Videokanál poslanca

Ďakujem. Tak nemal som sa prezradiť. (Smiech.) Dobre. Ale to pokrytectvo je vidno aj na iných veciach. Na jednej strane sa hovorí o medzinárodných sankciách, kde zacitujem z programového vyhlásenia: „Vláda prehodnotí a upraví aktuálne platnú legislatívu výkonu a implementácie medzinárodných sankcií v podmienkach Slovenskej republiky spôsobom, aby na jednej strane bola plne v súlade s medzinárodnými zmluvami a záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zároveň na strane druhej, aby sa minimalizoval negatívny dopad ich výkonu a implementácie na slovenské podnikateľské subjekty, ako aj občanov Slovenskej republiky." Čiže áno, nebudeme úplne blokovať sankcie, ale prioritné pre nás nebude to, aký bude ich reálny dopad na naplnenie toho cieľa, ktoré tie sankcie sledujú, ale to, ako sa to dotkne Slovenskej republiky.
No tak pokiaľ máme uplatňovať nejaké sankcie, tak samozrejmé, že sa to nejako dotkne aj Slovenskej republiky, ale to by snáď nemalo byť dôležitejšie ako to, čo chceme tými sankcie do... dosiahnuť. Na jednej strane dávame ruky preč alebo vláda chce dať ruky preč od pomoci Ukrajine, na druhej strane vidíme v povojnovej obnove Ukrajiny príležitosť aj pre Slovensko a slovenské firmy. A opäť, nechceme sa na to pozerať ako na niečo, čo je potrebné, lebo náš sused je zničený vojnou a my mu chceme pomôcť. Táto vláda sa chce na to pozerať najmä tými očami, ako to bude vyhovovať slovenským firmám alebo, alebo slovenským záujmom, čo môžme z tej obnovy Ukrajiny vyťažiť. Takýto účelový prístup podľa môjho názoru nie je správny a nie je správny pre slovenskú zahraničnú politiku. To nie je suverénna zahraničná politika, to je pokrytectvo.

No je po voľbách, musíme si zvyknúť. Budem reagovať na predrečníka, samozrejme.
Pán poslanec Krúpa, veľmi správne si poukázal na to pokrytectvo novej vlády a vládnej koalície vo vzťahu k Ukrajine, ktoré sa vinie prakticky celým programovým vyhlásením a všade, kde je nejaká zmienka o vzťahu Slovenskej republiky k Ukrajine. Na jednej strane vláda, áno, uznajme, že v súlade s tým, ako sa najmä strany SMER a SNS vyjadrovali pred voľbami, nebude ďalej podporovať vojensky Ukrajinu, hovorí o nejakej humanitárnej pomoci, zrejme nevylučuje nejakú komerčnú pomoc zo strany, zo strany slovenských firiem, aj tých, ktorí, ktoré produkujú vojenský materiál, ale Slovensko dáva od toho ruky preč, pričom všetci veľmi dobre vieme, že keď, keď takýmto spôsobom by sa zachovali všetci spojenci Ukrajiny, tak je veľmi pravdepodobné, že mier na Ukrajine by prišiel veľmi skoro, ale..., pardon, ale prišiel by, ale neplynie mi čas, ja teda niežeby mi to vadilo, ale (povedané so smiechom) môžem, môžem aj dlhšie teda hovoriť, ale takto som zneistený, že neviem, koľko mám ešte času.

Ďakujem kolegom za reakcie.
Pán poslanec Pročko, pri podpredsedoch Národnej rady sa pomerný systém neuplatňuje. Tam dlhodobo sa uplatňuje, že opozícia získava jedného podpredsedu, ostatných si obsadí vládna koalícia. Inak to, pokiaľ si pamätám, bolo akurát v období 2012 – 2016, kde bola jednofarebná vláda SMER-u a ponúkla opozícii dve podpredsednícke miesta, ale tam sa pomerný systém neuplatňuje, pri predsedoch výborov áno.
Pán poslanec Krajčí, vo volebnom poriadku sa hovorí o navrhovaní kandidátov tak, aby boli, mohli byť zvolení podľa princípu pomerného zastúpenia iba pri tých výboroch, kde zloženie určuje zákon, teda to sú tie osobitné kontrolné výbory, nezlučiteľnosť funkcií a tak ďalej, a hovorí sa o členoch výborov a to aj bude, bude rešpektované. Čiže tu nie je problém.
Pán poslanec Kéry, ja som nehovoril, že sa odkláňame od parlamentnej demokracie, hovoril som o tom, že sa odkláňame od demokratickej tradície alebo demo... tradície demokratického parlamentarizmu, ktorá tu s malými odchýlkami fungovala dve desaťročia. Nebolo v minulom volebnom období spochybnené, že opozícia má nárok obsadiť sedem miest, neboli zvolení konkrétni kandidáti, tak ako sa to stalo aj v tom predchádzajúcom volebnom období, kde keď sa uvoľnilo miesto podpredsedu Národnej rady, ktoré patrilo opozícii a SaS ako vtedy najsilnejšej opozičnej strane, navrhli sme pána poslanca Galka, a vy ste ho nezvolili. Nezvolili ste ho, nespochybnili ste, že to patrí opozícii, ale nezvolili ste konkrétneho kandidáta.
Posledná vec, ktorú teda hovoril pán poslanec Matovič, že či tu niekto pohŕda, alebo nepohŕda opozíciou, tak zasa musím povedať, že je to aj naša chyba, že sme sa neozvali, že sme nenamietali, že sme o to nebojovali. Obávam sa, že teraz je už na nejakú zmenu, zmenu neskoro, ale považoval som za potrebné na to u... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nechcem vás dlho oberať o čas, ale rád by som upozornil ctené kolegyne a ctených kolegov z novej vládnej koalície, že týmto bodom, ak ho odhlasujeme tak, ako je navrhnutý, nebudeme rešpektovať princíp pomerného zastúpenia, ktorý sa v Národnej rade Slovenskej republiky rešpektoval viac-menej iba s malými odchýlkami dvadsať rokov.
Podľa... ak by sme mali pri predsedoch výborov uplatniť princíp pomerného zastúpenia, tak k pomeru 79 poslancov koalície k 71 poslancom opozície zodpovedá pri 19 výboroch pomer 10 ku 9. Reálne podľa toho, ako to bolo dohodnuté na stretnutí predsedov parlamentných strán, ten pomer bude 12 pre koalíciu, 7 pre opozíciu. Čiže miesto toho, aby koalícia mala o jedného predsedu výboru viac ako opozícia, bude mať o päť predsedov výborov viac ako opozícia.
Ja teraz sa tu nebudem rozhorčovať, nebudem nikomu nadávať, nebudem na nikoho útočiť, len by som teda vecne chcel nadniesť tento problém. Ako tu aj pán predseda Národnej rady po svojom zvolení hovoril, že k politike patrí konflikt, tak aby bol tento konflikt zaznamenaný, že sa udial, a chcem upozorniť na to, že to, čo sa chystáme spraviť, nie je správne. Nie je to koniec sveta, nie je to v rozpore s ústavou, nie je to v rozpore so zákonom, ak by sa koalícia rozhodla, že všetci predsedovia výborov budú iba koaliční, nie je to porušenie zákona, je to v súlade so zákonom. Nie je to koniec demokracie, ale je to odklon od demokratickej tradície, tradície demokratického parlamentarizmu, ktorá sa tu rešpektuje dve desaťročia.
A teda by som to zrekapituloval. Prvýkrát boli voľby, parlamentné voľby v samostatnej Slovenskej republike v roku 1994, vzniká po nich koalícia HZDS, Slovenskej národnej strany a Združenie robotníkov Slovenska, pomer koalícia a opozícia bol 83 ku 67, opozícia nemala žiadneho predsedu výboru, tzv. noc dlhých nožov v roku 1994.
V druhom volebnom období, prvá vláda Mikuláša Dzurindu, po voľbách v roku 1998 bol pomer koalícia – opozícia, 93 ku 57, ani vtedy ešte nebolo pomerné zastúpenie, ale z 18 predsedov výborov troch predsedov tých kontrolných výborov získala vtedy opozícia.
Tretie volebné obdobie, voľby 2002, druhá vláda Mikuláša Dzurindu, pomer koalície a opozície v parlamente bol 78 ku 72. Vtedy bolo 20 výborov, desiatim predsedal koaličný poslanec, desiatim opozičný. Čiže to bolo viac, ako by náležalo vtedy opozícii.
Štvrté volebné obdobie, voľby 2006, prvá vláda Roberta Fica, pomer koalícia – opozícia 85 ku 65. Mal byť pomer predsedov výborov 11 ku 8, reálne bol 12 ku 7, čiže vtedajšia koalícia si zobrala o jedno miesto predsedu výboru viac, o jedno. Teraz sa chystá zobrať si o dve.
Piate volebné obdobie, voľby 2010, vláda Ivety Radičovej, pomer koalície a opozície 79 ku 71, mal byť pomer 10 ku 9 pri predsedoch výborov, bol 10 ku 9.
V šiestom volebnom období, druhá vláda Roberta Fica, jediná jednofarebná vláda v dejinách Slovenskej republiky, pomer poslancov bol 83 ku 67, pomer predsedov výborov mal byť 11 ku 8. SMER bol vtedy veľkorysý, čiže reálne bol pomer 10 ku 9, opozícia dostala ešte o jedno miesto predsedu výboru naviac, ako by jej matematicky vychádzalo.
Siedme volebné obdobie to bolo podobné, vtedy bola tretia vláda Roberta Fica, vznikla po voľbách 2016. Matematicky to vychádzalo, kluby, alebo teda strany vládnej koalície verzus opozícia 85 ku 65, opäť to malo byť 11 ku 8 a bolo to 10 ku 9, opäť bol SMER veľkorysejší, aj keď tam to bolo v podstate iba na papieri, lebo klub Siete sa rozpadol ešte predtým, ako vznikla vládna koalícia.
Konečne predchádzajúce volebné obdobie začínajúce rokom 2020, pomer bol 95 ku 55, mal byť pomer 12 ku 7 aj bol taký pomer schválený. Je pravda, že dve miesta prináležiace opozícii neboli obsadené, pretože kandidáti, ktorých navrhovala opozícia, neboli parlamentnou väčšinou schválení, ale 12 ku 7, ten pomer dohodnutý bol a bol rešpektovaný, ako mal byť matematicky.
Dnes máme tu pomer 79 ku 71, matematicky by to malo byť 10 ku 9, reálne to bude 12 ku 7, tak ako v predchádzajúcom volebnom období, keď pomer medzi koalíciou nebol 79 ku 71, ale 95 ku 55, čiže celkom, celkom iný, a vtedy to tak aj matematicky vychádzalo. A podľa mojich informácií tak to má byť aj pri podpredsedoch výborov. Nemá tam byť rešpektované to, čo by matematicky vychádzalo, teda 20 ku 18, ale má byť ten pomer taký ako v predchádzajúcom volebnom období, keď bol pomer koalícia a opozícia v pléne úplne iný.
Ešte raz, nie je to koniec sveta, budeme s tým, budeme s tým fungovať, len upozorňujem, že sa odkláňame od demokratickej parlamentnej tradície a že ak navolíme predsedov takto a potom aj podpredsedov vo výboroch takto, nebudeme rešpektovať tú tradíciu, ktorú už dve desaťročia slovenský parlament rešpektoval bez ohľadu na to, či tu vládli smeráci, alebo tu vládol niekto iný.
Ďakujem.

Sľubujem. (Potlesk.)