Videokanál poslanca

Chcel by som na vecné vystúpenie pani poslankyne Bittó Cigánikovej zareagovať vecným spôsobom, na rozdiel od niektorých predrečníkov.
A chcel by som konkrétne zareagovať na tú časť, kde pani poslankyňa Bittó Cigániková hovorila o tom, že by bolo vhodné, alebo sa pýtala na tú možnosť, že by sa skrátené legislatívne konanie neinterpretovalo ako super skrátené legislatívne konanie, to znamená, že zajtra, ak budeme hlasovať v prvom čítaní, schváli parlament v prvom čítaní, a potom hneď poobede v druhom čítaní a zákon bude definitívne schválený, ale či by sa to skrátené legislatívne konanie dalo interpretovať tak, že dobre, nebola dodržaná tá pätnásťdňová lehota medzi predložením návrhu zákona a začiatkom schôdze, zoberieme na vedomie, ale máme tu plánovanú ďalšiu schôdzu, ktorá bude skôr ako o 30 dní, čiže ani tá 30-dňová lehota medzi prvým a druhým čítaním by nebola dodržaná, ale predsa len by bol vytvorený nejaký priestor na vecnú diskusiu, a teda nadväzujúc na vystúpenie pani poslankyne Bittó Cigánikovej by som sa na toto chcel spýtať aj pani ministerky, že či si vie takýto postup predstaviť, lebo bol by to štandardnejší potup, alebo či je v tom návrhu zákona niečo také, čo by bránilo takémuto postupu, teda že nebol by ten zákon schválený zajtra, ale bol by schválený až niekedy začiatkom decembra? Však to môže byť zaradené úplne na začiatok tej riadnej decembrovej schôdze, ktorá už bude k návrhom zákona.
Myslím si, že odpoveď na túto otázku by zaujímala viacerých poslancov, či je to teda možné, alebo tomu niečo bráni.

Ďakujem, pán podpredseda.
Pán poslanec Muňko, no tak ani z vášho vystúpenia som sa tie argumenty nedozvedel, pretože ak hovoríte, že keď chceme vyplatiť, tak potrebujeme skrátené legislatívne konanie a aby sme splnili, čo sme sľúbili a to, kedy boli voľby, nič z toho nie je dôvod, ktorý zákon o rokovacom poriadku predpokladá pre skrátenie legislatívneho konania. Musia to byť mimoriadne okolnosti a musí hroziť, že dôjde k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Nie, že vy chcete niečo vyplatiť do konca roka, nie, že vy chcete splniť že nejaký volebný sľub alebo kamuflovať, že ho splníte, alebo že kedy boli voľby. O tom zákon nehovorí, to nie sú zákonom dané dôvody.
A, pán poslanec Šuca, ja som čisto vecne reagoval vo svojom prvom vystúpení, kde som sa snažil rozobrať všetky dôvody, pre ktoré si myslím, že nie sú naplnené dôvody na skrátené legislatívne konanie, bohužiaľ, ani vy, ani nikto iný na mňa nereagoval, ani nereagoval na nikoho iného, ani sa nezapojil do rozpravy. A to, že som vystúpil v rozprave ústnej, je, že som nemohol faktickou reagovať na vašu faktickú na vystúpenie iného rečníka a naozaj ma zaujalo, že poslanec SMER-u cituje z analýzy organizácie VIA IURIS z článku uverejneného na portáli Aktuality, a príde mi to pokrytecké, keďže SMER považuje VIA IURIS za nepriateľskú organizáciu a Aktuality za nepriateľské médium a jeho poslanec nemá problém použiť ich ako dôveryhodný zdroj pre svoje vystúpenie vo faktickej poznámke v parlame... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené kolegyne, kolegovia, v druhej časti rozpravy by som rád zareagoval na argumenty ctených kolegov z vládnej koalície, ktoré padli v rámci tejto rozpravy a ktoré obhajovali to, že návrh na skrátené legislatívne konanie je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku. V zásade by som mohol na tomto mieste skončiť, lebo tie argumenty neboli žiadne, s jednou jedinou výnimkou, a to bola faktická poznámka pána poslanca Šucu zo strany SMER - sociálna demokracia na vystúpenie pána poslanca Pročka. Takže dovolím si zareagovať aspoň na tú faktickú poznámku a na tie argumenty, ktoré v nej odzneli, pretože nemohol som reagovať na faktickú poznámku k vystúpeniu iného poslanca s faktickou, tak to urobím v rozprave.
Pán poslanec Šuca poukázal na to, ako veľa návrhov zákonov bolo schvaľovaných v skrátenom legislatívnom konaní v predchádzajúcom volebnom období. Ja som aj vo svojom vystúpení povedal, že niekedy sú tie dôvody jasné a niekedy za skrátené legislatívne konania hlasovali aj poslanci opozície v minulom volebnom období. Niekedy je jasné, že tie dôvody nie sú, to je prípad návrhu zákona, o ktorom rokujeme.
A potom sú aj také, kde je to na posúdenie a nájdete argumenty, že sú naplnené dôvody, alebo že nie sú naplnené dôvody. A, samozrejme, pozeráte sa na to často podľa toho, či ste koaličný alebo opozičný, opozičný poslanec.
Ale ak aj v minulosti boli porušované pravidlá legislatívneho procesu, nie je to žiadny argument pre to, aby sa porušovali tie pravidlá práve v tomto návrhu zákona. A máme hovoriť o tom, či teraz sú, alebo nie sú naplnené tie dôvody. Ale to, čo ma na vystúpení pána poslanca Šucu zaujalo ešte viac, je, že on zareagoval na vystúpenie pána poslanca Pročka tým, že sa oprel o analýzu organizácie VIA IURIS a citoval ju z článku, ktorý bol uverejnený na portáli Aktuality. Tak VIA IURIS je jednou z organizácií, ktoré by podľa predsedu SMER-u Roberta Fica mali byť zaradené na zoznam zahraničných agentov. Takže bolo by dobré, keby ste si v SMER-e ujasnili, či VIA IURIS je fuj, zlá organizácia, s ktorou nechceme mať nič spoločné, alebo je to dôveryhodný zdroj informácií a analýzy VIA IURIS budete používať, aby ste to otrieskavali o hlavu poslancom bývalej vládnej koalície.
Nemenej ma zaujalo, že ste citovali z článku uverejnenom na portáli Aktuality, keďže práve dnes sa predstavitelia SMER-u pripojili k Robertovi Ficovi a oznámili, že prestávajú komunikovať s Markízou, Denníkom N, denníkom SME a Aktualitami, lebo sú to nepriateľské médiá a neplnia si povinnosť pravdivo, všestranne a včas informovať verejnosť o činnosti orgánov verejnej moci. Opäť by ste si v SMER-e mali ujasniť, či Aktuality sú fuj, nedôveryhodné, neplnia si povinnosť pravdivo informovať, alebo je to pre vás dôveryhodný zdroj, ktorý, o ktorý sa môžete oprieť, aj keď vystupujete s faktickou poznámkou v parlamentnej rozprave.
Ale nechcem sa vracať do minulosti, ak chcete, môžeme sa k tomu vrátiť, ak zareagujete na mňa s faktickou poznámkou, tak vám, tak vám odpoviem, ale hovorme o tomto návrhu na skrátené legislatívne konanie. Sú, alebo nie sú naplnené dôvody na skrátené legislatívne konanie? A ja vo svojom vystúpení v písomnej časti rozpravy aj viacerí kolegovia, opoziční poslanci opakovali argumenty, že nie sú dané zákonom stanovené dôvody pre skrátenie legislatívneho konania. Nikto z koalície na to dosiaľ nezareagoval okrem teda pána poslanca Šucu, ktorý nám prečítal niečo z analýzy VIA IURIS uverejnenej na portáli Aktuality. Takže aj ja chcem vyzvať aj pána ministra, aj pána spravodajcu, obaja majú možnosť prihlásiť sa do rozpravy kedykoľvek, nemusia sa vopred ohlasovať, prihlasovať, a môžu rečniť, ako dlho chcú, aby tú možnosť využili a skúsili nás presvedčiť, alebo nám aspoň povedať argumenty, prečo si myslia, že sú dané zákonom stanovené dôvody pre skrátené legislatívne konanie, lebo tie dôvody dané nie sú. A ja teda verím, že buď si veríte a ste presvedčený o tom, že nejdete porušiť zákon alebo nejdete vyzvať Národnú radu, aby porušila zákon. A v tom prípade sa prihlásite do rozpravy, kde bude možnosť na vás reagovať s faktickou poznámkou alebo potom je to už asi zbytočné, ak, ak si to necháte na záverečné slovo a nebude možné na vás reagovať.

Ďakujem, pani poslankyňa. Vôbec sa nemusíte ospravedlňovať, že skúsenejším kolegom pripomínate ustanovenia zákona o rokovacom poriadku. Aj tí skúsenejší poslanci, ktorí sú tu už niekoľko volebných období, jednak buď si neuvedomujú, že takéto ustanovenia sú v zákone, alebo keď si to uvedomujú, tak tým horšie, pretože ich vedome porušujú a je veľmi správne, že im to budeme pripomínať, budeme im oživovať pamäť a budeme ich upozorňovať na to, že sa chystajú porušiť zákon a nerobia to z nevedomosti, lebo áno, niekedy sa môže stať, že niekto sa dopustí porušenia zákona, lebo si nie je vedomý, že zákon mu niečo prikazuje alebo zakazuje, ale toto nie je ten prípad.
V tomto prípade si vládna koalícia veľmi dobre uvedomuje, že nie sú naplnené ustanovenia zákona o rokovacom poriadku, ktoré sa týkajú skráteného legislatívneho konania, napriek tomu vláda takýto návrh dala, napriek tomu koaliční poslanci budú za takýto návrh hlasovať, takže je správne, že ste im pripomenula, ktorých ustanovení sa to týka, aké to bude mať dopady a ako som už povedal aj vo svojom vystúpení, my im nemôžeme zabrániť, aby to spravili, oni majú väčšinu, ale máme možnosť ich na to upozorňovať a mali by sme ich na to upozorňovať, aby nemohli sa vyhovárať na to, že nevedeli, čo robia. Oni to veľmi dobre vedia, vedia, že porušia zákon a napriek tomu to urobia.

Pán poslanec Hlina, no áno, aj politické práva sú základné ľudské práva, právo podieľať sa na správe vecí verejných a právo vykonávať verejnú funkciu. Ale súhlasím s tvojou interpretáciou, že ohrozenie práva politikou SMER-u a HLAS-u zastávať verejnú funkciu tým, že nesplnia niektoré svoje sľuby, nemôže byť dôvodom na porušovanie zákona o rokovacom poriadku. A ani to nenapĺňa tie dôvody, ktoré zákon o rokovacom poriadku stanovuje ako podmienku pre skrátené legislatívne konanie. Žiadne reálne právo ani žiadna sloboda v tejto chvíli nie sú ohrozené. Takže nie sú naplnené dôvody na skrátené legislatívne konanie.
A teda dúfam, že pán minister ešte vystúpi optimálne v rozprave, aby sme mohli naňho zareagovať a pokúsi sa vyvrátiť tie pochybnosti, s ktorými sme viacerí vystúpili a ktoré hovoria o tom, že nás vláda nabáda na to, aby parlament porušil zákon o rokovacom poriadku, keď v tomto prípade odsúhlasí skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, na úvod by som mal prosbu. Po predchádzajúcom vystúpení pána poslanca Matoviča by som vás chcel poprosiť, aby v prípade, že by som sa odkláňal od prerokúvanej veci, aby ste ma v súlade s rokovacím poriadkom na to upozornili a vyzvali ma, aby som hovoril k veci, pretože to vystúpenie pána poslanca Igora Matoviča nesporne malo svoje miesto a malo zaznieť k návrhu zákona v prvom čítaní alebo v druhom čítaní, ale teda o skrátenom legislatívnom konaní tam nebolo v podstate nič.
Pred troma hodinami sme hlasovali o dôvere štvrtej Ficovej vláde. Parlamentná väčšina, vládni poslanci schválili programové vyhlásenie vlády, ktoré v prvej kapitole nazvanej návrat k štandardnému prostrediu demokratickej spoločnosti sa odvoláva na čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý charakterizuje Slovenskú republiku ako zvrchovaný demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo a uvádza, citujem: "Jedným zo základných predpokladov právneho štátu je aj rešpektovanie zásady ústavnosti a zákonnosti." Toľko sľuby, s ktorými vláda prišla do parlamentu a na základe ktorých dostala dôveru, a teraz naspäť do reality.
Úplne prvá vec, ktorú štvrtá Ficova vláda ide spraviť v legislatívnej oblasti, je, že navrhuje parlamentu, aby porušil zákon. Konkrétne zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý v § 89 upravuje podmienky skráteného legislatívneho konania. Prvý odsek tohto paragrafu uvádza, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Tieto podmienky pre skrátenie legislatívneho konania nie sú naplnené a je to úplne zjavné.
Mali sme tu v minulosti a určite budeme mať aj v budúcnosti viacero návrhov na skrátené legislatívne konanie. Niekedy je úplne evidentné, že sú naplnené zákonom stanovené dôvody a niekedy to nie je úplne jasné a viete si nájsť argumenty za aj proti, ten pohár môže byť poloplný, môže byť poloprázdny a obvykle podľa toho, či ste vo vládnej koalícii, ktorej vláda to navrhuje, alebo ste v opozícii, ktorá to kritizuje, poviete, že ten pohár je poloplný alebo poloprázdny.
Ale potom sú tu aj prípady, keď je úplne jasné, že nie sú naplnené dôvody pre skrátené legislatívne konanie a toto je ten prípad. A vláda sa ani veľmi nesnaží nejako nás presvedčiť, že by dôvody pre skrátené legislatívne konanie, ktoré vyžaduje zákon o rokovacom poriadku, naplnené boli. Aká mimoriadna situácia, preboha? Aké ľudské práva sú ohrozené? V návrhu na skrátené legislatívne konanie sa spomína, že účelom vládneho návrhu zákona je posilnenie v Ústave Slovenskej republiky zakotveného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu a pri strate živiteľa. Potom sa opisuje, akým spôsobom to chce vláda zabezpečiť v budúcnosti a konštatuje sa, nakoľko právnu úpravu už nie je možné z technických dôvodov zrealizovať v tomto roku, navrhuje sa na preklenutie tohto obdobia vyplatiť dodatočný trinásty dôchodok v sume 150 eur pre každého poberateľa dôchodkovej dávky, a to ešte v decembri 2023. Vzhľadom na vyššie uvedené a na potrebu zabezpečenia primeranej doby pre Sociálnu poisťovňu na zabezpečenie výplaty trinásteho dôchodku v decembri 2023 je nevyhnutné predmetný návrh zákona prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Z čoho vyplýva, že je nevyhnutné? Absolútne z ničoho. V tom návrhu nie je ani slovo o tom, akým spôsobom a aké právo by bolo ohrozené. Môžme sa domýšľať, môžme si domýšľať, že mohlo by byť ohrozené ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ktoré naozaj je v ústave v čl. 39, a nie je v tom návrhu nijako povedané, akým spôsobom by toto právo mohlo byť ohrozené, ak by neboli navýšené trináste dôchodky. Čl. 39 ods. 1 hovorí o tom, že občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Zrejme hovoríme o tej starobe. Ale už ods. 2 tohto článku hovorí, že primerané hmotné zabezpečenie v starobe, teda to, o ktoré nám tu ide a ktoré údajne je ohrozené, sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia, štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok. Čiže v ústave sa hovorí, že primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa zabezpečuje prostredníctvom dôchodkového systému, prostredníctvom jeho troch pilierov, ale zákon o trinástom dôchodku predsa nie je súčasťou ani jedného z tých troch pilierov.
Zákon o trinástom dôchodku hovorí, že trinásty dôchodok je štátna sociálna dávka, čo je úplne iná krabička ako dôchodkový systém a štát poskytuje finančné prostriedky na úhradu nákladov na trinásty dôchodok, na úhradu výdavkov spojených s jeho výplatou. Poukazujú sa prostredníctvom kapitoly štátneho rozpočtu, poukazuje ich ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na osobitný účet Sociálnej poisťovne. Čiže právo, na ktoré sa odvoláva vláda pri skrátenom legislatívnom konaní alebo pri návrhu na skrátené legislatívne konanie, je podľa ústavy zabezpečované dôchodkovým systémom, a tu ideme riešiť štátnu sociálnu dávku, čo je čosi, čo je čosi iné. Navyše toto právo, teda právo podľa čl. 39 ústavy patrí k tým právam, ktoré, a stanovuje to ústava, ktorých sa možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Takže nie je to vymožiteľné bez toho, aby to, aby to upravovali zákony.
Chce niekto tvrdiť, že ak by nastúpila vláda po voľbách, ktorá by nechcela navýšiť trinásty dôchodok, boli by ohrozené základné práva dôchodcov? Bolo by ohrozené právo dôchodcov na primerané hmotné zabezpečenie v starobe? Keď štát na to nemá prostriedky, nemôže vyplácať dôchodky v takej výške, ako by si, povedzme, dôchodcovia predstavovali. Znamená to, že je porušované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe? No nepochybne nie.
Je evidentné, že predložený návrh nespĺňa tie dôvody, nenapĺňa tie dôvody pre skrátenie legislatívneho konania, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku. Snaha zakamuflovať nesplnenie alebo neskoré plnenie vlastných predvolebných sľubov, predvolebných sľubov jednej z vládnych strán nie je dôvodom na skrátené legislatívne konanie, nie je dôvodom zákonným. Politicky tomu rozumiem, ale to, že sa to HLAS-u politicky hodí, aby zakamufloval, že nesplní to, čo pred voľbami tvrdil, že trináste dôchodky budú vyplatené už v tomto roku, to nestačí, to nie je dôvod, ktorý umožňuje zákon o rokovacom poriadku. Ak vládna väčšina, hlasy na to máte, odhlasuje skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona, začne svoju legislatívnu činnosť v tomto volebnom období porušením zákona o rokovacom poriadku.
Ja viem, že týmto vystúpením vám v tom nezabránim, ale chcel som vás na to aspoň upozorniť. Poslanecký klub SaS bude hlasovať proti návrhu na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem všetkým kolegom za reakcie.
Vyjadrím sa teda k pánovi poslancovi Farkašovskému. Bolo by fajn, keby reagoval na to, čo som hovoril, ale teda v tom ho pán predsedajúci nenapomenul. Napomenul pani poslankyňu Kolíkovú, ktorá reagovala na to, čo som hovoril, lebo ja som hovoril o únose právneho štátu, hovoril som aj o Ukrajine. Celá jej faktická poznámka bola reakcia na to, čo som ja hovoril.
Pán poslanec Farkašovský hovoril o tom, že opoziční poslanci označujú programové vyhlásenie za vágne, bezobsažné, katastrofické. Ja som nič také nepovedal, ja som hovoril o konkrétnych výhradách k tomu, akým spôsobom chce vláda pristupovať k ekonomike, k právnemu štátu, k Ukrajine.
Pán poslanec Farkašovský nazval, nazval ten pokus odvolať ministra vnútra chabým. No ja neviem, ešte sme tu schôdzu k odvolaniu ministra vnútra nemali, tá len bude nasledovať po tom, čo bude schválené programové vyhlásenie vlády. A my sme sa pokúšali aj štandardnejšími prostriedkami reagovať na, na to, čo robí pán minister vnútra Šutaj Eštok. Zvolali sme ústavnoprávny výbor, ale koalícia dvakrát zablokovala rokovanie ústavnoprávneho výboru a znemožnila nám hovoriť o podozreniach z porušovania zákona.
Tretia vec, pán poslanec Farkašovský hovorí, že kritika je fajn, ale mala by byť konštruktívna. No to mi pripomína tú hlášku z Neistej sezóny, kde súdruh prišiel na prípravu predstavenia a hovoril: Po čem my voláme, po satiře, ano, po pozitivní, konstruktivní satiře. Čiže áno, takto si asi vláda predstavuje kritiku, pozitívna konštruktívna satira. (Potlesk.)

Ďakujem.
Vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pani poslankyňa Kolíková tu hovorila o začínajúcom sa, nedá sa povedať, že iba pripravovanom, ale už začínajúcom sa únose právneho štátu v podaní novej vládnej garnitúry, ktorý aj ja považujem za najvážnejší problém, ktorý prichádza so štvrtou vládou Roberta Fica. Nie je to však jediný problém.
V tomto vystúpení by som sa chcel dotknúť aj toho, ako Ficova vláda poškodí Slovensko nielen z hľadiska právneho, ale aj z hľadiska ekonomického. Štvrtá Ficova vláda bude ľavicovou vládou. To samé o sebe je v poriadku a tvoria ju de strany, ktoré majú v názve označenie sociálna demokracia. Dostali mandát od voličov, budú teda presadzovať aj ekonomickú politiku, akú oni považujú za správnu.
To, čo je problém, je, že už z programového vyhlásenia vlády je zrejmé, že ľavicová politika bude znamenať ďalšie zvyšovanie vplyvu štátu na ekonomiku a na životy ľudí a bude nezodpovedná z hľadiska verejných financií. Ľavicová politika, keď sa robí v dobrých časoch, tak nemusí mať nutne hneď negatívne následky na fungovanie ekonomiky. Teraz však nie sme v dobrých časoch a keď sa bude vláda správať rozpočtovo nezodpovedne teraz, tak to bude mať nielen dlhodobo, ale aj krátkodobo negatívne následky na ekonomiku, na jej výkonnosť a aj na životnú úroveň bežných ľudí.
Tu sa aj v rozprave rozhorel taký spor, že ako sme na tom z hľadiska verejných financií a kolegovia z hnutia kedysi zvaného OĽANO tu argumentujú tým, že koľko zanechali hotovosti v štátnej kase a porovnávajú to s tým, že koľko zanechali vlády SMER-u. No len problém nie je len v tom, že koľko máme hotovosti, ale aj v tom, ako sú dlhodobo udržateľné verejné financie a z hľadiska tohto parametra patrí Slovensko k najhorším v rámci Európskej únie. Tie vyhliadky sú, sú možno, možno najhoršie zo všetkých krajín Európskej únie a teda my sa nemôžeme pozerať iba na to, že toľkoto je teraz, toľko máme teraz v hotovosti, ale aj z hľadiska, ako to bude do budúcnosti. A k tomu, áno, prispela aj politika vlád v minulom volebnom období, ktorá bola rozhadzovačná a ktorá prehĺbila krízu verejných financií. Ale nie je pravda, ako sa nám to pokúšajú nahovoriť vládni politici prostredníctvom svojho programového vyhlásenia, že to začalo už v minulom volebnom období.
Problémy s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií aj problémy so zaostávaním Slovenska voči iným krajinám Európskej únie začali už za vlád SMER-u. A začali práve preto, že vlády SMER-u nerobili žiadne potrebné reformy. Neurobili žiadne opatrenia, aby využili dobré časy na znižovanie dlhu, na, na vytvorenie rezerv, rozhadzovali, lebo mali z čoho. To, že je potrebná zásadná konsolidácia verejných financií, na tom sa zhodujú všetci odborníci. To, čo ponúka vláda, teda konsolidácia na úrovni pol percenta ročne v budúcom roku a zrejme aj v tých ďalších, nie je žiadna konsolidácia verejných financií. Je to nepatrný zlomok z toho, čo je potrebné urobiť, aby sa slovenská ekonomika dostala z tých problémov, v ktorých sa v súčasnosti nachádza, a aby sme sa nevybrali na grécku cestu.
Vláda neplánuje žiadne úspory verejných výdavkov. Žiadne. Naopak. Plánuje ďalšie verejné výdavky, nové verejné výdavky, nárast verejných výdavkov a ide to pokryť vyššími daňami. To je jedna z mála konkrétnych vecí, ktoré sa v programovom vyhlásení nachádzajú. Budeme mať vyššie dane, také, hentaké, tamtaké. V tomto je programové vyhlásenie vlády pomerne konkrétne. Štvrtá Ficova vláda bude vládou zvyšovania daní. Deklaratívne síce hovorí o tom, že politika, sociálna politika bude adresná, že využije aj tie zdroje, ktoré získa z nových daní na adresnú sociálnu politiku, ale výsmechom je, že jedno z prvých a významných opatrení bude práve, budú práve trináste dôchodky, ktoré sú plošnou dávkou a nemajú s adresnosťou nič spoločné.
Vláda vychádza z predstavy, že zdrojom hospodárskeho rastu sú štátne investície a lepšie riadenie ekonomiky štátom. Nie je to tak. Zdrojom hospodárskeho rastu, zdrojom bohatstva ľudí, zdrojom zvyšovania životnej úrovne je slobodná ekonomika, súkromné vlastníctvo a menej zásahu štátu. To, čo môžme očakávať od súčasnej vlády, je, že pôjde presne opačným smerom, aký je potrebný, aby sme sa dostali k hospodárskemu rastu a aj k zvyšovaniu životnej úrovne ľudí. A bude sa zvyšovať zadlženie, budú sa, budú sa prehlbovať deficity a Slovensko nie je v dobrých časoch, Slovensko potrebuje šetriť. Táto vláda nemá najmenší zámer a úmysel šetriť a tak hrozí, že sa opäť poberieme gréckou cestou, cestou, ktorá hrozí, že budeme mať vážne problémy normálne financovať aj tie základné funkcie štátu.
Okrem hospodárskej nezodpovednosti je zásadným problémom, a ten vnímam ako, ako najväčší, podobne ako moja predrečníčka pani poslankyňa Kolíková, únos právneho štátu a ohrozenie liberálnej demokracie, ktoré prichádza s touto vládou. Či už ide o zásahy do trestných konaní, do, do vyšetrovania korupcie počas predchádzajúcej vlády, alebo boj proti médiám, boj proti mimovládnym organizáciám, snahy zmeniť trestnú politiku tak, nie aby bolo trestné stíhanie efektívnejšie, ale aby sa dalo jednoduchšie vyhnúť trestu, a ak ten trest príde, aby bol nižší, aby bol nižší aj, aj za korupčné trestné činy, čo doteraz vláda nevylúčila, že sa má, alebo že sa môže to znižovanie trestných sadieb, sadzieb dotknúť aj korupčných trestných činov.
Posledná vec, Ukrajina. Je v životnom záujme Slovenska aj všetkých našich občanov, aby sa Ukrajina ubránila a preto ak za predchádzajúceho volebného obdobia vlády pomáhali Ukrajine, aby sa ubránila, nebolo to iba preto, že je to správne, ale aj preto, že je to v záujme Slovenska a jeho občanov. Je nebotyčná drzosť, ak niekto z predstaviteľov súčasnej vlády hovorí o korupcii na Ukrajine. Hovoria to predstavitelia politických strán, ktoré z korupcie spravili na Slovensku štátnu a vládnu doktrínu. Slovensko za vlád SMER-u bol skorumpovaný štát.
Pán poslanec Bartek v reakcii na vystúpenie pani poslankyne Kolíkovej povedal, že Ukrajina môže ruky-nohy bozkávať Slovensku za to, ako jej Slovensko pomohlo. V skutočnosti je to práve naopak. Slovensko by malo ruky-nohy bozkávať Ukrajine, za to, že sa bráni, pretože bráni aj Slovensko, bráni celý západ. Ak sa neubráni Ukrajina, budeme v bezprostrednom ohrození aj my a celý západný svet. (Potlesk.)

Pán poslanec Hlina, k dvom veciam z tvojho vystúpenia by som sa rád vyjadril. Jednak k tomu trvalému popieraniu nekalých obchodných praktík v obchode s potravinami a ďalšiemu zdokonaľovaniu jeho nástrojov. Ako iste vieš, nie vždy býva programové vyhlásenie vlády naplnené do poslednej bodky, tak aj keď si koaliční poslanci odhlasujú programové vyhlásenie v tomto znení, tak existuje nádej, že sa ministerstvo bude snažiť potierať a nie popierať nekalé obchodné praktiky, ale tak to už bude, to už bude na ňom.
No a k tej druhej veci. Ja súhlasím, že nie sme vo vojnovom stave, ani, ani tu nezúri nejaká pandémia, normálne sme mohli rokovať do devätnástej a pokračovať, pokračovať v utorok. Je teda úplne zjavné, že, že to predlžovanie je motivované presne tým, predlžovanie rokovania, o čom si, o čom si hovoril, teda snahou, aby SMER mohol odprezentovať zajtra na svojom sneme, že majú to pod strechou a vláda má dôveru. Čo by teda pre nás nemusel byť dôvod, aby sme to, aby sme to my podporovali, však koalícia má väčšinu, tak keď si to odhlasujú, ale aktívne by sme im v tom nemuseli pomáhať.
A teda chcel by som všetkých, aj pána predsedu, predsedajúceho, pardon, ubezpečiť, že to bolo v súlade s rokovacím poriadkom a neodchýlil si sa od témy, lebo rokujeme o programovom vyhlásení vlády, jej vyslovení dôvery vláde a to, akým spôsobom sa to deje, je nesporne v súvislosti a je to súčasťou tej témy, o ktorej hovoríme. Keď ja teraz vyzvem všetkých, aby sa hlásili s faktickými, aby sa natiahla rozprava, tiež to bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Remišová, ja by som sa chcel teda dotknúť tej časti, ktorá kritizovala alebo poukazovala na to, čo robí vládna koalícia aj v súvislosti, v súvislosti s médiami. Teda bolo by dobré, keby sme aj my ako opozícia sa správali takým spôsobom, aby sme nedávali zámienku vládnej koalícii na niektoré z týchto, z týchto krokov, teda aby sme sa správali slušne a dôstojne v priestoroch, a teda tým nenarážam priamo na vás, ale na niektorých vašich kolegov. A všeobecne teda vo vzťahu k médiám by som rád povedal, že nemali by opoziční politici mať voči médiám slovník, ktorý vyčítame vládnej koalícii a, bohužiaľ, niektorí opoziční politici a vaši kolegovia z klubu takýto slovník, slovník majú. Ďakujem.