Videokanál poslanca

Ďakujem všetkým trom opozičným kolegom za reakcie na, na moje vystúpenie v rozprave.
Pán poslanec Pročko, no ja som ti vychádzal z poďakovaní pánovi ministrovi, že, že počúva. Z toho, že som si to porovnával aj s tým, ako, ako iný ministri pristupujú k uvádzaniu svojich, svojich bodov. Pán minister pri nejakom z tých predchádzajúcich bodov vystúpil aj v rozprave, takže sa dalo naňho reagovať. A to počúvanie naozaj neznamená, že, že minister si zapíše hneď podnet opozičného poslanca a povie, no dobre, no tak dám pozmeňovák k vlastnému návrhu a hneď, hneď to zmením. Zasa, však nebuďme naivný, že až takto to, takto, to vyzerá.
Je úplne teda v poriadku, ak si vláda prichádza s vlastnými návrhmi, ale mal by vedieť napríklad reagovať alebo teda členovia vlády, ktorí uvádzajú návrh zákona, by mali vedieť reagovať na tie argumenty a na tú kritiku, s ktorou, s ktorou prichádzajú opoziční politici, čo je vecou, ako, samozrejme, že to nie je že hneď, hneď, hneď sa to zmení, ale aj to je dôležité, či, či sa rozprava ignoruje alebo sa rozprava počúva a reaguje sa.
A teda ja som nepovedal, že veci, ktoré robila predchádzajúca vláda, boli na úkor občanov Slovenska, ja som tu citoval z, zo Správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktoré, ktorá hovorí, že niektoré z tých opatrení, napríklad aj ten rodinný balíček, ohrozili dlhodobú udržateľnosť verejných financií. A zhodneme sa v tom, pán poslanec Pročko, že kradnúť sa nemá, ale asi sa nezhodneme v tom, že kradnúť nestač... prestať kradnúť nestačí.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ja by som na rozdiel od pána poslanca Pročka chcel oceniť teda, že tu pán minister sedí a v prevažnej miere počúva to, čo sa deje vo vystúpeniach. A nič to nemení na tom, že, že čo si myslím o návrhu zákona, ktorý predkladá, čo si myslím o jeho obsahu a o tom, že sa prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní a nemyslím si teda o tom nič dobré. Ale dôležitá je aj tá forma teda, či tu minister nechá pri takom dôležitom zákone za seba sedieť nejakého svojho kolegu z vlády, ktorý to dostal pridelené, aby tu sedel a nevie, nevie na nič reagovať, ani, ani, ani nepočúva, aj keď sa tvári, že počúva, takže ja teda verím, že pán minister financií bude reagovať, ako sľúbil, aj na veci, ktoré zaznejú v rozprave. A áno, aj tá forma je dôležitá a a ak teda pán minister zareaguje, tak verím, že bude príležitosť aj na nejakú diskusiu a nebude to celkom tak jednostranné, ako zväčša tá rozprava dnes prebieha, že opozícia diskutuje sama medzi sebou a iba kde tu nejaký zablúdený koaličný poslanec, keď sa ho to priamo dotkne, tá téma, samozrejme, tak zareaguje. Veľmi často a teda tu zareagujem aj na, aj na to, v akom duchu bol prednesený ten samotný návrh zákona, ktorý má údajne zlepšiť verejné financie, ale aj vystúpenia tých zopár koaličných poslancov, je téma, ako sme sa sem dostali a je to snaha váľať to na, všetko váľať, všetkú zodpovednosť na predchádzajúce volebné obdobie, keď bol SMER v opozícii. Tak pri všetkej kritickosti k tomu, čo sa tu dialo v minulom volebnom období, a teda poslanecký klub SaS aj SaS boli kritickí a kritické k tomu, akým spôsobom sa narábalo s verejnými financiami, tak treba povedať, že boli v minulom volebnom období udalosti a javy, ktoré v minulosti sa nevyskytli ako pandémia, ako vojna na Ukrajine, ako s tým súvisiaca energetické kríza alebo sa nevyskytli v takej miere, ako sa vyskytli v minulom volebnom období. Okrem týchto objektívnych dôvodov, samozrejme, boli aj rozhadzovačné opatrenia predchádzajúcej vládnej zostavy alebo väčšiny z tej vládnej zostavy, ktoré zhoršili udržateľnosť verejných financií. Ale to, že sa tu dnes hovorí o gréckej ceste, to že je spochybnená dlhodobá udržateľnosť verejných financií nie je záležitosťou posledného tri a pol roku. Je to predovšetkým záležitosťou tých 12 rokov vlád SMER-u, keď sa v dobrých časoch prejedali zdroje, ktoré ekonomika vtedy, vtedy produkovala, lebo taká bola politika vlád SMER-u, že sa zdroje prejedali miesto toho, aby sa šetrilo, že sa nerobili potrebné reformy, aby sa krajina posúvala ďalej. Žilo sa z toho, čo sa tu objavilo a čo bolo do veľkej miery dôsledkom reformného úsilia vlád alebo vlády, druhej vlády Mikuláša Dzurindu. A, samozrejme, aj benefitom členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a toho, čo naša účasť na spoločnom európskom trhu pre slovenskú ekonomiku priniesla.
Čiže nie je problém, že verejné financie začali mať problém až za vlád Igora Matoviča alebo Eduarda Hegera a potvrdzujú to aj dáta a dokumenty napríklad Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá už vo svojej správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2019, správa je z roku 2020, bola publikovaná v apríli, ale je to Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2019, keď ešte sme tu mali vládu SMER-u, tak Rada pre rozpočtovú zodpovednosť uviedla, že verejné financie čelia veľkým výzvam. Dlhodobá udržateľnosť sa výrazne zhoršila už pred pandémiou. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií nebola v roku 2019 dosiahnutá. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol úroveň 4,2 % hrubého domáceho produktu, čím sa riziká pre dlhodobú udržateľnosť v porovnaní s rokom 2018 zvýšili a dosahujú strednú úroveň." Pričom k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií došlo tretí rok za sebou v roku 2019, tretí rok za sebou. Kryje sa to s tým predchádzajúcim volebným obdobím vlády, vlády SMER-u.
V porovnaní s rokom 2018 sa ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti zhoršil o 2,6 % hrubého domáceho produktu. Ivan Šramko, vtedajší predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, uviedol, hlavným dôvodom sú zmeny v dôchodkovom systéme, pričom najväčší vplyv malo zastropovanie veku odchodu do dôchodku. Očakávame, že prijatá legislatíva zvyšujúca výdavky na dôchodky a zároveň postupne silnejúci vplyv starnutia populácie budú významne prispievať k zhoršovaniu hospodárenia rozpočtu už v najbližších rokoch. A opäť tu máme ten problém neadresnosti sociálnej politiky a populizmu v sociálnej politike, keď miesto toho, aby sa robili veci, ktoré sú potrebné, aby sme sa prikrývali takou perinou, akú máme, tak politici pred voľbami rozhadzujú peniaze, hrajú sa na Ježiškov a myslia si, že si to môžu dovoliť, ale štát nemá neobmedzené zdroje. A to hovoríme o situácii, situácii ku koncu predchádzajúceho vládnutia SMER-u, ktorý sa teraz vrátil k moci.
A niečo by som teda zacitoval aj z tohtoročnej správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, lebo je to dôležité aj z hľadiska čo sa vláda alebo vláda chystá presadiť v parlamente vo vzťahu k II. pilieru. Čo opäť zhorší udržateľnosť verejných financií v budúcnosti a zneguje alebo obmedzí prinajmenšom aj to dobré, čo v predošlom období sa v dôchodkovom systéme urobila.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v reakcii na správy Európskej komisie vo svojej tohtoročnej správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2022 publikovanej v apríli tohto roku uvádza: "Európska komisia v apríli 2023 zverejnila porovnanie dlhodobej udržateľnosti verejných financií ukazovateľmi S2 a S1. Podľa týchto výsledkov na Slovensku najhoršiu udržateľnosť verejných financií z pomedzi všetkých krajín Európskej únie, najhoršiu. Tieto výsledky však vychádza z dlhodobých projekcií Európskej komisie z roku 2021 ktoré okrem iného nezohľadňujú prijatú dôchodkovú reformu ani lepší vývoj verejných financií v rokoch 2021-2022."
Významný príspevok ku zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti v roku 2022 malo prijatie tzv. rodinného balíčka, ktorým sa zvýšili prídavky na deti a daňový bonus s plným vplyvom od roku 2023. Táto zmena vplyvom zvýšenia dotknutých výdavkov zhoršuje dlhodobú udržateľnosť o 0,5 % hrubého domáceho produktu. Takže opäť populizmus v sociálnej politike zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií a bolo to tak za prechádzajúcich smeráckych vlád, bolo to tak za vlád v predchádzajúcom volebnom období, ktoré, ktoré presadzovali opatrenia zhoršujúce dlhodobú udržateľnosť verejných financií a bez ohľadu na to, že ju zhoršovali a bude to tak aj v tomto volebnom období, lebo to, že teraz rokujeme o nejakom konsolidačnom balíčku, nesúvisí iba s tým, že potrebujeme konsolidovať, že deficit je hrozivo vysoký, že dlh nám neutešene narastá, ale aj s tým, že súčasná vláda chce pokračovať vo svojom populizme cez kompenzácie, cez trináste dôchodky opäť plošne, neadresne všetkým, lebo si potrebuje kupovať, kupovať voličov. Že nerobí zodpovednú politiku, zodpovednú politiku, ktorá by bola zodpovedná k verejným financiám, ktorá by v sociálnej oblasti pomáhala tým, ktorí to naozaj potrebujú, ktorí sú na to odkázaní. Ale opäť sa hrá na Ježiškov a rozdáva peniaze zo spoločných zdrojov, kupuje si voličov na úkor vyššieho daňového zaťaženia, ktoré prichádza práve s týmto konsolidačným balíčkom, ale aj na, na úkor ďalšieho zadlžovania, pretože skôr či neskôr všetko toto rozhadzovanie budú musieť zaplatiť voliči a daňoví poplatníci, občania, občianky.
A teda nielen Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ale aj Národná banka Slovenska upozorňuje na to, že konsolidácia, s ktorou prichádza, prichádza vláda, je nedostatočná, že konsolidácia na úrovni pol percenta je nedostatočná, že potrebná z hľadiska udržateľnosti verejných financií by bola konsolidácia na úrovni jedného až dvoch percent. Samozrejme, že, že z pohľadu pravicového by bola lepšia konsolidácia šetrením verejných výdavkov, nie zvyšovaním daní, odvodov a poplatkov, ako to chce robiť súčasná smerácka vláda. Ale opäť, ak by išlo o konsolidáciu, aj zvyšovaním verejných výdavkov, ktorá by bola robená za účelom znižovania deficitu, bol by to legitímny nástroj ľavicovej vlády. Toto je však nezodpovedný pokus, pretože smeruje k zvyšovaniu verejných výdavkov k ďalšiemu rozhadzovaniu a áno, aj to konsolidačné úsilie, aj tie nové zdroje, ktoré štát získa tým, že zvýši dane, zvýši odvody, zvýši súdne poplatky, zvýši správne poplatky, tak sa nepremietnu iba do zníženia deficitu, a teda čo zlepšenia stavu verejných financií a zníženia tej hrozby ich budúcich problémov, ale minú sa na rozhadzovanie, na populistické opatrenia súčasnej, súčasnej vlády. A v tomto ale je treba povedať, že SMER ako hlavný hýbateľ súčasnej vlády je konzistentný s tým, čo robil v minulosti, pretože SMER keď bol vo vláde, keď vládol sám, ale keď vládol ako dominantná vládna strana, tak pristupoval k verejným financiám podobne. Aj keď vtedy boli dobré časy, vtedy ekonomika produkovala zdroje, vtedy sme tu nemali také krízy alebo následky kríz, ako máme dnes, tak v tých časoch mohol SMER úplne vygumovať deficit, mohli sme tu mať vyrovnané hospodárenie, o ktorom smerovaní, ku ktorému hovoril, ak sa dobre pamätám, programové vyhlásenie tretej Ficovej vlády, ale za celé volebné obdobie sme sa ako krajina k vyrovnanému rozpočtu nedopracovali, hoci ekonomické podmienky na to boli. Ale aj vtedy v dobrých časoch bolo potrebné, pud názoru SMER-u, míňať a rozhadzovať, čiže nepodarilo sa, nepodarilo sa dostať k vyrovnanému rozpočtu. Napriek tomu deficit v tom čase sa znižoval, ale nie zásluhou nejakého sústredeného konsolidačného úsilia vtedajšej vlády alebo zásluhou zodpovednej politiky, zásluhou reforiem, iba zásluhou toho, že ekonomika šľapala a boli, boli zdroje. Časť z tých zdrojov sa, samozrejme, prejedla, časť z tých zdrojov sa využila na, na zníženie deficitu. A preto asi by bolo naivné očakávať od vlády SMER-u v zlých časoch, že bude sa správať nejako dramaticky, zodpovednejšie ako v tých dobrých časoch a prestane rozhadzovať.
Keby sme, keby sme tu mali štandardnú ľavicovú vládu, tak aj by to riešila zvyšovaním daní, tak nesnažila by sa prejesť významnú časť tých zdrojov, ktoré získa, získa tým spôsobom alebo by sa aspoň snažila o adresnú sociálnu politiku. No však nepotrebujú úplne všetci kompenzovať zvyšujúce sa úroky z hypoték. Nie všetci sú na to, na to odkázaní. Nepotrebujú úplne všetci, aj tí bohatí, kompenzovať zvyšujúce sa ceny energií, nie sú na to odkázaní. Nepotrebujú úplne všetci trináste dôchodky. Existujú tu aj ohrozenejšie skupiny obyvateľstva, ako sú dôchodcovia, napríklad jednorodičovské, jednorodičovské domácnosti. Tak áno, zodpovedná ľavicová politika by sa sústredila na pomoc ohrozeným skupinám. Nezodpovedná ľavicová politika sa sústreďuje na rozdávanie, plošné rozdávanie, rozhadzovanie verejných zdrojov, a pritom zdrojov, niektoré štát má, ale štát na, zdrojov, ktoré si musí požičať alebo ktoré musí získať tak, že ich vytiahne z vreciek, z vreciek občanov.
Okrem toho zvyšovania, zvyšovania daní zásadným opatrením z hľadiska výšky dopadov je práve ďalší zásah to II. piliera, ďalšie zníženie príspevkov, príspevku, ktorý sporitelia odvádzajú do II. piliera. A je to priam ukážkové opatrenie typu toho, čo nie je vidieť na prvý pohľad, lebo nevieme v tejto chvíli alebo bežný občan, bežný sporiteľ asi nevie odhadnúť, akým spôsobom sa to premietne do budúcich dôchodkov, tak mňa by aj zaujímalo, že keď bol tento návrh pripravovaný, pán minister, že či, či máte aj vyčíslené, aké dopady to bude mať na, na dôchodkový systém jednak z hľadiska dopadov na individuálne dôchodky dôchodcov, keď sa im zníži, zníži ten podiel, ktorý odvádzajú do, do II. pilieru. Lebo to, čo teraz odvedú, no tak to sa teraz, teraz preje. Čiže, čiže tá zásoba, ktorá tam je, je, sa zníži, ale aj z hľad... aké to bude mať dopady na, na udržateľnosť celého, celého dôchodkového systému, pretože predpokladám, že toto opatrenie síce vám umožní zaplatiť trináste dôchodky, ale zhorší udržateľnosť dôchodkového systému. Tak či ste analyzovali aj dopady na udržateľnosť dôchodkového systému a či máte pripravené nejaké kompenzačné opatrenia alebo opatrenia, ktorými zabezpečíte nápravu alebo čiastočnú nápravu toho zhoršenia udržateľnosti dôchodkového systému, ktorú, ktoré, ktorý spôsobí práve táto zmena a zníženie príspevku do II. piliera.
Ďakujem.

Pán poslanec Sabo, tiež sa chcem vyjadriť ako predchádzajúci vystupujúci k tej časti, ktorá sa týka adresnosti pomoci v súvislosti s energiami. Ono je to, samozrejme, že širší problém. A teda áno, jeden aspekt je čisto ekonomický, ďalší aspekt sú dopady na životné prostredie alebo dopady na zdravie. Ale ono je to s tou plošnosťou a neadresnosťou sociálneho systému problém ako taký, ktorý sa netýka iba kompenzácií rastúcich cien energií, ale je to problém, ktorý sa týka nastavenia celého sociálneho systému, ktorý primárne je plošný a dáva peniaze len z titulu, že niekto je alebo niekto, niekto má deti alebo, alebo niekto je, niekto je dôchodca. Teda nie je to systém adresný. Samozrejme, že, že sú poistné, poistné systémy dôchodkové, ktoré majú, majú iný charakter, ale pokiaľ ide o to, že chceme niekomu kompenzovať, že sa ocitol v núdzi, no tak v núdzi sa predsa neocitajú všetci. Je nesprávne a dokonca je nemorálne, aby sa plošne rozhadzovali peniaze, ktoré sa vyberú od všetkých a potom sa plošne, plošne použijú, plošne rozdávajú aj ľuďom, ktorí nie sú na ne odkázaní, nepotrebujú ich a vedie to k mrhaniu, vedie to k zvyšovaniu daňového, daňového zaťaženia, vedie to k menšej efektivite ekonomiky a potom chýbajú peniaze na to, na čo sú potrebné, na čo sú potrebné, lebo sa plošne rozhadzujú, plošne mrhajú. Čiže netýka sa to iba cien energií, ale celého... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kišš, aj ja by som sa chcel vyjadriť k tomu druhému pilieru. Veľmi dobre ste to pomenovali. Žiaľ, nepadlo to na úrodnú pôdu všetkých poslucháčok, a tak ja by som rád teda zopakoval alebo teda pripojil sa k tomu, k tomu pomenovaniu, že áno, druhý pilier je v problémoch, ale je v problémoch práve vďaka zásahom, ktoré doňho robili vlády SMERU, vlády Roberta Fica, vlády Petra Pellegriniho. Čiže áno, ak má druhý pilier problémy, tak ich má v dôsledku toho, že sa nemohol vyvíjať normálne, ale že sa ho vlády SMERU snažili obmedzovať, deformovať, vyťahovať z neho peniaze na úkor aktuálnej spotreby. A teraz, teraz sa poukazuje na to, ako druhý pilier nefunguje. A veľmi správne ste vo svojom vystúpení pomenovali aj to, že nám hrozí grécka cesta, že nám hrozí bankrot štátu a potom nebude nielen na trináste dôchodky, ale nebude ani na tie dvanáste, jedenáste a desiate. A toto je jedna z vecí, ktoré kritici druhého piliera akoby opomínajú. Argumentujú tým, že však druhý pilier sa nevalorizuje, že výnosy sú nižšie. A ak aj odhliadneme od toho, prečo sú nižšie, ale zabúdajú na to, že dôchodky z prvého pilieru v prípade toho, že sa bude takto pokračovať v riadení verejných financií, že budeme smerovať k bankrotu, tak ani štát nedokáže garantovať dôchodky z prvého piliera. Lebo keď štát zbankrotuje, tak nebudú ani žiadne dôchodky z prvého piliera. A toto je cesta, po ktorej nás vedie SMER a teraz týmto zákonom to má brutálne akcelerovať.

Pán poslanec Sulík, veľmi správne si poukázal na to, že neplatí mechanicky, že zvýšim sadzbu dane a dosiahnem vyššie výnosy a niekedy, hoci socialistom sa to môže zdať zvláštne, je to presne naopak, že znížením sadzby dane dosiahne štát vyššie výnosy a dosiahne ich aj bezprostredne tým, že niektorí podnikatelia napríklad prestanú optimalizovať, priznajú príjem vo väčšom rozsahu, ale dosiahne vyššie príjmy štát aj v dôsledku toho, že nižšie dane povzbudzujú ekonomickú aktivitu, slobodnejší priestor pre podnikanie znamená, že sa ľudia viacej snažia, viacej produkujú, majú vyššie príjmy a tým má vyššie príjmy aj štát. Aj tento rozmer nižších daní a slobodnejšej ekonomiky je veľmi dôležitý a zo stredného a dlhodobého hľadiska som presvedčený, že ešte dôležitejšie ako to, či podnikatelia priznávajú alebo optimalizujú dane a napokon veď vlády SMER-u ťažili z tej prosperity, ktorá bola spôsobená reformami počas druhej Dzurindovej vlády vrátane, vrátane daňovej reformy, ktorá znížila dane z príjmu a zaviedla rovnú daň. Postupne ich deformovali, deformovali, no a teraz sa chystajú na najbrutálnejšie zvýšenie daní v histórii a už, už sa ten prístup prejavuje aj na zníženom ratingu Slovenskej republiky.

Ďakujem, pán predseda.
Vážený pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia, rokujeme o novele kompetenčného zákona a súvisiacich právnych predpisov. Ten návrh vyplýva z toho, ako sa vládna koalícia na začiatku svojho fungovania dohodla na tom, ako si rozdelí moc a mocenské posty. Súčasťou tej dohody je aj to, že vznikne nové Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky presunom kompetencií v oblasti cestovného ruchu z ministerstva dopravy a presunom kompetencií v oblasti športu z ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu a, samozrejme, že potom sa ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a, teda vedy a športu, výskumu a športu premenuje, keď šport nebude, nebude súčasťou kompetencií ministerstva školstva.
Samozrejme, že každá vládna koalícia má právo namodelovať si, v akej zostane chce fungovať vrátane zostavy, zostavy rezortov, ale treba povedať, že tu nevstupujeme do situácie, že kompetencie v oblasti cestovného ruchu a športu nevykonáva žiadne ministerstvo, naopak, časť tých kompetencií vykonáva ministerstvo školstva a časť ministerstvo, ministerstvo dopravy. Takže nie je pravda, že, že doteraz by tieto oblasti neboli koordinované, boli koordinované, ale boli koordinované samostatne, je veľmi pravdepodobné, že aj po vytvorení ministerstva cestovného ruchu a športu nedôjde k tomu, že budú tieto dve oblasti nejako dramaticky, dramaticky prepojené a, samozrejme, možno si predstaviť aj, aj iné usporiadanie.
Čiže hlavný účel, ktorý, samozrejme, že nie je napísaný v dôvodovej správe, je, aby vzniklo nové ministerstvo, aby Slovenská národná strana mala ďalšieho, ďalšieho ministra. V situácii, keď sme tu doobeda aj poobede sa zaoberali potrebou konsolidácie verejných financií, keď sme tu hovorili o tom, v akom žalostnom stave sú verejné financie a že potrebovali by sme šetriť alebo teda zvyšovať príjmy, čo sa, čo sa vláda a vládna koalícia pokúšajú cez zvyšovanie daní, tak miesto toho, aby sme šetrili, tak vytvárame nové ministerstvo, nový post ministra, nových, nových štátnych tajomníkov. To určite nie je cesta, cesta k šetreniu a určite to nie je niečo, čo by bolo nevyhnutné z hľadiska efektívneho fungovania štátu a štátnej, štátnej správy. Opakujem, koalícia má právo si to upraviť, ako chce, ale je to výsostne politické rozhodnutie, nie je to rozhodnutie, ktoré by malo nejaké vecné opodstatnenie.
Kým vo vzťahu k tejto úprave, ktorá je taká najviditeľnejšia, ktorá obvykle sa robí vždy po vytvorení novej vlády, keď sa koalícia dohodne, že vznikne nejaké nové ministerstvo alebo sa zlúčia nejaké ministerstvá, alebo sa pomenia kompetencie, tak to sú také viditeľné úpravy, tak návrh zákona obsahuje aj viacero ďalších zmien, ktoré sú konštatované, ktoré sú navrhnuté, ktoré nie sú nijako vecne odôvodnené, a čo je chyba, lebo z hľadiska požiadaviek, ktoré na návrh zákona kladie zákon o tvorbe právnych predpisov, evidentne, evidentne dôvodová správa k tomuto návrhu zákona nespĺňa tie náležitosti, ktoré, ktoré si vyžaduje zákon o tvorbe právnych predpisov.
Dôvodová správa je povinnou náležitosťou návrhu zákona, podľa § 7 ods. 2 sa člení na všeobecnú a osobitnú časť. Všeobečná, všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje zhodnotenie súčasného stavu s uvedením potreby novej právnej úpravy, spôsobu jej vykonávania a zhrnutie vplyvu v súlade s doložkou vybraných vplyvov, súlad právneho predpisu s inými právnymi predpismi, právom Európskej únie a s medzinárodno-právnymi záväzkami a ďalšie skutočnosti nevyhnutné na posúdenie návrhu právneho predpisu a osobitná časť dôvodovej správy obsahuje vecné odôvodnenie jednotlivých navrhovaných ustanovení právneho predpisu, pričom do odôvodnenia sa nesmie preberať tex, text týchto ustanovení.
Vo všeobecnej časti je v zásade zdôvodnené alebo vysvetlené, prečo sa vláda domnieva, že je potrebné vytvoriť nové ministerstvo, tomu som sa už venoval a naozaj je to vecou politického posúdenia a, ale chcel by som sa dotknúť troch ďalších, ďalších zmien, ktoré, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona a ktoré podľa môjho názoru nie sú vysvetlené, nie je zdôvodnené, prečo vláda s takýmito zmenami prichádza.
Tou prvou je možnosť, aby ministerstvá s výnimkou tých, ktoré sú zákonne definované, nemali iba dvoch štátnych tajomníkov, alebo najviac dvoch, ale mohli mať aj viacerých. Čím je tento návrh odôvodnený? Zacitujme si z osobitnej časti dôvodovej správy, čl. I k bodu 6: „Navrhuje sa, aby na tých ministerstvách, ktoré sú viac odvetvové, ale plnia značný rozsah úloh, mohli pôsobiť viacerí štátni tajomníci."
Ja teda neviem, že či toto možno považovať za vecné odôvodnenie navrhovaného ustanovenia právneho, právneho predpisu, lebo sa z neho dozvieme akurát to, čo sa navrhuje, čo, čo teda priemerné, priemerne sčítaný čitateľ návrhu zákona zistí aj z paragrafového znenia, ale vôbec sa nedozvieme, prečo takýto, takýto návrh prichádza. Tu chcem povedať, že, že to, že ministerstvá majú najviac dvoch štátnych tajomníkov s výnimkou tých, myslím, že ministerstvo financií a ministerstvo školstva majú troch, tak má nejaké opodstatnenie, lebo, lebo štátny tajomník nemá v hierarchii ministerstva postavenie povedzme námestníka ministra, v Českej republike námestník ministra si volí alebo vyberá samotný minister a môže ich mať viac, a v zásade námestníci zodpovedá za nejakú konkrétnu oblasť, riadia nejaké, nejaké útvary na ministerstve. Áno, aj štátni tajomníci môžu mať nejakú koordinačnú právomoc, ale teda v podstate podliehajú, podliehajú ministrovi a je to politická funkcia, je to funkcia, ktorá, ktorá vzniká tak, alebo teda je do nej človek ustanovený tak, že, že ho na návrh ministra vymenúva vláda a pokiaľ ide napríklad o, o poslanca Národnej rady, tak dôsledkom toho vymenovania je, že mu, že sa mu mandát neuplatňuje, ale spočíva mu, čiže je to niečo iné ako, ako výkon funkcie povedzme námestníka ministra v Českej republike alebo, alebo v iných krajinách.
A samozrejme, že to vyvoláva otázky vzhľadom na, na to, ako je nastavená, nastavená vládna koalícia, či to nie je len vytváranie si ďalšieho priestoru, aby sa, aby sa mohla riešiť situácia s poslancami, ak by, povedzme, poslanecký klub SNS potreboval mať iné zloženie z hľadiska straníckeho, či sa tým nevytvára priestor, aby sa umelo vytvárali posty štátnych tajomníkov, na ktoré budú rozdistribuovávaní poslanci z klubu SNS, ktorí nie sú členmi politickej strany SNS. Ak by to tak bolo, no tak je veľmi nesprávne, že z takéhoto dôvodu meníme zákon a umožňujeme, aby miesto dvoch štátnych tajomníkov existovalo viacej štátnych tajomníkov, v zásade neobmedzený, neobmedzený počet. A možno by tieto špekulácie nevznikli, keby v dôvodovej správe bolo napísané, prečo sa tak deje. Pretože z všeobecného pravidla, že ministerstvá majú dvoch štátnych tajomníkov, sa urobili nejaké výnimky vo vzťahu najprv k ministerstvu financií, potom k ministerstvu školstva a malo to, malo to nejaké odôvodnenie, že prečo práve v týchto rezortoch. V tomto prípade je to jedna vetička, ktorá reprodukuje v dôvodovej správe to, čo je, to, čo je napísané v paragrafovom znení návrhu zákona, ale nijako to nevysvetľuje, nijako to, nijako to neodôvodňuje.
Ďalšia zmena sa týka toho, že sa má postavenie ústredného orgánu štátnej správy prideliť aj Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Slovenskej informačnej službe, Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky a Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky, pričom opäť sa niektoré ustanovenia nemajú vzťahovať na, na tieto ostatné ústredné orgány štátnej správy. A opäť celé vysvetlenie tohto návrhu je, že: Navrhuje sa, aby postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy mal aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetí, Slovenská informačná služba, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky a Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, pričom § 37, 39 až paragraf štyri... a § 40 sa na tieto ostatné ústredné orgány štátnej správy nebudú vzťahovať. Opäť, prečo? Prečo doteraz nebol problém, že tieto orgány nemali postavenie ostatných ústredných orgánov štátnej správy a teraz ich majú mať?
A opäť vzhľadom na to, že to nie je nijako inak vysvetlené, neexistuje žiadne vecné zdôvodnenie, tak to najlogickejšie zdôvodnenie, ktoré sa, ktoré sa núka, je, že na čelo Slovenskej informačnej služby by mal ísť trestne stíhaný a obžalovaný poslanec SMER-u pán Gašpar. Za dobrého kandidáta ho už označil aj pán premiér Fico. A keď, keď Slovenská informačná služba získa postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy, tak vzhľadom na znenie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcie verejných funkcionárov je to pozícia, ktorú ak obsadí poslanec, tak mu mandát nezaniká, iba sa neuplatňuje, a teda v prípade, že by sa tu opäť objavila nejaká hrozba, že by nebodaj niekto ho išiel zobrať do väzby, tak sa môže vrátiť do parlamentu a, a musel, musela by s rozhodovaním alebo s jeho vzatím do väzby súhlasiť aj Národná rada. Ak to tak nie je, tak malo byť v tomto bode nejaké vysvetlenie, že prečo tieto orgány, ktoré doteraz nemali postavenie ústredných orgánov štátnej správy, ho zrazu majú mať.
Tretí okruh, ktorý sa netýka, netýka priamo kompetenčného zákona, ale ďalších dvoch novelizovaných právnych predpisov, v podstate umožňuje jednoduchšie odvolávanie ako predsedu štatistického úradu, tak predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, v podstate spolitizovanie týchto funkcií, pretože sa tam dopĺňajú dôvody pre ich odvolanie, ktoré sú značne vágne, gumové, závislé na subjektívnom posúdení toho, kto o ich odvolaní bude rozhodovať. A v poriadku, ak, ak vládna koalícia má záujem, aby tieto orgány, ktoré by z povahy svojej veci mali mať istú nezávislosť, napríklad Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, keď sa vládna koalícia domnieva, že majú to byť funkcie obsadzované politicky, na ich čele majú stáť nominanti aktuálnej vládnej moci, tak by bolo poctivé aspoň priznať, že toto je zámer a nie sa tváriť na to, že tam dopĺňame nejaké dôvody, lebo, lebo veď ani vlastne nie je jasné celkom, celkom prečo tam tie dôvody dopĺňame. V prípade, v prípade štatistického úradu to nie je zdôvodnené vlastne nijako, akurát v prípade, v prípade úradu na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa hovorí, že sa oplet... opätovne dopĺňajú medzi dôvody na odvolanie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou aj ďalšie závažné dôvody, ktorými je najmä konanie, ktoré je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie, pričom vymenované dôvody neznáme, neznamenajú, že nie je možné odvolať predsedu aj z iných ako vymenovaných dôvodoch v prípadoch, ak by činnosť predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bola v rozpore s činnosťou a poslaním úradu ako takého.
Takže na to minister, nové ministerstvo sa nejdem pýtať, to je, to je v zásade právo vládnej koalície, ale chcem sa spýtať na tie ďalšie veci, že ako je vecne zdôvodnené, alebo čo je vecným dôvodom pre to, aby sa tie orgány, ktoré doteraz nemajú postavenie ústredného orgánu v štátnej správy, stali ústrednými orgánmi štátnej správy. A ak je dôvod na to, aby štátni tajomníci neboli na ministerstvách iba dvaja, ale viacerí, a teda aj súčasný pán minister Susko a ja máme skúsenosť s funkciou štátneho tajomníka, takže to vieme posúdiť nielen z hľadiska vonkajšieho pozorovania, ale aj z hľadiska zúčastneného pozorovania toho, čo robia štátni tajomníci, tak naozaj by ma zaujímal ten dôvod, prečo by zrazu mali byť viacerí štátni tajomníci. A tretia otázka je, že prečo sa majú zmeniť podmienky pre odvolávanie šéfov štatistického úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Ďakujem. (Potlesk.)

Chcel by som požiadať, ak je to možné, aby sme aktualizovaný program dostali, aby tam boli aj tie termínované body, lebo už sa to začína trochu meniť oproti tomu pôvodnému. Ďakujem.

Vážený pán minister, aj keď nie financií, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister financií vo svojom vystúpení v rozprave, ktoré teda chcem tiež oceniť, že vystúpil v rozprave tak, že bolo možné naňho reagovať faktickými poznámkami a tí poslanci, ktorí vystúpia po ňom a môžu sa prihlásiť aj do ústnej rozpravy, môžu naňho reagovať nielen faktickými, ale aj v rozprave. A škoda, že musíme oceňovať niečo, čo by malo byť bežným štandardom.
Tak pán minister Kamenický vo svojej rozprave označil tento návrh zákona za lex konsolidácia. Mne by sa ale zdalo lepšie nazvať tento zákon lex vyššie danie, lebo je o vyšších daniach. Teraz myslím dane v tom najširšom slova zmysle ako poplatky, ktoré štát vyberá od občanov, či už majú formu daní, odvodov alebo iných poplatkov. Vo svojom vystúpení by som sa rád venoval trom veciam v súvislosti s týmto návrhom zákona o vyšších daniach, procesom, východiskami konsolidácie a spôsobom konsolidácie.
K tomu procesu. Hovorili sme o tom aj včera pri rozprave o skrátenom legislatívnom konaní a zaznieva ten argument veľmi často, že je to výnimočná situácia, musí sa to riešiť v skrátenom legislatívnom konaní, lebo nemôže byť provizórium. Vytvára sa tu dojem akoby voľby v septembri boli čímsi výnimočným. Ale v histórii samostatnej Slovenskej republiky sme mali už trikrát voľby v septembri. V septembri 1994, v septembri 1998, v septembri 2002. Bolo to na začiatku septembra, nie na konci septembra, ale bolo to už pomerne neskoro z hľadiska prípravy budúceho rozpočtu. A v tých prvých dvoch prípadoch to znamenalo, že sa išlo do rozpočtového provizória. V roku ´94 po Moravčíkovej vláde nastúpila vláda Vladimíra Mečiara, respektíve vrátil sa Mečiar k moci a rozpočet bol prijatý až v marci nasledujúceho roku, teda v roku ´95. Rovnako v ´98 Mečiarovu vládu vystriedala Dzurindova vláda a rozpočet na rok ´99 bol prijatý až v marci ´99, dovtedy bolo provizórium. Jediný raz, keď sa to zvládlo bez provizória, bol rok 2002, keď sa nemenilo základné smerovanie a prvú Dzurindovu vládu vystriedala druhá Dzurindova vláda, takže rozpočet sa riadne stihol prijať v decembri. Ale rozpočtové provizórium nie je žiadna tragédia. Vedia v ňom fungovať aj samosprávy a často v ňom fungujú najmä v dôsledku toho, že štát mení zákony a nie je úplne jasné, aké budú, aké budú príjmy samospráv v ten nasledujúci rok, tak prijímajú svoje rozpočty obce a mestá na poslednú chvíľu, alebo keď to nestihnú, tak idú do provizória. Čiže nie sme v nejako výnimočnej situácii a vieme si predstaviť aj to, že by ten rozpočet nebol schválený teraz, bol by schválený niekedy začiatkom budúceho roka a nemuseli by sme v takomto cvale rokovať o návrhu zákona, ktorý rieši jeden a pol miliardy eur.
Druhá vec k východiskám, k tomu stavu, kde sme sa, kde sme sa ocitli a prečo musíme konsolidovať. Tu opäť by som sa vrátil k tomu, čo hovoril pán minister financií Kamenický, keď, je to také milé, keď smerácky minister hovorí o tom, že grécka cesta a kde sme sa to ocitli a že to nastolila bývalá vláda a ako smerácke vlády deficit znižovali a dokonca vyslovil tézu, že Slovensko je taká paradoxná krajina, kde socialistické vlády deficity a dlhy znižujú a pravicové vlády naopak zvyšujú. Len táto téza nijako neberie do úvahy to, v akých časoch sa krajina nachádza, či to znižovanie deficitu bolo alebo nebolo dostatočné. SMER keď vládol naposledy, tak chcel smerovať k vyrovnanému rozpočtu a nikdy sa k vyrovnanému rozpočtu nedostal. A ekonomické podmienky na to boli, lebo rast bol dostatočný na to, aby Slovensko v tom čase hospodárilo s vyrovnaným rozpočtom, len nebola k tomu vôľa, nebola vôľa obmedziť rozdávanie a plytvanie natoľko, aby sme sa dostali k vyrovnanému rozpočtu. A toto je taká pomerne triviálna vec, lebo máme tu síce nejakých dôsledných pravičiarov, ktorí si myslia, že rozpočet by mal byť vždy vyrovnaný až prebytkový bez ohľadu na to, v akom stave sa nachádza ekonomika, lebo nemali by sme sa zadlžovať. A máme tu potom aj úplne nezodpovedných ľavičiarov, ktorí majú sklon hospodáriť deficitne a vytvárať dlhy bez ohľadu na to, že či žijeme dobré alebo zlé časy. Ale v zásade väčšina ekonómov sa asi zhodne, že keď sú dobré časy, tak by sa malo sporiť, štát by mal splácať dlhy, štát by si mal vytvárať rezervy, mal by hospodáriť vyrovnane alebo dokonca prebytkovo, aby v časoch kríz, keď sa situácia zhorší, mohol z tých úspor financovať problémy, ktoré mu v dôsledku tých kríz vznikajú, alebo aby mohol prípadne si zobrať pôžičky nie za úplne zlých podmienok. A napokon takto hospodária nielen zodpovedné štáty, ale takto hospodári aj väčšina zodpovedných jednotlivcov, zodpovedných rodín a takto sa snažia hospodáriť aj zodpovedné samosprávy. A, bohužiaľ, smerácke vlády takto zodpovedne nepristupovali k tým zdrojom, ktoré mali vďaka hospodárskemu rastu, ktorý mimochodom nebol naštartovaný ekonomickou politikou smeráckych vlád, ale reformami, ktoré sa udiali ešte za Dzurindových vlád, v ktorých, v ktorých smerácke vlády nijako nepokračovali, nejako neposúvali krajinu ďalej.
Čiže ja nechcem tiež obhajovať to, čo, to všetko, čo robila predchádzajúca vláda, časť deficitov a zvyšovania dlhu, samozrejme, bola spôsobená krízami, v ktorých sme sa ocitli, ktoré boli bezprecedentné, ako, ako pandémia alebo vojna na Ukrajine a energetická kríza. Ale časť bola, časť nárastu výdavkov ide aj na vrub rozhadzovačnej politiky veľkej časti bývalej vládnej koalície. Pretože to, čo, to, čo predvádzali vlády v predchádzajúcom volebnom období, veľmi ťažko označiť za pravicovú politiku. Ale rozhodne nie je pravda, že problémy začali až v minulom volebnom období. Problém s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií je dlhodobejší a datuje sa do obdobia smeráckych vlád, najmä z hľadiska, z hľadiska udržateľnosti dôchodkového systému. A miestami tento argument pôsobí až smiešne, myslím teraz na, na tú faktickú poznámku, ktorú mala na kolegu Viskupiča pani poslankyňa Vaľová, ktorá hovorila, že čo od nás chcete, my tu vládneme sto dní a vy ste, vy ste to tu zhumpľovali za uplynulého tri a pol roka. Ale však SMER tu vládol dvanásť rokov. Buď sám alebo ako dominantný partner, výrazne dominantný partner všetkých vládnych koalícií, v ktorých bol a v ktorých určoval aj to, ako sa bude hospodáriť.
No a ešte pár slov k spôsobu konsolidácie. Ódorova vláda predstavila svoju predstavu o konsolidácii vo forme akéhosi lega, teda skladačky, ktorú ponúka budúcej vlády, lebo bolo jasné, že Ódorova vláda, úradnícka vláda nebude reálne predkladať parlamentu rozpočet, ktorým by sa ten parlamente zaoberal. Ale všeobecne existuje zhoda, že je potrebná konsolidácia, je potrebná výrazná konsolidácia, výraznejšia ako nám predkladá štvrtá vláda Roberta Fica. Ale Ódorova vláda si povedala, že ponúkne možnosti, ktoré prichádzajú do úvahy a ktoré spočívajú buď zvyšovaním príjmov štátneho rozpočtu, alebo znižovaním výdavkov. Lebo v zásade to sú jediné dve možnosti, ako môžte konsolidovať, buď že zvýšite príjmy, alebo že znížite výdavky. Podľa zafarbenia vlády, ktorá by sa zostavila po voľbách, by aj z tej, z tej Ódorovej skladačky, aj z ďalších do úvahy prichádzajúcich opatrení by si, by si tie vlády mohli, mohli vybrať.
Dnes tu máme čisto lavicový prístup a navyše nezodpovedný lavicový prístup. Lebo pravicová vláda by si vybrala cestu šetrenia, nie cestu zvyšovania, zvyšovania príjmov štátneho rozpočtu a vyberania viac peňazí od občanov a od firiem. Ficova vláda si vybrala takmer výlučne iba zvyšovanie, zvyšovanie príjmov, teda viac peňazí od občanov, viac peňazí od firiem. Žiadne reálne úspory, žiadne reálne šetrenie. A ešte to by v zásade mohlo byť legitímne, dobre, máme tu vládu troch strán, z ktorých dve majú priamo v názve uvedené sociálna demokracia, tak možno predpokladať, že sa hlásia k lavicovej politike a je im bližšie, bližšie mať vyššie dane ako, ako sporiť. Lebo to sporenie by sa niekoho dotklo a bolo by pre niekoho bolestivé, tak ešte to by sa dalo pochopiť. Problém je, a už to zaznelo aj v rozprave, že vyššie príjmy nie sú motivované iba tým, že potrebujeme konsolidovať verejné financie, že potrebujeme znižovať deficit, z veľkej časti sú tie opatrenia motivované tým, že potrebujeme ďalej a ešte viacej plytvať. Potrebujeme trináste dôchodky, potrebujeme zabezpečiť ľuďom, aby im nerástli ceny energie bez ohľadu na to, v akej sú finančnej situácii, bez ohľadu na to, koľko to bude stáť. Potrebuje ľuďom kompenzovať vyššie úroky na hypotékach, opäť bez ohľadu na to, koho, koho sa to týka a či ten rast hypoték si môže, alebo nemôže dotyčný dovoliť.
A ja som tu citoval včera z tých odôvodnení skrátených legislatívnych konaní vyjadrenia, z ktorých bolo zrejmé, že tak nepriamo to priznáva aj, aj súčasná vláda. Ale opäť si pomôžem vystúpením pána ministra financií Kamenického, ktorý hovoril, že treba nájsť balans medzi tým, ako sa znižuje deficit a ako sa vyvíja sociálna situácia. Čo takto keď sa povie, tak to je také že akože pekné a milé, že hľadáme nejaký balans, ale v skutočnosti ten balans neznamená nič iné ako to, že budeme ďalej rozhadzovať. K tomu rozhadzovaniu, ku ktorému dospela predchádzajúca vláda alebo garnitúry v predchádzajúcom období, ešte pridáme nejaké vlastné rozhadzovanie. A aby verejné financie úplne neskolabovali, tak musíme zvýšiť dane, musíme zobrať ľuďom a firmám viacej peňazí, lebo štát si tie peniaze nevytlačí, ani mu ich nikto, nikto nepošle.
A naozaj z tých opatrení, z toho návrhu zákona, ktorý pán minister Kamenický nazval lex konsolidácia, drvivá väčšina sa týka zvyšovania príjmov štátu, nie akéhosi obmedzovania výdavkov. Majú sa zvýšiť dane z dividend, spotrebné dane na tabak, na alkohol, DPH na alkoholické nápoje v gastre, zdravotné odvody. Má sa, majú sa v podstate okradnúť sporitelia v II. dôchodkovom pilieri, pretože zníženie príspevkov do II. pilieru bude na úkor ich budúcich dôchodkov. A argumentovať tým, že v akom stave je II. pilier, je doslova perfídne zo strany predstaviteľov SMER-u, lebo ak je II. pilier v problémoch, ak tá výnosnosť nie je dostatočná, tak je to práve v dôsledku zásahov, ktoré sa udiali počas vlád, v ktorých dominoval SMER. Okrem toho sa zvýšil alebo udrží osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach, solidárny príspevok, zavedie sa tá minimálna daň pre právnické osoby, zruší sa zvýhodnenie príjmov z kapitálového majetku, ktoré sa týka virtuálnych mien, čo zrejme nebude znamenať žiadny prínos do štátneho rozpočtu, ale, ale teda dobre to vyzerá. Akési úspory vo vzťahu k štátnemu rozpočtu možno, možno vzídu z úprav stavebného sporenia, teda z úpravou tých zmien v štátnej prémii, ktoré sa robili v predchádzajúcom volebnom období. Ušetrí sa na RTVS, ale to tiež ešte nevieme koľko, lebo pravdepodobne bude vláda nejakým spôsobom kompenzovať RTVS tie straty, ktoré, ku ktorým teraz príde. Čiže tá úspora asi bude reálne menšia, ale už to nebudú peniaze, ktoré sú nárokovateľné, ktoré by verejnoprávne médium malo na základe toho, že je určené percento z HDP, ktoré má dostať automaticky, ale už to bude vecou vyjednávaní, už to bude vecou politickej, politických tlakov a teda oslabí to verejnoprávny charakter. Len to zapadne do, do tej snahy vládnej koalície ovládnuť médiá, konfrontovať sa s médiami a oslabiť nezávislé médiá. A nejaké úspory môžu byť teda z tej zmeny týkajúcej sa štátneho sviatku 1. septembra, ktorý už nebude dňom pracovného pokoja.
Ale dôsledkom takejto konsolidácie bude to, že aj tak to zaplatia ľudia. Lebo nikto iní ako ľudia to v konečnom dôsledku zaplatiť nemôže, takou alebo onakou formou sa to prenesie na ľudí. Vyššie dane, vyššie odvody budú obmedzovať ekonomickú aktivitu, budú obmedzovať hospodársky rast a v konečnom dôsledku zo strednodobého a dlhodobého hľadiska budú znamenať menej príjmov pre štát, ale aj nižšie príjmy pre samotných ľudí a nižšiu životnú úroveň. Ale to ja taký problém toho, čo je vidieť a čo nie je vidieť. Lebo vidíte keď vám na účet príde pred Vianocami 300 eur ako, ako 13. dôchodok, alebo vám štát prispeje na hypotéky, či vám neporastie cena ekonomiky, energií, ale to, že to poškodí ekonomiku, že to spomalí hospodársky rast a že to v konečnom dôsledku zníži aj vašu životnú úroveň, to si, žiaľ, väčšina ľudí neuvedomí, alebo si to uvedomí až neskôr. Problém smeráckych vlád je, že jej ekonomická, alebo ekonomická politika vlád, v ktorých dominuje SMER, je orientovaná na veci, ktoré sú vidieť, veci, ktoré v minulosti robila smerácka vláda kozmetické opatrenia, ktoré vydávala za významné projekty sociálnej politiky. Dnes už to stojí strašné peniaze a miesto toho, aby sa šetrilo, tak sa výdavky idú ďalej a ďalej zvyšovať, aby sa mohli ďalej zvyšovať výdavky štátu, aby sa mohlo ďalej a ďalej rozhadzovať, tak sa musí brať stále viac a viac peňazí od ľudí formou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, k návrhu zákona o dorovnávacej dani som vystúpil v tej časti, ktorá sa týkala skráteného legislatívneho konania, a v rámci rozpravy v prvom čítaní by som teda len chcel upozorniť na, na to, že sú návrhy zákonov, ktoré áno, je dôvod prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, ale je problém, pokiaľ, ak takéto návrhy sú predmetom rokovania Národnej rady, ide o návrhy, ktoré sú komplexné a rozsiahle. Pretože, pretože je, je rozdiel, keď sa v skrátenom legislatívnom konaní prerokúva, schvaľuje právna úprava, ktorá je tvorená niekoľkými paragrafmi, ktoré je potrebné, nevyhnutne potrebné schváliť v nejakom krátkom čase, ak sú teda naplnené, naplnené tie dôvody, ktoré zákon o rokovacom poriadku predpokladá. Je rozdiel, keď ide o podrobnú právnu úpravu, komplexný návrh zákona, ktorý ako v tomto prípade na takmer piatich desiatkách strán upravuje nejakú ucelenú, ucelenú problematiku, a preto teda skôr sa to chcem vyjadriť z hľadiska toho, že prerokúvame tento návrh v skrátenom legislatívnom konaní.
Ak ideme systémom, že ihneď, tak v zásade, v zásade nie je možnosť normálnej diskusie. Opäť, ak ste v rámci vládnej koalície dohodnutí, máte to vydiskutované, tak, tak s tým nie je žiadny problém. Ale ak to má byť prediskutované s odbornou verejnosťou, ak má mať možnosť verejnosť sa k tomu vyjadriť, ak majú sa k tomu mať možnosť vyjadriť opoziční poslanci, tak aj to skrátené konanie by sa malo robiť spôsobom, že nie ihneď, ale že sa vytvorí priestor teda prinajmenšom niekoľko dní, ak ide zložitejšiu problematiku, ak nejde o dva paragrafy a v tomto prípade evidentne o zložitejšiu problematiku ide a zaslúžila by si aj dlhšiu diskusiu, aj dlhší čas na prerokovanie vo výboroch v druhom čítaní. Toto v zásade platí aj o tom predchádzajúcom návrhu zákona, aj keď, aj keď tá úprava je podstatne stručnejšia a ide iba o novelu už existujúcich právnych predpisov.
Preto by som chcel teda do budúcnosti na vládnu väčšinu apelovať na to, že ak už aj budeme schvaľovať alebo budete schvaľovať skrátené legislatívne konania, tak okrem toho, že by to malo byť iba v tých dôvodo... iba v tých prípadoch, keď naozaj existujú zákonom stanovené dôvody, tak pokiaľ to nie je smrteľne nevyhnutné, tak nerobme to zo dňa na deň, dajme tomu aspoň pár dní, aby sa normálnym spôsobom mohlo rokovať o tom vo výboroch, aby mohli prebehnúť rokovania, aby mohli prebehnúť diskusie. Určite to bude na prospech kvality tých schvaľovaných zákonov. A to hovorím teraz bez ohľadu na to, čo si o tomto konkrétnom návrhu zákona myslím a akým spôsobom budeme, budeme o ňom hlasovať. Išlo mi skôr o ten proces a o prístup k skráteným konaniam ako takým, lebo naozaj také množstvo skrátených konaní je pomerne unikátne a nie sme v situácii, že pred mesiacom začala pandémia.
Ďakujem.

Pán poslanec Šmilňák vo svojom vystúpení teda upozornil aj na širší rozmer tohto problému, a to je financovanie kompetencií samosprávy aj z hľadiska tých originálnych kompetencií, aj z hľadiska preneseného výkonu štátnej správy. Pretože oba, oba tieto aspekty v sebe skrývajú viaceré problémy, a to sme teda nielen v minulom období, ale aj v minulom období zažili, že vlastne štát prenášal na samosprávy množstvo úloh bez toho, aby, aby tieto úlohy boli dostatočne finančne kryté, čo aj podľa názoru nielen jednotlivých politikov ale aj, aj Združenia miest a obcí Slovenska, alebo aj zistení najvyššieho kontrolného útvaru môže byť alebo je v rozprave s ústavou, ktorá predpokladá, že jak sa prenášajú na samosprávu nejaké úlohy, tak majú byť primerane finančne kryté. A rovnako, a teda už ani nehovorím o tých, o tých opatreniach, kde vlastne parlamentná väčšina schválila sociálne opatrenie na úkor príjmov, príjmov samospráv. Ale teda problém je aj v tom prenesenom výkone štátnej správy, kde častokrát financovanie je absolútne nedostatočné, absolútne podhodnotené a teda netýka sa to iba rezortu školstva, týka sa to aj, aj teda iných oblastí, kde samospráva zastupuje štát v tom, že vykonáva kompetencie, ktoré sú, kompetencie štátnej samosprávy a samospráva ich vykonávať v rámci preneseného výkonu. Tak ak sa v tomto bude zlepšovať situácia a prístup štátu, tak to bude len dobré. Lebo sú to...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)