Vážený pán zastupujúci minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, mňa by teda tiež zaujímala, zaujímalo to vysvetlenie, ako mohol alebo nemohol pán poslanec Huliak zverejniť tú informáciu, keď ju nemohol zverejniť, ale možno sa teda prihlási do skráteného legislatívneho..., do rozpravy a povie a vysvetlí, alebo zareaguje na mňa, alebo teda asi, asi nemal dosť času v tých dvoch minútach, tak možno bude mať ešte dve minúty, ak bude na mňa reagovať. Ale ja by som sa teda vrátil k tomu, o čom, o čom rokujeme, a to je návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý sa týka výrubov a tvári sa, že sa týka aj medveďov, ale teda budeme ho pracovne nazývať zákonom o výruboch, keďže zákon o medveďoch je druhý návrh zákona, o ktorom tiež rokujeme. A tiež o ňom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, čo ako pán poslanec Hlina upozornil pred pár dňami alebo už týždňami, je to taký dosť unikát, že na jednej schôdzi sa bude rokovať o dvoch vládnych návrhoch novely toho istého zákona a o oboch sa rokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Čo je teda veľmi zvláštny legislatívny prístup, ktorý, rozumiem tým politickým dôvodom, že na jeden, si myslí, že nájdu širšiu podporu, tak, tak ho predkladajú samostatne, ten druhý. Hoci je to novela toho istého zákona a je to tiež v skrátenom legislatívnom konaní.
Podľa § 89 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Ja sa netvárim, že som expert na medvede, ale keďže sme poslanci Národnej rady, tak hlasujeme o rôznych veciach, nielen tie, ktoré sú predmetom našej úzkej expertízy. A musíme si vytvárať na to, na to názor, aby sme mohli hlasovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Ale teda na rozdiel od medveďov, legislatívnemu procesu trochu za tých pár rokov, čo sedím v laviciach parlamentu, rozumiem, a teda cítim sa oprávnený vyjadriť sa k tomu, či v tomto prípade sú, alebo nie sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie. A podľa môjho hlbokého presvedčenia v tomto prípade podmienky na skrátené legislatívne konanie určite splnené nie sú.
Aby bolo možné skrátené legislatívne konanie, aby Národná rada mohla schváliť návrh na skrátené legislatívne konanie, tak musia byť splnené v zásade tri podmienky. Prvou podmienkou je, že to navrhne vláda. Druhou podmienkou je, že môže dôjsť k niektorej z v tom ustanovení popísaných situácií, teda k ohrozeniu základných práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. A treťou podmienkou je, že ak sa to deje za mimoriadnych okolností. Tá prvá podmienka nepochybne je splnená. Vláda predložila Národnej rade návrh na skrátené legislatívne konanie, čiže jedna z tých troch podmienok splnená je. Tie zvyšné dve podmienky splnené nie sú, pretože v tom návrhu nemáme, nemáme odôvodnené, je tam teda pokus tvrdiť, že je ohrozená bezpečnosť obyvateľstva, a že hrozia značné hospodárske škody. Bezpečnosť obyvateľstva má byť ohrozená tým, že existujú tu nejaké kroviny, v ktorých sa skrývajú medvede a tie medvede potom napádajú, napádajú ľudí, a preto je, preto je potrebné urýchlene tie kroviny vyrúbať a zachrániť tak ľudské životy a zabrániť tak ohrozeniu bezpečnosti. Je, samozrejme, na legitímnu diskusiu, či takýto návrh prerokovať alebo neprerokovať, či, či niečo zmeniť v tej úprave, ktorá umožňuje rúbať kroviny a prípadne aj, aj menšie stromy. Aj keď ten argument s krovinami aj asi teoreticky môže platiť, pretože sa tam ukrývajú medvede alebo iné zvieratá. Ten argument, že sa k tomu pribalia aj, aj menšie stromy a sa zdvojnásobí obvod povoleného vyrúbavania stromov bez, bez vyžadovania povolenia, tam už to s tými medveďmi asi celkom nesedí.
Ale je podľa môjho názoru evidentné, že nie je naplnená tá podmienka, že je ohrozená, ohrozená bezpečnosť, a že to možno takýmto spôsobom vyriešiť. Rovnako nie je naplnená podmienka, že hrozia značné hospodárske škody štátu, lebo majú hroziť štátu, nemajú hroziť nejakým iným subjektom. A teda opäť možno, možno pochybovať, či samotný tento fakt spôsobuje, alebo súčasná právna úprava spôsobuje značné hospodárske škody.
Ale keby sme aj pripustili, že áno, ľudia sú ohrození tým, že medvede sa skrývajú v krovinách a tým pádom častejšie sa približujú k ľudským obydliam alebo teda k tým častiam lesa, alebo extravilánov, kde sa ľudia zdržujú. A že áno, tým, že poľnohospodári nemôžu vyťať väčšie, väčšie množstvá alebo väčší rozsah krovín, teda zarastajú im napríklad pasienky alebo polia, tak je spôsobená hospodárska škoda. Keby sme to aj pripustili, podľa môjho názoru to tak nie je a už dnes existujú nástroje, ako si s tým poradiť, tak určite nie je splnená tá podmienka, že sa to má diať za mimoriadnych okolností, lebo žiadne mimoriadne okolnosti tu nie sú. Mimoriadne okolnosti by vyžadovali, aby nastala nejaká zmena, aby sme teraz si niečo uvedomili, čo tu síce už je dlhšie, ale doteraz, doteraz to nikto netušil, že musíme niečo zmeniť v zákone, inak sa niečo stane. A znamená to najmä to, že nemôžeme takú zmenu vykonať v riadnom legislatívnom procese, ktorý predpokladá zákon o rokovacom poriadku. Teda že ide zákon do prvého čítania, potom do tridsiatich dní ho prerokujú výbory a potom ide do druhého čítania, má možnosť sa s tým oboznámiť verejnosť. A ak ideme ešte o stupeň pred, tak ministerstvo dá návrh do medzirezortného pripomienkového konania, tam sa k nim, k nemu môže vyjadriť širšia verejnosť, napríklad v tomto prípade samosprávy, ktorých sa tiež ten zákon dotýka, lebo ten zákon sa netýka iba extravilánov, týka sa aj intravilánov a umožňuje, ako to tu bolo viackrát povedané, vyrúbať, vyrúbať kroviny a teda menšie stromy aj v intravilánoch a spôsobiť, spôsobiť škody na životnom prostredí v mestách a obciach.
A tento riadny legislatívny proces nebol dodržaný a teraz kladiem otázku, ktorá je rečníckou otázkou. Čo by sa stalo, keby takýto návrh zákona šiel riadnym legislatívnym procesom? Naozaj niekto chce tvrdiť, že ak by sme legislatívnemu procesu venovali riadny priebeh a ponechali ho pár mesiacov, teda že by bol 15 pracovných dní v medzirezortnom pripomienkovom konaní, potom sa uskutočnili rozporové konania, predkladateľ by sa vysporiadal s pripomienkami, potom by šiel návrh zákona do prvého čítania a na ďalšej schôdzi do, do ďalšieho čítania, to naozaj také závažné hospodárske škody za tých pár mesiacov by sa stali? Alebo naozaj to, či budú, začnú byť rúbané stromy do 80 cm obvodu alebo nivočené kroviská do 100 metrov štvorcových bez povolenia, je otázka, že či budú, alebo nebudú ohrozené ľudské životy a ľudské zdravie v dôsledku toho, že bude, alebo nebude dochádzať k stretom s medveďom? To naozaj niekto chce s vážnou tvárou tvrdiť? Lebo podľa mňa tvrdiť s vážnou tvárou je, je úplne absurdné a neprimerané tomu, čo takáto zmena môže, môže spôsobiť. Lebo aj keď sa to hneď teraz schváli na tejto schôdzi, nadobudne to účinnosť, alebo to nadobudne účinnosť aj tak až v júni v prípade, že to pani prezidentka bude, bude vetovať a bude potrebné prelomiť, prelomiť to veto.
Čo sa, čo sa stane za tých, za tých pár týždňov? To aj tak nebude znamenať, že bude zákon schválený a teraz všetka tá pôda, ktorá podľa názoru predkladateľov nemá byť pokrytá krovinami, zrazu tie kroviny nezmiznú zo dňa na deň.
Čiže ešte raz. Argument medveďom v tomto prípade je absurdný. Je zjavné, že ide o niečo iné, ide o výruby. Nie je tu žiadna mimoriadna situácia, nie je tu žiadna naliehavosť, nehrozia žiadne značné hospodárske škody, ak by sa ten návrh zákona prerokoval v riadnom legislatívnom procese a navyše má ten návrh zákona samotný závažné dopady aj na zeleň v intravilánoch, na možnosti získavania prostriedkov na údržbu a výsadbu zelene samosprávami, na, na výsadbu náhradnej zelene, ktorá sa de facto stane bezpredmetnou, pretože buď nebude potrebná žiadna náhradná výsadba, alebo keď bude, tak sa, tak developer, ak ktorýkoľvek nebude chcieť platiť, no tak vysadí tú náhradnú zeleň a vzápätí ju na druhý deň môže vyrúbať, lebo keď ju vysadí do 80, do 80 cm, tak nebude, nemá povinnosť požiadať, požiadať o povolenie. Čiže môže to mať závažný dosah na životné prostredie, špeciálne životné prostredie v mestách a obciach, a teda nie všetky mestá sa nachádzajú, nachádzajú na okraji napríklad lesov, že vyjdete za okraj, za okraj mesta a ste v lese, tam možno menej naliehavo cítia ten problém, o ktorom hovorím, ale sú, sú väčšie mestá, ktoré, pre ktoré je zeleň, zeleň dôležitá. A takýmto spôsobom ak to bude schválené, tak vo vzťahu k zeleni, k zeleni v mestách a k zeleni v obciach to bude môcť mať veľmi negatívne následky. Samozrejme, že developerom pri výstavbe to bude, bude vyhovovať. Tu nehovoríme o nejakom malom jednotlivcovi, ktorý si chce vyťať nejaký jeden strom na záhrade. Tu hovoríme o pomerne rozsiahlych výruboch, ktoré nebudú musieť byť ničím a nebudú ničím, ničím nahradené. A, samozrejme, vo vzťahu, vo vzťahu k zeleni v extravilánoch to nebude slúžiť primárne na ochranu človeka pred medveďmi a inými nebezpečnými živočíchmi, ktoré sa v húštinách skrývajú, ale primárne to bude slúžiť na to, aby sa zjednodušil výrub, aby bolo viacej a dostupnejšie štiepkové drevo.
Čiže ak je toto názor vládnej koalície, v poriadku, len teda bolo by korektnejšie to rovno priznať a bolo by správne, ak by takýto návrh nešiel skráteným legislatívnym konaním, lebo dôvody na skrátené legislatívne konanie evidentne neexistujú.
Ďakujem.
