Videokanál poslanca

Pán minister Šutaj Eštok, pýtali ste sa pána podpredsedu Národnej rady Šimečku, či by chcel, aby jeho manželka mala za kolegov ľudí, ktorí sa rozprávali o tom, že idú podpaľovať auto alebo ju niekam kopnúť. Je to pomerne hypotetická otázka. Ja vám položím reálnejšiu otázku. Chceli by ste mať za štátneho tajomníka vo vašej vláde človeka, ktorý chcel pánovi ministrovi obrany Kaliňákovi pichnúť vidličku do čela? Citovali ste to z nahrávok, tak aj ja budem citovať z nahrávky, z tej slávnej poľovníckej chaty, kde Pavol Gašpar, syn pána spravodajcu Tibora Gašpara a súčasný štátny tajomník ministerstva spravodlivosti hovorí o pánovi Kaliňákovi, súčasnom ministrovi obrany. Vulgarizmy vynechám: "Sa tu roztopíme z neho, vulgarizmus, vulgarizmus, špinavého, cigánskeho. Tu bude vyprávať, že kto rodina, vulgarizmus, by som mu pichol vidličku do čela." Takže chcem sa spýtať, pán minister, bereme vážne to, čo je na nahrávkach a vadí vám to, prekáža vám to, že takýto človek je štátnym tajomníkom vo vašej vláde, alebo to boli len také reči?
Druhá vec. Keď ste spomínali to kopanie do gúľ Mečiarovým ministrom vnútra Hudekom, vyšetrovateľov, ktorí vyšetrovali únos prezidentovho syna, tak veľmi ste ma prekvapili, lebo to, čo robili vyšetrovatelia NAKA, nemá s tým nič spoločné. Práve naopak, to, čo vy robíte, je presne to, čo urobil Hudek ľuďom, ktorí sa snažili vyšetriť únos prezidentovho syna. Vy ste ich kopli do gúľ. Dostali ste za to nepochybne pusu na čelo od pána Fica aj pána Kaliňáka, možno aj od svojho, od svojho predsedu. A im to trvalo nejakých sedem týždňov, vy ste to dokázali v priebehu pár dní. Takže áno, preto je taká rýchla... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Dvořák, k tomu, že si tie rozhodnutia ide robiť nejakou podzákonnou normou, sa teda vyjadril pán poslanec Baláž a predpokladám, že sa vyjadrí aj, aj pani ministerka, k tomu ja sa neviem vyjadriť. Ale k tej forme, akou sa rokovalo o tom návrhu zákona, tak náš pohľad je veľmi podobný.
Ja som aj v rozprave k skrátenému konaniu, aj v rozprave k prvému čítaniu upozornil na to, že podľa môjho názoru skrátené legislatívne konanie nemusí byť super skrátené, že môžme vytvoriť priestor aspoň nejaké dva týždne na to, aby, aby prebehla rozprava, aby sa do nej zapojili, zapojila odborná verejnosť, aby sa s tým poslanci dôkladnejšie oboznámili. Mohlo sa diskutovať aj o tom, či to má byť na rok, na pol roka, ako to nastaviť, či sa to má týkať všetkých diagnóz. Jasné, mohlo byť, len, žiaľ, nestalo sa. Ja som urobil, čo som mohol, pýtam som sa pani ministerky, nezdala sa mi jej odpoveď taká, že by to nemohlo a teda považujem trochu aj za škodu, že, že vládna koalícia v tomto prípade sa nesnažila vytvoriť priestor preto, aby sa tie veci vydiskutovali a mohol by ten zákon prijatý vo forme, ktorú by podporila možno aj väčšia časť opozície. Žiaľ, nestalo sa tak. Ale ja som predložil pozmeňujúci návrh, ktorým sa mala predĺžiť lehota na rokovanie vo výboroch. O tom pozmeňujúcom návrhu sa hlasovalo v prvom čítaní a, žiaľ, ten pozmeňujúci návrh nebol schválený a hlasovalo zaň len 36 poslancov. Že zaň nehlasovali poslanci koalície, tak to ma síce mrzí, ale teda rozumiem tomu, ako funguje hlasovanie koaličných poslancov, len teda ešte viac ma mrzí, že ho nepodporila ani celá opozícia.

Pán poslanec Hlina, priznám sa, že keď si pred hlasovaním prišiel s tým procedurálnym návrhom, že pán predseda Národnej rady Pellegrini nás podviedol, keď tvrdil, že kvôli Sociálnej poisťovni a nejakým technickým veciam musíme to dorokovať čo najskôr, návrh novely zákona o 13. dôchodkoch, tak nie celkom som rozumel, že v čom ten podvod spočíval, lebo veď predsa nebude definitívne schválená tá novela pred snemom jednoty dôchodcov a až teraz z toho podrobnejšieho výkladu v tvojom vystúpení som pochopil, že o čom to bolo. A teda ak to bolo naozaj tak, že sme rokovali po devätnástej hodine z dôvodu, aby pán minister Tomáš mohol ísť do Liptovského Mikuláša na desiatu, tak to považujem za vážne fó-pa, pretože áno, niekedy Národná rada si môže schváliť, že rokuje aj mimo tých hodín, ktoré sú stanovené zákonom o rokovacom poriadku, ale mali by to byť vážne dôvody, nieže pán minister ide na snem jednoty dôchodcov. Alebo áno, stane sa, že niekedy člen vlády má nejaké povinnosti mimo parlamentu, tak potom sa ten bod odloží, povie sa, že doobeda sa bude rokovať o novele zdravotníckeho zákona a až poobede sa bude pokračovať v rokovaní o novele zákona o 13. dôchodkoch. To by bolo štandardné riešenie. Ale tvrdiť poslancom, že aby Sociálna poisťovňa stihla, tak musíme rokovať po devätnástej hodine a skutočný dôvod je, že pán minister Tomáš ide na snem jednoty dôchodcov, no tak to by sa nemalo robiť.

Pán poslanec Matovič, jedno malé odporúčanie. Nemali by sme vládnej koalícii vyčítať, čo je napísané v rokovacom poriadku, napríklad že je zakázané vnášať vizuálne pomôcky. Bolo úplne v poriadku, keď sme to robili do volieb 2020, lebo sme nesúhlasili s tým, ako sa zmenil rokovací poriadok, ale po voľbách 2020 sme tri a pol roka mali v tomto parlamente väčšinu, keď sa nám to nepáčilo, tak sme mohli ten rokovací poriadok zmeniť, neurobili sme to, bohužiaľ, teraz je už neskoro plakať, že aký zlý rokovací poriadok máme, že je zakázané vnášať vizuálne pomôcky, keď nám to vadilo, mali sme to zmeniť vtedy, keď sme mali väčšinu.
Ďakujem.

Ďakujem kolegom za reakcie.
Škoda, že tu už nie je pán podpredseda Danko, ktorý namietal ten postup. Ja by som prečítal zo zákona o rokovacom poriadku § 74 ods. 1. Ak sa Národná rada rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní, rozhodne aj o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie návrhu zákona výborom a na určenie gestorského výboru. Návrh zákona sa pridelí vždy ústavnoprávnemu výboru. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu na pridelenie návrhu zákona výborom rozhoduje Národná rada bez rozpravy. Neuplatňuje sa lehota podľa § 74 ods. 2, teda že to musí byť najmenej 30 dní na prerokovanie, prerokovanie vo výboroch, keďže sme v skrátenom legislatívnom konaní, ale súčasťou toho rozhodnutia je nielen to, že sa určia výbory, v ktorých sa má zákon prerokovať, a gestorský výbor, ale aj to, že sa určí lehota na prerokovanie. Tak to je v každom rozhodnutí. A zo znenia § 74 ods. 1 vyplýva, že poslanci môžu dávať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa môžu týkať napríklad toho, že chcú, aby bol pridelený ešte nejakému výboru a prerokovaný aj v tom výbore, môžu chcieť, aby sa zmenil gestorský výbor, aby teda nebol výbor pre zdravotníctvo, ale výbor pre financie, mohol dať niekto taký návrh, a rovnako môže dať návrh, aby sa zmenila lehota na prerokovanie. To som ja urobil, o tom by sa malo hlasovať. A samozrejme, že § 74 sa nachádza v časti zákona o rokovacom poriadku, ktorý sa týka prvého čítania, lebo v prvom čítaní sa rozhoduje o pridelení výborom a lehotách na prerokovanie. Ešte raz, nie je to pozmeňujúci návrh k textu zákona, ale k návrhu na pridelenie návrhu zákona výborom.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, aj včera, aj dnes tu máme okrem tej politickej debaty, že kto koho platí a kto za to môže a kto je zodpovedný za to, že čo sa nestihlo, aj zaujímavú vecnú debatu a aj v rámci opozície sú rôzne názory na tento návrh zákona, a sú legitímne, od tých úplne odmietavých, cez také, že časť opozície ten návrh zákona podporí, až po zdržanlivé reakcie inej časti opozície, ktorá s časťou zákona súhlasí a s časťou, s časťou má problém. Myslím si, že bolo by vhodné, aby tá diskusia pokračovala, lebo je to legitímna, vecná diskusia.
Ja som sa včera pokúsil spýtať pani ministerky, či niečo bráni tomu, aby sa o tomto zákone v druhom a treťom čítaní rokovalo až na decembrovej schôdzi, čím by sa vytvoril priestor pre to, aby sme o tom rokovali normálne na výboroch, nieže musíme o hodinu a pol pokračovať v schôdzi. Nedostal som odpoveď, že by stratil ten zákon zmysel, ak by, ak by sa pokračovalo na decembrovej schôdzi, preto by som chcel predložiť pozmeňujúci návrh, samozrejme, že nie pozmeňujúci návrh k textu zákona, to sa môže robiť až v druhom čítaní, ale pozmeňujúci návrh k návrhu na pridelenie návrhu zákona výborom, konkrétne k lehote na prerokovanie tohto návrhu zákona vo výboroch.
V návrhu uznesenia, ako to v skrátených konaniach býva, je, že mal by byť, teda hovorí sa o tom, ktorým výborom sa to prideľuje, určuje sa gestorský výbor a termín na prerokovanie zákona, návrhu zákona vo výboroch ihneď. A ja by som to s tým pozmeňujúcim návrhom chcel zmeniť tak, že by sa to ihneď zmenilo na 6. decembra 2023, keď začína riadna schôdza, ktorá je ohlásená, ktorá je naplánovaná, a bude teda priestor na to, aby druhé a tretie čítanie prebehlo na tej schôdzi a dovtedy aby sa tým zaoberali výbory v čase, keď ich predsedovia určia, že sa, že sa tie výbory majú konať. Budú môcť o tom ďalej diskutovať aj poslanci teda bez ohľadu na to, či s tým návrhom súhlasia, čiastočne súhlasia a čiastočne nesúhlasia, alebo úplne nesúhlasia, budú môcť hovoriť svoje argumenty, možno, možno príde k nejakej modifikácii, ktorá spraví ten návrh zákona prijateľnejším pre, pre všetkých, ktorí, ktorí o ňom budú hlasovať, a dá sa priestor, aby sa k tomu vyjadrila aj odborná verejnosť, alebo teda tá časť odbornej verejnosti, ktorá má potrebu sa k tomu vyjadriť.
A teda prečítal by som, aby som vyhovel rokovaciemu poriadku, znenie toho pozmeňujúceho návrhu, aj keď, ako hovorím, nie je to pozmeňujúci návrh k textu zákona, ale k návrhu na jeho pridelenie výborom.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k návrhu na pridelenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 540/2021 Z. z. o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 518/2022, tlač 31, výborom.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku predkladám pozmeňujúci návrh k návrhu na pridelenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 540/2021 Z. z. o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 518/2022 Z. z., tlač 31, výborom, ktorým navrhujem, aby sa lehota na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore zmenila z „ihneď" na „do 6. decembra 2023".
Ďakujem.

Pán poslanec Majerský, v podstate ste odpovedali na moju otázku, ktorú som položil pani ministerke, teda že či sú dôvody na skrátené legislatívne konanie vo vzťahu k obom častiam toho návrhu zákona, alebo iba k jednému z nich. Mne to z toho, čo som si prečítal, vychádzalo na to alebo zdalo sa mi, že, že teda je tam argumentácia vo vzťahu k tej kategorizácii nemocníc. Argumentácia vo vzťahu k čakacím lehotám tam veľmi nie je, teda ohľadom dôvodov na skrátené legislatívne konanie, ale teda počkám si ešte na to, čo povie pani ministerka, ak sa pani ministerka k tomu vyjadrí.
A dotkli ste sa vlastne aj tej druhej otázky, ktoré, ktorú som kládol v mojom vystúpení, a teda ju zopakujem, lebo naozaj ma zaujíma názor pani ministerky teda o tom, že či je nejaký vážny dôvod na to, aby sa nespravilo skrátené legislatívne konanie formou, že zajtra prerokuje a schváli parlament návrh zákona v prvom čítaní, ale druhé a tretie čítanie sa uskutoční až na decembrovej schôdzi. Či tam sú nejaké praktické dôvody, ktoré by tomu bránili, napríklad vo vzťahu k tej kategorizácii, kde sa predpokladá aj vydávanie nejakých, nejakých rozhodnutí. Ale, ale teda nechcem si sám odpovedať, ale, ale naozaj by ma zaujímal postoj pani ministerky k obom týmto otázkam, ktorých sa vo svojom vystúpení dotkol aj pán poslanec Majerský.
Ďakujem.

Pán poslanec Pročko, ja som nič neprelieval. Ja som to o tých troch pohároch povedal v rozprave k predchádzajúcemu bodu a teraz som sa k tomu vrátil, lebo naozaj to tak vidím a naozaj je to moja dlhodobá skúsenosť, že niekedy sa nájdu argumenty aj pre, aj proti. Niekedy je vec úplne jasná a je úplne zjavné, že koalícia chce zneužiť inštitút skráteného legislatívneho konania, ale niekedy sa dajú nájsť vecné argumenty aj v prospech a je potom otázka, že či uprednostníme tie argumenty, ktoré sú v prospech, alebo tie argumenty, ktoré sú v neprospech. A môžeme sa, samozrejme, na všetko pozerať krvavými očami a, a vždycky si nájsť dôvody, prečo byť proti, dokonca aj tam, kde tie dôvody sú úplne zjavné, že by mohlo byť skrátené legislatívne konanie. Je to, je to legitímne právo a najmä teda opozičných poslancov.
Ale myslím si, že je lepšie pristupovať k návrhom vecne a snažiť sa hľadať, či sú, alebo nie sú naplnené zákonom stanovené dôvody pre skrátené legislatívne konanie. A samozrejmé, že v tej situácii, keď si vieme nájsť argumenty pre aj proti, tak potom áno, zohráva tam rolu asi aj to, že či sme koaliční poslanci alebo opoziční, či držíme vládu alebo, alebo hľadáme si dôvod, pre ktorý by sme ju kritizovali, či vecne súhlasíme s návrhom zákona, alebo práve naopak, považujeme ho za zlý. To všetko ovplyvňuje naše rozhodnutie, či vidíme ten pohár poloplný alebo poloprázdny. Ja sa snažím, aby sme našli argumenty, pre ktoré podporiť, alebo nepodporiť. V tom duchu som vystúpil a myslím si, že ten prístup je správny a nie je to prístup účelový.

Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem sa vyjadrovať k tomu, o čom rokujeme, teda k návrhu na skrátené legislatívne konanie.
Predmetom návrhu zákona, myslím, že nemusím citovať, kedy sú a kedy nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, len sa vrátim aj k tej predchádzajúcej debate, keď som povedal, že niekedy je úplne jasné, že tie dôvody sú. Niekedy je úplne jasné, že tie dôvody nie sú. A niekedy je to tak, že viete si nájsť argumenty za to, že sú a viete si nájsť argumenty aj, aj úplne opačné.
Ten predchádzajúci návrh zákona, novela zákona o 13. dôchodku, jednoznačne podľa môjho názoru patrí do tej tretej kategórie. Tam žiadne dôvody na skrátené legislatívne konanie nie sú.
Tento patrí podľa toho, ako to vnímam aj na základe rozpravy, ktorá tu prebieha, skôr do tej druhej kategórie. Je to ten poloplný alebo poloprázdny pohár, na ktorý sa môžeme pozrieť podľa toho, či chceme ho vidieť poloplný alebo poloprázdny. Nejaké argumenty pre skrátené legislatívne konanie tam nepochybne existujú, ale musím povedať, že v tom písomnom návrhu, ktorý schválila vláda a ktorý predložila do parlamentu, sa to ani mne nezdá dostatočne jasné a dostatočne presvedčivo zargumentované. A nieže by som tie dôvody nevidel žiadne, ako hovorím, nejaké tam vidím, ale vidím ich skôr na základe toho, čo som si vypočul v rozprave alebo toho, čo som absolvoval diskusie s kolegami v poslaneckom klube SaS, ktorí sa téme zdravotníctva venujú, teda s pani poslankyňou Bittó Cigánikovou a s pánom poslancom Szalayom.
Pán poslanec Grendel tu hovoril, že ak je návrh nevykonateľný, neznamená to, že je to dôvod na skrátené legislatívne konanie. Samé o sebe to platí, ale neplatí to v situácii, ak ten nevykonateľný zákon sa týka napríklad poskytovania zdravotnej starostlivosti a jeho nevykonateľnosť môže spôsobiť, že by došlo k ohrozeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorá je vlastne praktickým výkonom ústavného práva na ochranu zdravia, alebo ak by z nevykonateľnosti zákona hrozili značné hospodárske škody štátu alebo teda v širšom slova zmysle verejnému sektoru, napríklad poisťovniam. Ak napríklad nebude, nebudú schopné poisťovne garantovať poskytnutie zdravotných výkonov v stanovených termínoch podľa, podľa čakačiek a budú tie výkony poskytované v zahraničí, bude to mať napríklad za následok to, že zdroje, ktoré by mohli plynúť do nášho zdravotníctva, budú plynúť do zdravotníctva v iných krajinách a zároveň, že sa zmenší ten balík, ktorý existuje na poskytovanie celkovej zdravotnej starostlivosti, čiže niekto iný nedostane poskytnutú zdravotnú starostlivosť, alebo ju dostane poskytnutú neskôr, alebo ju dostane poskytnutú v nižšej kvalite. A teda to môže aj ohroziť jeho právo na, na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a ochranu zdravia, ktoré mu garantuje ústava. Len toto by som asi tu nemal hovoriť ja ako opozičný poslanec, toto by tu mal hovoriť niekto z koaličných poslancov alebo pani ministerka, alebo úplne optimálne, optimálne malo by to byť napísané v tom návrhu na skrátené legislatívne konanie, ktorý schválila vláda a o ktorom tu dnes, tu dnes diskutujeme.
Nechcem naťahovať rozpravu a teda skôr by som sa chcel spýtať pani ministerky teda, v ktorom z tých dvoch bodov, ktoré sú obsiahnuté, vidí dôvod na skrátené legislatívne konanie. Lebo podľa, podľa toho, čo je napísané v tom písomnom odôvodnení, to skôr vyzerá tak, akoby, akoby tie dôvody pre skrátené legislatívne konanie boli iba v tej časti, ktorá sa týka možnosti ministerstva vydať rozhodnutia ohľadom kategorizácie, ktoré neboli, mali byť a neboli vydané do konca roka 2022, že sa to, že sa to predĺži alebo stanoví sa nová lehota do konca roka 2023. A ten zoznam čakajúcich poistencov, ten je tam v tom návrhu iba tak ako mimochodom spomenutý, teraz nemyslím v návrhu zákona, ale v návrhu na skrátené legislatívne konanie. Čiže či ten dôvod je aj tam, lebo mi z rozpravy vychádza, že áno, aj tam by mohol byť ten dôvod práve preto, že je to nevykonateľné, alebo že tam môžu nastať problémy, že tam môžu vzniknúť, vzniknúť hospodárske škody. Ale v písomnom návrhu, v písomnom materiáli nevidím odpoveď na túto otázku, čiže to je jedna otázka či, či dôvody na skrátené legislatívne konanie sú vo vzťahu k obom častiam toho návrhu, alebo, alebo iba k jednému.
A moja druhá otázka je, povedal som to už aj vo faktickej na vystúpenie pani poslankyne Bittó Cigánikovej, či by, ak parlament schváli skrátené legislatívne konanie, sme mohli postupovať tým spôsobom, že by neprebehli všetky tri čítania zajtra v priebehu jedného dňa alebo v priebehu dvoch dní, podľa toho, aká dlhá bude rozprava, ale že by sa zajtra uskutočnilo rokovanie a hlasovanie v prvom čítaní a v druhom a v treťom čítaní by sme o návrhu rokovali až na tej decembrovej schôdzi, ktorá, opakujem, nie je až o 30 dní. Čiže áno, bolo, bola by skrátená tá lehota, ale vytvoril by sa priestor aj na vecnú diskusiu nielen na to, aby sme si tu nadávali, že kto, kto je za Pentu a kto za koho kope a kto je aký, ale aby sme vecne hovorili o tom návrhu. Tak ak sú nejaké dôvody, pre ktoré, pre ktoré tento postup nie je možný, alebo pre ktoré pani ministerka sa domnieva, že je potrebné, aby zajtra alebo teda tento týždeň bol odhlasovaný celý zákon, prebehli všetky tri čítania, tak by som bol rád, keby tie dôvody zazneli aj aspoň tu v rozprave, keď už nie sú uvedené v tom písomnom materiáli.
Ďakujem.

Chcel by som na vecné vystúpenie pani poslankyne Bittó Cigánikovej zareagovať vecným spôsobom, na rozdiel od niektorých predrečníkov.
A chcel by som konkrétne zareagovať na tú časť, kde pani poslankyňa Bittó Cigániková hovorila o tom, že by bolo vhodné, alebo sa pýtala na tú možnosť, že by sa skrátené legislatívne konanie neinterpretovalo ako super skrátené legislatívne konanie, to znamená, že zajtra, ak budeme hlasovať v prvom čítaní, schváli parlament v prvom čítaní, a potom hneď poobede v druhom čítaní a zákon bude definitívne schválený, ale či by sa to skrátené legislatívne konanie dalo interpretovať tak, že dobre, nebola dodržaná tá pätnásťdňová lehota medzi predložením návrhu zákona a začiatkom schôdze, zoberieme na vedomie, ale máme tu plánovanú ďalšiu schôdzu, ktorá bude skôr ako o 30 dní, čiže ani tá 30-dňová lehota medzi prvým a druhým čítaním by nebola dodržaná, ale predsa len by bol vytvorený nejaký priestor na vecnú diskusiu, a teda nadväzujúc na vystúpenie pani poslankyne Bittó Cigánikovej by som sa na toto chcel spýtať aj pani ministerky, že či si vie takýto postup predstaviť, lebo bol by to štandardnejší potup, alebo či je v tom návrhu zákona niečo také, čo by bránilo takémuto postupu, teda že nebol by ten zákon schválený zajtra, ale bol by schválený až niekedy začiatkom decembra? Však to môže byť zaradené úplne na začiatok tej riadnej decembrovej schôdze, ktorá už bude k návrhom zákona.
Myslím si, že odpoveď na túto otázku by zaujímala viacerých poslancov, či je to teda možné, alebo tomu niečo bráni.