Videokanál poslanca

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, aj včera, aj dnes tu máme okrem tej politickej debaty, že kto koho platí a kto za to môže a kto je zodpovedný za to, že čo sa nestihlo, aj zaujímavú vecnú debatu a aj v rámci opozície sú rôzne názory na tento návrh zákona, a sú legitímne, od tých úplne odmietavých, cez také, že časť opozície ten návrh zákona podporí, až po zdržanlivé reakcie inej časti opozície, ktorá s časťou zákona súhlasí a s časťou, s časťou má problém. Myslím si, že bolo by vhodné, aby tá diskusia pokračovala, lebo je to legitímna, vecná diskusia.
Ja som sa včera pokúsil spýtať pani ministerky, či niečo bráni tomu, aby sa o tomto zákone v druhom a treťom čítaní rokovalo až na decembrovej schôdzi, čím by sa vytvoril priestor pre to, aby sme o tom rokovali normálne na výboroch, nieže musíme o hodinu a pol pokračovať v schôdzi. Nedostal som odpoveď, že by stratil ten zákon zmysel, ak by, ak by sa pokračovalo na decembrovej schôdzi, preto by som chcel predložiť pozmeňujúci návrh, samozrejme, že nie pozmeňujúci návrh k textu zákona, to sa môže robiť až v druhom čítaní, ale pozmeňujúci návrh k návrhu na pridelenie návrhu zákona výborom, konkrétne k lehote na prerokovanie tohto návrhu zákona vo výboroch.
V návrhu uznesenia, ako to v skrátených konaniach býva, je, že mal by byť, teda hovorí sa o tom, ktorým výborom sa to prideľuje, určuje sa gestorský výbor a termín na prerokovanie zákona, návrhu zákona vo výboroch ihneď. A ja by som to s tým pozmeňujúcim návrhom chcel zmeniť tak, že by sa to ihneď zmenilo na 6. decembra 2023, keď začína riadna schôdza, ktorá je ohlásená, ktorá je naplánovaná, a bude teda priestor na to, aby druhé a tretie čítanie prebehlo na tej schôdzi a dovtedy aby sa tým zaoberali výbory v čase, keď ich predsedovia určia, že sa, že sa tie výbory majú konať. Budú môcť o tom ďalej diskutovať aj poslanci teda bez ohľadu na to, či s tým návrhom súhlasia, čiastočne súhlasia a čiastočne nesúhlasia, alebo úplne nesúhlasia, budú môcť hovoriť svoje argumenty, možno, možno príde k nejakej modifikácii, ktorá spraví ten návrh zákona prijateľnejším pre, pre všetkých, ktorí, ktorí o ňom budú hlasovať, a dá sa priestor, aby sa k tomu vyjadrila aj odborná verejnosť, alebo teda tá časť odbornej verejnosti, ktorá má potrebu sa k tomu vyjadriť.
A teda prečítal by som, aby som vyhovel rokovaciemu poriadku, znenie toho pozmeňujúceho návrhu, aj keď, ako hovorím, nie je to pozmeňujúci návrh k textu zákona, ale k návrhu na jeho pridelenie výborom.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k návrhu na pridelenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 540/2021 Z. z. o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 518/2022, tlač 31, výborom.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku predkladám pozmeňujúci návrh k návrhu na pridelenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 540/2021 Z. z. o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 518/2022 Z. z., tlač 31, výborom, ktorým navrhujem, aby sa lehota na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore zmenila z „ihneď" na „do 6. decembra 2023".
Ďakujem.

Pán poslanec Majerský, v podstate ste odpovedali na moju otázku, ktorú som položil pani ministerke, teda že či sú dôvody na skrátené legislatívne konanie vo vzťahu k obom častiam toho návrhu zákona, alebo iba k jednému z nich. Mne to z toho, čo som si prečítal, vychádzalo na to alebo zdalo sa mi, že, že teda je tam argumentácia vo vzťahu k tej kategorizácii nemocníc. Argumentácia vo vzťahu k čakacím lehotám tam veľmi nie je, teda ohľadom dôvodov na skrátené legislatívne konanie, ale teda počkám si ešte na to, čo povie pani ministerka, ak sa pani ministerka k tomu vyjadrí.
A dotkli ste sa vlastne aj tej druhej otázky, ktoré, ktorú som kládol v mojom vystúpení, a teda ju zopakujem, lebo naozaj ma zaujíma názor pani ministerky teda o tom, že či je nejaký vážny dôvod na to, aby sa nespravilo skrátené legislatívne konanie formou, že zajtra prerokuje a schváli parlament návrh zákona v prvom čítaní, ale druhé a tretie čítanie sa uskutoční až na decembrovej schôdzi. Či tam sú nejaké praktické dôvody, ktoré by tomu bránili, napríklad vo vzťahu k tej kategorizácii, kde sa predpokladá aj vydávanie nejakých, nejakých rozhodnutí. Ale, ale teda nechcem si sám odpovedať, ale, ale naozaj by ma zaujímal postoj pani ministerky k obom týmto otázkam, ktorých sa vo svojom vystúpení dotkol aj pán poslanec Majerský.
Ďakujem.

Pán poslanec Pročko, ja som nič neprelieval. Ja som to o tých troch pohároch povedal v rozprave k predchádzajúcemu bodu a teraz som sa k tomu vrátil, lebo naozaj to tak vidím a naozaj je to moja dlhodobá skúsenosť, že niekedy sa nájdu argumenty aj pre, aj proti. Niekedy je vec úplne jasná a je úplne zjavné, že koalícia chce zneužiť inštitút skráteného legislatívneho konania, ale niekedy sa dajú nájsť vecné argumenty aj v prospech a je potom otázka, že či uprednostníme tie argumenty, ktoré sú v prospech, alebo tie argumenty, ktoré sú v neprospech. A môžeme sa, samozrejme, na všetko pozerať krvavými očami a, a vždycky si nájsť dôvody, prečo byť proti, dokonca aj tam, kde tie dôvody sú úplne zjavné, že by mohlo byť skrátené legislatívne konanie. Je to, je to legitímne právo a najmä teda opozičných poslancov.
Ale myslím si, že je lepšie pristupovať k návrhom vecne a snažiť sa hľadať, či sú, alebo nie sú naplnené zákonom stanovené dôvody pre skrátené legislatívne konanie. A samozrejmé, že v tej situácii, keď si vieme nájsť argumenty pre aj proti, tak potom áno, zohráva tam rolu asi aj to, že či sme koaliční poslanci alebo opoziční, či držíme vládu alebo, alebo hľadáme si dôvod, pre ktorý by sme ju kritizovali, či vecne súhlasíme s návrhom zákona, alebo práve naopak, považujeme ho za zlý. To všetko ovplyvňuje naše rozhodnutie, či vidíme ten pohár poloplný alebo poloprázdny. Ja sa snažím, aby sme našli argumenty, pre ktoré podporiť, alebo nepodporiť. V tom duchu som vystúpil a myslím si, že ten prístup je správny a nie je to prístup účelový.

Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem sa vyjadrovať k tomu, o čom rokujeme, teda k návrhu na skrátené legislatívne konanie.
Predmetom návrhu zákona, myslím, že nemusím citovať, kedy sú a kedy nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, len sa vrátim aj k tej predchádzajúcej debate, keď som povedal, že niekedy je úplne jasné, že tie dôvody sú. Niekedy je úplne jasné, že tie dôvody nie sú. A niekedy je to tak, že viete si nájsť argumenty za to, že sú a viete si nájsť argumenty aj, aj úplne opačné.
Ten predchádzajúci návrh zákona, novela zákona o 13. dôchodku, jednoznačne podľa môjho názoru patrí do tej tretej kategórie. Tam žiadne dôvody na skrátené legislatívne konanie nie sú.
Tento patrí podľa toho, ako to vnímam aj na základe rozpravy, ktorá tu prebieha, skôr do tej druhej kategórie. Je to ten poloplný alebo poloprázdny pohár, na ktorý sa môžeme pozrieť podľa toho, či chceme ho vidieť poloplný alebo poloprázdny. Nejaké argumenty pre skrátené legislatívne konanie tam nepochybne existujú, ale musím povedať, že v tom písomnom návrhu, ktorý schválila vláda a ktorý predložila do parlamentu, sa to ani mne nezdá dostatočne jasné a dostatočne presvedčivo zargumentované. A nieže by som tie dôvody nevidel žiadne, ako hovorím, nejaké tam vidím, ale vidím ich skôr na základe toho, čo som si vypočul v rozprave alebo toho, čo som absolvoval diskusie s kolegami v poslaneckom klube SaS, ktorí sa téme zdravotníctva venujú, teda s pani poslankyňou Bittó Cigánikovou a s pánom poslancom Szalayom.
Pán poslanec Grendel tu hovoril, že ak je návrh nevykonateľný, neznamená to, že je to dôvod na skrátené legislatívne konanie. Samé o sebe to platí, ale neplatí to v situácii, ak ten nevykonateľný zákon sa týka napríklad poskytovania zdravotnej starostlivosti a jeho nevykonateľnosť môže spôsobiť, že by došlo k ohrozeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorá je vlastne praktickým výkonom ústavného práva na ochranu zdravia, alebo ak by z nevykonateľnosti zákona hrozili značné hospodárske škody štátu alebo teda v širšom slova zmysle verejnému sektoru, napríklad poisťovniam. Ak napríklad nebude, nebudú schopné poisťovne garantovať poskytnutie zdravotných výkonov v stanovených termínoch podľa, podľa čakačiek a budú tie výkony poskytované v zahraničí, bude to mať napríklad za následok to, že zdroje, ktoré by mohli plynúť do nášho zdravotníctva, budú plynúť do zdravotníctva v iných krajinách a zároveň, že sa zmenší ten balík, ktorý existuje na poskytovanie celkovej zdravotnej starostlivosti, čiže niekto iný nedostane poskytnutú zdravotnú starostlivosť, alebo ju dostane poskytnutú neskôr, alebo ju dostane poskytnutú v nižšej kvalite. A teda to môže aj ohroziť jeho právo na, na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a ochranu zdravia, ktoré mu garantuje ústava. Len toto by som asi tu nemal hovoriť ja ako opozičný poslanec, toto by tu mal hovoriť niekto z koaličných poslancov alebo pani ministerka, alebo úplne optimálne, optimálne malo by to byť napísané v tom návrhu na skrátené legislatívne konanie, ktorý schválila vláda a o ktorom tu dnes, tu dnes diskutujeme.
Nechcem naťahovať rozpravu a teda skôr by som sa chcel spýtať pani ministerky teda, v ktorom z tých dvoch bodov, ktoré sú obsiahnuté, vidí dôvod na skrátené legislatívne konanie. Lebo podľa, podľa toho, čo je napísané v tom písomnom odôvodnení, to skôr vyzerá tak, akoby, akoby tie dôvody pre skrátené legislatívne konanie boli iba v tej časti, ktorá sa týka možnosti ministerstva vydať rozhodnutia ohľadom kategorizácie, ktoré neboli, mali byť a neboli vydané do konca roka 2022, že sa to, že sa to predĺži alebo stanoví sa nová lehota do konca roka 2023. A ten zoznam čakajúcich poistencov, ten je tam v tom návrhu iba tak ako mimochodom spomenutý, teraz nemyslím v návrhu zákona, ale v návrhu na skrátené legislatívne konanie. Čiže či ten dôvod je aj tam, lebo mi z rozpravy vychádza, že áno, aj tam by mohol byť ten dôvod práve preto, že je to nevykonateľné, alebo že tam môžu nastať problémy, že tam môžu vzniknúť, vzniknúť hospodárske škody. Ale v písomnom návrhu, v písomnom materiáli nevidím odpoveď na túto otázku, čiže to je jedna otázka či, či dôvody na skrátené legislatívne konanie sú vo vzťahu k obom častiam toho návrhu, alebo, alebo iba k jednému.
A moja druhá otázka je, povedal som to už aj vo faktickej na vystúpenie pani poslankyne Bittó Cigánikovej, či by, ak parlament schváli skrátené legislatívne konanie, sme mohli postupovať tým spôsobom, že by neprebehli všetky tri čítania zajtra v priebehu jedného dňa alebo v priebehu dvoch dní, podľa toho, aká dlhá bude rozprava, ale že by sa zajtra uskutočnilo rokovanie a hlasovanie v prvom čítaní a v druhom a v treťom čítaní by sme o návrhu rokovali až na tej decembrovej schôdzi, ktorá, opakujem, nie je až o 30 dní. Čiže áno, bolo, bola by skrátená tá lehota, ale vytvoril by sa priestor aj na vecnú diskusiu nielen na to, aby sme si tu nadávali, že kto, kto je za Pentu a kto za koho kope a kto je aký, ale aby sme vecne hovorili o tom návrhu. Tak ak sú nejaké dôvody, pre ktoré, pre ktoré tento postup nie je možný, alebo pre ktoré pani ministerka sa domnieva, že je potrebné, aby zajtra alebo teda tento týždeň bol odhlasovaný celý zákon, prebehli všetky tri čítania, tak by som bol rád, keby tie dôvody zazneli aj aspoň tu v rozprave, keď už nie sú uvedené v tom písomnom materiáli.
Ďakujem.

Chcel by som na vecné vystúpenie pani poslankyne Bittó Cigánikovej zareagovať vecným spôsobom, na rozdiel od niektorých predrečníkov.
A chcel by som konkrétne zareagovať na tú časť, kde pani poslankyňa Bittó Cigániková hovorila o tom, že by bolo vhodné, alebo sa pýtala na tú možnosť, že by sa skrátené legislatívne konanie neinterpretovalo ako super skrátené legislatívne konanie, to znamená, že zajtra, ak budeme hlasovať v prvom čítaní, schváli parlament v prvom čítaní, a potom hneď poobede v druhom čítaní a zákon bude definitívne schválený, ale či by sa to skrátené legislatívne konanie dalo interpretovať tak, že dobre, nebola dodržaná tá pätnásťdňová lehota medzi predložením návrhu zákona a začiatkom schôdze, zoberieme na vedomie, ale máme tu plánovanú ďalšiu schôdzu, ktorá bude skôr ako o 30 dní, čiže ani tá 30-dňová lehota medzi prvým a druhým čítaním by nebola dodržaná, ale predsa len by bol vytvorený nejaký priestor na vecnú diskusiu, a teda nadväzujúc na vystúpenie pani poslankyne Bittó Cigánikovej by som sa na toto chcel spýtať aj pani ministerky, že či si vie takýto postup predstaviť, lebo bol by to štandardnejší potup, alebo či je v tom návrhu zákona niečo také, čo by bránilo takémuto postupu, teda že nebol by ten zákon schválený zajtra, ale bol by schválený až niekedy začiatkom decembra? Však to môže byť zaradené úplne na začiatok tej riadnej decembrovej schôdze, ktorá už bude k návrhom zákona.
Myslím si, že odpoveď na túto otázku by zaujímala viacerých poslancov, či je to teda možné, alebo tomu niečo bráni.

Ďakujem, pán podpredseda.
Pán poslanec Muňko, no tak ani z vášho vystúpenia som sa tie argumenty nedozvedel, pretože ak hovoríte, že keď chceme vyplatiť, tak potrebujeme skrátené legislatívne konanie a aby sme splnili, čo sme sľúbili a to, kedy boli voľby, nič z toho nie je dôvod, ktorý zákon o rokovacom poriadku predpokladá pre skrátenie legislatívneho konania. Musia to byť mimoriadne okolnosti a musí hroziť, že dôjde k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Nie, že vy chcete niečo vyplatiť do konca roka, nie, že vy chcete splniť že nejaký volebný sľub alebo kamuflovať, že ho splníte, alebo že kedy boli voľby. O tom zákon nehovorí, to nie sú zákonom dané dôvody.
A, pán poslanec Šuca, ja som čisto vecne reagoval vo svojom prvom vystúpení, kde som sa snažil rozobrať všetky dôvody, pre ktoré si myslím, že nie sú naplnené dôvody na skrátené legislatívne konanie, bohužiaľ, ani vy, ani nikto iný na mňa nereagoval, ani nereagoval na nikoho iného, ani sa nezapojil do rozpravy. A to, že som vystúpil v rozprave ústnej, je, že som nemohol faktickou reagovať na vašu faktickú na vystúpenie iného rečníka a naozaj ma zaujalo, že poslanec SMER-u cituje z analýzy organizácie VIA IURIS z článku uverejneného na portáli Aktuality, a príde mi to pokrytecké, keďže SMER považuje VIA IURIS za nepriateľskú organizáciu a Aktuality za nepriateľské médium a jeho poslanec nemá problém použiť ich ako dôveryhodný zdroj pre svoje vystúpenie vo faktickej poznámke v parlame... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené kolegyne, kolegovia, v druhej časti rozpravy by som rád zareagoval na argumenty ctených kolegov z vládnej koalície, ktoré padli v rámci tejto rozpravy a ktoré obhajovali to, že návrh na skrátené legislatívne konanie je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku. V zásade by som mohol na tomto mieste skončiť, lebo tie argumenty neboli žiadne, s jednou jedinou výnimkou, a to bola faktická poznámka pána poslanca Šucu zo strany SMER - sociálna demokracia na vystúpenie pána poslanca Pročka. Takže dovolím si zareagovať aspoň na tú faktickú poznámku a na tie argumenty, ktoré v nej odzneli, pretože nemohol som reagovať na faktickú poznámku k vystúpeniu iného poslanca s faktickou, tak to urobím v rozprave.
Pán poslanec Šuca poukázal na to, ako veľa návrhov zákonov bolo schvaľovaných v skrátenom legislatívnom konaní v predchádzajúcom volebnom období. Ja som aj vo svojom vystúpení povedal, že niekedy sú tie dôvody jasné a niekedy za skrátené legislatívne konania hlasovali aj poslanci opozície v minulom volebnom období. Niekedy je jasné, že tie dôvody nie sú, to je prípad návrhu zákona, o ktorom rokujeme.
A potom sú aj také, kde je to na posúdenie a nájdete argumenty, že sú naplnené dôvody, alebo že nie sú naplnené dôvody. A, samozrejme, pozeráte sa na to často podľa toho, či ste koaličný alebo opozičný, opozičný poslanec.
Ale ak aj v minulosti boli porušované pravidlá legislatívneho procesu, nie je to žiadny argument pre to, aby sa porušovali tie pravidlá práve v tomto návrhu zákona. A máme hovoriť o tom, či teraz sú, alebo nie sú naplnené tie dôvody. Ale to, čo ma na vystúpení pána poslanca Šucu zaujalo ešte viac, je, že on zareagoval na vystúpenie pána poslanca Pročka tým, že sa oprel o analýzu organizácie VIA IURIS a citoval ju z článku, ktorý bol uverejnený na portáli Aktuality. Tak VIA IURIS je jednou z organizácií, ktoré by podľa predsedu SMER-u Roberta Fica mali byť zaradené na zoznam zahraničných agentov. Takže bolo by dobré, keby ste si v SMER-e ujasnili, či VIA IURIS je fuj, zlá organizácia, s ktorou nechceme mať nič spoločné, alebo je to dôveryhodný zdroj informácií a analýzy VIA IURIS budete používať, aby ste to otrieskavali o hlavu poslancom bývalej vládnej koalície.
Nemenej ma zaujalo, že ste citovali z článku uverejnenom na portáli Aktuality, keďže práve dnes sa predstavitelia SMER-u pripojili k Robertovi Ficovi a oznámili, že prestávajú komunikovať s Markízou, Denníkom N, denníkom SME a Aktualitami, lebo sú to nepriateľské médiá a neplnia si povinnosť pravdivo, všestranne a včas informovať verejnosť o činnosti orgánov verejnej moci. Opäť by ste si v SMER-e mali ujasniť, či Aktuality sú fuj, nedôveryhodné, neplnia si povinnosť pravdivo informovať, alebo je to pre vás dôveryhodný zdroj, ktorý, o ktorý sa môžete oprieť, aj keď vystupujete s faktickou poznámkou v parlamentnej rozprave.
Ale nechcem sa vracať do minulosti, ak chcete, môžeme sa k tomu vrátiť, ak zareagujete na mňa s faktickou poznámkou, tak vám, tak vám odpoviem, ale hovorme o tomto návrhu na skrátené legislatívne konanie. Sú, alebo nie sú naplnené dôvody na skrátené legislatívne konanie? A ja vo svojom vystúpení v písomnej časti rozpravy aj viacerí kolegovia, opoziční poslanci opakovali argumenty, že nie sú dané zákonom stanovené dôvody pre skrátenie legislatívneho konania. Nikto z koalície na to dosiaľ nezareagoval okrem teda pána poslanca Šucu, ktorý nám prečítal niečo z analýzy VIA IURIS uverejnenej na portáli Aktuality. Takže aj ja chcem vyzvať aj pána ministra, aj pána spravodajcu, obaja majú možnosť prihlásiť sa do rozpravy kedykoľvek, nemusia sa vopred ohlasovať, prihlasovať, a môžu rečniť, ako dlho chcú, aby tú možnosť využili a skúsili nás presvedčiť, alebo nám aspoň povedať argumenty, prečo si myslia, že sú dané zákonom stanovené dôvody pre skrátené legislatívne konanie, lebo tie dôvody dané nie sú. A ja teda verím, že buď si veríte a ste presvedčený o tom, že nejdete porušiť zákon alebo nejdete vyzvať Národnú radu, aby porušila zákon. A v tom prípade sa prihlásite do rozpravy, kde bude možnosť na vás reagovať s faktickou poznámkou alebo potom je to už asi zbytočné, ak, ak si to necháte na záverečné slovo a nebude možné na vás reagovať.

Ďakujem, pani poslankyňa. Vôbec sa nemusíte ospravedlňovať, že skúsenejším kolegom pripomínate ustanovenia zákona o rokovacom poriadku. Aj tí skúsenejší poslanci, ktorí sú tu už niekoľko volebných období, jednak buď si neuvedomujú, že takéto ustanovenia sú v zákone, alebo keď si to uvedomujú, tak tým horšie, pretože ich vedome porušujú a je veľmi správne, že im to budeme pripomínať, budeme im oživovať pamäť a budeme ich upozorňovať na to, že sa chystajú porušiť zákon a nerobia to z nevedomosti, lebo áno, niekedy sa môže stať, že niekto sa dopustí porušenia zákona, lebo si nie je vedomý, že zákon mu niečo prikazuje alebo zakazuje, ale toto nie je ten prípad.
V tomto prípade si vládna koalícia veľmi dobre uvedomuje, že nie sú naplnené ustanovenia zákona o rokovacom poriadku, ktoré sa týkajú skráteného legislatívneho konania, napriek tomu vláda takýto návrh dala, napriek tomu koaliční poslanci budú za takýto návrh hlasovať, takže je správne, že ste im pripomenula, ktorých ustanovení sa to týka, aké to bude mať dopady a ako som už povedal aj vo svojom vystúpení, my im nemôžeme zabrániť, aby to spravili, oni majú väčšinu, ale máme možnosť ich na to upozorňovať a mali by sme ich na to upozorňovať, aby nemohli sa vyhovárať na to, že nevedeli, čo robia. Oni to veľmi dobre vedia, vedia, že porušia zákon a napriek tomu to urobia.

Pán poslanec Hlina, no áno, aj politické práva sú základné ľudské práva, právo podieľať sa na správe vecí verejných a právo vykonávať verejnú funkciu. Ale súhlasím s tvojou interpretáciou, že ohrozenie práva politikou SMER-u a HLAS-u zastávať verejnú funkciu tým, že nesplnia niektoré svoje sľuby, nemôže byť dôvodom na porušovanie zákona o rokovacom poriadku. A ani to nenapĺňa tie dôvody, ktoré zákon o rokovacom poriadku stanovuje ako podmienku pre skrátené legislatívne konanie. Žiadne reálne právo ani žiadna sloboda v tejto chvíli nie sú ohrozené. Takže nie sú naplnené dôvody na skrátené legislatívne konanie.
A teda dúfam, že pán minister ešte vystúpi optimálne v rozprave, aby sme mohli naňho zareagovať a pokúsi sa vyvrátiť tie pochybnosti, s ktorými sme viacerí vystúpili a ktoré hovoria o tom, že nás vláda nabáda na to, aby parlament porušil zákon o rokovacom poriadku, keď v tomto prípade odsúhlasí skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, na úvod by som mal prosbu. Po predchádzajúcom vystúpení pána poslanca Matoviča by som vás chcel poprosiť, aby v prípade, že by som sa odkláňal od prerokúvanej veci, aby ste ma v súlade s rokovacím poriadkom na to upozornili a vyzvali ma, aby som hovoril k veci, pretože to vystúpenie pána poslanca Igora Matoviča nesporne malo svoje miesto a malo zaznieť k návrhu zákona v prvom čítaní alebo v druhom čítaní, ale teda o skrátenom legislatívnom konaní tam nebolo v podstate nič.
Pred troma hodinami sme hlasovali o dôvere štvrtej Ficovej vláde. Parlamentná väčšina, vládni poslanci schválili programové vyhlásenie vlády, ktoré v prvej kapitole nazvanej návrat k štandardnému prostrediu demokratickej spoločnosti sa odvoláva na čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý charakterizuje Slovenskú republiku ako zvrchovaný demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo a uvádza, citujem: "Jedným zo základných predpokladov právneho štátu je aj rešpektovanie zásady ústavnosti a zákonnosti." Toľko sľuby, s ktorými vláda prišla do parlamentu a na základe ktorých dostala dôveru, a teraz naspäť do reality.
Úplne prvá vec, ktorú štvrtá Ficova vláda ide spraviť v legislatívnej oblasti, je, že navrhuje parlamentu, aby porušil zákon. Konkrétne zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý v § 89 upravuje podmienky skráteného legislatívneho konania. Prvý odsek tohto paragrafu uvádza, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Tieto podmienky pre skrátenie legislatívneho konania nie sú naplnené a je to úplne zjavné.
Mali sme tu v minulosti a určite budeme mať aj v budúcnosti viacero návrhov na skrátené legislatívne konanie. Niekedy je úplne evidentné, že sú naplnené zákonom stanovené dôvody a niekedy to nie je úplne jasné a viete si nájsť argumenty za aj proti, ten pohár môže byť poloplný, môže byť poloprázdny a obvykle podľa toho, či ste vo vládnej koalícii, ktorej vláda to navrhuje, alebo ste v opozícii, ktorá to kritizuje, poviete, že ten pohár je poloplný alebo poloprázdny.
Ale potom sú tu aj prípady, keď je úplne jasné, že nie sú naplnené dôvody pre skrátené legislatívne konanie a toto je ten prípad. A vláda sa ani veľmi nesnaží nejako nás presvedčiť, že by dôvody pre skrátené legislatívne konanie, ktoré vyžaduje zákon o rokovacom poriadku, naplnené boli. Aká mimoriadna situácia, preboha? Aké ľudské práva sú ohrozené? V návrhu na skrátené legislatívne konanie sa spomína, že účelom vládneho návrhu zákona je posilnenie v Ústave Slovenskej republiky zakotveného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu a pri strate živiteľa. Potom sa opisuje, akým spôsobom to chce vláda zabezpečiť v budúcnosti a konštatuje sa, nakoľko právnu úpravu už nie je možné z technických dôvodov zrealizovať v tomto roku, navrhuje sa na preklenutie tohto obdobia vyplatiť dodatočný trinásty dôchodok v sume 150 eur pre každého poberateľa dôchodkovej dávky, a to ešte v decembri 2023. Vzhľadom na vyššie uvedené a na potrebu zabezpečenia primeranej doby pre Sociálnu poisťovňu na zabezpečenie výplaty trinásteho dôchodku v decembri 2023 je nevyhnutné predmetný návrh zákona prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Z čoho vyplýva, že je nevyhnutné? Absolútne z ničoho. V tom návrhu nie je ani slovo o tom, akým spôsobom a aké právo by bolo ohrozené. Môžme sa domýšľať, môžme si domýšľať, že mohlo by byť ohrozené ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ktoré naozaj je v ústave v čl. 39, a nie je v tom návrhu nijako povedané, akým spôsobom by toto právo mohlo byť ohrozené, ak by neboli navýšené trináste dôchodky. Čl. 39 ods. 1 hovorí o tom, že občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Zrejme hovoríme o tej starobe. Ale už ods. 2 tohto článku hovorí, že primerané hmotné zabezpečenie v starobe, teda to, o ktoré nám tu ide a ktoré údajne je ohrozené, sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia, štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok. Čiže v ústave sa hovorí, že primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa zabezpečuje prostredníctvom dôchodkového systému, prostredníctvom jeho troch pilierov, ale zákon o trinástom dôchodku predsa nie je súčasťou ani jedného z tých troch pilierov.
Zákon o trinástom dôchodku hovorí, že trinásty dôchodok je štátna sociálna dávka, čo je úplne iná krabička ako dôchodkový systém a štát poskytuje finančné prostriedky na úhradu nákladov na trinásty dôchodok, na úhradu výdavkov spojených s jeho výplatou. Poukazujú sa prostredníctvom kapitoly štátneho rozpočtu, poukazuje ich ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na osobitný účet Sociálnej poisťovne. Čiže právo, na ktoré sa odvoláva vláda pri skrátenom legislatívnom konaní alebo pri návrhu na skrátené legislatívne konanie, je podľa ústavy zabezpečované dôchodkovým systémom, a tu ideme riešiť štátnu sociálnu dávku, čo je čosi, čo je čosi iné. Navyše toto právo, teda právo podľa čl. 39 ústavy patrí k tým právam, ktoré, a stanovuje to ústava, ktorých sa možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Takže nie je to vymožiteľné bez toho, aby to, aby to upravovali zákony.
Chce niekto tvrdiť, že ak by nastúpila vláda po voľbách, ktorá by nechcela navýšiť trinásty dôchodok, boli by ohrozené základné práva dôchodcov? Bolo by ohrozené právo dôchodcov na primerané hmotné zabezpečenie v starobe? Keď štát na to nemá prostriedky, nemôže vyplácať dôchodky v takej výške, ako by si, povedzme, dôchodcovia predstavovali. Znamená to, že je porušované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe? No nepochybne nie.
Je evidentné, že predložený návrh nespĺňa tie dôvody, nenapĺňa tie dôvody pre skrátenie legislatívneho konania, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku. Snaha zakamuflovať nesplnenie alebo neskoré plnenie vlastných predvolebných sľubov, predvolebných sľubov jednej z vládnych strán nie je dôvodom na skrátené legislatívne konanie, nie je dôvodom zákonným. Politicky tomu rozumiem, ale to, že sa to HLAS-u politicky hodí, aby zakamufloval, že nesplní to, čo pred voľbami tvrdil, že trináste dôchodky budú vyplatené už v tomto roku, to nestačí, to nie je dôvod, ktorý umožňuje zákon o rokovacom poriadku. Ak vládna väčšina, hlasy na to máte, odhlasuje skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona, začne svoju legislatívnu činnosť v tomto volebnom období porušením zákona o rokovacom poriadku.
Ja viem, že týmto vystúpením vám v tom nezabránim, ale chcel som vás na to aspoň upozorniť. Poslanecký klub SaS bude hlasovať proti návrhu na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)