Videokanál poslanca

A, pán poslanec Gašpar, povedali ste, že nejdete nikomu obmedzovať zhromažďovacie právo, no to nie je pravda. Týmto návrhom zákona, ak bude schválený, sa zasiahne do zhromažďovacieho práva, bude obmedzené zhromažďovacie právo. Ja netvrdím, že nemožno obmedziť zhromažďovacie právo, aj ústava predpokladá, že existujú dôvody a okolnosti, keď možno obmedziť zhromažďovacie právo, ale, ale teda netvárme sa, že nie, keď sa ide zasahovať do, do zhromažďovacieho práva ako jedného zo základných politických práv, tak si to vyžaduje, presne ako ste povedali, poctivú diskusiu, ktorá ale vedená v skrátenom legislatívnom konaní, neviem, či... tak môže byť poctivá, ale, ale, ale teda nebude, nebude, nebude tak dôkladná, ako by mala byť, ak ide o zasahovanie do základných práv a slobôd.
Rovnako ste povedali, že všetky návrhy k zhromažďovaciemu právu sa týkajú len toho, ako zvýšiť bezpečnosť na zhromaždeniach. Ani toto nie je tak. Ak dnes je možné konať zhromaždenie na nejakých miestach, na ktorých ich po schválení tejto novely nebude možné konať, tak to nie je len o bezpečnosti účastníkov to... to... tých zhromaždení, dokonca ani, ani len bezpečnosti, bezpečnosti ako takej. A opäť je možné diskutovať, kde sa môžu konať, kde nie, za akých podmienok, akým spôsobom sa majú, majú obmedziť. Ale teda v skrátenom legislatívnom konaní to naozaj nie je dobrý spôsob.
A myslím, že trošku nejako by ste nevideli na, na jedno oko, keď si myslíte, že teda tá polarizácia a šírenie nenávisti sa týka predovšetkým aktivít súčasnej opozície, médií a, a mimovládnych organizácií, lebo vy si zamieňate legitímnu kritiku vládnej politiky so šírením nenávisti, to je problém.

Pani poslankyňa Kolíková, no, problém celého toho návrhu na skrátené legislatívne konanie je aj v tom, že ide o návrh, ktorý zasahuje do základných práv a slobôd, a, samozrejme, že do základných práv a slobôd je možné zasahovať, ale každý taký zásah je potrebné veľmi dôkladne zvážiť.
A možno doňho zasahovať z dôvodov, ktoré sú uvedené, uvedené v ústave, a zabezpečenie bezpečnosti nepochybne takým dôvodom je, ale treba to robiť doslova na lekárnických váhach, lebo sa tam porovnávajú rôzne záujmy, napríklad právo slobodne sa zhromažďovať a slobodne prejavovať svoj názor spolu s inými na zhromaždeniach a na druhej strane zabezpečenie či už súkromia, alebo teda najmä v tomto prípade bezpečnosti verejných, verejných funkcionárov.
A je nebezpečné, ak sa takéto zmeny robia v skrátenom legislatívnom konaní, lebo tam ťažko možno použiť nejaké lekárnické váhy. Tam sa to obvykle tak nahrubo, nahrubo utne a v tomto prípade sa navrhuje nahrubo to uťať v neprospech zhromažďovacieho práva.
Keď tak uvažujem, že ktoré z tých vecí, a teraz nehovorím, že renta, jasné, že renta nijako nesúvisí so zabezpečením bezpečnosti, a keby mal pán premiér rentu, tak to neznamená, že sa ten hrozný čin nestane, ale čo povedzme z tých vecí, ktoré sú navrhnuté vo vzťahu k zákonu o zhromažďovaní, by zabránilo tomu, čo sa, čo sa stalo, lebo to sa nestalo pred obydlím pána premiéra, to sa stalo v mieste, kde, kde rokovala vláda, ale, ale teda nebolo to, nebolo to sídlo vlády. Je otázne, že či sa ľudia nezhromaždia na takom mieste aj tak a nie ako oficiálne zhromaž... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

90.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 9. septembra.
Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru a jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v tomto výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
A, pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Chcel by som oznámiť, že o návrhu ústavného zákona budeme hlasovať v utorok 18. júna o jedenástej hodine. V prípade, že bude schválený, tak navrhujem, aby sme hneď hlasovali aj o návrhu novely Trestného poriadku. V prípade, že nebude schválený, navrhujem, aby sme o návrhu novely Trestného poriadku hlasovali až na druhý deň v stredu o jedenástej hodine, aby predkladatelia mali priestor na stiahnutie návrhu zákona, keďže v prípade, že nebude zmenená ústava, tak by to bol protiústavný zákon, a teda nemá zmysel o ňom rokovať, ak nebude schválený ústavný zákon.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda Národnej rady, ak dovolíte, tak by som spojil dve spravodajské informácie.
Vážení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu ústavného zákona a k uvedenému návrhu zákona, ktorý s ním súvisí a priamo naň nadväzuje.
Návrh ústavného zákona aj návrh zákona spĺňajú z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024.
Rovnako vo vzťahu k návrhu zákona, ktorý nadväzuje na ústavný zákon, predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby tento návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 6. septembra a gestorský výbor do 9. septembra 2024.

Zo znenia návrhu ústavného zákona aj návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní a rovnako, že návrh zákona, ktorý naň nadväzuje, prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona aj návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu k obidvom bodom programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce okrem pani navrhovateľky prihlásiť niekto do rozpravy ústne.
Nie je tomu tak, konštatujem, že nemáme prihláseného ústne nikoho, dávam priestor pre pani navrhovateľku, pani poslankyňu Remišovú.
Nech sa páči.

Ďakujem obom kolegom za reakcie. Ja nespochybňujem, že ľudia môžu mať rôzne názory na to, akým spôsobom chrániť prírodu a čo priorizovať a či návrh zákona o krajinnom plánovaní je potrebný, alebo nie je potrebný, a či má byť v takejto forme, alebo, alebo v inej forme. Len nerozumiem celkom tomu, že na jednej strane pán minister kritizuje návrh, ktorý v podstate predkladá, a na druhej strane, na druhej strane nás presviedča, že ho máme, máme schváliť v skrátenom legislatívnom konaní. A teda keďže rokujeme o bode návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o krajinnom plánovaní, tak v tomto bode by sme nemali až tak riešiť obsah toho zákona, mali by sme riešiť, či sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, alebo nie sú, a ja tam tie dôvody na skrátené legislatívne konanie nevidím. Jednak z dôvodu, že nie sú explicitne pomenované v tom návrhu, v písomnom odôvodnení návrhu, ktorý nám bol predložený. Nezachytil som teda žiadny explicitne uvedený dôvod ani vo vystúpení pána ministra na úvod. A hlavne ale teda keď hovoríme o tom, že treba niečo urobiť do konca roka 2024, tak do konca roka 2024 so značnou časovou rezervou to môže Národná rada schváliť aj v riadnom legislatívnom procese bez toho, aby bol tento zákon schvaľovaný v skrátenom legislatívnom konaní.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, budem sa snažiť byť stručný a teda chcel by som povedať iba tri veci. A ja som tiež teda pôvodne neplánoval už k tomuto vystúpiť, hoci zvyknem k skráteným legislatívnym konaniam, ale teda zaujalo ma vystúpenie pána ministra, aj ten jeho farbistý opis toho, ako vláda si vymyslela nejaký, tá predchádzajúca, myslím Hegerova vláda, nejaký nezmyselný návrh zákona a potom ho pripravila a potom, a teda dobre som počul, že sa vláda zľakla a nepredložila ho do Národnej rady, lebo si uvedomila, že aký je to nezmysel? Lebo tak ste to povedali, pán minister, hej? Lebo to nie je pravda.
Vláda v predchádzajúcom volebnom období predložila návrh zákona o krajinnom plánovaní do Národnej rady a 24. februára 2023, č. parlamentnej tlače 1476, a 16. marca 2023 o ňom Národná rada hlasovala v prvom čítaní a o jeden hlas neprešiel do druhého čítania, keď zo 129 prítomných poslancov vrátane vtedy pána poslanca Tarabu hlasovalo zaňho iba 64. Čiže toto je, máte zrejme nejakú, nejakú zlú informáciu o tom, čo robila vláda Eduarda Hegera vo vzťahu k tomuto návrhu zákona. Tak chcem veriť, že ste vedome neklamali, iba ste, iba ste na túto skutočnosť zabudli.
Druhá poznámka sa týka toho, že úvodné slovo predkladateľa návrhu zákona nemusí byť vždy iba predčítaním všeobecnej časti dôvodovej správy alebo prečítaním návrhu na skrátené legislatívne konanie, keďže rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie. Ale predsa len tuto ma až zaráža ten rozpor medzi tým, čo je napísané v návrhu na skrátené legislatívne konanie, čo je v zásade štandardný materiál, ktorý veľmi stručne, teda až príliš stručne, ale k tomu sa dostanem v tretej poznámke, uvádza dôvody, prečo by podľa vlády mal byť návrh zákona o krajinnom plánovaní prerokovaný v Národnej rade v skrátenom legislatívnom konaní. To, čo hovoril pán minister Taraba vo svojom úvodnom vstupe, bolo niečo, niečo úplne iné. To bolo také, že no, je to blbosť, ktorú si vymysleli za Budaja, sami to nepredložili a my keď sme sa dostali k moci, tak sme si povedali, že netreba niečo také, no ale Európska únia to od nás žiada, lebo zaviazali sme sa k niečomu, tak nebudeme sa naťahovať s Európskou úniou, tak radšej to predložíme a ponáhľa to v prvom čítaní.
Tak ešte raz, môže byť rozdiel medzi tým, čo sa, čo sa hovorí v úvodnom vstupe predkladateľa návrhu a čo je napísané v písomnom zdôvodnení, ale rozdiel, nie rozpor, lebo, lebo zo slov pána ministra vyplýva, že v zásade nič také, nič také ani nepotrebujeme, ale no, okolnosti sú také, že to vláda, vláda predkladá a vyznieva to úplne tak, akoby to vláda vlastne predkladala proti svojej vôli. A keď je to tak, to môže byť bližšie k realite, no tak potom niečo podobné malo byť napísané, napísané aj v tom návrhu, ale nie je.
Posledná poznámka, tretia, dôvody na skrátené legislatívne konanie. Paragraf 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uvádza, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. V tom návrhu na skrátené legislatívne konanie je teda opis nejakých, nejakých skutočností, ale za niečo, čo by sa dalo považovať za zdôvodnenie, ja si asi tento odstavec, ktorý hovorí, že skrátené legislatívne konanie sa uplatňuje z dôvodu ohrozenia plnenia záväzkov a míľnikov vyplývajúcich z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky v oblasti zelená ekonomika, komponent 5, adaptácia na zmenu klímy, reforma 1, reforma krajinného plánovania, kde implementácia reformy má byť dokončená do predloženia piatej žiadosti o vyplatenie finančného príspevku z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktoré sa predpokladá najneskôr do konca roku 2024. K tomu by som mal teda dve otázky, jednak, ako toto konštatovanie zodpovedá tomu, čo je zadefinované v § 89 ods. 1, teda či ide o ohrozenie základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozia štátu značné hospodárske škody. Lebo teda implicitne možno z toho tie značné hospodárske škody vyplývajú, ale teda nie je to tam, nie je to tam uvedené. Ani nikde inde som to teda nezachytil, že by explicitne boli pomenované nejaké dôvody v zmysle zákona o rokovacom poriadku.
A druhá moja otázka je, že keď sa hovorí o tom, že sa predpokladá najneskôr do konca roku 2024, tak prečo je potrebné skrátené legislatívne konanie, lebo keby sme išli riadnym legislatívnym procesom, teraz hovorím iba o parlamente, nie o vynechanom medzirezortnom pripomienkovom konaní, ale o parlamente, lebo tak už sme v parlamente a na tejto schôdzi by sme prerokovali návrh zákona v prvom čítaní, tak ešte máme septembrovú a ďalšie dve schôdze, alebo jednu, na jeseň do konca roku 2024. Tak tomuto tiež, tiež nerozumiem. Jednak teda nerozumiem, že čo hrozí, ktorý z tých dôvodov, ale tam sa domýšľam, že hrozia štátu značné hospodárske škody, keby sme nesplnili niečo v rámci plánu obnovy a teda nebola by nám vyplatená, vyplatený ďalší finančný príspevok. V poriadku, ale ak sa to predpokladá najneskôr do konca roku 2024, tak kde je tá naliehavosť v zmysle, v zmysle zákona o rokovacom poriadku a mimoriadne okolnosti, keď najneskôr teda na septembrovej schôdzi by Národná rada mohla v druhom a treťom čítaní schváliť tento zákon. Je to pred koncom roka 2024. Už budete mať od soboty aj svojho prezidenta, takže nehrozí, že by vám niečo, niečo vetoval. Aký, aký je ten dôvod? Lebo nevyplýva to ani z vášho úvodného slova, kde ste, kde ste v podstate kritizovali ten návrh, ktorý predkladáte, a tvárili sa, že sa musíte premáhať, aby ste ho predložili a nevyplýva to ani z toho písomného zdôvodnenia.
Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka vlády. No, ja sa domnievam, že teda odborníci sa na to mali pozrieť predtým, ako si Slovensko urobilo takúto hanbu, lebo to nie je výnimka, to nie je, že si dojednáme výnimku, ako ste hovorili v odpovedi na moju doplňujúcu otázku. Toto je iná situácia, toto je o tom, že existuje konsenzus naprieč medzinárodným spoločenstvom. To nie je, že odkiaľ budeme kupovať ropu, alebo či budeme dovážať ruské palivo napriek, napriek sankciám, to sú medzinárodné predpisy, ktoré sú záväzné, ktoré sú užitočné pre všetky krajiny. A teda dištancovať sa od medzinárodných zdravotníckych predpisov Svetovej zdravotníckej organizácie je na úrovni toho, ako keby sa Slovensko odklonilo od globálneho konsenzu o tom, že Zem nie je plochá. Môžeme pochopiteľne urobiť aj to, ale boli by sme len na smiech a aj naše rozhodnutie nepripojiť sa k novým medzinárodným zdravotníckym predpisom Svetovej zdravotníckej organizácie zatiaľ vyvoláva len údiv, kritiku vo svete aj v domácej odbornej, odbornej obci.
Takže vzhľadom na tie odpovede na doplňujúce otázky, ktoré som dostal, dostal minule, myslím, že nemá zmysel, aby som teraz kládol ešte nejakú, nejakú doplňujúcu otázku, lebo zjavne by som sa nedozvedel to, čo som sa pôvodne chcel dozvedieť, takže ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka vlády. Tak skúsim sa teda tú doplňujúcu otázku spýtať inak.
Viete si predstaviť, že by v niečom, čo sa týka pôsobnosti vášho rezortu, rozhodla konsenzom organizácia typu OECD alebo Svetovej obchodnej organizácie, dohodli by sa členské krajiny v podstate konsenzom na nejakých medzinárodných pravidlách, z ktorých by taká malá krajina a otvorená ekonomika ako je Slovensko mohla len profitovať, že by sme sa od takéhoto konsenzu dištancovali? Že viete si niečo takéto predstaviť v pôsobnosti vášho rezortu vo vzťahu, vo vzťahu k medzinárodným organizáciám, ako sa to udialo vo vzťahu Slovenska k Svetovej zdravotníckej organizácii?

Ďakujem, pán podpredseda. A ďakujem, pani podpredsedníčka vlády, za prečítanie odpovede, no škoda, že tu nie je pani ministerka Dolinková, lebo nemôžem celkom tie otázky, ktoré by som smeroval na ňu, smerovať na vás, keďže nie je to váš rezort.
Ale chcel by som sa spýtať, či ste ako podpredsedníčka vlády a členka tej istej vlády ako pani ministerka Dolinková zachytili tú kauzu alebo tú skutočnosť, že sa Slovensko dištancovalo od v podstate celosvetového konsenzu v rámci Svetovej zdravotníckej organizácie a ako to vnímate, ako to reflektujete, že či sa vám zdá, že to rozhodnutie bolo, bolo v poriadku, alebo tam vidíte nejaký problém.