Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rád by som zareagoval na to, čo tu zaznelo, a asi by mi nestačila faktická, a teda v poslednej faktickej by som rád zareagoval aj na tú faktickú pána poslanca Glücka, na ktorú som už vôbec nemohol reagovať.
A, no ono to nie je tak, že generálny prokurátor len podpisuje, čo mu pripravia na úseku trestnom a len tak prídu za ním a on, on to podpíše. Aj z toho, o akých prípadoch sa rozhodovalo a ako sa rozhodovalo, je zrejmé, že evidentne tam jeho zásah a jeho zodpovednosť, zodpovednosť boli. A čo je teda ešte možno ďalší problém, že on často ani nepodpisuje, že to prenesie na, na svojho námestníka, aby to urobil miesto neho, a ani sa len, ani sa len pod to nepodpíše. A samozrejme, že súdy nakoniec rozhodnú o tom, že či, či aj samotné trestné stíhanie v prípravnej fáze bolo vedené v súlade so zákonom, alebo, alebo nebolo vedené v súlade so zákonom.
A k tomu, čo ste hovorili v rámci svojej faktickej poznámky, teda že, že veď ak generálny prokurátor použije § 363, tak to predsa neznamená, že končí trestné stíhanie, tak k tomu sa už, myslím, vyjadril dostatočne obsiahlo a presvedčivo aj pán poslanec Vančo, kde hovoril, že áno, že z formálneho hľadiska to neznamená, že prostredníctvom § 363 môže generálny prokurátor povedať, že končím trestné stíhanie a už nemôžete pokračovať. Ale keď on zruší vznesenie obvinenia, zruší tie úkony, ktoré tomu predchádzali, alebo dokonca zruší aj samotné uznesenie o začatí trestného stíhania, tak reálne to môže znamenať, že to zastaví, že, lebo niektoré úkony sú neopakovateľné. Niekedy sa ten čas naťahuje tak, že, že nemôže sa reálne dopracovať, dopracovať k výsledku to trestné stíhanie. Však boli sme svedkami toho v uplynulom volebnom období, ako sa naťahovalo trestné stíhanie práve vďaka uplatňovaniu § 363. A to bolo len že reálne, že niečo je na papieri, niečo je formálne a niečo je de facto. A de facto áno, de facto tie tristošesťdesiattrojky znamenali v niektorých prípadoch úplné zastavenie toho trestného stíhania.
A teraz, ak by nadobudla účinnosť vami schválená novela Trestného zákona, tak by to znamenalo možnosť zastavenia nielen de facto, ale aj vzhľadom na zákon, a teda vzhľadom na to, ako ste upravili premlčanie. A teraz nemyslím to skrátenie premlčacích lehôt, ale tú drobnú úpravu, ktorá sa dostala do, do Trestného zákona schválením, schválením pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Gašpara. Ja som o tom chcel hovoriť v treťom čítaní, ale ste skrátili rozpravu, takže som sa k tomu nedostal, takže som rád, že teraz mám príležitosť sa k tomu vyjadriť, lebo to súvisí aj s § 363.
Dnes vo vzťahu k vzneseniu obvinenia ustanovenie § 87 ods. 3 písm. a), to je jeden z dvoch spôsobov prerušenia, prerušenia premlčania, ktoré, ktorý, ktorým začne plynúť nová premlčacia doba, znie: "Premlčanie trestného stíhania sa prerušuje vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcemu k trestnému stíhaniu páchateľa." Odsek 4 potom hovorí, že prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba. Čiže ak sa čin vyšetruje, je vznesené obvinenie, tak sa, voči konkrétnemu páchateľovi, tak sa preruší tá premlčacia doba a začne premlčacia doba plynúť nanovo.
Čo ste vy schválili na návrh, na návrh pána poslanca Gašpara, myslím, že to bolo až v tom, v tej poslednej verzii jeho návrhu, bolo, že "premlčanie trestného stíhania sa prerušuje vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi riadnymi úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu, smerujúcimi k trestnému stíhaniu obvineného", teraz pozor, "okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené". Ale obvinenie následne zrušené nerušia iba samotné orgány činné v trestnom konaní, čo, ale čo sa, samozrejme, môže stať, ak dospejú k tomu, že, že teda nebolo dôvodné, ale aj mnohé obvinenia boli zrušené práve rozhodnutím generálneho prokurátora podľa § 363.
Čiže tým, čo ste schválili, ste vlastne umožnili generálnemu prokurátorovi prostredníctvom § 363 rozhodovať o vine, lebo on keď uplatní § 363, zruší obvinenie, druhýkrát ho zruší, v tejto chvíli je to nepreskúmateľné, to rozhodnutie, ak by bol schválený návrh pána poslanca a jeho kolegýň z Progresívneho Slovenska, tak by to bolo preskúmateľné, ale teraz je to nepreskúmateľné. Čiže aj keby to bolo že úplne svojvoľné, tak sa tým, tak sa tým neprerušuje premlčanie a neprerušuje sa premlčanie a jednoducho sa to premlčí. Čiže generálny prokurátor mal teraz tú právomoc iba de facto, lebo už tam bolo vznesené obvinenie, ale teraz vďaka tomuto mimoriadnemu opravnému prostriedku v takom rozsahu, v akom ho tu máme od roku 2015, keď došlo k zmene tej pôvodnej právnej úpravy, a vďaka pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Gašpara, o ktorej som nemohol hovoriť už v treťom čítaní, ale teda bezprostredne to súvisí, dostal generálny prokurátor právomoc de facto rozhodovať o vine, resp. nevine trestne stíhanej osoby, čo teda je v rozpore s ústavou podľa môjho názoru, lebo o vine a treste má rozhodovať iba súd. A tuto to nie je iba také, že už sa to nedá, lebo boli úkony, ale jednoducho zruším, zruším, nie je prerušené obvinenie, lebo je tu výnimka okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené. Vrátane zrušenia podľa paragrafu 363.
Čiže k návrhu zákona, o ktorom práve rokujeme, myslím si, že je to dobrý návrh zákona aj z hľadiska toho, o čom som hovoril, alebo, alebo z hľadiska tej možnosti preskúmania tohto rozhodnutia generálneho prokurátora. Chcem teda len pripomenúť, že boli aj iné návrhy, ktoré uvažovali s tým, ako by sa vtiahli súdy do rozhodovania o § 363. Napríklad jeden z takých najmiernejších bol, že, že generálny prokurátor by nemohol uplatniť § 363 v tých prípadoch, keď už vec posúdil súd. To sú väzobné stíhania, kde okrem splnenia dôvodov väzby súdy majú posudzovať a posudzujú aj dôvodnosť trestného stíhania, a teda keď súd posúdil trestné stíhanie ako, ako dôvodné, súd, tak už by, už by generálny prokurátor nemal povedať, že, že samotné trestné stíhanie je nedôvodné a nemal by v takých prípadoch rozhodovať. To bol jeden z variantov, o ktorých sa uvažovalo ešte v čase, keď žili sme v nejakých naivných predstavách, že by sme predsa len mohli SME Rodinu, aby, aby súhlasila so zmenou § 363, alebo že by sme Igora Matoviča presvedčili, že aj, aj bez Borisa Kollára môžme, môžme to zmeniť. No, nepodarilo sa.
Druhá možnosť, a tu by som dal na zamyslenie, že či by skôr nebolo lepšie vrátiť sa, vrátiť sa k tej pôvodnej úprave, ktorá bola v starom Trestnom zákone, alebo teda k niečomu podobnému, teda že generálny prokurátor by nerozhodoval, ale keby chcel takýmto spôsobom rozhodnúť, tak by dal návrh Najvyššiemu súdu, čiže by sa to otočilo v porovnaní s tým, čo, čo navrhujete. A nevýhodou by bolo, že by bol Najvyšší súd tým, tým zaťažený a možno by musel riešiť aj väčšie množstvo prípadov, ale to by bolo, samozrejme, na generálnom prokurátorovi, to by nebolo na každom obvinenom alebo každom poškodenom, aby sa, aby sa v takejto veci obracal na Najvyšší súd. Výhodu, výhodou by ale teda bolo, že, že teda nedošlo by k tomu rozhodnutiu bez toho, aby rozhodol o tom súd, lebo v tomto prípade o tom, k takémuto rozhodnutiu príde, rozhodne o tom, o tom najprv generálny prokurátor a nie každé rozhodnutie generálneho prokurátora sa potom musí dostať na súd, lebo v niektorých prípadoch nebude toho, kto by sa naňho obrátil. A nielen teda z dôvodu, že, že je, zjavne bol porušený zákon a nie je, nie je dôvod spochybňovať rozhodnutie generálneho prokurátora, ale aj keď je dôvod spochybňovať rozhodnutie generálneho prokurátora, tak to musí niekto urobiť. Môže to urobiť podľa vášho návrhu aj policajt alebo, alebo prokurátor, čo, opakujem, je zlepšenie oproti súčasnému stavu, že aspoň niekto, ale prokurátori s výnimkou prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry sú hierarchicky podriadení generálnemu prokurátorovi, a teda nie som si celkom istý, do akej miery by, by prokurátori využívali možnosť dávať opravné prostriedky voči rozhodnutiu generálneho prokurátora, ktorý stojí v hierarchii úplne, úplne nad nimi a sú, sú mu, sú mu podriadení, a rovnako, rovnako policajti, ktorí sú takisto súčasťou nejakej, nejakej hierarchickej štruktúry, že, že nakoľko by, by chceli takýmto spôsobom vstupovať do nejakého sporu... ďakujem, ešte že to nie je kola (reakcia na poslanca, ktorý priniesol rečníkovi fľašku minerálky a pohár, povedané s pobavením) ... s generálnym prokurátorom.
Z tohto hľadiska by sa mi zdalo lepšie, keby sme sa vrátili možno nie úplne, ale k niečomu na spôsob toho predchádzajúceho modelu, teda že nieže niekto sa musí proti tomu ozvať a podať sťažnosť proti rozhodnutiu generálneho prokurátora podľa § 363, ale naopak, že generálny prokurátor, keď chce urobiť niečo, čo mu dnes umožňuje § 363, tak on by mal urobiť aktívny krok smerom k súdu a nechať, nechať súd, aby rozhodol, ak sa domnieva, že bol, bol porušený, porušený zákon. A samozrejme, že nielen policajt a prokurátor sa môžu obracať so sťažnosťou na Najvyšší súd, tam, kde, tam, kde je poškodený, tak tú právomoc môže využiť, využiť aj poškodený, ale máme trestné činy, kde toho poškodeného nevieme celkom identifikovať ako napríklad fyzickú osobu, ale môže to byť napríklad štátny orgán, ak ide o nejaké korupčné trestné činy alebo, alebo majetkové trestné činy, kde opäť môže byť sporné, že či ten štátny orgán bude mať, bude mať ten záujem.
A posledná vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je, že navrhujete vylúčiť z tej možnosti postupovať podľa § 363 vo vzťahu k vzneseniu obvinenia, čo, čo je, áno, dobre, súhlasím, len, len či je to, či je to dostatočné, či, či tým to všetko pokryjeme, teda uznesenie o vznesení, o začatí trestného stíhania tým explicitne nevylúčime, aj keď by sme to mali vylúčiť už na základe toho nálezu Ústavného súdu, ktorý konštatoval, že uznesenie o začatí trestného stíhania samé osebe nie je ani v prospech, ani, ani v neprospech obvineného, a teda už ani podľa súčasného znenia zákona by nemal generálny prokurátor rušiť uznesenia o začatí trestného stíhania, ale teda možnože mne by sa zdalo lepšie ísť, ísť tou cestou, že, že skôr by sme zadefinovali, voči ktorým uzneseniam a rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní môže byť použitý postup podľa § 363, čiže niečo buď, ako pán poslanec spomínal, že v Českej republike môže hlavný štátny zástupca použiť, čiže vymedziť tie, tie uznesenia, kde, kde sa to môže diať a teda tie, ktoré sú také, že končí vyšetrovanie, že sa zametá vec pod koberec, čiže, čiže o zastavení trestného stíhania, o postúpení veci, a niečo podobné je zase obsiahnuté aj v tom našom návrhu, že sa nie negatívne vymedzuje, že nemôže sa § 363 použiť voči uzneseniu o vznesení obvinenia, ale sú tam presne vymedzené tie, tie uznesenia, voči ktorým sa môže použiť. To sa mi zdá jednoznačnejšie, jasnejšie aj, aj teda menej, menej spochybniteľné nejakým dodatočným výkladom, lebo aj ten § 363 sa nejako dodatočne vykladal už pred rokom 2015 inak, ako, ako bol myslený a ako bol odôvodňovaný vtedy, keď sa stal súčasťou Trestného poriadku v roku 2005.
Takže za iných okolností by som to, čo som teraz hovoril, si asi nechal na druhé čítanie, ale nie som si úplne istý, že či parlamentná väčšina umožní, aby sme o tomto návrhu takto diskutovali aj v druhom čítaní, tak som považoval za potrebné povedať tieto moje otázky a pripomienky a poznámky už v prvom čítaní, lebo aj prvé čítanie môže byť dôležité z hľadiska vyjasňovania si názorov v rámci napríklad opozície a prípravy na to, že až raz budeme mať parlamentnú väčšinu, aby sme veci zmenili, tak akým spôsobom to zmeníme. Bude to jednoduchšie, ak to budeme mať vopred vydiskutované.
Ďakujem.
