Videokanál poslanca

Ďakujem pán minister za reakciu. Ja som, ešte raz, ja som netvrdil, že budú iné trestné sadzby, alebo že, že súd nebude môcť prísnejšie potrestať spreneveru alebo prijímanie úplatku, ak sa týka nakladania s majetkom Slovenskej republiky, ako keď sa týka nakladania s majetkom, alebo teda financiami Európskej únie. Ja som iba hovoril o tom, že napríklad pri trestnom čine prijímania úplatku podľa § 328 ods. 2, teda kvalifikovaná skutková podstata, kde je horná hranica šesť rokov, tak ak sa deje závažnejším spôsobom konania, napríklad po dlhší čas, tak v prípade, prípade, že ide, môže ísť o skutkovo úplne rovnaké, rovnaké okolnosti, rovnakú výšku škody, ak sa to bude týkať finančných záujmov Európskej únie, tak za rovnaký skutok bude musieť súd uložiť povinne trest odňatia slobody, v prípade, že sa to nebude týkať finančných záujmov Európskej únie, tak nebude. Čiže je tam, je tam ten dvojaký režim. Čo sa týka tej účinnosti, tak ja dúfam, že je to, že je to odkonzultované, ale, ale v podstate účinnosť tie ustanovenia, ktoré sa teraz navrhujú novelizovať nadobudnú neskôr, predpokladám, že neskôr, ako, ako táto novela. Čiže táto novela síce bude účinná, ale, ale ako bude môcť byť účinná, keď nebude, nebudú účinné tie ustanovenia, ktoré nadobudnú účinnosť až vtedy, keď bude publikovaný nález Ústavného súdu v Zbierke zákonov. Chápem, že je to technická otázka, ale, ale teda nie je mi to celkom jasné. Ďakujem.

Ďakujem všetkým trom kolegom za reakcie. Pán poslanec Gašparovič, tomu celkom nerozumiem. Ja tu bežne vystupujem pred prázdnym plénom a koaličných poslancov tu býva obvykle oveľa menej ako opozičných a teda bez toho, aby som teraz nejako skúmal, tak by som si tipol, že je to tak aj v tejto chvíli. A no, plus, mínus. A čiže, čiže to asi nebolo celkom, celkom k veci.
Pán poslanec Glück, restoratívna justícia, áno, aj zmiernenie, zmiernenie sadzieb, aj zvýšenie tej, tej hranice škody a tých hraníc škody, to sú všetko legitímne veci. Niektoré z tých vecí boli pripravované aj za predchádzajúcej vlády v rámci tej novely trestného zákona. Neplánovali sa znížiť trestné sadzby za korupciu, s tým ste prišli aj vy. Ale teda moja otázka, alebo protiotázka je, že v ktorej krajine sa restoratívna justícia zavádzala v skrátenom legislatívnom konaní. Lebo ja o tom neviem, možno že máte lepšie poznatky, ja o tom neviem. Rovnako neviem, že by, že by tak bolo v Českej republike. A teda neviem o žiadnych, ešte raz, nie že odsúdených, no odsúdený bol napríklad Dušan Kováčik, ktorý bol, bol, bol blízky vašej vládnej koalície. Ale dobre, boli, boli trestné stíhaní viacerí vaši predstavitelia. Teraz nebudú, lebo, lebo to skončí. To sa, to sa v Českej republike, pokiaľ viem, nestane.
Pani poslankyňa Bihariová, to zníženie z osem na šesť rokov sa ale bude týkať iba niektorých trestných činov a takých kde dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie. Čiže bežní občania, ako poškodení z toho moc profitovať nebudú.

Ide pri rovnakej skutkovej podstate do väzenia alebo nie. A nie sú to finančné za.., iba trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, ale aj tieto ostatné trestné činy, ktoré som menoval, tak tam bude dvojaký režim. Rovnako prerušenie, prerušenie trestného stí..., premlčania, premlčania trestného stíhania doteraz platilo a v zásade ešte platí, keďže nenadobudla účinnosť tá veľká novela, že premlčanie trestného činu sa prerušuje § 87 ods. 3 po a) vznesením obvinenia pre trestný čin o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi úkonmi orgánu činného v trestnom konaní sudcu pre prípravné konanie, alebo súdu smerujúcemu k trestnému činu, k trestnému stíhaniu páchateľa. Po vašej veľkej novele tam bude doplnené, okrem prípadu ak obvinenie bolo následne zrušené. Takže opäť to nie je v prospech, v prospech obetí trestných činov, to je v prospech páchateľov trestných činov.
Alebo po b) ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe úmyselný trestný čin, to bolo doteraz. Po novom to musí byť, ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší. Čiže keď spáchate menej závažný, hoci úmyselný trestný čin, tak sa premlčanie nepreruší. Opäť je to niečo čo je v prospech, v prospech páchateľov. A teraz to čo zavádzate, že dopĺňate do § 87 nový ods. 7, ktorý hovorí o tom, že ak sa zákon skráti premlčacia doba v prípade trestných činov o ktorých som hovoril, ak ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov v Európskej únie, ktorej plynutie bolo prerušené podľa ods. 3 pred nadobudnutí účinnosti takéhoto zákona. Čiže tá pôvodná verzia účinky prerušenie premlčania trestného činu, ako aj účinky úkonov podľa ods. 3 písm. a) zostávajú zachované aj keby v čase prerušenie premlčania trestného činu bolo trestné stíhanie podľa takéhoto zákona už premlčané. Čiže opäť prísnejšia právna úprava, ak dôjde k zmene premlčacej doby, ale iba vo vzťahu k týmto vybraným trestným činom a iba v prípade, že sa dotýkajú finančných záujmov Európskej únie. A mňa by teda tiež zaujímalo, podobne ako pána poslanca Hlinu, že prečo keď, keď dôjde k spáchaniu niektorého z tých trestných činov, napríklad korupcie, nemáme postupovať v rovnakom režime aj vo vzťahu k tomu povinnému ukladaniu trestu odňatia slobody ak vo vzťahu k skráteniu premlčacej body, respektíve jej, jej prerušenia. Takže je to menej zavrhnutiahodné keď niekto príjme úplatok a má to vplyv na štátny rozpočet, alebo rozpočet samosprávy, alebo keď niečo spreneverí a ide o spreneveru, spreneveru vo vzťahu k verejných zdrojov, ktoré nemajú, nemajú pôvod v Európskej únie.
Posledná vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť a to možno patrí skôr do druhého čítania, ale rád by som to načrtol už teraz, je že ako to bude, ako to bude s účinnosťou. Lebo ak dobre pozerám päť, teda polovica z tých bodov novelizačných, sa týka ustanovení Trestného zákona, ktoré nadobudnú, ktoré sú novelizované aj v rámci tej veľkej novely Trestného zákona. A teda tá momentálne nie je účinná, lebo jej účinnosť bola pozastavená Ústavným súdom. A teda netýka sa to ustanovení ktoré, pri ktorých Ústavný súd konštatoval protiústavnosť. Týka sa to tých, ktoré nadobudnú účinnosť tak ako boli schválené Národnou radou. A teda v prípade, že Ústavný súd doručí svoj nález na zverejnenie ministerstvu spravodlivosti v najbližších dňoch môže sa stať, a potom oba, aj nález Ústavného súdu, aj táto novela, ak ju schválite, nadobudnú účinnosť naraz, tak asi tam žiadny problém nebude. Ale teda vy deklarujete záujem aby táto novela nadobudla účinnosť skôr ako bude zverejnený nález Ústavného súdu. Tak ja sa teda pýtam, že ako to bude potom s bodmi 5, 7, 8, 9 a 10, ktoré novelizujú ustanovenia ktorých sa týka aj, aj, aj teda tá veľká novela a budú zrejme účinné skôr ako tá veľká novela. Aj keď teda budú neskôr schválené, ale účinnosť, účinnosť nadobudnú skôr, že či, či tam nedôjde k nejakými konfliktu, ak teda nenastane tá situácia že budú, budú novelizované naraz. Lebo tá účinnosť, vzhľadom na to že je pozastavená a bude obnovená, alebo nadobudne účinnosť aj až po zverejnení nálezu môže byť neskôr, hej, teoreticky to môže byť že táto novela bude účinná ešte tento týždeň a tá veľká novela celá bude účinná až v septembri, ak Ústavný súd nebude, nebude dostatočne rýchly a nedoručí vám. Čiže či s týmto nenastane nejaký problém. To je moja otázka, ďakujem.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v skrátenom legislatívnom konaní rokujeme o ďalšej novele Trestného zákona, novele, ktorou sa majú napraviť tie ustanovenia už schválenej novely Trestného zákona, ktoré by mohli byť problém z hľadiska Európskej únie a ktoré by mohli podľa názoru vlády a vládnej koalície spôsobiť nejaké finančné škody tým, že by Európska únia pristúpila k nejakým opatreniam, že by nám krátila financovanie eurofondov. V súvislosti s tým tu prebieha debata, že na koho bola šitá tá veľká novela Trestného zákona, ktorú opozícia označuje za mafiánsky alebo promafiánsky balíček, teda či na páchateľov trestnej činnosti, zlodejov, korupčníkov a podvodníkov alebo na obete trestnej činnosti, ako sa nám to pokúša nahovoriť vládna koalícia. Naposledy pán poslanec Glück vo svojich vystúpeniach. A myslím si, že je to dosť demagogické zo strany vládnej koalície, keď hovorí, že v zásade bola vedená motiváciou pomôcť obetiam trestných činov, aby dostali odškodnenie, lebo veď čo je okradnuté, keď to zjednoduším, že čo má okradnutý z toho, keď ide niekto do basy, ten ktorý ho okradol, keď mu nenahradí tú škodu a že táto novela povedie k tomu, že sa bude častejšie vracať škoda. No, tu by som si dovolil upozorniť na to, že v mnohých prípadoch tí páchatelia vôbec nebudú postihnutí, lebo v dôsledku zvýšenia hraníc výšky škody, v dôsledku zníženia trestných sadzieb a v dôsledku skrátenia premlčacích lehôt mnohé trestné činy vôbec nebudú vyšetrené, lebo buď už nebudú trestnými činmi a nebudú sa vyšetrovať, budú to maximálne priestupky, alebo, alebo aj keď to budú trestné činy, tak budú premlčané, lebo sa tak skrátia premlčacie doby. To, že v niektorých prípadoch sa zastaví vyšetrovanie a trestné stíhanie alebo v niektorých prípadoch sa nepodarí v rámci tých skrátených premlčacích dôb vyšetriť tie trestné činy, určite nebude na prospech obetí trestných činov, bude to na prospech páchateľov. Je absurdné ako sa tu koalícia pokúša vyvolať dojem, že je tu zo strany Európskej únie nejaký dvojitý meter a to čo v Česku bez problémov prechádza bez kritiky Európskej komisie, za to je, za to je Slovensko kritizované. V Českej republike, pokiaľ viem, tak k tej novelizácii neprichádza v skrátenom legislatívnom konaní ako sa to udialo na Slovensku a čo bolo jedným z hlavných predmetov kritiky, a teda zatiaľ som nepočul nejaké číslo, že koľkým predstaviteľom a nominantom českej vládnej koalície aktuálnej a ich blízkym ľuďom v dôsledku tej novely budú znížené tresty alebo sa zastaví ich vyšetrovanie alebo budú môcť byť skôr prepustený z trestu odňatia slobody. To je dosť zásadný rozdiel.
Ale teda k samotnému textu návrhu novely zákona, novely Trestného zákona o ktorom rokujeme a k tej debate ku ktorej sa teda vyjadril aj pán minister spravodlivosti Susko o tom dvojakom metri a tentokrát vo vzťahu k európskym peniazom a k slovenským peniazom. Teda k zavedeniu dvoch režimov, keď sa inak bude posudzovať napríklad sprenevera, ak k nej príde vo vzťahu k poškodeniu finančných záujmov Európskej únie a ak k nej príde iba vo vzťahu k verejným alebo dokonca súkromným zdrojom. Ten dvojaký meter samozrejme nespočíva v tom, že by boli rôzne trestné sadzby alebo rôzne premlčacie doby, ale v dvoch nie bezvýznamných, bezvýznamných aspektoch sa zavádza dvojaký režim vo vzťahu k posudzovaniu vybraného okruhu trestných činov podľa toho, či nimi príde alebo nepríde k poškodeniu finančných záujmov Európskej únie. A to vo vzťahu k prerušeniu premlčania a vo vzťahu k obligatórnemu ukladaniu trestu odňatia slobody. Tie trestné činy ktorých sa to týka sú sprenevera, legalizácia výnosu z trestnej činnosti, porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, porušovanie predpisov v obehu tovaru v styku s cudzinou, poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, skrátenie dane a poistného, neodvedenie dane a poistného, daňový podvod, marenie výkonu správy daní, zneužívanie právomocí verejného činiteľa a potom korupčné trestné činy prijímanie úplatku, podplácanie, nepriama korupcia, prijímanie a poskytovanie nenáležitej výhody. Pri týchto trestných činoch pokiaľ ide o to obligatórne ukladanie trestu odňatia slobody a toho sa týka bod 1 novely o ktorej rokujeme, doteraz, doteraz platilo, že za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody, ak tento zákon neustanovuje inak, po novele, mafiánskom balíčku zjednodušene sa tá hranica zvýšila na osem rokov. Čiže ak horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody bude nižšia ako osem rokov, tak nie je potrebné uložiť trest odňatia slobody a to čo sa rieši touto novelou o ktorej práve rokujeme, že v prípade tých vybraných trestných činov o ktorých som rokoval, sa opäť tá hranica zníži nie na päť rokov, ale na šesť rokov a pokiaľ, pokiaľ nimi dôjde k spáchaniu, k poškodzovaniu finančných záujmov, finančných záujmov Európskej únie. Aby som teda nehovoril tak všeobecne, tak týka sa to napríklad korupčného trestného činu § 328 ods. 2 kvalifikovaná podstata trestného činu prijímania úplatku. Čiže, ktorý hovorí, že odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá ak spácha trestný čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania, čiže tam je šesť rokov. A keď niekto bude prijímať úplatky závažnejším spôsobom konania a bude sa to týkať peňazí Slovenskej republiky, ktoré nemajú nič s európskymi peniazmi, tak bude môcť dostať alternatívny alebo podmienečný trest odňatia slobody. Pokiaľ bude prijímať úplatky závažnejším spôsobom konania vo vzťahu k finančným zdrojom Európskej únie, tak povinne bude musieť dostať trest, trest odňatia slobody. Čiže je tam, je tam dvojaký meter pri všetkých týchto, týchto trestných činoch. A opakujem, to neznamená, že sú tam iné trestné sadzby. Nie sú. Ale to ako sa nakladá s tými trestnými sadzbami napríklad či niekto povinne ide pri rovnakej skutkovej podstate do väzenia alebo nie, a nie sú to iba trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, ale aj tieto ostatné trestné činy, ktoré som menoval, tak tam bude dvojaký režim. A rovnako...
=====

Ďakujem kolegyniam a kolegom za faktické poznámky.
Pán poslanec Glück, Ústavný súd konštatoval, že porušenie pravidiel legislatívneho procesu nebolo v rozpore s ústavou. Nie, že neboli porušené pravidlá legislatívneho procesu, to je rozdiel. Vy, čo hovoríte, je, že my vlastne môžeme porušovať pravidlá legislatívneho procesu, lebo je to iba v zákone o rokovacom poriadku, a keď to nie je také vážne, aby Ústavný súd vyhlásil celý zákon na základe tých porušení pravidiel legislatívneho procesu za protiústavný, tak je to vlastne v poriadku.
Ale tak to nie je. Nie je to tak, že je možné porušovať pravidlá, ktoré nemá, keď to nemá intenzitu porušenia ústavy, iba intenzitu porušenia zákona. Ani porušovanie zákona nie je v poriadku.
Akurát, bohužiaľ, zákon o rokovacom poriadku, je zákon, ktorý by mala dodržiavať Národná rada pri svojom rokovaní, a keď ho parlamentná väčšina poruší, rozhodne sa, že, že ho nebude rešpektovať, tak niet nikoho okrem Ústavného súdu, ktorý by vedel povedať, že porušili ste tie pravidlá a bude to mať za následok takúto sankciu, lebo Ústavný súd, a viackrát to zdôraznil, predsa nekontroluje to, že či sa, či sa porušia pravidlá legislatívneho procesu len tak. Konštatuje iba vtedy, ak, ak to dosiahne mimoriadnu závažnosť, a aj to obvykle v súlade ešte s niečím iným, ako to bolo napríklad pri tom, pri tom Matovičovom balíčku.
No a či je tá novela Trestného zákona šitá na mieru páchateľov alebo poškodených, no ak niektoré trestné činy prestanú byť trestnými činmi, tak žiadneho odškodnenia sa nedostane ich obetiam.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, budem vystupovať bez počítača, takže ospravedlňujem sa pánovi poslancovi Bartekovi, že to nebude až také súvislé asi.
A pánovi poslancovi Luptákovi sa ospravedlňujem, že nebudem hovoriť o oslavách výročia deklarácie o zvrchovanosti, ale o návrhu na skrátené legislatívne konanie. O ďalšej novele Trestného zákona.
Základná otázka, ktorú, o ktorej by sme mali hovoriť v tejto rozprave, je, že či sú splnené zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky určené dôvody pre skrátené legislatívne konanie, alebo nie. Odpoveď je podľa môjho názoru úplne jednoduchá – nie, nie sú, tak ako pri tých iných desiatkach návrhov zákonov, ktorými vláda bombarduje parlament, aby boli prerokované v skrátenom legislatívnom konaní. Ani v tomto prípade nie sú naplnené dôvody pre skrátené legislatívne konanie.
Zákon o rokovacom poriadku vyžaduje, aby v prípade skráteného legislatívneho konania existovali nejaké mimoriadne okolnosti a aby nastal niektorý z dôvodov, či už sú ohrozené základné práva a slobody, alebo bezpečnosť, alebo štátu hrozili značné hospodárske škody. A tie mimoriadne okolnosti znamenajú, že niečo nastane. Niečo sa stane. Niečo zvonku. Niečo, čo je vopred nepredvídateľné, nie, že tie mimoriadne okolnosti spočívajú v nekonaní alebo konaní dokonca vlády. Pomerne často sa ako dôvod na skrátené legislatívne konanie uvádza, že Slovenská republika mešká s transpozíciou nejakej smernice, a teda hrozí nám infringement, lebo meškáme tak veľmi.
Ale to tiež nie sú mimoriadne okolnosti, ak si vláda a parlament nesplnia načas povinnosť, ktorá im vyplýva z práva Európskej únie, a teda zanedbá povinnosť, nechá plynúť čas a potom náhle tvrdí, že nastali mimoriadne okolnosti, a musíme nejaký návrh zákona prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Ani to obvykle nesedí, lebo tie konania nebývajú v takom štádiu, že by bolo potrebné skrátené legislatívne konanie, že by sa Európskej únii nedalo vysvetliť, že už pripravujeme, pripravujeme zmenu, už je to v legislatívnom procese, že by nám Európska únia za každú cenu chcela dávať nejaké pokuty. Tak to nie je. Ale v tomto prípade, je to ešte o stupeň vyššie, lebo teraz podľa toho, čo, čo navrhuje vláda, to nie je zanedbanie nejakej povinnosti, nejaké nekonanie, ale je to konanie.
Konanie vládnej koalície, tie značné hospodárske škody, ak máme brať vážne odôvodnenie návrhu na skrátené legislatívne konanie, tie vážne hospodárske škody, ktoré hrozia Slovenskej republike, vyplývajú z mimoriadnej situácie, ktorá mala nastať tým, že vládna koalícia presadila novelu Trestného zákona, ktorá býva označovaná ako mafiánsky balíček. Tým, že ju ministerstvo spravodlivosti navrhlo, tým že ju vláda navrhla parlamentu, a tým, že parlament hlasmi poslancov vládnej koalície novelu v skrátenom legislatívnom konaní schválil.
Ale ani toto nie je všetko, lebo niekedy sa môže stať, že parlament nevedomky spraví nejakú chybu, ktorú je potom potrebné opraviť, a ak, ak je to mimoriadna situácia, tak možnože aj v skrátenom legislatívnom konaní. Ale toto nie je tá situácia.
Toto je situácia, keď vládna koalícia vedome presadila zmeny, ktoré ide teraz opravovať, a presadila ich napriek tomu, že bola na to upozorňovaná, aj na možný rozpor s právom Európskej únie, na možné dôsledky v podobe pozastavenia čerpania eurofondov, bola upozorňovaná nielen zo strany opozičných poslancov, rokovala s európskymi inštitúciami, bola upozorňovaná zo strany Európskej komisie, bola upozorňovaná zo strany Európskej prokuratúry a bola upozorňovaná aj veľkou časťou odbornej verejnosti. Napriek tomu, napriek týmto upozorneniam vládna koalícia v parlamente tento návrh v skrátenom legislatívnom konaní schválila a teraz to ide v skrátenom legislatívnom konaní opäť opravovať v tých častiach, ktoré by mohli spôsobiť problém z hľadiska čerpania eurofondov.
Ale ešte ani to nie je všetko, lebo aj to sa stane, že vláda alebo vládna koalícia niečo v parlamente presadí napriek tomu, že je upozorňovaná na to, že je to zle, napriek tomu, že je upozorňovaná na to, že to môže byť protiústavné alebo že to môže byť v rozpore s právom Európskej únie, a potom to musí opravovať, ak to neopraví napríklad Ústavný súd alebo súdny dvor Európskej únie.
Ale to, že tu vôbec teraz sedíme rokujeme o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie, je možné len na základe toho, že sa pani prezidentka Zuzana Čaputová a dve skupiny opozičných poslancov obrátili na Ústavný súd, aby preskúmal, či tá schválená novela Trestného zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Ak by pani prezidentka a dve skupiny opozičných poslancov si povedali, dobre, schválili si to, nebudeme sa obracať na Ústavný súd, tak už dávno by aj tie ustanovenia, ktoré sa teraz majú meniť, boli účinné a niektoré zmeny z nich vyplývajúce, napríklad týkajúce sa prerušenia premlčaní premlčacej lehoty, by boli nezvratné, a teda to, čo vy nazývate, že by nastali hospodárske škody, tak to, tie by už nastali. Nebyť toho (potlesk), že sa opozícia obrátila na Ústavný súd, že sa pani prezidentka obrátila na Ústavný súd, rovnako, ak by Ústavný súd nepozastavil účinnosť tej časti novely Trestného zákona, ktorá sa týkala priamo Trestného zákona alebo novely Trestného zákona, tak by opäť, už by, už by tu všetko bolo.
Keby, keby opozícia a pani prezidentka nepožiadali Ústavný súd, aby pozastavil účinnosť tej novely, a Ústavný súd nevyhovel tejto žiadosti opozície v časti, ktorá sa týkala čl. 1, tak opäť by sme sa tu už o čom nemali baviť lebo tie ustanovenia by boli už dávno, dávno účinné. A že sa vám to nepáčilo, že Ústavný súd si dovolil pozastaviť účinnosť časti tej novely. A že ste robili všetko preto, aby Ústavný súd nemal ani možnosť pozastaviť účinnosť, že ste zdržovali publikovanie v zbierke... novely v Zbierke zákonov, ako sa len dalo, absolútne neštandardným spôsobom.
A rovnako, ak by Ústavný súd postupoval iným spôsobom a mal by vo vyššom štádiu zrejme pripravené odôvodnenie a už by bol zaslal na publikovanie v Zbierke zákonov svoj nález, v dôsledku ktorého by znovu nadobudli účinnosť tie predmetné ustanovenia novely, novely Trestného zákona, tak opäť by ste nemali možnosť rozhodovať teraz o skrátenom legislatívnom konaní a aj o samotnej, samotnej novele.
A to, s čím prichádzajte, je len drobná korekcia veľkej a zlej novely Trestného zákona, ktorú ste v tomto parlamente presadili v skrátenom legislatívnom konaní len v niekoľkých vybraných bodoch a len čiastočne. A je to priznanie si nesprávnosti vášho postupu, nesprávnosti zmeny Trestného zákona v týchto bodoch, ktoré ste presadili napriek tomu, že vás aj opozícia, aj opoziční poslanci upozorňovali na možný rozpor s právom Európskej únie. Ale to nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie.
Odôvodnenie návrhu na skrátené legislatívne konanie sa odvoláva aj na rokovania s Európskou komisiou, aj na nález Ústavného súdu. Ja som sa na zasadnutí ústavnoprávneho výboru k návrhu na skrátené legislatívne konanie pýtal pána ministra, že ktoré konkrétne body návrhu novely vyplývajú z nálezu Ústavného súdu, lebo tam sú tie veci, že dobre, nález Ústavného súdu nemohli ste vedieť, akým spôsobom Ústavný súd rozhodne a akým spôsobom odôvodní svoje rozhodnutie, ale čo konkrétne, z toho nálezu je také, že je teraz potrebné v skrátenom legislatívnom konaní, lebo hovoríme o návrhu na skrátené legislatívne konanie, opravovať novelu Trestného zákona, a nie sú to všetky body, ktoré, ktoré sú obsiahnuté v návrhu na skrátené... teda v návrhu novely, ktoré konkrétne ustanovenia toho návrhu novely sú také, že podľa vášho návrhu, názoru to zodpovedá požiadavkám zákona o rokovacom poriadku, aby išlo o skrátené legislatívne konanie.
A druhá moja... na to som dostal čiastočnú odpoveď, ale, ale teda nepovažujem ju za, za dostatočne vyčerpávajúcu. A druhá moja otázka bola, že čo by bolo, keby sa opozícia a pani prezidentka neobrátili na Ústavný súd, že akým spôsobom by, by to teda vládna koalícia opravovala, to, čo sama spravila, a či by nastali tie značné hospodárske škody. A na to som nedostal žiadnu odpoveď, teda s výnimkou odpovede, že pán minister nebude odpovedať na hypotetické, hypotetické otázky, čo podľa mňa vôbec nie je hypotetická otázka, je to konkrétna otázka, keď tie hospodárske škody sú tak značné, že nimi vláda teraz odôvodňuje skrátené legislatívne konanie, tak si aj treba povedať, že len tak-tak nenastala situácia, že by tie hospodárske škody aj nastali.
Je len príznačné, že v skrátenom legislatívnom konaní sa ide opravovať problém, ktorý vznikol v skrátenom legislatívnom konaní k tej veľkej novele Trestného zákona. Tu sa koaliční poslanci vytešujú nad rozhodnutím Ústavného súdu a hovoria, aký je to, aký je to debakel pre opozíciu, pán poslanec Bartek alebo ako opozícia dostala, citujem: „takú po papuli od Ústavného súdu“, pán poslanec Glück.
No, nie je to tak. Naša kritika, samozrejme, že nesmerovala len k tomu, že by sme hovorili, že ten návrh zákona, tak ako je napísaný, je protiústavný. My sme kritizovali jeho účelovosť. My sme kritizovali, že sa postupuje v skrátenom legislatívnom konaní. Napokon Ústavný súd v časti vyhovel, z väčšej časti nevyhovel tej, tým požiadavkám a návrhom opozície a návrhom pani prezidentky, ale predsa nie všetko, čo je zlé, nesprávne, škodlivé alebo nemorálne, nutne musí byť aj protiústavné. Veď tak to nie je. Je množstvo vecí, ktoré sú zlé, nesprávne, škodlivé a nemorálne, a nie sú v rozpore s Ústavným súdom, lebo Ústavný súd, ak dostane takú otázku na preskúmanie, rozhodne, že nie je niečo v rozpore s ústavou, a potom to platí. Potom to všetci musíme rešpektovať. A opäť sa tu aj opakuje to, že, že Ústavný súd vlastne povedal, že aj ten proces bol v poriadku. Ale to Ústavný súd nepovedal. Ústavný súd konštatoval porušenie pravidiel legislatívneho procesu, len ich nevidel ako také významné, aby na základe toho konštatoval, že zákon je v rozpore s ústavou. To sú dve rozdielne veci. My tu nemáme Ústavný súd na to, aby kontroloval, či parlament neporušil zákon o rokovacom poriadku. Môžeme zmeniť ústavu tak, že bude, bude mať Ústavný súd aj túto právomoc, a ak sa, ak konštatuje porušenie pravidiel legislatívneho procesu, tak bude konštatovať protiústavnosť aj samotného zákona bez jeho, bez, bez zváženia jeho obsahu. Áno, a potom by ste mohli povedať, že, že Ústavný súd rozhodol, že ten legislatívny proces bol v poriadku, ale ten nebol. Však to bolo konštatované aj na tej tlačovej besede a nepochybne porušenie pravidiel legislatívneho procesu bude konštatované aj v odôvodnení rozhodnutia Ústavného súdu.
Ja si myslím, že je povinnosťou opozície využívať všetky prostriedky na to, aby zastavila zlé a škodlivé návrhy, ktoré presadzuje vládna koalícia, vrátane toho, že sa bude obracať na Ústavný súd, ak má podozrenie, že či už v procese, alebo, alebo v obsahu toho zákona je rozpor s Ústavou. A ak Ústavný súd v nejakom prípade nekonštatuje rozpor s Ústavou, neznamená to, že opozícia nemá využívať tento nástroj a nemá žiadať Ústavný súd, aby, aby preskúmal, preskúmal podozrenie, že nejaký zákon nie je v súlade s ústavou, hoci teda priznávam, že po tomto rozhodnutí Ústavného súdu bude pomerne ťažké argumentovať, že aké ešte porušenia legislatívneho procesu a jeho pravidiel by mali nastať, aby to samotné stačilo na označenie zákona za protiústavný, lebo v tomto prípade nielenže neboli naplnené dôvody na skrátené legislatívne konanie, ale k porušovaniu pravidiel legislatívneho procesu a rôznym formám obmedzovania a skracovania diskusie prichádzalo v úplne všetkých štádiách legislatívneho procesu od vynechania medzirezortného pripomienkového konania cez, cez skrátené konanie, cez rozpravu vo výbore v... v... k skrátenému konaniu cez ukončovanie rozpravy predčasne a podobne.
Zapadá to celé do spôsobu, akým vládna koalícia vládne, a kým pohŕda pravidlami legislatívneho procesu, či už ide o skrátené legislatívne konanie, pri ktorých nie sú dôvody na skracovanie legislatívneho konania, alebo ide o poslanecké návrhy, ktoré boli pripravené na ministerstve a ktoré, ktoré sa predkladajú ako poslanecké, aby sa nimi vládna koalícia vyhla medzirezortnému pripomienkovému konaniu cez predkladanie zásadných pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní, kde, kde v podstate ešte viac sa skracuje priestor pre normálnu diskusiu o návrhu zákona, ako sme tu videli pri návrhoch zákonov, ktoré predkladal pán poslanec Michelko cez mimoriadnu schôdzu zvolanú k prvému čítaniu návrhu zákona o Slovenskej televízii a Rozhlase, až po rôzne prílepky, ktoré sú predkladané v druhom čítaní a ktoré menia absolútne nesúvisiace zákony, ako je návrh zákona, o ktorom sa rokuje, len si koalícia myslí, že je to dobré, tak to treba schváliť, a čo tam po nejakých pravidlách.
Ak to teda zhrniem, tak novelou, tou prvou novelou Trestného zákona vládna koalícia zachraňovala samú seba, svojich ľudí, ktorí boli trestne stíhaní a zmenila Trestné právo, Trestný zákon aj Trestný poriadok tak, aby to čo najviac vyhovovalo páchateľom trestnej činnosti, zlodejom, korupčníkom, podvodníkom, ich ľuďom.
V druhej fáze narýchlo, a opäť v skrátenom legislatívnom konaní, vládna koalícia zachraňovala svojho prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, lebo to skrátenie premlčacích lehôt pri znásilneniach vyvolalo takú vlnu negatívnych reakcií, že si aj vo vládnej koalícii povedali, že toto trošku prestrelili, no tak v skrátenom legislatívnom konaní to opravili, aby nepoškodili svojho prezidentského kandidáta.
A teraz touto novelou, opäť v skrátenom legislatívnom konaní, vládna koalícia opäť zachraňuje samu seba, konkrétne zachraňuje peniaze z Európskej únie, o ktoré by prišla a ktoré by nemohla použiť tak, ako ona uzná za vhodné, lebo ona má teraz v rukách to, akým spôsobom sa s tými peniazmi bude nakladať.
Takže tu máme v krátkom čase tri novely Trestného zákona v troch skrátených legislatívnych konaniach a vo všetkých troch prípadoch, ich vládna koalícia presadzuje preto, aby zachraňovala samu seba. (Potlesk.)

Pán poslanec Hajko, veľmi správne ste upozornili na stanovisko organizácií v oblasti audiovízie.
Je to vlastne len taká ilustrácia toho, že ako deformovaný je proces schvaľovania tohto zákona, že miesto toho, aby tie zásadné veci, jak už ich chce koalícia robiť, boli diskutované vo verejnom priestore aj za účasti tých, ktorých sa týkajú, a to sú organizácie pôsobiace v oblasti audiovízie, tak miesto toho sa zásadné zmeny dostávajú do zákona alebo do návrhu zákona cez pozmeňujúci návrh predložený poslancom v pléne.
A nielen absencia diskusie a netransparentný postup, ale teda aj zvýšené riziko, riziko chýb to prináša alebo, keď sa veci robia skrátene, nie je, nie je dostatočný priestor. Jednu takú chybu, priznávam, som spravil aj ja vo svojom vystúpení, keď som poukazoval na rozpor medzi tým, čo sa tvrdí v odôvodnení bodu 1, teda, že iba piati členovia rady budú menovaní priamo ministrom, a upozornil som na ten podbod 2, kde sa vypúšťa, že členovia sú menovaní na návrh osôb pôsobiacich v audiovízii v Slovenskej republike, ale teda prehliadol som, že v bode, v podbode štyri sa teda opäť dopĺňa táto formulácia, že je to na návrh osôb pôsobiacich v audiovízii, takže neuvedomil som si to, je to chyba, priznávam a ospravedlňujem sa za to obvinenie z klamstva v odôvodnení. Nie je to tak.
Ale teda aj to, že na mňa nikto nezareagoval, ako dokumentuje úroveň tej diskusie, lebo to bola pekná nahrávka na smeč, a keby tu sedel niekto kto by na to vedel reagovať, tak mohol upozorniť na to, že buď sa mýlim, alebo ma dokonca obviniť z toho, že zavádzam, aj keď som nezavádzal.
Ale takto je tá diskusia iba takým hádzaním hrachu na stenu, že my niečo hovoríme a žiadna odozva.

Ďakujem kolegyniam a kolegom za faktické poznámky.
Skúsim to tak premostiť od poslednej faktickej poznámky, ktorú mala pani poslankyňa Marcinková, keď hovorila, že nám tu chýba aj v iných prípadoch odôvodnenie toho, prečo vládna koalícia niečo navrhuje alebo prečo nejako hlasuje, až k tomu prvému príspevku, kde pán poslanec Mikloško upozornil, že okrem toho hanebného odsúvania správ o činnosti ľudskoprávnych inštitúcií, inštitúcií, ktoré chránia ľudské práva, Národná rada hlasmi koaličných poslancov včera odmietla zobrať na vedomie Správu o činnosti Ústavu pamäti národa. No, na tom sú zaujímavé dve veci.
Jednak presne to chýbajúce odôvodnenie, nepočuli sme od koaličných poslancov ani jednu, jedinú výhradu k samotnej Správe o činnosti ÚPN, k činnosti Ústavu pamäti národa alebo k ľuďom, ktorí sú v Ústave pamäti národa, ale s niečím zrejme majú problém, akurát nevieme s čím. Oni len bez toho, aby povedali jediný dôvod, tak nezobrali na vedomie Správu o činnosti Úradu pamäti národa, Ústavu pamäti národa.
A tá druhá vec je podobne zaujímavá, lebo je priam symbolické, že koaliční poslanci odmietli zobrať na vedomie Správu o činnosti ÚPN v deň 74. výročia justičnej vraždy Milady Horákovej. Milada Horáková sa stavala na odpor nacistom aj komunistom, aktívne bojovala proti nacistickým okupantom aj proti komunistickému režimu. Bola oboma režimami väznená, oboma režimami odsúdená na smrť a dotiahli to do konca až tí komunisti.
A skúmaniu oboch týchto totalít fašistickej a komunistickej sa venuje Ústav pamäti národa, a práve v deň, keď si pripomíname smrť snáď najzná... jednej z najznámejších obetí komunistického režimu, koalícia odmietne zobrať na vedomie správu o činnosti...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, novela zákona o Audiovizuálnom fonde je ten istý príbeh ako novela zákona o Fonde na podporu umenia. Nie, nie sú navrhované úplne identické formulácie do zákona, nie je navrhnutý úplne rovnaký spôsob ovládnutia tohto fondu, ale v zásade tá podstata ostáva rovnaká aj z hľadiska obsahu, aj z hľadiska procesu.
Pokiaľ ide o proces, nejde síce o skrátené legislatívne konanie, ktorý, ktoré vládna koalícia bežne používa na zákony, ktoré nemajú žiadne dôvody, aby boli prerokúvané v skrátenom legislatívnom konaní a už, už sa ani veľmi neobťažuje s tým, aby, aby hľadala nejaké aspoň zákonu zodpovedajúce alebo vyzerajúce ako zákonu zodpovedajúce dôvody, ale je to zase ten model, Fond na podporu umenia, ide poslanecký návrh miesto medzirezortného pripomienkového konania, v ktorom by sa mohla vyjadriť verejnosť. A k takýmto veciam by sa verejnosť mala vyjadriť, toto nie je niečo, čo sa týka nejakého uzavretého okruhu štátnej moci, toto je niečo, čo sa týka umeleckej obce, k čomu by mala čo povedať dotknutá umelecká verejnosť. A nielenže to, nielenže sa vynechá medzirezortné pripomienkové konanie, v prvom čítaní sa ocitne nejaký nosič, ktorý rieši nejakú podružnú vec typu počet členov dozornej komisie a ten skutočný obsah sa tam dostane až v druhom čítaní, v tomto prípade ani nie v druhom čítaní vo výbore, keby bol nejaký priestor ešte o tom hovoriť, ale až, až priamo v pléne poslaneckým pozmeňujúcim návrhom príde zásadná zmena a zásadná z hľadiska obsahu aj z hľadiska rozsahu.
Samozrejme, že sa urýchľuje všetko, lebo, lebo nechali ste si to na koniec, nevedeli ste a dohodnúť zrejme, tak, tak až ku koncu sa dostal, dostal na rad tento návrh a ovládnutie Audiovizuálneho fondu je priorita, musia ísť nabok správy verejného ochrancu práv, správy komisára pre deti, správa komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, správa šéfky Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, to všetko nie je dôležité, mali sme o tom rokovať na minulej schôdzi, nerokovali sme, teraz to bolo termínované, bolo to termínované na koniec, už to bolo avizované, že ani sa o tom nebude hlasovať, iba sa to prerokuje, že tých pár poslancov, ktorých to zaujíma, si to vypočuje a niečo k tomu povie, a hlasovať sa o tom bude až v septembri, aby ste mohli ísť na dovolenky. Nie. Úplne to odsúvate na, na, na september, lebo má prednosť ovládnutie Audiovizuálneho fondu.
Takto spätne ma až mrzí, že som skrátil to svoje vystúpenie, lebo som sa dostal na rad asi nejakých osem alebo deväť minút pred prestávkou, no tak som povedal, nebudem to naťahovať, a, a aby som nebol prerušený vo svojom vystúpení grémiom a následným hlasovaním, lebo to je také nie úplne najpríjemnejšie, keď začnete niečo a potom to nedokončíte. Ale takto spätne mi je to ľúto, lebo som mohol byť prerušený až do septembra, a to by som si teda užil, keby som v septembri pokračoval vo svojom prerušenom vystúpení z júna.
Niečo, čo by malo byť výnimočné, skracovanie a obchádzanie riadneho legislatívneho procesu vy, vládna koalícia, z toho robíte normu. Aj tu je predpoklad, že nebudú môcť vystúpiť všetci poslanci, ktorí sú teraz prihlásení do rozpravy, lebo príde nejaká chvíľa, keď pán podpredseda Národnej rady, zastupujúci predsedu Národnej rady, povie, dosť, stačilo, mohli ste sa vyrozprávať, navrhujem skončenie rozpravy a poslanci, ktorí, ktorí sem prídu, ktorí tu teraz nie sú, mu to odhlasujú a tá rozprava skončí skôr, lebo už dnes potrebujete mať vymaľované, už dnes potrebujete odísť na dovolenku.
Teraz k samotnému obsahu. Podobne je to to isté riešenie ako pri Fonde na podporu umenia, ale je to, je to veľmi podobné riešenie, komisie a riaditeľ fondu budú na parádu, čiže ten odborný orgán, odborné komisie nebudú záväzne rozhodovať, bude rozhodovať rada, ktorá bude politicky ovládnutá, kde, ktorá, kde si bude pani ministerka dosadzovať svojich ľudí podľa svojej ľubovôle. Zníži sa transparentnosť, rada si bude môcť povedať, kedy bude rokovanie neverejné, keď, keď sa vám to bude hodiť, tak budete rokovať, rokovať, alebo vaši ľudia budú rokovať neverejné, minister bude cez svojich nominantov priamo zasahovať a politicky ovplyvňovať rozhodovanie tejto doteraz verejnoprávnej, nezávislej a predovšetkým odbornej inštitúcie.
Ja teda nie som veľký priaznivec pôsobenia pána Mareka Maďariča ako ministra kultúry a mal som k nemu vážne výhrady aj ako k politikovi SMER-u, ktorý zodpovedal za mnohé veci, ktoré sa v SMER-e udiali, ale je fakt, že tieto inštitúcie na podporu financovania, financovania kultúry vniesli moment odborného rozhodovania a nezávislého rozhodovania o štátnej, štátnej podpore, podpore kultúry. To, čo robíte vy, že vraciate veci späť, vraciate veci do situácie, keď de facto rozhoduje minister, a nebude v realite veľký rozdiel medzi tým, keď, keď rozhoduje politicky ovládaný akože verejnoprávny fond, a keby rozhodovala nejaká komisia, ktorú by si vymenovala pani, pani ministerka.
Posledná vec je, že prečo to všetko, že aké sú tie dôvody. Teda je mi jasné, že chcete ovládnuť Audiovizuálny fond, tak ako ste ovládli Fond na podporu umenia tou novelou, ale tam ste aspoň hovorili, že je tam nejaký problém, že ten Fond na podporu umenia funguje zle, že pán poslanec Michelko tu hovoril, že nejaké projekty mali byť podporené a neboli podporené, že on si myslí, že to boli kvalitné projekty a nedostali podporu. Subjektívne hodnotenie poslanca, ale aspoň dačo. Alebo že Fond na podporu umenia podporil nejaké, nejaké zlé projekty a čítal tu nejaké obscénne úryvky z knihy, ktorú podporil Fond na podporu umenia, ktorú zhodou okolností vydalo jeho vydavateľstvo. (Smiech v sále.) Tak bolo, bolo to smiešne, ale aspoň tam boli uvedené nejaké dôvody. Fond na podporu umenia funguje podľa pána Michelka, pána poslanca Michelka zle a treba, treba to napraviť tým, že sa zmení fungovanie fondu.
Ale čo, čo také zlé je v Audiovizuálnom fonde, aké, aké škaredé filmy boli natočené, alebo ktoré, ktoré skvelé filmy podľa predstáv SNS mali byť podporené a neboli podporené? Ani z tých vystúpení, ani z verejnej komunikácie sme sa nedozvedeli, čo to je, a to odôvodnenie nám to tiež nehovorí. To iba technicky popisuje, o čom sú tie pozmeňováky, ale nehovorí nič o tom, prečo sa má zmeniť zloženie rady, prečo sa majú zmeniť kompetencie orgánov, prečo odborné komisie majú byť iba nejaký nezávislý poradný orgán, prečo nie jeden, ale piati členovia rady majú byť menovaní priamo ministerkou kultúry.
A, mimochodom, je tam vlastne aj, aj klamstvo v tom odôvodnení, preto sa hovorí, že počet členov rady sa zvýši na trinásť, pričom piati členovia rady budú menovaní priamo ministrom kultúry bez návrhu. A tí ostatní budú menovaní ako? S návrhom? Lebo dnes § 5 ods. 1 hovorí o tom, že rada má deväť členov, to sa má zmeniť na trinásť, členov rady vymenúva a odvoláva minister kultúry Slovenskej republiky na návrh osôb pôsobiacich v audiovízii v Slovenskej republike, tak aby zloženie rady fondu bolo takéto, a potom sú tam... je tam vymenované dvaja členovia za oblasť takú, dvaja za oblasť takú, ale to, čo je v pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Farkašovského, nielenže sa číslovka deväť nahrádza číslovkou trinásť, ale vypúšťajú sa slová „na návrh osôb pôsobiacich v audiovízii a právnických osôb pôsobiacich v audiovízii v Slovenskej republike“, čiže ani tí ostatní členovia rady nebudú už menovaní na návrh právnických osôb pôsobiacich v audiovízii. Čiže vy ešte aj klamete v tom pozmeňujúcom návrhu, keď sa tvárite, že dobre, ministerka tam bude mať, tam bude mať päť členov, ale osem bude menovaných na návrh. Avšak tak to nebude. To je lož. Ako celý ten váš návrh.
Aspoň, aspoň teda neklamte. (Potlesk.)

Vážený pán verejný ochranca práv, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ja by som chcel oceniť a poďakovať pánovi verejnému ochrancovi práv jednak za zaujímavé uvedenie správy, o svätom Augustínovi alebo Radbruchovi sa na pôde parlamentu hovorí naozaj len, len výnimočne, ale teda aj za tú správu o činnosti verejného ochrancu práv v predchádzajúcom roku, ktorá je podrobná, prehľadná, dobre spracovaná a cítiť z nej aj, aj, aj ľudský záujem pána ombudsmana, záujem, záujem o ľudí, nie iba nejaký formálny výkon svojej, svojej funkcie, ale teda predovšetkým sa chcem poďakovať za, za tú činnosť, ktorú pán Dobrovodský vykonáva v doterajšom období vo funkcii ombudsmana.
Je teda smutné, že v predchádzajúcom období trvalo niekoľko mesiacov, kým sa podarilo parlamentu nájsť zhodu na tom, kto má byť novým verejným ochrancom práv, a teda asi je aj chyba, že nie je nejako inštitucionálne riešené fungovanie verejného ochrancu práv v tej situácii, ktorá môže nastať, pretože, to, že, to, že sa nájde v parlamente zhoda potrebnej väčšiny poslancov na obsadenie funkcie ombudsmana, niekedy, niekedy sa to naozaj môže stať, ale nemalo by to znamenať ochromenie činnosti úradu, čo ale, žiaľ, znamená v tom, ako je dnes právne nastavený, nastavený úrad a pozícia verejného ochrancu práv.
Chcem oceniť tú kontinuitu, ktorú vidím v činnosti verejného ochrancu práv a aj Úradu verejného ochrancu práv, kontinuitu s predchádzajúcimi dvoma verejnými ochrankyňami práv, pani Dubovcovou a pani Patakyovou, ktoré sa tiež snažili aktívne pristupovať k úlohám ombudsmana a robili to, čo, čo táto pozícia predpokladá, čo predpokladá ústava, ako aj pán, pán verejný ochranca práv spomenul, že máme inštitút ombudsmana zakotvený priamo v ústave. Myslím si, že, že pán verejný ochranca práv sa veľmi dobre zhostil tej úlohy, do ktorej bol bol zvolený, či už ide o už tu spomínané návštevy v celách a v zariadeniach, kde je obmedzená sloboda, alebo ide o jeho vyjadrenia k aktuálnym zmenám legislatívy, ktoré sa teda nás priamo, priamo dotýkajú, lebo sú veci, ktoré my z pozície poslancov vieme ovplyvniť iba nepriamo, iba tak, že sa povedzme pýtame výkonnej moci alebo dožadujeme sa nejakej nápravy, ale sú veci, ktoré sú v rukách poslancov parlamentu a ktoré poslanci parlamentu môžu zmeniť, a to sú práve návrhy zákonov.
Takže myslím si, že tie vyjadrenia k... a upozornenia na možné zníženie ľudskoprávnych štandardov sú dôležité. Dôležité sú, dôležité je aj venovanie pozornosti špecifickým skupinám, ako sú LGBTI, už tu spomenuté tranzície a ich právny, právny aspekt.
Je dôležitá v tejto situácii naďalej aj situácia odídencov a rovnako je dôležité aj, aj venovať pozornosť veciam, ktoré nevyplývajú priamo z úloh, ktoré má zverený ombudsman, zverený ombudsman, ale, ale sú dôležité z hľadiska spoločenského, ako napríklad budovanie pamäte vo vzťahu k udalostiam, ktoré mali dopad na porušovanie ľudských práv takých rozmerov, ako bol v našej histórii napríklad holokaust.
A zvlášť teda špeciálne osobne by som chcel oceniť spôsob, akým pán verejný ochranca práv pristúpil k personálnej nominácii, konkrétne na kandidátku na sudkyňu Ústavného súdu. Ja som čítal teda rôzne zdôvodnenia personálnych návrhov, ale toto bol jeden z tých najlepších, ak nie úplne najlepších z hľadiska z hľadiska kvality spracovania, a teda bolo, bolo na ňom vidno, že teda nebolo to iba tak, že napísal pán ombudsman pár riadkov, ale teda vedel, o kom a o čom hovorí a prečo navrhuje tú kandidátku, ktorú na Ústavný súd navrhol.
A posledné dve veci, ktoré snáď stihnem za tie dve minúty, aby som to nemusel deliť, je, že dôležité je, aby existoval nejaký mechanizmus, akým sa závery a poznatky verejného ochrancu práv premietajú do zmien či už v oblasti praxe, to je vecou výkonnej moci a úradov, alebo aj, aj legislatívy. Bude dobré, ak existuje nejaký, bude existovať nejaký mechanizmus prenosu. Ja sa s tým teda už roky potýkam, že aj vaše predchodkyne roky upozorňovali na nejaké problémy, a nenachádzalo to odozvu, pričom išlo o častokrát o veci, ktoré sa týkali legislatívnej úpravy, ale ani vláda neprichádzala so zmenami, ktoré by vyplývali z odporúčaní ombudsmana, ani ani Národná rada nemala vôľu ich nejako aktívne riešiť.
Posledná vec, doteraz sa verejný ochranca práv alebo verejná ochrankyňa práv v minulosti, venovali témam, ktoré mali takpovediac subtílnejší charakter, týkali sa ľudských práv druhej generácie, špecifických skupín, práv detí, používania priezviska, segregácie rómskych detí vo vzdelávaní, reedukačných zariadení, sociálnych práv alebo nejakých špeciálnych, špecifických problémov pri aplikácii aj povedzme základných práv, ako je neposkytnutie informácií, alebo vo vzťahu k volebnému právu vytvárania alebo nevytvárania volebných obvodov v komunálnych voľbách.
Vyslovujem obavu, že, že teda v blízkej dobe sa budeme venovať aj základným právam a ľudským právam prvej generácie, tým politickým právam, ktoré viacerými legislatívnymi iniciatívami, ktoré sa nachádzajú na pôde parlamentu, začínajú byť ohrozované, a to tým základným politickým právam, či už je právo na združovanie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)