Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.5.2024 o 19:08 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.6.2024 15:34 - 15:44 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Hajko, nechcem vám brať váš optimizmus, ale ja by som bol teda skeptický napriek tomu, že som na tom výbore pre kultúru a médiá nebol, keďže nie som jeho členom, ale také náznaky ochoty diskutovať o návrhu zákona a prípadne hľadať nejaké iné riešenia sme predsa registrovali aj pri tomto zákone o Fonde na podporu umenia, alebo teda novela zákona o Fonde na podporu umenia. A tiež to tak chvíľkami vyzeralo, že predkladatelia budú ochotní počúvať tie argumenty a budú možno ochotní nájsť nejaké riešenie, ktoré by tie problémy, ktoré tam oni identifikovali, mohli nejako riešiť, ale, ale nakoniec, nakoniec to ostalo iba pri tých náznakoch a ani smerom k nejakej diskusii medzi koalíciou a opozíciou, ani smerom k tej diskusii, ktorá prebehla v rámci vládnej koalície, keďže niektorí poslanci HLAS-u mali výhrady k tomu návrhu, resp. k tomu, čo sa doňho malo doplniť, tak ostalo len pri náznakoch, SNS si presadila svoje, koalícia 79 hlasmi ten návrh zákona v treťom čítaní schválila. Pani prezidentka ho vetovala a nepredpokladám, že by niečo pozitívne sa ešte mohlo stať v dnešný deň.
Druhá poznámka, len veľmi stručne k tej druhej komore, je to zaujímavý nápad. Ja si tiež myslím, že dvojkomorový systém umožňuje kvalitnejšie fungovanie aj z hľadiska legislatívneho procesu, ale teda nemyslím, že by to bolo preto, že by, že by prezident bol tak alebo onak stranícky. Lebo aj v tej druhej komore obvykle sedia zástupcovia politických strán, čiže to nie je, nie je o tom. Ale, ale, áno, ak existujú dve komory, tak je ten proces aj pomalší, ale aj vyváženejší a vychytajú sa chyby.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.6.2024 14:59 - 15:09 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Tak do tretice dnes k vetovaným zákonom. Podobne ako pri predchádzajúcich dvoch chcem povedať, že súhlasím a stotožňujem sa s výhradami pani prezidentky, a tak ako som ja aj poslanecký klub SaS, ako sme hlasovali proti schváleniu návrhu zákona, tak budeme hlasovať aj proti jeho opätovnému schváleniu po vete pani prezidentky. O obsahu sme mnoho diskutovali v rôznych fázach legislatívneho procesu. Je to zákon o politickom ovládnutí fondu na podporu, podporu umenia. Už samotné toto je dostačujúce na to, aby bol takýto návrh zákona odmietnutý. Som teda zvedavý, ako sa zachovajú poslanci, ktorí, koaliční poslanci, ktorí majú k tomuto zákonu a k tomu schválenému riešeniu, ktoré sa nakoniec presadilo, výhrady, lebo na prelomenie veta pani prezidentky je potrebných 76 hlasov, čiže bez ohľadu na to, ako bude hlasovať opozícia, je potrebné, aby 76 koaličných poslancov zahlasovalo za, a ešte teraz majú jednu možnosť, aby svoje výhrady aj bez toho, aby hlasovali proti alebo sa zdržali, dali najavo a pomohli tomu, aby takáto norma, ktorá spôsobí nielen politické ovládnutie Fondu na podporu umenia, ale zrejme najmä z krátkodobého hľadiska aj jeho znefunkčnenie, aby takýto zákon vôbec nenadobudol ani platnosť, ani účinnosť, uvidíme možno už pri hlasovaní o sedemnástej.
Nad rámec toho by som rád ešte uviedol dve poznámky. Jedna sa týka legislatívneho procesu. Spôsob, akým bol schválený zákon, ktorým sa zmenil a doplnil zákon o Fonde na podporu umenia, je mimoriadny a je mimoriadnou deformáciou a znásilnením pravidiel legislatívneho procesu, pretože nielenže bol predložený ako poslanecký návrh zákona a došlo tak k obídeniu medzirezortného pripomienkového konania, verejnosť nemala možnosť sa k tomu návrhu vyjadriť, hoci v schválenej podobe ide o mimoriadne závažný, závažný návrh, ale stalo sa to, že do Národnej rady bol predložený poslanecký návrh zákona, ktorý bol zjavne iba nosič, ktorý riešil nejaké maličké doplnenie dozornej komisie. Obsahoval štyri body. Po rozsiahlych pozmeňujúcich návrhoch, najprv vo výbore a potom nakoniec aj v pléne, ten, to schválené znenie zákona má 43 novelizačných bodov. Štyri body išli do prvého čítania, 43 je v schválenom znení zákona. To znamená, že ešte sa násobí to obchádzanie legislatívneho procesu, lebo poslaneckými návrhmi sa veľmi často obchádza riadny legislatívny proces, netreba medzirezortné pripomienkové konanie, tak niekedy to rezorty riešia tak, že nájdu si poslanca zo svojej koaličnej strany a ten predloží, predloží poslanecký návrh a skráti sa to konanie o riadne medzirezortné pripomienkové konanie. Alebo sa dá skrátené legislatívne konanie. Tým sa zrejme obíde aj pripomienkové konanie a obíde sa aj, aj riadny proces na pôde Národnej rady. Ale vo väčšine týchto prípadov už v prvom čítaní je zjavné, čo má byť obsahom zákona, keď bude schválený. Robia sa tam zmeny menšie-väčšie, ale v tomto prípade už len z hľadiska rozsahu, z hľadiska počtu bodov, 90 % sa do schváleného zákona dostalo až v druhom čítaní, až prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov.
Čiže keď sme tu v prvom čítaní diskutovali, tak sme diskutovali iba o nejakých dohadoch, že o čom vlastne bude ten zákon, lebo sme to nevedeli. V tom návrhu zákona, o ktorom sme hovorili v prvom čítaní, z toho sa nedalo vyčítať, čo bude zmyslom zmeny, ktorú má tento zákon priniesť. A rovnako, ak by sa verejnosť k tomu chcela vyjadriť vo fáze medzi prvým a druhým čítaním, či už zapojením sa do stanoviska, teda vyjadrením sa k návrhu stanoviska vlády v tom skrátenom medzirezortnom pripomienkovom konaní, alebo, alebo doručiť nejaké svoje stanovisko výborom, ktoré o tom návrhu zákona rokovali, tak ani to nemohla spraviť verejnosť, lebo nebol známy obsah, obsah zmien, ktoré mal ten zákon priniesť. Čiže opakujem, je to tak brutálne porušenie pravidiel legislatívneho procesu, aké sa naozaj vidí len málokedy.
Druhá moja poznámka sa týka samotného veta pani prezidentky. Pán poslanec Grendel sa tu vo vystúpení predo mnou zamyslel nad tým, že ako sa asi bude správať novozvolený prezident pán Pellegrini, a teda aby som tu citoval jedného koaličného poslanca, tak maľoval čerta na stenu, ako nebude vracať zákony, ktoré smerujú k politickému ovládnutiu štátu súčasnou vládnou koalíciou. Však budeme mať veľmi skoro možnosť presvedčiť sa o tom, že či ten čert na stenu bol namaľovaný v súlade s realitou, alebo, alebo, alebo teda naozaj je to iba nejaká maľba, ktorú si vymyslel pán poslanec Grendel, no.
A, ale ja by som chcel pri tejto príležitosti využiť veto pani prezidentky na niečo iné. Nebudem špekulovať o tom, ako sa bude správať nový prezident pán Pellegrini, ale chcem sa poďakovať pani prezidentke Zuzane Čaputovej za jej prístup k podpisovaniu a nepodpisovaniu parlamentom schválených zákonov, lebo toto je zrejme posledný zákon, ktorý pani prezidentka vetovala a o ktorom rokujeme na pôde Národnej rady, či vyhovieme jej vetu, alebo, alebo či parlament prelomí jej veto. Hlava štátu môže k výkonu právomoci podpisovať alebo vetovať zákony, pristupovať rôzne. Môže k tomu pristúpiť tak, že ak má akékoľvek výhrady, tak, tak zákon vetuje. Alebo môže byť naopak veľmi zdržanlivá a vetovať naozaj iba veci, ktoré považuje za protiústavné alebo odporujúce, odporujúce medzinárodným zmluvám. Alebo môže zvoliť prístup, aký zvolila aj pani prezidentka Zuzana Čaputová, keď nie je to ani jeden z týchto dvoch krajných pólov, keď vetuje aj zákony, ktoré nemusia byť protiústavné, ale predstavujú nejaký závažný zásah do normálneho fungovania, fungovania štátu a veľmi dôsledne upozorňuje na závažné, závažné narušenia normálneho, transparentného fungovania štátu a upozorňuje na problémy, z ktorých niektoré majú aj ústavný rozmer a potom sa obracia s takýmito zákonmi na Ústavný súd, alebo obracala, lebo hovoríme, hovoríme v minulom čase. Ale upozorňuje aj na, na obsahové problémy v návrhoch zákona, pokiaľ dosiahnu určitú intenzitu, upozorňuje na porušovanie legislatívneho procesu, najmä tam, kde ide o mimoriadne závažné porušovanie legislatívneho procesu. A myslím si, že to je prístup, ktorý je hodný nasledovania a prinajmenšom z pozície poslancov, ktorí tie zákony schvaľovali alebo proti nim hlasovali, a ktorí potom hlasovali aj o vete pani prezidentky, je to dôvod na to, aby my, čo s tým máme skúsenosť, sme sa pani prezidentke za jej prístup v tejto veci poďakovali. A to hovorím ako poslanec, ktorý časť toho obdobia, keď pani prezidentka vetovala zákony, bol koaličným poslancom a niekedy alebo vo viacerých prípadoch jej výhrady aj vetá hlasovali, teda smerovali proti, proti návrhom alebo proti zákonom, ktoré boli schválené aj mojimi, mojím hlasom alebo aj našimi hlasmi, napriek tomu myslím si, že tie jej pripomienky vždy stáli za to. Čiže ešte raz, neviem ako bude k výkonu tejto právomoci pristupovať Peter Pellegrini, ale som vďačný za to, že sme tu mali Zuzanu Čaputovú, ktorá ako prezidentka k tejto svojej právomoci pristupovala presne tak, ako pristupovať mala.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.6.2024 14:16 - 14:22 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, podobne ako pri predchádzajúcom bode chcem povedať, že aj ja osobne, aj poslanecký klub SaS sa stotožňuje s pripomienkami pani prezidentky a bude hlasovať proti opätovnému schváleniu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete.
Pani prezidentka vyčíta tomuto schválenému zákonu viaceré z vecí, ktoré mu vyčítali aj opoziční poslanci v rozprave v prvom a druhom čítaní, a vyčíta mu aj viaceré z vecí, ktoré tomuto návrhu alebo teraz už zákonu vyčítali pripomienky aj hromadné pripomienky v rámci medzirezortného pripomienkového konania. A ja som sa k tomuto návrhu vyjadroval ako spoluiniciátor v jednej z hromadných pripomienok. Bolo tam aj rozporové konanie, ale samozrejmé, že predkladatelia si s tými pripomienkami ťažkú hlavu nerobili, rovnako ako si nerobili ťažkú hlavu s pripomienkami a výhradami, ktoré sme prezentovali v rámci rozpravy, rozpravy v prvom čítaní aj v druhom čítaní, no a predpokladám, že podobne si nebudú robiť ťažkú hlavu ani s pripomienkami a výhradami pani prezidentky.
Tento zákon neodôvodnene zasahuje do vlastníckych práv vlastníkov nehnuteľností a do procesných práv účastníkov konaní, či už vyvlastňovacieho, alebo, alebo konaní, konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, územného a stavebného konania. Nakoniec aj do procesu verejného obstarávania zasahuje spôsobom, ktorý obmedzí kontrolu a transparentnosť procesu verejného obstarávania pri strategických investíciách, a to všetko v mene deklarovaného urýchlenia realizácie strategických, strategických investícií, pričom už dnes máme niekoľko zákonov, ktoré akoby urýchľujú všetky tie procesy oproti, proti normálnemu postupu, zákon o významných investíciách, zákon o niektorých opatreniach, mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic a stále to nestačí. Tak miesto toho, aby sa, aby sa zefektívnili procesy, tak vlády vedené SMER-om neustále prichádzajú s novými a s novými zásahmi do vlastníckych práv a s novými a s novými obmedzeniami procesných práv účastníkov konania, ako nakoniec upozorňuje aj pani prezidentka.
Aj v tomto, aj pri schvaľovaní tohto zákona boli porušené legislatívne pravidlá, bolo skrátené medzirezortné pripomienkové konanie, hoci na skrátenie neexistovali žiadne reálne a zákonom alebo legislatívnymi pravidlami vlády predpokladané dôvody. Rovnako bol v skrátenom legislatívnom konaní schválený aj celý tento zákon na pôde parlamentu. Opäť bez toho, aby existovali, existovali zákonom o rokovacom poriadku predpokladané dôvody pre skrátenie legislatívneho konania. V druhom čítaní tam bol pripojený prílepok. V druhom čítaní tam boli urobené zmeny, ktoré, ako tu už aj pán poslanec Štefunko upozornil, menia charakter tých investícií, na ktoré sa má zákon vzťahovať, rozvoľňujú to a umožňujú tam nielen verejné investície zahrnúť, ale aj investície, ktoré sú súkromné alebo teda s významnou účasťou súkromného sektora.
A teraz bolo tu zdôvodňované, že, že musíme rýchlo, lebo to, lebo to nepočká. Keby sa šlo riadnym legislatívnym procesom, tak by na tejto schôdzi sme nerokovali o vetovanom zákone, ale rokovali by sme v druhom čítaní normálnym procesom bez akéhokoľvek porušenia legislatívneho procesu, by sme v druhom čítaní rokovali o tom návrhu zákona, niekedy možno tento týždeň by ten návrh zákona bol koaličnou väčšinou schválený a novozvolený prezident pán Pellegrini by ho podpísal. Čiže by nadobudol účinnosť niekedy zhruba vtedy, keď aj takýmto spôsobom za cenu znásilnenia legislatívnych pravidiel ten, ten zákon nadobudne účinnosť. Čiže je úplne zjavné, že nič tak strašne nehorelo. Keby to bolo naozaj tak, že to, že to horí, no tak sme sa, sme sa mali, mali stretnúť na nejakej mimoriadnej schôdzi Národnej rady, kde by sme o tom zákone rokovali, pretože hneď po vete pani prezidentky by sme, by sme potrebovali ho schváliť. Zjavne to tak nie je, zjavne sa mohlo ísť riadnym legislatívnym procesom, akurát, akurát nebola vôľa, no a prečo, prečo niečo neskrátiť, keď máte parlamentnú väčšinu a môžete si odhlasovať, že niečo skrátite.
Takže len zopakujem, plne sa stotožňujem s tým, čo vo svojom vete napísala pani prezidentka, a budem hlasovať proti opätovnému schváleniu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a rovnako bude hlasovať aj poslanecký klub SaS.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.6.2024 13:43 - 13:49 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte aby som v mene svojom aj v mene poslaneckého klubu SaS vyjadril súhlas s pripomienkami pani prezidentky k schválenému zákonu, ktorým sa novelizuje zákon o múzeách a galériách, a povedal, že budeme hlasovať proti opätovnému schváleniu tohto zákona.
Tie pripomienky pani prezidentky sú v podstate svojím obsahom zhodné s tými pripomienkami, ktoré v rámci rozpravy či už v prvom alebo druhom čítaní vznášali opoziční poslanci a poslankyne, a upozorňovali sme na to, že navrhovaným zákonom sa má obmedziť možnosť transparentného a odborného výberu šéfov múzeí a galérií a vytvoriť priestor pre svojvoľné a neodôvodnené odvolávanie šéfov týchto, týchto inštitúcií. Upozorňovali sme na to, že legislatívny proces nie je v poriadku, lebo, lebo takýto zákon by zjavne mal prejsť riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním a mal by teda byť predložený ako vládny návrh zákona.
Upozorňovali sme aj na to, že sa ten zákon, ak bude schválený v tej podobe, ako bol navrhnutý, retroaktívne dotkne už ustanovených riaditeľov múzeí a galérií, ktorí boli, boli vybraní na základe výberových konaní a verejných vypočutí a na základe právnej úpravy, ktorá neumožňovala odvolávať ich z funkcií bez uvedenia dôvodu.
A to, čo treba povedať, je, že ten návrh, pôvodný, do istej miery aj pod vplyvom kritiky, ktorá zaznela v parlamente, zmäkčil a pôvodný návrh hovoril o tom, že, že mali úplne vypadnúť výberové konania, teda riaditelia múzeí a galérii by boli zriaďovateľmi menovaní bez povinnosti uskutočnenia výberového konania. To sa v druhom čítaní zmäkčilo na to, že, že vypadli iba verejné vypočutia, teda v pôvodnom zákone bola formulácia na základe výberových konaní, ktorých súčasťou sú aj verejné vypočutia. Teraz tam ostali iba výberové konania, verejné vypočutia vypadli. Naozaj na to neexistuje žiadny dôvod, žiadna extra veľká administratíva ani byrokratická záťaž nie je spojená ani s výberovými konaniami a už vôbec nie s verejnými vypočutiami. Verejné vypočutia nemusia byť prenášané na internete. Verejné vypočutie znamená, je, že istá fáza výberového konania spočívajúca vo vypočutí kandidátov je prístupná verejnosti. Čiže ja bez toho, aby bol zabezpečený nejaký internetový prenos, ktorákoľvek inštitúcia veľká-malá aj akákoľvek malá obec, ktorá by prípadne zriaďovala múzeum alebo galériu, je schopná zabezpečiť aj verejné vypočutia, pričom teda, ako som už viackrát poukázal, žiadna malá obec reálne nie je zriaďovateľom ani múzea, ani galérie, na ktorú by sa takýto zákon vzťahoval.
Ale ani po schválení tejto zmeny nič nebude brániť zriaďovateľom, či už je to ministerstvo kultúry, alebo sú to kraje alebo sú to mestá, prípadne obce, aby, aby uskutočnili výberové konania, ktoré budú mať ako svoju súčasť verejné vypočutia a možno to bude taký dobrý lakmusový papierik pozrieť sa na to, že kto bude využívať túto zmenu zákona, či to naozaj budú nejaké malé obce alebo obce teda, ktorým to možno až tak nebude nikto vyčítať, alebo sa táto zmena zákona zneužije aj na inštitúcie, na múzeá a galérie, ktoré sú v pôsobnosti, v zriaďovateľskej pôsobnosti či už ministerstva kultúry, alebo iných ústredných orgánov štátnej správy.
Pokiaľ ide o tie odvolania, aj tam bola v pôvodnom návrhu tvrdšia formulácia, bol tam návrh, aby sa to, čo bolo v zákone doteraz, alebo to, čo je v zákone doteraz, keďže zákon ešte nebol schválený, že riaditeľa múzea alebo galérie nemožno odvolať bez uvedenia dôvodu, nahradilo tým, že riaditeľa múzea alebo galérie možno odvolať aj bez uvedenia dôvodu, teda aby to tam bolo natvrdo napísané. Ten akože kompromis je v tom, že tam nebude na túto tému nič, čiže nebude tam ani, že nemožno odvolať bez uvedenia dôvodu, ani, že možno odvolať bez uvedenia dôvodu, ale tým pádom, áno, teoreticky bude možné odvolávať aj bez uvedenia dôvodu.
Ale ako už pani poslankyňa Kleinert správne poukázala, to rozhodnutie aj tak nemôže byť úplne svojvoľné, lebo svojvoľné rozhodnutie by nemuselo obstáť, ak by sa dotknutý verejný funkcio... dotknutý riaditeľ bránil napríklad, napríklad súdnou cestou.
Takže nie som si istý, že predkladatelia dosiahli to, čo chceli, a ani tá doterajšia právna úprava v zásade nebránila zriaďovateľom, aby použili akékoľvek reálne dôvody, lebo tam neboli vymedzené dôvody, ktoré by hovorili, že možno odvolať riaditeľa múzea alebo galérie iba v prípade, že a), b), c), d), e) nič také tam nebolo, iba bola požiadavka, aby odvolanie bolo zdôvodnené, čo je požiadavka úplne, úplne legitímna.
Čiže zákon o múzeách a galériách, ak parlamentná väčšina vlastných koaličných poslancov a poslankýň prelomí veto pani prezidentky, tak sa nepochybne zhorší a nebude to, nebude to koniec sveta, ale bude to, bude to zmena, ktorá spraví horším fungovanie štátu a fungovanie verejnej správy a ničomu reálne neprospeje.
Takže vo vedomí si tohoto všetkého treba súhlasiť s pripomienkami pani prezidentky a hovorím za seba aj za poslanecký klub SaS, že budeme hlasovať proti opätovnému schváleniu tohto zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.5.2024 19:51 - 19:51 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým kolegom za reakcie, za faktické poznámky.
To základné, na čom sa zhodneme v rámci opozície, a teda nezhodli sme sa s vládnou koalíciou, je, že tento zákon nemal byť prerokúvaný v skrátenom legislatívnom konaní. A teda nielen kvôli tomu, že nespĺňa nejaké tie zákonom stanovené dôvody, lebo tak však, samozrejme, to je ten podstatný dôvod. Že keď nie sú splnené zákonom stanovené dôvody, tak sa nemá rokovať v skrátenom legislatívnom konaní a treba naozaj veľmi dbať o to, aby, aby sa, aby sa nezneužívalo skrátené legislatívne konanie, lebo teraz nie sme v krízovom stave. Nie sme, nie sme vo vojnovom ohrození, nie je tu pandémia ani nič podobné. Toto je problém, ktorý je legitímny. Môžu byť naňho legitímne aj rôzne názory, ale, ale teda nie je dôvod postupovať skráteným legislatívnym konaním, keď nie sú splnené tie dôvody.
Ale ešte nad rámec toho sa aj v tejto rozprave ukazuje, že medzirezortné pripomienkové konanie by bolo užitočné z hľadiska obsahu toho, toho zákona. Pretože, keď chce vláda, vládna koalícia týmto návrhom dosiahnuť to, čo deklaruje, čo tvrdí, že je dôvod, tak ten zákon mohol byť iný. Tam, tam mohol byť inak napísaný, mohol byť upravený, mohol byť, mohol byť v medzirezortnom pripomienkovom konaní upravený do takej podoby, že by s ním nemusela mať problém väčšina parlamentu nielen koaličná, ale aj, aj opozičná. Len zrejme buď teda to nebol dôvod, alebo je nejaký iný dôvod, pre ktorý sa tak koalícia ponáhľa a nechce, nechce mať tú spätnú väzbu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.5.2024 19:21 - 19:21 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Pán poslanec Hazucha povedal, že opozícia si vždy niečo nájde, čo sa, čo sa dá zneužiť. Ja si myslím, že to tak nie je, je, samozrejme, že povinnosťou opozície kontrolovať vládu, kritizovať, keď robí niečo zlé, ale nie je to tak, že by opozícia vždy bola za každú cenu proti. Aj, aj v tomto volebnom období už bolo viacero zákonov, za ktoré zahlasovala celá opozícia alebo tá, alebo oná časť časť opozície, tak myslím si, že snažíme sa posudzovať návrhy, ktoré predkladáte podľa, podľa obsahu, podľa toho, či ich vnímame ako dobré, alebo zlé a tuto vidíme, vidíme problémy. A ten základný problém je, je to zdôvodnenie a spôsob prerokovania. To zdôvodnenie s tými medveďmi, to asi naozaj že nemyslíte vážne, v kontexte hovorím teraz skráteného legislatívneho konania, lebo asi nikto nespochybňuje, že áno, je to nejaké prostredie, kde sa pohybujú medvede, kde, kde sa môžu skrývať, ale že naozaj, že ideme riešiť problém medveďov skráteným legislatívnym konaním, v ktorom umožníme rýchlejšie výruby, jednak krovia, väčších kríkových porastov, ale aj stromov, teda že zväčšíme obvod zo 40 na 80 cm. A nebude sa tam vyžadovať, vyžadovať súhlas, lebo to, to naozaj tam ten bezprostredný súvis jednak nie je, a jednak aj keby bol, tak to nie je zase taká naliehavá vec, že nám tu zo dňa na deň vyrástli kríky do 100 m2 a stromy s obvodom 80 cm a potrebujeme skrátené legislatívne konanie.
A teda keby som pokračoval v tej argumentácii, no áno, cez kríky sa môžu medvede približovať k ľudským obydliam alebo k miestam, kde sa ľudia zdržujú. Ale zase však aj tie kukuričné polia sú takým priestorom, cez ktoré sa približujú, tak teraz čo, ideme v skrátenom legislatívnom konaní prijať nejaký zákon, ktorým zakážeme pestovať kukuricu, alebo, alebo čo? Lebo tak to potom môže byť tiež, tiež logické opatrenie. Alebo vyrúbeme lesy, ktoré, ktoré susedia bezprostredne s obcami? Lebo niektoré obce, končí obec a začína les, alebo tá hranica dokonca je aj inde. No a teraz bude to dôvod, aby, aby sme okrem kríkov povytínali aj stromy a vytvorili nejaký koridor, ja neviem koľko metrov okolo okolo obcí? A až, dobre teda, bude ten zákon predpokladám že schválený, však máte na to dosť hlasov a potom sa premietne do reality, že, že budú vyrúbané, vyrúbané tie kroviny v okolí, kde sa môžu zdržiavať tie medvede a raticová zver, ktorá robí škodu na poliach a na záhradách a vo vinohradoch a v ovocných sadoch. Čo si myslíme, že potom bude? Že potom, potom tie medvede nebudú chodiť do ľudských obydlí a do blízkosti ľudských obydlí, lebo nebudú mať kríky, tak sa proste budú báť prejsť a neprídu, keď budú mať pocit, že je tam nejaká potrava, do ktorej, do ktorej môžu ísť? No, ja neviem, tak možno budú lepšie viditeľné, ale, ale nepredpokladám, že nastane situácia, že, že vyrúbu sa, vyrúbu sa kríky a teraz medvede si povedia, á, nie sú tam kríky, tak nebudeme už chodiť do tých, do tých obcí a miest.
Alebo že tá raticová zver, ktorá ide požierať úrodu alebo, alebo na poliach, alebo, alebo vinič, no tak, no tak si povie, nemám sa tam ako dostať dostať cez kríky. A opäť ja nespochybňujem, že to môžu byť opatrenia, ktoré sú žiadúce, napríklad zjednodušiť výrub kríkových porastov v niektorých, v niektorých takýchto lokalitách alebo typoch lokalít. Ale som si istý, že toto nie je dôvod, nie je dôvod na, na skrátené legislatívne konanie.
A to skrátené legislatívne konanie má za následok, že sa, že sa nedokáže, nedokážu posúdiť všetky aspekty a všetky súvislosti, lebo áno, sú tam aj tie vtáky, o ktorých hovoril už, už pri skrátenom legislatívnom konaní a dokonca už pri tom predchádzajúcom návrhu pán poslanec Hlina. Hovoria o tom ornitológovia, komora hovorí poľnohospodárska, že, že áno, aj krovinaté porasty sú prirodzeným prostredím pre niektoré zvieratá, nielen zvieratá, ktorých sa chceme zbaviť, lebo nás ohrozujú a bojíme sa ich, ako medvede, alebo robia hospodárske škody ako raticová zver, ale napríklad aj, aj tie vtáky, hej? A ak je nejaký systém, že, že sa povedzme povoľuje výrub, tak možno tam napríklad zohľadniť to, že v akom vegetačnom období sa príroda, príroda nachádza. Že či, či prípadný výrub môže mať za následok ohrozenie, ohrozenie hniezdísk. Teraz keď to bude na voľno, tak nič také sa zohľadňovať nebude, alebo nebude, nebude musieť.
Ďalší aspekt je, že tá argumentácia aj diskusia sa viac už teraz sústreďuje na, na tému, že treba pomôcť poľnohospodárom, lebo oni majú zanešvárené zakríkovatené pozemky, kde by mohli byť pastviny, alebo kde by mohli pestovať pestovať plodiny. Len potom mi uniká ten súvis, súvis s tými medveďmi a uniká mi tá naliehavosť, lebo, lebo opäť toto môže byť že legitímny, legitímny zámer. A ak to naozaj je taký problém, čo by sme sa možno dozvedeli, keby bolo medzirezortné pripomienkové konanie, a keby sa k tomu mohli, mohla vyjadriť verejnosť, aj dotknutá verejnosť, keby sa k tomu mohli vyjadriť poľnohospodári, ochranári, ornitológovia, samosprávy, k tomu sa ešte dostanem. Len nemáme tu medzirezortné pripomienkové konanie, tak môžme diskutovať na úrovni, že niečo sme si naštudovali, alebo niekto poslal nejakú informáciu pánovi poslancovi Pročkovi a, a pán poslanec Hazucha má nejakú inú osobnú, osobnú skúsenosť. Tak ale to asi nie je optimálny spôsob, aby sme menili legislatívu a takto zásadným spôsobom len na základe nejakých osobných dojmov alebo nejakých náhodných, náhodných skúseností.
Pán poslanec Takáč tu hovoril o tom, a teda zaznelo to od viacerých, že však nebudú sa snažiť napríklad chovatelia oviec úplne zlikvidovať stromy, ktoré sú na tých pašiach, lebo veď to je pre tie ovečky tieň, veď tak by sa správali nelogicky, keby to robili.
Na druhej strane tu ale zaznieva argument, že, že ale potom na to nemôžu brať dotácie, lebo keď sa to, keď sa to vyfotí, a teda je tam, prekrýva to koruna stromu, no tak, tak to nie je pôda, ktorá, na ktorú sú spôsobilí poberať dotácie. Tak to by som, lebo teda nie celkom tomu rozumiem a rád by som tomu rozumel, že robí sa toto opatrenie na to, aby to poľnohospodári mohli vyčistiť vrátane, vrátane takýchto stromov, aby mohli poberať dotácie aj na tú plochu alebo, alebo nie. Alebo sa to robí s očakávaním, že však poľnohospodári to nepovytínajú, lebo však veď pre ovečky je dobré mať, mať tieň.
Nedostal som dosiaľ odpoveď na, na otázku, že prečo aj stromy, keď sú, keď je, keď je problém s kríkmi, dobre, kríky, v kríkoch sú medvede, v kríkoch je, v kríkoch je raticová zver, treba, treba vyčistiť povedzme poľnohospodárske pozemky od zarastenia kríkmi, krovinatým porastom, ale prečo, prečo sú, prečo je tam aj zväčšenie obvodu stromov zo 40 na 80 cm. Lebo tam asi neplatí celkom ten argument, že, že nejako v nejakom lesíku zrovna do 80 cm sa skrývajú medvede. Teda do 40 metrov, či do 40, pardon, centimetrov, samozrejme, obvodu. Tam to by sme vedeli vyriešiť, ale problém je zrovna medzi tými 40 a 80 cm, tak to ideme nafúknuť. Lebo môžete to považovať za konšpiráciu s tými, s tými štiepkami, ale keď sa to v minulosti uvoľnilo, lebo v minulosti nastal raz ten posun, trvalo to asi 8 mesiacov. A teda veľmi sa rozmohlo, rozmohla ťažba, ťažba štiepky v tom období a bolo to potom aj pod vplyvom kritiky zmenené. Čiže keď, keď ja som teda aj na výbore hovoril s pánom ministrom Tarabom a pýtal som sa ho na to, tak on no však my sa iba vraciame k tomu, že tých 80 cm obvod tu bol, ale nie, to nie je pravda. 80 cm tu nebol, resp. bol tu, bol tu 8 mesiacov od 1. januára 2014 do 1. septembra 2014 a predtým tam bolo 40 cm a potom tam bolo 40 cm. Čiže tu sa nevraciame k niečomu, čo tu osvedčene fungovalo dlhé roky, ale niečo, čo bol nejaký pokus presadiť v roku 2014. Presadilo sa to na pár mesiacov a potom to bolo opäť, opäť zmenené.
Čiže moja otázka je, a teda neviem, či na ňu dostanem odpoveď, ale rád by som na ňu dostal odpoveď, že prečo, lebo nemusím úplne súhlasiť s tou logikou tých krovinatých porastov a nezdá sa mi to dostatočné, už vôbec nie na skrátené konanie, ale, ale dobre, tam vidím nejakú logiku. Ale tie stromy s obvodom, obvodom 80 cm, že prečo tam má byť, má byť ten problém, keď to roky funguje na úrovni 40 cm obvodu.
No a z môjho pohľadu zásadný problém je problém intravilánu, problém zelene v obciach, špeciálne, špeciálne v mestách, kde teda, aby som nebol obvinený, že ako tomu úplne nerozumiem, tak nehovoríme o verejnej zeleni. Hovoríme o tom, že niekto bude na námestiach vytínať, vytínať stromy do 80 cm, ale hovoríme o miestach, kde, kde zeleň existuje, ktoré nie, nie sú verejnou zeleňou, a teda najmä o tých, kde sú nejaké, nejaké developerské projekty. A existencia zelene nie je prekážkou pre výstavbu, len je potrebné splniť nejaké podmienky, za ktorých, za ktorých tú zeleň možno, možno vyťať a potom je potrebná nejaká náhrada, či už vo forme náhradnej výsadby, alebo vo forme, vo forme nejakých, nejakých poplatkov obci, samospráve, ktoré, ktoré samospráva potom má využiť na výsadbu novej zelene alebo zveľaďovanie, zveľaďovanie novej zelene.
Ak bude schválený tento zákon, tak veľmi veľká časť tej zelene, ktorá dnes podlieha povoľovaciemu konaniu a ktorá, ak je povolené, povolený výrub, má za následok to, že buď developer zaplatí obci, alebo, alebo urobí náhradnú výsadbu. Tak o toto, o toto prídeme. Dokonca podľa tých odhadov väčšina tej zelene, ktorá podlieha povoľovaciemu konaniu, nejakých 70 % tu hovorila pani poslankyňa Kleinert, má rozmery do, do 80 cm obvodu. Takže, takže vlastne toto nám vypadne zo systému, to bude možné možné vyťať na voľno. A developeri, ktorí to riešia tým, že zaplatia poplatok, ten poplatok nebudú, nebudú platiť. Čo teda z pohľadov developerov je iste, iste vítaná vec, lebo im to nielen zjednoduší administratívu a zrýchli tie procesy, čo by asi nebol problém pre nikoho, ale aj teda znamená to, znamená to úsporu pri výstavbe. Ale pre obce a mestá to znamená znížené, znížené príjmy. Toto, toto je napríklad vec, ktorá by mohla a mala byť vyčíslená vo vládnom návrhu zákona alebo v akomkoľvek návrhu zákona, lebo sa to negatívne dotkne príjmov, príjmov samospráv. A aj preto napríklad bolo žiadúce, aby sa o takomto návrhu zákona rokovalo v riadnom legislatívnom procese, aby sa napríklad k tomu mohli vyjadriť Združenie miest a obcí Slovenska a Únia miest, aby, aby mohli povedať svoj názor, že dobre, je to v poriadku, nevidíme v tom žiadny problém alebo, naopak, takto nie. Ale žiadne medzirezortné pripomienkové konanie nebolo, tak možno to zachytí nejaký primátor alebo, alebo starosta a individuálne sa k tomu vyjadrí, ale keď pôjdeme týmto tempom, no tak predpokladám, že do konca týždňa je ten zákon schválený a väčšinou si to primátori a starostovia uvedomia a zaregistrujú, až keď už bude zákon, bude zákon schválený.
A druhý problém pre tých developerov, ktorí sa rozhodnú pre náhradnú výsadbu, je, že tá náhradná výsadba nebýva obvykle rozmerov nad 80 cm obvodu. To bývajú, to bývajú menšie, menšie stromčeky, a teda keď to bude do 80, tá náhradná výsadba realizovaná formou formou stromov do 80 cm obvodu, tak tu bude môcť developer, ak, ak sa mu to nebude pozdávať, alebo bude mať na to nejaký dôvod, odstrániť, odstrániť kedykoľvek bez, bez akéhokoľvek, akéhokoľvek problému, lebo to je, ako keď tie kroviny, kroviny povytína.
A takže ja sa pripájam k tým poslancom, ktorí vyjadrili poľutovanie nad tým, že tu nie je pán minister životného prostredia Taraba, lebo mňa by tiež zaujímalo, že o čom je možné sa baviť v druhom čítaní. Či napríklad je možné sa rozprávať o tom obvode stromov, alebo je možné napríklad aspoň odlíšiť intravilán a extravilán, lebo ak naozaj že ide o medvede a ide o poľnohospodársku pôdu, tak nemusí byť nevyhnutným dôsledkom toho, že sa zjednoduší výrub stromov v mestách pri, pri výsadbe. Ak, ak to je aj zámer, hej, že chceme vyjsť v ústrety developerom, tak, tak zjednodušíme im situáciu, ušetríme im peniaze, bude to na úkor samospráv, na úkor zelene v mestách a obciach. Tak potom to treba priznať, ale, ale toto je napríklad vec, ktorá by ma naozaj veľmi zaujímala, či, či je tam priestor pre to, aby napríklad nejaký pozmeňujúci návrh zaznel, ktorý by vyňal zeleň v intravilánoch alebo nejako inak definovanú zeleň v intravilánoch z tohto, z tohto navrhovaného legislatívneho režimu, teda zväčšenia toho obvodu na 80 cm.
A myslím si, že toto je návrh, o ktorom, o ktorom by bolo potrebné ešte dlhšie hovoriť v rámci, v rámci aj parlamentu, aj mimo parlamentu, preto by som chcel na záver svojho vystúpenia podľa §73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady navrhnúť, aby Národná rada sa uzniesla na tom, že vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
Čiže to je návrh, ktorý neznamená, že už sa o tomto nebude rokovať najbližších šesť mesiacov. Len myslím si, že ak sa má o takomto návrhu rokovať, tak by bolo korektné, aby ho navrhovateľ dopracoval, a aby šiel riadnym legislatívnym procesom vrátane medzirezortného pripomienkového konania a potom neskráteného legislatívneho konania na pôde parlamentu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.5.2024 19:08 - 19:10 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Kolíková, myslím, že tým poukázaním na stanovisko komory, si teda opäť potvrdila, že tento návrh zákona nemal byť prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Mal prejsť riadnym legislatívnym procesom vrátane medzirezortného pripomienkového konania. Lebo práve medzirezortné pripomienkové konanie je priestor, kde sa môžu vyladiť, konfrontovať rôzne názory, rôzne záujmy a nájsť medzi nimi nejaká, nejaká rovnováha. Samozrejme, že nakoniec vláda rozhodne, ministerstvo predloží nejaký návrh na vládu a vláda dá návrh do parlamentu a parlamentná väčšina nejaký zákon odhlasuje. Ale ak je súčasťou legislatívneho procesu riadne medzirezortné pripomienkové konanie, tak je priestor, aby sa napríklad k takejto novele, ktorá sa týka výrubov stromov, vyjadrili všetci zainteresovaní. Aby sa k nej vyjadrili poľnohospodári a rôzne organizácie, ktoré združujú poľnohospodárov. Aby sa k nej vyjadrili ochrancovia životného prostredia, inštitúcie a organizácie, ktoré sa venujú ochrane životného prostredia. Aby sa k nej vyjadrili lesníci. Aby sa k nej vyjadrili poľovníci, ak to teda údajne súvisí, súvisí s medveďom. Aby sa k nej vyjadrili samosprávy, lebo sa to týka aj zelene na území miest a obcí. Ešte raz, nie verejnej zelene, ale zelene, ktorá sa napríklad nachádza na pozemkoch developerov, ktorí pripravujú výstavbu.
A to je ten prirodzený priestor a, samozrejme, že nemusí vždy dôjsť k dohode, ale keď prebehne medzirezortné pripomienkové konanie, môžu sa tam vyladiť argumenty a nájsť nejaké riešenie, ktoré bude najprijateľnejšie pre čo najširší okruh.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 14.5.2024 18:40 - 18:55 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán minister, za vystúpenie. To je korektné, ak predkladateľ reaguje a spôsobom, že je možné na neho reagovať.
Takže to by som chcel oceniť. Vy ste sa sústredili na tú časť dôvodov, ktoré hovoria o pomoci poľnohospodárom, o tom, že treba vyčistiť nejaké, nejaké pozemky, len teda moja otázka znie, že prečo v skrátenom legislatívnom konaní. Lebo chápem, že tie medvede môžu mať ten aspekt naliehavosti, že už s tým treba niečo robiť, ale, ale teda ak je účelom toho návrhu umožniť poľnohospodárom efektívnejšie využívať ich pozemky, dobre, je to legitímny cieľ. Môžme sa baviť o tom, že to, ako je návrh napísaný, či napĺňa ten cieľ, a či nemá aj bočné efekty, ktoré nie sú takto deklarované. Ale myslím si, že tam nie je žiadny dôvod na to, aby takýto návrh bol prerokúvaný v skrátenom legislatívnom konaní, akým spôsobom o ňom dnes rokujeme.
A pokiaľ ide o ten aspekt medveďov, no tak prečo, prečo je tam tých, ten obvod 80 cm, lebo tak ako chápem, že v krovinách, ale v stromoch do 80 cm, tam mi nejako uniká ten zmysel ochrany pred medveďom. Že sa zvýši objem stromu, ktorý možno vyrúbať bez povolenia, prečo intravilán, lebo intravilánu sa to týka, to nie že intravilánu sa to netýka. Z čoho vyplýva, že intravilánu sa to netýka? Intravilánu sa to týka, nebude sa to týkať verejnej zelene, ale keď developer bude chcieť stavať, tak už nebude musieť žiadať o súhlas na stromy do obvodu 80 cm. Tie si bude môcť len tak vyťať. Nebude musieť mať náhradnú výsadbu, alebo nebude musieť za to zaplatiť, obec nebude mať peniaze na to, aby zveľaďovala zeleň, alebo vysadila zeleň. A tá náhradná výsadba nebudem mať zmysel, pokiaľ tam to pravidlo 80 cm bude platiť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.5.2024 15:59 - 16:01 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem za faktické poznámky. Pán poslanec Huliak, minule ste mali, keď sme boli spolu v televízii problém s tým, že som štvrté volebné obdobie poslanec, teraz máte problém s tým, že som zo Starého Mesta, možno by bolo lepšie, keby ste sa sústredili na to, o čom hovoríme a neriešili mňa. Mňa veľmi zaujalo, keď ste hovorili, že treba byť konštruktívny, odborný a komplexný a že týmto sa o to snažíte. Len ja neviem, to že budete môcť kvôli medveďom rúbať nie stromy do 40, ale aj do 80 cm od obvodu, to má čo spoločné s medveďmi? A to je konštruktívne, odborné alebo komplexné? Alebo to, že v mestách, v intravilánoch miest budete môcť rúbať stromy bez náhrady, to má čo, čo s odbornosťou, to má čo s medveďmi? A že to idete robiť bez riadneho pripomienkového konania a v skrátenom legislatívnom konaní. To je konštruktívne, odborné alebo komplexné? Lebo podľa mňa ani jedno z toho. Pani poslankyňa Kleinert, veľmi správne si povedala, že na 70% výrubov, ktoré sa dnes povoľujú, nebude potrebné výrubového konanie, no a na tých zvyšných 30% urobia náhradnú výsadbu. Tá výsadba bude do 80 cm, takže to potom bez povolenia budú môcť na druhý deň vyrúbať, alebo inak inak odstrániť. Čiže sa vlastne celé to ustanovenie stane, stane zbytočné. Pani poslankyňa Kolíková, ďakujem za vysvetlenie, to aj keď som očakával, že sa k tomu vyjadrí pán poslanec Huliak. A, pán poslanec Malatinec, no neviem, čo ste vyvrátili ohľadne dát na medvede, ale teda človek je ohrozený medveďmi a diviakmi, ale prečo to idete riešiť cez výruby aj tam, kde medveď nie je? Prečo idete riešiť stromy, ktoré možno rúbať až na 80 cm a naozaj to, že sa nevyužívajú pasienky je dôvod na skrátené legislatívne konanie?
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.5.2024 15:34 - 15:34 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán zastupujúci minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, mňa by teda tiež zaujímala, zaujímalo to vysvetlenie, ako mohol alebo nemohol pán poslanec Huliak zverejniť tú informáciu, keď ju nemohol zverejniť, ale možno sa teda prihlási do skráteného legislatívneho..., do rozpravy a povie a vysvetlí, alebo zareaguje na mňa, alebo teda asi, asi nemal dosť času v tých dvoch minútach, tak možno bude mať ešte dve minúty, ak bude na mňa reagovať. Ale ja by som sa teda vrátil k tomu, o čom, o čom rokujeme, a to je návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý sa týka výrubov a tvári sa, že sa týka aj medveďov, ale teda budeme ho pracovne nazývať zákonom o výruboch, keďže zákon o medveďoch je druhý návrh zákona, o ktorom tiež rokujeme. A tiež o ňom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, čo ako pán poslanec Hlina upozornil pred pár dňami alebo už týždňami, je to taký dosť unikát, že na jednej schôdzi sa bude rokovať o dvoch vládnych návrhoch novely toho istého zákona a o oboch sa rokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Čo je teda veľmi zvláštny legislatívny prístup, ktorý, rozumiem tým politickým dôvodom, že na jeden, si myslí, že nájdu širšiu podporu, tak, tak ho predkladajú samostatne, ten druhý. Hoci je to novela toho istého zákona a je to tiež v skrátenom legislatívnom konaní.
Podľa § 89 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Ja sa netvárim, že som expert na medvede, ale keďže sme poslanci Národnej rady, tak hlasujeme o rôznych veciach, nielen tie, ktoré sú predmetom našej úzkej expertízy. A musíme si vytvárať na to, na to názor, aby sme mohli hlasovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Ale teda na rozdiel od medveďov, legislatívnemu procesu trochu za tých pár rokov, čo sedím v laviciach parlamentu, rozumiem, a teda cítim sa oprávnený vyjadriť sa k tomu, či v tomto prípade sú, alebo nie sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie. A podľa môjho hlbokého presvedčenia v tomto prípade podmienky na skrátené legislatívne konanie určite splnené nie sú.
Aby bolo možné skrátené legislatívne konanie, aby Národná rada mohla schváliť návrh na skrátené legislatívne konanie, tak musia byť splnené v zásade tri podmienky. Prvou podmienkou je, že to navrhne vláda. Druhou podmienkou je, že môže dôjsť k niektorej z v tom ustanovení popísaných situácií, teda k ohrozeniu základných práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. A treťou podmienkou je, že ak sa to deje za mimoriadnych okolností. Tá prvá podmienka nepochybne je splnená. Vláda predložila Národnej rade návrh na skrátené legislatívne konanie, čiže jedna z tých troch podmienok splnená je. Tie zvyšné dve podmienky splnené nie sú, pretože v tom návrhu nemáme, nemáme odôvodnené, je tam teda pokus tvrdiť, že je ohrozená bezpečnosť obyvateľstva, a že hrozia značné hospodárske škody. Bezpečnosť obyvateľstva má byť ohrozená tým, že existujú tu nejaké kroviny, v ktorých sa skrývajú medvede a tie medvede potom napádajú, napádajú ľudí, a preto je, preto je potrebné urýchlene tie kroviny vyrúbať a zachrániť tak ľudské životy a zabrániť tak ohrozeniu bezpečnosti. Je, samozrejme, na legitímnu diskusiu, či takýto návrh prerokovať alebo neprerokovať, či, či niečo zmeniť v tej úprave, ktorá umožňuje rúbať kroviny a prípadne aj, aj menšie stromy. Aj keď ten argument s krovinami aj asi teoreticky môže platiť, pretože sa tam ukrývajú medvede alebo iné zvieratá. Ten argument, že sa k tomu pribalia aj, aj menšie stromy a sa zdvojnásobí obvod povoleného vyrúbavania stromov bez, bez vyžadovania povolenia, tam už to s tými medveďmi asi celkom nesedí.
Ale je podľa môjho názoru evidentné, že nie je naplnená tá podmienka, že je ohrozená, ohrozená bezpečnosť, a že to možno takýmto spôsobom vyriešiť. Rovnako nie je naplnená podmienka, že hrozia značné hospodárske škody štátu, lebo majú hroziť štátu, nemajú hroziť nejakým iným subjektom. A teda opäť možno, možno pochybovať, či samotný tento fakt spôsobuje, alebo súčasná právna úprava spôsobuje značné hospodárske škody.
Ale keby sme aj pripustili, že áno, ľudia sú ohrození tým, že medvede sa skrývajú v krovinách a tým pádom častejšie sa približujú k ľudským obydliam alebo teda k tým častiam lesa, alebo extravilánov, kde sa ľudia zdržujú. A že áno, tým, že poľnohospodári nemôžu vyťať väčšie, väčšie množstvá alebo väčší rozsah krovín, teda zarastajú im napríklad pasienky alebo polia, tak je spôsobená hospodárska škoda. Keby sme to aj pripustili, podľa môjho názoru to tak nie je a už dnes existujú nástroje, ako si s tým poradiť, tak určite nie je splnená tá podmienka, že sa to má diať za mimoriadnych okolností, lebo žiadne mimoriadne okolnosti tu nie sú. Mimoriadne okolnosti by vyžadovali, aby nastala nejaká zmena, aby sme teraz si niečo uvedomili, čo tu síce už je dlhšie, ale doteraz, doteraz to nikto netušil, že musíme niečo zmeniť v zákone, inak sa niečo stane. A znamená to najmä to, že nemôžeme takú zmenu vykonať v riadnom legislatívnom procese, ktorý predpokladá zákon o rokovacom poriadku. Teda že ide zákon do prvého čítania, potom do tridsiatich dní ho prerokujú výbory a potom ide do druhého čítania, má možnosť sa s tým oboznámiť verejnosť. A ak ideme ešte o stupeň pred, tak ministerstvo dá návrh do medzirezortného pripomienkového konania, tam sa k nim, k nemu môže vyjadriť širšia verejnosť, napríklad v tomto prípade samosprávy, ktorých sa tiež ten zákon dotýka, lebo ten zákon sa netýka iba extravilánov, týka sa aj intravilánov a umožňuje, ako to tu bolo viackrát povedané, vyrúbať, vyrúbať kroviny a teda menšie stromy aj v intravilánoch a spôsobiť, spôsobiť škody na životnom prostredí v mestách a obciach.
A tento riadny legislatívny proces nebol dodržaný a teraz kladiem otázku, ktorá je rečníckou otázkou. Čo by sa stalo, keby takýto návrh zákona šiel riadnym legislatívnym procesom? Naozaj niekto chce tvrdiť, že ak by sme legislatívnemu procesu venovali riadny priebeh a ponechali ho pár mesiacov, teda že by bol 15 pracovných dní v medzirezortnom pripomienkovom konaní, potom sa uskutočnili rozporové konania, predkladateľ by sa vysporiadal s pripomienkami, potom by šiel návrh zákona do prvého čítania a na ďalšej schôdzi do, do ďalšieho čítania, to naozaj také závažné hospodárske škody za tých pár mesiacov by sa stali? Alebo naozaj to, či budú, začnú byť rúbané stromy do 80 cm obvodu alebo nivočené kroviská do 100 metrov štvorcových bez povolenia, je otázka, že či budú, alebo nebudú ohrozené ľudské životy a ľudské zdravie v dôsledku toho, že bude, alebo nebude dochádzať k stretom s medveďom? To naozaj niekto chce s vážnou tvárou tvrdiť? Lebo podľa mňa tvrdiť s vážnou tvárou je, je úplne absurdné a neprimerané tomu, čo takáto zmena môže, môže spôsobiť. Lebo aj keď sa to hneď teraz schváli na tejto schôdzi, nadobudne to účinnosť, alebo to nadobudne účinnosť aj tak až v júni v prípade, že to pani prezidentka bude, bude vetovať a bude potrebné prelomiť, prelomiť to veto.
Čo sa, čo sa stane za tých, za tých pár týždňov? To aj tak nebude znamenať, že bude zákon schválený a teraz všetka tá pôda, ktorá podľa názoru predkladateľov nemá byť pokrytá krovinami, zrazu tie kroviny nezmiznú zo dňa na deň.
Čiže ešte raz. Argument medveďom v tomto prípade je absurdný. Je zjavné, že ide o niečo iné, ide o výruby. Nie je tu žiadna mimoriadna situácia, nie je tu žiadna naliehavosť, nehrozia žiadne značné hospodárske škody, ak by sa ten návrh zákona prerokoval v riadnom legislatívnom procese a navyše má ten návrh zákona samotný závažné dopady aj na zeleň v intravilánoch, na možnosti získavania prostriedkov na údržbu a výsadbu zelene samosprávami, na, na výsadbu náhradnej zelene, ktorá sa de facto stane bezpredmetnou, pretože buď nebude potrebná žiadna náhradná výsadba, alebo keď bude, tak sa, tak developer, ak ktorýkoľvek nebude chcieť platiť, no tak vysadí tú náhradnú zeleň a vzápätí ju na druhý deň môže vyrúbať, lebo keď ju vysadí do 80, do 80 cm, tak nebude, nemá povinnosť požiadať, požiadať o povolenie. Čiže môže to mať závažný dosah na životné prostredie, špeciálne životné prostredie v mestách a obciach, a teda nie všetky mestá sa nachádzajú, nachádzajú na okraji napríklad lesov, že vyjdete za okraj, za okraj mesta a ste v lese, tam možno menej naliehavo cítia ten problém, o ktorom hovorím, ale sú, sú väčšie mestá, ktoré, pre ktoré je zeleň, zeleň dôležitá. A takýmto spôsobom ak to bude schválené, tak vo vzťahu k zeleni, k zeleni v mestách a k zeleni v obciach to bude môcť mať veľmi negatívne následky. Samozrejme, že developerom pri výstavbe to bude, bude vyhovovať. Tu nehovoríme o nejakom malom jednotlivcovi, ktorý si chce vyťať nejaký jeden strom na záhrade. Tu hovoríme o pomerne rozsiahlych výruboch, ktoré nebudú musieť byť ničím a nebudú ničím, ničím nahradené. A, samozrejme, vo vzťahu, vo vzťahu k zeleni v extravilánoch to nebude slúžiť primárne na ochranu človeka pred medveďmi a inými nebezpečnými živočíchmi, ktoré sa v húštinách skrývajú, ale primárne to bude slúžiť na to, aby sa zjednodušil výrub, aby bolo viacej a dostupnejšie štiepkové drevo.
Čiže ak je toto názor vládnej koalície, v poriadku, len teda bolo by korektnejšie to rovno priznať a bolo by správne, ak by takýto návrh nešiel skráteným legislatívnym konaním, lebo dôvody na skrátené legislatívne konanie evidentne neexistujú.
Ďakujem.
Skryt prepis