Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, budem sa snažiť byť stručný a teda chcel by som povedať iba tri veci. A ja som tiež teda pôvodne neplánoval už k tomuto vystúpiť, hoci zvyknem k skráteným legislatívnym konaniam, ale teda zaujalo ma vystúpenie pána ministra, aj ten jeho farbistý opis toho, ako vláda si vymyslela nejaký, tá predchádzajúca, myslím Hegerova vláda, nejaký nezmyselný návrh zákona a potom ho pripravila a potom, a teda dobre som počul, že sa vláda zľakla a nepredložila ho do Národnej rady, lebo si uvedomila, že aký je to nezmysel? Lebo tak ste to povedali, pán minister, hej? Lebo to nie je pravda.
Vláda v predchádzajúcom volebnom období predložila návrh zákona o krajinnom plánovaní do Národnej rady a 24. februára 2023, č. parlamentnej tlače 1476, a 16. marca 2023 o ňom Národná rada hlasovala v prvom čítaní a o jeden hlas neprešiel do druhého čítania, keď zo 129 prítomných poslancov vrátane vtedy pána poslanca Tarabu hlasovalo zaňho iba 64. Čiže toto je, máte zrejme nejakú, nejakú zlú informáciu o tom, čo robila vláda Eduarda Hegera vo vzťahu k tomuto návrhu zákona. Tak chcem veriť, že ste vedome neklamali, iba ste, iba ste na túto skutočnosť zabudli.
Druhá poznámka sa týka toho, že úvodné slovo predkladateľa návrhu zákona nemusí byť vždy iba predčítaním všeobecnej časti dôvodovej správy alebo prečítaním návrhu na skrátené legislatívne konanie, keďže rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie. Ale predsa len tuto ma až zaráža ten rozpor medzi tým, čo je napísané v návrhu na skrátené legislatívne konanie, čo je v zásade štandardný materiál, ktorý veľmi stručne, teda až príliš stručne, ale k tomu sa dostanem v tretej poznámke, uvádza dôvody, prečo by podľa vlády mal byť návrh zákona o krajinnom plánovaní prerokovaný v Národnej rade v skrátenom legislatívnom konaní. To, čo hovoril pán minister Taraba vo svojom úvodnom vstupe, bolo niečo, niečo úplne iné. To bolo také, že no, je to blbosť, ktorú si vymysleli za Budaja, sami to nepredložili a my keď sme sa dostali k moci, tak sme si povedali, že netreba niečo také, no ale Európska únia to od nás žiada, lebo zaviazali sme sa k niečomu, tak nebudeme sa naťahovať s Európskou úniou, tak radšej to predložíme a ponáhľa to v prvom čítaní.
Tak ešte raz, môže byť rozdiel medzi tým, čo sa, čo sa hovorí v úvodnom vstupe predkladateľa návrhu a čo je napísané v písomnom zdôvodnení, ale rozdiel, nie rozpor, lebo, lebo zo slov pána ministra vyplýva, že v zásade nič také, nič také ani nepotrebujeme, ale no, okolnosti sú také, že to vláda, vláda predkladá a vyznieva to úplne tak, akoby to vláda vlastne predkladala proti svojej vôli. A keď je to tak, to môže byť bližšie k realite, no tak potom niečo podobné malo byť napísané, napísané aj v tom návrhu, ale nie je.
Posledná poznámka, tretia, dôvody na skrátené legislatívne konanie. Paragraf 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uvádza, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. V tom návrhu na skrátené legislatívne konanie je teda opis nejakých, nejakých skutočností, ale za niečo, čo by sa dalo považovať za zdôvodnenie, ja si asi tento odstavec, ktorý hovorí, že skrátené legislatívne konanie sa uplatňuje z dôvodu ohrozenia plnenia záväzkov a míľnikov vyplývajúcich z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky v oblasti zelená ekonomika, komponent 5, adaptácia na zmenu klímy, reforma 1, reforma krajinného plánovania, kde implementácia reformy má byť dokončená do predloženia piatej žiadosti o vyplatenie finančného príspevku z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktoré sa predpokladá najneskôr do konca roku 2024. K tomu by som mal teda dve otázky, jednak, ako toto konštatovanie zodpovedá tomu, čo je zadefinované v § 89 ods. 1, teda či ide o ohrozenie základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozia štátu značné hospodárske škody. Lebo teda implicitne možno z toho tie značné hospodárske škody vyplývajú, ale teda nie je to tam, nie je to tam uvedené. Ani nikde inde som to teda nezachytil, že by explicitne boli pomenované nejaké dôvody v zmysle zákona o rokovacom poriadku.
A druhá moja otázka je, že keď sa hovorí o tom, že sa predpokladá najneskôr do konca roku 2024, tak prečo je potrebné skrátené legislatívne konanie, lebo keby sme išli riadnym legislatívnym procesom, teraz hovorím iba o parlamente, nie o vynechanom medzirezortnom pripomienkovom konaní, ale o parlamente, lebo tak už sme v parlamente a na tejto schôdzi by sme prerokovali návrh zákona v prvom čítaní, tak ešte máme septembrovú a ďalšie dve schôdze, alebo jednu, na jeseň do konca roku 2024. Tak tomuto tiež, tiež nerozumiem. Jednak teda nerozumiem, že čo hrozí, ktorý z tých dôvodov, ale tam sa domýšľam, že hrozia štátu značné hospodárske škody, keby sme nesplnili niečo v rámci plánu obnovy a teda nebola by nám vyplatená, vyplatený ďalší finančný príspevok. V poriadku, ale ak sa to predpokladá najneskôr do konca roku 2024, tak kde je tá naliehavosť v zmysle, v zmysle zákona o rokovacom poriadku a mimoriadne okolnosti, keď najneskôr teda na septembrovej schôdzi by Národná rada mohla v druhom a treťom čítaní schváliť tento zákon. Je to pred koncom roka 2024. Už budete mať od soboty aj svojho prezidenta, takže nehrozí, že by vám niečo, niečo vetoval. Aký, aký je ten dôvod? Lebo nevyplýva to ani z vášho úvodného slova, kde ste, kde ste v podstate kritizovali ten návrh, ktorý predkladáte, a tvárili sa, že sa musíte premáhať, aby ste ho predložili a nevyplýva to ani z toho písomného zdôvodnenia.
Ďakujem.
