Na úvod sa ospravedlňujem pánovi predsedovi Národnej rady, že som sa prihlásil aj k tomuto návrhu zákona.
Naozaj sa nehlásim úplne ku všetkému, ale túto tému považujem za mimoriadne dôležitú, a keď predkladateľky a predkladateľ odovzdávali do podateľne tento návrh zákona, tak, predpokladám, že netušili, v akom kontexte širšom bude táto téma rezonovať vzhľadom na to, čo vládna koalícia schválila v novele Trestného zákona vo vzťahu k... k...
Na úvod sa ospravedlňujem pánovi predsedovi Národnej rady, že som sa prihlásil aj k tomuto návrhu zákona.
Naozaj sa nehlásim úplne ku všetkému, ale túto tému považujem za mimoriadne dôležitú, a keď predkladateľky a predkladateľ odovzdávali do podateľne tento návrh zákona, tak, predpokladám, že netušili, v akom kontexte širšom bude táto téma rezonovať vzhľadom na to, čo vládna koalícia schválila v novele Trestného zákona vo vzťahu k... k skráteniu premlčacej doby znásilnenia a toho, čo to sprevádzalo, vrátane postojov niektorých koaličných poslancov.
Na úvod by som sa vrátil ešte aj k tomu, čo pani poslankyňa Jurík hovorila o svojom vystúpení o tom istom Istanbulskom dohovore, ja som si to tu ako jeden z mála tu v tejto chvíli prítomných zažil aj, aj úplne, úplne naživo, a teda Sloboda a Solidarita a moje kolegyne a kolegovia a ja sme sa snažili zabrániť tomu, aby Slovenská republika prostredníctvom Národnej rady odstúpila od záväzku ratifikovať Istanbulský dohovor. Zažili sme si všetky tie absurdné argumentácie, ktoré, ktoré to sprevádzali, a opakované pokusy, keďže sa im to nepodarilo dobre naformulovať na, na prvý raz, ale teda nakoniec to naformulovali dobre a Slovenská republika tým prostredníctvom svojich zvolených zástupcov dala najavo, že aký má postoj k téme násilia páchaného na ženách a rodovo podmieneného násilia.
A ale keďže aj, aj tí, čo kritizovali Istanbulský dohovor, lebo teda vadilo im tam najmä slovo rod, tak tvrdia, že však áno, chceme bojovať proti domácemu násiliu, tak treba im dávať príležitosť, ako to sa snažia aj predkladatelia tohto návrhu zákona robiť, aby teda, dobre, tak nebude ratifikovaný Istanbulský dohovor, ale, ale robme tie opatrenia, ktoré reálne zlepšia situáciu žien a ďalších, ale teda aj mužov, na ktorých je páchané, páchané partnerské násilie, násilie v blízkych vzťahoch, domáce násilie, akokoľvek to nazveme.
A chcem teda osobitne vyzdvihnúť to upozornenie na, na nebezpečnosť páchania násilia v prítomnosti detí, nielen násilia, ktoré je páchané povedzme rodičmi na deťoch, ale aj násilia, ktoré je páchané v prítomnosti detí, lebo, lebo keď deti sú svedkami partnerského násilia, tak to násilie je fakticky páchané aj na nich, aj keď sa im nič fyzicky nestane, aj keď ony nie sú jeho priamou a bezprostrednou obeťou, tak aj oni sú ním postihnuté a rovnako teda platia aj tie ďalšie veci, ktoré v tejto súvislosti pani predkladateľka povedala, že, že aj k spúšťaniu toho partnerského násilia často dochádza práve v období tehotenstva, keď si je muž istý tým, že, že, že partnerka alebo manželka od neho, od neho neodíde v tomto štádiu, tak, tak veľmi často práve vtedy sa zmení a začína, začína ten cyklus násilia, áno, a pokračuje potom aj v tom postpartnerskom období, keď sa, keď sa teda aj žena dokáže vymaniť z toho vzťahu, a, a pokračuje často práve prostredníctvom, prostredníctvom detí, a teda tam zaznieva častokrát absurdný argument alebo absurdné tvrdenie, že však áno, tak bil ten muž ženu, ale vo vzťahu k deťom sa správal pekne, no tak, tak je to, je to dobrý otec. No žiadny, žiadny otec, ktorý bije svoju manželku alebo partnerku, alebo teda matku svojich detí, alebo ju inak týra, nie je dobrý otec. To len teda na margo toho.
No a sme v prvom čítaní síce, ale, ale mám takú jemnú obavu, že do druhého čítania sa nemusíme dostať, tak by som si dovolil aj nejakých pár poznámok, ktoré by som za iných okolností možno povedal až v druhom čítaní. A chcel by som sa teda lepšie zorientovať v tom návrhu, lebo rozumiem tomu tak, že zámerom je dostať do Trestného zákona novú skutkovú podstatu trestného činu, ktorá bude pokrývať tie konania, ktoré vo vzťahu k existujúcej skutkovej podstate § 208 týranie blízkej a zverenej osoby nie sú pokryté a sú policajtmi častokrát zbagatelizované, že však to nie je trestný čin, a sú riešené maximálne ako priestupok, alebo teda nie sú riešené, nie sú riešené vôbec. Plus ešte, ešte sú tam, samozrejme, iné skutkové podstaty, pod ktoré to môže, môže spadnúť.
To, čo je moja otázka, a teda povedal by som aj istá pochybnosť, je, že či, či je to dostatočne rozlíšené, existujúca skutková podstata § 208 týranie blízkej a zverenej osoby a navrhovaná skutková podstata § 208a domáceho násilia, pretože aj dnes je trestným podľa § 208 spôsobovanie fyzického utrpenia, aj, aj aj v tom návrhu sa hovorí o spôsobovaní fyzického utrpenia, aj dnes je trestným spôsobovanie psychického utrpenia, aj v tom návrhu sa hovorí o, o spôsobovaní psychického utrpenia, dnes je trestné vyhrážanie sa, vyvolávanie strachu alebo stresu, násilná izolácia, navrhuje sa, aby trestné bolo, bolo vyvolávanie, vytváranie zastrašujúcej, nepriateľskej, zahanbujúcej, ponižujúcej, urážlivej, urážlivej atmosféry, že akým spôsobom sa teda reálne rozlíšia niektoré konania, lebo áno, je zrejmé, že niektoré konania spadnú buď do jednej, alebo do druhej skutkovej podstaty, ale, ale teda viem si predstaviť aj konania, že, že, ktoré bude mať aj ten policajt alebo orgán činný v trestnom konaní problém, že či ich má zaradiť pod existujúci doteraz § 208, alebo pod navrhovaný, navrhovaný § 208a.
Keď napríklad muž bije svoju partnerku a spôsobuje jej fyzické násilie a utrpenie podľa § 208a alebo jej spôsobuje fyzické utrpenie bitím podľa § 208, keď ponižuje a vyhráža sa a spôsobuje psychické násilie ponižovania a vyhrážaní sa, ako je to už dnes zadefinované v § 208, alebo to bude len – v úvodzovkách len –, lebo, lebo je tam miernejší trest, vytvárať ponižujúcu atmosféru a vyhrážať sa takýmito činmi podľa § 208a.
Ak by nanovo bol zadefinovaný trestný čin, ktorý dnes máme zadefinovaný ako, ako týranie blízkej a zverenej osoby, tak viem si predstaviť, že niečo je základná skutková podstata, niečo je kvalifikovaná skutková podstata a podľa tej intenzity to, to spadne do jednej, alebo do druhej. Ale keď sú to dva rôzne trestné činy, alebo keby to boli dva rôzne, dva rôzne trestné činy, tak nie je mi úplne jasné, že akým spôsobom by sa, by sa ten-ktorý skutok, ktorý má znaky zaraditeľné aj do jednej, aj do druhej skutkovej podstaty, zaraďoval buď tam, alebo, alebo do druhého.
Keby bolo zjavné, že povedzme § 208a sa má uplatniť subsidiárne iba v prípade, ak intenzita toho činu neumožňuje postupovať podľa § 208, kde je, kde je prísnejšia sadzba, tak by to bolo jasné, ale mne z toho, ako je to teda naformulované, to paragrafové znenie, nie je úplne jasné, že, alebo nie je evidentné, že, že sa má § 208a, ako je navrhnutý, uplatňovať iba subsidiárne, ak nie je dosiahnutá intenzita povedzme toho útoku fyzického, psychického, emočného, ďalšieho, ktorá je zaraditeľná pod § 208, a teda môže to teoreticky vytvárať aj nejakú nejasnosť, že dnes policajt príde a nevie, že pod ktorú skutkovú podstatu to má zaradiť a že či naozaj je to týranie zverenej a blízkej osoby, ale, ale ak toto bude schválené, tak, tak možno bude riešiť dilemu, že či to je týranie zverenej a blízkej osoby, alebo je to domáce násilie, čiže chcel som položiť tieto otázky, lebo len z prečítania textu návrhu zákona, z dôvodovej správy a ani teda z vypočutia si, si vystúpení dvoch predkladateliek nemám na tieto otázky úplnú odpoveď, takže by som bol rád, ak by, ak by mi mohli kolegyne na toto nejakým spôsobom odpovedať, že aká podľa ich predstava... predstavy by mala byť tá línia, ktorá bude rozlišovať skutky medzi, medzi tieto dva trestné činy.
Ďakujem.
Skryt prepis
