že pán Šefčovič bude mať silnú a dôležitú agendu pre budúcnosť Európy, teda aj Slovenska, a už v minulosti dokázal, že je schopný sa s takto náročnými témami vyrovnať. Počas rokov, ktoré strávil v Bruseli, bol priamo pri viacerých zásadných rozhodnutiach, ktoré formovali nielen postavenie Slovenska v Európskej únii, ale aj samotnú Úniu, či to bol už náš vstup do schengenu v roku 2007, alebo manažment energetickej krízy v roku 2015, a takto by som mohol pokračovať ďalej.
Ak často oprávnene kritizujeme byrokraciu Európskej únie, treba spomenúť aj administratívnu reformu Únie z dielne Maroša Šefčoviča, ktorá znižuje výdavky Únie o 6 mld. eur. To je niečo, čo opozícia často zabúda spomenúť. Namiesto uznania týchto úspechov slovenského eurokomisára opozícia všetko iba neustále kritizuje a spochybňuje naše kroky doma aj v zahraniční.
Maroš Šefčovič teraz preberá jedno z najvplyvnejších portfólií v Európskej komisii – obchod a hospodársku bezpečnosť. Ide o oblasť, ktorá bude kľúčová pre budúci rozvoj Európskej únie a aj pre Slovensko. Maroš Šefčovič bude mať možnosť ovplyvňovať obchodnú politiku s takými hráčmi, ako sú Spojené štáty americké, Čína či India a zabezpečovať, aby Európa mala prístup k strategickým surovinám a technológiám, ktoré potrebuje pre svoj ekonomický rozvoj.
Opozícia a médiá by mali prestať klamať a sústreďovať sa na rozdeľovanie spoločnosti a prestať sa sústreďovať na rozdeľovanie spoločnosti. Predstavitelia opozície opakovane hovoria, že Slovensko je izolované a nemá na medzinárodnej scéne vplyv. Aj nominácia pána Šefčoviča na jeden z najvýznamnejších postov v Európskej komisii je jasným dôkazom toho, že ide o ďalšie z radu klamstiev. A keď týchto klamárov dobehne do očí bijúca realita, tak si jednoducho iba vymyslia že ďalšie klamstvo, napríklad o tom, že Maroš Šefčovič nemá byť podpredsedom Európskej komisie kvôli politike tejto vlády, pričom žiadni z podpredsedov Európskej komisie v novom volebnom období už nebude mať pridelené vlastné portfólio, pretože Komisia v tomto smere začína pracovať úplne iným systémom.
Myslím si a môžeme byť na to hrdí, ktoré Slovensko meno dostalo do parlamentu a do Bruselu, ktoré pán Šefčovič v Bruseli podnikne, bude všetko v záujme Slovenska a celej Európskej únie.“
Ďakujem veľmi pekne za otázku.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnila z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámila ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní:
– podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba, zastupuje ho ministerka kultúry Martina Šimkovičová,
– minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker, zastupuje ho minister vnútra Matúš Šutaj Eštok,
– minister financií Ladislav Kamenický zastupuje ho minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár.
Neprítomní sú aj členovia vlády, ktorým neboli položené otázky: podpredseda vlády a minister obrany Róbert Kaliňák, podpredseda vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec, minister spravodlivosti Boris Susko, minister cestovného ruchu a športu Dušan Keketi, ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, je odstránenie problémov administratívneho procesu vyplývajúcich z praxe, prispôsobenie procesov v novej právnej úprave v oblasti výstavby a územného plánovania, skrátenie konaní a zabezpečenie vyššej profesionality štátnej správy, ako aj upravenie procesu v zmysle upozornení Európskej komisie. Prijatím návrhu zákona sa zjednoduší a zrýchli proces posudzovania vplyvov na životné prostredie z dôvodu prepojenia s povoľovacím procesom pre stavby a prevádzky podliehajúce posudzovaniu vplyvov.
Návrh zákona definuje základné pojmy. Zisťovacie konanie a posudzovanie vplyvov navrhovanej časti alebo jej zmeny, ustanovuje lehoty pre jednotlivé procesné kroky, zaoberá sa povinnosťou predkladať návrh vo variantoch. Ďalej, návrh zákona podrobne rieši postavenie účastníka konania a práva dotknutej verejnosti, odbornú spôsobilosť a vzťah ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie k zákonu č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.
V rámci pozmeňujúceho návrhu sa uplatnili nielen pripomienky parlamentnej legislatívy, ale hlavne opätovné pripomienky Európskej komisie v oblasti účasti verejnosti pri odvolávaní voči záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania a docizolovanie znenia zákona v oblasti konfliktu záujmov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si predložiť a dovolím si vás poprosiť o podporu navrhovaného zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona je reflektovať na zmeny súvisiace s revíziou smernice 2003/87 Európskeho spoločenstva vo vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii. Nová smernica upravuje existujúci systém obchodovania s emisnými kvótami (ETS 1). Rovnako tiež bude postupne sa zavádzať nový systém obchodovania s emisnými kvótami pre sektory cestnej dopravy a budov (ETS 2).
Návrh zákona zabezpečuje, aby stacionárne prevádzky v rámci systému ETS 1 a nové regulované subjekty v rámci systému ETS 2 mohli riadne vykonávať svoje povinnosti. Zároveň sme pri systéme ETS 2 vytvorili taký prístup, ktorý bude mať v počiatočnej fáze minimalizované sociálne vplyvy, ktoré sú spojené s očakávaným plným spustením obchodovania s emisiami v sektoroch cestnej dopravy a budov.
Návrh zákona zároveň upravuje využitie výnosov z obchodovania s emisnými kvótami ETS 1, a to takým spôsobom, aby odrážal v čo najväčšej miere možné účely využitia podľa smernice, napomohol prispievať k napĺňaniu klimatických cieľov aj iným relevantným rezortom, no zároveň umožnili splniť ministerstvu životného prostredia aj povinnosť reportovať využitie týchto výnosov na klimatické účely.
Návrh zákona rieši transpozíciu dvoch smerníc Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky, pričom boli z dôvodu neobvykle krátkej transpozičnej doby, mimoriadnej komplexnosti a administratívnej náročnosti zmienených systémov, na čo MŽP oficiálne upozorňovalo, oznámené tri formálne výzvy pre nesplnenie transpozície smerníc. Transpozícia predkladá vydávanie povolení na emisie pre regulované subjekty potrebných na vykonávanie svojich aktivít už od 1. októbra 2024, aby od 1. januára 2025 mali regulované subjekty platné povolenia na emisie skleníkových plynov.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona podporíte.
Ďakujem pekne za slovo.

Teda na doplnenie, tiež zabezpečíme, aby ministerstvo zdravotníctva vypracovalo aj písomnú odpoveď na doplňujúce otázky.
Ďakujem.

Vážený pán poslanec, pozorne vnímam vnútropolitickú aj odbornú diskusiu, ktorú tento postoj vyvolal. Rozhodla som sa, aby tento úzko odborný problém zanalyzovali a posúdili všetci tí, ktorí k nemu majú čo povedať, to znamená odborníci. Posilním a rozšírim súčasnú vládou schválenú medzirezortnú pracovnú skupinu, ktorá bola zriadená po prijatí pôvodných, ale stále platných medzinárodných zdravotníckych predpisov o odborníkov naprieč rezortmi a zainteresovanými skupinami. Jej úlohou bude v najbližšom období detailne a odborne vyhodnotiť aktualizované dokumenty, ktoré pripravila WHO, a následne jej zistenia budem prezentovať na rokovaní vlády.
Ďakujem.

Pán poslanec, keď ste sa pýtali na pôsobnosť môjho rezortu, vedela by som si predstaviť, že by sme sa odklonili od niektorých rozhodnutí, ktoré spraví Európska únia, a to sú rozhodnutia, ktoré vážnym spôsobom môžu poškodiť nášmu hospodárstvu. Jednou takou témou, ktorá je a, našťastie, ešte nebola predmetom sankcií voči Rusku, je napríklad dodávka jadrového paliva. Neexistuje momentálne na svete stopercentná náhrada ruského paliva, pretože na Slovensku napríklad nie je licencovaná. A viem si predstaviť a naopak dám vám aj ďalšiu, ďalší príklad. Vybavili sme výnimku pre ruskú ropu, nevybavili sme ju kvôli tomu, aby sme podporovali zamestnávateľov, naopak, chceme podporovať firmy, pretože zamestnávajú zamestnávateľov tisíce, pardon, zamestnávajú zamestnancov a v prípade Slovnaftu sú to tisícky zamestnancov a snažili sme sa o vybavenie výnimky pre produkty z ruskej ropy, pretože sme to mali na stole, keď sme prišli, bývalá vláda s tým nespravila nič a našťastie na rok 2024 sa nám v priebehu decembra túto výnimku podarilo vybaviť. Keby nie tejto výnimky, produkcia Slovnaftu hneď možno o 30-40 % nižšia, pokles zamestnanosti, pokles pretože pokles dopytu po výrobkoch Slovnaftu, ktoré sa vyrábajú z ruskej ropy. To sú veci, za ktoré ja určite budem bojovať, aby všetky opatrenia alebo všetko, čo sa prejednáva v rámci Európskej únie, bolo vždy zmysluplné a neškodilo slovenskému hospodárstvu a štandardu života a životnej úrovne na Slovensku následne.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán poslanec, tak ako Slovenská republika zostáva plnohodnotným členom WHO, tak je aj riadnym členom Európskej únie. Toto členstvo zapája a zaväzuje Slovenskú republiku do rôznych koordinovaných aktivít Európskej únie na zlepšenie pripravenosti, na krízy, ktoré zahŕňajú aj pandémie. V tejto súvislosti by som spomenula najmä nariadenie Európskej únie o cezhraničných ohrozeniach zdravia z roku 2022, ktoré sa vo svojom znení odvolávajú aj na blízku spoluprácu s WHO, ako aj na medzinárodné zdravotnícke predpisy z roku 2005, ktoré zostávajú pre Slovenskú republiku aj naďalej platné. Do týchto aktivít Európskej únie je rezort zdravotníctva aktívne zapojený, tak ako je zapojený aj každý iný členský štát Európskej únie.
Ďakujem.

Ďakujem za otázku. Pán poslanec, toto všetko sme preberali na vláde, myslím, minulý týždeň a, ako tu odznelo aj v stanovisku ministerstva zdravotníctva, tak aj vtedy z úst pani ministerky, že vo všetkých ostatných oblastiach Slovenská republika naďalej chce byť platnou, spolupracujúcou členskou krajinou WHO. Sú viaceré témy, na ktorých sa chceme podieľať, sú viaceré témy, v rámci ktorých chceme aj my čerpať know-how, chceme čerpať skúsenosti z iných krajín, ktoré sú členmi WHO, a veríme, že aj spolupráca v oblasti medzinárodných zdravotníckych predpisov bude v budúcnosti téma, kde sa Slovenská republika naďalej bude zúčastňovať na týchto rokovaniach, bude prispievať svojimi skúsenosťami, svojimi vedomosťami a podarí sa nám nájsť aj v budúcnosti efektívnu formu komunikácie a spolupráce.