Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

13.6.2024 o 14:05 hod.

Ing. PhD.

Denisa Saková

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 13.6.2024 14:20 - 14:22 hod.

Denisa Saková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Dovolím si prečítať odpoveď, ktorú mi pripravilo ministerstvo zdravotníctva.
Vážený pán poslanec, ministerstvo zdravotníctva naďalej plánuje komunikovať a spolupracovať so Svetovou zdravotníckou organizáciou tak, ako tomu bolo doteraz, nakoľko Slovenská republika naďalej zostáva krajinou, ktorá patrí do medzinárodnej zdravotníckej organizácie. Medzinárodné zdravotnícke predpisy nie sú jedinou formou spolupráce členskej krajiny s WHO. Naďalej sa Slovenská republika plánuje aktívne zúčastňovať expertných a technických zasadnutí organizovaných WHO, navyše Slovenská republika je na obdobie rokov 2022 až 2025 členom riadnej rady WHO, kde spomedzi vybraných vlajkových tém svojho členstva v tomto riadiacom orgáne otvára aj nové témy ako sú detská onkológia, detské zdravie, transparentnosť výberových procesov vo WHO či biologická bezpečnosť laboratórií, v rámci ktorých prispieva ku zmenám paradigiem, zvyšuje svoju viditeľnosť v rámci organizácie a tým aj interakciu s ostatnými aktérmi tak na globálnej, ako aj regionálnej úrovni. Zároveň pokračuje aj spolupráca s národnou kanceláriou WHO na Slovensku, ako aj spolupráca v rámci strategických priorít na roky 2024 – 2025, ku ktorým sa aktuálne hľadajú zdroje financovania zo strany WHO. Ministerstvo zdravotníctva zároveň plánuje posilniť spoluprácu v oblasti duševného zdravia prostredníctvom návštevy expertného tímu WHO za účelom vzdelávania a poskytnutia know-how expertom v detenčných ústavoch Slovenskej republiky.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.6.2024 14:14 - 14:19 hod.

Denisa Saková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, Slovensko robí samostatnú zahraničnú politiku, ale to neznamená, že sme osamostatnení (správne osamotení, pozn. red.), práve naopak, snažíme sa robiť zahraničnú politiku na všetky svetové strany. Takú zahraničnú politiku, ktorá je postavená na zmysluplných základoch, a máme v tom silnú pozíciu a pridávajú sa k nám aj ďalšie štáty. Samozrejme, niekedy to chvíľku trvá, ale dobré projekty sa dokážu presadiť a hlavne keď máte pevnú vôľu a viete na konci tej cesty, aký má byť výsledok. V mene predsedu vlády aj ja ako ministerka hospodárstva som presvedčená, že presne toto je aj prípad dovozu plynu z Azerbajdžanu a Slovensko pre to robí veľa. Ako som už spomínala, zhruba pred mesiacom a pol sme boli na pracovnej návšteve v Azerbajdžane, aby sme zabezpečili do budúcnosti dostatok plynu nielen pre slovenské domácnosti, ale aj pre slovenský priemysel.
Pri plyne dnes už nie je možno otázka, či ho je dostatok v Európe, ale otázka je, za akú cenu je dostupný. A 55 % celkovej spotreby plynu u nás spotrebováva priemysel, to znamená, ak chceme, aby naše výrobky alebo náš priemysel bol konkurencieschopný, tak musíme sa orientovať na to, akú máme nákladnú pracovnú silu a hlavne aké vstupy má každý priemysel, čo sa týka v oblasti energií. Doteraz sme kupovali ruský plyn a na tom zarábala aj Ukrajina, to je ten druhý rozmer. Ako viete, mali sme spoločné bilaterálne stretnutie aj s ukrajinskou vládou v Michalovciach a jasne deklaroval ukrajinský premiér, že tranzit plynu cez Ukrajinu znamená aj príjem do štátneho rozpočtu Ukrajiny v objeme približne jednej miliardy eur a zároveň pokiaľ bude prúdiť plyn cez tento tranzit cez Ukrajinu, tak táto energetická infraštruktúra získava aj na svojej odolnosti, to nazvem, pretože sa vyhýba alebo teda znižuje sa riziko jej zničenia z pohľadu ruského agresora a, samozrejme, je to ešte aj veľmi významná otázka, čo sa týka zásobovania plynu celej východnej Ukrajiny.
Ak ste zachytili, v posledných dňoch aj agentúra Bloomberg vydala správu, že rovnakým smerom okrem Slovenska sa vybrali aj iné štáty Európskej únie a rokovali o takejto možnosti. Aj azerbajdžanský minister hospodárstva oznámil, že niekoľko miliárd metrov kubických plynu budú dovážať napríklad aj do Bulharska. Zároveň o azerbajdžanský plyn má záujem určite aj Maďarsko. A keď som ja osobne komunikovala s viacerými ministrami hospodárstva našich susedných krajín, tak povedali, že pokiaľ cez Slovensko bude prúdiť plyn z Ukrajiny, budú mať záujem na tom, aby tento plyn odoberali, či už sa bavíme o Českej republike, Rakúsku, Taliansku, Slovinsku, ale aj Maďarsku.
Doobeda som hovorila, Eustream predtým, ako boli znížené dodávky plynu cez Ukrajinu, pri svojej maximálnej kapacite, ktorá môže dosiahnuť až 100 miliárd metrov kubických, bežne prepravoval 60 miliárd metrov kubických za rok a jeho zisky pred zdanením, jeho profit bol v objeme 750 mil. eur, z čoho polovica plynie do štátneho rozpočtu a myslíme si, že aj toto je nemalý, nemalá motivácia pre nás, aby sme v čo najväčšej miere a v čo najväčšom objeme zabezpečili plyn, ktorý k nám bude plynúť, prúdiť cez Ukrajinu smerom cez náš tranzit a potom ďalej do ostatných regiónov východnej, ale hlavne strednej Európy.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.6.2024 14:11 - 14:14 hod.

Denisa Saková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za otázku. Plynule z prvej otázky, keď sme sa bavili o tom, ako prilákať zahraničných investorov smerom na Slovensko, tak presne toto je odpoveď na to, že viacerým ponúkame konkurenčné podmienky také, ktoré iné krajiny neponúkajú, a vieme o dlhodobom zámere čínskej spoločnosti na výrobu autobatérií, že chce investovať na Slovensku, chce otvoriť produkciu na Slovensku a ešte za bývalej vlády jej bolo ponúknuté miesto, alebo respektíve oblasť Nitrianskeho kraja okresu Nové Zámky pri meste Šurany. Sú tam, bola táto, pardon, strategická investícia považovaná, alebo respektíve bývalou vládou schválená ako významná investícia pre tento kraj s tým, že začiatkom júna by tento mandát uplynul, tak sme o ďalší rok jednomyseľným schválením vlády predĺžili tento post významnej investície v Šuranoch.
Rokujeme intenzívne s čínskym dodávateľom, ako som povedala, čínskym producentom autobatérií a významná investícia na tento priemyselný park nám umožňuje, aby sme na ďalší rok ešte mali zachované predkupné právo na pozemky, ktoré boli vyčlenené na priemyselný park. V priebehu tohto víkendu bolo všetkým majiteľom pozemkov zaslaná, bola zaslaná informácia o tom, že začína výkup týchto pozemkov, na vybudovanie priemyselného parku v Šuranoch bolo vyčlenených približne 50 mil. eur v roku 2024, z čoho približne 30 mil. eur je dedikovaných priamo na výkup pozemkov. Zbytok z 50 mil. eur, to znamená približne 20 mil. eur, sú peniaze, prostriedky dedikované na práce, ktoré tam musí podriadená organizácia ministerstva hospodárstva MH Invest vykonať, ako je začiatok, teda najskôr naplánovanie jednotlivých distribučných trás, dopravných trás, neskôr spracovanie týchto projektov a začatie pripravovať, pripravovania priemyselného parku. Predpokladáme a sme v intenzívnej komunikácii s čínskou spoločnosťou, že sa v krátkej dobe uzatvorí investičná zmluva a myslíme si, že tento priemyselný park a výstavba závodu na výrobu autobatérií bude aj významnou investíciou pre Nitriansky región a pre okres Nové Zámky.
Dúfame, že priláka toto otvorenie priemyselného parku ďalších investorov do tohto regiónu a tak sa snažíme splniť to, čo sme v programovom vyhlásení dali, že jednoducho budeme na Slovensku vytvárať také podmienky pre podnikateľský sektor, že sa bude dariť nielen slovenským, ale aj zahraničným investorom.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.6.2024 14:05 - 14:10 hod.

Denisa Saková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za otázku, vážený pán poslanec.
Ekonomickú diplomaciu považuje vláda za jednu z najdôležitejších priorít, pretože Slovensko je krajinou, ktorá je exportne orientovaná, a tým pádom na ekonomickú diplomaciu musíme klásť silný dôraz. My musíme vyhľadávať iniciatívne nové príležitosti pre slovenských podnikateľov na zahraničných trhoch a zároveň musíme aj vyhľadávať zahraničných investorov, ktorí sú ochotní a chcú podnikať na Slovensku.
Ekonomická diplomacia doma nám začína s viacerými procesmi. Po prvé, intenzívne musíme komunikovať s domácim podnikateľským prostredím, na ktorej sa podieľajú, na tejto komunikácii, významní aktéri, ako je ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ministerstvo hospodárstva a jeho podriadené agentúry, ministerstvo cestovného ruchu a športu, ministerstvo financií prostredníctvom podriadenej Eximbanky a iné agentúry, pretože poznanie potrieb domáceho podnikateľského prostredia nám umožňuje nastaviť nástroje pre ich podporu v zahraničí a naopak, pokiaľ budeme vedieť my identifikovať veci, ktoré na Slovensku sme schopní vyrobiť a exportovať z našej krajiny, a hlavne budeme mať konkurenčné podnikateľské prostredie, tak vieme prilákať aj zahraničných investorov.
Určite cieľom vlády je podporovať pôsobenie ekonomických diplomatov ako jedného z najvýznamnejších inštitucionálnych nástrojov, ktoré pôsobia priamo na zahraničných našich ambasádach a potom aj na zahraničných trhoch. A za výkon ekonomickej diplomacie od roku 2014 zodpovedá ministerstvo zahraničných vecí, predtým táto agenda bola na ministerstve hospodárstva. No samozrejme, keďže s konsolidáciou verejných financií sa musíme uskromňovať aj čo sa týka dostupných štátnych zdrojov na jednotlivých ministerstvách, tak nie je možné, aby ekonomickí diplomati mali zastúpenie na každej ambasáde, a preto sa snažíme vyhľadávať tie krajiny, ktoré skutočne majú pre slovenských podnikateľov význam, a hľadáme tam možnosti, ako slovenské firmy uplatniť, a tam chceme aj v budúcnosti ekonomickú diplomaciu viacej rozvíjať.
Zároveň aj na ministerstve hospodárstva máme viacerých, nazvem to, obchodných atašé, ktorí sú vyslaní do jednotlivých krajín, a tieto vyslania my momentálne prehodnocujeme, zefektívňujeme, snažíme sa tých obchodných atašé, ktorí pôsobili v krajinách, kde už ten význam ich pôsobenia pominul, tak sa snažíme ich umiestniť do tých krajín, kde pre slovenských podnikateľov vieme hľadať nové príležitosti, a zároveň aj do tých krajín, kde komunikácia s domácimi podnikateľmi danej krajiny predstavuje nám nejakú možnosť potencionálnych nových investorov na Slovensku.
Ja môžem povedať, že prehodnocujeme napríklad vytvorenie obchodného atašé v Japonsku. Dúfame, že po closing contract period s Nippon Steel určite bude aj záujem viacerých iných japonských firiem sa uberať tým istým smerom, že budú podnikať na Slovensku v rámci Európskej únie, vytvoríme im dostatok podnikateľského priestoru. Naopak, ak by sme spomenuli aj naše krajiny, ktoré chcú podnikať a, pardon, naše podnikateľské subjekty, ktoré chcú podnikať v iných krajinách, v pondelok, utorok som bola na návšteve Gruzínska, zhruba pred mesiacom sme s pánom premiérom absolvovali pracovnú cestu do Azerbajdžanu, v pláne sú aj iné krajiny a prezentujeme aj s pomocou podriadenej organizácie SARIO slovenský podnikateľský, podnikateľské prostredie, aby v zahraničí bolo konkurencieschopné.
Oblasti sú nasledovné: najmä energetika, bezpečnosť v oblasti energetiky, energetická infraštruktúra, dopravná infraštruktúra, spracovateľský priemysel, no a, samozrejme, aj výmena informácií a výmena noli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 13.6.2024 14:03 - 14:04 hod.

Denisa Saková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegynky, kolegynky, kolegyne, pardon, kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnila z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámila ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker, zastupuje ho minister cestovného ruchu a športu Dušan Keketi. Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková, zastupujem ju ja.
Neprítomní sú aj členovia vlády, ktorým neboli položené otázky, podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák, minister financií Ladislav Kamenický, minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš.
Skryt prepis
 

13.6.2024 10:35 - 10:45 hod.

Denisa Saková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja v krátkosti, dovoľte mi reagovať, pán poslanec, na to, čo tu odznelo. Keď aspoň približne, čo som si napísala z tých dôležitých bodov.
Slovenská obchodná inšpekcia, ÚRSO. Nejde o duplicitu. Dohodli sme sa s ÚRSO a dohodli sme sa so Slovenskou obchodnou inšpekciou, ktorá nieže bude robiť dvojakú robotu, ale naopak, tie kompetencie prejdú aj s pracovníkmi na ÚRSO, pretože dlhodobá prax hovorila, že pokiaľ išlo o nejaké veci, čo sa týka energetiky, tak SOI-ka si pýtala stanoviská od ÚRSO, tam boli odborníci, preto sme sa dohodli, že efektívnejšie bude, že ak tých 14 pracovníkov, ktoré sú na Slovenskej obchodnej inšpekcii, a tie jednotlivé zodpovednosti, ktoré Slovenská obchodná inšpekcia má, tak presunieme na ÚRSO. Pretože len takto to išlo cez jedného partnera, bol to, nechcem to nazvať medzičlánok, ale pokúšame sa to zefektívniť.
Ďalej ste položili takú otázku, čo chceme robiť s energetikou a áno, hovoríme o väčšej regulácii, určite. Ja si len dovolím povedať poznámku, čo ste hovorili na tú plošnú a adresnú pomoc. Ja som nepovedala, že tá plošná pomoc je dobrá. Ja som povedala, že naša vláda nastupovala a bola menovaná 25. októbra. Niekoľkokrát v parlamente, viem, že ste tu neboli, my sme dlhodobo kritizovali ako opozícia, že predčasné parlamentné voľby boli v septembri a vláda padla v decembri pred Vianocami. Hovorili sme, že to sa dotkne viacerých odvetví a hlavne rozpočtu, pretože nová vláda, keď nastúpi, už bude musieť byť schválený alebo bude schválený rozpočet a budeme mať málo časových možností na to, aby sme tieto veci upravili. A tak to dopadlo aj na ministerstve hospodárstva, že žiadne podklady na adresnú pomoc neboli pripravené, a preto sme pristúpili k plošnej pomoci. A od začiatku hovorím, plošná pomoc bola z toho dôvodu, že sme chceli pomôcť obyvateľstvu, nenašli sme žiadny iný recept, žiadny iný koncept a na adresnej pomoci pracujeme tak, aby sa ľuďom, ktorí si vykurujú bazény a vírivky, nepomáhalo, pretože na to majú, na zvýšené ceny energií.
Čo chceme robiť s energetikou? Hovorili ste o plyne, plyn minulosťou. Uvidíme, či je plyn minulosťou. Uvidíme, čo všetko sa v Európe udeje. Samozrejme, keď sa bavíme o plyne, nie preto sa snažíme o nejaké dodávky z Azerbajdžanu, lebo chceme plyn z východu, je to preto, že áno, plynu v Európe je dosť, len je otázka ceny. A keď chceme v nejakej dostupnej cenovej relácii plyn na Slovensko, aby prúdil, tak jednoducho snažíme sa aj o nejaké iné alternatívne dodávky. A tam treba aj pripomenúť to, že plyn, nehovoríme len o vykurovaní domácností. V minulosti 14, dnes približne 10 % z celkovej spotreby Slovenska plynu spotrebováva Duslo Šaľa. Dvetisíc primárnych zamestnancov, 10-tisíc ďalších sekundárnych zamestnancov. Okres Šaľa, neviem si predstaviť, čo by sa stalo, keby výroba v Dusle Šaľa sa uzavrela kvôli tomu, že plyn by sa predražil, produkty, umelé hnojivá by boli nekonkurencieschopné a tak ďalej a tak ďalej. Takže plyn, nejde len o domácnosti, ide nám aj o priemysel a snažíme sa.
Spomínali ste aj veci ohľadom G-komponentov, OZE. Najprv sa vrátim k tomu OZE, povedal to aj môj kolega poslanec Šimko. Máme jeden z najzelenších mixov, alebo energetický mix, dekarbonizovaný energetický mix a netvrdím to ja, povedal to šéf medzinárodnej organizácie pre atómovú energetiku, že patríme s provinciou Ontário v Kanade, so Švédskom a Slovensko patrí k tým najdekarbonizovatejším, dekarbonizovaným energetickým mixom, 60-65% z jadra, OZE zbytok. My nie sme vláda, ktorá ide proti OZE, ale staviame si reálne ciele, že s tým OZE, a už som to tiež tu niekoľkokrát spomínala pri mojich vystúpeniach v minulosti, keď nebude svietiť slnko, keď nebude fúkať vietor, prípadne bude nízka hladina Dunaja, bez jadra asi Slovensko neprežije. Naopak, robíme veci, ktoré v minulosti boli zanedbané alebo v minulosti na podporu OZE možno neboli v dostatočnej miere podporované alebo nastavené.
Poviem vám jeden príklad, čo sa týka vetra na Slovensku, momentálne sme v rokovaní s úradom pre verejn... úradom verejného zdravotníctva kvôli vyhláške, ktorú vydala ešte minulá vláda, že vietor môže byť najbližšie k osídliu ľudí alebo k intravilánu obce alebo mesta vzdialené päť kilometrov. To znamená, že na Slovensku nepostavíte už žiadne vrtule tým pádom a chceme sa dostať s vyhláškou a meníme ju na štandard Európskej únie.
Čo sa týka aj fotovoltiky a OZE, ďalej G-komponent, zostáva na 20 %, dohodli sme sa v rámci pripomienkového konania s ÚRSO, že bol ponížený z navrhovaných 50 na 20, čo si myslíme, že aj so zástupcami z OZE, keď sme sa bavili, je to prijateľné.
Zelená domácnostiam, pripomínam, zatepľovanie má pán minister životného prostredia, nie my. My v rámci Zelenej domácnosti máme tepelné čerpadlá, fotovoltiku alebo solár a vrtule do obydlia, alebo resp. do záhrad. Tam chcem len pripomenúť jedno, nemešká to. Mešká len vyhlásenie kvôli dvom veciam. Po prvé, sme sa snažili doladiť informačný systém, pretože metóda first in, first out znamenala, že všetci sa budú prihlasovať naraz a nechceli sme, aby nám zhavaroval systém a dostali sme niekoľko, a dostali sme my sme následne niekoľko sťažností. Naopak sme sa snažili výkonnosť systému doladiť tak, aby to systém zvládol. To je prvá vec.
Po druhé, Zelená domácnostiam sa viaže aj na ďalšiu výzvu, ktorá má ísť nasledovne na ňu a má nadviazať na ňu, a je to výzva, čo sa týka Zelenej domácnosti, ale pre energetickú chudobu. Na stole som si nenašla žiadnu definíciu energetickej chudoby, keď som prišla na ministerstvo hospodárstva. Hlavne, že to boli tieto výzvy plánované tam minimálne dva roky, takže sme dolaďovali s ministerstvom financií, s finančnou správou, s ministerstvom práce, so štatistickým úradom, ako podchytiť problematiku energetickej chudoby na Slovensku a ako ju obmedziť a dať ju do nejakého intervalu, aby ľudia vedeli, kto spadne do energetickej chudoby, kto nespadne, pretože na Slovensku máme minimálne 500-tisíc dôchodcov z 1,1 mil. dôchodcov, čo sa prepadlo do pásma chudoby. A hovorím len o dôchodcoch, nehovorím ešte aj o rodinách s deťmi. A potrebovali sme ten systém nastaviť, aby sme vedeli povedať, kto sa, do ktorej výzvy má prihlasovať. No a, samozrejme, tiež sa mi nepáči alokácia, priznám sa, pre energetickú chudobu. Pretože tá výzva, ktorú sme zdedili, má alokáciu 30 mil., ja si myslím, že keď chceme bojovať s energetickou chudobou, mala by byť tá alokácia minimálne 200 mil., minimálne 200 mil.
A čo sa týka aj tých tepelných čerpadiel, tak tam si dovolím povedať jednu informáciu, že pán štátny tajomník sa stretol s prezidentom zväzu pre chladenie a pre tepelné čerpadlá Orovnickým a pomohli sme mu vo viacerých veciach, napríklad aby mu bol pridelený NACE kód v rámci štatistického úradu, aby sa nastavil aj systém odborného vzdelávania aj na stredných, aj vysokých školách. A tam bola aj minulý týždeň tlačová beseda s ministerstvom školstva a pán minister školstva spolu so štátnymi tajomníkmi predstavili viaceré plány na zefektívnenie školstva a fungovania školstva na Slovensku a, samozrejme, aj zefektívnenie vzdelania pre povolania týkajúcich sa alebo súvisiacich s rozvojom cleantech technológií.
A možno jednu informáciu ešte ohľadne plynu. Viete, ten plyn, na Slovensku nehovoríme len o spotrebe, ale treba si uvedomiť, že za plnej prevádzky a plného využitia energetickej infraštruktúry na tranzit plynu bol zisk pred zdanením SPP alebo Eustreamu približne 750 mil. eur, čo asi polovica plynie do štátneho rozpočtu pred zdanením. Sú to obrovské čísla. Vieme, že už tých 60 mld. metrov kubických nám možno klesne na tranzit, ak vybavíme plyn z Azerbajdžanu, na 10-15, ale stále to bude príjem do štátneho rozpočtu. Asi toľko k takým základným informáciám, čo som tak narýchlo postrehla.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 13.6.2024 10:07 - 10:09 hod.

Denisa Saková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú vybrané ustanovenia zákona č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, zákona č. 251/2012 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a niektorých ďalších zákonov.
Cieľom vládneho návrhu zákona je aktualizovať súčasnú právnu úpravu v reakcii na situáciu na trhu s energiami a zohľadniť požiadavky aplikačnej praxe najmä v záujme ochrany práv spotrebiteľov v oblasti energetiky. Na tento účel okrem iného sa posilňujú kompetencie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, čo bude mať pozitívny vplyv na odberateľov a na koncové ceny energií pre odberateľov.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené si vás dovoľujem požiadať o schválenie vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 13.6.2024 10:03 - 10:06 hod.

Denisa Saková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi len, aby som k tým dvom poslaneckým návrhom, ktoré tu odzneli, prečítala a uviedla stanovisko.
Prvé je stanovisko k pozmeňujúcemu návrhu pani poslankyne Holečkovej, Čaučíka a Hajka k novele zákona o azyle, kde išlo vlastne o poskytovanie príspevku za ubytovanie pre širšiu skupinu odídencov, a to, že by sa príspevok za ubytovanie poskytoval odídencom aj od šesť rokov do osemnásť rokov, kde ide v podstate o starajúcu sa matku o tieto deti, čo znamená, išlo by o viac ako 9 200 odídencov, ktorí spadajú do tejto kategórie, čo po tom dopade na verejné financie by to malo dopad v objeme 10 mil. eur. V ďalších rokoch by táto suma navýšenia pravdepodobne dosahovala až 28 mil. eur. A podstatné je v tomto poslaneckom návrhu uviesť, alebo resp. uviesť jednu skutočnosť, že poslanci hovorili o matkách samoživiteľkách, ale z normatívneho textu daného poslaneckého návrhu vyplýva, že sa má poskytovať za všetky osoby, ktoré sa starajú o deti do 18 rokov. Teda by išlo o neadresné poskytovanie tohto príspevku, ako som povedala, s dopadom na verejné financie v roku 2024 v hodnote, v objeme 10 mil. eur.
Ďalšie stanovisko k poslaneckému návrhu pani poslankyne Števulovej, len podotýkame alebo podotýkajú kolegovia za ministerstvo vnútra, že azylové zariadenia nie sú primárne určené na ubytovanie odídencov, a preto si treba uvedomiť, že nie je dostatok kapacít pre takéto prípady v azylových zariadeniach.
A čo sa týka všetkých podnetov, ktoré tu predniesla pani poslankyňa Gažovičová, tak k problematike predškolskej a povinnej školskej dochádzky vo vzťahu k odídencom sa bude riešiť systémové riešenie v rámci ministerstva školstva, ktoré to prisľúbilo v rámci svojej pôsobnosti.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 13.6.2024 9:01 - 9:03 hod.

Denisa Saková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na základe úlohy vyplývajúcej z uznesenia vlády k návrhu systémového riešenia poskytovania a financovania dodatočných výdavkov súvisiacich s odídencami z Ukrajiny vypracovalo ministerstvo vnútra v spolupráci s ministerstvom dopravy a ministerstvom zdravotníctva návrh zákona, ktorým sa mení systém pomoci pre odídencov z Ukrajiny najmä v oblasti ubytovania a zdravotnej starostlivosti.
Systém podpory, ktorý je nastavený v súčasnosti, je výhodný najmä z hľadiska ubytovacích kapacít. Nevýhodou tohto systému je neúnosná záťaž verejných financií a jeho plošný charakter. Keďže nie je zrejmé vzhľadom na aktuálnu situáciu na Ukrajine, dokedy sa bude dočasné útočisko poskytovať, je potrebné nastaviť systém pomoci tak, aby bola adresná, teda aby sa poskytovala iba odídencom, ktorí sú na ňu odkázaní.
Návrh zákona sa preto zameriava na novoprichádzajúcich odídencov, ktorým sa poskytuje dočasné útočisko na území Slovenskej republiky prvýkrát, a na zraniteľné skupiny osôb, ktoré sú osobitne definované na účely poskytovania príspevku za ubytovanie odídencov a osobitne na účely ubytovania v azylových zariadeniach. Bezodplatné ubytovanie sa bude poskytovať po dobu 120 dní odídencom, ktorí získali dočasné útočisko na našom území prvýkrát. Po uplynutí tejto doby sa bude poskytovať iba zraniteľným osobám. V súvislosti s pobytom odídencov na území Slovenskej republiky sa novelizujú aj ďalšie zákony. V oblasti zdravotnej starostlivosti sa zaručuje poskytovanie všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti vybranej skupine osôb, ktoré nie sú účastníkmi verejného zdravotného poistenia, ale na základe svojho statusu požívajú ochranu podľa osobitných zákonov. Takými osobami sú aj odídenci. Vzhľadom na to, že ministerstvo dopravy už nebude poskytovať príspevok za ubytovanie odídenca, vypúšťa sa príslušné ustanovenie zákona o podpore cestovného ruchu.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.5.2024 11:42 - 11:52 hod.

Denisa Saková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Jeho cieľom je umožniť v čase mimoriadnych okolností na vymedzenom území núdzové prevádzkovanie zariadení potrebných na výkon regulovanej činnosti a núdzové prevádzkovanie sústavy tepelných zariadení alebo ich častí.
Návrhom zákona sa zabezpečuje kontinuita prevádzky takýchto zariadení, keďže v prípade ich odstavenia a dlhodobého prerušenia prevádzky by mohlo dôjsť k ich poškodeniu, čo by malo negatívne vplyvy na dotknutých odberateľov v podobe obmedzenia alebo prerušenia dodávky energií.
Materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana, nemá sociálne vplyvy ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o schválenie vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis