Videokanál poslanca

Pôvodne som chcel len reagovať na faktické poznámky, ktoré boli na moje vystúpenie, najmä teda na pána poslanca Glücka, ale teda nepochopil som, že pán navrhovateľ sa hlási do rozpravy, myslel som, že má iba faktickú, takže som nestihol dať faktickú, takže teraz to už nebude 15 minút.
Pán poslanec Glück mi vyčítal, že som povedal niečo pánovi poslancovi Šucovi, ktorý mi doniesol vodu, ja som sa mu poďakoval a som mu veľmi vďačný, že si všimol, že sa mi zadrháva hlas a mi vyschlo v hrdle, akurát som teda povedal, že ďakujem, že to nie je cola, v narážke na to, že pán poslanec Hlina doniesol pánovi poslancovi Gašparovi colu, keď tu ako spravodajca niekoľko hodín uvádzal, uvádzal hlasovanie, bol v tom aj nejaký politický rozmer, ale pánovi poslancovi Gašparovi tá cola chutila a nepil tú minerálku, čo mal na jednej strane, ale tú colu, ktorú mu doniesol pán poslanec, poslanec Hlina, tak len som si na to spomenul, tak som spontánne sa poďakoval za to, že to bola minerálka a nie cola, ale naozaj som vďačný, vďačný za tú vodu.
A teda to, čo ďalej povedal pán poslanec Glück, tak okrem toho, čo už aj reagovali kolegovia, tak, tak povedal, že táto právna úprava je tu už dlhé roky a kde som bol, keď, keď sa to dialo dlhé roky. No, problém je, že § 363 sa tak masívne v tak závažných a viditeľných veciach v minulosti nezneužíval, pretože v situácii, keď mala vládna moc k dispozícii Dušana Kováčika, ktorý citlivé kauzy si ponechával u seba, nerozhodoval, zametal pod koberec, no nebolo potrebné, aby generálny prokurátor tak masívne v takej, v takých závažných veciach a tak častokrát aj neodôvodnene používal § 363, preto nebola o tom rozprava.
Napriek tomu, a to som hovoril ja vo svojom vystúpení k predchádzajúcemu bodu k nášmu návrhu novely, som upozornil na to, že zmenu § 363 sme mali napísanú v programovom vyhlásení vlády Igora Matoviča, vlády Eduarda Hegera. Toto bol náš zámer ešte vtedy, keď okrem malých detí a ľudí, ktorí vôbec nevnímajú politickú realitu, nikto netušil teda, teraz už všetci vedia, čo je to § 363, vtedy to nebolo vecou nejakej verejnej diskusie, napriek tomu to v tom programovom vyhlásení bolo.
Pán poslanec Glück hovoril o tom, že sa zhodneme, že o vine rozhoduje len súd. No opäť asi nepočúval ani to, čo som hovoril ja, ani to, čo hovoril pán poslanec Vančo, lebo áno, je to tak podľa ústavy, malo by to tak byť, ale v realite to tak nie je. Lebo síce nie de iure, ale de facto už dnes generálny prokurátor prostredníctvom uplatnenia § 363 častokrát de facto zastaví tie trestné stíhania, lebo, lebo nie je možné v nich pokračovať, nie je možné niektoré úkony opakovať, nie je možné posunúť sa ďalej. A ja som tu upozornil na to, že v dôsledku schválenia pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Gašpara, ktorý sa týka premlčania, ani premlčanie nebude prerušené a nezačne plynúť nová premlčacia doba len samotným vznesením obvinenia, ale iba obvinenia, ktoré nebolo zrušené. Čiže nepreskúmateľné rozhodnutie podľa § 363, prostredníctvom neho môže generálny prokurátor zrušiť obvinenie, a tým pádom sa nepreruší premlčacia doba, až sa raz premlčí ten, ten trestný čin. Čiže opäť je to ďalší krok k tomu, aby generálny prokurátor miesto súdu mohol rozhodovať, rozhodovať o vine.
A teda tiež som s otvorenými ústami počúval pána poslanca Glücka, keď hovoril o tom, že pani prezidentka tým, že podpísala zákon, sa s ním stotožnila, lebo teda stáva sa mi to už častejšie, keď počúvam pána poslanca Glücka, že mám otvorené ústa, aj keď hovoril o tých, o tých znásilnených ženách, tak sa mi to stalo prvýkrát a teraz sa mi to stalo druhýkrát. Takže, takže, jasné, nie je to tak, že by sa s tým stotožnila, ona to jasne povedala. Je to jasné z toho, že to dáva na Ústavný súd. A nie je pravda ani to, čo hovoril pán poslanec Glück, že pani prezidentka predsa mohla namietať to premlčanie, o ktorom som hovoril, a že oni by s tým niečo spravili. No nespravili by nič. Jediné, s čím by boli ochotní niečo spraviť, bolo to premlčanie pri znásilneniach, kde si aj oni dodatočne uvedomili, že prestrelili, že to bola chyba, že to nemali robiť, že sa to nepáči ani ich voličom a voličkám, a tak sa to snažili hodiť na prezidentku. Ale je to vaša zodpovednosť, vy ste to navrhli, boli ste na to upozornení, napriek tomu ste to schválili a teraz máte možnosť to napraviť. Kolegyne z Progresívneho Slovenska vám pripravili návrh zákona, môžte schváliť novelu Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Myslím si, že, myslím si, že tam by ste možno dostali aj hlasy od opozície.
A posledná vec k tomu, čo teda hovoril pán poslanec Vančo. Áno, samozrejme, že treba sa usilovať o procesnú nezávislosť prokurátorov a skôr by sme mali smerovať do nejakého modelu blízkeho českému zastupiteľstvu, ale, samozrejme uznávam, že z pozície opozície takúto zásadnú zmenu, zmenu nemáme šancu presadiť. Ale áno, to je niečo, kam by sme sa mali uberať, a asi bude dobré, ak o tom budeme, budeme aj diskutovať. Len tie návrhy, ktoré riešia parciálne veci, by asi mali zohľadňovať aj tú existujúcu štruktúru, a teda aj v relatívne, v relatívne normálnejšom prostredí, kde nemusí byť ten generálny prokurátor nejaký ako podobný tomu, akým spôsobom uplatňuje napríklad § 363 súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka, ale taký, čo sa správa úplne, úplne korektne. No tak už len z pohľadu tej hierarchie je asi dosť ťažko predstaviteľné, uplatniteľné, že, že podriadení prokurátori budú vo výraznej miere uplatňovať opravné prostriedky voči, voči generálnemu prokurátorovi, voči ktorému nemajú ani takú procesnú nezávislosť, ako majú zastupitelia v českej, zástupcovia v Českej republike, kde, pokiaľ viem, tak ten dosah nadriadeného je iba o stupeň nižšie, nie na celú štruktúry prokuratúry, ako je to u nás. Ale áno, je to dôležitá téma, treba o nej hovoriť.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rád by som zareagoval na to, čo tu zaznelo, a asi by mi nestačila faktická, a teda v poslednej faktickej by som rád zareagoval aj na tú faktickú pána poslanca Glücka, na ktorú som už vôbec nemohol reagovať.
A, no ono to nie je tak, že generálny prokurátor len podpisuje, čo mu pripravia na úseku trestnom a len tak prídu za ním a on, on to podpíše. Aj z toho, o akých prípadoch sa rozhodovalo a ako sa rozhodovalo, je zrejmé, že evidentne tam jeho zásah a jeho zodpovednosť, zodpovednosť boli. A čo je teda ešte možno ďalší problém, že on často ani nepodpisuje, že to prenesie na, na svojho námestníka, aby to urobil miesto neho, a ani sa len, ani sa len pod to nepodpíše. A samozrejme, že súdy nakoniec rozhodnú o tom, že či, či aj samotné trestné stíhanie v prípravnej fáze bolo vedené v súlade so zákonom, alebo, alebo nebolo vedené v súlade so zákonom.
A k tomu, čo ste hovorili v rámci svojej faktickej poznámky, teda že, že veď ak generálny prokurátor použije § 363, tak to predsa neznamená, že končí trestné stíhanie, tak k tomu sa už, myslím, vyjadril dostatočne obsiahlo a presvedčivo aj pán poslanec Vančo, kde hovoril, že áno, že z formálneho hľadiska to neznamená, že prostredníctvom § 363 môže generálny prokurátor povedať, že končím trestné stíhanie a už nemôžete pokračovať. Ale keď on zruší vznesenie obvinenia, zruší tie úkony, ktoré tomu predchádzali, alebo dokonca zruší aj samotné uznesenie o začatí trestného stíhania, tak reálne to môže znamenať, že to zastaví, že, lebo niektoré úkony sú neopakovateľné. Niekedy sa ten čas naťahuje tak, že, že nemôže sa reálne dopracovať, dopracovať k výsledku to trestné stíhanie. Však boli sme svedkami toho v uplynulom volebnom období, ako sa naťahovalo trestné stíhanie práve vďaka uplatňovaniu § 363. A to bolo len že reálne, že niečo je na papieri, niečo je formálne a niečo je de facto. A de facto áno, de facto tie tristošesťdesiattrojky znamenali v niektorých prípadoch úplné zastavenie toho trestného stíhania.
A teraz, ak by nadobudla účinnosť vami schválená novela Trestného zákona, tak by to znamenalo možnosť zastavenia nielen de facto, ale aj vzhľadom na zákon, a teda vzhľadom na to, ako ste upravili premlčanie. A teraz nemyslím to skrátenie premlčacích lehôt, ale tú drobnú úpravu, ktorá sa dostala do, do Trestného zákona schválením, schválením pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Gašpara. Ja som o tom chcel hovoriť v treťom čítaní, ale ste skrátili rozpravu, takže som sa k tomu nedostal, takže som rád, že teraz mám príležitosť sa k tomu vyjadriť, lebo to súvisí aj s § 363.
Dnes vo vzťahu k vzneseniu obvinenia ustanovenie § 87 ods. 3 písm. a), to je jeden z dvoch spôsobov prerušenia, prerušenia premlčania, ktoré, ktorý, ktorým začne plynúť nová premlčacia doba, znie: "Premlčanie trestného stíhania sa prerušuje vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcemu k trestnému stíhaniu páchateľa." Odsek 4 potom hovorí, že prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba. Čiže ak sa čin vyšetruje, je vznesené obvinenie, tak sa, voči konkrétnemu páchateľovi, tak sa preruší tá premlčacia doba a začne premlčacia doba plynúť nanovo.
Čo ste vy schválili na návrh, na návrh pána poslanca Gašpara, myslím, že to bolo až v tom, v tej poslednej verzii jeho návrhu, bolo, že "premlčanie trestného stíhania sa prerušuje vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi riadnymi úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu, smerujúcimi k trestnému stíhaniu obvineného", teraz pozor, "okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené". Ale obvinenie následne zrušené nerušia iba samotné orgány činné v trestnom konaní, čo, ale čo sa, samozrejme, môže stať, ak dospejú k tomu, že, že teda nebolo dôvodné, ale aj mnohé obvinenia boli zrušené práve rozhodnutím generálneho prokurátora podľa § 363.
Čiže tým, čo ste schválili, ste vlastne umožnili generálnemu prokurátorovi prostredníctvom § 363 rozhodovať o vine, lebo on keď uplatní § 363, zruší obvinenie, druhýkrát ho zruší, v tejto chvíli je to nepreskúmateľné, to rozhodnutie, ak by bol schválený návrh pána poslanca a jeho kolegýň z Progresívneho Slovenska, tak by to bolo preskúmateľné, ale teraz je to nepreskúmateľné. Čiže aj keby to bolo že úplne svojvoľné, tak sa tým, tak sa tým neprerušuje premlčanie a neprerušuje sa premlčanie a jednoducho sa to premlčí. Čiže generálny prokurátor mal teraz tú právomoc iba de facto, lebo už tam bolo vznesené obvinenie, ale teraz vďaka tomuto mimoriadnemu opravnému prostriedku v takom rozsahu, v akom ho tu máme od roku 2015, keď došlo k zmene tej pôvodnej právnej úpravy, a vďaka pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Gašpara, o ktorej som nemohol hovoriť už v treťom čítaní, ale teda bezprostredne to súvisí, dostal generálny prokurátor právomoc de facto rozhodovať o vine, resp. nevine trestne stíhanej osoby, čo teda je v rozpore s ústavou podľa môjho názoru, lebo o vine a treste má rozhodovať iba súd. A tuto to nie je iba také, že už sa to nedá, lebo boli úkony, ale jednoducho zruším, zruším, nie je prerušené obvinenie, lebo je tu výnimka okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené. Vrátane zrušenia podľa paragrafu 363.
Čiže k návrhu zákona, o ktorom práve rokujeme, myslím si, že je to dobrý návrh zákona aj z hľadiska toho, o čom som hovoril, alebo, alebo z hľadiska tej možnosti preskúmania tohto rozhodnutia generálneho prokurátora. Chcem teda len pripomenúť, že boli aj iné návrhy, ktoré uvažovali s tým, ako by sa vtiahli súdy do rozhodovania o § 363. Napríklad jeden z takých najmiernejších bol, že, že generálny prokurátor by nemohol uplatniť § 363 v tých prípadoch, keď už vec posúdil súd. To sú väzobné stíhania, kde okrem splnenia dôvodov väzby súdy majú posudzovať a posudzujú aj dôvodnosť trestného stíhania, a teda keď súd posúdil trestné stíhanie ako, ako dôvodné, súd, tak už by, už by generálny prokurátor nemal povedať, že, že samotné trestné stíhanie je nedôvodné a nemal by v takých prípadoch rozhodovať. To bol jeden z variantov, o ktorých sa uvažovalo ešte v čase, keď žili sme v nejakých naivných predstavách, že by sme predsa len mohli SME Rodinu, aby, aby súhlasila so zmenou § 363, alebo že by sme Igora Matoviča presvedčili, že aj, aj bez Borisa Kollára môžme, môžme to zmeniť. No, nepodarilo sa.
Druhá možnosť, a tu by som dal na zamyslenie, že či by skôr nebolo lepšie vrátiť sa, vrátiť sa k tej pôvodnej úprave, ktorá bola v starom Trestnom zákone, alebo teda k niečomu podobnému, teda že generálny prokurátor by nerozhodoval, ale keby chcel takýmto spôsobom rozhodnúť, tak by dal návrh Najvyššiemu súdu, čiže by sa to otočilo v porovnaní s tým, čo, čo navrhujete. A nevýhodou by bolo, že by bol Najvyšší súd tým, tým zaťažený a možno by musel riešiť aj väčšie množstvo prípadov, ale to by bolo, samozrejme, na generálnom prokurátorovi, to by nebolo na každom obvinenom alebo každom poškodenom, aby sa, aby sa v takejto veci obracal na Najvyšší súd. Výhodu, výhodou by ale teda bolo, že, že teda nedošlo by k tomu rozhodnutiu bez toho, aby rozhodol o tom súd, lebo v tomto prípade o tom, k takémuto rozhodnutiu príde, rozhodne o tom, o tom najprv generálny prokurátor a nie každé rozhodnutie generálneho prokurátora sa potom musí dostať na súd, lebo v niektorých prípadoch nebude toho, kto by sa naňho obrátil. A nielen teda z dôvodu, že, že je, zjavne bol porušený zákon a nie je, nie je dôvod spochybňovať rozhodnutie generálneho prokurátora, ale aj keď je dôvod spochybňovať rozhodnutie generálneho prokurátora, tak to musí niekto urobiť. Môže to urobiť podľa vášho návrhu aj policajt alebo, alebo prokurátor, čo, opakujem, je zlepšenie oproti súčasnému stavu, že aspoň niekto, ale prokurátori s výnimkou prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry sú hierarchicky podriadení generálnemu prokurátorovi, a teda nie som si celkom istý, do akej miery by, by prokurátori využívali možnosť dávať opravné prostriedky voči rozhodnutiu generálneho prokurátora, ktorý stojí v hierarchii úplne, úplne nad nimi a sú, sú mu, sú mu podriadení, a rovnako, rovnako policajti, ktorí sú takisto súčasťou nejakej, nejakej hierarchickej štruktúry, že, že nakoľko by, by chceli takýmto spôsobom vstupovať do nejakého sporu... ďakujem, ešte že to nie je kola (reakcia na poslanca, ktorý priniesol rečníkovi fľašku minerálky a pohár, povedané s pobavením) ... s generálnym prokurátorom.
Z tohto hľadiska by sa mi zdalo lepšie, keby sme sa vrátili možno nie úplne, ale k niečomu na spôsob toho predchádzajúceho modelu, teda že nieže niekto sa musí proti tomu ozvať a podať sťažnosť proti rozhodnutiu generálneho prokurátora podľa § 363, ale naopak, že generálny prokurátor, keď chce urobiť niečo, čo mu dnes umožňuje § 363, tak on by mal urobiť aktívny krok smerom k súdu a nechať, nechať súd, aby rozhodol, ak sa domnieva, že bol, bol porušený, porušený zákon. A samozrejme, že nielen policajt a prokurátor sa môžu obracať so sťažnosťou na Najvyšší súd, tam, kde, tam, kde je poškodený, tak tú právomoc môže využiť, využiť aj poškodený, ale máme trestné činy, kde toho poškodeného nevieme celkom identifikovať ako napríklad fyzickú osobu, ale môže to byť napríklad štátny orgán, ak ide o nejaké korupčné trestné činy alebo, alebo majetkové trestné činy, kde opäť môže byť sporné, že či ten štátny orgán bude mať, bude mať ten záujem.
A posledná vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je, že navrhujete vylúčiť z tej možnosti postupovať podľa § 363 vo vzťahu k vzneseniu obvinenia, čo, čo je, áno, dobre, súhlasím, len, len či je to, či je to dostatočné, či, či tým to všetko pokryjeme, teda uznesenie o vznesení, o začatí trestného stíhania tým explicitne nevylúčime, aj keď by sme to mali vylúčiť už na základe toho nálezu Ústavného súdu, ktorý konštatoval, že uznesenie o začatí trestného stíhania samé osebe nie je ani v prospech, ani, ani v neprospech obvineného, a teda už ani podľa súčasného znenia zákona by nemal generálny prokurátor rušiť uznesenia o začatí trestného stíhania, ale teda možnože mne by sa zdalo lepšie ísť, ísť tou cestou, že, že skôr by sme zadefinovali, voči ktorým uzneseniam a rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní môže byť použitý postup podľa § 363, čiže niečo buď, ako pán poslanec spomínal, že v Českej republike môže hlavný štátny zástupca použiť, čiže vymedziť tie, tie uznesenia, kde, kde sa to môže diať a teda tie, ktoré sú také, že končí vyšetrovanie, že sa zametá vec pod koberec, čiže, čiže o zastavení trestného stíhania, o postúpení veci, a niečo podobné je zase obsiahnuté aj v tom našom návrhu, že sa nie negatívne vymedzuje, že nemôže sa § 363 použiť voči uzneseniu o vznesení obvinenia, ale sú tam presne vymedzené tie, tie uznesenia, voči ktorým sa môže použiť. To sa mi zdá jednoznačnejšie, jasnejšie aj, aj teda menej, menej spochybniteľné nejakým dodatočným výkladom, lebo aj ten § 363 sa nejako dodatočne vykladal už pred rokom 2015 inak, ako, ako bol myslený a ako bol odôvodňovaný vtedy, keď sa stal súčasťou Trestného poriadku v roku 2005.
Takže za iných okolností by som to, čo som teraz hovoril, si asi nechal na druhé čítanie, ale nie som si úplne istý, že či parlamentná väčšina umožní, aby sme o tomto návrhu takto diskutovali aj v druhom čítaní, tak som považoval za potrebné povedať tieto moje otázky a pripomienky a poznámky už v prvom čítaní, lebo aj prvé čítanie môže byť dôležité z hľadiska vyjasňovania si názorov v rámci napríklad opozície a prípravy na to, že až raz budeme mať parlamentnú väčšinu, aby sme veci zmenili, tak akým spôsobom to zmeníme. Bude to jednoduchšie, ak to budeme mať vopred vydiskutované.
Ďakujem.

141.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu novely Trestného poriadku.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy, o ktorej hovoril pán predkladateľ vo svojom vystúpení a týka sa § 363 Trestného poriadku a toho, aby sa právna úprava nastavila tak, aby tento paragraf nebol zneužívaný, respektíve aby bolo rozhodnutie generálneho prokurátora preskúmateľné.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane určenia tohto výboru ako gestorského a lehoty na prerokovanie zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ja mám slovo a teda pred tým, ako sa vyjadrím k rozprave, som sa dlhšie zamyslel, a teda keďže som dlhšie rozmýšľal, tak... (Reakcia z pléna.) Samozrejme, ak poslanci SMER-u si nedokážu uctiť minútou ticha zavraždeného oponenta Kremľa Navaľného, ktorý bol najprv väznený pod vykonštruovanými zámienkami a potom zrejme zavraždený, čo sme sa dnes dozvedeli, a teda myslia si, že mali sme s minútou ticha čakať ďalších 10 dní, kým bude Národná rada opäť uznášaniaschopná, je to, samozrejme, ich právo, ale keďže tu rokujeme o § 363 Trestného poriadku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka Michal, podpredseda NR SR
Nechajte, prosím, pána kolegu.

Dostál Ondrej, poslanec NR SR
...ktorý bol v minulosti výrazne zneužívaný na deštrukciu právneho štátu prostredníctvom marenia vyšetrovaní, tak si myslím, že je to veľmi aktuálne a relevantné k tej téme, ktorej sa týkala rozprava, ku ktorej som sa vyjadril tým, že som si uctil pamiatku Alexeja Navaľného spolu s ďalšími kolegami, ktorí to tak považovali za vhodné.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán poslanec Vančo. Áno, pán generálny prokurátor Žilinka, jednou z prezývok, ktoré dostal, je pán 363 alebo pán paragraf 363, práve preto, ako používal § 363. A opakujem to, čo som povedal vo svojom vystúpení, nie ani tak z hľadiska frekvencie, lebo, lebo nie je dôležité iba to, že v koľkých prípadoch to použijete, ale v akých prípadoch to použijete a akým spôsobom. Tuto to ozaj pôsobilo tak, že ho používal spôsobom, aby sa zavďačil najmä, najmä teda tým politickým silám, ktoré ho zvolili do funkcie generálneho prokurátora. Ale toto je vec, ktorá, áno, súvisí, pán Žilinka ju výrazne pomohol spopularizovať a urobiť zrozumiteľnejšou pre širšiu verejnosť, ale nesúvisí iba s pánom Žilinkom. A tu zopakujem zase ďalšiu vec, ktorú som povedal vo vystúpení, úpravu § 363 mala vládna koalícia v predchádzajúcom volebnom období explicitne napísanú vo svojom programovom vyhlásení. Žiadny iný paragraf ani žiadne iné konkrétne ustanovenie právneho predpisu sa v programovom vyhlásení nespomínalo. Spomínal sa tam § 363 Trestného poriadku. Takže je zjavné, že vládna koalícia alebo prinajmenšom teda jej časť si uvedomovala potrebu úpravy tohto ustanovenia ešte pred tým, ako sa Maroš Žilinka stal generálnym prokurátorom a začal používať paragraf tristo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

(Vymazať rámček.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi doplniť ten úvodný vstup a pár poznámok k návrhu zákona. Paragraf 363 bol až do minulého volebného obdobia širšej verejnosti pomerne neznámy, nebol predmetom žiadnej verejnej diskusie a pravdepodobne keby ste sa bežných ľudí štyri roky dozadu spýtali, že čo to znamená 363, tak by nevedel nikto. Dnes, naopak, až na ľudí, ktorí sa dlhodobo zdržiavajú v zahraničí alebo aj sú alebo žijú na Slovensku, ale nesledujú vôbec, čo sa tu deje, vám skoro každý dokáže povedať, čo je to § 363.
Možno neovláda detaily, ale, ale s tým, že čo znamená § 363, sa zrejme stretol úplne každý, kto nejakým spôsobom čo i len nepozorne sleduje, čo sa na Slovensku deje. Nie je to náhoda, pretože § 363 sa začal v uplynulom volebnom období výrazne nadužívať a používať ako prostriedok na marenie vyšetrovaní.
V minulom volebnom období konečne začala byť stíhaná aj korupcia a trestné činy ľudí napojených na predchádzajúcu vládnu garnitúru, ktorí boli dovtedy krytí tým, že orgány činné v trestnom konaní boli nečinné, a tým, že špeciálna prokuratúra, ktorá by mala takéto trestné činy stíhať, bola vedená Dušanom Kováčikom, ktorý miesto toho, aby takého trestné činy stíhal, ich vedome kryl a zametal pod koberec. A keď sa začali, začali trestné činy aj ľudí napojených na politickú moc alebo prepojených s jej ekonomickým pozadím, alebo z orgánov činných v trestnom konaní a súdov v minulom období konečne stíhať aj po výmene na čele špeciálnej prokuratúry, tak staré štruktúry spustili obrannú mašinériu, ktorá bojovala zo všetkých síl a snažila sa zamedziť tomu, aby tieto trestné stíhania boli dovedené až do konca.
Na politickej úrovni to bola najmä strana SMER, ktorá sa snažila manipulovať verejnú mienku a spochybňovať vyšetrovanie aj prostredníctvom zmanipulovaných nahrávok, nahrávok, kde boli vytrhnuté z kontextu niektoré vyjadrenia alebo vystrihnuté tak, aby vyznievali úplne inak. Svoj diel práce odviedla aj Slovenská informačná služba, ktorá sa snažila vyvolať dojem systematickej manipulácie vyšetrovaní zo strany orgánov činných v trestnom konaní, a výrazný kus práce na poli marenia vyšetrovania odviedla policajná inšpekcia, Krajská prokuratúra v Bratislave, ktoré začali spochybňovať vyšetrovanie tak, že spochybnili vyšetrovateľov a začali, začali ich na základe vykonštruovaných obvinení vyšetrovať, čo trvá až do dnešných dní a stalo sa to zámienkou pre, pre ich postavenie mimo služby novým ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom.
No ale ani toto všetko by nestačilo, keby sme tu nemali generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý začal nebývalým spôsobom využívať a nadužívať § 363 voči rozhodnutiam špeciálnej prokuratúry. Kým na iné zložky prokuratúry má generálny prokurátor bezprostredný dosah, Úrad špeciálnej prokuratúry dokáže pôsobiť autonómne, ale aj na Úrad špeciálnej prokuratúry a stíhanie korupcie a závažnej majetkovej a hospodárskej trestnej činnosti má generálny prokurátor dosah prostredníctvom spomínané § 363, ktorý používal spôsobom predtým nebývalým. On sa bráni tým, že štatisticky to nebolo používané častejšie ako v minulosti. Problém je to, na aké kauzy a akým spôsobom to bolo, to bolo používané. Bolo to používané na kauzy, ktoré boli predmetom aj verejného záujmu, pretože sa týkali či už bývalých politikov, alebo oligarchov, alebo ich ľudí, ktorí boli v rôznych zložkách štátnych orgánov.
Predchádzajúci Trestný zákon, ktorý platil pred rokom 2006, neobsahoval takéto ustanovenia, ustanovenie. Obsahoval možnosť preskúmať nezákonné rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, ale tam to bolo v rukách súdov, konkrétne Najvyššieho súdu, kde generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti mohli na Najvyššom súde podať sťažnosť pre porušenie zákona, a generálny prokurátor ju podal aj bez podnetu proti takému rozhodnutiu prokurátora alebo vyšetrovateľa, ktorým bol porušený, porušený zákon, pričom tam bolo uvedené, že porušením zákona alebo chybným postupom konania sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Čiže ten mimoriadny opravný prostriedok, ktorý sa po roku 2000, alebo od roku 2006 po schválení nového Trestného zákona a nového Trestného poriadku ocitol, ocitol v Trestnom poriadku, prenášal túto právomoc, tento mimoriadny opravný prostriedok z rúk Najvyššieho súdu do rúk generálneho prokurátora. A teraz, samozrejme, že Najvyšší súd nekonal na podnet kohokoľvek, Najvyšší súd konal v tejto veci na podnet či už ministra spravodlivosti, alebo generálneho prokurátora, čo robilo tento mimoriadny opravný prostriedok naozaj mimoriadnym, nie, nie akýmsi doplnkovým opravným prostriedkom, pomocou ktorého je, alebo bolo možné, aj v minulom volebnom období sme to videli, mariť vyšetrovania tým, že sa, tým, že sa... tým, že sa generálnemu prokurátorovi umožnilo, aby prostredníctvom § 363 Trestného poriadku brzdil vyšetrovania, rušil rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní. A ten, ten zámer pritom, pritom nebol, aby generálny prokurátor hatil vyšetrovanie, ale, naopak, aby tam, kde či orgány činné v trestnom konaní, teda vyšetrovatelia, alebo, alebo prokurátori zastavili konanie, postúpili, postúpili vec a nekonali, tak ak, ak k takémuto rozhodnutiu došlo, došlo nezákonne, tak generálny prokurátor mohol, mohol zasiahnuť, aby sa vo veci konalo.
V dôvodovej správe k návrhu nového Trestného poriadku sa uvádzalo, že zámer návrhu spočíva v tom, že treba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor. Čiže žiadne použitie § 363, aby ním bolo zrušené uznesenie o vznesení obvinenia alebo iný procesný úkon, ktorým, ktorým sa vyšetrovanie posúva ďalej, alebo dokonca samotné uznesenie o začatí trestného stíhania, ktoré odporuje dokonca aj tomu súčasnému, súčasnému zneniu § 363, ani nie tomu pôvodnému, z pôvodného znenia Trestného poriadku, ktoré, ešte raz prečítam to, na čo to malo byť určené. Malo byť určené na preskúmanie vo veciach, ktoré boli v prípravnom konaní prokurátorom postúpené inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto rozsahu spomínanom spočíva v chybnom procesnom konaní a umožňovalo to generálnemu prokurátorovi, aby sa odbremenil Najvyšší súd od tohto rozhodovania, aby napravil nezákonnosť. Čiže úplne opačne, ako to generálny prokurátor Maroš Žilinka v uplynulom volebnom období používal, bol tento návrh, návrh myslený a dokonca aj bol, bol, bol tak naformulovaný. Ale keďže bol uplatňovaný opačným spôsobom, čo bolo, čo bolo spochybňované, tak potom došlo v roku, myslím, 2015 aj k úprave, úprave § 363 tak, aby generálny prokurátor mohol využívať toto ustanovenie nielen na to, aby sa veci nezametali pod koberec, ale aj aby sa zametali pod koberec.
Objavili sa aj v minulom volebnom období viaceré návrhy, ktoré sa snažili napraviť toto príliš široké vymedzenie § 363 Trestného poriadku a upraviť ho spôsobom, aby slúžil jeho pôvodnému účelu. Takýto zámer bol obsiahnutý dokonca aj v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, ako vlády Igora Matoviča, tak potom vlády, vlády Eduarda Hegera. Bol to jediný paragraf, ktorý sa spomínal v programovom vyhlásení vlády, čiže nie cez nejaký všeobecný zámer, ale cez paragraf bol, § 363 priamo v programovom vyhlásení vlády uvedený, že, že vláda bude dbať na dodržiavanie zákazu negatívnych pokynov a zváži úpravu § 363 tak, aby zodpovedal jeho pôvodnému zmyslu a pôvodnému významu. Napriek tomu sa za celé minulé volebné obdobie nepodarilo právnu úpravu týkajúcu sa § 363 Trestného poriadku zmeniť. Napriek tomu, že boli viaceré pokusy, keďže najmä hnutie SME RODINA malo so zmenou problém v rámci koalície, takúto zmenu SME RODINA opakovane vetovala a Igor Matovič ako predseda najsilnejšej strany nechcel ísť proti vôli svojho koaličného partnera, napriek tomu sa objavili viaceré pokusy.
Analogicky je zaujímavé, že § 363 spomínal Maroš Žilinka ešte ako uchádzač o kandidatúru na generálneho prokurátora na verejnom vypočutí pred ústavnoprávnym výborom. Zhodou okolností, nebol to žiadny zámer, v odpovedi na moju otázku, keď som sa pýtal kandidátov, aj jeho, že čo by zmenili na právnej úprave fungovania prokuratúry. Nepýtal som sa ho na § 363, ale on sám od seba povedal, že § 363 robí šarapatu a bolo by potrebné s ním niečo, niečo urobiť. Teda vyjadril sa na tom vypočutí kriticky voči § 363. Neskôr ho využíval spôsobom, ktorým tento paragraf zapísal aj do vedomia, vedomia širšej verejnosti.
A naspäť k tým, k tým pokusom o jeho zmenu, teda od snahy úplne vypustiť § 363 Trestného poriadku zo zákona cez jeho rôzne silnejšie alebo miernejšie úpravy, cez nápravu k pôvodnému zneniu pred rokom 2015, tak ako bol, bol § 363 napísaný v roku 2005 v tom pôvodnom Trestnom poriadku, tak existujú, existujú, samozrejme, rôzne spôsoby, akým zabezpečiť, aby sa § 363 Trestného poriadku nezneužíval takým spôsobom, ako ho zneužíva alebo teda zneužíval generálny prokurátor Maroš Žilinka. O ďalšom budeme hovoriť hneď v nasledujúcom bode, s ktorým prichádzajú kolegovia z Progresívneho Slovenska.
Ten náš spočíva v tom, že zužuje právomoc generálneho prokurátora podľa § 363 Trestného poriadku zrušiť len právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta o postúpení veci, o zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného a o prerušení trestného stíhania, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Čiže nie akékoľvek rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní, nie uznesenie o začatí trestného stíhania, nie, nie uznesenie o vznesení obvinenia, nie teda uznesenia, po ktorých nasledujú ešte ďalšie kroky. Lebo toto, ktoré sú tu vymenované, sú rozhodnutia vo veci a aj podľa pôvodného znenia malo ísť o rozhodnutia vo veci, teda také, ktorými sa to prípravné konanie končí. Lebo obvinením sa trestné stíhanie nekončí, iba sa dostáva do ďalšej fázy.
Rovnako podaním obžaloby sa nekončí celé trestné stíhanie, iba sa končí prípravné konanie a potom rozhodne súd, či tie dôkazy sú dostatočné a či, či stíhanie bolo zákonné. Lebo aj to je vec, ktorú súd, samozrejme, môže a má posudzovať.
Ďalšiu vec, ktorú robíme, je, že skracujeme lehoty alebo navrhujeme skrátiť lehoty na podanie návrhu na postup podľa § 363 na 10 pracovných dní a návrhové opatrenie navrhujeme ponechať len poškodenému a s tým, že bude len v neprospech obvineného, aby teda nemohlo byť zneužívané tým spôsobom, akým bolo zneužívané v predchádzajúcom volebnom období.
Sme si vedomí politickej reality, takže asi nemá zmysel, aby som sa obracal na neprítomných, až na pár, štyri výnimky, koaličných, alebo šesť, koaličných poslancov prítomných tu v sále, aby tento návrh, návrh podporili. Také očakávania nemám, ale považujeme za dôležité, aby sme už na začiatku volebného obdobia prišli s návrhom, ktorý sa bude snažiť vyriešiť jeden z najdôležitejších problémov, s ktorým sa trestné stíhania na Slovensku v celom uplynulom volebnom období potýkali. Toto je naša predstava a obraciam sa teda na kolegov z opozície, aj keď to, samozrejme, nebude stačiť, so žiadosťou o to, aby tento návrh podporili.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely Trestného poriadku, ktorý predkladáme spolu s pani poslankyňou Máriou Kolíkovou a pánmi poslancami Jurajom Krúpom a Branislavom Gröhlingom.
Cieľom návrhu zákona je obmedzenie niektorých oprávnení generálneho prokurátora, ktoré mu patria podľa § 363 Trestného poriadku a ktoré mu dávajú neprimeranú moc nad prípravným konaním. Predložený návrh § 363 neruší, ale nastavuje jeho pravidlá tak, aby čo najviac zodpovedali tomu, na aký účel bol § 363 do Trestného poriadku zakotvený, teda odstraňovanie nezákonnosti v prípravnom konaní.
Ustanovenie § 363 dáva v súčasnosti generálnemu prokurátorovi oprávnenie zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Proti takémuto rozhodnutiu generálneho prokurátora nie je prípustný opravný prostriedok. V minulosti v médiách rezonovali kauzy, v ktorých generálny prokurátor využíval oprávnenia vyplývajúce z § 363 príliš extenzívne, čím nahrádzal rozhodovaciu právomoc súdov. Išlo najmä o prípady, kedy rozhodnutia o vznesení obvinenia boli zrušené pred podaním obžaloby a súdnym konaním, čím bola zmarená možnosť, aby o vine alebo nevine rozhodoval súd. Z generálneho prokurátora sa tak stala popri súdnej moci akási ďalšia samostatná moc v štáte a nadmerné využívanie tohto prostriedku generálnym prokurátorom znižuje v očiach verejnosti dôveryhodnosť Generálnej prokuratúry ako celku a takýto stav by nemal podľa nášho názoru ďalej pokračovať, pretože znemožňuje budovanie dôvery v spravodlivosť, právny štát a fungujúce inštitúcie.
Predložený návrh zákona obsahuje viacero bodov, väčšina z nich sa dotýka už spomínaného § 363, respektíve postupu s ním súvisiaceho. Okrem toho sa v jednom bode upravuje príslušnosť Špecializovaného trestného súdu rozhodovať o trestných činoch prokurátorov spáchaných pri výkone ich funkcie. Vo vzťahu k § 363 sa navrhuje zúžiť právomoc generálneho prokurátora podľa § 363 Trestného poriadku, skrátiť lehota na podanie návrhu na postup podľa § 363 a návrhové oprávnenie sa ponecháva len poškodenému a bude ho možné podať len v neprospech obvineného, ak by bol tento návrh schválený.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá negatívny vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Nemá vplyvy ani sociálne, ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, ani na služby verejnej správy pre občana.
Toľko na úvod a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy. Ďakujem.