Videokanál poslanca

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, novela zákona o Audiovizuálnom fonde je ten istý príbeh ako novela zákona o Fonde na podporu umenia. Nie, nie sú navrhované úplne identické formulácie do zákona, nie je navrhnutý úplne rovnaký spôsob ovládnutia tohto fondu, ale v zásade tá podstata ostáva rovnaká aj z hľadiska obsahu, aj z hľadiska procesu.
Pokiaľ ide o proces, nejde síce o skrátené legislatívne konanie, ktorý, ktoré, vládna koalícia bežne používa na zákony, ktoré nemajú žiadne dôvody, aby boli prerokúvané v skrátenom legislatívnom konaní, a už, už sa ani veľmi neobťažuje s tým, aby, aby hľadala nejaké aspoň zákonu zodpovedajúce alebo vyzerajúce ako zákonu zodpovedajúce dôvody, ale je to zase ten model, Fond na podporu umenia, ide poslanecký návrh miesto medzirezortného pripomienkového konania, v ktorom by sa mohla vyjadriť verejnosť. A k takýmto veciam by sa verejnosť mala vyjadriť, toto nie je niečo, čo sa týka nejakého uzavretého okruhu štátnej moci, toto je niečo, čo sa týka umeleckej obce, k čomu by mala čo povedať dotknutá umelecká verejnosť.
A nielenže to, nielenže sa vynechá medzirezortné pripomienkové konanie, v prvom čítaní sa ocitne nejaký nosič, ktorý rieši nejakú podružnú vec typu počet členov dozornej komisie, a ten skutočný obsah sa tam dostane až v druhom čítaní, v tomto prípade ani nie v druhom čítaní vo výbore, keby bol nejaký priestor ešte o tom hovoriť, ale až, až priamo v pléne poslaneckým pozmeňujúcim návrhom príde zásadná zmena a zásadná z hľadiska obsahu aj z hľadiska rozsahu.
Samozrejme, že sa urýchľuje všetko, lebo, lebo nechali ste si to na koniec, nevedeli ste a dohodnúť zrejme, tak, tak až ku koncu sa dostal, dostal na rad tento návrh a ovládnutie Audiovizuálneho fondu je priorita, musia ísť nabok správy verejného ochrancu práv, správy komisára pre deti, správa komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, správa šéfky Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, to všetko nie je dôležité, mali sme o tom rokovať na minulej schôdzi, nerokovali sme, teraz to bolo termínované, bolo to termínované na koniec, už to bolo avizované, že ani sa o tom nebude hlasovať, iba sa to prerokuje, že tých pár poslancov, ktorých to zaujíma, si to vypočuje a niečo k tomu povie, a hlasovať sa o tom bude až v septembri, aby ste mohli ísť na dovolenky. Nie. Úplne to odsúvate na, na, na september, lebo má prednosť ovládnutie Audiovizuálneho fondu.
Takto spätne ma až mrzí, že som skrátil to svoje vystúpenie, lebo som sa dostal na rad asi nejakých osem alebo deväť minút pred prestávkou, no tak som povedal, nebudem to naťahovať, a, a aby som nebol prerušený vo svojom vystúpení grémiom a následným hlasovaním, lebo to je také nie úplne najpríjemnejšie, keď začnete niečo a potom to nedokončíte. Ale takto spätne mi je to ľúto, lebo som mohol byť prerušený až do septembra, a to by som si teda užil, keby som v septembri pokračoval vo svojom prerušenom vystúpení z júna.
Niečo, čo by malo byť výnimočné, skracovanie a obchádzanie riadneho legislatívneho procesu vy, vládna koalícia, z toho robíte normu. Aj tu je predpoklad, že nebudú môcť vystúpiť všetci poslanci, ktorí sú teraz prihlásení do rozpravy, lebo príde nejaká chvíľa, keď pán podpredseda Národnej rady, zastupujúci predsedu Národnej rady, povie, dosť, stačilo, mohli ste sa vyrozprávať, navrhujem skončenie rozpravy a poslanci, ktorí, ktorí sem prídu, ktorí tu teraz nie sú, mu to odhlasujú a tá rozprava skončí skôr, lebo už dnes potrebujete mať vymaľované, už dnes potrebujete odísť na dovolenku.
Teraz k samotnému obsahu. Podobne je to to isté riešenie ako pri Fonde na podporu umenia, ale je to, je to veľmi podobné riešenie, komisie a riaditeľ fondu budú na parádu, čiže ten odborný orgán, odborné komisie nebudú záväzne rozhodovať, bude rozhodovať rada, ktorá bude politicky ovládnutá, kde, ktorá, kde si bude pani ministerka dosadzovať svojich ľudí podľa svojej ľubovôle. Zníži sa transparentnosť, rada si bude môcť povedať, kedy bude rokovanie neverejné, keď, keď sa vám to bude hodiť, tak budete rokovať, rokovať, alebo vaši ľudia budú rokovať neverejne, minister bude cez svojich nominantov priamo zasahovať a politicky ovplyvňovať rozhodovanie tejto doteraz verejnoprávnej, nezávislej a predovšetkým odbornej inštitúcie.
Ja teda nie som veľký priaznivec pôsobenia pána Mareka Maďariča ako ministra kultúry a mal som k nemu vážne výhrady aj ako k politikovi SMER-u, ktorý zodpovedal za mnohé veci, ktoré sa v SMER-e udiali, ale je fakt, že tieto inštitúcie na podporu financovania, financovania kultúry vniesli moment odborného rozhodovania a nezávislého rozhodovania o štátnej, štátnej podpore, podpore kultúry.
To, čo robíte vy, že vraciate veci späť, vraciate veci do situácie, keď de facto rozhoduje minister, a nebude v realite veľký rozdiel medzi tým, keď, keď rozhoduje politicky ovládaný akože verejnoprávny fond, a keby rozhodovala nejaká komisia, ktorú by si vymenovala pani, pani ministerka.
Posledná vec je, že prečo to všetko, že aké sú tie dôvody. Teda je mi jasné, že chcete ovládnuť Audiovizuálny fond, tak ako ste ovládli Fond na podporu umenia tou novelou, ale tam ste aspoň hovorili, že je tam nejaký problém, že ten Fond na podporu umenia funguje zle, že pán poslanec Michelko tu hovoril, že nejaké projekty mali byť podporené a neboli podporené, že on si myslí, že to boli kvalitné projekty a nedostali podporu. Subjektívne hodnotenie poslanca, ale aspoň dačo. Alebo že Fond na podporu umenia podporil nejaké, nejaké zlé projekty a čítal tu nejaké obscénne úryvky z knihy, ktorú podporil Fond na podporu umenia, ktorú zhodou okolností vydalo jeho vydavateľstvo. (Smiech v sále.) Tak bolo, bolo to smiešne, ale aspoň tam boli uvedené nejaké dôvody. Fond na podporu umenia funguje podľa pána Michelka, pána poslanca Michelka zle a treba, treba to napraviť tým, že sa zmení fungovanie fondu.
Ale čo, čo také zlé je v Audiovizuálnom fonde, aké, aké škaredé filmy boli natočené, alebo ktoré, ktoré skvelé filmy podľa predstáv SNS mali byť podporené a neboli podporené? Ani z tých vystúpení, ani z verejnej komunikácie sme sa nedozvedeli, čo to je, a to odôvodnenie nám to tiež nehovorí. To iba technicky popisuje, o čom sú tie pozmeňováky, ale nehovorí nič o tom, prečo sa má zmeniť zloženie rady, prečo sa majú zmeniť kompetencie orgánov, prečo odborné komisie majú byť iba nejaký nezávislý poradný orgán, prečo nie jeden, ale piati členovia rady majú byť menovaní priamo ministerkou kultúry.
A, mimochodom, je tam vlastne aj, aj klamstvo v tom odôvodnení, preto sa hovorí, že počet členov rady sa zvýši na trinásť, pričom piati členovia rady budú menovaní priamo ministrom kultúry bez návrhu. A tí ostatní budú menovaní ako? S návrhom? Lebo dnes § 5 ods. 1 hovorí o tom, že rada má deväť členov, to sa má zmeniť na trinásť, členov rady vymenúva a odvoláva minister kultúry Slovenskej republiky na návrh osôb pôsobiacich v audiovízii v Slovenskej republike, tak aby zloženie rady fondu bolo takéto, a potom sú tam... je tam vymenované dvaja členovia za oblasť takú, dvaja za oblasť takú, ale to, čo je v pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Farkašovského, nielenže sa číslovka deväť nahrádza číslovkou trinásť, ale vypúšťajú sa slová „na návrh osôb pôsobiacich v audiovízii a právnických osôb pôsobiacich v audiovízii v Slovenskej republike“, čiže ani tí ostatní členovia rady nebudú už menovaní na návrh právnických osôb pôsobiacich v audiovízii. Čiže vy ešte aj klamete v tom pozmeňujúcom návrhu, keď sa tvárite, že dobre, ministerka tam bude mať, tam bude mať päť členov, ale osem bude menovaných na návrh. Avšak tak to nebude. To je lož. Ako celý ten váš návrh.
Aspoň, aspoň teda neklamte. (Potlesk.)

Vážený pán verejný ochranca práv, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ja by som chcel oceniť a poďakovať pánovi verejnému ochrancovi práv jednak za zaujímavé uvedenie správy, o svätom Augustínovi alebo Radbruchovi sa na pôde parlamentu hovorí naozaj len, len výnimočne, ale teda aj za tú správu o činnosti verejného ochrancu práv v predchádzajúcom roku, ktorá je podrobná, prehľadná, dobre spracovaná, a cítiť z nej aj, aj, aj ľudský záujem pána ombudsmana, záujem, záujem o ľudí, nie iba nejaký formálny výkon svojej, svojej funkcie, ale teda predovšetkým sa chcem poďakovať za, za tú činnosť, ktorú pán Dobrovodský vykonáva v doterajšom období vo funkcii ombudsmana.
Je teda smutné, že v predchádzajúcom období trvalo niekoľko mesiacov, kým sa podarilo parlamentu nájsť zhodu na tom, kto má byť novým verejným ochrancom práv, a teda asi je aj chyba, že nie je nejako inštitucionálne riešené fungovanie verejného ochrancu práv v tej situácii, ktorá môže nastať, pretože to, že, to, že sa nájde v parlamente zhoda potrebnej väčšiny poslancov na obsadenie funkcie ombudsmana, niekedy, niekedy sa to naozaj môže stať, ale nemalo by to znamenať ochromenie činnosti úradu, čo ale, žiaľ, znamená v tom, ako je dnes právne nastavený, nastavený úrad a pozícia verejného ochrancu práv.
Chcem oceniť tú kontinuitu, ktorú vidím v činnosti verejného ochrancu práv a aj Úradu verejného ochrancu práv, kontinuitu s predchádzajúcimi dvoma verejnými ochrankyňami práv, pani Dubovcovou a pani Patakyovou, ktoré sa tiež snažili aktívne pristupovať k úlohám ombudsmana a robili to, čo, čo táto pozícia predpokladá, čo predpokladá ústava, ako aj pán, pán verejný ochranca práv spomenul, že máme inštitút ombudsmana zakotvený priamo v ústave. Myslím si, že, že pán verejný ochranca práv sa veľmi dobre zhostil tej úlohy, do ktorej bol bol zvolený, či už ide o už tu spomínané návštevy v celách a v zariadeniach, kde je obmedzená sloboda, alebo ide o jeho vyjadrenia k aktuálnym zmenám legislatívy, ktoré sa teda nás priamo, priamo dotýkajú, lebo sú veci, ktoré my z pozície poslancov vieme ovplyvniť iba nepriamo, iba tak, že sa povedzme pýtame výkonnej moci alebo dožadujeme sa nejakej nápravy, ale sú veci, ktoré sú v rukách poslancov parlamentu a ktoré poslanci parlamentu môžu zmeniť, a to sú práve návrhy zákonov.
Takže myslím si, že tie vyjadrenia k... a upozornenia na možné zníženie ľudskoprávnych štandardov sú dôležité. Dôležité sú, dôležité je aj venovanie pozornosti špecifickým skupinám, ako sú LGBTI, už tu spomenuté tranzície a ich právny, právny aspekt.
Je dôležitá v tejto situácii naďalej aj situácia odídencov a rovnako je dôležité aj, aj venovať pozornosť veciam, ktoré nevyplývajú priamo z úloh, ktoré má zverený ombudsman, zverený ombudsman, ale, ale sú dôležité z hľadiska spoločenského, ako napríklad budovanie pamäte vo vzťahu k udalostiam, ktoré mali dopad na porušovanie ľudských práv takých rozmerov, ako bol v našej histórii napríklad holokaust.
A zvlášť teda špeciálne osobne by som chcel oceniť spôsob, akým pán verejný ochranca práv pristúpil k personálnej nominácii, konkrétne na kandidátku na sudkyňu Ústavného súdu. Ja som čítal teda rôzne zdôvodnenia personálnych návrhov, ale toto bol jeden z tých najlepších, ak nie úplne najlepších z hľadiska z hľadiska kvality spracovania, a teda bolo, bolo na ňom vidno, že teda nebolo to iba tak, že napísal pán ombudsman pár riadkov, ale teda vedel, o kom a o čom hovorí a prečo navrhuje tú kandidátku, ktorú na Ústavný súd navrhol.
A posledné dve veci, ktoré snáď stihnem za tie dve minúty, aby som to nemusel deliť, je, že dôležité je, aby existoval nejaký mechanizmus, akým sa závery a poznatky verejného ochrancu práv premietajú do zmien či už v oblasti praxe, to je vecou výkonnej moci a úradov, alebo aj, aj legislatívy. Bude dobré, ak existuje nejaký, bude existovať nejaký mechanizmus prenosu. Ja sa s tým teda už roky potýkam, že aj vaše predchodkyne roky upozorňovali na nejaké problémy, a nenachádzalo to odozvu, pričom išlo o častokrát o veci, ktoré sa týkali legislatívnej úpravy, ale ani vláda neprichádzala so zmenami, ktoré by vyplývali z odporúčaní ombudsmana, ani, ani Národná rada nemala vôľu ich nejako aktívne riešiť.
Posledná vec, doteraz sa verejný ochranca práv alebo verejná ochrankyňa práv v minulosti, venovali témam, ktoré mali takpovediac subtílnejší charakter, týkali sa ľudských práv druhej generácie, špecifických skupín, práv detí, používania priezviska, segregácie rómskych detí vo vzdelávaní, reedukačných zariadení, sociálnych práv alebo nejakých špeciálnych, špecifických problémov pri aplikácii aj povedzme základných práv, ako je neposkytnutie informácií, alebo vo vzťahu k volebnému právu vytvárania alebo nevytvárania volebných obvodov v komunálnych voľbách.
Vyslovujem obavu, že, že teda v blízkej dobe sa budeme venovať aj základným právam a ľudským právam prvej generácie, tým politickým právam, ktoré viacerými legislatívnymi iniciatívami, ktoré sa nachádzajú na pôde parlamentu, začínajú byť ohrozované, a to tým základným politickým právam, či už je právo na združovanie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem všetkým trom kolegom za faktické poznámky.
Pán poslanec Kalivoda, no, keď nie sú vecné argumenty, tak ideme do, do osobnej roviny o tom, že aké má kde OKS zastúpenie. Ja poznám situáciu v samospráve, ja som v kontakte aj s ľuďmi zo samospráv po celom Slovensku a ja sám som bol komunálnym poslancom na miestnej mestskej aj župnej úrovni, takže viem o tomto probléme, aj som to povedal, že je to problém, ktorý treba riešiť, ale je to dlhodobý problém a dlhodobé problémy sa majú riešiť v normálnom konaní, nie v skrátenom legislatívnom konaní, na to, na to nebol dôvod.
A ale, ale. Teraz sme v druhom čítaní, ja som položil nejaké otázky, na ktoré som dostal nejaké, nejaké odpovede od zástupcov legislatívy z ministerstva. A zástupcovia OLAP-u sa, teda parlamentnej legislatívy sa mohli vyjadriť, neviem, dve vety, tri vety? Tá diskusia bola, bola uťatá, to nie je normálna, normálna diskusia. A ak by sme neboli v skrátenom legislatívnom konaní, tak bol by priestor a nikto by, nikto by nenaháňal, že nemôžeme hovoriť, lebo o trištvrte hodinu už je alebo o pol hodinu už je plénum a tam už musia mať aj spoločnú správu. Ak by nebolo skrátené legislatívne konanie, tak je tento návrh zákona normálne prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, tam by sme o ňom diskutovali, nešiel by som na pôdohospodársky výbor riešiť to, lebo, lebo by som si to vydiskutoval na ústavnoprávnom výbore. Je skrátené konanie, ústavnoprávny výbor bol neuznášaniaschopný, nemal som tú možnosť.
Keby nebolo skrátené legislatívne konanie, tak dostaneme k návrhu zákona stanovisko parlamentnej legislatívy kompletné písomne vypracované tak ako k iným návrhom zákonom. V tomto prípade to tak nebolo, lebo je skrátené legislatívne konanie a v skrátenom legislatívnom konaní parlamentná legislatíva nevypracúva písomné stanoviská.
A teda, pán poslanec Sabo, no ak toto je štandard rokovania vášho výboru, tak za mňa úprimnú sústrasť.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, som rád, že konečne môžem teda aj vo vašej prítomnosti sa vyjadriť k tomu návrhu zákona z hľadiska toho, o čom sa má hovoriť v druhom čítaní.
A keď sa teda vrátim späť, tak rokujeme o návrhu novely zákona o pozemkových úpravách v skrátenom legislatívnom konaní, na ktoré podľa môjho hlbokého presvedčenia neexistujú žiadne zákonom stanovené dôvody, a je to ukážkový príklad zneužívania skráteného legislatívneho konania, ale odhlasovali ste si to.
A čo sa týka obsahu alebo zámeru toho, toho návrhu zákona, myslím si, že s ním nemá nikto, nikto problém a, a všetci poslanci, ktorí sa k nemu vyjadrovali z hľadiska obsahového alebo z hľadiska samotného zámeru, tak ten zámer, zámer podporujú, podporili a podporujú a svedčí o tom aj tá široká podpora, ktorú získal návrh zákona v prvom čítaní.
Ale teraz sme v druhom čítaní a máme hovoriť aj o konkrétnych formuláciách. Ja som o tom hovoril aj, aj teda v prvom čítaní, ale teda miesto pána ministra Takáča tu bol minister financií pán Kamenický, takže ten sa k tomu nevedel vyjadriť.
Takže chcem upozorniť na to, že čl. II tohto návrhu zákona nie je v poriadku z hľadiska legislatívnych pravidiel, pretože sa ním nenovelizuje priamo zákon, ktorý má byť novelizovaný, ale novelizuje sa ním novela zákona, ktorá ešte nenadobudla účinnosť. Veľmi stručne, v návrhu zákona je v bode 5 a bode 6 v čl. I upravené znenie § 34 ods. 14 zákona o pozemkových úpravách.
V bode 5 je pre, pre, má nadobudnúť účinnosť tá formulácia dňom vyhlásenia v bode 6 od 1. apríla budúceho roku, keď sa má zmeniť tento zákon v súvislosti, v súvislosti so zmenami v stavebnej legislatíve, ktoré boli odsunuté na 1. apríla.
V čl. II je novelizovaný zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy, ale konkrétne je novelizovaný čl. VIII, ktorý je tiež novelou zákona o pozemkových úpravách.
Čiže aj v čl. I, aj v čl. II je de facto novelizovaný zákon o pozemkových úpravách. Navyše ide, ide o úpravu, ktorá je zdôvodňovaná tým, že má byť, má zabrániť kolízii, ale v skutočnosti nie je potrebné takejto kolízii zabraňovať, lebo žiadna kolízia nenastane. Ak by obe ustanovenia nadobudli účinnosť naraz, tak platí tá neskoršia právna úprava, ktorá je obsiahnutá v návrhu zákona o ktorom, o ktorom rokujeme.
Čiže úplne bez problémov by sa s tým Zbierka zákonov vysporiadala, a teda platilo by to, čo je v novelizačnom bode 6, presne to znenie, úplné znenie § 34 ods. 14 zákona o pozemkových úpravách.
To ustanovenie týkajúce sa § 14, kde sa nahrádza, mení terminológia, ktorá je obsiahnutá v tom zákone o zmene niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy, by bola tým pádom obsolentná. Žiadny praktický problém, ak to schválite v tejto podobe, budete mať ustanovenie, ktoré je tam zbytočné a ktoré, ako sa vyjadrili aj zástupcovia parlamentnej legislatívy, zavádza nie vhodný, vhodný precedens a bude to porušenie spôsobu, akým sa majú schvaľovať zákony.
Ja som o tom hovoril v prvom čítaní, ale teda ako som povedal, bol tu pán minister Kamenický, takže nikto sa k tomu nevyjadril, chcel som o tom hovoriť na ústavnoprávnom výbore, lebo tam to patrí. A na ústavnoprávny výbor aj dnes ráno prišiel okrem mňa iba pán predseda výboru Čellár, nikto iný, takže výbor sa nekonal, a teda dovolil som si prísť na výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a otvoriť tam túto otázku, kde som teda dostal odpoveď od zástupcu legislatívy z ministerstva, že pre istotu to tam dali a myslia si, že to tam patrí. Podľa môjho názoru to tam nepatrí. Rovnako parlamentná legislatíva si myslí, že ide o nevhodný postup.
Čo ma ale mrzí, lebo môžu byť rôzne názory, čo ma ale mrzí, že na pôde výboru nebola vôľa o tom diskutovať, a aj z vyjadrení pána predsedu výboru Huliaka, aj z vyjadrení člena výboru pána poslanca Becíka som mal dojem, že ja ich tam vlastne obťažujem a načo som tam, načo som tam vôbec prišiel a prečo zdržujem. Lebo veď mení sa tým niečo z hľadiska obsahu zákona, z hľadiska, z hľadiska dopadov toho zákona, z hľadiska zámeru toho zákona? No nie. Nemení sa nič z hľadiska obsahu zákona, čiže či to tam bude, alebo nebude, rovnaké znenie zákona bude platiť od 1. apríla 2025. Ale to neznamená, že ak sú stanovené nejaké pravidlá, tak tie pravidlá nemáme dodržiavať tak ako v skrátenom legislatívnom konaní.
Ak sa o niečom rokuje v skrátenom legislatívnom konaní, no tak to nemá bezprostredný dopad na obsah, aj keď tým, že sa vypustí medzirezortné pripomienkové konanie, tým, že nie je riadna diskusia v druhom čítaní, tak to máva dopad aj na obsah, aj toto má dopad na obsah, že, že nemáme priestor na to, aby sme diskutovali o tom, lebo včera to bolo večer schválené v prvom čítaní a dnes to už musí byť schválené v druhom a treťom čítaní. Ale dobre. Z hľadiska obsahu, keď sa to isté schváli v skrátenom konaní a v riadnom konaní, tak v obsahu nie je rozdiel, ale to neznamená, že môžeme robiť skrátené legislatívne konanie, kedy sa nám zachce, a aj keď nie sú splnené zákonom stanovené dôvody. A rovnako aj v tomto prípade, ak sú tu nejaké legislatívne pravidlá, ktoré hovoria, že novelizovať sa majú zákony, nie novelizácie, alebo ktoré hovoria o tom, že nemá, nemajú sa robiť dostávať do zákonov veci, ktoré nič nezmenia, a aj tak to bude platiť presne tak, ako by to platilo, keby to tam nebolo, tak tie pravidlá máme, máme rešpektovať, aj keď to nemá bezprostredný dopad na to, aký bude obsah zákona a aké budú dôsledky zákona.
Čiže ja som dnes ráno zažil trochu taký kultúrny šok, lebo som zvyknutý z ústavnoprávneho výboru na to, že aj keď máme rôzne názory, tak o tých názoroch diskutujeme a až na nejaké výnimočné prípady, keď si koalícia povie, že dosť, a utne tú, tú rozpravu, tak je priestor na to, práve na to, aby sa vo výbore diskutovalo aj o takýchto veciach, o konkrétnych formuláciách o tom, či je to správne, alebo nesprávne urobené, či sú dodržané pravidlá, alebo sa tie pravidlá porušujú, ale zjavne vo výbore vedenom pánom Huliakom sa na túto vec pozerajú inak, čo je škoda.
Ďakujem.

Ďakujem obom kolegom za faktické poznámky. Ja áno, toto je, toto je úplne ukážkový príklad, že nemá byť skrátené legislatívne konanie, lebo ani náznak nejakej mimoriadnej situácie tam nie je. Je to problém, ktorý treba riešiť, ktorý, ešte raz, ten zámer nespochybňuje nikto, ale o tej forme, forme a konkrétnej textácii zákona by bolo dobré, keby mohla prebehnúť normálna diskusia, nič závažné by sa nestalo, keby ten zákon bol schválený v septembri alebo októbri, absolútne žiadny problém by nenastal. A teda bolo by aspoň slušné, že keď máme tu skrátené legislatívne konanie, že je niečo tak dôležité, že to vyžaduje porušenie tej obvyklej procedúry, aby sa ministri v takejto situácii nenechali zastupovať, lebo keď tu niečo padne, nejaká námietka, otázka v prvom čítaní, tak by bolo dobré, keby ten minister, ktorý priniesol tu ten návrh do skráteného legislatívneho konania, tu prišiel a vedel na to zareagovať, vedel odpovedať, vedel povedať, že nie, nemáte pravdu, pán poslanec, je to v poriadku, lebo toto a toto. Alebo povedať, ďakujem za upozornenie, pán poslanec, pozrieme sa na to. Ale keď tu máme pána ministra Kamenického, ktorý, ktorý iba tu zastupuje pána ministra Takáča, tak nemôžem od neho očakávať, že bude, bude reagovať na moje pochybnosti k tomu, či je ten návrh zákona správne legislatívno-technicky naformulovaný.
Tak toto by mohlo byť také minimum, že keď minister je presvedčený, že niečo si zaslúži skrátené legislatívne konanie, tak by si to malo zaslúžiť aspoň to, že minister tomu venuje toľko času, že bude v parlamente, keď sa o tom rokuje. (Potlesk.)

Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem sa aj pýtať, aj keď neviem, koho, lebo nie je tu pán minister Takáč, ktorý navrhol ten zákon a možno by mi vedel odpovedať, možno pán minister Kamenický bude vedieť alebo keď nie, tak dám iba tak do pléna otázku, ktorú chcem položiť. Keď sme diskutovali o návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak ja som upozornil, že neexistujú zákonom stanovené dôvody pre skrátené legislatívne konanie a kolegovia z Progresívneho Slovenska namietali, že ak sa ide takouto skrátenou formou, tak nie je čas ani na na prípravu kvalitného textu a na vychytanie tých múch, ktoré tam môžu byť, lebo ten zámer, na tom je asi všeobecná zhoda, že ten zámer je, zámer je v poriadku, ten, ten nikto nenamieta, ale konkrétne prevedenie môže byť problém. Ešte sa možno niečo, niečo objaví, ale mňa teda v tom návrhu zaujal čl. II.
Čl. II, teda hovoríme o novele zákona o pozemkových úpravách, ktorá má tri články, I. článok je samotná novela o pozemkových úpravách, čl. III je účinnosť a čl. II je novela zákona č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy v znení zákona č. 46/2024 a má sa zmeniť takto:
V čl. VIII bode 12 sa vypúšťajú slová „a 14“.
Ak vám nie je jasné, o čo ide, tak by ste sa to mali dozvedieť z dôvodovej správy, v dôvodovej správe v čl. 2 sa píše: Legislatívno-technická úprava vyvolaná úpravou v zákone č. 330/1991 Zb., ktorá nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia. Predchádza sa kolízii s novelizačnými bodmi zákonov, ktoré nadobudnú účinnosť 1. apríla 2025 (zákon č. 205/2023 Z. z. v znení zákona č. 46/2024 Z. z.).
Je niekomu pre prečítaní týchto slov jasné, čo sa vlastne mení a prečo je tam ten čl. II? Lebo mne to rozhodne nie je jasné a dôvodová správa by mala vysvetľovať, že prečo sa tá zmena robí a čo tá zmena, čo tá zmena znamená, v tomto prípade to nie je jasné. Ale tak dobre, nebuďme, nebuďme takí nároční a pozrime sa, že čo znamená zmena, teda konkrétne tá zmena, ešte raz, čl. II je novela zákona č. 205/2023 Z. z, o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy a mení sa tam čl. VIII. Článok VIII zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy je zákon č. 330/1991 Z.z. o pozemkových úpravách.
Čiže čl. I mení zákon o pozemkových úpravách, čl. II mení zákon o niektorých, o zmene niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy a konkrétne čl. VIII, ktorý je zmenou zákona o pozemkových úpravách, čiže ten istý zákon ako čl. I.
Ak aj teda odhliadnem od takej zvlášnej legislatívnej techniky, že sa nenovelizuje priamo ten zákon, ale novelizuje sa, novelizuje sa novela, čiže nie priamo ten zákon, ktorý má byť novelizovaný, ale zákon, ktorým bol novelizovaný, tak, tak moja otázka je, či vôbec niečo takéto je potrebné, lebo ja mám o tom istú pochybnosť, keďže vlastne to, čo je, to, čo je tu relevantné, je bod 12 a bod 12 tej novely, teda ten čl. VIII znie: V § 34 ods. 13 a 14 sa slová "právoplatného územného rozhodnutia o umiestnení stavby" nahrádzajú slovami "vytýčenia priestorovej polohystavby" a vypúšťajú sa slová "rozhodnutia o umiestnení stavby stratí platnosť^23g), alebo ak dôjde k jeho zmene a v dôsledku nej". Čiže vypúšťajú sa tam tie slová "a 14", čiže sa to bude týkať iba zmeny, zmeny § alebo ods. 13 a teraz ods. 13, teda § 34 ods. 14, ktorý sa vypúšťa z tej novelizovanej novely, ten je až dvakrát v čl. I spomenutý, jednak v bode 5 § 34 ods. 14 znie a jednak v bode 6 § 34 ods. 14 znie. Ten dôvod je ten, že mení sa terminológia, tak jedno úplné znenie ods. 14, ktoré má platiť dňom vyhlásenia, to je ten bod 5, sa nahrádza druhým úplným znením, ktoré je, ktoré je v §, teda v bode 6 novelizačnom v čl. I a je to, je to kompletné znenie, v ktorom už nie je potrebné, potrebné robiť, robiť zmeny, a teda v zbierke je to tak, že by to malo nadobudnúť účinnosť 1. 4.
Takže v Zbierke by mali inštrukciu, že v zmysle toho zákona, teda toho čl. VIII sa tam majú vypúšťať nejaké slová a v zmysle toho, čo sa teraz schváli, je tam úplné znenie § 34 ods. 14, čiže je zdanlivo kolízia, ale v skutočnosti tam nie je kolízia, lebo výkladové pravidlo hovorí, že neskôr prijatá právna úprava má prednosť pred skôr prijatou právnou úpravou, čiže v Zbierke, ak by súbežne platili obe, oba tieto zákony, tak, tak vyjde to znenie, ktoré je obsiahnuté v bode 6 čl. I tohto návrhu, tohto návrhu zákona.
Čiže ja sa chcem spýtať, že či ten čl. II je tam potrebný, lebo ja sa domnievam, že tak ako je to naformulované, tam potrebný nie je, viem, že asi pán minister financií Kamenický mi na to neodpovie, keďže nepochádza to z jeho z jeho ministerstva, ale tak za normálnych okolností by snáď bol priestor v druhom čítaní, a teda odbor legislatívy a aproximácie práva kancelárie Národnej rady by sa by sa k tomu mohol vyjadriť, že či je to problém, alebo nie je problém.
Nehovoriac o tom, že keby sme neboli v skrátenom legislatívnom konaní, keby ten zákon bol predložený v medzirezortnom pripomienkovom konaní, tak by sa to možno vychytalo už vo fáze pripomienkového konania, alebo keby sme boli v normálnom neskrátenom legislatívnom konaní, tak by sa to neriešilo z hodiny na hodinu, ale by po vyslovení takýchto pochybností by sa k tomu teda vyjadril odbor legislatívy a v priebehu 30 dní, ktoré sú na druhé čítanie vo výboroch, by bol priestor to rozdiskutovať.
Keď sa to bude riešiť z hodiny na hodinu, tak je teda možné, že žiadnu odpoveď na túto položenú otázku nedostanem.
Ďakujem.

Pán poslanec Škripek, ten návrh zákona o fiduciárnych partnerstvách nezavádzal partnerstvá, nezavádzal rodinu. To, čo by, to, čo by vzniklo podpisom toho fiduciárneho partnerstva, je nejaký občiansky kontrakt, keď dvaja ľudia uzatvoria nejaký vzťah, ktorý môže mať taký alebo onaký charakter, nie je to legitimizácia vzťahu dvoch ľudí, ktorá by bola porovnateľná, či už so životnými partnerstvami, alebo s manželstvami.
Ja súhlasím, poďme sa baviť o rodine, poďme sa baviť o zákonnom ukotvení partnerstiev, a teda bavme sa o tom, či je to dobré. Ak považujeme za dobré, aby, aby dvaja ľudia spolu žili, aby spolu vychovávali deti, aby sa mali radi, aby si boli oddaní, aby si boli vzájomne, vzájomne oporou, ak to považujeme za nejakú hodnotu a túto hodnotu doprajeme párom rôzneho pohlavia, tak by sme ju nemali upierať aj párom rovnakého pohlavia, ktorí, ktoré chcú v takýchto vzťahoch žiť. A tak ako nie všetky páry rôzneho pohlavia chcú žiť v manželstve, tak ani nie všetky páry rovnakého pohlavia chcú žiť v nejakom partnerstve alebo manželstve, ale tí, ktorí chcú, tak tým by sme to mali upraviť.
A nesúhlasím ani s tým, že by to bolo nejaké riešenie prískokom. Veď my nežijeme v izolovanom svete. My sme súčasťou Európskej únie a väčšina iných štátov Európskej únie umožňuje aj iné formy partnerského spolužitia a my by sme to mali nejakým spôsobom rešpektovať. My by sme sa nemali tváriť, že žijeme na nejakej izolovanej planéte a to, čo sa deje v susedných krajinách a iných krajinách Európskej únie je úp... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predkladateľka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, najmä tí, ktorých zaujíma novela zákon o štátnom občianstve.
Vážený pán poslanec Škripek, teda budem reagovať na vás, lebo pôvodne som mal v úmysle podporiť tento návrh zákona iba tým, že stlačím tlačítko za pri hlasovaní, ale po vašej faktickej poznámke mám potrebu aj v rozprave povedať, že tento návrh zákona považujem za dobrý a užitočný a nijako neohrozujúci rodinu. Podobne ako predkladatelia som presvedčený, že nikto by nemal strácať slovenské štátne občianstvo, ak si to sám neželá, alebo teda možno situácia, ak ho získal nejakým podvodným konaním. Táto právna úprava, ktorá znamená, že ľudia aj proti svojej vôli strácajú štátne občianstvo, platí tu od roku 2010. A mňa teda mrzí, že od toho roku som dvakrát bol súčasťou vládnej väčšiny v tomto parlamente a ani raz sa nepodarilo ten zákon opraviť tak, aby nikto nestrácal občianstvo Slovenskej republiky, ak si to, ak si to neželá. Nastali tam určité vylepšenia, nie je to dnes už také drastické, ako to bolo na začiatku v roku 2010, ale naďalej je to založené na tom princípe, že ak niekto nadobudne štátne občianstvo iného štátu, tak stráca automaticky slovenské štátne občianstvo, hoci si to sám neželá.
Ale sú tam aj nejaké výnimky a jednou z tých výnimiek je, že ak si niekto zoberie štátneho príslušníka inej krajiny a nadobudne jeho štátne občianstvo, tak nestratí slovenské štátne občianstvo. A bez ohľadu na to, že Slovenská republika má vo svojej ústave napísané, že manželstvo je zväzkom muža a ženy, bez ohľadu na to, že Slovenská republika nemá vo svojom právnom poriadku ani manželstvo osôb rovnakého pohlavia, ani iný právny zväzok osôb rovnakého pohlavia, ktorý by inštitucionalizoval partnerstvo dvoch dospelých osôb, ktoré spolu žijú, majú spolu vzťah, majú vzťah, ktorý heterosexuálne páry môže spečatiť manželstvom, tak bez ohľadu na to, a to je debata na inú príležitosť, ak umožníme ľuďom, občanom Slovenskej republiky, aby nestrácali štátne občianstvo Slovenskej republiky v situácii, keď nadobudnú štátne občianstvo svojho partnera alebo manžela na základe inštitucionálneho zväzku z inej krajiny, tak tým nijako nenarúšame slovenský právny systém.
Nebude to v rozpore ani s ústavou, nebude to v rozpore ani s inými zákonmi, ani to nedáva týmto párom žiadne také práva, aké by im dávalo životné partnerstvo, registrované partnerstvo alebo manželstvo pre všetkých, ak by sa stali súčasťou právneho poriadku, ale zabezpečí iba to, aby občania alebo občianky Slovenskej republiky pri vstupe do manželského alebo partnerského zväzku v súlade s právnym poriadkom inej krajiny, ak nadobudnú štátne občianstvo svojho manžela alebo partnera, nestratili slovenské občianstvo. To nikomu neubližuje. To nič nespochybňuje, to nemení charakter slovenského právneho poriadku. To nerieši ten spor, ktorý tu medzi nami je, o tom, či majú, alebo nemajú mať páry rovnakého pohlavia garantované právo uzavrieť nejaký zväzok manželský alebo partnerský. Jediné, čo to, čo to spôsobí, čo by bolo následkom toho, ak by bol tento návrh zákona prijatý, je, že slovenskí občania niektorí nebudú strácať slovenské občianstvo proti svojej vôli. To je podľa môjho názoru vysoko bohumilý cieľ. Rovnako ako je to svojím spôsobom konzervatívne, ak chceme párom, ktorí majú dlhodobý vzťah, a ktorý chcú ten vzťah spečatiť nejakým spôsobom, umožníme, aby ten svoj vzťah nejakým spôsobom spečatili aj pred orgánmi, orgánmi štátu, lebo tým podporujeme trvalosť toho vzťahu, ktorý nemusí byť navždy.
Ale ak dve osoby rovnakého pohlavia vstúpia do takého, do takého zväzku a nejakým spôsobom sa to inštitucionalizuje, tak tým hovoríme, že je to dobré, keď žijú spolu dvaja ľudia a keď ten vzťah je myslený ako trvalý, hoci to možno tak nedopadne, lebo však aj heterosexuálne manželstvá sa mnohé končia, končia rozvodom.
Ale to je téma na inú diskusiu. Téma na, téma tohto zákonu je, aby slovenskí štátni občania neprichádzali o slovenské štátne občianstvo, keď uzavrú manželský alebo partnerský vzťah v súlade s právnym poriadkom inej krajiny. Takže si myslím, že toto by nemal byť problém podporiť.
A keďže vidím, že pán poslanec Škripek ide reagovať, tak končím svoje vystúpenie.
Ďakujem.