Videokanál poslanca

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, sme v druhom čítaní, tak budem sa venovať obsahu návrhu zákona a zvažovaným zmenám, teda pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú obsiahnuté ako v spoločnej správe výborov, resp. v informácii, je to informácia z rokovania výborov, aj tak... takým, ktoré zazneli od kolegov poslancov a kolegýň poslankýň.
A... ale na úvod by som predsa len predoslal to, čo som hovoril už aj vo faktických poznámkach, že naozaj je škoda, že vládna koalícia nevenuje tomuto dôležitému návrhu zákona patričnú pozornosť, pretože ide o najmasívnejšie zvýšenie, zvýšenie daní, aké dlhodobo zažívame, a teda myslím dane v najširšom slova zmysle vrátane odvodov a rôznych poplatkov alebo iných verejných platieb a ich presúvania, takže toto je zákon, ktorý by si zaslúžil poctivú diskusiu, nie v skrátenom legislatívnom konaní, s dostatkom priestoru vo výboroch s tým, aby sa do tej debaty mohla zapojiť vo väčšom rozsahu aj verejnosť a aby tu v pléne sme nediskutovali len opoziční poslanci s opozičnými poslancami, ale aby mali sme tu aj spätnú väzbu a obhajobu tohto návrhu zo strany poslancov vládnej koalície, a teda prípadne členov vlády, pretože netýka sa to iba rezortu financií, a teda uznávam, že pán minister, keď tu je prítomný, pán minister financií Kamenický, tak občas zareaguje aj na tie argumenty, argumenty z rozpravy, tak dúfam, že prinajmenšom v záverečnom slove bude mať priestor, ale sa to týka aj iných rezortov.
No a teraz k tým pozmeňujúcim návrhom, ako som avizoval. Jeden pozmeňujúci návrh by som chcel predložiť aj ja, prečítam ho na záver po skončení môjho vystúpenia. Ide o pozmeňujúci návrh, ktorý by som teraz rád odôvodnil.
Predkladáme ho spolu s pani poslankyňou Kolíkovou a s pani poslankyňou Marcinkovou, iniciovala a pripravila ho pani poslankyňa Kolíková a ten návrh spočíva v návrhu vypustiť článok I, ktorý sa týka súdnych poplatkov, a teda navrhujeme vypustiť toto ustanovenie, pretože jeho realizácia priamo zasahuje do základného práva na súdnu ochranu, a to bez akéhokoľvek overenia, že navrhované zmeny v konkrétnych prípadoch nezasiahnu do životov ľudí v neprimeranej miere.
Navrhované zmeny súdnych poplatkov zasiahnu do právnej istoty účastníkov prebiehajúcich konaní na súdoch. Ani navrhovaná zmena, ktorá je súčasťou spoločnej správy z gestorského výboru, nie je vyriešením retroaktivity. Spoločná správa, resp. informácia navrhuje ochrániť zo zvýšenia súdnych poplatkov prípady, kedy boli v plnosti poplatky uhradené, a tie prípady bežia, ale poplatky uhradené neboli. Tam stále k nelegitímnej retroaktivite bude dochádzať.
Osobitne poukazujeme na nasledovné prípady, kde jednoznačne chýba dôsledné vysvetlenie dôvodov zvýšenia poplatkov a vyhodnotenie ich primeranosti. Za špeciálnu správcovskú skúšku, ktorá je aktuálne už pomerne vysoká, a to na úrovni 5-tisíc eur, súdny poplatok sa zvyšuje na 7-tisíc eur, prvozápis akciovej spoločnosti sa zvyšuje zo sumy 375 eur na sumu 550 eur. Takéto zvýšenie možno súdneho poplatku možno vo všeobecnosti požadovať za sťaženie podnikania. Prvozápis spoločnosti s ručením obmedzeným sa zvyšuje zo sumy 150 eur na 220 eur. Aj toto možno považovať za sťaženie podnikania. Alebo zvýšenie návrhu na exekúciu zo 16,50 na 25 eur.
Akékoľvek osobitne rozsiahlejšie zásahy do práva na súdnu ochranu, čo predstavuje aj predkladaná právna úprava, musia byť v civilizovanej spoločnosti podrobené riadnemu legislatívnemu procesu a musia byť riadne odôvodnené. Keďže tomu tak v tomto prípade nie je, zo svojej podstaty osobitne v tejto časti návrhu je zrejmé, že nie sú naplnené ani zákonné dôvody na skrátené legislatívne konanie, preto navrhujeme túto predmetnú úpravu vypustiť. Ten text, paragrafové znenie prečítam po skončení vystúpenia.
A teraz by som rád okomentoval stručne niektoré z tých návrhov, ktoré sú obsiahnuté v informácií o rokovaní výborov. Špeciálne teda začnem od bodu 3, ktorým sa mení Zákonník práce, tak som trochu smutný, že toto sa dostalo do, do informácie, lebo bolo by vcelku vtipné, keby bol návrh zákona schválený v pôvodnej forme, ktorá menila 1. september ako štátny sviatok, ktorý je dňom pracovného pokoja, na, na deň, počas ktorého sa bude pracovať. Ostane to štátny sviatok, ale bude to pracovať. Ale akosi sa v tom zhone okolo skráteného legislatívneho konania pri príprave návrhu zákona zabudlo na to, že v Zákonníku práce máme ustanovenie, ktoré zakazuje 1. septembra, teda v iných, počas iných sviatkov nariadiť alebo dohodnúť prácu v maloobchode. Čiže keby bol ten návrh zákona schválený tak, ako bol predložený do Národnej rady, tak by sme tu mali situáciu, že, že síce by všetci 1. septembra pracovali, deti by išli do škôl, ale obchody by boli zatvorené. Tešil som sa, že to prejde v tejto deformovanej podobe, ale, žiaľ, niekto si to všimol a výbor pre sociálne veci navrhol, navrhol opravu.
Potom tu máme zaujímavý článok IV, ktorým sa novelizuje zákon o Matici slovenskej. Je to prílepok, vkladá sa tam nový novelizačný článok a zároveň je to, je to ustanovene, ktoré mení spôsob podpory Matice slovenskej z „výšky“ na „najmenej vo výške“. Čiže v rámci konsolidácie verejnej, verejných financií vytvárame priestor, aby sa zvyšovali výdavky štátneho rozpočtu, nie znižovali, nie aby sa šetrilo, ale aby boli vyššie výdavky, a ideme to robiť prílepkom.
Chcel by som poprosiť pána spravodajcu, aby vyňal tento bod 4 z informácie na samostatné hlasovanie, teda aby sa o tomto bode informácie hlasovalo samostatne. V tej informácií a v návrhoch výborov sú, samozrejme, viaceré, viaceré body, ktoré zmäkčujú ten návrh, alebo teda odďaľujú niektoré opatrenia, čo možno hodnotiť pozitívne, aj keď iba tak relatívne pozitívne, keď, keď idú sa robiť zlé veci, len budú o trošku menej zlé, ako sú, ako sú obsiahnuté v pôvodnom návrhu.
Ešte by som sa pristavil pri bode 10, ktorý hovorí, hovorí o tom, a teda dúfam, že pán spravodajca si poznačil, že som navrhol vyňať ten bod na osobitné hlasovanie, zákon o zdravotnom poistení, ktorý, ktorý to zvýšenie odvodov zdravotných limituje na dobu, dobu štyroch rokov, teda na obdobie vlády, predpokladané obdobie súčasnej, fungovania súčasnej vlády, čo, samozrejme, opäť je lepšie, ako ak by také opatrenie malo platiť natrvalo. Tu ale treba vysloviť obavu, že aj keď sa povedzme daň z pridanej hodnoty v roku 2010 zvýšila o 1 % s tým, že sa to naviazalo na, na deficit, tak aj keď ten deficit klesol, tak pri moci už bola smerácka vláda, ktorá z toho spravila trvalé opatrenie, tak aj tu treba mať obavu, že toto síce dočasné zvýšenie odvodov tu bude natrvalo.
Posledný bod, pri ktorom sa chcem pristaviť, nie je v informácii, ale je to návrh kolegov z KDH a z bývalého hnutia OĽANO pána poslanca Hajka, pani poslankyne Holečkovej a pána poslanca Vašečku, ktoré sa týka toho stavebného, stavebného sporenia rodinného charakteru. A tu opäť chcem pripomenúť, že tá súčasná právna úprava, ktorá má nadobudnúť účinnosť až od 1. 1. 2024, je diskriminujúca voči iným formám spolužitia, a teda je na mieste ju vyňať zo zákona, pretože zvýhodňuje spolužijúcich manželov, ale spolužijúcich partnerov, takých, čo nechcú alebo nemôžu vstúpiť do oficiálneho inštitucionálneho zväzku, nezvýhodňuje, pri poskytovaní štátnej prémie zvýhodní deti manželov, ale nezvýhodní deti iných párov ani nezvýhodní deti iných, iných, teda rodičov, ktorí žijú sami so svojimi, so svojimi deťmi. Nemyslím si, že táto úprava je dobrá, čiže v tomto bode... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Zapnite pánovi poslancovi mikrofón, lebo bude čítať pozmeňujúci návrh.
Nech sa páči.

Ďakujem, pán podpredseda. Pani poslankyňa Nash (vyslovené: „Naš“, pozn. red.) dobre som povedal, vo vašom vystúpení, myslím, že veľmi zaujímavo ste poukázali na vznik alebo zamýšľaný vznik ministerstva športu a cestovného ruchu, ktorý sa síce rieši v inom návrhu zákona, ale má to, samozrejme, dopad aj na štátny rozpočet, a teda aj na potrebu, ktorá je vo vzťahu ku konsolidácii verejných financií a vo vzťahu k tomuto konsolidačnému balíčku, alebo teda k tzv. konsolidačnému balíčku. My ho každý asi nazývame v rámci opozície inak, pre mňa je to skôr zákon o zvyšovaní daní a odvodov.
Ale, ale ten zámer vytvoriť nové ministerstvo je priam symbolické aj z hľadiska konsolidácie, pretože nie je vedený snahou o nejaké nové systémové usporiadanie vecí, ktoré by malo viesť k lepšiemu fungovaniu športu a cestovného ruchu, ale je to čisto politický, mocenský záujem, rozhodnutie, vytvoríme si o jedno ministerstvo viac, budeme mať o jedno miesto člena vlády, o jedného ministra viac, budeme mať o jedného, dvoch, troch alebo koľkých štátnych tajomníkov viac, lebo však aj štátnych tajomníkov môže byť, môže byť viac, a toto mi pripomína celé nastavenie toho tzv. konsolidačného balíčka, keď sa konsoliduje formou toho, že sa od občanov ťahajú ďalšie a ďalšie peniaze, a nie preto, aby sa znižoval deficit, alebo nielen preto, ale najmä preto, aby sa mohlo ďalej rozhadzovať plošne, neadresne, populisticky.

Ďakujem za odpoveď, pani ministerka. Moja otázka smerovala práve k tomu, že či táto zmenená výška príspevku pre RTVS posilní alebo neposilní jej verejnoprávny charakter.
A teda aby som vysvetlil, ak teda nebolo to zrejmé z tej otázky stručne položenej. Samozrejme, že verejnoprávnosť predpokladá nezávislosť od štátu reprezentovaného vládou alebo vládnou, vládnou väčšinou, čo keby sme tu mali koncesionárske poplatky na úrovni, ktoré by plne pokrývali potreby RTVS, tak to by mohol byť optimálny model z hľadiska nezávislosti, alebo keby sme mali ústavou garantovaný nejaký podiel z hrubého domáceho produktu, čo sa teda v minulom volebnom období nepodarilo. Podarilo sa to zakotviť iba na úrovni zákona, ale keďže aj v minulosti bola RTVS dofinancovávaná cez zmluvu so štátom, tak stále tam bol nejaký vplyv štátu a nejaká páka, ktorú mala vláda na RTVS.
Keď teraz zavediete, že to bude nie 0,17, ale 0,12 a ešte v tej kombinácii, že minimálne 0,12, tak síce to môže vyzerať ako taký pozitívny prísľub, že ak sa bude vyvíjať dobre hospodárenie štátu, tak aj RTVS dostane viac, ale zároveň to dáva priestor vláde na to, aby ovplyvňovala RTVS, že z môjho pohľadu sa, sa verejnoprávny charakter RTVS týmto oslabí, lebo vláda bude mať nejakú možnosť ovplyvňovať RTVS z hľadiska toho, čo bude vysielať. A ak bude vysielať to, čo sa vám bude páčiť, no tak ten príspevok alebo to navýšenie môže byť vyššie alebo nižšie.
A chcem sa teraz spýtať, keď hovoríme o absencii analýz, že aké analýzy ste mali vy, že ako sa toto zníženie premietne do fungovania RTVS a do jej verejnoprávnosti, či sú nejaké analýzy.

Pán minister, ďakujem za odpoveď. A ja by som tiež zacitoval z programového vyhlásenia vlády, o dve vety skôr ako tá veta, ktorú ste citovali vy:
„Vláda Slovenskej republiky bude pokračovať v podpore takých riešení konfliktu na Ukrajine, ktoré budú založené na princípoch medzinárodného práva vrátane nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny, v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a jej prirodzeného práva na sebaobranu.“
A v tomto kontexte by som sa teda chcel spýtať, zrejme registrujete, že, že tu máme dve rôzne vízie alebo postoje, akým spôsobom dospieť k mieru na Ukrajine. Tá prvá je, patrí mini... teda ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, ktorá hovorí o tom, že mier je možný okamžite, keď sa Rusko stiahne z Ukrajiny, a to znamená z Ukrajiny v jej medzinárodne uznávaných hraniciach, čiže vrátane Krymu, vrátane východnej Ukrajiny, a to je niečo, čo zodpovedá aj tej vete z programového vyhlásenia vlády, ktorú som citoval, ktorá hovorí o územnej celistvosti, a druhý je postoj ruského prezidenta Vladimíra Putina, ten zase hovorí o tom, že „mier nastane vtedy, keď Rusko dosiahne svoje ciele na Ukrajine,“ teda dobyje Ukrajinu a vo vedení krajiny vymení Zelenského za nejaký bábkový režim dosadený Putinom. Myslím, že dnes, alebo, alebo, alebo teda pomerne, pomerne nedávno, áno, dnes to bolo, hovoril Putin, Putin o tomto.
Ktorá z tých dvoch vízií je vám bližšia?

Pán poslanec Prostredník, ja oceňujem, že teda aj vy, aj, aj, aj ďalší poslanci vnášate do tohto, do tejto zdanlivo čisto ekonomickej debaty aj širší rozmer, lebo ten širší rozmer je dôležitý a je dôležitý aj z hľadiska toho, čo robí, čo robí vládna koalícia.
Poukázali ste napríklad na ten korupčný rozmer, ktorý je mimoriadne, mimoriadne dôležitý aj z hľadiska pozornosti, ktorú vládna koalícia venuje svojmu, svojmu vládnutiu, a teda aké úsilie vložila vládna koalícia, teraz myslím členov vlády, myslím poslancov a poslankyne Národnej rady, do debaty o... o tom, čo narobil minister vnútra pán Šutaj Eštok z vyšetrovateľmi, keď to porovnáme, s tým, akú pozornosť venujú tejto debate, tak je to až do očí bijúce.
A teraz zopakujem, už som to hovoril v tom predchádzajúcom vystúpení vo faktickej poznámke, toto je jedna z najdôležitejších vecí, ktoré sa týkajú krajiny, a o tomto by mala prebiehať normálna debata, normálna mala by byť mimo skráteného konania, mala by byť v normálnom legislatívnom konaní. Ale mala by byť, mal by to byť dialóg, mali by sme počúvať argumenty a tu naozaj okrem pána ministra financií Kamenického, ktorý je momentálne neprítomný, neprebieha normálny dialóg, neprebieha stret predstáv o tom, ako si predstavujeme konsolidáciu verejných financií, ako si to predstavuje koalícia, ako si to predstavuje opozícia.
To je veľká škoda.

Pani poslankyňa Jurík, zaujalo ma, ako ste upozornili, a bolo to veľmi trefné, na to, že čo je skutočným záujmom tejto vládnej koalície, že to nie je konsolidácia verejných financií, ale je to skôr snaha vysporiadať sa s právnym štátom, zastaviť vyšetrovania, trestné stíhania ľudí blízkych koalícií a deformovať celý trestný systém Slovenskej republiky, pretože, a vidí sa... vidíme to aj, aj na priebehu rozpravy k jednotlivým bodom, ktoré sme tu mali v uplynulých dňoch a ktoré tu máme teraz, keď sme rokovali o návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra pánovi Šutajovi Eštokovi, tak sa do rozpravy zapájali ministri, členovia vlády, zapájali sa koaliční poslanci. Keď riešime konsolidáciu verejných financií, tak naozaj na prstoch dvoch rúk by sme spočítali koaličných poslancov, ktorí sa zapojili faktickými poznámkami, a ak teda nepreháňam. A záujem zo strany iných členov vlády je minimálny. Áno, oceňujem, že keď tu je minister financií, tak, tak je schopný aj, aj reagovať, ale, ale mimo toho ten záujem je minimálny.
A je to pritom škoda, keby sa vládna koalícia nesnažila unášať právny štát, tak práve debata o tomto návrhu zákona by mohla byť jednou z najdôležitejších diskusií, aké sa na pôde parlamentu odohrávajú, lebo predstavy o tom, čo urobiť s verejnými financiami, ako konsolidovať, či šetriť, či viac brať peniaze od ľudí, do čoho investovať, to sú absolútne podstatné veci a o to sa vláda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Vašečka, budem reagovať na ten pozmeňujúci návrh.
Toto je jedno z mála opatrení, ktoré neznamená, že sa bude vyberať viac peňazí od ľudí, ale, naopak, že sa bude šetriť. Teda myslím tie zmeny v stavebnom sporení vo vzťahu k rodinnému stavebnému sporeniu.
Celý ten konsolidačný balíček je založený na tom, že zvýšime dane, zvýšime odvody, zvýšime poplatky, zobereme ľuďom úspory z II. piliera. Toto je jedno z mála opatrení, ktoré tam sú, ktoré znamenajú alebo môžu znamenať úsporu nákladov štátu.
Čiže bol by som zdržanlivý v kritike práve tohto opatrenia. Takých opatrení malo byť v tom konsolidačnom balíčku viac. No a teraz, či to je alebo nie je diskriminačné. To rodinné stavebné sporenie vo vzťahu k stavebnému sporeniu a jeho štátnej podpore zvýhodňuje domácnosti, ktoré sú definované ako stavební sporitelia, ktorí sú manželmi, a maloleté deti. Čiže ak dvaja ľudia spolu žijú a sú zosobášení, tak ich zvýhodníme.
Ak dvaja ľudia spolu žijú a nie sú zosobášení z dôvodu, že sa rozhodli, že nechcú byť zosobášení alebo nemôžu byť zosobášení, lebo napríklad osobám rovnakého pohlavia to právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje, tak ich nebudeme zvýhodňovať. A čo naviac, ak dvaja ľudia spolu žijú a majú spoločné deti, a tak zvýhodníme aj tie deti, ak sú zosobášení, ak nie sú zosobášení, tak ani tie deti nebudeme brať, brať do úvahy.
Ja si naozaj myslím, že prvky diskriminácie v tomto, ako je to nastavené, tam sú.