Videokanál poslanca

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, späť k návrhu na skrátené legislatívne konanie o prvej časti mafiánskeho balíčka.
Na úvod by som chcel vyjadriť teda poľutovanie, že pán poslanec Gašpar ako spravodajca opäť odišiel bez toho, aby nám prečítal tie uznesenia, resp. nálezy ústavného súdu, ktoré konštatujú, údajne konštatujú rozsiahle porušenia ľudských práv zo strany Úradu špeciálnej prokuratúry a ktoré teda majú odôvodňovať porušovanie ľudských práv ako dôvod pre skrátené legislatívne konanie, opäť sme sa to nedozvedeli napriek tomu, že tu sedel hodinu a bol k tomu priamo vyzvaný. Mali sme dokonca aj očný kontakt, ale nie, nie, neprečíta ich ešte, necháva si to na neskôr.
A druhá vec. Pred tým, ako sa dostanem k samotnému návrhu, by som chcel reagovať na časť vystúpenia predrečníčky pani poslankyne Kalmárovej, ktorá hovorila o tom, že Úrad špeciálnej prokuratúry v minulosti fungoval a potom sa opravila, že existoval, je to síce že dobrý bonmot, ale nie celkom zodpovedá realite a je myslím trochu nespravodlivý voči prokurátorom na špeciálnej prokuratúre, ktorý si aj za Dušana Kováčika poctivo robili svoju robotu a on síce tie kauzy, ktoré sa dotýkali vrcholných politických predstaviteľov a ich kumpánov, zametal pod koberec, držal ich u seba, topil ich, ale to nie je jediná náplň činnosti špeciálnej prokuratúry, a teda aj za Dušana Kováčika tam pracovalo veľa slušných prokurátorov, ktorí si robili svoju robotu a robili si ju dobre. Tak akože bonmot je to dobrý, ale trošku som to považoval za potrebné uviesť na pravú mieru.
Rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie, je k novele Trestného zákona diskusia, k návrhom na skrátené legislatívne konanie býva obvykle veľmi stručná. Vystúpi jeden alebo dvaja poslanci, alebo ani to nie, obvykle prečítajú, čo je napísané v zákone o rokovacom poriadku v časti o skrátenom legislatívnom konaní, konštatujú, že tie dôvody nie sú naplnené a prípadne, že nie sú dostatočne odôvodnené v samotnom návrhu, stáva sa totiž aj to, že síce sú nejaké dôvody pre skrátené legislatívne konanie, ale neobjavia sa v tom návrhu. Potom sa objavia až v diskusii alebo poslanci ich prácne nachádzajú, a to je problém, keď to zdôvodnenie je odfláknuté. Toto však nie je problém návrhu na skrátené konanie, o ktorom rokujeme, toto nie je odfláknuté, toto je nehorázne. Je založené na lžiach a vedomej manipulácii. A týka sa zásadnej systémovej veci. Netýka sa úpravy nejakých jedného, dvoch troch odsekov, niečoho čo naozaj treba naliehavo riešiť, je to rozsiahla úprava, ktorá zásadným spôsobom mení celý systém trestného práva na Slovensku. O to je dôležitejšie, že nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie.
Pár slov by som chcel povedať k celej tej terminologickej debate, teda že niekedy sa označuje ten samotný návrh v skrátenom konaní, ku ktorému rokujeme, promafiánskym balíčkom, niekedy mafiánskym, ja sám sa prikláňam k termínu mafiánsky, nielen preto, že je to stručnejšie, ale aj preto, že je to výstižnejšie. Promafiánsky vyvoláva dojem, že je to pre mafiu, áno, je to pre mafiu, ale akoby to robil niekto iný, čo s tou mafiou nemá nič spoločné, ale omylom alebo vedome sa snaží mafii pomôcť. Ale toto nie je ten prípad, to nerobí nejaká tretia nezúčastnená osoba, ktorá prichádza s týmto návrhom a chce ho presadiť, toto robí mafia sama pre seba.
Demokracia býva na základe známeho výroku Abrahama Lincolna, amerického prezidenta, označovaná niekedy za vládu ľudu prostredníctvom ľudu a pre ľud. A balíček, o ktorom rokujeme, je balíček mafie, prostredníctvom mafie a pre mafiu. Čiže odporúčam používať termín mafiánsky balíček ako promafiánsky balíček.
Celý systém trestnej politiky trestného práva môže byť nastavený rôznym spôsobom a tie rôzne nastavenia môžu byť legitímne. Keby som to veľmi zjednodušil, tak môžu odrážať skôr advokátsky alebo skôr prokurátorský pohľad a niekedy to tak býva, že ak sa pripravuje návrh Trestného zákona, Trestného poriadku, rekodifikácia alebo nejaké novely či už parciálne, alebo zásadnejšie, tak sa tam premietne jeden alebo druhý. To sú strany, ktoré sa stretávajú na súde pri trestnom konaní a úlohou prokurátora je stíhať trestnú činnosť, úlohou advokáta je hájiť záujmy svojich klientov, ktorí sú v postavení obžalovaných na súde a súd má rozhodnúť, že kde je pravda, čo sa podarilo preukázať a rozhodnúť o vine a treste.
Parlament síce nerozhoduje o vine a treste, ale rozhoduje o tom, akým spôsobom má byť nastavené trestné právo a do toho nastavenia sa premietajú aj skúsenosti, názory, záujmy a pohľady advokátov, aj prokurátorov, policajtov, ktorí stoja na opačných stranách barikády obvykle. A malo by to byť v rovnováhe. Nemá sa systém vychýliť ani príliš jedným smerom, ani príliš druhým smerom. Keď sa vychýli príliš tým prokurátorským smerom, tak sa nedbá na práva obvinených, procesné práva obvinených a môže to vyústiť až v totalitu alebo demokraciu, extrémom boli komunistické systémy, kde obvinení, obžalovaní nemali žiadne práva a boli vopred odsúdení. Ale nemôže to byť upravené ani spôsobom úplne opačným, tak, že nie je možné vyšetriť trestné činy a dospieť k tomu, aby páchatelia boli odhalení, súdení, odsúdení a potrestaní. Ale to hovorím o nejakom teoretickom spore advokátskeho a prokurátorského pohľadu, ktorý je legitímny, ktorý, ktorý medzi sebou vedú slušní advokáti na jednej strane, ktorí síce chránia záujmy svojich klientov, ale nemyslia si, že by mal byť právny systém nadstavený tak, aby mu mohli uniknúť páchatelia trestnej činnosti a o slušných prokurátoroch alebo vyšetrovateľoch, ktorí si zase uvedomujú, že, že je dôležité stíhať trestnú činnosť, ale musí sa to diať podľa pravidiel. Možno sa to teda vychýli trochu jedným alebo, alebo druhým smerom, ale nie takým spôsobom, ako sa to, ako sa to deje teraz. A aby sa to nevychýlilo príliš, tak práve na to slúži riadny legislatívny proces. Lebo tam možno nájsť tú rovnováhu. V skrátenom legislatívnom konaní žiadnu rovnováhu medzi týmito dvoma inak legitímnymi pohľadmi nemožno nájsť. V takomto skrátenom konaní v tak zásadnej veci, skrátené legislatívne konanie znamená, že sa parlament na návrh vlády úplne vykašle na hľadanie tej rovnováhy a prikloní sa na jednu stranu, ktorá ani nie je tým legitímnym advokátskym pohľadom. Ja to mafiánsky pohľad, nie advokátsky pohľad. To, čo tu dnes ide vláda v skrátenom legislatívnom konaní vnútiť parlamentu.
Aj pán predseda Národnej rady Pellegrini hovorí, že však ale veď taká rozsiahla rozprava, veď to, čo sa vlastne sťažujete na skrátené legislatívne konanie.
Zaznelo tu už viackrát, že riadny legislatívny proces sa nedá merať iba dĺžkou rozpravy v pléne. Riadny legislatívny proces má mať nejaké náležitosti aj v parlamente, aj v parlamente má byť čas medzi prvým a druhým čítaním na rokovanie výborov a na zozbieranie pripomienok, pozmeňujúcich návrhov, rozobratie toho, toho návrhu, ale predovšetkým v tej fáze pred, v tej fáze predtým, ako to ide do vlády a do parlamentu, ktoré sa, ktorá sa nazýva príprava zákona a potom medzirezortné pripomienkové konanie.
Viacerí kolegovia a kolegyne sa tu podelili s tým, že majú z vlastnej skúsenosti pohľad na, na pripomienkové konanie, že to zažili na ministerstvách a vedia, aké je to dôležité, aby sa nevynechala táto fáza. Ja som to tiež chvíľu zažil na ministerstve, keď som bol pol roka štátnym tajomníkom a absolvoval som z tej pozície niekoľko rozporových konaní v rámci medzirezortných pripomienkových konaní a, samozrejme, aj vyhodnocovania pripomienkového procesu, ale oveľa viac som tu zažil z tej druhej strany z pozície pripomienkujúceho. Podieľal som sa na pomerne veľkom množstve pripomienok a hromadných pripomienok k návrhom zákonov a mám teda skúsenosti aj s tým, že, že som viedol rozporové konania, na ktorých sme rokovali o tých pripomienkach, ktorým predkladateľ, teda ministerstvo, nechceli vyhovieť. A, a bolo to v rôznych obdobiach, obvykle v obdobiach, keď tu vládli vlády SMER-u. Bolo to rôzne z hľadiska času, z hľadiska volebného obdobia, z hľadiska toho alebo onoho rezortu, ale moja absolútne väčšinová skúsenosť je, že tí úradníci k tomu pristupovali zodpovedne a korektne. Správali sa slušne, boli ochotní počúvať, boli ochotní argumentovať, boli ochotní vysvetľovať a tam, kde to bolo možné, tak boli ochotní aj hľadať nejaké riešenia, vylepšenia, úpravy, nájsť, nájsť kompromis. Samozrejme, že nie v tých zásadných veciach, ak dostali politickú zákazku, tak museli to pripraviť tak, ako, ako to dostali, ale dôležité sú niekedy aj tie konkrétnosti, tie detaily, ten konkrétny spôsob, akým sa ten zámer premietne do reality. A keď boli upozornení na to, že môže tam vzniknúť nejaký problém, tak buď sa to snažili upraviť, alebo sa to aspoň snažili vysvetliť.
Samozrejme, že z času na čas som zažil aj taký prístup, že sme prišli na nejaké ministerstvo a našli sme tam zástupcov ministerstva, ktorí keď nás videli, tak sa pozdravili, potom si založili ruky a povedali, no však povedzte si, však my to aj tak spravíme tak, ako, ako sme to napísali. Ale to bola úplne výnimočná skúsenosť. A to bola skúsenosť, ktorá zodpovedá tomu, ako dnes prebieha debata s vládnou koalíciou, čiže to, čo je na úrovni úradníkov, úplne výnimočný prístup a aj za najhlbšieho obdobia vlád SMER-u mám túto skúsenosť, že iba výnimočne sa takéto niečo stalo, tak to sa úplne bežne deje teraz v parlamente. Nezáujem, založené ruky, žiadna reakcia.
A chcel by som sa podeliť o jednu konkrétnu skúsenosť, ktorá súvisí s tým, o čom rokujeme.
V roku 2006 sa dostala k moci prvá Ficova vláda, ktorú tvoril SMER, HZDS a SNS. Ministrom spravodlivosti sa stal Štefan Harabin a Štefan Harabin prišiel s tým, že treba zrušiť špeciálny súd a treba zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry. Čiže vlastne to, čo vláda SMER-u, HLAS-u a SNS ide teraz urobiť, je nasledovníctvo toho, s čím prišiel Štefan Harabin v roku 2006. Harabin má veľmi zlú povesť. Je považovaný za to najhoršie, čo sme v slovenskej justícii mali. Ale ešte aj ten Štefan Harabin, ako minister spravodlivosti, išiel na to slušnejšie ako súčasná vládna garnitúra. Štefan Harabin v roku 2006 nepriniesol ten návrh na vládu, nenavrhol parlamentu, aby rokoval v skrátenom legislatívnom konaní o návrhu na zrušenie špeciálnej, špeciálneho súdu a špeciálnej prokuratúry, ale dal ten návrh do medzirezortného pripomienkového konania. Vyvolalo to rozsiahlu diskusiu, rozsiahlu kritiku a ja som sa podieľal na jednej hromadnej pripomienke, zozbierali sme viac ako 500 podpisov, takže sa uskutočnilo rozporové konanie a bolo to najdlhšie rozporové konanie, ktoré som kedy vôbec absolvoval. Bol tam pracovník ministerstva, ktorý sa nám snažil vysvetliť tie dôvody, my sme mu argumentovali, že prečo nie. Hodiny sme spolu diskutovali a keďže sme to nedodiskutovali v ten deň, tak sme sa dohodli, že sa zídeme na druhý deň a ani na druhý deň sme sa nedodiskutovali, tak sme sa zišli ešte, ešte na tretí deň. Čiže tri dni trvalo rozporové konanie. Kto máte skúsenosti s rozporovými konaniami so zástupcami verejnosti, nie, nie ministerstiev, tak viete, že je to niečo úplne neštandardné a, a on sa nám snažil argumentovať. Snaží sa nám vysvetľovať svoj pohľad. My sme s ním nesúhlasili, ale keď sme mu my dali argumenty, ktoré vyvrátili tie jeho tvrdenia, tak on sa zamyslel a povedal, že dobre, ja vám k tomu pošlem ešte niečo a na druhý deň sme pokračovali. Čiže ešte aj za Harabina, ešte aj pri snahe zrušiť špeciálnu prokuratúru a špeciálny súd postupoval, postupovala vláda reprezentovaná vtedy úradníkmi slušnejšie a korektnejšie, ako dnes postupuje vláda SMER-u, HLAS-u a Slovenskej národnej strany. A dopadlo to vtedy tak, že ani špeciálna prokuratúra, ani špeciálny súd neboli vtedy zrušené, išlo to do stratena nie preto, že my sme dali hromadnú pripomienku, ale preto, že vtedy Robertovi Ficovi ešte záležalo na tom, čo si myslia ľudia, vtedy sa Robert Fico ešte stále tváril ako bojovník proti korupcii, takže Robert Fico vtedy Harabinovi toto zarazil a z toho návrhu zákona nebolo nič. Špeciálny súd bol potom o chvíľu zrušený, zrušený rozhodnutím ústavného súdu, ktorý časť vládnej koalície najmä HZDS a SNS iniciovali, ale miesto neho vznikol špecializovaný trestný súd v roku 2009 a bol to opäť za vlády Roberta Fica, za prvej vlády Roberta Fica, keď mu ešte záležalo na tom, čo si verejnosť, verejnosť myslí. Teraz je im to evidentne jedno. Vedia, že ľudia, vedia, že to robia pre svojich ľudí, že to robia pre ľudí, ktorí sa dopúšťali korupčnej činnosti, ktorí páchali zločiny v časoch ich vlád, že to tí ľudia nechcú, ale im to je jedno, lebo vedia, že väčšine ich voličov na tom až tak veľmi nezáleží a nedbajú už takouto, aby mali, mali povesť bojovníkov proti korupcii, ako sa Robert Fico tváril na začiatku svojej vlády a resp. najmä predtým, ako sa, ako sa dostal, dostal k moci.
Robert Fico to už má odskúšané, takže jemu sa nijako nečudujem, že ide hlava-nehlava, ale HLAS sa tváril, že je nejaký iný, pán predseda HLAS-u Pellegrini tvrdil, že sú iní ako SMER, ale teraz sa ukazuje, resp. ukáže sa pri hlasovaní o mafiánskom balíčku, a už aj pri hlasovaní o skrátenom legislatívnom konaní, či HLAS je iný, alebo či je to len trochu iný SMER, ktorí kašlú na pravidlá, kašlú na, na to, čo si ľudia myslia. Je im jedno, že týmto návrhom, návrhom sa nielen dá amnestia ich vlastným ľuďom, ale že sa zhorší stíhanie trestnej činnosti a nielen tej trestnej činnosti, ktorá sa týka ich samotných a ich kamošov korupcie rozkrádania štátneho, štátneho majetku, ale aj úplne bežnej kriminality, ktorú bude ťažšie postihovať, tresty majú byť primerané ale nielen primerane nízke, teda nemajú byť neprimerane prísne, ale nemajú byť ani neprimerane benevolentné, lebo v takom prípade neplní trest jednu zo svojich základných funkcií, a to je preventívna funkcia, teda že odrádza ľudí od páchania trestnej činnosti. Toto v mnohých prípadoch už nebude platiť, ak bude schválený mafiánsky balíček.
Hlavná časť argumentácie na skrátené legislatívne konanie sa opiera o tvrdenie, že Európska únia od nás žiada, aby sme rýchle zmenili viaceré ustanovenia trestného práva. Pri tom Európska komisia od nás žiada, aby sme nemenili Trestný zákon a aby sme to nerobili v takomto skrátenom konaní. Naša vláda klame presne tým spôsobom, aký sa nachádza v utopickom románe Georga Orwella o totalitnom štáte 1984, Vojna je mier. Sloboda je otroctvo. Nevedomosť je sila, mafia... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Pani poslankyňa Kalmárová, je to presne tak, ako ste povedali, demokracia je založená na dodržiavaní pravidiel. Demokracia nie je iba to, že väčšina niečo odhlasuje a menšina sa tomu musí prispôsobiť, aj to je súčasťou demokracie, ale demokracia, najmä tá moderná demokracia, najmä fungujúca demokracia v sebe obsahuje aj dodržiavanie pravidiel a to dodržiavanie pravidiel je veľmi podstatné a to, ako sa tí, ktorí sú pri moci, tí, ktorí majú väčšinu, stavajú k dodržiavaniu pravidiel, je určujúce pre charakter demokracie. Či nad tým mávnu rukou ako Erik Tomáš a povedia, že ľudia na to zvysoka kašlú, lebo ľuďom je jedno, či sa niečo schváli v skrátenom legislatívnom konaní alebo nie, lebo veď, veď ľudia nakoniec ani nepoznajú tie parlamentné procedúry, alebo sa tie pravidlá dodržiavajú, alebo sa aspoň snažia dodržiavať. Lebo veď áno, každý robí chyby, niekto tie chyby robí, robí neúmyselne, niekto môže byť presvedčený, že tak, ako to, ako to robí, je to v poriadku, ale v takom prípade má aspoň snahu svoj postoj obhájiť. To vládna koalícia nerobí, čiže oni si uvedomujú, že to robia zle, uvedomujú si, že porušujú pravidlá.
A spomínali ste tie nálezy, nálezy ústavného súdu a ja teda chcem využiť, že je tu ako spravodajca prítomný pán poslanec Gašpar, ktorý nám sľubuje, že, že nám bude čítať tie nálezy, tak možnože už je ten čas, kedy by nám mohol prečítať a teda aby vám zdôvodnil, že prečo máme schváliť skrátené legislatívne konanie, lebo tie sú dôležité pre skrátené konanie.

Pani poslankyňa Kosová, ja by som sa vrátil aj k tej včerajšej časti vášho vystúpenia, kde ste hovorili o znásilňovaní legislatívneho procesu. Opäť je tam teda istá metafora, ktorú tam nachádzam, že vláde nezáleží na ženách, na ktorých je páchané násilie či už partnerské, alebo sexuálne. Vláde nezáleží na ženách, ktoré sú znásilňované, teda nezaoberá sa tým, že by sa redefinovala skutková podstata trestného činu znásilnenia tak, aby účinnejšie chránila ženy. Vláde záleží na znásilňovaní legislatívneho procesu, lebo to, čo sa tu deje, nie je nič iné ako znásilňovanie legislatívneho procesu. A cieľovou skupinou, ktorú chce táto vláda a vládna koalícia, parlamentná väčšina, ak to schvália, ochrániť, nie sú ženy, na ktorých je páchané násilie, nie sú deti, na ktorých je páchané násilie, ale sú kriminálnici, sú zločinci, sú korupčníci. To je cieľová skupina tejto vládnej koalície. V ich prospech sa snažia v skrátenom legislatívnom konaní zmeniť zásadným spôsobom Trestný zákon, znížiť sadzby, zrušiť špeciálnu prokuratúru a aby ochránili tú svoju cieľovku zločincov a korupčníkov, tak neváhajú znásilňovať legislatívny proces z hľadiska obsahu aj z hľadiska formy.

Ďakujem všetkým kolegom za reakcie vo forme faktických poznámok. Pôjdem asi od konca.
Pán poslanec Jakab aj pán poslanec Pollák, určite sa zhodneme, že tá voľba je veľmi dôležitá a podľa môjho názoru je dôležitejšie skôr to osobnostné hľadisko ako to, kto je koho nominantom, pretože aj medzi tými členmi komisie, ktoré sú nominovaní niektorými politickými stranami, sa nájdu ľudia, ktorí sú aj ľudsky, aj morálne, aj odborne na úrovni. Funkcia predsedu je, samozrejme, dôležitá, ale komisia je kolektívny orgán a verím, že aj zástupcovia opozičných strán, ako aj zástupcovia nezávislých inštitúcii prispejú k tomu, že tá komisia bude fungovať korektným spôsobom bez ohľadu na to, kto sa stane predsedom komisie, koho si zvolí parlamentná väčšina.
Pán poslanec Krátky včera hovoril o tom, že či by sa nemala stanoviť nejaká povinnosť alokovať nejakú časť finančných prostriedkov, ktoré dostávajú od štátu na analytické činnosti. No v zásade teoreticky je to dobrá myšlienka, napríklad v Nemecku majú nadácie pôsobiace pri politických stranách, ktoré dostávajú podporu aj od štátu, teda časť štátnej podpory pre strany, kde pre tieto nadácie, ktoré robia iné ako čisto politické činnosti, skôr vzdelávacie alebo výskumné, aj keď obávam sa, ako by to vyzeralo na Slovensku, keby sa niečo takéto zaviedlo.
A pani poslankyňa Kalmárová, súhlasím s tým, že treba si dávať pozor na to, čo hovoríte a čo si myslíte a keď ste len tak zo žartu povedali, že budete voliť pána Burdu, tak verím, že nebudete po tejto diskusii.

Pre prípad, že by pán poslanec Pročko chcel reagovať na tie pusinky, čo si dával s Ficom, tak spomínam to vo vystúpení v rozprave a dúfam, že sa k tomu vo faktickej vyjadrí. (Potlesk.)
Chcel by som zareagovať na veci, ktoré, ktoré zazneli v rozprave a ktoré sa týkajú kandidátov alebo teda členov komisie, o ktorých budeme hlasovať až v utorok teda, škoda, že tu nie je pán poslanec Kéry, lebo aj naňho som chcel zareagovať, ale tak snáď si to aspoň dodatočne vypočuje. Najprv by som zareagoval na pána poslanca Šmilňáka, ktorý prišiel tu s takou úvahou, že post predsedu komisie by mal automaticky patriť opozícii. No môžme, môžme sa o tom porozprávať, aj pán poslanec Jakab, myslím, prišiel s ideou zase, že, že by si členovia komisie mali voliť, voliť predsedu. Áno, samozrejme, že je tu riziko, že keď parlament volí, volí predsedu komisie, tak predseda komisie môže mať nejaký vzťah k parlamentnej väčšine, teda, teda k vláde. Ale nemyslím si, že to musí byť automaticky zlé.
Doterajším predsedom štátnej komisie bol pán Ladislav Orosz. Pán Ladislav Orosz je nominantom predsedu Ústavného súdu, bol zvolený v minulom volebnom období koaličnou väčšinou OĽANO, SME RODINA, SaS a, a ZA ĽUDÍ, teda neviem presne, kto ako hlasoval, lebo však voľby boli tajné, a Ladislav Orosz je človek, ktorý má stranícku minulosť v Strane demokratickej ľavice, kde bol kedysi aj, aj Robert Fico. Napriek tomu ho zvolila koalícia, ktorá nastúpila po, po odchode SMER-u od moci, a myslím si, že zastával tú funkciu, funkciu dobre a dôstojne a neregistrujem žiadne výhrady k jeho, k jeho pôsobeniu na cel... na čele štátnej komisie, a keď sme si preberali osvedčenia o zvolení a podávali sme si, a podávali sme s ním ruky, tak nikto s tým nemal problém, že, že podáva ruku, že mu podáva ruku človek ako je pán, pán Orosz. A nebol nominantov opozičnej strany, bol nominantom predsedu Ústavného súdu. Rovnako ako pán Marián Giba je nominantom predsedu Najvyššieho správneho súdu, KDH sa dohodlo, že, že ho bude voliť, je to úplne v poriadku, že teda ak, ak by sa stal pán Giba, ktorý je kvalifikovaným právnikom, rešpektovaným, predsedom komisie, tak, tak tiež by to nebol problém, že ho nenavrhla opozícia alebo nenavrhla ho koalícia, a myslím si, že by to bol tiež dobrý kandidát, ja, ja budem tiež voliť Tomáša Hubináka, na ktorého podpore sme sa v rámci poslaneckého klubu SaS dohodli.
No ale teraz to, čo som chcel, a neprišiel pán poslanec Kéry, škoda, tak potom ho pozdravujte, keď hovoril o tom pánovi Burdovi, členovi komisie za HLAS, že on neregistruje, že by on nejako tak ako prelietaval medzi, medzi tým, že kto je práve pri moci. No tak ja by som pár vecí rád pripomenul. Pán Burda ako dekan právnickej fakulty a teda v mene oprávneného subjektu navrhol Daniela Lipšica za špeciálneho prokurátora. Navrhol ho niekedy v decembri v roku 2020 a nebol to asi prejav blízkosti SMER-u, ani vtedy už existujúcemu HLAS-u, ktoré boli zúrivo proti, proti Danielovi Lipšicovi. Ak by sme z toho teda mali usudzovať, že bol blízky nejakej strane, no tak bol asi blízky alebo chcel urobiť nejaké priateľské gesto voči, voči OĽANU, keďže, keďže Daniel Lipšic pôsobil v poslaneckom klubu OĽANO, nie už v tom čase, ale v predchádzajúcom volebnom období, kým neodišiel, neodišiel z parlamentu. V priebehu minulého volebného obdobia, priznám sa, že som ani raz nezaznamenal, že by pán dekan Burda vystúpil s návrhom zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry. On často obhajoval rozhodnutia generálneho prokurátora Maroša Žilinku a zrejme aj kritizoval nejaké, nejaké kroky špeciálnej prokuratúry, ale naozaj si nepamätám jedinýkrát, že by prišiel s tým, že navrhuje zrušiť špeciálnu prokuratúru alebo po... podporuje zrušenie špeciálnej prokuratúry. A teraz prišiel s tým, ale už po voľbách, po voľbách, keď vládne SMER, HLAS a SNS, tak prišiel s tým, že on navrhol a odporučil, a neviem, aké slová použil, a odporučil vláde čo najskôr zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry. A vyjadril sa veľmi dehonestujúco voči špeciálnej prokuratúre, nielen voči Danielovi Lipšicovi, ale voči celej špeciálnej, špeciálnej prokuratúre a voči prokurátorom, ktorí tam, ktorí tam robia, ktorí tam bojujú s najťažšími kriminálnikmi.
Takže máme tu niečo ako ústretové gesto voči OĽANU v decembri 2020, keď pán Burda navrhol Daniela Lipšica, teraz tu máme veľmi ústretové gestá voči SMER-u a HLAS-u a dokonca je pán Burda nominantom HLAS-u v Štátnej komisii pre voľby. Opäť v čase, keď je, keď je, SMER aj HLAS sú vládne strany. No ale boli aj nejaké veci medzitým. A jedna z tých vecí, ktorá bola medzitým, že v priebehu volebného obdobia bol pán dekan Burda blízkym človekom inej koaličnej strany, dokonca ja som ho zažil, že chodil na rokovania za tú koaličnú stranu, keď sme sa bavili v rámci koalície o novelizácii Trestného zákona. Nechodil už za OĽANO, HLAS ani SMER vtedy neboli koaličné strany, nebolo to SaS, nebolo to ZA ĽUDÍ, bola to SME RODINA. Čiže v istom období, keď SME RODINA bola svojím spôsobom najmocnejšia parlamentná strana, lebo raz sa dohodla s OĽANO, raz sa dohodla s celou koalíciou, raz sa dohodla s opozíciou, tak vtedy (reakcia z pléna), vtedy pán Burda, som ho zažil, teda nevravím, že toto bolo .... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.), ale zažil som rokovanie ako štátny tajomník ministerstva spravodlivosti, keď pán Burda bol natoľko blízky SME RODINE, že SME RODINA poslala pána Burdu na rokovania a povedala, že však keď sa dohodnete s ním, tak my s tým budeme súhlasiť.
Keď som si teda pozeral, že čo pán Burda hovoril o, o špeciálnej prokuratúre v minulosti, tak, tak ma to veľmi prekvapilo, lebo hľadal som, že či, či v minulosti kritizoval, kritizoval špeciálnu prokuratúru. Ale našiel som, čo hovoril v decembri 2020, keď navrhol Daniela Lipšica, hovoril že: Pri rozhodovaní o nominovaní Lipšica sa zaoberal dvoma zásadnými otázkami. Jednou z nich bolo, či má byť na tomto poste prokurátor alebo neprokurátor. Teraz aj citát: „Ak to má byť neprokurátor, tak potom Daniel Lipšic, pretože vďaka jeho politickej a právotvornej činnosti v minulosti boli do právneho poriadku uvedené viaceré inštitúty, ktoré sa úspešne používajú v boji proti organizovanému zločinu vrátane inštitútu Špecializovaného trestného súdu a špeciálnej prokuratúry," priblížil Burda. „Aj napriek tomu, že je advokát, spôsob jeho myslenia, ktoré je aj verejne prezentované, skôr v mnohých oblastiach pripomína myslenie orgánov činných v trestnom konaní," doplnil. Burda sa zaoberal aj tým, či bude Lipšic naozaj nezávislý vzhľadom na to, že bol donedávna politicky činný, citát: „Odpoveď, ktorú mi dal, ma presvedčila, že áno," poznamenal, „bude nezávislý."
To je agentúrna správa 16. decembra 2020, kde Eduard Burda hovorí o tom, že ako úspešné orgány sú špeciálny, špeciálna prokuratúra a Špecializovaný trestný súd v boji proti organizovanému zločinu. Čiže vtedy hovoril, že sú to dôležité orgány, teraz hovorí, že ich treba zrušiť. Vtedy to hovoril, lebo to, áno, vyhovovalo vtedy vládnej koalícii, lebo vládna koalícia chcela, aby sa bojovalo proti korupcii, teraz vládna koalícia chce zrušiť boj proti korupcii, tak aj pán dekan Burda je, je za zrušenie špeciálnej prokuratúry a verejne to podporuje, pozdravujem pána poslanca Kéryho.
Chcel som aj hovoriť ešte o dôležitosti štátnej komisie, o, o tom, aké dôležité sú demokratické voľby, ak by ste niekto na mňa chceli reagovať, o dôležitosti inštitúcií ako takých a o dôvere k inštitúciám, teda vo veciach, ktoré som hovoril v tom prvom, prvom vystúpení, ale, bohužiaľ, koalícia rozkladá inštitúcie takým tempom, že dôveru verejnosti likviduje. (Potlesk.)

Pán poslanec Pročko, ja by som vo faktickej poznámke k vášmu vystúpeniu rád prepojil dve témy, o ktorých ste hovorili, ktoré zdanlivo nesúvisia, ale ony, ony súvisia. Jedna je pán dekan právnickej fakulty Eduard Burda, ktorý je nominantom HLAS-u v Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán, a druhým, alebo druhým bodom, o ktorom ste hovorili a vyzvali ste nás, aby sme reagovali aj na ten druhý bod, je skrátené legislatívne konanie k zrušeniu alebo k vládnemu návrhu na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. No ako tieto dva body súvisia. No súvisia tak, že pán dekan právnickej fakulty Burda, ktorý je zároveň členom Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán za politickú stranu HLAS – sociálna demokracia verejne podporuje zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, dokonca hovorí, že treba čo najskôr zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry a podporuje tým pádom aj ten postup, ktorý volila vládna koalícia, že v skrátenom legislatívnom konaní ide zrušiť úrad pre, Úrad špeciálnej prokuratúry. Je to niečo úplne škandálne o to viac, ak toto prichádza od právnika, od právnika, ktorý stojí na čele fakulty, ktorá vychováva budúcich právnikov a je schopný podporiť takúto právnu nehoráznosť.

Pán poslanec Hlina, vnímam to tak, že si chcel vo svojom vystúpení zdôrazniť dôležitosť verejných inštitúcií, o ktorej sme viacerí hovorili v rozprave k tomuto bodu, ktorým je voľba predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Išiel si na to trochu netradične cez neodvetranosť toaliet v budove Národnej rady, ale vnímam to ako metaforu a pomerne výstižnú metaforu správania sa ľudí, ktorí sú pri moci. Ľudí, ktorí stanovujú pre iných pravidlá a sami tie pravidlá nedodržiavajú. V tomto prípade asi tú normu, ktorá stanovuje požiadavku na odvetranosť či neodvetranosť toaliet, nestanovili priamo poslanci Národnej rady v zákone, ale stanovila ich hygiena, respektíve nejaká inštitúcia, ktorá svoju legitimitu a postavenie odvíja od Národnej rady, a Národná rada pravidlo, ktoré je všeobecne platné, nedodržiava. A tak je to aj s mnohými inými vecami, keď sa verbálne deklaruje, a ja som teda citoval vo svojom vystúpení z vystúpení pána predsedu Národnej rady Pellegriniho, že nejaká inštitúcia je dôležitá, no ale dôležitá je vtedy, keď niekomu potriasame rukou, ale keď ide o to, že mi vyhovuje, ak ostáva Ústavný súd celé mesiace v neúplnom zložení, no tak zrazu už tá inštitúcia až taká dôležitá nie je. Dobrá metafora.

Pani poslankyňa Kolíková, no škoda, strašná škoda, že sa natiahlo tvoje vystúpenie o tie dve minúty, mohol tu ešte byť pán predseda Národnej rady Pellegrini a po tom, čo si ho ty vyzývala, aby už teda neodkladal to bezodkladné vyhlásenie voľby kandidáta na sudcu Ústavného súdu, keďže miesto sa uvoľnilo, tak ja som sa chcel teda pripojiť k tvojej výzve a chcel som teda pánovi predsedovi Národnej rady aj touto formou pripomenúť, že spôsob, akým pristupuje k tomu voľnému miestu na Ústavnom súde, ktoré sa uvoľnilo 1. októbra, a pán predseda Národnej rady je predsedom Národnej rady od 25. októbra a podľa zákona mal povinnosť bezodkladne vyhlásiť voľbu kandidáta na miesto Ústavného súdu a nespravil to doteraz napriek tomu, že zjavne si už uvedomuje, že má túto povinnosť a že nemôže to odkladať donekonečna. Tak nespravil to teraz, mohol to spraviť dnes, mohol to spraviť zajtra, mohol to spraviť pozajtra, on to spraví až budúci týždeň. Tvrdí, že sa pred tým musí stretnúť alebo stretne s predsedom Ústavného súdu, ale na to opäť nie je žiadny, žiadny dôvod, tam nemajú čo spolu riešiť, jediné, čo je potrebné, aby predseda Národnej rady vydal rozhodnutie, ktoré je pár riadkov, kde bude konštatovať, že sa uvoľnilo miesto alebo zanikla funkcia sudcovi a vyhlasuje voľby.

Ja ďakujem za všetky štyri faktické poznámky reagujúce na moje vystúpenie.
Pán poslanec Jakab, zaujímavé otázky, ak by bolo viac ako desať subjektov zastúpených v Národnej rade, ako by sa to rozdelilo a je otázka, či by nebolo lepšie zmeniť ten systém voľby predsedu z Národnej rady, kde má koalícia väčšinu, na samotnú komisiu, kde je parita, aj sú tam zastúpené nezávislé inštitúcie. Sú to dobré otázky, ale ja na ne nebudem odpovedať, lebo my tu vyčítame koalícii, že mení zákony v skrátenom legislatívnom konaní ak by som si nejakú odpoveď behom tých šiestich minút, od kedy boli tie otázky položené, tak tiež by to bola len taká odpoveď v skrátenom legislatívnom konaní. Jednoducho, jednoducho neviem na to hneď bezprostredne, bezprostredne odpovedať, ale sú to otázky, ktoré si zaslúžia pozornosť, samozrejme.
Pani poslankyňa Plaváková, áno, na jednej strane pán Pellegrini nerešpektuje požiadavku zákona bezodkladne vyhlásiť voľbu kandidátov na uvoľnené miesta ústavných sudcov, na druhej strane tu cez množstvo skrátených legislatívnych konaní reagujú veľmi rýchlo. Ale teda v mojich očiach slovu bezodkladne najviac zodpovedajú tie čistky, ktoré robil hneď po voľbách v Policajnom zbore minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. To bolo naozaj bezodkladne.
Pán poslanec Pročko, tá komisia nespravuje financie, kontroluje financie, áno, treba sa na to dávať pozor, ale všetky strany tam majú zastúpenie.
Pani poslankyňa Škopová, ja súhlasím s Václavom Havlom, že pravda a láska musia zvíťaziť nad lžou a nenávisťou a verím, že nakoniec zvíťazia, ale niekedy to trvá veľmi dlho.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, o niekoľko desiatok minút budeme voliť predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Je to orgán, o ktorom možno mnohí slovenskí občania vôbec nevedia a predsa je nesmierne dôležitý pre podstatu demokratického politického zriadenia. Tou podstatou je dôvera ľudí v štát, v demokraciu, v to, že ich vôľa vyjadrená vo voľbách či v referende je skutočne bezvýhradne rešpektovaná. Toto netvrdím ja, aj keď s tým súhlasím, toto povedal začiatkom decembra pri skladaní sľubu členov, nových členov štátnej komisie pre kontrolu, pre voľby a kontrolu financovania politických strán predseda Národnej rady pán Peter Pellegrini a ešte raz zopakujem, že ja s ním v tejto veci veľmi súhlasím, lebo Štátna komisia je dôležitým orgánom a mali by sme jej venovať patričnú pozornosť. Tento typ volieb častokrát v Národnej rade prebehne tak, že k tomu nikto nevystúpi, ale myslím si, že je to nesprávne, pretože inštitúcie sú dôležité z hľadiska dôvery verejnosti v podstatu demokratického zriadenia, ako to, ako o tom hovoril pán predseda Národnej rady, a preto by sme na tému štátnej komisie mali stratiť pár slov a stratiť trošku času, najmä v období, keď sa iné inštitúcie štátu deštruujú miesto toho, aby sa posilňovali a aby sa budovala dôvera v tieto inštitúcie, ktoré sú dôležité pre demokratický právny štát, či už ide o nedávno schválený a už aj pani prezidentkou vetovaný kompetenčný zákon, ktorý narúša nezávislosť takých inštitúcií ako je Štatistický úrad Slovenskej republiky alebo Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, alebo takmer narušil protimonopolný úrad, alebo či už ide o takú dôležitú inštitúciu vo vymáhaní práva a ochrane občanov pred páchaním kriminality prostredníctvom postihovania trestného stíhania zločincov ako je Úrad špeciálnej prokuratúry, o návrhu na zrušenie ktorého tu dnes diskutujeme už tretí deň.
Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán bola zriadená v roku 2014, keď bol schválený nový zákon, nový volebný zákon, ktorý integroval dovtedy roztrieštenú právnu úpravu týkajúcu sa jednotlivých typov volieb a nahradil aj ústredné volebné komisie, ktoré existovali osobitne pre každý typ volieb a samostatne pre, pre referendá. Jednou, jednou štátnou komisiou v minulosti do ústredných volebných komisií kandid... delegovali svojich zástupcov kandidujúce politické strany, teda bez ohľadu na to, aký výsledok nakoniec tá-ktorá strana dosiahla, mala v ústrednej volebnej komisii svojho zástupcu. V štátnej volebnej komisii je desať zástupcov politických strán, ale iba parlamentných politických strán, a plus sú tam štyria zástupcovia iných dôležitých verejných inštitúcií ako je Ústavný súd, Najvyšší správny súd, Generálna prokuratúra a Najvyšší kontrolný úrad, ktorých predsedovia, respektíve generálny prokurátor, delegujú svojich zástupcov do komisie.
Tých desať zástupcov parlamentných politických strán je delegovaných podľa pomerného princípu ako sú strany zastúpené v Národnej rade, ale zároveň je tam dôležitý moment, že je tam zabezpečená parita, teda päť z týchto zástupcov zastupuje strany vládnej koalície, päť zástupcov strany opozície a má to tak byť v priebehu celého volebného obdobia. A ak sa to zmení, ak sa zmení pomer síl v parlamente, tak sa zmení aj, aj, aj zloženie komisie, respektíve zastúpenie, zastúpenie tých členov, ktoré zastupujú parlamentné, parlamentné politické, politické strany.
Jej činnosť riadi predseda komisie, ktorého budeme už o malú chvíľu voliť v tajnej voľbe, od iných volieb sa voľba člena alebo predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán líši v tom, že tam nie sú tí, tí kandidáti navrhnutí, ani sa sami neuchádzajú o to, aby, aby sa stali predsedom, ale sú volení spomedzi všetkých členov štátnej komisie, ktorých je, ktorých je štrnásť. Preto aj ten proces voľby je odlišný od iných typov volieb, ktoré prebiehajú v Národnej rade Slovenskej republiky, kde bývajú aj verejné vypočutia, ktorí sú, ktoré sú takisto dôležitým inštitútom na preverenie kvality uchádzačov o verejné funkcie, tak túto fázu nemáme pri tejto voľbe, ale to neznamená, že by sme si nemali nič povedať o inštitúcii, ktorú volíme alebo ktorej predsedu volíme, respektíve, respektíve o aj o uchádzačoch, ktorí sa uchádzajú o nejakú funkciu, alebo respektíve kandidátoch, ktorí sú volení.
Čo robí štátna komisia? Štátna komisia v zmysle zákona preskúmava, registruje kandidátne listiny pre voľby do Národnej rady, do Európskeho parlamentu, dohliada na pripravenosť volebných komisií nižších stupňov, riadi odborný sumarizačný útvar, kontroluje financovanie politických strán, financovanie a vedenie volebnej kampane. Je odvolacím orgánom proti rozhodnutiam ministerstva vnútra vydaným podľa osobitných predpisov vo veciach financovania politických strán, vo veciach volebnej kampane, prerokúva pridelenie vysielacích časov v televíznom a rozhlasovom vysielaní počas volebnej kampane, zisťuje a zverejňuje priebežné a celkové výsledky volieb, vyhotovuje zápisnicu o výsledku volieb, vydáva kandidátom zvoleným za poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a poslancom Európskeho parlamentu osvedčenie o zvolení za poslancov, vyhlasuje nastúpenie náhradníka za poslanca Európskeho parlamentu, oznamuje predsedovi Národnej rady nastúpenie náhradníka alebo, alebo neuplatňovanie mandátu v prípade, v ktorom to ustanovuje zákon v osobitných častiach, poskytuje politickým stranám a kandidátom metodickú pomoc a poradenstvo o pravidlách financovania politických strán a pravidlách financovania volebnej kampane a zaujíma stanovisko k týmto, k týmto pravidlám.
Čiže áno, tak ako povedal pán predseda Národnej rady Peter Pellegrini, je to orgán, o ktorom možno mnohí slovenskí občania vôbec nevedia alebo veľa nevedia a predsa je nesmierne dôležitý pre podstatu demokratického politického zriadenia. Tou podstatou je dôvera ľudí v štát, v demokraciu v to, že ich vôľa vyjadrená vo voľbách či v referende je skutočne a bezvýhradne rešpektovaná. Ešte raz, s týmto sa dá, s týmto sa dá súhlasiť, ale rovnako je dôležité, aby sme takto zodpovedne, ako to zodpovedá slovám pána predsedu Národnej rady, pristupovali aj k iným inštitúciám, na ktoré má Národná rada a my ako poslanci a poslankyne Národnej rady vplyv.
Jednou z takých inštitúcií, ktoré sú tiež nesmierne dôležité pre podstatu demokratického zriadenia, je napríklad Ústavný súd. Ústavný súd od 1. októbra tohto roku funguje v nekompletnom zložení, pretože ústavná sudkyňa pani Laššáková sa vzdala funkcie ústavnej sudkyne ku koncu septembra, oznámila to začiatkom septembra a v zmysle zákona o rokovacom poriadku voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu vyhlasuje predseda Národnej rady bezodkladne po zániku funkcie sudcu Ústavného súdu. Čiže keď to bolo od 1. októbra, no mohli by sme sa spýtať, či nemal už pán Boris Kollár, ktorý bol predsedom Národnej rady až do ustanovujúcej schôdze novej Národnej rady, vyhlásiť tú voľbu, ale povedzme, že bolo to po voľbách, a teda nemuselo byť žiadúce, aby, aby dosluhujúci predseda Národnej rady, ktorý sa ani nestal novým poslancom, vyhlasoval voľbu, lebo je to už vec, ktorú bude riešiť nový parlament, ale povedzme od konca, konca októbra, 25. alebo kedy bola schôdza, už máme tu nového predsedu Národnej rady a ten mal bezodkladne vyhlásiť voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu, pretože v tom čase už viac ako tri týždne bolo neobsadené miesto člena alebo teda sudcu, sudcu Ústavného súdu. Pán Peter Pellegrini tak, žiaľ, neurobil napriek tomu, že vo vzťahu k Štátnej komisii pre kontrolu, pre voľby a kontrolu financovania politických strán tvrdí, že je to nesmierne dôležitý orgán pre podstatu demokratického politického zriadenia, určite by to tvrdil aj o Ústavnom súde, ale ani v októbri, ani v novembri a ešte teraz ani začiatkom januára nevyhlásil voľbu, včera alebo predvčerom povedal, že vyhlási budúci týždeň napriek tomu, že od decembra bol na to upozorňovaný, že to miesto je, miesto je uvoľnené a že teda má povinnosť bezodkladne vyhlásiť, vyhlásiť voľbu, teda moja poslanecká kolegyňa z klubu SaS Mária Kolíková ho k tomu dôrazne vyzývala, až teraz sľúbil, že budúci týždeň niečo vyhlási.
Bezodkladne síce v zákone nie je definované, ale bezodkladne určite neznamená dva a pol alebo tri a pol mesiaca. Len pre porovnanie, 13. mája 2020 sudca Mojmír Mamojka tiež oznámil, že sa vzdáva funkcie sudcu Ústavného súdu k 31. máju 2020 a 10. júna 2020 vyhlásil novú voľbu predseda Národnej rady vtedajší pán Boris Kollár. Desať dní. Mohlo to byť rýchlejšie, ale bolo to desať dní, to bezodkladne je. To, čo spravil pán predseda Národnej rady Pellegrini, bezodkladné evidentne nebolo a je to o to zarážajúcejšie, že sú situácie, keď si aj pán Pellegrini uvedomuje, že je veľmi dôležité, aby taká dôležitá inštitúcia ako Ústavný súd bola obsadená a aby bola obsadená čo najskôr a tu opäť by som zacitoval jeho slová, ktoré povedal ako premiér v septembri 2019, keď tvrdil: „Čím skôr zvolíme zvyšných kandidátov na sudcov Ústavného súdu, tým lepšie. Je dôležité, aby bol Ústavný súd čo najskôr v plnom počte, pretože podania tam prichádzajú každý deň. V každej demokratickej krajine je dôležité, aby orgán, ktorý má bdieť nad spravodlivosťou a dodržiavaním ústavy, fungoval v plnom počte." Toto hovoril Peter Pellegrini ako predseda vlády v septembri 2019, v októbri, v novembri a decembri 2023 sa na vec ako predseda Národnej rady, ktorý je zodpovedný za to, aby vyhlásil voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu, pozeral úplne inak. Tvrdil napríklad v decembri: „Počkám si najprv na uzavretie tejto diskusie," hovoril o rozšírení počtu sudcov, „a potom sa spolu s pánom predsedom Ústavného súdu vrhneme aj na to jedno meno. Dovtedy to určite niekoľko mesiacov pán Fiačan a Ústavný súd vydržia."
Čiže pod zámienkou, že poďme diskutovať o zmene počtu ústavných sudcov, lebo Ústavný súd nestíha robiť to, čo, to, čo, to, čo má, zdržoval, odkladal vyhlásenie voľby, vymyslel si nejaký neexistujúci problém, lebo aj predseda Ústavného súdu pán Fiačan hovorí, že navýšenie počtu ústavných sudcov nie je riešenie. Nevraviac o tom, že by to vyžadovalo zmenu ústavy, lebo počet ústavných sudcov je zadefinovaný v ústave, tak bolo by dobré, keby aj najvyšší ústavní činitelia pristupovali konzistentnejšie k tomu, že sú tu dôležité inštitúcie, ktoré majú riadne fungovať a aby mohli riadne fungovať, tak musia byť obsadené a keď je tam nejaké voľné miesto, tak je potrebné čo najskôr to miesto obsadiť a nepristupovať k tomu účelovo, že v septembri 2019, kedy ešte neboli navolení všetci ústavní sudcovia a v septembri 2019 končilo volebné obdobie, keď bol SMER vládnou a najsilnejšou vládnou a premiérskou stranou a blížili sa voľby, v ktorých už tušil, že môže prísť o moc, tak vtedy Peter Pellegrini si uvedomoval, že je potrebné čo najskôr obsadiť voľné miesta na Ústavnom súde, ale mám takú vážnu pochybnosť, že to bolo preto, aby naozaj Ústavný súd mohol fungovať v plnom zložení. Bolo to skôr preto, že sa končilo volebné obdobie, v ktorom SMER mal väčšinu v parlamente a keďže parlament volí kandidátov, z ktorých potom prezident alebo prezidentka vyberá, tak chcel, aby SMER-om dominovaný parlament zvolil tých kandidátov.
Teraz síce zase tu máme situáciu, že SMER je najsilnejšou stranou vládnej koalície, ale končí sa čoskoro funkčné obdobie pani prezidentky Čaputovej a ak sa bude ten proces voľby naťahovať a on sa ešte bude naťahovať, tak sa môže stať, že z tých kandidátov, ktorých zvolí Národná rada, už nebude vyberať pani prezidentka, ale bude vyberať jej nástupca, ktorý nevieme v tejto chvíli, kto bude, a možno si pán Pellegrini myslí, že tým novým prezidentom bude on. Lebo určite musia dostať uchádzači o post kandidáta čas na to, aby sa prihlásili, to nebude týždeň, to nebudú dva týždne, to bude pravdepodobne mesiac, potom zo zákona je tam lehota 45 dní, kedy musia byť zverejnené materiály uchádzačov na post kandidáta na sudcu Ústavného súdu na webe Národnej rady, potom prebehnú verejné, verejné vypočutia a potom prebehne proces voľby v parlamente, ktorý takisto nemusí byť na prvý raz, na prvý raz úspešný, to sa môže stať samozrejme, ale je zodpovednosťou predsedu Národnej rady, že niekoľko týždňov, v podstate v tejto chvíli už dva a pol mesiaca odkladal svoju povinnosť bezodkladne po zániku funkcie sudcu Ústavného súdu vyhlásiť voľbu kandidáta.
Takto by sme sa k dôležitým štátnym inštitúciám správať nemali a opakujem, že Ústavný súd je pomerne alebo je rovnako dôležitou a teda v skutočnosti ešte dôležitejšou štátnou inštitúciou ako Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, určite spĺňa tú definíciu, ako o nej hovoril Peter Pellegrini v decembri 2023 pri vymenovaní nových členov komisie, alebo ako hovoril o Ústavnom súde v septembri 2019, keď mu išlo o to, aby, aby sa čím skôr doobsadilo to miesto. Inak sa správa, keď, keď má potrebu odďaľovať a keď, keď mu nevyhovuje, aby čím skôr bolo obsadené, obsadené miesto, ako vo vzťahu k voľbe kandidáta na, na sudcu Ústavného súdu postupoval až doteraz a vlastne ani teraz nie je tá voľba vyhlásená, pričom je to naozaj jednoduché, jednoduché, jednoduchý dokument, ktorý je na jednu stranu necelú, ktorú by v priebehu dvoch hodín, hodiny, pol hodiny dokázal niekto, niekto napísať, prečítať, skontrolovať, podpísať a zverejniť.
Ale toto, bohužiaľ, nie je jediná inštitúcia, ktorá je dôležitá v demokratickej spoločnosti, dôležitá z hľadiska demokratického právneho štátu, v ktorej sa súčasná vládna koalícia a jej predstavitelia správajú čisto účelovo. Ďalšou inštitúciou, ktorá je tu na stole, a nebudem sa vracať už k tomu štatistickému úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, k tomu sa určite vrátime v rozprave o pani prezidentkou vetovanom kompetenčnom zákone, ale ďalšou takou inštitúciou, ktorej dôležitosť je spochybňovaná, keď to vládnej koalícii nevyhovuje, je Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. To je priam paradoxné, že ide o inštitúciu, ktorá bola do zákona presadená v tom pred predchádzajúcom volebnom období, keď vládol SMER, začali sa tie práce ešte keď bol premiérom Robert Fico, dokončili sa a zákon bol schválený za premiérovania Petra Pellegriniho, Úrad pre ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti bol zriadený preto, že dovtedajšia právna úprava bola vyhodnotená ako nedostatočná pre oznamovanie protispoločenskej činnosti. Prebehlo výberové konanie cez komisiu na úrade vlády, boli vybrané kandidátky, z ktorých vtedajšia Národná rada nedokázala zvoliť žiadnu, tak opäť prebehol ten proces, opäť boli vybraní kandidátka a kandidát, opäť Národná rada nedokázala zvoliť, ale z tých dvoch nakoniec Národná rada v predchádzajúcom volebnom období si vybrala súčasnú predsedníčku úradu pani Zuzanu Dlugošovú, opäť ako produkt výberového konania ešte z čias vlády Petra Pellegriniho, ona vytvorila Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a snaží sa zefektívniť tento Úrad ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a opäť to nebol problém pokiaľ, pokiaľ sa to nedotýka bytostných záujmov súčasnej vládnej koalície a jej blízkych ľudí, a to sa, samozrejme, ako už, ako už vieme, dotýka, lebo ochrana bola poskytnutá aj vyšetrovateľom okolo Jána Čurillu a ďalším policajným funkcionárom, ktorí vyšetrovali korupčnú činnosť z čias vlád SMER-u, a zrazu to začal byť problém, keď, keď minister vnútra Šutaj Eštok začal čistky v Policajnom zbore a tieto čistky sa dotkli aj vyšetrovateľov a policajtov a policajných funkcionárov, ktorí mali ochranu podľa zákona o ochrane oznamovateľov a voči ktorým nebolo možné robiť pracovnoprávne úkony bez súhlasu úradu, tak minister vnútra Šutaj Eštok ignoroval zákon o ochrane oznamovateľov, ignoroval Úrad na ochranu oznamovateľov a bez toho, aby si vyžiadal jeho súhlas, tak postavil vyšetrovateľov mimo službu. Tvrdil, že zákon neporušil, ale keď mu aj samotný úrad, respektíve jeho predsedníčka povedali, že postupoval v rozpore so zákonom a že nemal ignorovať ten zákon, potom mu to povedali aj, aj niektoré súdy, tak to mu nestačilo a dokonca teraz sme sa dozvedeli, že, že ani rozhodnutia súdov nie sú rešpektované, ani tí vyšetrovatelia, pri ktorých súdy zrušili to postavenie mimo štátnej služby, nie je im vyplácaná mzda taká ako im, ako im má byť vyplácaná. Minister doteraz nerozhodol o rozklade, hoci už uplynulo viac ako šesťdesiat dní, počas ktorých o rozklade voči svojim rozhodnutiam mal rozhodnúť. A dokonca v skrátenom legislatívnom konaní v rámci mafiánskeho balíčka prichádza vláda s tým, že treba oklieštiť ochranu oznamovateľov, treba obmedziť pôsobnosť úradu voči policajtom, ale aj celkovo skomplikovať ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, aby sa im jednoducho, jednoduchšie robili, robili čistky, lebo majú na tom záujem.
Čiže keď si myslia, že je to len tak, tak, tak sa chvália novým úradom, chvália sa tým, že, že ideme prijímať účinnejšiu ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ale keď sa ukáže, že ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti môže ohroziť ich záujem vyčistiť políciu a zastaviť vyšetrovania korupčných káuz z čias ich predchádzajúcich vlád, tak zrazu je to problém, zrazu ignorujú zákon, ignorujú úrad, ktorý bol legislatívne zadefinovaný do slovenského právneho systému počas ich vlády, nerešpektujú jeho rozhodnutia a idú, idú ho oklieštiť, oklieštiť jeho právomoci, znížiť možnosti ochrany oznamovateľov korupčnej a protispoločenskej činnosti.
Čiže takto sa to robiť nemá. Inštitúcie sú dôležité, dôležitá je aj Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ktorej predsedu budeme o chvíľu, o pár desiatok minút zrejme voliť, ale mali by sme sa k nim správať ako k dôležitým nielen pri slávnostných príhovoroch, keď menujeme ich členov a potriasame im ruky a hovoríme, aký je to dôležitý orgán. Mali by sme sa reálne, aj keď sme pri moci, keď môžeme rozhodovať o tom, že budeme meniť ich právomoci alebo budeme ignorovať rozhodnutia dôležitých inštitúcií, mali by sme sa správať tak, ako sa majú politici správať k dôležitým inštitúciám. A to, bohužiaľ, vládna koalícia nerobí. Vládna koalícia robí presný opak toho. Vládna koalícia nabúrava dôveru verejnosti v dôležité verejné inštitúcie. Ešte raz, ešte raz tu zacitujem toho Petra Pellegriniho: „Je to orgán, o ktorom možno mnohí slovenskí občania vôbec nevedia a predsa je nesmierne dôležitý pre podstatu demokratického politického zriadenia. Tou podstatou je dôvera ľudí v štát, v demokraciu. Neoslabujme dôveru ľudí v štát a demokraciu."
My v tejto chvíli nemáme na to dosť hlasov, aby sme zabránili vládnej koalícii oslabovať dôveru ľudí v štát a demokraciu, ale máme hlas na to, aby sme sa ozvali, keď sa tak deje, aby sme na to upozorňovali, aby sme proti tomu protestovali, aby sme svoj hlas zdvihli v parlamente, keď tú možnosť máme, aj keď obmedzenú skráteným legislatívnym konaním, aj na námestiach, kde to budeme robiť nielen sami, ale aj spolu so slovenskou verejnosťou.
Ďakujem. (Potlesk.)