Videokanál poslanca

Ďakujem všetkým trom kolegom za faktické poznámky.
Pán poslanec Kalivoda, no, keď nie sú vecné argumenty, tak ideme do, do osobnej roviny o tom, že aké má kde OKS zastúpenie. Ja poznám situáciu v samospráve, ja som v kontakte aj s ľuďmi zo samospráv po celom Slovensku a ja sám som bol komunálnym poslancom na miestnej mestskej aj župnej úrovni, takže viem o tomto probléme aj som to povedal, že je to problém, ktorý treba riešiť, ale je to dlhodobý problém a dlhodobé problémy sa majú riešiť v normálnom konaní, nie v skrátenom legislatívnom konaní, na to, na to nebol dôvod.
A ale, ale. Teraz sme v druhom čítaní, ja som položil nejaké otázky, na ktoré som dostal nejaké, nejaké odpovede od zástupcov legislatívy z ministerstva. A zástupcovia OLAP-u sa, teda parlamentnej legislatívy sa mohli vyjadriť, neviem, dve vety, tri vety? Tá diskusia bola, bola uťatá, to nie je normálna, normálna diskusia. A ak by sme neboli v skrátenom legislatívnom konaní, tak bol by priestor a nikto by, nikto by nenaháňal, že nemôžeme hovoriť, lebo o trištvrte hodinu už je alebo o pol hodinu už je plénum a tam už musia mať aj spoločnú správu. Ak by nebolo skrátené legislatívne konanie, tak je tento návrh zákona normálne prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, tam by sme o ňom diskutovali, nešiel by som na pôdohospodársky výbor riešiť to, lebo, lebo by som si to vydiskutoval na ústavnoprávnom výbore. Je skrátené konanie, ústavnoprávny výbor bol neuznášaniaschopný, nemal som tú možnosť.
Keby nebolo skrátené legislatívne konanie, tak dostaneme k návrhu zákona stanovisko parlamentnej legislatívy kompletné písomne vypracované tak ako k iným návrhom zákonom. V tomto prípade to tak nebolo, lebo je skrátené legislatívne konanie a v skrátenom legislatívnom konaní parlamentná legislatíva nevypracúva písomné stanoviská.
A teda, pán poslanec Sabo, no ak toto je štandard rokovania vášho výboru, tak za mňa úprimnú sústrasť.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, som rád, že konečne môžem teda aj vo vašej prítomnosti sa vyjadriť k tomu návrhu zákona z hľadiska toho, o čom sa má hovoriť v druhom čítaní.
A keď sa teda vrátim späť, tak rokujeme o návrhu novely zákona o pozemkových úpravách v skrátenom legislatívnom konaní, na ktoré podľa môjho hlbokého presvedčenia neexistujú žiadne zákonom stanovené dôvody, a je to ukážkový príklad zneužívania skráteného legislatívneho konania, ale odhlasovali ste si to.
A čo sa týka obsahu alebo zámeru toho, toho návrhu zákona, myslím si, že s ním nemá nikto, nikto problém a, a všetci poslanci, ktorí sa k nemu vyjadrovali z hľadiska obsahového alebo z hľadiska samotného zámeru, tak ten zámer, zámer podporujú, podporili a podporujú a svedčí o tom aj tá široká podpora, ktorú získal návrh zákona v prvom čítaní.
Ale teraz sme v druhom čítaní a máme hovoriť aj o konkrétnych formuláciách. Ja som o tom hovoril aj, aj teda v prvom čítaní, ale teda miesto pána ministra Takáča tu bol minister financií pán Kamenický, takže ten sa k tomu nevedel vyjadriť.
Takže chcem upozorniť na to, že čl. 2 tohto návrhu zákona nie je v poriadku z hľadiska legislatívnych pravidiel, pretože sa ním nenovelizuje priamo zákon, ktorý má byť novelizovaný, ale novelizuje sa ním novela zákona, ktorá ešte nenadobudla účinnosť. Veľmi stručne, v návrhu zákona je v bode 5 a bode 6 v čl. 1 upravené znenie § 34 ods. 14 zákona o pozemkových úpravách.
V bode 5 je pre, pre, má nadobudnúť účinnosť tá formulácia dňom vyhlásenia v bode 6 od 1. apríla budúceho roku, keď sa má zmeniť tento zákon v súvislosti, v súvislosti so zmenami v stavebnej legislatíve, ktoré boli odsunuté na 1. apríla.
V čl. 2 je novelizovaný zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy, ale konkrétne je novelizovaný čl. 8, ktorý je tiež novelou zákona o pozemkových úpravách.
Čiže aj v čl. 1 aj v čl. 2 je de facto novelizovaný zákon o pozemkových úpravách. Navyše ide, ide o úpravu, ktorá je zdôvodňovaná tým, že má byť, má zabrániť kolízií, ale v skutočnosti nie je potrebné takejto kolízií zabraňovať, lebo žiadna kolízia nenastane. Ak by obe ustanovenia nadobudli účinnosť naraz, tak platí tá neskoršia právna úprava, ktorá je obsiahnutá v návrhu zákona o ktorom, o ktorom rokujeme.
Čiže úplne bez problémov by sa s tým Zbierka zákonov vysporiadala a, a teda platilo by to, čo je v novelizačnom bode 6, presne to znenie. úplné znenie § 34 ods. 14 zákona o pozemkových úpravách.
To ustanovenie týkajúce sa § 14, kde sa nahrádza, mení terminológia, ktorá je obsiahnutá v tom zákone o zmene niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy, by bola tým pádom obsolentná. Žiadny praktický problém, ak to schválite v tejto podobe, budete mať ustanovenie, ktoré je tam zbytočné a ktoré, ako sa vyjadrili aj zástupcovia parlamentnej legislatívy, zavádza nie vhodný, vhodný precedens, ak bude to porušenie spôsobu, akým sa majú schvaľovať zákony.
Ja som o tom hovoril v prvom čítaní, ale teda ako som povedal, bol tu pán minister Kamenický, takže nikto sa k tomu nevyjadril, chcel som o tom hovoriť na ústavnoprávnom výbore, lebo tam to patrí. A na ústavnoprávny výbor aj dnes ráno prišiel okrem mňa iba pán predseda výboru Čellár nikto iný, takže výbor sa nekonal, a teda dovolil som si prísť na výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a otvoriť tam túto otázku, kde som teda dostal odpoveď od zástupcu a legislatívy z ministerstva, že pre istotu to tam dali a myslia si, že to tam patrí. Podľa môjho názoru to tam nepatrí. Rovnako parlamentná legislatíva si myslí, že ide o nevhodný postup.
Čo ma ale mrzí, lebo môžu byť rôzne názory, čo ma ale mrzí, že na pôde výboru nebola vôľa o tom diskutovať, a aj z vyjadrení pána predsedu výboru Huliaka, aj z vyjadrení člena výboru pána poslanca Becíka som mal dojem, že ja ich tam vlastne obťažujem a načo som tam, načo som tam vôbec prišiel a prečo zdržujem. Lebo veď mení sa tým niečo z hľadiska obsahu zákona, z hľadiska, z hľadiska dopadov toho zákona, z hľadiska zámeru toho zákona? No nie. Nemení sa nič z hľadiska obsahu zákona, čiže či to tam bude, alebo nebude, rovnaké znenie zákona bude platiť od 1. apríla 2025. Ale to neznamená, že ak sú stanovené nejaké pravidlá, tak tie pravidlá nemáme dodržiavať tak ako v skrátenom legislatívnom konaní.
Ak sa o niečom rokuje v skrátenom legislatívnom konaní, no tak to nemá bezprostredný dopad na obsah, aj keď tým, že sa vypustí medzirezortné pripomienkové konanie, tým, že nie je riadna diskusia v druhom čítaní, tak to máva dopad aj na obsah, aj toto má dopad na obsah, že, že nemáme priestor na to, aby sme diskutovali o tom, lebo včera to bolo večer schválené v prvom čítaní a dnes to už musí byť schválené v druhom a treťom čítaní. Ale dobre. Z hľadiska obsahu, keď sa to isté schváli v skrátenom konaní a v riadnom konaní, tak v obsahu nie je rozdiel, ale to neznamená, že môžeme robiť skrátené legislatívne konanie, kedy sa nám zachce, a aj keď nie sú splnené zákonom stanovené dôvody. A rovnako aj v tomto prípade, ak sú tu nejaké legislatívne pravidlá, ktoré hovoria, že novelizovať sa majú zákony, nie novelizácie, alebo ktoré hovoria o tom, že nemá, nemajú sa robiť dostávať do zákonov veci, ktoré nič nezmenia, a aj tak to bude platiť presne tak, akoby to platilo, keby to tam nebolo, tak tie pravidlá máme, máme rešpektovať, aj keď to nemá bezprostredný dopad na to, aký bude obsah zákona a aké budú dôsledky zákona.
Čiže ja som dnes ráno zažil trochu taký kultúrny šok, lebo som zvyknutý z ústavnoprávneho výboru na to, že aj keď máme rôzne názory, tak o tých názoroch diskutujeme a až na nejaké výnimočné prípady, keď si koalícia povie, že dosť, a utne tú, tú rozpravu, tak je priestor na to, práve na to, aby sa vo výbore diskutovalo aj o takýchto veciach, o konkrétnych formuláciách o tom, či je to správne, alebo nesprávne urobené, či sú dodržané pravidlá, alebo sa tie pravidlá porušujú, ale zjavne vo výbore vedenom pánom Huliakom sa na túto vec pozerajú inak, čo je škoda.
Ďakujem.

Ďakujem obom kolegom za faktické poznámky. Ja áno, toto je, toto je úplne ukážkový príklad, že nemá byť skrátené legislatívne konanie, lebo ani náznak nejakej mimoriadnej situácie tam nie je. Je to problém, ktorý treba riešiť, ktorý, ešte raz, ten zámer nespochybňuje nikto, ale o tej forme, forme a konkrétnej textácii zákona by bolo dobré, keby mohla prebehnúť normálna diskusia, nič závažné by sa nestalo, keby ten zákon bol schválený v septembri alebo októbri, absolútne žiadny problém by nenastal. A teda bolo by aspoň slušné, že keď máme tu skrátené legislatívne konanie, že je niečo tak dôležité, že to vyžaduje porušenie tej obvyklej procedúry, aby sa ministri v takejto situácii nenechali zastupovať, lebo keď tu niečo padne, nejaká námietka, otázka v prvom čítaní, tak by bolo dobré, keby ten minister, ktorý priniesol tu ten návrh do skráteného legislatívneho konania, tu prišiel a vedel na to zareagovať, vedel odpovedať, vedel povedať, že nie, nemáte pravdu, pán poslanec, je to v poriadku, lebo toto a toto. Alebo povedať, ďakujem za upozornenie, pán poslanec, pozrieme sa na to. Ale keď tu máme pána ministra Kamenického, ktorý, ktorý iba tu zastupuje pána ministra Takáča, tak nemôžem od neho očakávať, že bude, bude reagovať na moje pochybnosti k tomu, či je ten návrh zákona správne legislatívno-technicky naformulovaný.
Tak toto by mohlo byť také minimum, že keď minister je presvedčený, že niečo si zaslúži skrátené legislatívne konanie, tak by si to malo zaslúžiť aspoň to, že minister tomu venuje toľko času, že bude v parlamente, keď sa o tom rokuje. (Potlesk.)

Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem sa aj pýtať, aj keď neviem, koho, lebo nie je tu pán minister Takáč, ktorý navrhol ten zákon a možno by mi vedel odpovedať, možno pán minister Kamenický bude vedieť alebo keď nie, tak dám iba tak do pléna otázku, ktorú chcem položiť. Keď sme diskutovali o návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak ja som upozornil, že neexistujú zákonom stanovené dôvody pre skrátené legislatívne konanie a kolegovia z Progresívneho Slovenska namietali, že ak sa ide takouto skrátenou formou, tak nie je čas ani na na prípravu kvalitného textu a na vychytanie tých múch, ktoré tam môžu byť, lebo ten zámer, na tom je asi všeobecná zhoda, že ten zámer je, zámer je v poriadku, ten, ten nikto nenamieta, ale konkrétne prevedenie môže byť problém. Ešte sa možno niečo, niečo objaví, ale mňa teda v tom návrhu zaujal čl. II.
Čl. II, teda hovoríme o novele zákona o pozemkových úpravách, ktorá má tri články, I. článok je samotná novela o pozemkových úpravách, čl. III je účinnosť a čl. II je novela zákona č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy v znení zákona č. 46/2024 a má sa zmeniť takto:
V čl. VIII bode 12 sa vypúšťajú slová „a 14“.
Ak vám nie je jasné, o čo ide, tak by ste sa to mali dozvedieť z dôvodovej správy, v dôvodovej správe v čl. 2 sa píše: Legislatívno-technická úprava vyvolaná úpravou v zákone č. 330/1991 Zb., ktorá nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia. Predchádza sa kolízii s novelizačnými bodmi zákonov, ktoré nadobudnú účinnosť 1. apríla 2025 (zákon č. 205/2023 Z. z. v znení zákona č. 46/2024 Z. z.).
Je niekomu pre prečítaní týchto slov jasné, čo sa vlastne mení a prečo je tam ten čl. II? Lebo mne to rozhodne nie je jasné a dôvodová správa by mala vysvetľovať, že prečo sa tá zmena robí a čo tá zmena, čo tá zmena znamená, v tomto prípade to nie je jasné. Ale tak dobre, nebuďme, nebuďme takí nároční a pozrime sa, že čo znamená zmena, teda konkrétne tá zmena, ešte raz, čl. II je novela zákona č. 205/2023 Z. z, o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy a mení sa tam čl. VIII. Článok VIII zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy je zákon č. 330/1991 Z.z. o pozemkových úpravách.
Čiže čl. I mení zákon o pozemkových úpravách, čl. II mení zákon o niektorých, o zmene niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy a konkrétne čl. VIII, ktorý je zmenou zákona o pozemkových úpravách, čiže ten istý zákon ako čl. I.
Ak aj teda odhliadnem od takej zvlášnej legislatívnej techniky, že sa nenovelizuje priamo ten zákon, ale novelizuje sa, novelizuje sa novela, čiže nie priamo ten zákon, ktorý má byť novelizovaný, ale zákon, ktorým bol novelizovaný, tak, tak moja otázka je, či vôbec niečo takéto je potrebné, lebo ja mám o tom istú pochybnosť, keďže vlastne to, čo je, to, čo je tu relevantné, je bod 12 a bod 12 tej novely, teda ten čl. VIII znie: V § 34 ods. 13 a 14 sa slová "právoplatného územného rozhodnutia o umiestnení stavby" nahrádzajú slovami "vytýčenia priestorovej polohystavby" a vypúšťajú sa slová "rozhodnutia o umiestnení stavby stratí platnosť^23g), alebo ak dôjde k jeho zmene a v dôsledku nej". Čiže vypúšťajú sa tam tie slová "a 14", čiže sa to bude týkať iba zmeny, zmeny § alebo ods. 13 a teraz ods. 13, teda § 34 ods. 14, ktorý sa vypúšťa z tej novelizovanej novely, ten je až dvakrát v čl. I spomenutý, jednak v bode 5 § 34 ods. 14 znie a jednak v bode 6 § 34 ods. 14 znie. Ten dôvod je ten, že mení sa terminológia, tak jedno úplné znenie ods. 14, ktoré má platiť dňom vyhlásenia, to je ten bod 5, sa nahrádza druhým úplným znením, ktoré je, ktoré je v §, teda v bode 6 novelizačnom v čl. I a je to, je to kompletné znenie, v ktorom už nie je potrebné, potrebné robiť, robiť zmeny, a teda v zbierke je to tak, že by to malo nadobudnúť účinnosť 1. 4.
Takže v Zbierke by mali inštrukciu, že v zmysle toho zákona, teda toho čl. VIII sa tam majú vypúšťať nejaké slová a v zmysle toho, čo sa teraz schváli, je tam úplné znenie § 34 ods. 14, čiže je zdanlivo kolízia, ale v skutočnosti tam nie je kolízia, lebo výkladové pravidlo hovorí, že neskôr prijatá právna úprava má prednosť pred skôr prijatou právnou úpravou, čiže v Zbierke, ak by súbežne platili obe, oba tieto zákony, tak, tak vyjde to znenie, ktoré je obsiahnuté v bode 6 čl. I tohto návrhu, tohto návrhu zákona.
Čiže ja sa chcem spýtať, že či ten čl. II je tam potrebný, lebo ja sa domnievam, že tak ako je to naformulované, tam potrebný nie je, viem, že asi pán minister financií Kamenický mi na to neodpovie, keďže nepochádza to z jeho z jeho ministerstva, ale tak za normálnych okolností by snáď bol priestor v druhom čítaní, a teda odbor legislatívy a aproximácie práva kancelárie Národnej rady by sa by sa k tomu mohol vyjadriť, že či je to problém, alebo nie je problém.
Nehovoriac o tom, že keby sme neboli v skrátenom legislatívnom konaní, keby ten zákon bol predložený v medzirezortnom pripomienkovom konaní, tak by sa to možno vychytalo už vo fáze pripomienkového konania, alebo keby sme boli v normálnom neskrátenom legislatívnom konaní, tak by sa to neriešilo z hodiny na hodinu, ale by po vyslovení takýchto pochybností by sa k tomu teda vyjadril odbor legislatívy a v priebehu 30 dní, ktoré sú na druhé čítanie vo výboroch, by bol priestor to rozdiskutovať.
Keď sa to bude riešiť z hodiny na hodinu, tak je teda možné, že žiadnu odpoveď na túto položenú otázku nedostanem.
Ďakujem.

Pán poslanec Škripek, ten návrh zákona o fiduciárnych partnerstvách nezavádzal partnerstvá, nezavádzal rodinu. To, čo by, to, čo by vzniklo podpisom toho fiduciárneho partnerstva, je nejaký občiansky kontrakt, keď dvaja ľudia uzatvoria nejaký vzťah, ktorý môže mať taký alebo onaký charakter, nie je to legitimizácia vzťahu dvoch ľudí, ktorá by bola porovnateľná, či už so životnými partnerstvami, alebo s manželstvami.
Ja súhlasím, poďme sa baviť o rodine, poďme sa baviť o zákonnom ukotvení partnerstiev, a teda bavme sa o tom, či je to dobré. Ak považujeme za dobré, aby, aby dvaja ľudia spolu žili, aby spolu vychovávali deti, aby sa mali radi, aby si boli oddaní, aby si boli vzájomne, vzájomne oporou, ak to považujeme za nejakú hodnotu a túto hodnotu doprajeme párom rôzneho pohlavia, tak by sme ju nemali upierať aj párom rovnakého pohlavia, ktorí, ktoré chcú v takýchto vzťahoch žiť. A tak ako nie všetky páry rôzneho pohlavia chcú žiť v manželstve, tak ani nie všetky páry rovnakého pohlavia chcú žiť v nejakom partnerstve alebo manželstve, ale tí, ktorí chcú, tak tým by sme to mali upraviť.
A nesúhlasím ani s tým, že by to bolo nejaké riešenie prískokom. Veď my nežijeme v izolovanom svete. My sme súčasťou Európskej únie a väčšina iných štátov Európskej únie umožňuje aj iné formy partnerského spolužitia a my by sme to mali nejakým spôsobom rešpektovať. My by sme sa nemali tváriť, že žijeme na nejakej izolovanej planéte a to, čo sa deje v susedných krajinách a iných krajinách Európskej únie je úp... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predkladateľka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, najmä tí, ktorých zaujíma novela zákon o štátnom občianstve.
Vážený pán poslanec Škripek, teda budem reagovať na vás, lebo pôvodne som mal v úmysle podporiť tento návrh zákona iba tým, že stlačím tlačítko za pri hlasovaní, ale po vašej faktickej poznámke mám potrebu aj v rozprave povedať, že tento návrh zákona považujem za dobrý a užitočný a nijako neohrozujúci rodinu. Podobne ako predkladatelia som presvedčený, že nikto by nemal strácať slovenské štátne občianstvo, ak si to sám neželá, alebo teda možno situácia, ak ho získal nejakým podvodným konaním. Táto právna úprava, ktorá znamená, že ľudia aj proti svojej vôli strácajú štátne občianstvo, platí tu od roku 2010. A mňa teda mrzí, že od toho roku som dvakrát bol súčasťou vládnej väčšiny v tomto parlamente a ani raz sa nepodarilo ten zákon opraviť tak, aby nikto nestrácal občianstvo Slovenskej republiky, ak si to, ak si to neželá. Nastali tam určité vylepšenia, nie je to dnes už také drastické, ako to bolo na začiatku v roku 2010, ale naďalej je to založené na tom princípe, že ak niekto nadobudne štátne občianstvo iného štátu, tak stráca automaticky slovenské štátne občianstvo, hoci si to sám neželá.
Ale sú tam aj nejaké výnimky a jednou z tých výnimiek je, že ak si niekto zoberie štátneho príslušníka inej krajiny a nadobudne jeho štátne občianstvo, tak nestratí slovenské štátne občianstvo. A bez ohľadu na to, že Slovenská republika má vo svojej ústave napísané, že manželstvo je zväzkom muža a ženy, bez ohľadu na to, že Slovenská republika nemá vo svojom právnom poriadku ani manželstvo osôb rovnakého pohlavia, ani iný právny zväzok osôb rovnakého pohlavia, ktorý by inštitucionalizoval partnerstvo dvoch dospelých osôb, ktoré spolu žijú, majú spolu vzťah, majú vzťah, ktorý heterosexuálne páry môže spečatiť manželstvom, tak bez ohľadu na to, a to je debata na inú príležitosť, ak umožníme ľuďom, občanom Slovenskej republiky, aby nestrácali štátne občianstvo Slovenskej republiky v situácii, keď nadobudnú štátne občianstvo svojho partnera alebo manžela na základe inštitucionálneho zväzku z inej krajiny, tak tým nijako nenarúšame slovenský právny systém.
Nebude to v rozpore ani s ústavou, nebude to v rozpore ani s inými zákonmi, ani to nedáva týmto párom žiadne také práva, aké by im dávalo životné partnerstvo, registrované partnerstvo alebo manželstvo pre všetkých, ak by sa stali súčasťou právneho poriadku, ale zabezpečí iba to, aby občania alebo občianky Slovenskej republiky pri vstupe do manželského alebo partnerského zväzku v súlade s právnym poriadkom inej krajiny, ak nadobudnú štátne občianstvo svojho manžela alebo partnera, nestratili slovenské občianstvo. To nikomu neubližuje. To nič nespochybňuje, to nemení charakter slovenského právneho poriadku. To nerieši ten spor, ktorý tu medzi nami je, o tom, či majú, alebo nemajú mať páry rovnakého pohlavia garantované právo uzavrieť nejaký zväzok manželský alebo partnerský. Jediné, čo to, čo to spôsobí, čo by bolo následkom toho, ak by bol tento návrh zákona prijatý, je, že slovenskí občania niektorí nebudú strácať slovenské občianstvo proti svojej vôli. To je podľa môjho názoru vysoko bohumilý cieľ. Rovnako ako je to svojím spôsobom konzervatívne, ak chceme párom, ktorí majú dlhodobý vzťah, a ktorý chcú ten vzťah spečatiť nejakým spôsobom, umožníme, aby ten svoj vzťah nejakým spôsobom spečatili aj pred orgánmi, orgánmi štátu, lebo tým podporujeme trvalosť toho vzťahu, ktorý nemusí byť navždy.
Ale ak dve osoby rovnakého pohlavia vstúpia do takého, do takého zväzku a nejakým spôsobom sa to inštitucionalizuje, tak tým hovoríme, že je to dobré, keď žijú spolu dvaja ľudia a keď ten vzťah je myslený ako trvalý, hoci to možno tak nedopadne, lebo však aj heterosexuálne manželstvá sa mnohé končia, končia rozvodom.
Ale to je téma na inú diskusiu. Téma na, téma tohto zákonu je, aby slovenskí štátni občania neprichádzali o slovenské štátne občianstvo, keď uzavrú manželský alebo partnerský vzťah v súlade s právnym poriadkom inej krajiny. Takže si myslím, že toto by nemal byť problém podporiť.
A keďže vidím, že pán poslanec Škripek ide reagovať, tak končím svoje vystúpenie.
Ďakujem.

Pán poslanec Baška, hovorili ste tu o tom, ako koalícia, ale vtedy ste neboli koalícia, vtedy ste boli jednofarebná vláda SMER-u, v rokoch 2012 – 2016 umožňovala konanie mimoriadnych výborov, ktoré sa konali z iniciatívy opozície. No to je síce pekné, ale teraz sme v ďalšom volebnom období a toto nie je vôbec bežná prax. Práve naopak, koalícia zvykne zablokovať výbory, ktorými sa opozícia snaží reagovať na nejaké aktuálne veci a teda ja ako člen ústavnoprávneho výboru mám opakovanú skúsenosť s tým, že ak iniciujeme nejaký mimoriadny výbor, tak koalícia buď nepríde, s výnimkou predsedu, zablokujem ten výbor, lebo je neuznášaniaschopný, alebo keď príde, tak neschvália program. Výnimkou bol minulotýždňový výbor, kde sme si zavolali pána generálneho prokurátora Žilinku a chceli sme, aby vysvetlil svoje, svoje, svoj postup v súvislosti s preraďovaní prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry a ten prebehol tak, že počas hodinovej obednej prestávky, po približne 20 minútach začal ten výbor, koalícia ho otvorila, pán generálny prokurátor bol prítomný a približne 40 minút mal monológ, až kým neskončil, neskončila prestávka a aj tým výbor, čiže žiadnu otázku mu nebolo možné položiť, aj keď ten výbor bude pokračovať, ale Boh vie kedy.
Ale teda k tomu samotnému návrhu. Idete odvolávať pána poslanca Šipoša z funkcie predsedu výboru za to, že uplatnil právomoc, ktorú mu dáva aktuálne platný rokovací poriadok, takže z môjho pohľadu nič iné ako politické krágľovanie to nie je. Toto nie je dôvod, pre ktorý by mal byť odvolaný predseda výboru zo svojej funkcie a určite by ste veľmi protestovali, keby sa to týkalo vá.. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, pred pár dňami sme rokovali o troch zákonoch, ktoré vetovala pani prezidentka, ja som sa vtedy vyjadril, že je to poslednýkrát, čo rokujeme o ňou vetovaných návrhoch zákonov. Mýlil som sa. Toto je ten posledný zákon, ktorý pani prezidentka vetovala. A tak ako pri tej predchádzajúcej trojici a pri drvivej väčšine viet, ktoré uplatnila pani prezidentka voči zákonom schváleným Národnou radou, si myslím, že to veto bolo dôvodné.
Novela zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá sa týka výrubov, bola schválená v skrátenom legislatívnom konaní bez medzirezortného pripomienkového konania, napriek kritike zo strany odborníkov aj zo strany opozície a teraz už aj zo strany predstaviteľov miest a obcí, či už ide o úniu miest alebo o Združenie miest a obcí Slovenska. Ako uvádza vo svojom stanovisku alebo zdôvodnení vrátenia zákona pani prezidentka a ako to napokon hovorila aj opozícia v rozprave na skrátené legislatívne konanie, neexistovali žiadne zákonom stanovené dôvody. Len teda pripomeniem, že tými dôvodmi mali byť medvede a zarastanie krajiny. To, že je potrebné kvôli ochrane ľudí pred medveďmi zjednodušiť výruby, to je argument, ktorý je absurdný, že ho asi ani netreba, netreba bližšie rozoberať a v tom ošiali bol použitý, bol použitý, bohužiaľ, najprv však boli aj úvahy, že tento zákon by sa stal nejakým pozmeňujúcim návrhom, ktorý sa premietne do tej novely zákona o ochrane prírody, ktorá súvisela so zjednodušením odstrelov medveďov, ale teda potom si to vláda rozmyslela a pokračovala v konaní ako o samostatnom, samostatnom zákone. A to zarastanie, samozrejme, že nie je žiadna, žiadna mimoriadna okolnosť. Tento zákon mal byť prerokovaný v riadnom legislatívnom procese a malo mu predchádzať medzirezortné pripomienkové konanie, kde by sa napríklad aj samosprávy mohli, mohli vyjadriť.
Ale tento zákon je zlý aj z obsahového hľadiska, pretože zjednodušuje výruby nad mieru, ktorá je nevyhnutná. Zjednodušuje výruby v intravilánoch. Doteraz bolo možné bez povolenia vyrúbať stromy s objemom, s obvodom do 40 cm vo výške 130 cm. Teraz v intraviláne to bude možné do 60 a ešte viac sa to uvoľňuje v extraviláne, až do 80 cm obvodu. Pani prezidentka upozorňuje, že sa to bude týkať aj chránených, chránených území. Ja som vo svojich vyjadreniach k tomuto zákonu upozorňoval najmä na to, ako sa to dotkne intravilánov, kde to naozaj výrazne zjednoduší rúbanie stromov. Väčšina tých stromov, ktoré, ktoré doteraz podliehajú, podliehajú povoľovaciemu konaniu, je do 80 cm obvodu, čiže úplne sa dostanú mimo kontroly, čo môže byť vnímané tak, že dobre, tak zjednodušíme ľuďom život, aj keď ako upozornil pán poslanec Hlina, zjednodušíme život najmä, najmä developerom, ale tou odvrátenou stránkou je, že ak vyjmeme z povoľovacieho konania takéto výruby, tak žiadna náhradná výsadba nebude, nebude potrebná. Dnes je potrebná buď náhradná výsadba, čiže sa to nejako kompenzuje, aj keď, aj keď nie plne, ale nejako áno, alebo nejaká finančná kompenzácia, ktorú mestá a obce samé použijú na náhradnú výsadbu. Mimochodom v tej Českej republike, ktorú spomínal pán minister Taraba, naozaj je to 80 cm, ale napríklad je tam podmienka, že nejde o náhradnú výsadbu. Taká podmienka v slovenskom zákone nie je.
Ale chcel by som sa teda záverom vrátiť k tomu, že či ide o návrat do normálu, ktorý tu platil, alebo ide o niečo nové. Lebo ten argument aj zo strany pána ministra Tarabu, aj zo strany ďalších zaznel a opakovane, že veď to sme to tu mali takú teda možnosť výrubu stromov vo veľkosti do 80 cm obvodu, my sa vlastne len vraciame k tomu, čo tu bolo. Povedal to aj vo svojom vystúpení teraz, že do roku 2016 to bolo tak, ako to dávame teraz. No nie, nebolo to tak. Zákon o ochrane prírody a krajiny platí od 1. januára 2003. Od 1. januára 2003 s výnimkou ôsmich mesiacov bolo možné vyrúbať stromy bez povolenia také, ktoré vo výške 130 cm majú obvod kmeňa 40 cm, tak ako je to doteraz, tak ako je to pred schválením tohto zákona, tak to bolo aj celý čas od začiatku roku 2003, keď ten zákon začal platiť. To jediné obdobie, keď to tak nebolo, bolo obdobie v roku 2014, keď osem mesiacov platilo nie 40 cm, ale 80 cmv extraviláne. To bolo jediné obdobie za tých vyše 20 rokov, keď neplatila hranica obvod 40, obvod 40 cm, ale platila hranica 80 cm a tá platila iba v extraviláne. Čiže v intraviláne to bolo, to bolo 40 cm počas celý, celého času. A teda od 1. 1. 2014 do 31. augusta 2014, bolo to obdobie, keď v extraviláne bolo 80 cm, v intraviláne bolo celý čas 40 cm a v extraviláne bolo 40 cm celý čas s výnimkou tých ôsmich mesiacov roku 2014. Čiže pán minister o tomto nehovorí pravdu, nevraciame sa do normálu, ideme to meniť, ideme to uvoľňovať ďaleko nad rámec toho, čo bolo, čo bolo doteraz.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne a kolegovia, začnem malým legislatívnym okienkom. Rokujeme o novele kompetenčného zákona v opakovanom druhom čítaní.
V opakovanom druhom čítaní sa rokuje o návrhu zákona vtedy, keď v treťom čítaní je schválený návrh, aby sa druhé čítanie opakovalo, a v takejto situácii to druhé čítanie sa opakuje buď vo výboroch všetkých, ktorým bol pridelený, alebo iba v gestorskom výbore, alebo iba v pléne, ale je to normálne druhé čítanie, ku ktorému sa koná normálna rozprava, do ktorej sa možno prihlasovať aj písomne, aj za poslanecké kluby, aj ústne, čiže nie je to taká situácia, ako keď sa člen vlády prihlási do rozpravy pred hlasovaním, a opäť sa otvorí rozprava, a vtedy sa poslanci prihlasujú iba pomocou hlasovacieho zariadenia, čiže nie je tam daná možnosť prihlásiť sa písomne, nie je to tretie čítanie, kde opäť sa prihlasujú poslanci iba písomne, je to riadne, riadna rozprava, riadne druhé čítanie, opakované druhé čítanie, takže pán poslanec Ledecký sa prihlásil písomne, takže normálne vystúpil a mal na svoje vystúpenie 20 minút. Koniec legislatívneho okienka.
Mám pred sebou správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy, a mám pred sebou spoločnú správu k tomu istému zákonu.
Spoločná správa je označená číslom parlamentnej tlače 231a a správa je označená číslom parlamentnej tlače 231aa. Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú v nich obsiahnuté, tak tie návrhy, ktoré sú v správe, o ktorej teraz rokujeme a o ktorej budeme hlasovať vo štvrtok, sú v podstate zhodné s tými, ktoré boli obsiahnuté v spoločnej správe, a ktoré neboli schválené pri rokovaní o návrhu zákona v druhom čítaní, pri tom prvom neopakovanom. Stalo sa vtedy to, že zo spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovanie pozmeňujúce body, ktoré sa týkali zrušenia a zákona, Úradu pre štátnu službu, ktoré sa tam dostali až v druhom čítaní, v rámci spoločnej správy, a najprv sa hlasovalo o tých ostatných, koaliční poslanci z mne z neznámeho dôvodu to neschválili a potom schválili tie body, ktoré sa týkajú zrušenia Úradu pre štátnu službu. Bolo pritom zjavné, že, že je to omyl, tak bolo by poctivé aspoň, aspoň teda povedať, že kde sa stala chyba, a prečo, prečo koaliční poslanci najprv niečo neschválili, potom a cez výbor to navrhujú, navrhujú znova, a teraz budeme o tom, o tom znovu, znovu hlasovať, a to, čo ste neschválili, tak teraz za to budete hlasovať, predpokladám, a schválite to. Ja som sa tak chvíľu domnieval, že ste sa iba pomýlili a že ste si to rozmysleli s tým zrušením Úradu pre štátnu službu, a jednu skupinu bodov ste, ktorú ste chceli neschváliť, tak ste schválili, a, naopak, ste neschválili tú, ktorú ste nemali v záujme schváliť, ale, ale nie, nie je to tak, zjavne trvá váš zámer zrušiť cez druhé čítanie Úrad pre štátnu, štátnu službu, len týmto opravujete svoju chybu, ale to, čo tým zároveň robíte, je a bolo to aj v tej pôvodnej spoločnej správe a je to aj v tej novej, že dávate tam prílepky.
Je to novela kompetenčného zákona, ktorá obsahuje viacej článkov, ale dopĺňate tam v bode 6 tej novej správy novely zákona ako nový čl. 3 novelu zákona o výkone práce vo verejnom záujme, kde riešite odstupné a povinnosť zamestnanca pri výkone verejnej práce, vrátiť odstupné v prípade opätovného vzniku pracovného pomeru v rámci sústavy štátnych orgánov, čo teda nie je celkom vec, vec kompetenčného zákona ani vec bezprostredne súvisiaca.
A ešte viac do očí bije bod 7, keď sa dopĺňajú nové čl. 4 a 5, nový čl. 4 je novela zákona o zdravotnej starostlivosti a nový čl. 5 je novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. A to už s kompetenčným zákonom nemá teda vôbec nič spoločné ani s tou novelou, ani so zákonom ako takým.
Dovolím si upozorniť, že teda body 6 a 7 správy nespĺňajú, nezodpovedajú § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o tom, že pri prerokúvaní návrhu zákona, nemožno podať návrh, ktorým sa mení, alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona, inak povedané, prílepok. Aj bod 6, aj bod 7 sú prílepky, sú úplne zjavné prílepky.
Zákon o rokovacom poriadku v § 94 ods. 4 pokračuje, ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2, to je rozširujúci pozmeňujúci návrh, alebo ods. 3, prílepok, ako je tento prípad, predsedajúci nedá o ňom hlasovať.
Takže ja teda upozorňujem pána spravodajcu, že body 6 a 7 správy výboru nezodpovedajú, nezodpovedajú § 94 ods. 3, lebo sa nimi mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona, a preto o bodoch 6 a 7, nie, predsedajúci nemôže dať hlasovať v zmysle § 94 ods. 4.
Pre prípad, že by predsedajúci sa s týmto mojím názorom nestotožnil, navrhujem vyňať body 6 a 7 správy na osobitné hlasovanie.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vláda predkladá Národnej rade návrh na skrátenie, skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa má novelizovať zákon o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradov, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách a zároveň aj zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy.
A podobne ako predrečník pán poslanec Lackovič by som sa chcel vyjadriť k dvom veciam. Tá prvá je samotný zámer návrhu zákona, o ktorom vláda chce, aby Národná rada rokovala v skrátenom legislatívnom konaní, a myslím si, že voči tomu zámeru ťažko môže niekto, niekto namietať. Každý, kto sa len tak jemne obtrel o samosprávu v uplynulých rokoch, tak vie, že je to problém, a narazil, narazil na ten problém, či už bol starosta, alebo komunálny, alebo župný poslanec, tak na problém nevysporiadaného vlastníctva pod stavbami, ktoré patria, patria samospráve, alebo pod zamýšľanými stavbami, ktoré chce samospráva postaviť vo verejnom záujme, zrejme narazil. A je to naozaj absurdná situácia, že štát vlastní nejaké, nejaké pozemky, ktoré sú pod stavbami alebo zamýšľanými stavbami samosprávy, a teda vlastne len nejaké rôzne úrovne verejnej správy alebo verejnej moci sa nevedia, a teda sú prekážkou toho, aby, aby sa stavalo, alebo, alebo tam vznikajú nejaké nevysporiadanosti. Čiže myslím, že samotný ten zámer je v poriadku, nechcem hovoriť o, o detailoch a o tej, o tej konkrétnej forme, k tomu, k tomu asi bude priestor v prvom a druhom čítaní, ale, ale ten zámer, myslím si, že, že nájde, nájde podporu v parlamente.
Druhá vec, o ktorej by som chcel hovoriť, je návrh na skrátené legislatívne konanie. Teda pán poslanec Lackovič už povedal a argumentoval najmä tým, že nie je potrebné sa ponáhľať a ponáhľanie sa pri schvaľovaní legislatívy je, býva na úkor jej kvality, že mal by byť vytvorený priestor pre to, aby sa vydiskutovali veci a aby, aby ten výsledný text zákona bol čo najlepší. To je jeden možný pohľad.
Druhý možný pohľad je, že tento návrh absolútne nespĺňa tie dôvody, ktoré stanovuje zákon o rokovacom poriadku pre to, aby došlo k skrátenému legislatívnemu konaniu. Už v tom návrhu na skrátenie legislatívneho konania sa hovorí, že návrh zákona reflektuje na niekoľkoročný aplikačný problém. To je nepochybne pravda. Pán minister vo svojej úvodnej reči povedal, že toto je vec, po ktorej volajú samosprávy desiatky rokov, áno, desiatky rokov. A že je to vec, ktorá po dlhých pomôže samosprávam. Tak buď je to tak, ako hovorí pán minister, a je to problém, ktorý sa tu ťahá už desiatky rokov, alebo je to tak, ako hovorí, hovorí zákon o rokovacom poriadku pri skrátenom legislatívnom konaní v § 89 ods. 1, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných práv a ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia značné hospodárske škody, národná, štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. To znamená, že by to mali byť mimoriadne okolnosti. Niečo, čo je problémom desiatky rokov, mimoriadnou okolnosťou nie je. Čiže aj bez toho, aby som rozporoval ten zámer, ktorý, opakujem, predpokladám, že nájde podporu v tejto snemovni, ale žiadne mimoriadne okolnosti tu, tu nie sú. Je to problém, ktorý nie je riešený desiatky rokov, na ktorý samosprávy upozorňujú desiatky rokov, ktorý aj predstavitelia štátu vnímajú desiatky rokov, a teraz zrazu si, si ministerstvo a vláda povedali, že treba ho riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. Ale žiadne mimoriadne okolnosti tu nie sú.
Rovnako nie je pravda, že hrozia štátu značné hospodárske škody. Jednak tie škody tam nie sú ani, ani jasne pomenované, lebo to, že sa, to, že je to nejaký problém, neznamená, že reálne hrozia značné hospodárske škody. A ak niekomu hrozia škody, tak hrozia samosprávam, teda obciam, mestám a samosprávnym krajom, nie štátu. Štát v dôsledku tohto zákona príde o nejaký majetok, zmenší sa hodnota majetku, ktorý, ktorý vlastní štát, čiže, čiže štát nie je v pozícii, že by mu hrozili značné hospodárske škody, že by mu hrozili akékoľvek hospodárske škody a týmto zákonom sa to urýchlene vyrieši. Práve naopak, štát príde o nejaký majetok, príde oňho vo verejnom záujme, príde oňho na úkor, na úkor samospráv, čo je z pohľadu občanov, občanov v poriadku, ale nie je splnená ani podmienka, že by hrozili nejaké hospodárske škody a že by hrozili, hrozili štátu.
Takže ja sa domnievam, že toto je úplne ukážkový príklad toho, keď dochádza k zneužitiu inštitútu skráteného legislatívneho konania v rozpore s tými dôvodmi, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku. Ak by tie dôvody boli naplnené v tomto prípade, tak potom v podstate akýkoľvek zákon je možné prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, lebo keď, keď, keď by vláda chcela zvýšiť dane alebo zaviesť nejakú novú daň, tak povie, že hrozia štátu značné hospodárske škody, lebo nevybrala peniaze na tej novej dani, a teda štát bude mať menej peňazí, a teda hrozia štátu značné hospodárske škody, tak je možné zvyšovať dane, je možné zavádzať nové dane, dane len z dôvodu, že označíme za značnú hospodársku škodu štátu, že štát nevyberie nejaké peniaze na dani, ktorá nebola zvýšená, alebo na dani, ktorá nebola zavedená. Alebo, naopak, by sa mohli v skrátenom legislatívnom konaní znižovať dane, lebo veď keď sa znížia, znížia dane, tak, tak to pomôže tým, ktorí tie dane platia, či už sú to občania, alebo sú to, sú to firmy a ony vlastne sú tiež štát v takom širšom slova zmysle, takže vlastne akýkoľvek návrh na, na zníženie daní je v zmysle toho, čo nám tu dnes vláda predkladá, dôvodom na to, aby sa, aby sa rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní, lebo veď koľko koľko občania alebo firmy mohli ušetriť, ak by sa tá daň znížila, znížila skôr. Myslím si, že je dosť zlé, že predchádzajúca vláda, alebo teda súčasná vláda kritizovala tie predchádzajúce vlády za to, že ako často používajú inštitút skráteného legislatívneho konania. Väčšina tých, tých skrátených legislatívnych konaní súvisela buď s pandémiou, alebo vojnou na Ukrajine, alebo energetickou krízou, teda naozaj s mimoriadnymi okolnosťami, aj keď nie všetky, a za súčasného volebného obdobia tá istá vláda, ktorá z opozície kritizovala predchádzajúcu vládu, robí zo skrátených legislatívnych konaní normu a úplne bežne postupuje skráteným legislatívnym konaním aj v takých prípadoch, keď na to neexistujú žiadne, ale vôbec žiadne dôvody, iba si tam napíše, že hrozia značné hospodárske škody.
A záverom by som si dovolil upozorniť na to, že v rámci toho skráteného konania ste asi zabudli vypustiť z toho návrhu posledný odstavec, v ktorom sa uvádza, že berúc do úvahy uvedenú argumentáciu sa návrh zákona predkladá v súlade s § 27 ods. 1 zákona č. 400/2015 o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ten § 27 ods. 1 zákona o tvorbe právnych predpisov hovorí o tom, že ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešení mimoriadnej situácie, ustanovenia § 8 až 10 sa pri procese tvorby právnych predpisov nemusia použiť. Tie ustanovenia hovoria o pripomienkovom konaní, takže to bol asi argument pre vládu alebo vysvetlenie pre vládu, že nebolo pripomienkové konanie alebo bolo skrátené, to, to už teda neviem, ale, ale, ale zrejme, zrejme v rámci toho, ako sa skracovalo legislatívne konanie, ako sa s tým ponáhľalo, tak táto informácia, ktorá obvykle sa parlamentu neposkytuje, neposkytuje sa vláde, tam ostáva.
Ale keď to zosumarizujem, je zjavné, že ten zámer je v poriadku. O tej forme konkrétnej, konkrétnej textácii je možné diskutovať a lepšie by sa o nej diskutovalo v rámci riadneho legislatívneho procesu, ale je úplne evidentné, že dôvody na skrátené legislatívne konanie v tomto prípade naplnené nie sú.
Ďakujem.