Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vystupujem ako poslanec z klubu SaS, hoci som z OKS, to sú také paradoxy. Kým začnem, tak by som, tak by som ešte teda rád povedal niečo na margo faktických poznámok. Tie faktické poznámky majú reagovať na predrečníka, ale nijako z rokovacieho poriadku nevyplýva, že keď poslanec reaguje faktickou poznámkou na predrečníka, že sa nemôže obrátiť na niekoho ďalšieho, napríklad na predsedu HLAS-u ako prezidentského kandidáta alebo trebá.. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prosím, reagujte k téme, ďakujem pekne za túto pripomienku, ale naozaj musíte reagovať k téme a témou nie je vedenie schôdze, ďakujem pekne.
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Mne tu už chýbalo, že pán poslanec alebo podpredseda Blaha nejako nereaguje, iba dáva slovo, tak konečne sme si ho užili v pôvodnom zne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Ešte raz vás poprosím, podľa rokovacieho poriadku aby ste sa venovali téme. (Reakcie z pléna.)
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Sa, ja sa venujem téme, venujem sa tomu, ako prebieha rozprava k vetu pani prezidentky, čo sa týka kompetenčného zákona.
V súlade s § 37 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku by som chcel navrhnúť, aby sa o troch pripomienkach pani prezidentky hlasovalo oddelene, dávam teda na vedomie pánovi spravodajcovi, dúfam, že si to poznačí. No a teraz vecne k bodu, o ktorom rokujeme, teda k vetu pani prezidentky.
Chcel by som využiť túto príležitosť na to, aby som sa pani prezidentke poďakoval za spôsob, akým vykonáva svoju ústavou danú právomoc vrátiť Národnej rade zákon s pripomienkami. Myslím to aj vo vzťahu k tomuto konkrétnemu vetu, ktoré sa týka novely kompetenčného zákona a ďalších zákonov, ktoré sú k nemu prilepené, ale aj všeobecne za to, akým spôsobom pani prezidentka túto právomoc vykonáva v priebehu celého svojho funkčného obdobia, ktoré sa pomaly chýli ku koncu.
Pri uplatňovaní tejto právomoci v zásade existujú dva krajné póly, akými môže hlava štátu pristúpiť k tejto právomoci. Jednak veľmi reštriktívne a zdržanlivý spôsob, keď prezident alebo prezidentka vetuje iba zákony, ktoré považuje za problematické z hľadiska ústavy, teda protiústavné, a také, ktoré, ak Národná rada sa nestotožní s pripomienkami hlavy štátu, dá následne hlava štátu na Ústavný súd, aby preskúmal, či schválený zákon je, alebo nie je v súlade s ústavou. A druhá krajná možnosť, druhý pól je, že hlava štátu namieta v zásade z akéhokoľvek dôvodu, keď sa jej niečo politicky nepáči, nezodpovedá jej politickému presvedčeniu, nezodpovedá jej politickým názorom, tak vetuje zákon. Oba tieto prístupy sú možné, ale ani jeden z nich by nebol asi správny, asi, asi by nebolo dobré, keby prezidentka alebo prezident neupozorňovali na dôležité pochybenia alebo aj obsahovo vážne, vážne zlé a nesprávne rozhodnutia parlamentu, ktoré sa premietnu do schválených zákonov, ale na druhej strane, prezident nemá byť aktérom každodenného politického zápasu, takže je dôležité, aby sa prezident pri uplatňovaní tejto právomoci sústredil na to podstatné a myslím si, že pani prezidentka Čaputová to aj dlhodobo robí a urobila to aj teraz.
Čo je a nie je podstatné pri zákone, ktorý Národná rada schválila, teda novele kompetenčného zákona, pani prezidentka namieta v podstate tie veci, ktoré namietala aj opozícia v rozprave. Proces skráteného legislatívneho konania bez zdôvodnenia a bez existencie zákonom definovaných dôvodov pre skrátené legislatívne konanie, zmenu SIS a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na ostatné ústredné orgány štátnej správy bez toho, aby to bolo zdôvodnené, vysvetlené, prečo sa to má udiať, bez toho, aby k tomu prebehol riadny legislatívny proces, ktorý by umožnil nielen diskusiu, ale aj, aj odchytenie tých praktických problémov, ktoré môžu nastať pri zmene postavenia týchto dvoch orgánov na ústredné orgány štátnej správy, ako argumentuje vo svojom vete pani prezidentka. Ďalej namieta ohrozenie nezávislosti úradu pre dozor nad zdravotnou starostlivosťou a Štatistického úradu Slovenskej republiky tým spôsobom, že sa zmení spôsob menovania a najmä odvolávania ich, ich šéfov a doplnia sa tam gumové dôvody pre ich, pre ich odvolanie a, a zasiahne to aj súčasných, súčasných predstaviteľov týchto orgánov, čiže má to retroaktívny charakter. A potom zmenu vo vydávaní záväzných stanovísk pre ministerstvo hospodárstva na, keď vydáva licencie na obchodovanie so zbraňami a produktmi zbrojárskeho priemyslu z ministerstva zahraničných vecí a SIS na ministerstvo obrany. Všetky tieto veci boli kritizované aj v rámci rozpravy, samozrejmé len zo strany opozície, koalícia v rámci rozpravy v prvom ani v druhom čítaní v podstate nevystupovala.
Pán Danko, ktorý dnes sa opäť dostáva na titulné stránky všetkých médií, vyjadril potešenie, že pani prezidentka nenamietala vznik nového ministerstva. No myslím si, že to by asi ani nebolo, nebolo namieste. Pani prezidentka sa nemusí vyjadrovať ku všetkému a teda to, aká bude štruktúra vlády, je, samozrejme, primárne vecou rozhodnutia vládnej koalície. My sme to síce kritizovali v rozprave, ale tie dôvody boli skôr politické a to, že či naozaj dnes je ten čas, keď potrebuje Slovensko nové ministerstvo, keď zároveň potrebuje konsolidovať verejné, verejné financie, čiže z môjho pohľadu je úplne v poriadku, že my sme to kritizovali a pani prezidentka toto medzi svoje pripomienky nezahrnula, lebo rešpektuje, že ak sa vláda rozhodne, že chce mať o jedného človeka viac a Národná rada schváli príslušnú zmenu, zmenu kompetenčného zákona, tak to asi nie je vec, ktorú by mala pani prezidentka riešiť, keď vracia zákon parlamentu a formuluje svoje pripomienky.
Pani prezidentka sa sústredila na to, na to podstatné a práve tie veci, na ktoré sa sústredila, sú, sú problematické. Sú problematické samé o sebe a sú problematické aj v dôsledku toho, že sa prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní, tým sa to skrátené legislatívne konanie stáva ešte problematickejším, ako by bolo bez nich, ako by bolo, keby sa iba vytváralo nové ministerstvo športu a cestovného ruchu. A teda aj by som si tipol, že keby sa novela kompetenčného zákona obmedzila iba na vytvorenie nového ministerstva športu a cestovného ruchu, že by pani prezidentka zákon nevrátila, lebo tie jej podstatné pripomienky sa týkajú niečoho, niečoho iného.
No ale aby som, aby som iba nechválil, no tak idem aj kritizovať a budem kritizovať pani prezidentku, budem kritizovať, samozrejme, vládu a vládnu koalíciu. A už pri rokovaní o návrhu na skrátené legislatívne konanie sme upozornili, že nebol dôvod na skrátenie legislatívneho konania, kritizovali sme to. Kritizovali sme, že ten návrh nespĺňa zákonom dané podmienky, ktoré stanovuje rokovací poriadok. Poukazovali sme na to a čo sa stalo? Nič. Vládna koalícia schválila skrátené legislatívne konanie a po tom skrátenom legislatívnom konaní schvália aj samotný návrh.
Pani prezidentka vo svojom rozhodnutí, ktorým vrátila tento zákon na opätovné prerokovanie Národnej rade, im ako jednu z podstatných vecí vytkla práve proces, ktorým sa to udialo, a teda skrátené legislatívne konanie. Čo sa stalo? Čo spravila vládna koalícia? Nič.
Teda vlastne nie je to celkom nič, lebo niečo spravili, ešte viac obmedzili diskusiu. Odsúhlasili si, že bude sa rokovať o vetovanom zákone iba dvanásť hodín. Je to síce inštitút, ktorý rokovací poriadok pozná, ale myslím si, že najmenej minulých desať rokov sa neuplatnil a neviem, raz-dvakrát možno za celú, za celú existenciu Národnej rady sa takto postupovalo a teraz zrazu sa tak, sa tak postupuje. Tým pádom sa ešte viac obmedzila, obmedzila možnosť diskusie a teda nielenže nediskutujeme alebo my sa snažíme diskutovať, ale koalícia nediskutuje a neprebieha diskusia k problematickým veciam obsiahnutým v schválenom zákone, ale ani k pripomienkam pani prezidentky a o tom práve má byť, má byť táto rozprava.
Čiže v tomto kontexte je rozhodnutie Národnej rady skrátiť rozpravu na dvanásť hodín doslova hanebné. A samozrejme vieme, že to nebude dvanásť hodín, pretože dvanásť hodín sa rozdelí pomerne medzi poslanecké kluby a za poslanecké kluby koaličnej SNS sa neprihlásil do rozpravy nikto, takže ten čas sa nevyužije, z koaličného HLAS-u sa neprihlásil nikto, takže ten čas sa nevyužije, za koaličný SMER sa prihlásili dvaja poslanci, ale už aj stiahli svoje vystúpenia, takže ani za SMER nikto nevystúpi, a jediný, kto vystúpil, bol pán spravodajca a jeho vystúpenie spočívalo v tom, že si ťažkal na predsedu výboru pre verejnú správu pána Šipoša, to bola jedna časť jeho vystúpenia, a druhá časť jeho vystúpenia bola, že prečítal pozmeňujúci návrh, ktorým sa mení účinnosť, keďže zákon mal platiť od 1. januára a teda bol by, bol by retroaktívny.
Žiadna odpoveď na dôvody pani prezidentky, a toto považujem za najväčšiu hanebnosť, ktorú, ktorá prichádza zo strany vládnej koalície, že keď im niekto niečo vyčíta, oni na to nereagujú. Keď im opozícia, niekto niečo vyčíta, tak na to nereagujú. Keď ich pani prezidentka upozorní, že schválený zákon obsahuje problematické body, podrobne a kvalitne zargumentuje, prečo ich považuje za problematické, koalícia mlčí. Koalícia sa nevyjadrí verejne, koalícia k tomu nezaujme stanovisko, koaliční poslanci nevystúpia v rozprave, dokonca pán predseda Národnej rady Pellegrini povie, že my nebudeme vystupovať, lebo však my s tým súhlasíme.
Čiže pani prezidentka vyčíta zákon, konkrétne nedostatky, koalícia sa evidentne chystá prelomiť jej veto, teda nerešpektovať jej pripomienky a nemá žiadnu potrebu vysvetliť verejnosti, prečo tak bude postupovať. Ja si myslím, že korektne sa správajúci politici by mali postupovať práve naopak. Nemusia súhlasiť s tým, čo vyčíta pani prezidentka schválenému zákonu, ale mali by mať odvahu a schopnosť vysvetliť, prečo si myslia, že sa pani prezidentka mýli, prečo tie argumenty nesedia a prečo prelomia jej veto. Koalícia nič z toho nerobí. Je to doslova hanebné.
Keďže som tušil, že koalícia k tomu takto bude pristupovať, tak som na včerajšiu hodinu otázok naformuloval aj na premiéra, aj na predkladateľa novely kompetenčného zákona pána ministra spravodlivosti Suska sadu otázok, kde som sa chcel dopátrať k tomu, ako vidia výhrady pani prezidentky. Nuž keďže nekoordinovaní poslanci SMER-u položili pomerne veľké množstvo otázok nielen premiérovi, ale aj svojim ministrom, otázok, ktoré sa opakovali, ktoré boli identické, tak z mojich otázok nakoniec prišlo iba, iba na jednu. To aj sám pán minister zahraničných vecí Blanár bol, bol trošku zaskočený, že vôbec prišiel rad až na takú nízko vyžrebovanú otázku, ale vyjadril sa práve k zmene postavenia ministerstva zahraničných vecí pri vydávaní záväzného stanoviska pre ministerstvo hospodárstva vo vzťahu k licenciám na vývoz zbraní a tvrdil, že ono sa vlastne nič nemení. Teraz to záväzné stanovisko dáva ministerstvo zahraničných vecí a vo vzťahu k niektorým výrobkom aj SIS, teraz bude dávať ministerstvo obrany záväzné stanovisko.
Pán minister zahraničných vecí, ktorého rezort prichádza o túto dôležitú kompetenciu a zodpovednosť, tvrdí, že sa nič, nič nemení, lebo však oni aj tak sa budú vyjadrovať, aj tak budú dávať stanovisko, akurát to stanovisko nebude záväzné, no ale však ministerstvo obrany bude, bude vedieť o výhradách ministerstva zahraničných vecí, no tak to určite zohľadní. Ale prečo sa potom takáto zmena vôbec robí? To nemá žiadny zmysel, okrem toho, že skutočným dôvodom je, že sa to všetko dostane pod pána Kaliňáka, ktorý je momentálne ministrom obrany. Žiadny iný vecný dôvod tam nie je.
Rovnako nie je žiadny iný vecný dôvod pre to, aby sa SIS stala ústredným orgánom štátnej správy, na rozdiel od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, kde je to legitímny zámer, ale mal prejsť normálnym legislatívnym procesom. Vo vzťahu k SIS je jediným dôvodom, že pán poslanec Gašpar, ak by sa stal riaditeľom SIS, ako si to želá jeho šéf Robert Fico, tak by mu zároveň spočíval poslanecký mandát, a ak by bolo treba, napríklad ak by mu hrozila väzba, tak by sa mohol vrátiť do, do Národnej rady.
Keď sa kolegyniam z Progresívneho Slovenska na zasadnutí ústavnoprávneho výboru podarilo vyprovokovať aspoň k povedaniu pár slov na zasadnutí ústavnoprávneho výboru aj koaličným poslancom, tak pán poslanec Gašpar hovoril, že veď je to tam vysvetlené a vysvetlíme to a vystúpime v rozprave. No evidentne pán Gašpar v rozprave vystúpi, evidentne nevystúpi žiadny iný poslanec SMER-u, evidentne nikto iný nevysvetlí, prečo sa SIS má stať ústredným orgánom štátnej správy, ak nie preto, aby on bol krytý ako riaditeľ SIS. A tvrdil, že všetko je napísané v dôvodovej správe. Ja som tu už z tej dôvodovej správy čítal zdôvodnenie toho, prečo sa SIS má stať ústredným orgánom štátnej správy. V dôvodovej správe je, navrhuje sa, aby SIS získala postavenie ústredného orgánu štátnej správy. To je všetko. To je celé vysvetlenie dôvodov.
Takže ďakujem pani prezidentke, že tento zákon vetovala a prístup koalície je hanebný, takto sa to robiť nemá, je to zlá vizitka, ale pri tom všetkom zlom, čo robíte, už nemôžeme byť ani prekvapení.
Ďakujem. (Potlesk.)
