Videokanál poslanca

Ďakujem, pán podpredseda.
No, pán poslanec, to je presne to, čo som, o čom som ja hovoril vo svojom vystúpení k predchádzajúcemu bodu, to je presne o tom, na čo sa snažil upozorniť pán poslanec Hlina ešte po odhlasovaní, vytvára sa tu zbytočný a neodôvodnený časový stres na rokovanie o dôležitých zmenách. A naozaj by sa nič nestalo, keby o tomto zákone sme sa bavili v druhom čítaní v pléne zajtra alebo pozajtra, namiesto toho bol návrh schválený v prvom čítaní o jedenástej a hneď po štrnástej sa začalo rokovanie v druhom čítaní v pléne, čiže logicky výbory o tom mohli rokovať iba počas obednej pauzy a keďže, keďže tieto návrhy zákonov vrátane predmetnej novely stavebného zákona a súvisiacich novelizačných článkov iných zákonov, o ktorej práve rokujeme, sú vo viacerých alebo boli vo viacerých výboroch, prinajmenšom ústavnoprávnom a v gestorskom, tak, samozrejme, že nebol normálny čas na to, aby sa poslanci oboznámili s pozmeňujúcim návrhom, a to teda poslanci, ktorí sú v gestorských výboroch, sa k nim dostali ešte skôr ako tí, tí ostatní.
A áno, malo by to byť tak, že úplne normálne by malo byť, ak poslanci majú rokovať o nejakom pozmeňujúcom návrhu, že ho dostanú 48 hodín vopred, tak to napríklad predpokladá aj zákon o rokovacom poriadku pre neskrátené formy konania, ale nič nebránilo tomu, aby aj v tomto prípade tá 48-hodinová lehota bola dodržaná.

Ďakujem pánovi poslancovi Hlinovi za reakciu. Ja by som tiež teda rád vedel, na čo sú dobré tieto šialenosti. Hneď čo mi napadá, je, aby sme sa nedozvedeli alebo nestihli zorientovať v zmenách, o ktorých sa rokujú, aby poslanci hlasovali o niečom, že ani nevedia, aké zmeny sa tam, sa tam navrhujú. A opakujem, vo vzťahu k tejto spoločnej správe to až taký problém nemusí byť. A keďže, keďže, ak som si to stihol dobre pozrieť v tom zhone počas vystúpenia predrečníka pani ministerky, tak v tejto spoločnej správe nie sú navrhované pozmeňujúce návrhy ani žiadne sa neobjavili v rámci, v rámci rozpravy, ale už dva nasledujúce body obsahujú, body programu obsahujú pomerne rozsiahle a početné pozmeňujúce návrhy k tým návrhom zákonov, ktoré sú prerokované v skrátenom legislatívnom konaní. Tak pripájam sa k tomu, že nerozumiem, že nerozumiem, prečo musí toto byť schválené o sedemnástej, prečo nemohli byť dnes alebo zajtra výbory a pozajtra alebo v piatok mohlo plénum rokovať v druhom čítaní. Predpokladám, že toto nie je niečo, kde by hrozila nejaká obštrukcia, alebo kde by sa potom naťahovalo podpis zákona. Len by aspoň zdanie ako-tak normálneho procesu legislatívneho bolo zachované, čo v tomto prípade ani to zdanie nie je zachované.
Ďakujem.

Vážená pani ministerka hospodárstva, vážený pán minister dopravy, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní o novele zákona o regionálnej investičnej pomoci a ja nevyužijem túto príležitosť na to, aby som prezentoval nejaké iné názory ako kolegovia z Progresívneho Slovenska v tejto veci, to by som nechal možno na niekoho iného a možno na nejakú inú príležitosť, aj keď by to mohla byť zaujímavá debata, ale chcel by som sa vrátiť k tomu, na čo po hlasovaní upozornil pán poslanec Hlina, a síce k procesu prerokovania tohto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní. A ako povedala pani ministerka, sú dané dôvody na to, aby to bolo v skrátenom legislatívnom konaní, a teda aspoň vláda je o tom presvedčená a myslím, že aj časť opozície sa s ňou v tom stotožnila, tak to samotné už v tejto fáze nejdem rozporovať. Ale rád by som rozporoval ten postup, ktorý, ktorý bol zvolený, teda že o jedenástej hodine sme hlasovali o návrhu zákona v prvom čítaní, cez obednú prestávku sa uskutočnilo zasadnutie výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, a po štrnástej hodine a teda nejakých pár minútach, ktoré boli venované termínovaným bodom pani ministerky hospodárstva, sme sa opäť vrhli na návrhy zákonov, ktoré boli v prvom čítaní schválené o jedenástej hodine.
Samozrejme, že zákon o rokovacom poriadku umožňuje takto postupovať v skrátenom legislatívnom konaní, ale ako upozornil kolega Hlina, nie je to nevyhnutné. Keď je niečo v skrátenom konaní, neznamená to, že to musí byť o jedenástej schválené v prvom čítaní a o sedemnástej v druhom čítaní. To nie je ani zo dňa na deň, to je z hodiny na hodinu doslova.
A prečo je to dôležité, a teda prečo som sa aj prihlásil, je skutočnosť, že v čase, keď pani ministerka uvádzala tento návrh zákona, v čase, keď bola možnosť prihlásiť sa do rozpravy a keď som sa aj ja prihlásil ústne do rozpravy, tak na webovej stránke Národnej rady neboli zverejnené spoločné správy ani k tomuto návrhu zákona, ani k ďalším dvom návrhom zákona, ktoré, ktoré predkladá pán minister dopravy a ktoré sa týkajú stavebnej legislatívy a štátnej podpory nájomného bývania. Teraz už sú. Behom predchádzajúceho vystúpenia boli, boli zverejnené, ale je teda absurdné, aby sme rokovali v takom tempe, že spoločná správa výborov nie je dostupná poslancom v čase, keď sa o návrhu zákona začína rokovať v druhom čítaní v pléne. Ja som sa bol schválne pozreť aj do, do toho priečinku, kde sú umiestnené spoločné správy, ani v papierovom, ani v papierovej forme nebola v tom čase dostupná. A keďže som síce členom ústavnoprávneho výboru, kde idú všetky návrhy zákonov, ale nie som členom gestorských výborov k týmto návrhom zákona, tak až teraz, čakajúc na to, že vystúpim, tak, tak som si mohol otvoriť tie spoločné, spoločné správy. A v tomto prípade tá spoločná správa je stručná, myslím, že neobsahuje, neobsahuje žiadne pozmeňujúce, pozmeňujúce návrhy, no ale potom tu máme spoločné správy k ďalším, konkrétne k tej novele stavebnej legislatívy, kde spoločná správa má 24 strán, kde je tam obsiahnutých 51 pozmeňujúcich návrhov, 51 pozmeňujúcich návrhov. Zákon o... alebo novela zákona o štátnej podpore nájomného bývania nemá až tak, taký veľký počet pozmeňujúcich, pozmeňujúcich bodov, ale, ale tiež ich je tam pomerne veľké množstvo a sú, teda spoločná správa je na osem strán. Čiže pomerne zásadné, zásadné veci sa idú robiť v druhom čítaní a poslanci, ktorí nie sú členmi gestorských výborov, sa až počas rokovania k návrhu zákona môžu oboznámiť s tým, čo tieto spoločné správy obsahujú, alebo len, len tesne pred. Už ani nehovoriac o tom, že k novele zákona o štátnej podpore nájomného bývania bude predložený pozmeňujúci návrh, ktorý bude prílepkom a bude sa týkať verejného obstarávania, nebude sa týkať, nebude sa týkať samotného návrhu zákona.
Ešte raz, asi to nie je explicitné porušenie zákona o rokovacom poriadku, ale ak sa idú robiť nejaké, nejaké zmeny a aj keď je to v skrátenom legislatívnom konaní, tak nie je dôvod, aby sme museli z hodiny na hodinu rokovať, aby sme o jedenástej schválili zákon v prvom čítaní a o sedemnástej to Národná rada odhlasovala definitívne v druhom aj treťom čítaní, lebo to potom nemá žiadny zmysel taká, taká rozprava, lebo kto z poslancov bude, bude pripravený vyjadriť sa k pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe a ktorých je, ktorých je 51 a ktoré boli pred hodinou alebo hodinou a pol schválené na gestorskom výbore.
Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič, budem teda na teba reagovať, ako som bol upozornený. Myslím, že si mal veľmi dobrý postreh s tým symbolických nárastom hranice pre povinnú, povinné prihlásenie sa za platcu DPH zo 49 790 na 50-tisíc. A tiež je to už okolo 15 rokov, pravdepodobne ešte viac, keďže, keďže tá hranica je tak stanovené od prechodu na euro a iba sa to prepočítalo z korún na euro. A chcel by som vyjadriť taký, také poľutovanie, že medzi malými podnikateľmi nie je viac podvodníkov, zlodejov a korupčníkov, lebo voči podvodníkom, zlodejom a korupčníkom sa táto vláda správa oveľa veľkorysejšie ako voči malým podnikateľom a tam ten argument infláciou platí. Teraz, keď sme schvaľovali novelu Trestného zákona, tak sa zvýšili hranice škody s odôvodnením, že však bola inflácia za tie roky. A teda z 266 eur, malá škoda, sa išlo na 700 eur, z 2 660, väčšia škoda, sa išlo nakoniec na 20-tisíc eur, z 26 600, čo je značná škoda, sa išlo až na 250-tisíc a škoda veľkého rozsahu zo 133-tisíc sa išlo na 650-tisíc. Takže naozaj škoda, že pre túto vládu sú zlodeji, podvodníci a korupčníci dôležitejší ako malí podnikatelia, lebo tak sa reálne správa.

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ja by som k tomuto návrhu mal skôr, skôr teda otázky, alebo je to možno je iba iná verzia jednej a tej istej otázky, že čítal som aj dôvodovú správu, aj som si vypočul pána, pána predkladateľa, ale by ma zaujímalo, že čo konkrétne bol ten, ten impulz, ktorý ho viedol k predloženiu toho návrhu zákona, že ktorá kategória tých vodičov, ktorí môžu, môžu viesť vozidlo s právom prednostnej jazdy, je dôvodom, prečo sa pristupuje k novelizácii toho, toho návrhu zákona, že či existuje nejaká skupina, kde, kde je to že reálny problém, že reaguje tá novela, novela na to, že, ja neviem, či sanitky alebo, alebo čo konkrétne, lebo z toho mi to, možno som nečítal pozorne, ale nebolo jasné. Lebo to sa týka viacerých kategórií, možno vo viacerých kategóriách neexistuje, neexistuje ten, ten rovnaký, rovnaký dôvod, takže ktorý bol ten impulz alebo, alebo odkiaľ vzišiel a teda že či nemôže vzniknúť problém, že ak sa to rozšíri na všetky tie kategórie.
A druhá vec je, že či by nebolo lepšie, aby takýto návrh išiel ako vládny, a teraz nehovorím že o rozsahu, lebo rozsah je, to je, toto je také typické, že, že poslanecký, že nie je to rozsiahla novela, ktorú napísali niekde na ministerstve a poslanec to iba predloží, lebo sa chce vyhnúť ministerstvo riadnemu medzirezortnému pripomienkovému konaniu, že ako z hľadiska rozsahu je to že drobná zmena, áno, takto asi vyzerajú poslanecké, poslanecké návrhy zákonov, ale predsa len je to vec, ktorá má aj nejaký systémový dopad, tak neviem, či k tomu bolo nejaké teda vyjadrenie vlády alebo nejaké pripomienkové konanie, pripomienkové konanie k návrhu stanoviska vlády ako býva, ktoré nie je teda plnohodnotné ako keď to predkladá, predkladá ministerstvo.
Čiže tá moja druhá otázka, by som ju tak asi položil tak, že či tam ten dôvod bol, že prečo ste, prečo ste s tým išli ako s poslaneckým a či ste neuvažovali, že skôr by ste, ja neviem, však máte vplyv aj na vášho ministra, ministra vnútra, aj keď nie je z tej istej strany, tak že či ste neuvažovali, že by bolo lepšie dať to v nejakej najbližšej, najbližšej novele, a teda budem rád, ak by ste mi mohli odpovedať na tieto dve otázky či už v rozprave, čo by som bol radšej, alebo aj v záverečnom slove.
Ďakujem.

Pán poslanec Hargaš, no tento návrh zákona bol nielen pripravovaný ešte počas minulého volebného obdobia, ale dokonca bol aj predložený do legislatívneho procesu v Národnej rade a teda bolo to riešené práve tým druhým spôsobom, ktorý tu už bol spomenutý, teda nebol to samostatný zákon, ale centrálny informačný systém bol súčasťou zákona o štátnej službe, čiže bolo, bolo tam použité aj to alternatívne riešenie. Žiaľ, alebo teda žiaľ, no, nebol, nebol ten návrh schválený, lebo sa o ňom rokovalo, rokovalo až v apríli predchádzajúceho roku, už keď sa teda volebné obdobie chýlilo dramaticky ku koncu, nemám teda detailné porovnanie oboch tých návrhov, ale za ten návrh, ktorý bol v minulom, v minulom období, nehlasoval ani vtedy opozičný poslanec pán, pán Erik Tomáš napríklad.
Tak ale teda chcel som k tomu, že áno, keď je to dobre pripravené, tak je dobre pripravené aj preto, že keď sa návrhy pripravujú dlhodobo, keď k nim prebieha riadne medzirezortné pripomienkové konanie, keď zamestnanci ministerstiev dostanú priestor pre to, aby ten návrh pripravili, tak je ten návrh spracovaný kvalitne, a teraz bez ohľadu na to, či si myslíme, že treba takú úpravu, netreba, má sa to urobiť inak, ale pokiaľ ide o tie, o tie formálne náležitosti, tak fungujú. A potom sú iné typy zákonov, ktoré sú politické, keď sa politická moc rozhodne, že chce nejaký zákon a potom to vidno aj na tých doložkách a na tých dôvodových správach, ako je to presvedčivé, ako je to dobre spracované, alebo nie.

Ďakujem, pán podpredseda.
Pán poslanec Hargaš, no asi to, že tu je pán minister Tomáš, súvisí aj s tým, že sa to týka štátnej služby a teda ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má čosi aj so štátnou službou. Aj keď, samozrejme, že keby tu bol, keby úrad vlády bol ministerstvom, tak by tu asi bol šéf úradu vlády, ale tak tá súvislosť tam asi je.
Veľmi zaujímavý postreh o tej detailnosti toho návrhu zákona. Samozrejme, že otázka je, že či má to byť samostatný zákon, alebo to má byť súčasťou už tu spomínaného zákona o štátnej službe napríklad. No to je taká trochu neresť našej legislatívy, že máme aj veľa zákonov, aj teda podrobnú právnu úpravu, ale aj veľa samostatných zákonov, ktoré potom niekedy sú aj nezrozumiteľné z hľadiska adresátov. Ale to je skôr taká formálna stránka. Dôležitejšia otázka tam asi bude tá podrobnosť alebo rámcovosť právnej úpravy a naozaj sa na to asi treba pozrieť už v priebehu druhého čítania, že či tá miera podrobností nie je naozaj taká veľká, že bude v budúcnosti vyvolávať potrebu príliš častých novelizácií tohto zákona. Lebo samozrejme, že niektoré tie základné veci je nevyhnutné upraviť, upraviť v zákone a nie to možno nechať na nejaké svojvoľné rozhodovanie. Ale pokiaľ by tu podrobnosti bolo možné upraviť, tak by to, myslím, aj bolo, bolo správne z hľadiska toho, ako bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Viskupič, upozornil si na to, že ide sa rozdávať z niečoho, čo nemáme, čo tak trochu mení alebo posúva tú pôvodnú paradigmu medzi pravicovou a ľavicovou politikou. Ja som tu už v predchádzajúcej rozprave spomínal, tam sme, myslím, riešili to dotovanie výroby Kofoly, že súčasná vláda prevracia tú slávnu, ten slávny výrok Ronalda Reagana o tom, že ak sa to hýbe, zdaň to, ak sa to stále hýbe, tak zareguluj to a ak sa to prestalo hýbať, tak to začni dotovať. Tak naša vláda začne dotovať, hoci sa to ešte stále hýbe, a potom to ešte bude mimoriadne zdaňovať ako nezdravé sladené nápoje. A tuto je to niečo podobné, lebo kedysi to fungovalo tak, že pravicové vlády umožnili ekonomický rast, umožnili ekonomike fungovať, naakumulovali sa nejaké zdroje, ktoré potom ľavicové vlády prejedali alebo prerozdávali. Len bohužiaľ, a teraz, samozrejme, že to nie je iba pri týchto 13. dôchodkoch, je to už, už dlhodobejšie, nie je to iba na Slovensku, tak aby sa mohlo rozdávať rôznymi formami, tak sa krajina zadlžuje. Čiže nerozdávame z toho, čo už máme, čo už máme naakumulované vďaka dobrému fungovaniu hospodárstva, ale štát rozdáva peniaze, ktoré nemá, respektíve má ich iba fiktívne, lebo musí si na to požičať a bude, bude to potom museť splácať, a teda ide to z jedného vrecka do druhého, nie je to adresné.

Pán poslanec Hlina, hovoril si, že táto vládna koalícia neprišla so žiadnymi opatreniami, ktoré by naštartovali ekonomický rast, teda že či tá novela Trestného zákona by mala naštartovať ekonomický rast. No pokiaľ by si počúval pozorne, čo hovorili predstavitelia koalície v tých nemnohých vystúpeniach k novele Trestného zákona, tak áno, oni tvrdili, že aj tá novela Trestného zákona je v podstate prorastové opatrenie, lebo ľudí, ktorí podľa súčasného zákona patria do basy a mali by sedieť, lebo spáchali nejaký trestný čin, tak oni ich nechajú na slobode a zároveň tí ľudia budú môcť pracovať, no a niektorí možno z nich budú kradnúť, iní budú korumpovať a iní budú znásilňovať, ale ostanú tí ľudia, ostanú tí ľudia na slobode, nezavrieme ich a teda budú pracovať, čo teda určite prispieva k hospodárskemu rastu.
K tým samotným trinástym dôchodkom je taký zaujímavý posun, že v minulosti to, čo sa vydávalo za 13. dôchodok, bola opakovane každoročne schvaľovaná nejaká dávka a vždycky bolo okolo toho haló, teraz to už bude na základe zákona pravidelne, čiže tá systémovosť je na tom, na tom, povedal by som, že lepšia, ale ten populizmus tam napriek tomu je prítomný a práve o tom si ty hovoril, teraz nejdem hovoriť o tých finančných dopadoch, že áno, ak máme peniaze na zvýšenie dôchodkov, tak zvýšme dôchodky, ale nie, lebo 13. dôchodok je taký pekný pamätníček pre politikov a vždycky keď ich dôchodcovia dostanú, tak si spomenú na to, kto im ho, kto im ho zabezpečil. Keby to bolo iba zvýšenie, ktoré si môžme dovoliť, tak to by nevedeli.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, chcem sa teda tiež vrátiť k tomu, o čom sme hovorili aj pri skrátenom legislatívnom konaní, ktoré Národná rada odhlasovala pri hlasovaní o jedenástej hodine. A teda rád by som nejako celkom bližšie pochopil alebo lepšie ako doteraz tie dôvody. Lebo teda chápem, že vláda si povedala, že agentúra na podporu štátneho nájomného bývania má byť v rukách, zjednoduším to, vlády a nie predchádzajúceho parlamentu a teda miesto ľudí, ktorých si tam cez minulý parlament dosadila SME RODINA zrejme, tak tam chce mať svojich ľudí, chce to mať pod kontrolou, chce mať možnosť odvolávať tých ľudí. A agentúra pre podporu štátneho nájomného bývania nie je nezávislý regulačný orgán, tak áno, tam asi nebude sa Európska únia ozývať, že nemá sa vstupovať do nezávislého postavenia nejakej vládnej agentúry a keď sa zmení funkčné obdobie jej členov, no tak to bude už potom na nich, či nejako budú individuálne namietať, že bolo zasiahnuté do ich práv. To asi tuto nikto o to veľkú bitku nebude, nebude zvádzať.
Ale stále sa nejako pokúšam dopátrať a teda ani po prečítaní, ani po vypočutí si návrhu na skrátené legislatívne konanie, ani toho prvého čítania som nepochopil, že v čom konkrétne hrozí ten, ten problém, ak by povedzme tam ostalo súčasné osadenstvo alebo súčasné vedenie tej agentúry normálneho, z hľadiska normálneho výkonu tých funkcií, ktoré si má agentúra plniť. Pán minister napísal meno Jakab na papier a ukázal mi ho, ale ja by som bol teda rád, keby sme dostali aj nejakú takú odpoveď, ktorá bude, bude obsiahlejšia, len ako povedať že Jakab.
Ďakujem.