Videokanál poslanca

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vystupujem ako poslanec z klubu SaS, hoci som z OKS, to sú také paradoxy. Kým začnem, tak by som, tak by som ešte teda rád povedal niečo na margo faktických poznámok. Tie faktické poznámky majú reagovať na predrečníka, ale nijako z rokovacieho poriadku nevyplýva, že keď poslanec reaguje faktickou poznámkou na predrečníka, že sa nemôže obrátiť na niekoho ďalšieho, napríklad na predsedu HLAS-u ako prezidentského kandidáta alebo trebá.. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prosím, reagujte k téme, ďakujem pekne za túto pripomienku, ale naozaj musíte reagovať k téme a témou nie je vedenie schôdze, ďakujem pekne.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Mne tu už chýbalo, že pán poslanec alebo podpredseda Blaha nejako nereaguje, iba dáva slovo, tak konečne sme si ho užili v pôvodnom zne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Ešte raz vás poprosím, podľa rokovacieho poriadku aby ste sa venovali téme. (Reakcie z pléna.)

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Sa, ja sa venujem téme, venujem sa tomu, ako prebieha rozprava k vetu pani prezidentky, čo sa týka kompetenčného zákona.
V súlade s § 37 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku by som chcel navrhnúť, aby sa o troch pripomienkach pani prezidentky hlasovalo oddelene, dávam teda na vedomie pánovi spravodajcovi, dúfam, že si to poznačí. No a teraz vecne k bodu, o ktorom rokujeme, teda k vetu pani prezidentky.
Chcel by som využiť túto príležitosť na to, aby som sa pani prezidentke poďakoval za spôsob, akým vykonáva svoju ústavou danú právomoc vrátiť Národnej rade zákon s pripomienkami. Myslím to aj vo vzťahu k tomuto konkrétnemu vetu, ktoré sa týka novely kompetenčného zákona a ďalších zákonov, ktoré sú k nemu prilepené, ale aj všeobecne za to, akým spôsobom pani prezidentka túto právomoc vykonáva v priebehu celého svojho funkčného obdobia, ktoré sa pomaly chýli ku koncu.
Pri uplatňovaní tejto právomoci v zásade existujú dva krajné póly, akými môže hlava štátu pristúpiť k tejto právomoci. Jednak veľmi reštriktívne a zdržanlivý spôsob, keď prezident alebo prezidentka vetuje iba zákony, ktoré považuje za problematické z hľadiska ústavy, teda protiústavné, a také, ktoré, ak Národná rada sa nestotožní s pripomienkami hlavy štátu, dá následne hlava štátu na Ústavný súd, aby preskúmal, či schválený zákon je, alebo nie je v súlade s ústavou. A druhá krajná možnosť, druhý pól je, že hlava štátu namieta v zásade z akéhokoľvek dôvodu, keď sa jej niečo politicky nepáči, nezodpovedá jej politickému presvedčeniu, nezodpovedá jej politickým názorom, tak vetuje zákon. Oba tieto prístupy sú možné, ale ani jeden z nich by nebol asi správny, asi, asi by nebolo dobré, keby prezidentka alebo prezident neupozorňovali na dôležité pochybenia alebo aj obsahovo vážne, vážne zlé a nesprávne rozhodnutia parlamentu, ktoré sa premietnu do schválených zákonov, ale na druhej strane, prezident nemá byť aktérom každodenného politického zápasu, takže je dôležité, aby sa prezident pri uplatňovaní tejto právomoci sústredil na to podstatné a myslím si, že pani prezidentka Čaputová to aj dlhodobo robí a urobila to aj teraz.
Čo je a nie je podstatné pri zákone, ktorý Národná rada schválila, teda novele kompetenčného zákona, pani prezidentka namieta v podstate tie veci, ktoré namietala aj opozícia v rozprave. Proces skráteného legislatívneho konania bez zdôvodnenia a bez existencie zákonom definovaných dôvodov pre skrátené legislatívne konanie, zmenu SIS a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na ostatné ústredné orgány štátnej správy bez toho, aby to bolo zdôvodnené, vysvetlené, prečo sa to má udiať, bez toho, aby k tomu prebehol riadny legislatívny proces, ktorý by umožnil nielen diskusiu, ale aj, aj odchytenie tých praktických problémov, ktoré môžu nastať pri zmene postavenia týchto dvoch orgánov na ústredné orgány štátnej správy, ako argumentuje vo svojom vete pani prezidentka. Ďalej namieta ohrozenie nezávislosti úradu pre dozor nad zdravotnou starostlivosťou a Štatistického úradu Slovenskej republiky tým spôsobom, že sa zmení spôsob menovania a najmä odvolávania ich, ich šéfov a doplnia sa tam gumové dôvody pre ich, pre ich odvolanie a, a zasiahne to aj súčasných, súčasných predstaviteľov týchto orgánov, čiže má to retroaktívny charakter. A potom zmenu vo vydávaní záväzných stanovísk pre ministerstvo hospodárstva na, keď vydáva licencie na obchodovanie so zbraňami a produktmi zbrojárskeho priemyslu z ministerstva zahraničných vecí a SIS na ministerstvo obrany. Všetky tieto veci boli kritizované aj v rámci rozpravy, samozrejmé len zo strany opozície, koalícia v rámci rozpravy v prvom ani v druhom čítaní v podstate nevystupovala.
Pán Danko, ktorý dnes sa opäť dostáva na titulné stránky všetkých médií, vyjadril potešenie, že pani prezidentka nenamietala vznik nového ministerstva. No myslím si, že to by asi ani nebolo, nebolo namieste. Pani prezidentka sa nemusí vyjadrovať ku všetkému a teda to, aká bude štruktúra vlády, je, samozrejme, primárne vecou rozhodnutia vládnej koalície. My sme to síce kritizovali v rozprave, ale tie dôvody boli skôr politické a to, že či naozaj dnes je ten čas, keď potrebuje Slovensko nové ministerstvo, keď zároveň potrebuje konsolidovať verejné, verejné financie, čiže z môjho pohľadu je úplne v poriadku, že my sme to kritizovali a pani prezidentka toto medzi svoje pripomienky nezahrnula, lebo rešpektuje, že ak sa vláda rozhodne, že chce mať o jedného človeka viac a Národná rada schváli príslušnú zmenu, zmenu kompetenčného zákona, tak to asi nie je vec, ktorú by mala pani prezidentka riešiť, keď vracia zákon parlamentu a formuluje svoje pripomienky.
Pani prezidentka sa sústredila na to, na to podstatné a práve tie veci, na ktoré sa sústredila, sú, sú problematické. Sú problematické samé o sebe a sú problematické aj v dôsledku toho, že sa prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní, tým sa to skrátené legislatívne konanie stáva ešte problematickejším, ako by bolo bez nich, ako by bolo, keby sa iba vytváralo nové ministerstvo športu a cestovného ruchu. A teda aj by som si tipol, že keby sa novela kompetenčného zákona obmedzila iba na vytvorenie nového ministerstva športu a cestovného ruchu, že by pani prezidentka zákon nevrátila, lebo tie jej podstatné pripomienky sa týkajú niečoho, niečoho iného.
No ale aby som, aby som iba nechválil, no tak idem aj kritizovať a budem kritizovať pani prezidentku, budem kritizovať, samozrejme, vládu a vládnu koalíciu. A už pri rokovaní o návrhu na skrátené legislatívne konanie sme upozornili, že nebol dôvod na skrátenie legislatívneho konania, kritizovali sme to. Kritizovali sme, že ten návrh nespĺňa zákonom dané podmienky, ktoré stanovuje rokovací poriadok. Poukazovali sme na to a čo sa stalo? Nič. Vládna koalícia schválila skrátené legislatívne konanie a po tom skrátenom legislatívnom konaní schvália aj samotný návrh.
Pani prezidentka vo svojom rozhodnutí, ktorým vrátila tento zákon na opätovné prerokovanie Národnej rade, im ako jednu z podstatných vecí vytkla práve proces, ktorým sa to udialo, a teda skrátené legislatívne konanie. Čo sa stalo? Čo spravila vládna koalícia? Nič.
Teda vlastne nie je to celkom nič, lebo niečo spravili, ešte viac obmedzili diskusiu. Odsúhlasili si, že bude sa rokovať o vetovanom zákone iba dvanásť hodín. Je to síce inštitút, ktorý rokovací poriadok pozná, ale myslím si, že najmenej minulých desať rokov sa neuplatnil a neviem, raz-dvakrát možno za celú, za celú existenciu Národnej rady sa takto postupovalo a teraz zrazu sa tak, sa tak postupuje. Tým pádom sa ešte viac obmedzila, obmedzila možnosť diskusie a teda nielenže nediskutujeme alebo my sa snažíme diskutovať, ale koalícia nediskutuje a neprebieha diskusia k problematickým veciam obsiahnutým v schválenom zákone, ale ani k pripomienkam pani prezidentky a o tom práve má byť, má byť táto rozprava.
Čiže v tomto kontexte je rozhodnutie Národnej rady skrátiť rozpravu na dvanásť hodín doslova hanebné. A samozrejme vieme, že to nebude dvanásť hodín, pretože dvanásť hodín sa rozdelí pomerne medzi poslanecké kluby a za poslanecké kluby koaličnej SNS sa neprihlásil do rozpravy nikto, takže ten čas sa nevyužije, z koaličného HLAS-u sa neprihlásil nikto, takže ten čas sa nevyužije, za koaličný SMER sa prihlásili dvaja poslanci, ale už aj stiahli svoje vystúpenia, takže ani za SMER nikto nevystúpi, a jediný, kto vystúpil, bol pán spravodajca a jeho vystúpenie spočívalo v tom, že si ťažkal na predsedu výboru pre verejnú správu pána Šipoša, to bola jedna časť jeho vystúpenia, a druhá časť jeho vystúpenia bola, že prečítal pozmeňujúci návrh, ktorým sa mení účinnosť, keďže zákon mal platiť od 1. januára a teda bol by, bol by retroaktívny.
Žiadna odpoveď na dôvody pani prezidentky, a toto považujem za najväčšiu hanebnosť, ktorú, ktorá prichádza zo strany vládnej koalície, že keď im niekto niečo vyčíta, oni na to nereagujú. Keď im opozícia, niekto niečo vyčíta, tak na to nereagujú. Keď ich pani prezidentka upozorní, že schválený zákon obsahuje problematické body, podrobne a kvalitne zargumentuje, prečo ich považuje za problematické, koalícia mlčí. Koalícia sa nevyjadrí verejne, koalícia k tomu nezaujme stanovisko, koaliční poslanci nevystúpia v rozprave, dokonca pán predseda Národnej rady Pellegrini povie, že my nebudeme vystupovať, lebo však my s tým súhlasíme.
Čiže pani prezidentka vyčíta zákon, konkrétne nedostatky, koalícia sa evidentne chystá prelomiť jej veto, teda nerešpektovať jej pripomienky a nemá žiadnu potrebu vysvetliť verejnosti, prečo tak bude postupovať. Ja si myslím, že korektne sa správajúci politici by mali postupovať práve naopak. Nemusia súhlasiť s tým, čo vyčíta pani prezidentka schválenému zákonu, ale mali by mať odvahu a schopnosť vysvetliť, prečo si myslia, že sa pani prezidentka mýli, prečo tie argumenty nesedia a prečo prelomia jej veto. Koalícia nič z toho nerobí. Je to doslova hanebné.
Keďže som tušil, že koalícia k tomu takto bude pristupovať, tak som na včerajšiu hodinu otázok naformuloval aj na premiéra, aj na predkladateľa novely kompetenčného zákona pána ministra spravodlivosti Suska sadu otázok, kde som sa chcel dopátrať k tomu, ako vidia výhrady pani prezidentky. Nuž keďže nekoordinovaní poslanci SMER-u položili pomerne veľké množstvo otázok nielen premiérovi, ale aj svojim ministrom, otázok, ktoré sa opakovali, ktoré boli identické, tak z mojich otázok nakoniec prišlo iba, iba na jednu. To aj sám pán minister zahraničných vecí Blanár bol, bol trošku zaskočený, že vôbec prišiel rad až na takú nízko vyžrebovanú otázku, ale vyjadril sa práve k zmene postavenia ministerstva zahraničných vecí pri vydávaní záväzného stanoviska pre ministerstvo hospodárstva vo vzťahu k licenciám na vývoz zbraní a tvrdil, že ono sa vlastne nič nemení. Teraz to záväzné stanovisko dáva ministerstvo zahraničných vecí a vo vzťahu k niektorým výrobkom aj SIS, teraz bude dávať ministerstvo obrany záväzné stanovisko.
Pán minister zahraničných vecí, ktorého rezort prichádza o túto dôležitú kompetenciu a zodpovednosť, tvrdí, že sa nič, nič nemení, lebo však oni aj tak sa budú vyjadrovať, aj tak budú dávať stanovisko, akurát to stanovisko nebude záväzné, no ale však ministerstvo obrany bude, bude vedieť o výhradách ministerstva zahraničných vecí, no tak to určite zohľadní. Ale prečo sa potom takáto zmena vôbec robí? To nemá žiadny zmysel, okrem toho, že skutočným dôvodom je, že sa to všetko dostane pod pána Kaliňáka, ktorý je momentálne ministrom obrany. Žiadny iný vecný dôvod tam nie je.
Rovnako nie je žiadny iný vecný dôvod pre to, aby sa SIS stala ústredným orgánom štátnej správy, na rozdiel od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, kde je to legitímny zámer, ale mal prejsť normálnym legislatívnym procesom. Vo vzťahu k SIS je jediným dôvodom, že pán poslanec Gašpar, ak by sa stal riaditeľom SIS, ako si to želá jeho šéf Robert Fico, tak by mu zároveň spočíval poslanecký mandát, a ak by bolo treba, napríklad ak by mu hrozila väzba, tak by sa mohol vrátiť do, do Národnej rady.
Keď sa kolegyniam z Progresívneho Slovenska na zasadnutí ústavnoprávneho výboru podarilo vyprovokovať aspoň k povedaniu pár slov na zasadnutí ústavnoprávneho výboru aj koaličným poslancom, tak pán poslanec Gašpar hovoril, že veď je to tam vysvetlené a vysvetlíme to a vystúpime v rozprave. No evidentne pán Gašpar v rozprave vystúpi, evidentne nevystúpi žiadny iný poslanec SMER-u, evidentne nikto iný nevysvetlí, prečo sa SIS má stať ústredným orgánom štátnej správy, ak nie preto, aby on bol krytý ako riaditeľ SIS. A tvrdil, že všetko je napísané v dôvodovej správe. Ja som tu už z tej dôvodovej správy čítal zdôvodnenie toho, prečo sa SIS má stať ústredným orgánom štátnej správy. V dôvodovej správe je, navrhuje sa, aby SIS získala postavenie ústredného orgánu štátnej správy. To je všetko. To je celé vysvetlenie dôvodov.
Takže ďakujem pani prezidentke, že tento zákon vetovala a prístup koalície je hanebný, takto sa to robiť nemá, je to zlá vizitka, ale pri tom všetkom zlom, čo robíte, už nemôžeme byť ani prekvapení.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Krajčí, pri tvojom vystúpení som si uvedomil, že pri tejto vládnej koalícii sa niektoré veci až zarážajúco opakujú. Napríklad to obmedzovanie diskusiou, o ktorom si hovoril, ktoré zažijeme zajtra pri rokovaní o novele kompetenčného zákona, ktorú pani prezidentka vrátila, ale už sme ho zažili aj pri, pri rokovaní o návrhu zákona o štátnom rozpočte, kde zase nebola vopred obmedzená diskusia, lebo nemohla, ale bola skrátená na návrh predsedu Národnej rady pána Pellegriniho. A napriek tomu, že, že ten dôvod, pre ktorý pani prezidentka vrátila tú novelu kompetenčného zákona, bol, že sa o tom rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní. A to nielen samotné skrátené legislatívne konanie, ale aj skrátené legislatívne konanie vo vzťahu k tým veciam, ktoré ona namietala. Lebo veľká časť jej námietok súvisela práve s tým, že, že nemalo sa o takých veciach rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, a tak oni spravia ešte toto, že, že, že skrátia ešte aj rozpravu pri rokovaní o námietkach pani prezidentky, neuveriteľné.
A ďalšia vec je, že ako sa pán minister Susko oháňa tým, že veď toto je návrh, o ktorom sa tu už dva roky hovorilo, pripravoval sa za pani ministerky Kolíkovej, za pána ministra Karasa a títo bývalí ministri vzápätí poprú, že by to tak bolo, že toto nie je ten návrh, ktorý sa pripravoval v čase, keď oni boli ministrami v čase, keď prebehlo k tomu riadne pripomienkové konanie. A to je opäť to isté ako s tou Európskou úniou. Oni argumentujú, že musíme to prijať, lebo Európska únia. A samotná Európska únia hovorí, nerobte to skráteným konaním.

Pani poslankyňa Marcinková vo svojom vystúpení hovorila okrem iného aj o tom, že má malú nádej, že sa medzi koaličnými poslancami nájdu aj takí, v ktorých sa pohne svedomie a nepodporia tento brutálny návrh na skrátené legislatívne konanie o novele Trestného zákona, teda návrh, pre ktorý nie sú žiadne zákonom stanovené dôvody naplnené, a teda že by sme mali apelovať na koaličných poslancov a svedomie. Ja som ohľadom týchto apelov teda dosť skeptický, lebo obávam sa, že tak ako koaliční poslanci poslušne mlčia a držia bobríka mlčania, nijako nereagujú, nemajú potrebu sa vyjadrovať, tak aj keď si uvedomujú, že nie sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie, no tak rovnako disciplinovaní budú aj pri hlasovaní, ak im nejaká závažná choroba nezabráni alebo iná vážna prekážka nezabráni v účasti, no tak budú hlasovať aj za toto skrátené legislatívne konanie.
Ale zasa je to sympatická snaha, takže mali by sme apelovať aspoň na tých poslancov, o ktorých si myslíme, že by sa v nich mohlo pohnúť svedomie, a teda viacerí to už predo mnou urobili, tak aj ja sa k nim pripájam a apelujem na pána poslanca Gašparoviča, ktorým je, ktorý je jedným zo spravodajcom, a teda má aj v rámci opozičných kruhov povesť slušného človeka, a teda ako som už sľúbil, tak aj ja sa pripájam k tomuto apelu. A teda chcem ho vyzvať, aby túto nehoráznosť nepodporil a nevzal si na svedomie, že v skrátenom legislatívnom konaní bude zásadným spôsobom menení trestný systém Slovenskej republiky a bude uspôsobený tak, aby viac vyhovoval mafií.

Pán poslanec Dej, súhlasím, nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie a tie dôvody nie sú opísané v návrhu na skrátené legislatívne konanie, keby mali by, resp. tie dôvody, ktoré tam sú, sú živé, manipulatívne, nezodpovedajúce realite a neodôvodňujúce skrátené legislatívne konanie k návrhu zákona ako celku ani k jeho častiam dokonca. Nezazneli tie dôvody ani v rozprave, nezazneli ani vo vystúpení, vystúpení pána ministra spravodlivosti Suska, ktorý tento návrh odôvodňoval v úvodnom slove, ani v tej, v tej jednej jedinej snahe preklenúť mlčanie koalície, s ktorou, s ktorým prišiel pán minister Susko, keď vystúpil v rozprave, ale potom ani, ani nedočkal do, do konca odpovedí a faktických poznámok, aby sa prípadne vyjadril k tým veciam, ktoré sme sa ho pýtali a ktoré sme vyčítali jeho, jeho vystúpeniu. Už okrem toho spomínaného slávneho jediného vystúpenia pána poslanca Muňka formou faktickej poznámky nepoznáme názor koalície na túto tému. Pán Pellegrini hovorí, že však oni súhlasia, tak nebudú vystupovať, nemajú potrebu obhajovať svoj názor. Pán minister Kaliňák, keď, keď chce niečo povedať, tak tam šepká počas vášho vystúpenia miesto toho, aby využil oprávnenie, ktoré mu dáva rokovací poriadok a vystúpil v rozprave, čo ako člen vlády môže urobiť, urobiť kedykoľvek a ako sa na mňa pozerá, tak vidím, že sa k tomu schyľuje, takže teším sa, že si vypočujeme konečne názor koaličného politika.

Ďakujem, pán minister. Rozumiem vášmu zaskočeniu. Tým že som ani ja nečakal, že pri takom množstve otázok poslancov SMER-u príde aj na moju otázku, ale teda nejako sa stalo, že poslanci SMER-u viacerí položili tie isté otázky tým istým ministrom, a teda zrejme sa navzájom neinformovali o tom, že kladú tie isté otázky, tak nebolo potom potrebné klásť doplňujúce otázky. Ale ďakujem vám teda za odpoveď, ktorá asi nebola odpoveďou od ministra obrany, ale alebo teda od ministra spravodlivosti, ktorý bol predkladateľom kompetenčného zákona, ale teda vás, lebo vás sa to tiež priamo týka.
Ale nemôžem súhlasiť s tým, že sa nič nemení, lebo ministerstvo hospodárstva, ktoré vydáva licencie dostáva záväzné stanovisko doteraz od ministerstva zahraničných vecí a Slovenskej informačnej služby pri tom druhom zákone a teraz má to záväzné stanovisko prejsť iba na ministerstvo obrany. Takže áno, vy sa môžete vyjadrovať, ale záväzné stanovisko už bude dávať iba ministerstvo obrany. Takže niečo sa mení a mení sa v neprospech vášho rezortu, v neprospech Slovenskej informačnej služby. A tá argumentácia pani prezidentky je, že ministerstvo obrany nemusí a v istom ohľade technicky ani nemôže disponovať takou kvalitou informácií o stave ľudských práv, bezpečnosti, stavu demokracie a jej ohrozenia v tretích krajinách, akou disponuje z dôvodu svojej činnosti ministerstvo zahraničných vecí a Slovenská informačná služba. Tieto informácie sú životne dôležité pri posúdení žiadosti o udelenie licencie pre obchodovanie s dotknutými výrobkami z pohľadu zahraničnopolitických, bezpečnostných alebo obchodnopolitických záujmov Slovenskej republiky. A ja som sa spýtal preto, lebo budeme tu zajtra hovoriť o novele kompetenčného zákona, ktorú pani prezidentka vetovala, a predpokladám, že žiadne odpovede na to nedostaneme, tak aspoň využívam hodinu otázok.

Pán poslanec Truban, veľmi zaujímavé prepojenie medzi tým možným alebo hroziacim zastavením čerpania eurofondov v dôsledku toho, že Slovensko nebude mať nástroje na účinné chrá... účinnú ochranu pred rozkrádaním eurofondov, ak prejde tento mafiánsky balíček, a pripomenutie toho, ako sa tu rozkrádali eurofondy v minulosti, čo sa dialo napríklad s tou miliardou z eurofondov na informáciu, o čom teda vy a vaši kolegovia zo Slovensko.Digital viete asi najviac, lebo ste na to upozorňovali vtedy, keď sa to, keď sa to dialo. Tak ono je to také trošku aj paradoxné, že, že to, čo sa dialo s eurofondami, a teda, samozrejme, že nielen s eurofondami, ale do veľkej miere s eurofondami v časoch vlád politickej garnitúry, ktorá mala blízko ku korupcii, tak bolo aj dôvodom toho, že bol deformovaný celý právny systém, že, že nebola korupcia účinne, účinne stíhaná, aby mohli rozkrádať všeličo, ale teda aby mohli rozkrádať aj, aj eurofondy. No a potom, keď sa to začalo vyšetrovať, no tak teraz idú, idú rušiť to vyšetrovanie, idú zmierňovať tresty, idú dávať amnestiu páchateľom korupčnej trestnej činnosti vrátane tých, čo, tých, čo rozkrádali eurofondy. A navyše to idú robiť spôsobom, ktorý môže mať za následok, že Slovensko bude mať problém s možnosťou čerpať eurofondy, tak bude aj zaujímavé pozorovať, že, že na čom im záleží, lebo niekedy to vyzerá tak, že z Európskej únie im najviac záleží na tých eurofondov, ale na tom, aby boli beztrestní, aby, aby neboli stíhaní, im záleží asi ešte viac.

Ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam za reakcie. Nestihnem zareagovať na všetkých, tak aspoň niektorých.
Ďakujem pánovi poslancovi Viskupičovi, ktorého teraz budeme prezývať aj Vašečka, že doplnil, čo som ja nestihol ohľadom toho Orwella, lebo mi uplynul čas vystúpenia.
Pán poslanec Škripek, ja som nehovoril o prístupe koaličných smeráckych poslancov v minulých volebných obdobiach. Ja som hovoril o prístupe úradníkov, že tí sú ochotní diskutovať a sú schopní korektne argumentovať.
Pán poslanec Spišiak, povedali ste, že ten návrh je vychýlený v prospech obhajoby. Teším sa na vaše vystúpenie v ústnej rozprave, kde to iste rozvediete a poviete aj konkrétne príklady, lebo tam budete mať viac času. Ale čo je ešte väčší problém. Nie len v prospech obhajoby, ale v prospech mafie a organizovaného zločinu je vychýlený ten návrh.
Pani poslankyňa Kalmárová, ja sa teda ospravedlňujem, ak z môjho vystúpenia vznikol dojem, že vás upodozrievam z toho, že sa snažíte dehonestovať slušných prokurátorov ÚŠP za Kováčika. Určite ste to tak nemysleli a ja som, ja rozumiem, že ste to tak nemysleli, bolo to jasné z kontextu, ako ste to povedali, len som mal potrebu spomenúť aj toto, že aj za Kováčika tam pracovalo kopu slušných prokurátorov, ktorí si robili svoju robotu.
No a keďže veci posudzovali podľa obsahu, tak zareagujem aj na faktickú pána poslanca a predsedu Národnej rady Pellegriniho. Zarazilo ma, keď hovoril, že súhlasia, tak nemusia vystupovať. To je veľmi zvláštne. Ja keď s niečím súhlasím a niekto to kritizuje, tak sa to snažím obhajovať. Aj v minulom volebnom období, keď napríklad pán poslanec Susko kritizoval skrátené legislatívne konania a tvrdil, že nie sú dôvody a ja som videl, že sú dôvody, tak som vystúpil a snažil som sa tie návrhy obhajovať. To je normálne správanie. Iba vtedy, keď som vedel, že to nie je v poriadku, tak som radšej mlčal a potom som maximálne za to nehlasoval. Ale tak sa teraz správa celá koalícia. Oni vedia, že to nie je v poriadku. (Potlesk.)

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, späť k návrhu na skrátené legislatívne konanie o prvej časti mafiánskeho balíčka.
Na úvod by som chcel vyjadriť teda poľutovanie, že pán poslanec Gašpar ako spravodajca opäť odišiel bez toho, aby nám prečítal tie uznesenia, resp. nálezy ústavného súdu, ktoré konštatujú, údajne konštatujú rozsiahle porušenia ľudských práv zo strany Úradu špeciálnej prokuratúry a ktoré teda majú odôvodňovať porušovanie ľudských práv ako dôvod pre skrátené legislatívne konanie, opäť sme sa to nedozvedeli napriek tomu, že tu sedel hodinu a bol k tomu priamo vyzvaný. Mali sme dokonca aj očný kontakt, ale nie, nie, neprečíta ich ešte, necháva si to na neskôr.
A druhá vec. Pred tým, ako sa dostanem k samotnému návrhu, by som chcel reagovať na časť vystúpenia predrečníčky pani poslankyne Kalmárovej, ktorá hovorila o tom, že Úrad špeciálnej prokuratúry v minulosti fungoval a potom sa opravila, že existoval, je to síce že dobrý bonmot, ale nie celkom zodpovedá realite a je myslím trochu nespravodlivý voči prokurátorom na špeciálnej prokuratúre, ktorý si aj za Dušana Kováčika poctivo robili svoju robotu a on síce tie kauzy, ktoré sa dotýkali vrcholných politických predstaviteľov a ich kumpánov, zametal pod koberec, držal ich u seba, topil ich, ale to nie je jediná náplň činnosti špeciálnej prokuratúry, a teda aj za Dušana Kováčika tam pracovalo veľa slušných prokurátorov, ktorí si robili svoju robotu a robili si ju dobre. Tak akože bonmot je to dobrý, ale trošku som to považoval za potrebné uviesť na pravú mieru.
Rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie, je k novele Trestného zákona diskusia, k návrhom na skrátené legislatívne konanie býva obvykle veľmi stručná. Vystúpi jeden alebo dvaja poslanci, alebo ani to nie, obvykle prečítajú, čo je napísané v zákone o rokovacom poriadku v časti o skrátenom legislatívnom konaní, konštatujú, že tie dôvody nie sú naplnené a prípadne, že nie sú dostatočne odôvodnené v samotnom návrhu, stáva sa totiž aj to, že síce sú nejaké dôvody pre skrátené legislatívne konanie, ale neobjavia sa v tom návrhu. Potom sa objavia až v diskusii alebo poslanci ich prácne nachádzajú, a to je problém, keď to zdôvodnenie je odfláknuté. Toto však nie je problém návrhu na skrátené konanie, o ktorom rokujeme, toto nie je odfláknuté, toto je nehorázne. Je založené na lžiach a vedomej manipulácii. A týka sa zásadnej systémovej veci. Netýka sa úpravy nejakých jedného, dvoch troch odsekov, niečoho čo naozaj treba naliehavo riešiť, je to rozsiahla úprava, ktorá zásadným spôsobom mení celý systém trestného práva na Slovensku. O to je dôležitejšie, že nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie.
Pár slov by som chcel povedať k celej tej terminologickej debate, teda že niekedy sa označuje ten samotný návrh v skrátenom konaní, ku ktorému rokujeme, promafiánskym balíčkom, niekedy mafiánskym, ja sám sa prikláňam k termínu mafiánsky, nielen preto, že je to stručnejšie, ale aj preto, že je to výstižnejšie. Promafiánsky vyvoláva dojem, že je to pre mafiu, áno, je to pre mafiu, ale akoby to robil niekto iný, čo s tou mafiou nemá nič spoločné, ale omylom alebo vedome sa snaží mafii pomôcť. Ale toto nie je ten prípad, to nerobí nejaká tretia nezúčastnená osoba, ktorá prichádza s týmto návrhom a chce ho presadiť, toto robí mafia sama pre seba.
Demokracia býva na základe známeho výroku Abrahama Lincolna, amerického prezidenta, označovaná niekedy za vládu ľudu prostredníctvom ľudu a pre ľud. A balíček, o ktorom rokujeme, je balíček mafie, prostredníctvom mafie a pre mafiu. Čiže odporúčam používať termín mafiánsky balíček ako promafiánsky balíček.
Celý systém trestnej politiky trestného práva môže byť nastavený rôznym spôsobom a tie rôzne nastavenia môžu byť legitímne. Keby som to veľmi zjednodušil, tak môžu odrážať skôr advokátsky alebo skôr prokurátorský pohľad a niekedy to tak býva, že ak sa pripravuje návrh Trestného zákona, Trestného poriadku, rekodifikácia alebo nejaké novely či už parciálne, alebo zásadnejšie, tak sa tam premietne jeden alebo druhý. To sú strany, ktoré sa stretávajú na súde pri trestnom konaní a úlohou prokurátora je stíhať trestnú činnosť, úlohou advokáta je hájiť záujmy svojich klientov, ktorí sú v postavení obžalovaných na súde a súd má rozhodnúť, že kde je pravda, čo sa podarilo preukázať a rozhodnúť o vine a treste.
Parlament síce nerozhoduje o vine a treste, ale rozhoduje o tom, akým spôsobom má byť nastavené trestné právo a do toho nastavenia sa premietajú aj skúsenosti, názory, záujmy a pohľady advokátov, aj prokurátorov, policajtov, ktorí stoja na opačných stranách barikády obvykle. A malo by to byť v rovnováhe. Nemá sa systém vychýliť ani príliš jedným smerom, ani príliš druhým smerom. Keď sa vychýli príliš tým prokurátorským smerom, tak sa nedbá na práva obvinených, procesné práva obvinených a môže to vyústiť až v totalitu alebo demokraciu, extrémom boli komunistické systémy, kde obvinení, obžalovaní nemali žiadne práva a boli vopred odsúdení. Ale nemôže to byť upravené ani spôsobom úplne opačným, tak, že nie je možné vyšetriť trestné činy a dospieť k tomu, aby páchatelia boli odhalení, súdení, odsúdení a potrestaní. Ale to hovorím o nejakom teoretickom spore advokátskeho a prokurátorského pohľadu, ktorý je legitímny, ktorý, ktorý medzi sebou vedú slušní advokáti na jednej strane, ktorí síce chránia záujmy svojich klientov, ale nemyslia si, že by mal byť právny systém nadstavený tak, aby mu mohli uniknúť páchatelia trestnej činnosti a o slušných prokurátoroch alebo vyšetrovateľoch, ktorí si zase uvedomujú, že, že je dôležité stíhať trestnú činnosť, ale musí sa to diať podľa pravidiel. Možno sa to teda vychýli trochu jedným alebo, alebo druhým smerom, ale nie takým spôsobom, ako sa to, ako sa to deje teraz. A aby sa to nevychýlilo príliš, tak práve na to slúži riadny legislatívny proces. Lebo tam možno nájsť tú rovnováhu. V skrátenom legislatívnom konaní žiadnu rovnováhu medzi týmito dvoma inak legitímnymi pohľadmi nemožno nájsť. V takomto skrátenom konaní v tak zásadnej veci, skrátené legislatívne konanie znamená, že sa parlament na návrh vlády úplne vykašle na hľadanie tej rovnováhy a prikloní sa na jednu stranu, ktorá ani nie je tým legitímnym advokátskym pohľadom. Ja to mafiánsky pohľad, nie advokátsky pohľad. To, čo tu dnes ide vláda v skrátenom legislatívnom konaní vnútiť parlamentu.
Aj pán predseda Národnej rady Pellegrini hovorí, že však ale veď taká rozsiahla rozprava, veď to, čo sa vlastne sťažujete na skrátené legislatívne konanie.
Zaznelo tu už viackrát, že riadny legislatívny proces sa nedá merať iba dĺžkou rozpravy v pléne. Riadny legislatívny proces má mať nejaké náležitosti aj v parlamente, aj v parlamente má byť čas medzi prvým a druhým čítaním na rokovanie výborov a na zozbieranie pripomienok, pozmeňujúcich návrhov, rozobratie toho, toho návrhu, ale predovšetkým v tej fáze pred, v tej fáze predtým, ako to ide do vlády a do parlamentu, ktoré sa, ktorá sa nazýva príprava zákona a potom medzirezortné pripomienkové konanie.
Viacerí kolegovia a kolegyne sa tu podelili s tým, že majú z vlastnej skúsenosti pohľad na, na pripomienkové konanie, že to zažili na ministerstvách a vedia, aké je to dôležité, aby sa nevynechala táto fáza. Ja som to tiež chvíľu zažil na ministerstve, keď som bol pol roka štátnym tajomníkom a absolvoval som z tej pozície niekoľko rozporových konaní v rámci medzirezortných pripomienkových konaní a, samozrejme, aj vyhodnocovania pripomienkového procesu, ale oveľa viac som tu zažil z tej druhej strany z pozície pripomienkujúceho. Podieľal som sa na pomerne veľkom množstve pripomienok a hromadných pripomienok k návrhom zákonov a mám teda skúsenosti aj s tým, že, že som viedol rozporové konania, na ktorých sme rokovali o tých pripomienkach, ktorým predkladateľ, teda ministerstvo, nechceli vyhovieť. A, a bolo to v rôznych obdobiach, obvykle v obdobiach, keď tu vládli vlády SMER-u. Bolo to rôzne z hľadiska času, z hľadiska volebného obdobia, z hľadiska toho alebo onoho rezortu, ale moja absolútne väčšinová skúsenosť je, že tí úradníci k tomu pristupovali zodpovedne a korektne. Správali sa slušne, boli ochotní počúvať, boli ochotní argumentovať, boli ochotní vysvetľovať a tam, kde to bolo možné, tak boli ochotní aj hľadať nejaké riešenia, vylepšenia, úpravy, nájsť, nájsť kompromis. Samozrejme, že nie v tých zásadných veciach, ak dostali politickú zákazku, tak museli to pripraviť tak, ako, ako to dostali, ale dôležité sú niekedy aj tie konkrétnosti, tie detaily, ten konkrétny spôsob, akým sa ten zámer premietne do reality. A keď boli upozornení na to, že môže tam vzniknúť nejaký problém, tak buď sa to snažili upraviť, alebo sa to aspoň snažili vysvetliť.
Samozrejme, že z času na čas som zažil aj taký prístup, že sme prišli na nejaké ministerstvo a našli sme tam zástupcov ministerstva, ktorí keď nás videli, tak sa pozdravili, potom si založili ruky a povedali, no však povedzte si, však my to aj tak spravíme tak, ako, ako sme to napísali. Ale to bola úplne výnimočná skúsenosť. A to bola skúsenosť, ktorá zodpovedá tomu, ako dnes prebieha debata s vládnou koalíciou, čiže to, čo je na úrovni úradníkov, úplne výnimočný prístup a aj za najhlbšieho obdobia vlád SMER-u mám túto skúsenosť, že iba výnimočne sa takéto niečo stalo, tak to sa úplne bežne deje teraz v parlamente. Nezáujem, založené ruky, žiadna reakcia.
A chcel by som sa podeliť o jednu konkrétnu skúsenosť, ktorá súvisí s tým, o čom rokujeme.
V roku 2006 sa dostala k moci prvá Ficova vláda, ktorú tvoril SMER, HZDS a SNS. Ministrom spravodlivosti sa stal Štefan Harabin a Štefan Harabin prišiel s tým, že treba zrušiť špeciálny súd a treba zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry. Čiže vlastne to, čo vláda SMER-u, HLAS-u a SNS ide teraz urobiť, je nasledovníctvo toho, s čím prišiel Štefan Harabin v roku 2006. Harabin má veľmi zlú povesť. Je považovaný za to najhoršie, čo sme v slovenskej justícii mali. Ale ešte aj ten Štefan Harabin, ako minister spravodlivosti, išiel na to slušnejšie ako súčasná vládna garnitúra. Štefan Harabin v roku 2006 nepriniesol ten návrh na vládu, nenavrhol parlamentu, aby rokoval v skrátenom legislatívnom konaní o návrhu na zrušenie špeciálnej, špeciálneho súdu a špeciálnej prokuratúry, ale dal ten návrh do medzirezortného pripomienkového konania. Vyvolalo to rozsiahlu diskusiu, rozsiahlu kritiku a ja som sa podieľal na jednej hromadnej pripomienke, zozbierali sme viac ako 500 podpisov, takže sa uskutočnilo rozporové konanie a bolo to najdlhšie rozporové konanie, ktoré som kedy vôbec absolvoval. Bol tam pracovník ministerstva, ktorý sa nám snažil vysvetliť tie dôvody, my sme mu argumentovali, že prečo nie. Hodiny sme spolu diskutovali a keďže sme to nedodiskutovali v ten deň, tak sme sa dohodli, že sa zídeme na druhý deň a ani na druhý deň sme sa nedodiskutovali, tak sme sa zišli ešte, ešte na tretí deň. Čiže tri dni trvalo rozporové konanie. Kto máte skúsenosti s rozporovými konaniami so zástupcami verejnosti, nie, nie ministerstiev, tak viete, že je to niečo úplne neštandardné a, a on sa nám snažil argumentovať. Snaží sa nám vysvetľovať svoj pohľad. My sme s ním nesúhlasili, ale keď sme mu my dali argumenty, ktoré vyvrátili tie jeho tvrdenia, tak on sa zamyslel a povedal, že dobre, ja vám k tomu pošlem ešte niečo a na druhý deň sme pokračovali. Čiže ešte aj za Harabina, ešte aj pri snahe zrušiť špeciálnu prokuratúru a špeciálny súd postupoval, postupovala vláda reprezentovaná vtedy úradníkmi slušnejšie a korektnejšie, ako dnes postupuje vláda SMER-u, HLAS-u a Slovenskej národnej strany. A dopadlo to vtedy tak, že ani špeciálna prokuratúra, ani špeciálny súd neboli vtedy zrušené, išlo to do stratena nie preto, že my sme dali hromadnú pripomienku, ale preto, že vtedy Robertovi Ficovi ešte záležalo na tom, čo si myslia ľudia, vtedy sa Robert Fico ešte stále tváril ako bojovník proti korupcii, takže Robert Fico vtedy Harabinovi toto zarazil a z toho návrhu zákona nebolo nič. Špeciálny súd bol potom o chvíľu zrušený, zrušený rozhodnutím ústavného súdu, ktorý časť vládnej koalície najmä HZDS a SNS iniciovali, ale miesto neho vznikol špecializovaný trestný súd v roku 2009 a bol to opäť za vlády Roberta Fica, za prvej vlády Roberta Fica, keď mu ešte záležalo na tom, čo si verejnosť, verejnosť myslí. Teraz je im to evidentne jedno. Vedia, že ľudia, vedia, že to robia pre svojich ľudí, že to robia pre ľudí, ktorí sa dopúšťali korupčnej činnosti, ktorí páchali zločiny v časoch ich vlád, že to tí ľudia nechcú, ale im to je jedno, lebo vedia, že väčšine ich voličov na tom až tak veľmi nezáleží a nedbajú už takouto, aby mali, mali povesť bojovníkov proti korupcii, ako sa Robert Fico tváril na začiatku svojej vlády a resp. najmä predtým, ako sa, ako sa dostal, dostal k moci.
Robert Fico to už má odskúšané, takže jemu sa nijako nečudujem, že ide hlava-nehlava, ale HLAS sa tváril, že je nejaký iný, pán predseda HLAS-u Pellegrini tvrdil, že sú iní ako SMER, ale teraz sa ukazuje, resp. ukáže sa pri hlasovaní o mafiánskom balíčku, a už aj pri hlasovaní o skrátenom legislatívnom konaní, či HLAS je iný, alebo či je to len trochu iný SMER, ktorí kašlú na pravidlá, kašlú na, na to, čo si ľudia myslia. Je im jedno, že týmto návrhom, návrhom sa nielen dá amnestia ich vlastným ľuďom, ale že sa zhorší stíhanie trestnej činnosti a nielen tej trestnej činnosti, ktorá sa týka ich samotných a ich kamošov korupcie rozkrádania štátneho, štátneho majetku, ale aj úplne bežnej kriminality, ktorú bude ťažšie postihovať, tresty majú byť primerané ale nielen primerane nízke, teda nemajú byť neprimerane prísne, ale nemajú byť ani neprimerane benevolentné, lebo v takom prípade neplní trest jednu zo svojich základných funkcií, a to je preventívna funkcia, teda že odrádza ľudí od páchania trestnej činnosti. Toto v mnohých prípadoch už nebude platiť, ak bude schválený mafiánsky balíček.
Hlavná časť argumentácie na skrátené legislatívne konanie sa opiera o tvrdenie, že Európska únia od nás žiada, aby sme rýchle zmenili viaceré ustanovenia trestného práva. Pri tom Európska komisia od nás žiada, aby sme nemenili Trestný zákon a aby sme to nerobili v takomto skrátenom konaní. Naša vláda klame presne tým spôsobom, aký sa nachádza v utopickom románe Georga Orwella o totalitnom štáte 1984, Vojna je mier. Sloboda je otroctvo. Nevedomosť je sila, mafia... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Pani poslankyňa Kalmárová, je to presne tak, ako ste povedali, demokracia je založená na dodržiavaní pravidiel. Demokracia nie je iba to, že väčšina niečo odhlasuje a menšina sa tomu musí prispôsobiť, aj to je súčasťou demokracie, ale demokracia, najmä tá moderná demokracia, najmä fungujúca demokracia v sebe obsahuje aj dodržiavanie pravidiel a to dodržiavanie pravidiel je veľmi podstatné a to, ako sa tí, ktorí sú pri moci, tí, ktorí majú väčšinu, stavajú k dodržiavaniu pravidiel, je určujúce pre charakter demokracie. Či nad tým mávnu rukou ako Erik Tomáš a povedia, že ľudia na to zvysoka kašlú, lebo ľuďom je jedno, či sa niečo schváli v skrátenom legislatívnom konaní alebo nie, lebo veď, veď ľudia nakoniec ani nepoznajú tie parlamentné procedúry, alebo sa tie pravidlá dodržiavajú, alebo sa aspoň snažia dodržiavať. Lebo veď áno, každý robí chyby, niekto tie chyby robí, robí neúmyselne, niekto môže byť presvedčený, že tak, ako to, ako to robí, je to v poriadku, ale v takom prípade má aspoň snahu svoj postoj obhájiť. To vládna koalícia nerobí, čiže oni si uvedomujú, že to robia zle, uvedomujú si, že porušujú pravidlá.
A spomínali ste tie nálezy, nálezy ústavného súdu a ja teda chcem využiť, že je tu ako spravodajca prítomný pán poslanec Gašpar, ktorý nám sľubuje, že, že nám bude čítať tie nálezy, tak možnože už je ten čas, kedy by nám mohol prečítať a teda aby vám zdôvodnil, že prečo máme schváliť skrátené legislatívne konanie, lebo tie sú dôležité pre skrátené konanie.

Pani poslankyňa Kosová, ja by som sa vrátil aj k tej včerajšej časti vášho vystúpenia, kde ste hovorili o znásilňovaní legislatívneho procesu. Opäť je tam teda istá metafora, ktorú tam nachádzam, že vláde nezáleží na ženách, na ktorých je páchané násilie či už partnerské, alebo sexuálne. Vláde nezáleží na ženách, ktoré sú znásilňované, teda nezaoberá sa tým, že by sa redefinovala skutková podstata trestného činu znásilnenia tak, aby účinnejšie chránila ženy. Vláde záleží na znásilňovaní legislatívneho procesu, lebo to, čo sa tu deje, nie je nič iné ako znásilňovanie legislatívneho procesu. A cieľovou skupinou, ktorú chce táto vláda a vládna koalícia, parlamentná väčšina, ak to schvália, ochrániť, nie sú ženy, na ktorých je páchané násilie, nie sú deti, na ktorých je páchané násilie, ale sú kriminálnici, sú zločinci, sú korupčníci. To je cieľová skupina tejto vládnej koalície. V ich prospech sa snažia v skrátenom legislatívnom konaní zmeniť zásadným spôsobom Trestný zákon, znížiť sadzby, zrušiť špeciálnu prokuratúru a aby ochránili tú svoju cieľovku zločincov a korupčníkov, tak neváhajú znásilňovať legislatívny proces z hľadiska obsahu aj z hľadiska formy.