Videokanál poslanca

Pani poslankyňa Kolíková, myslím, že tým poukázaním na stanovisko komory, si teda opäť potvrdila, že tento návrh zákona nemal byť prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Mal prejsť riadnym legislatívnym procesom vrátane medzirezortného pripomienkového konania. Lebo práve medzirezortné pripomienkové konanie je priestor, kde sa môžu vyladiť, konfrontovať rôzne názory, rôzne záujmy a nájsť medzi nimi nejaká, nejaká rovnováha. Samozrejme, že nakoniec vláda rozhodne, ministerstvo predloží nejaký návrh na vládu a vláda dá návrh do parlamentu a parlamentná väčšina nejaký zákon odhlasuje. Ale ak je súčasťou legislatívneho procesu riadne medzirezortné pripomienkové konanie, tak je priestor, aby sa napríklad k takejto novele, ktorá sa týka výrubov stromov, vyjadrili všetci zainteresovaní. Aby sa k nej vyjadrili poľnohospodári a rôzne organizácie, ktoré združujú poľnohospodárov. Aby sa k nej vyjadrili ochrancovia životného prostredia, inštitúcie a organizácie, ktoré sa venujú ochrane životného prostredia. Aby sa k nej vyjadrili lesníci. Aby sa k nej vyjadrili poľovníci, ak to teda údajne súvisí, súvisí s medveďom. Aby sa k nej vyjadrili samosprávy, lebo sa to týka aj zelene na území miest a obcí. Ešte raz, nie verejnej zelene, ale zelene, ktorá sa napríklad nachádza na pozemkoch developerov, ktorí pripravujú výstavbu.
A to je ten prirodzený priestor a, samozrejme, že nemusí vždy dôjsť k dohode, ale keď prebehne medzirezortné pripomienkové konanie, môžu sa tam vyladiť argumenty a nájsť nejaké riešenie, ktoré bude najprijateľnejšie pre čo najširší okruh.

Ďakujem, pán minister, za vystúpenie. To je korektné, ak predkladateľ reaguje a spôsobom, že je možné na neho reagovať.
Takže to by som chcel oceniť. Vy ste sa sústredili na tú časť dôvodov, ktoré hovoria o pomoci poľnohospodárom, o tom, že treba vyčistiť nejaké, nejaké pozemky, len teda moja otázka znie, že prečo v skrátenom legislatívnom konaní. Lebo chápem, že tie medvede môžu mať ten aspekt naliehavosti, že už s tým treba niečo robiť, ale, ale teda ak je účelom toho návrhu umožniť poľnohospodárom efektívnejšie využívať ich pozemky, dobre, je to legitímny cieľ. Môžme sa baviť o tom, že to, ako je návrh napísaný, či napĺňa ten cieľ, a či nemá aj bočné efekty, ktoré nie sú takto deklarované. Ale myslím si, že tam nie je žiadny dôvod na to, aby takýto návrh bol prerokúvaný v skrátenom legislatívnom konaní, akým spôsobom o ňom dnes rokujeme.
A pokiaľ ide o ten aspekt medveďov, no tak prečo, prečo je tam tých, ten obvod 80 cm, lebo tak ako chápem, že v krovinách, ale v stromoch do 80 cm, tam mi nejako uniká ten zmysel ochrany pred medveďom. Že sa zvýši objem stromu, ktorý možno vyrúbať bez povolenia, prečo intravilán, lebo intravilánu sa to týka, to nie že intravilánu sa to netýka. Z čoho vyplýva, že intravilánu sa to netýka? Intravilánu sa to týka, nebude sa to týkať verejnej zelene, ale keď developer bude chcieť stavať, tak už nebude musieť žiadať o súhlas na stromy do obvodu 80 cm. Tie si bude môcť len tak vyťať. Nebude musieť mať náhradnú výsadbu, alebo nebude musieť za to zaplatiť, obec nebude mať peniaze na to, aby zveľaďovala zeleň, alebo vysadila zeleň. A tá náhradná výsadba nebudem mať zmysel, pokiaľ tam to pravidlo 80 cm bude platiť.

Ďakujem za faktické poznámky. Pán poslanec Huliak, minule ste mali, keď sme boli spolu v televízii problém s tým, že som štvrté volebné obdobie poslanec, teraz máte problém s tým, že som zo Starého Mesta, možno by bolo lepšie, keby ste sa sústredili na to, o čom hovoríme a neriešili mňa. Mňa veľmi zaujalo, keď ste hovorili, že treba byť konštruktívny, odborný a komplexný a že týmto sa o to snažíte. Len ja neviem, to že budete môcť kvôli medveďom rúbať nie stromy do 40, ale aj do 80 cm od obvodu, to má čo spoločné s medveďmi? A to je konštruktívne, odborné alebo komplexné? Alebo to, že v mestách, v intravilánoch miest budete môcť rúbať stromy bez náhrady, to má čo, čo s odbornosťou, to má čo s medveďmi? A že to idete robiť bez riadneho pripomienkového konania a v skrátenom legislatívnom konaní. To je konštruktívne, odborné alebo komplexné? Lebo podľa mňa ani jedno z toho. Pani poslankyňa Kleinert, veľmi správne si povedala, že na 70% výrubov, ktoré sa dnes povoľujú, nebude potrebné výrubového konanie, no a na tých zvyšných 30% urobia náhradnú výsadbu. Tá výsadba bude do 80 cm, takže to potom bez povolenia budú môcť na druhý deň vyrúbať, alebo inak inak odstrániť. Čiže sa vlastne celé to ustanovenie stane, stane zbytočné. Pani poslankyňa Kolíková, ďakujem za vysvetlenie, to aj keď som očakával, že sa k tomu vyjadrí pán poslanec Huliak. A, pán poslanec Malatinec, no neviem, čo ste vyvrátili ohľadne dát na medvede, ale teda človek je ohrozený medveďmi a diviakmi, ale prečo to idete riešiť cez výruby aj tam, kde medveď nie je? Prečo idete riešiť stromy, ktoré možno rúbať až na 80 cm a naozaj to, že sa nevyužívajú pasienky je dôvod na skrátené legislatívne konanie?

Vážený pán zastupujúci minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, mňa by teda tiež zaujímala, zaujímalo to vysvetlenie, ako mohol alebo nemohol pán poslanec Huliak zverejniť tú informáciu, keď ju nemohol zverejniť, ale možno sa teda prihlási do skráteného legislatívneho..., do rozpravy a povie a vysvetlí, alebo zareaguje na mňa, alebo teda asi, asi nemal dosť času v tých dvoch minútach, tak možno bude mať ešte dve minúty, ak bude na mňa reagovať. Ale ja by som sa teda vrátil k tomu, o čom, o čom rokujeme, a to je návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý sa týka výrubov a tvári sa, že sa týka aj medveďov, ale teda budeme ho pracovne nazývať zákonom o výruboch, keďže zákon o medveďoch je druhý návrh zákona, o ktorom tiež rokujeme. A tiež o ňom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, čo ako pán poslanec Hlina upozornil pred pár dňami alebo už týždňami, je to taký dosť unikát, že na jednej schôdzi sa bude rokovať o dvoch vládnych návrhoch novely toho istého zákona a o oboch sa rokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Čo je teda veľmi zvláštny legislatívny prístup, ktorý, rozumiem tým politickým dôvodom, že na jeden, si myslí, že nájdu širšiu podporu, tak, tak ho predkladajú samostatne, ten druhý. Hoci je to novela toho istého zákona a je to tiež v skrátenom legislatívnom konaní.
Podľa § 89 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Ja sa netvárim, že som expert na medvede, ale keďže sme poslanci Národnej rady, tak hlasujeme o rôznych veciach, nielen tie, ktoré sú predmetom našej úzkej expertízy. A musíme si vytvárať na to, na to názor, aby sme mohli hlasovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Ale teda na rozdiel od medveďov, legislatívnemu procesu trochu za tých pár rokov, čo sedím v laviciach parlamentu, rozumiem, a teda cítim sa oprávnený vyjadriť sa k tomu, či v tomto prípade sú, alebo nie sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie. A podľa môjho hlbokého presvedčenia v tomto prípade podmienky na skrátené legislatívne konanie určite splnené nie sú.
Aby bolo možné skrátené legislatívne konanie, aby Národná rada mohla schváliť návrh na skrátené legislatívne konanie, tak musia byť splnené v zásade tri podmienky. Prvou podmienkou je, že to navrhne vláda. Druhou podmienkou je, že môže dôjsť k niektorej z v tom ustanovení popísaných situácií, teda k ohrozeniu základných práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. A treťou podmienkou je, že ak sa to deje za mimoriadnych okolností. Tá prvá podmienka nepochybne je splnená. Vláda predložila Národnej rade návrh na skrátené legislatívne konanie, čiže jedna z tých troch podmienok splnená je. Tie zvyšné dve podmienky splnené nie sú, pretože v tom návrhu nemáme, nemáme odôvodnené, je tam teda pokus tvrdiť, že je ohrozená bezpečnosť obyvateľstva, a že hrozia značné hospodárske škody. Bezpečnosť obyvateľstva má byť ohrozená tým, že existujú tu nejaké kroviny, v ktorých sa skrývajú medvede a tie medvede potom napádajú, napádajú ľudí, a preto je, preto je potrebné urýchlene tie kroviny vyrúbať a zachrániť tak ľudské životy a zabrániť tak ohrozeniu bezpečnosti. Je, samozrejme, na legitímnu diskusiu, či takýto návrh prerokovať alebo neprerokovať, či, či niečo zmeniť v tej úprave, ktorá umožňuje rúbať kroviny a prípadne aj, aj menšie stromy. Aj keď ten argument s krovinami aj asi teoreticky môže platiť, pretože sa tam ukrývajú medvede alebo iné zvieratá. Ten argument, že sa k tomu pribalia aj, aj menšie stromy a sa zdvojnásobí obvod povoleného vyrúbavania stromov bez, bez vyžadovania povolenia, tam už to s tými medveďmi asi celkom nesedí.
Ale je podľa môjho názoru evidentné, že nie je naplnená tá podmienka, že je ohrozená, ohrozená bezpečnosť, a že to možno takýmto spôsobom vyriešiť. Rovnako nie je naplnená podmienka, že hrozia značné hospodárske škody štátu, lebo majú hroziť štátu, nemajú hroziť nejakým iným subjektom. A teda opäť možno, možno pochybovať, či samotný tento fakt spôsobuje, alebo súčasná právna úprava spôsobuje značné hospodárske škody.
Ale keby sme aj pripustili, že áno, ľudia sú ohrození tým, že medvede sa skrývajú v krovinách a tým pádom častejšie sa približujú k ľudským obydliam alebo teda k tým častiam lesa, alebo extravilánov, kde sa ľudia zdržujú. A že áno, tým, že poľnohospodári nemôžu vyťať väčšie, väčšie množstvá alebo väčší rozsah krovín, teda zarastajú im napríklad pasienky alebo polia, tak je spôsobená hospodárska škoda. Keby sme to aj pripustili, podľa môjho názoru to tak nie je a už dnes existujú nástroje, ako si s tým poradiť, tak určite nie je splnená tá podmienka, že sa to má diať za mimoriadnych okolností, lebo žiadne mimoriadne okolnosti tu nie sú. Mimoriadne okolnosti by vyžadovali, aby nastala nejaká zmena, aby sme teraz si niečo uvedomili, čo tu síce už je dlhšie, ale doteraz, doteraz to nikto netušil, že musíme niečo zmeniť v zákone, inak sa niečo stane. A znamená to najmä to, že nemôžeme takú zmenu vykonať v riadnom legislatívnom procese, ktorý predpokladá zákon o rokovacom poriadku. Teda že ide zákon do prvého čítania, potom do tridsiatich dní ho prerokujú výbory a potom ide do druhého čítania, má možnosť sa s tým oboznámiť verejnosť. A ak ideme ešte o stupeň pred, tak ministerstvo dá návrh do medzirezortného pripomienkového konania, tam sa k nim, k nemu môže vyjadriť širšia verejnosť, napríklad v tomto prípade samosprávy, ktorých sa tiež ten zákon dotýka, lebo ten zákon sa netýka iba extravilánov, týka sa aj intravilánov a umožňuje, ako to tu bolo viackrát povedané, vyrúbať, vyrúbať kroviny a teda menšie stromy aj v intravilánoch a spôsobiť, spôsobiť škody na životnom prostredí v mestách a obciach.
A tento riadny legislatívny proces nebol dodržaný a teraz kladiem otázku, ktorá je rečníckou otázkou. Čo by sa stalo, keby takýto návrh zákona šiel riadnym legislatívnym procesom? Naozaj niekto chce tvrdiť, že ak by sme legislatívnemu procesu venovali riadny priebeh a ponechali ho pár mesiacov, teda že by bol 15 pracovných dní v medzirezortnom pripomienkovom konaní, potom sa uskutočnili rozporové konania, predkladateľ by sa vysporiadal s pripomienkami, potom by šiel návrh zákona do prvého čítania a na ďalšej schôdzi do, do ďalšieho čítania, to naozaj také závažné hospodárske škody za tých pár mesiacov by sa stali? Alebo naozaj to, či budú, začnú byť rúbané stromy do 80 cm obvodu alebo nivočené kroviská do 100 metrov štvorcových bez povolenia, je otázka, že či budú, alebo nebudú ohrozené ľudské životy a ľudské zdravie v dôsledku toho, že bude, alebo nebude dochádzať k stretom s medveďom? To naozaj niekto chce s vážnou tvárou tvrdiť? Lebo podľa mňa tvrdiť s vážnou tvárou je, je úplne absurdné a neprimerané tomu, čo takáto zmena môže, môže spôsobiť. Lebo aj keď sa to hneď teraz schváli na tejto schôdzi, nadobudne to účinnosť, alebo to nadobudne účinnosť aj tak až v júni v prípade, že to pani prezidentka bude, bude vetovať a bude potrebné prelomiť, prelomiť to veto.
Čo sa, čo sa stane za tých, za tých pár týždňov? To aj tak nebude znamenať, že bude zákon schválený a teraz všetka tá pôda, ktorá podľa názoru predkladateľov nemá byť pokrytá krovinami, zrazu tie kroviny nezmiznú zo dňa na deň.
Čiže ešte raz. Argument medveďom v tomto prípade je absurdný. Je zjavné, že ide o niečo iné, ide o výruby. Nie je tu žiadna mimoriadna situácia, nie je tu žiadna naliehavosť, nehrozia žiadne značné hospodárske škody, ak by sa ten návrh zákona prerokoval v riadnom legislatívnom procese a navyše má ten návrh zákona samotný závažné dopady aj na zeleň v intravilánoch, na možnosti získavania prostriedkov na údržbu a výsadbu zelene samosprávami, na, na výsadbu náhradnej zelene, ktorá sa de facto stane bezpredmetnou, pretože buď nebude potrebná žiadna náhradná výsadba, alebo keď bude, tak sa, tak developer, ak ktorýkoľvek nebude chcieť platiť, no tak vysadí tú náhradnú zeleň a vzápätí ju na druhý deň môže vyrúbať, lebo keď ju vysadí do 80, do 80 cm, tak nebude, nemá povinnosť požiadať, požiadať o povolenie. Čiže môže to mať závažný dosah na životné prostredie, špeciálne životné prostredie v mestách a obciach, a teda nie všetky mestá sa nachádzajú, nachádzajú na okraji napríklad lesov, že vyjdete za okraj, za okraj mesta a ste v lese, tam možno menej naliehavo cítia ten problém, o ktorom hovorím, ale sú, sú väčšie mestá, ktoré, pre ktoré je zeleň, zeleň dôležitá. A takýmto spôsobom ak to bude schválené, tak vo vzťahu k zeleni, k zeleni v mestách a k zeleni v obciach to bude môcť mať veľmi negatívne následky. Samozrejme, že developerom pri výstavbe to bude, bude vyhovovať. Tu nehovoríme o nejakom malom jednotlivcovi, ktorý si chce vyťať nejaký jeden strom na záhrade. Tu hovoríme o pomerne rozsiahlych výruboch, ktoré nebudú musieť byť ničím a nebudú ničím, ničím nahradené. A, samozrejme, vo vzťahu, vo vzťahu k zeleni v extravilánoch to nebude slúžiť primárne na ochranu človeka pred medveďmi a inými nebezpečnými živočíchmi, ktoré sa v húštinách skrývajú, ale primárne to bude slúžiť na to, aby sa zjednodušil výrub, aby bolo viacej a dostupnejšie štiepkové drevo.
Čiže ak je toto názor vládnej koalície, v poriadku, len teda bolo by korektnejšie to rovno priznať a bolo by správne, ak by takýto návrh nešiel skráteným legislatívnym konaním, lebo dôvody na skrátené legislatívne konanie evidentne neexistujú.
Ďakujem.

Škoda, že prišiel pán poslanec Malatinec, ja som sa tešil, že pán poslanec Jarjabek bude mať aj záverečné slovo navrhovateľa, aj záverečné slovo spravodajcu, ale tak dobre.
No k tomu, čo hovoril pán poslanec Šimečka. Áno, tento návrh vzbudil nebývalú odozvu v kultúrnej obci a nebývale negatívnu odozvu v kultúrnej obci a je treba rozumieť tomu, že to vyvolalo také negatívne reakcie. Pretože ten návrh, ako tu už viackrát zaznelo, je čistou politizáciou podpory kultúry zo strany štátu.
Miesto odborného rozhodovania bude politické rozhodovanie. Dôjde k politickému a straníckemu ovládnutiu Fondu na podporu umenia. A zodpovednosť za to nebude iba na Slovenskej národnej strane, ktorá s tým prišla, ale na všetkých koaličných partneroch vrátane HLASU, v prípade, že poslanci HLASU svojimi hlasmi umožnia schválenie tohto návrhu zákona. Lebo zodpovedný za schválenie návrhu zákona nie je iba ten, kto ho navrhol, prípadne kto prišiel s pozmeňujúcimi návrhmi, ale všetci, ktorí zaňho hlasujú a budú hlasovať.
A toto nie je vec, ktorá by bola upravená priamo v koaličnej zmluve, nie je to záväzok koaličných partnerov. A teda tie argumenty, ktoré zazneli aj zo strany poslancov a poslankýň HLAS-u v tejto veci, boli v rámci rozpravy, či už na pôde parlamentu, alebo aj, aj mimo v zásade racionálne. Nemusíme do bodky súhlasiť navzájom so sebou, ale bola to racionálna a vecná diskusia. Preto ale dôležité je, samozrejme, nie to, čo sa hovorí, ale čo sa robí.
A v tomto prípade je to, ako poslanci a poslankyne budú hlasovať.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam za reakcie. Nestihnem asi reagovať na všetkých. Ďakujem pani poslankyni Šrobovej a pánu poslancovi Sabovi a ďalším, ktorí pripomenuli tie protesty, ktoré vyvolali, vyvolal návrh zákona, aj ten protest, ktorý sa konal pred budovou Národnej rady. A je to dôležité, že zástupcovia kultúry sa takýmto spôsobom vyjadrili a dali jasne najavo, že nesúhlasia s navrhovanými zmenami. Pán poslanec Pročko reagoval na to, čo som hovoril, lebo ja som hovoril aj o procese prijímania toho zákona, o pochybeniach v rámci neho, takže to bolo úplne v súlade s tým, o čom som hovoril. Viacerí ste sa dotkli toho politického ovládnutia kultúry, politického ovládnutia fondu, nahradenia odborného rozhodovania politickým. A naozaj je absurdné, že sa tak deje v podstate na základe toho, že pánovi poslancovi Michelkovi a možno niektorým ďalším sa nepáči, ako rozhoduje fond.
Ten argument, že neboli podporené projekty, ktoré si niekto myslí, že mali byť podporené, je, samozrejme, že nedostatočný. A ten najvýraznejší, a teda jediný, čo si reálne asi ľudia pamätajú, projekt, ktorý bol podporený a podľa pána poslanca Michelka nemal byť podporený, je projekt jeho vydavateľstva. Naozaj som si myslel, že keď fond tak zle funguje, tak tých projektov, ktoré nemali byť podporené, budú desiatky a nemal by byť problém menovať ich tu, že čo všetko nemalo byť podporené.
Pani poslankyňa Jaurová, áno, je to inštitucionalizovaný klientelizmus, nie je reálne, aby sa rada zaoberala všetkými projektami, tak to bude také námatkové, že týchto chceme podporiť, tak nájdeme pre nich peniaze.
Pán poslanec Grendel, projekt s podporou SNS, no s podporou SNS, SMER-u a HLAS-u, lebo všetky strany majú za to zodpovednosť. Ak to schvália.

Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, škoda, že došlo k výmene predsedajúcich, lebo naozaj by som na úvod rád povedal niečo k spôsobu prerokúvania tohto návrhu zákona, aj k tomu, ako o ňom rokujeme teda dnes. Je naozaj nezvyčajné, že sa 25 minút alebo viac čaká na spravodajcu. Ja chápem, že mohli byť nejaké dôvody, ale nie je to obvyklé. Dosť pochybujem, že ak by bol na rade opozičný návrh zákona, tak by sa 25 minút čakalo na spravodajcu.
Tak potom by bolo dobré zachovávať jeden meter aj na koaličné, aj na opozičné návrhy zákona, lebo toto nie je vládny návrh zákona, že čakáme na ministra, ktorý uviazol v cestnej premávke. A rovnako aj tie faktické poznámky, faktickými poznámkami sa reaguje na vystúpenie rečníka v rozprave, a teda ja si myslím, že pán Ľupták reagoval na pána poslanca Pročka, lebo pán poslanec Pročko kritizoval SNS, tak pán poslanec Ľupták sa, sa vyjadroval k tomu, čo všetko SNS pre Slovenský národ urobila. Ale aj pani poslankyňa Kleinert reagovala na pána poslanca Pročka a nehovorila o SNS, čo nijako nesúvisí s témou tohto návrhu zákona okrem toho, že predkladateľ hlavný je zo Slovenskej národnej strany a pani poslankyňa Kleinert hovorila o obsahu návrhu zákona, teda o tom, o čom máme hovoriť. A teda reagovať neznamená iba, že si zoberem jednu vetu z vystúpenia rečníka, poviem súhlasím a nesúhlasím, alebo súhlasím preto a dodám dve vlastné vety. Veď tým, že poslanec reaguje vo faktickej poznámke, môže to nejako rozvinúť, môže sa odraziť od toho, čo povedal rečník v rozprave a je to stále, stále reakcia. A napriek tomu, že teda pani poslankyňa Kleinert hovorila o návrhu zákona a pán poslanec Ľupták hovoril o Slovenskej národnej strane, tak pani poslankyňa Kleinert bola zastavená, bolo jej odobrané slovo a pán poslanec Ľupták mohol, mohol dokončiť. Čiže opäť apelujem na to, aby sa dodržiaval jeden meter predsedajúcim. A v tomto prípade si myslím, že nebol dôvod ani v jednom, ani v druhom prípade odobrať, odobrať slovo.
Sme v akomsi opakovanom druhom čítaní alebo predĺženom druhom čítaní, alebo predĺženej rozprave k druhému čítaniu, takže ja sa už nebudem venovať detailom, detailom toho textu, detailom pozmeňujúceho návrhu a treba si povedať to, čo je podstatné. V prvom čítaní sme kritizovali spôsob, akým pán poslanec Michelko a skupina poslancov okolo neho predkladá tento návrh zákona, že ide o návrh, ktorý má dôležitým spôsobom zasiahnuť do dôležitej kultúrnej inštitúcie, ktorá je dôležitá z hľadiska fungovania kultúry, z hľadiska umenia na Slovensku, do Fondu na podporu umenia. A jednak to nie je vládny návrh zákona, ktorý by prešiel štandardným medzirezortným pripomienkovým konaním, ale je to poslanecký návrh zákona, hoci je zjavné, že sa tým mieni realizovať nejaký hlbší zámer vládnej koalície. A nie je to proste iniciatíva jedného poslanca, ktorý chce upraviť nejakú drobnosť vo Fonde na podporu umenia, ale chce zásadným spôsobom zmeniť na, zmeniť podmienky jeho fungovania. A okrem toho nemenej veľký problém a možno ešte väčší problém je, že to čo bolo predložené do prvého čítania, bol len akýsi nosič a bolo to zjavné už vtedy, keď to pán poslanec predkladal, že skutočný obsah toho zákona bude nejaký iný, bude rozsiahlejší a bude to aj vážnejší zásah ako to, čo bolo predložené do prvého čítania, čo sa týkalo zmeny v zložení dozornej komisie, čo už, myslím, v druhom čítaní ani nikto nespomenul, ak neurobil takúto rekapituláciu. Lebo teraz sa bavíme o tom, čo je obsiahnuté v pozmeňujúcom návrhu alebo v pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vzišli zo spoločnej správy a teraz najnovšie aj v pozmeňujúcich návrhoch, ktoré v tom opakovanom alebo rozšírenom druhom čítaní predložil pán poslanec Michelko.
A to je politické ovládnutie rozhodovania Fondu na podporu umenia ministerstvom a teda Slovenskou národnou stranou prostredníctvom ovládnutia Rady, jednoznačného ovládnutia Rady politickými nominantmi a zároveň prenesenia tej rozhodujúcej právomoci pri rozhodovaní o poskytovaní dotácií z Fondu na podporu umenia z odborných komisií na Radu. Čiže politické ovládnutie fondu a zmena odborného rozhodovania fondu na politické rozhodovanie fondu.
To sú dosť závažné a zásadné, zásadné zmeny, ktoré menia charakter Fondu na podporu umenia z verejnej, verejnoprávnej a odbornej inštitúcie na politickú inštitúciu. Stáva sa to de facto štátnym mechanizmom, ktorý by sa ničím zásadne nelíšil od toho, keby to boli nejaké grantové schémy priamo na ministerstve, o ktorých by rozhodovala ministerka, vytvorila by si nejaký mechanizmus, že by, že by existovali nejaké komisie, ktoré by jej radili v tom, ktorý projekt má podporiť a ktorý projekt nemá podporiť. A ona by potom aj tak rozhodla, rozhodla sama.
Ja som drobnú chvíľu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona mal takú malú nádej, že sa navzájom počúvame, že počúvame tie argumenty, že poslanci a poslankyne, ktoré sa tomu venovali, dokážu spolu diskutovať a dokážu uznať, že dobre, poďme niečo zmeniť, zmeniť v rámci, v rámci Fondu na podporu umenia, poďme nájsť nejaké korekčné mechanizmy, ktoré, ktoré zabezpečia, že ak dôjde k nejakým chybám, tak to bude možné napraviť. Ale toto nie je to, toto nie je nejaká forma možnosti revízie zlých rozhodnutí fondu, toto je úplne zásadná zmena koncepcie fungovania fondu a jeho plné ovládnutie politikmi.
A teda, ak bude pán poslanec Michelko reagovať a bude teda hovoriť, že však politickí nominanti nemusia byť nejakí nímandi, ktorí, ktorí nerozumejú kultúre, ja som ten argument počul z jeho úst mnohokrát, ale to predsa nie je podstatné. Podstatné je, že to budú politickí nominanti ministerky kultúry, na ktorých prejde plné rozhodovanie o podpore a dotáciách v rámci Fondu na podporu umenia.
A aký je ten dôvod? Alebo aj to si treba pripomenúť, prečo sa robí takáto zásadná zmena. Ten dôvod je, že pánovi poslancovi Michelkovi a niektorým ďalším sa nepáči, ako fond rozhoduje a to, že sa nepáči, nám ilustroval pán poslanec Michelko vo svojom vystúpení ešte v prvom čítaní, kde menoval niekoľko projektov, ktoré podľa jeho názoru mali byť podporené a neboli. Nepochybne vždy, všade, keď sa rozhoduje o nejakej podpore, kde nie sú podporení všetci, tak existujú ľudia, ktorým sa nepáči, ako sa rozhodlo, že boli podporené tie projekty a nie nejaké iné. Určite to tak bude aj pri zmene a pokiaľ by do fondu nebolo naliatych ďalších 50 miliónov eur, tak to tak bude pri akejkoľvek, akejkoľvek koncepcii. To nie je dôvod.
A potom ten zásadný dôvod je, že v kontraste s tými projektami, ktoré podľa pána poslanca Michelka mali byť podporené a neboli podporené, tak bolo podporené vydanie nejakej knihy, z ktorej nám tu pán poslanec Michelko tajomne citoval bez toho, aby uviedol autora, názov knihy a vydavateľa. Ja som vtedy tak rozmýšľal, že prečo to tak robí, že prečo je taký ohľaduplný. No a potom dodatočne sa zistilo, že bol taký ohľaduplný preto, lebo to bola kniha, ktorú vydalo jeho vydavateľstvo a ktorá získala z Fondu na podporu umenia na jeho projekt.
Posledná vec, ktorú chcem povedať, je, že zodpovednosť za tento zákon, a zásadné pokrivenie Fondu na podporu umenia a jeho ovládnutie politickou mocou a nahradenie odborného rozhodovania politickým rozhodovaním nebude mať iba pán poslanec Michelko, nebudú mať iba poslanci Slovenskej národnej strany, nebudú mať iba tí, ktorí prišli s tým pozmeňujúcim návrhom, ale budú mať všetci poslanci, ktorí za tento návrh zdvihnú ruku v treťom čítaní. Poslanci Hlasu ukázali, že majú iný pohľad, prinajmenšom niektorí z nich, ale to rozhodujúce nie je to, čo sa hovorilo v kuloároch, alebo to, čo zaznelo vo faktických poznámkach. To podstatné je, keď sa o návrhu zákona bude hlasovať v treťom čítaní, či poslanec alebo poslankyňa stlačí za alebo proti.
To bude to dôležité.

Ja chcem povedať, že súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Grendel, čo si už asi v tejto chvíli málokto pamätá, že čo povedal a kedy povedal. Lebo pokračujeme v rozprave po niekoľkých dňoch, ale ako si to pamätám, tak dalo sa súhlasiť s tým, čo hovoril kriticky na adresu návrhu, aj predloženého pozmeňujúceho návrhu. A vítam novú politickú kultúru a dúfam, že takto dvadsaťpäť minút budeme vždycky čakať, keď tu predkladateľ alebo spravodajca k nejakému návrhu nebude, a že to nebude iba preto, lebo pán predsedajúci je z tej istej strany ako predkladateľ návrhu zákona, tak neprepadol a čakalo sa 25 minút.
Ďakujem.

Pán poslanec Kéry, k tej legende, že zrušením koncesionárskych poplatkov sa RTVS posunula k väčšej závislosti od štátu. Ja teraz nejdem hovoriť o tej forme, áno, k tej možno mať legitímne výhrady, ako sa to udialo, ale teda samotná, samotná tá zmena, ktorú SaS presadzovalo dlho. A RTVS bola závislá na štáte aj pred zrušením koncesionárskych poplatkov. Koncesionárske poplatky, pokiaľ by boli nastavené tak, že by sa nejako automaticky valorizovali, a nebolo by potrebné dofinancovanie RTVS cez zmluvu so štátom, tak áno, bola by to nejaká garancia nezávislosti po finančnej stránke a predpoklad verejnoprávnosti. V situácii, keď tak či tak, rok čo rok bolo potrebné cez zmluvu so štátom dofinancovať RTVS, tak, tak či tak RTVS bola závislá na dobrej vôli zo strany štátu.
A ešte by som rád počul, lebo tento argument padá často, že ak by neboli zrušené koncesionárske poplatky, čo by bránilo pani ministerke kultúry Šimkovičovej, aby predložila presne takýto návrh zákona? Nič. Nič. Nič. Je to, je to proste fáma, že sa tým niečo zmenilo. A naozaj ma teda mätie to, že na jednej strane hovoríte o tom, že ako si vy všetko dohodnete najprv v koalícii, a na druhej strane tu hovoríte niečo úplne opačné. Ako napríklad pán Danko, ktorý vedie schôdzu a ktorý chce mať štátnu televíziu a vy hovoríte, že nie, vy nechcete štátnu štátnu televíziu. Chcete len teda, aby lepšie fungovala tá verejno-právna a tie slová o nezdravom aktivizme umelcov, o tom, že je veľmi škodlivý, no naozaj by som bol veľmi opatrný, aj teda v novembri ´89, aj za Mečiara boli umelci kritizovaní zo strany predstaviteľov politickej moci za to, že sa verejne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.).

Pán poslanec Michelko, jedna dobre mienená rada, ak ste prihlásený písomne do rozpravy a chcete hovoriť iba 10 minút, to neznamená že musíte hovoriť 20 minút, alebo ak chcete hovoriť 10 minút, tak sa odhlásite z písomnej rozpravy, potom sa prihlásite do ústnej a potom nestihnete dokončiť vetu, ak ste teda ešte nechceli pokračovať ďalej. Vôbec ste sa nemuseli odhlasovať a hovorili ste o tom, že niekto vás obviňuje z toho, že každý v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva je vraj stranícky nominant a tvrdíte, že to tak nie je. No, samozrejme, že to tak nie je, ale to akým spôsobom vy pristupujete k výkonu moci a konkrétne aj vy, aké zmeny legislatívne presadzujete, tým približujete ľudí v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva k straníckym nomináciám. Napríklad vaša novela zákona o múzeách a galériách, ktorá pôvodne mala umožniť vymenúvať nových riaditeľov bez výberového konania, našťastie sa to zmäkčilo, že síce výberové konanie bude, ale bez verejných vypočutí, ale aj tak takáto zmena posúva tých ľudí v inštitúciách alebo na čele inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva k straníckym nomináciám, lebo, lebo narúša to normálne výberové konanie. Rovnako možnosť odvolania riaditeľov múzeí a galérií bez uvedenia dôvodu posúva bližšie tieto funkcie k straníckym nomináciám. A povedali ste, že sme sa tu nakoniec zhodli, že nejaké problémy sú, asi ste mysleli na ten Fond na podporu umenia, tak ja najvážnejší problém, ktorý registrujem, je, že vami vedené vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov požiadalo o dotáciu na nejakú knihu, ktorú ste mysleli, že nedostane, dostalo tú dotáciu, no tak ste ju vydali a potom ste sa tu pohoršovali nad jej obsahom. No tak, to sú teda, to sú teda naozaj vážne problémy.