Videokanál poslanca

Ďakujem obom kolegom za faktické poznámky. Pán poslanec Kišš, no nechcem tu obhajovať vládu, na to je tu vláda a aj môže sa stať, že návrh zákona má aj negatívne, aj pozitívne stránky, lebo ten návrh zákona obvykle obsahuje viacej bodov a niektoré z tých bodov môžu vo vzťahu k určitým aspektom priniesť príjmy, vo vzťahu k iným aspektom spôsobiť výdavky alebo znížiť príjmy. Čiže áno, stáva sa, že niekedy návrh zákona má aj negatívne, aj pozitívne vplyvy, či už na rozpočet alebo na iné posudzované vplyvy.
Pán poslanec Grendel, áno, ten valec sa rozbieha a nie je to všetko, to, čo sme schválili v programe, ten valec bude pokračovať aj v iných oblastiach, nielen v tých, ktoré sa týkajú daní alebo návrhu zákona, ktoré už sú na programe schôdze, je zrejmé, že tam, že tam budú aj ďalšie návrhy na doplnenie programu, ktoré budú bezprostredne ohrozovať nielen peňaženky občanov, ale fungovanie a existenciu právneho štátu a vymáhania spravodlivosti.
V jednej veci by som ťa však chcel poopraviť, a teda hovoril som o tom aj v rozprave, pán poslanec Susko ako minister spravodlivosti sa nielen ticho prizerá na neodôvodnené skracovanie legislatívneho konania, ktoré v minulom volebnom období tak kritizoval ako opozičný poslanec, ale on na ňom priamo sa zúčastňuje, pretože akékoľvek skrátené legislatívne konanie sa môže uskutočniť iba na návrh vlády a pán Susko je ako minister spravodlivosti členom vlády, čiže je tým, ktorý nám to nav... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, takúto smršť skrátených legislatívnych konaní sme tu snáď nemali ani počas pandémie, ani keď začínala vojna na Ukrajine, a treba povedať, že niekedy tie skrátené legislatívne konania opodstatnenie majú a zodpovedajú tomu, čo sa píše v zákone o rokovacom poriadku v podmienkach na skrátenie legislatívneho konania. Ale, ako to už býva, niekedy tie dôvody nie sú a nie sú ani dostatočne zargumentované v návrhu na skrátené legislatívne konanie.
V § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa hovorí o tom, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Pán poslanec Grendel tu v minulom bode spomínal pána poslanca Suska, ktorý vždy veľmi dôsledne kritizoval návrhy predchádzajúcej vlády alebo teda vlád v predchádzajúcom období, ktoré prichádzali s tým, aby sa o nejakom návrhu zákona rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní a upozornil na to, že teraz už taký dôsledný nie je a nijako mu neprekáža, ak vláda prichádza s návrhmi na skrátené legislatívne konanie, ktoré nie sú dostatočne odôvodnené. Ja by som tu pána poslanca Grendela doplnil. Skrátené legislatívne konanie sa môže uskutočniť iba na návrh vlády a pán Susko je členom vlády, je ministrom spravodlivosti, takže by mal dohliadať aj na to, aby cez vládu neprechádzali žiadne návrhy na skrátené legislatívne konanie, ktoré nie sú dôvodné z hľadiska tých dôvodov, ktoré uvádza zákon o rokovacom poriadku Národnej rady.
Tento konkrétny návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín argumentuje tým, že údajne hrozia značné hospodárske škody. Zaujímavé je, že tie škody by mali vyplynúť z vysokého deficitu spôsobeného mimoriadnymi výdavkami štátu v uplynulých rokoch v súvislosti s viacerými mimoriadnymi okolnosťami, a to najmä s pandémiou a mimoriadnou situáciou na Ukrajine a s tým spojenou energetickou krízou a vysokou infláciou. V tom návrhu sa píše, že si vláda uvedomuje, že tieto mimoriadne okolnosti si v nadchádzajúcich rokoch vyžiadajú ďalšie nevyhnutné mimoriadne výdavky na strane štátu a je nutné v čo najkratšom čase prijať súbor konsolidačných opatrení. Vláda ďalej tvrdí, že tieto mimoriadne okolnosti nebolo možné vopred predvídať a pripraviť sa na ne, pričom spôsobili a naďalej spôsobujú významné negatívne dôsledky vo forme zvýšeného deficitu verejných financií. Tak je zaujímavé, že keď súčasné vládne strany boli v opozícii, tak kritizovali predchádzajúce vlády za to, že mali veľké výdavky, pričom veľmi veľká časť tých výdavkov, ktoré boli premietnuté do rozpočtov v minulých rokoch alebo schválených v predchádzajúcom volebnom období, išla práve na vrub pandémie, mimoriadnej situácie na Ukrajine, energetickej krízy a vysokej, vysokej inflácie.
Čiže keď sme v opozícii alebo keď sú súčasné vládne strany v opozícii, tak je to dôvod na kritiku, teraz je to použité ako dôvod na skrátené legislatívne konanie. A tvrdenie, že tieto mimoriadne okolnosti sú také, že nebolo možné ich vopred predvídať a pripraviť sa na ne, a bolo nepochybne namieste začiatkom roku 2020 vo vzťahu k pandémii alebo, alebo začiatkom roku 2022 vo vzťahu k vojne na Ukrajine a jej dôsledkom, ale na konci roku 2023 sa tváriť, že sa nebolo možné na tieto mimoriadne okolnosti pripraviť, nezodpovedá realite.
V návrhu sa ďalej uvádza, že bez rýchlej fiškálne zodpovednej reakcie vlády by sa dlh už do konca roka 2026 blížil k 70 % hrubého domáceho produktu. Otázka je, že či je to fiškálne zodpovedná reakcia, o tom už hovoril kolega Maroš Viskupič a pravdepodobne sa o tom bude skôr hovoriť pri prvom čítaní a pri prerokovaní samotného návrhu zákona a ďalších návrhov zákonov, teda či ide o fiškálne zodpovednú reakciu, ale ja by som tu upozornil práve na to, že sa tu spomína koniec roka 2026 a rokujeme o tom, aby sa tento návrh zákona prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže niečo, čo účinky alebo čo hrozba podľa argumentácie vlády bude problém koncom roku 2026, teda o tri roky, nepočká na to, aby sme riadnym legislatívnym procesom rokovali o tomto návrhu zákona, ale musíme rokovať skráteným legislatívnym procesom a zároveň s ďalšími návrhmi na skrátené legislatívne konanie, kde pri viacerých tiež existuje vážna pochybnosť o tom, či sú naplnené zákonom stanovené dôvody pre skrátenie legislatívneho konania.
Fiškálne zodpovedná reakcia by bola, keby sme deficit spôsobený vysokými výdavkami riešili obmedzením výdavkov, nejakých iných výdavkov. Tu sa však navrhuje, a nie len v tomto návrhu, ale aj v ďalších návrhoch, riešiť vysoký deficit zvýšením príjmov, teda že sa viac zoberie od občanov a firiem. A čo je ale ešte zaujímavejšie je, že to riešenie, ktoré má byť prerokované v skrátenom legislatívnom konaní, nie je vynútené iba vyššími výdavkami v súvislosti so spomínanými fenoménmi kto, s ktorými tu už nejakú dobu žijeme alebo sme žili, teda s pandémiou, teda neviem, aké dramatické výdavky teraz hrozia štátnym, štátnemu rozpočtu v súvislosti s pandémiou alebo s vojnou na Ukrajine a energetickou krízou, ale ten deficit je hrozivý najmä preto, že sa nielenže neškrtá, že sa neznižujú výdavky, ale preto, že sa tie výdavky idú ešte navyšovať. Že vláda chce schváliť 13. dôchodky, tak, tak výdavky štátneho rozpočtu budú ešte vyššie a to je značná hospodárska škoda, že, že zvýšil by sa deficit v dôsledku zvýšeného plytvania, s ktorým prichádza táto vláda, a aby sme to, aby sme to vyriešili, aby sme odstránili tieto značné hospodárske škody, tak zvýšime dane. Budeme od ľudí brať viac... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter podpredseda NR SR
Pán poslanec, máte ešte niečo ku skrátenému legislatívnemu, lebo idete k meritu veci, na ktorý budete mať priestor v rámci prvého a druhého čítania.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Hovorím o skrátenom legislatívnom konaní, o tom, že toto nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie, že dôvod na skrátené legislatívne konanie by bol, ak by sa znižovali výdavky a ja sa tu opieram o ten návrh, ja neviem, či ste ho čítali, pán podpredseda, ja som ho čítal. V tom návrhu sa napríklad hovorí, že nižšia zadlženosť krajiny poskytne vláde Slovenskej republiky vyššiu mieru flexibility pri uplatňovaní fiškálnej politiky. Alebo uvoľnené finančné zdroje bude možné využiť na ďalšie dôležité oblasti, akými sú napríklad sociálne programy, infraštruktúra a investície do vzdelávania. Čiže nie značné hospodárske škody, o ktorých hovorí zákon o rokovacom poriadku, ale to, že vláda si chce vytvoriť ďalšie zdroje, ktoré chce, teda jej rečou finan... flexibilne využiť, ale v skutočnosti chce ďalej plytvať verejnými financiami. To, prečo o tom hovorím, je, že to nie sú dôvody, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku na skrátené legislatívne konanie. To, aby mohla vláda rozhodzov... rozhadzovať viac, a preto potrebuje viac peňazí vybrať od občanov, nie je hroziaca značná hospodárska škoda, je to jej politický záujem, ktorý môže presadiť, ak má v parlamente väčšinu, ale mala by ho presadiť legislatívnym postupom, ktorý je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku. Ak by neprišla k tomu, že, že potrebuje to presadiť skráteným legislatívnym konaním, tak by tu ani toto moje vystúpenie dnes nezaznelo. Ale keďže tie dôvody, ktoré sú tam uvedené nezodpovedajú zákonu o skrátenom legi... teda zákonu o rokovacom poriadku, neriešia žiadne značné hospodárske škody, ale naopak, a dokonca je to tam priznané, v samotnom návrhu je priznané, že tam nejde o značné hospodárske škody, aj keď je to tam uvedené, že je, ale z toho textu je zrejmé, že len vláda potrebuje viac peňazí, aby mohla viac plytvať, a to nie je dôvod na to, aby Národná rada schválila skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem.

V súlade s § 146 ods. 1 rokovacieho poriadku navrhujem, aby predsedajúci rozhodol o pochybnosti, či možno dať hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu poslanca Kaliňáka a pozmeňujúcom návrhu poslanca Grendela až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru. Poslanec Kaliňák predniesol svoj pozmeňujúci návrh v úvodnej reči, čo nie je možné. Keď som ho upozornil, že je to nutné v rozprave, tak ho potom predniesol v rozprave. V súlade s § 21 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vyhotovené písomne a odovzdané, pozmeňujúce návrhy musia byť vyhotovené písomne a odovzdané na zverejnenie na webovom sídle Národnej rady. Prvý pozmeňujúci návrh bol, vzápätí však pán poslanec Kaliňák vystúpil s druhým, stiahol svoj prvý a ten druhý neodovzdal na zverejnenie na webe Národnej rady. Rovnako nie je odovzdaný na zverejnenie ani návrh pána poslanca Grendela. O prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kaliňáka nemožno hlasovať, lebo ho stiahol a o zvyš... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán podpredseda, chcel by som navrhnúť, aby ste pána navrhovateľa upozornili, že pozmeňujúce návrhy alebo návrhy nových uznesení sa dávajú v rozprave v zmysle § 29 zákona o rokovacom poriadku. My tu rokujeme, odôvodnene rokujeme tu o návrhu uznesenia, ktoré bolo predložené spolu s návrhom na zvolanie schôdze, a teda o tom by sme mali hlasovať. A, samozrejme, každý poslanec vrátane pána navrhovateľa má právo podať aj pozmeňujúci návrh alebo návrh nového uznesenia, ale zákon o rokovacom poriadku predpokladá, že sa tak udeje v rozprave. Čiže je irelevantné, že pán navrhovateľ predčítal návrh nového uznesenia v rámci svojho úvodného slova. Takže by som vás chcel poprosiť, aby ste pána navrhovateľa o tom informovali. Ďakujem.

Pani poslankyňa Kolíková, veľmi správne si poukázala na to, akú výpovednú hodnotu má skutočnosť, akým jazykom hovoria predstavitelia súčasnej vládnej koalície o spolupracujúcich obvinených. Používajú ten mafiánsky termín, kajúcnici, alebo dokonca hovoria o udavačoch a prirovnávajú to k udavačom z 50. rokov, z čias komunistickej totality.
Pritom vďaka spolupracujúcim obvineným boli aj na Slovensku odhalené závažné formy trestnej činnosti a niekedy dokonca skoro je vylúčené, aby, aby niektoré závažné trestné činy boli odhalené bez toho, aby sa našiel niekto zvnútra tej organizácie zločineckej, ktorý prehovorí, ktorý prizná vinu, áno, premietne sa mu to potom aj, aj do výšky trestu, ale pomôže odhaliť trestnú činnosť.
Je absolútne perfídne, keď niekto prirovnáva spolupracujúcich obvinených, ktorí pomáhajú odhaliť závažnú trestnú činnosť, a teraz je to jedno, či je to mafia, alebo, alebo je to, je to korupcia a korupčná mafia, k tomu, čo sa dialo napríklad v Československu v 50. rokoch alebo v iných komunistických krajinách v období, v období stalinizmu, predsa odhaľovanie závažnej trestnej činnosti je verejný záujem. Keď niekto pomôže odhaliť vraždu, keď niekto pomôže odhaliť korupciu, to je dobrá vec, to nie je to isté, ako keď si niečo vymyslím na svojho suseda a obviním ho z neexistujúceho zločinu.
To snáď nemyslíte vážne, kolegovia z vládnej koalície?!

No... nenapočítal som do dvoch, takže mi neplynie čas. Takže ako povedal pán poslanec Grendel... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, čas vám naozaj nejde, tak poprosím technikov. (Krátka pauza pre nastavenie hlasového zariadenia.) Veď to refrešujete, žiadne stopky. Normálne to pustite.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Už to ide. Ďakujem.
Čiže ako povedal pán poslanec Grendel, tie základné otázky sú jasné. Musel, alebo nemusel pán minister vnútra pozbaviť výkonu štátnej služby obvinených policajtov? Otázka je jasná, nemusel. Ak by aj zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru hovoril, že musel, mohol pri tom prie... porušiť zákon o ochrane oznamovateľov. Nemohol. V kolízii dvoch zákonov si vybral ten, ktorý nemal dostať prednosť podľa ustálených právnych zásad. A nezachráni to ani žiadna výnimka cez druhú vetu, lebo sa nevzťahuje na tento prípad, a rovnako to nezachráni ani odvolávanie sa na poznámkou, poznámku pod čiarou.
A to, že sa minister mal obrátiť na úrad, tvrdí aj samotný Úrad na ochranu oznamovateľov. V reakcii na to sa pán minister nevyhráža predsedníčke úradu trestným stíhaním, ale vyhráža sa tým, že bude zmenený zákon. A teda buď ten zákon treba meniť, ale to, tým sa vlastne koalícia priznáva, že minister vnútra postupoval v rozpore so zákonom, alebo ten zákon meniť, meniť netreba, ak je to tak, ako tvrdí koalícia, že minister zákon neporušil.
A toto, čo tu zažívame, nie je útok len na konkrétnych vyšetrovateľov, nie je útok len na boj proti korupcii, ale je to útok na demokratické inštitúcie a na právny štát. A ide o inštitúciu, ktorá bola vytvorená legislatívne za čias vlády SMER-u, teraz keď začína fungovať, keď sa ukazuje jej opodstatnenosť, tak ju vláda SMER-u ide zrušiť.

Chcel som povedať, že vážený pán minister, ale nevidím tu váženého pána ministra v tejto chvíli, tak rokujeme bez, bez členov vlády.
Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, podstatou toho návrhu alebo najdôležitejším bodom, prečo odvolávame ministra vnútra už krátko po vyslovení dôvery vláde, je, sú závažné podozrenia z porušenia zákona ministrom vnútra pri policajných čistkách.
Bez toho, aby takéto podozrenia existovali, predpokladám, že takýto návrh by do parlamentu neprišiel, lebo keby prišiel, tak by prišiel asi, asi neskôr. To, akým sa, akým spôsobom sa pán minister vnútra Šutaj Eštok zachoval k policajnému prezidentovi pánovi Hamranovi, je síce chrapúnske, ale v zásade neporušil tým zákon a mal právo to urobiť.
To, že si pán minister Šutaj Eštok vybral za šéfa inšpekcie pána Zuriana, je zlá voľba vzhľadom k tomu, čo vieme o pánovi Zurianovi. Vymenovať jedného z hlavných aktérov vojny v polícii za šéfa inšpekcie s ambíciou, že tú vojnu ukončí, je niečo podobné, ako keby demokratický Západ prestal podporovať Ukrajinu, a tým by ukončil vojnu Ukrajin... vojnu na Ukrajine tým, že umožní Rusku, aby Ukrajinu porazilo a okupovalo.
A predpokladám, že samotné vymenovanie pána Zuriana by, by nebolo dôvodom pre podanie návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra. Rovnako ani samotná šaškáreň na hraniciach, ktorá akože mala odstrašiť migrantov. To je smiešne, môžeme sa baviť o tom, že či to mohlo byť účinné, alebo nemohlo byť účinné. Ale nič z tohoto samé osebe ani spolu by pravdepodobne neviedlo k tomu, aby sa našlo 30 opozičných poslancov, ktorí dajú návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra a oznámia to ešte pred tým, ako sa bude rokovať o programovom vyhlásení vlády.
To podstatné teda je, čistky v Policajnom zbore a porušenie zákonov, ktorých sa podľa nášho názoru dopustil pán minister, a tomu sa budem venovať vo svojom vystúpení.
Pán minister vnútra dočasne pozbavil výkonu štátnej služby vyšetrovateľov Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, a teda odvolal vicepre... prezidenta a viceprezidentov, a hneď sa objavila kritika, že pri tom porušil zákon, konkrétne zákon o ochrane oznamovateľov, ktorý v § 7 ods. 1 uvádza, že zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, len so súhlasom úradu. Na argument, že keďže sa to týkalo aj viacerých príslušníkov Policajného zboru, ktorí mali status chránených oznamovateľov, zaznela zo strany pána ministra a jeho obhajcov politických, argumentácia, že musel to urobiť, lebo mu to prikazuje zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru.
Nechám teraz bokom to odvolanie pána Kišša, viceprezidenta Policajného zboru, ktorý nie je obvinený, a tam ani táto argumentácia nesedí a sústredím sa na vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu, ktorí, ktorí obvinení, obvinení sú. A treba si odpovedať na dve otázky. Tá prvá otázka je, či musel, alebo nemusel pán minister vnútra odvolať obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. A tá druhá otázka je, ak by sme dospeli k záveru, že musel, tak či tak mohol postupovať v rozpore so zákonom o ochrane oznamovateľov.
Sú to akési dve argumentačné línie, ktorými sa pán minister bráni. A chcel by som ukázať, že ani jedna nie je dostatočná, ani jedna nesedí. K tej prvej otázke, musel alebo nemusel pozbaviť výkonu štátnej služby obvinených policajtov. Pán minister to na začiatku prezentoval tak, že ak je policajt obvinený, musí byť dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. Bodka. Nič sa s tým nedá robiť.
Ale nie je to tak. Stačí si prečítať celé znenie § 46 ods. 1, ktoré hovorí o tom, že policajt musí, sa musí dostatočne pozbaviť... do... do... policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že
a) porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom alebo
b) spáchal trestný čin.
Čiže nie je automatické, že musel, aj keď v tom ustanovení sa slovo musí používa, ale zároveň musia byť splnené obe podmienky, teda podmienka, že buď porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo spáchal trestný čin, jedno z toho.
A zároveň musí byť splnená jedna z tých prvých dvoch podmienok, že by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania. A hlavne musí to byť odôvodnené. V personálnych rozkazoch je odôvodnené... alebo odôvodnené, popísané iba samotné trestné stíhanie, nie ohrozenie dôležitého záujmu štátnej služby alebo priebehu objasňovania ich konania.
Všetko zacitujem kompletne z personálneho rozkazu, akým spôsobom minister odôvodnil, že je dôležitý, že je ohrozený dôležitý záujem štátnej služby alebo objasňovanie jeho konania. Citujem: „Ďalšie ponechanie menovaného vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby a priebeh objasňovania jeho konania.“ To je všetko. Nič viac sa na tému, akým spôsobom by bol ohrozený dôležitý záujem štátnej služby alebo objasňovanie konania dotknutých policajtov, nič ďalšie sa nedozvieme z personálneho rozkazu.
Stačí to? No evidentne to nestačí. A tu by som si pomohol metodickým usmernením k dočasnému pozbavovaniu výkonu štátnej služby, ktoré pochádza ešte z 15. júna 2006 a z ktorého by som si dovolil pár viet zacitovať: „Z uvedeného je teda zrejmé, že nie každé dôvodné podozrenie z porušenia služobnej povinnosti alebo zo spáchania trestného činu, je potrebné riešiť dočasným pozbavením výkonu štátnej služby.“ Úplný opak toho, čo hovorí pán minister. Nie každé. Musia byť splnené obe podmienky.
„V tejto súvislosti je potrebné upozorniť,“ že návrh na na... „že návrh nadriadeného na dočasné pozbavenie policajta výkonu štátnej služby, musí byť podrobne odôvodnený. V návrhu treba konkretizovať, prečo nemožno ponechať policajta vo výkone štátnej služby, to znamená, aký dôležitý záujem štátnej služby by jeho ponechaním v službe bol ohrozený, resp. ako by policajt mohol ohrozovať priebeh objasňovania jeho konania, ak by nebol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. Súčasne je potrebné priložiť s vecou súvisiaci spisový materiál. Podľa § 241 ods. 3 zákona je potrebné v odôvodnení rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby policajta uviesť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom na toto personálne opatrenie, na základe akých dôkazov sa koná, ako nadriadený získané dôkazy vyhodnotil, a z ktorých právnych predpisov pri tom vychádzal. Ak by takto nebolo postupované, treba reálne predpokladať, že rozhodnutie bude v opravnom konaní zrušené.“
Ešte raz, akým spôsobom pán minister odôvodnil ohrozenie dôležitého záujmu štátnej služby. Konštatovaním, že ďalšie ponechanie menovaného vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby a priebeh objasňovania jeho konania.
Je teda úplne zjavné, že v odôvodnení toho personálneho rozkazu nie je nijako, nie že podrobne, nijako nie je odôvodnené, v čom by to ohrozenie dôležitého záujmu štátnej služby malo spočívať.
Účelovosť konania ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, je zrejmá aj zo skutočnosti, že politicky nepohodlných vyšetrovateľov a funkcionárov Policajného zboru postavil mimo službu okamžite, a ostatných policajtov, ktorí sú obvinení z úmyselných trestných činov, až neskôr, keď sa vzniesla kritika, aby sa nepovedalo, že postupoval selektívne, ale práve tým potvrdil, že postupuje selektívne, pritom aj vo vzťahu k všetkým ostatným obvineným policajtom, musia byť splnené obe podmienky, ak nie sú, tak sa minister dopustil porušenia zákona aj vo vzťahu ku nim.
A zákon hovorí o dôvodnom podozrení zo spáchania trestného činu, nerozlišuje medzi úmyselným a nedbanlivostným trestným činom, čiže môže nastať situácia, že niekto je dôvodne podozrivý zo spáchania nedbanlivostného trestného činu, a ak je naplnená niektorá z tých zvyšných dvoch podmienok, že by to ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania, tak by mal byť pozbavený štátnej služby bez ohľadu na to, že ide o nedbanlivostný trestný čin. A, naopak, aj keď je niekto dôvodne podozrivý zo spáchania úmyselného trestného činu, ale nie sú splnené tie zvyšné podmienky, tak by nemal byť postavený, pozbavený výkonu štátnej služby.
Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa môjho názoru úplne zjavné, že minister nemusel pozbaviť výkonu štátnej služby vyšetrovateľov, ale mal skúmať, či je splnená aj druhá podmienka, a pokiaľ by dospel k záveru, že je, mal by to podrobne odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia. To neurobil. To je mimo diskusie, že to neurobil, lebo neodôvodnil to nijako.
Druhá otázka, ak teda by sme predpokladali, že minister musel podľa zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru pozbaviť výkonu štátnej služby dotknutých príslušníkov Policajného zboru, dáva mu to právo postupovať v rozpore so zákonom o ochrane oznamovateľov? Nie. Ak dva zákony hovoria niečo iné, minister nemôže len tak sa rozhodnúť, že jeden zákon budem rešpektovať a druhý zákon poruším. Niekedy je rozpor medzi dvoma zákonmi iba zdanlivý a je možné postupovať tak, že sa dodržia oba, ak by pán minister požiadal o súhlas úrad a presvedčil by ho, že sa tým nesleduje odvetné opatrenie voči vyšetrovateľom, dostal by súhlas a mohol by postaviť policajtov mimo štátnej služby.
Ale áno, môže nastať situácia, že existuje rozpor medzi právnymi normami, že jeden zákon vám hovorí to a druhý zákon vám hovorí niečo iné, čo je navzájom nezlučiteľné. Ale v tejto situácii nie sme, nie sme bezmocní a už od čias rímskeho práva existujú výkladové zásady, podľa ktorých možno postupovať, ak si dve právne normy navzájom odporujú. Tá základná je, že sa volá, nazýva lex superior derogat legi inferiori, to znamená, že právny predpis vyššej právnej sily má prednosť pred právnym predpisom nižšej právnej sily, napr. zákon pred vyhláškou alebo ústava pred zákonom. V tomto prípade máme právne predpisy rovnakej právnej sily.
Ale máme tu potom ďalšie dve výkladové pravidlá, podľa ktorých sa mohlo a malo postupovať. To prvé je lex specialis derogat legi generali, to znamená, že konkrétny zákon, konkrétnejšia právna úprava má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou. Čiže napríklad ak máme tú istú vec upravenú v zákone o obecnom zriadení aj v zákone o Bratislave a Košiciach, tak vo vzťahu k Bratislave a Košiciam sa má postupovať podľa tej úpravy, ktorá je v zákone o Bratislave a zákone o Košiciach, nie podľa tej všeobecnej. Alebo keď máme nejaké lehoty alebo postupy v konaní v správnom poriadku a máme lehoty a postupy v stavebnom zákone, tak prednosť pri stavebnom konaní má, samozrejme, tá úprava, ktorá je v stavebnom zákone, nie všeobecná úprava v správnom poriadku.
A je teda zjavné, že lex specialis je zákon o ochrane oznamovateľov, pretože Zákonník práce, zákon o štátnej službe, zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, upravujú pracovnoprávne vzťahy alebo služobné vzťahy všeobecne. Zákon o ochrane oznamovateľov ich upravuje vo vzťahu k oznamovateľom.
Tu to také zaujímavé sme zažili, že aj pán spravodajca Gašpar tu citoval z toho neodkladného opatrenia, jediného, ktoré bolo v prospech ministra, kde sa hovorí, že „súd sa nestotožňuje ani s právnym názorom právneho zástupcu, že zákon o ochrane oznamovateľov je lex specialis, nakoľko ide o dva právne predpisy rovnakej právnej sily,“ tá zásada lex specialis nemá nič spoločné s rôznou právnou silou, a ďalej sa pokračuje: „či a ktorý z týchto predpisov je lex specialis, je otázka výkladu in concreto, ktorý záujem je dôležitejší, či je to ochrana oznamovateľa protispoločenskej činnosti, alebo záujem štátu, ako aj fyzických a právnických osôb na tom, aby službu policajta nevykonávali osoby, proti ktorým je vedené trestné stíhanie.“
Bezosporu sú obidva záujmy veľmi významné a legitímne. Opäť, posudzovanie vážnosti záujmu nemá nič spoločné s tým, akým spôsobom rozhodneme, čo je lex specialis. Tam ide o konkrétnosť a všeobecnosť právnej úpravy.
Tretia zásada alebo pravidlo, výkladové, sa nazýva lex posterior derogat legi priori. Hovorí o tom, že neskorší zákon má prednosť pred skorším, teda že neskoršia vôľa zákonodarcu má mať prednosť pred tou dávnejšou. Aj tuto je to úplne jednoznačné, zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru pochádza z roku 1998, zákon o ochrane oznamovateľov z roku 2019. Teda je jasné, že minister vnútra mal rešpektovať aj zákon na ochranu oznamovateľov a v prípade konfliktu medzi tými zákonmi, aby tam bol, mal dať prednosť tomuto zákonu.
Dodatočne sa objavil argument, že minister nemusel rešpektovať zákon na ochranu oznamovateľov, lebo v tomto prípade platí výnimka podľa druhej vety § 7 ods. 1, teda že súhlas úradu sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo ak ide o pracovný úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorý, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa. Žiadny nárok sa tým nepriznáva, nejde o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovného pomeru alebo pracovnoprávneho vzťahu. Už, už toto samotné vylučuje použitie tejto druhej vety, ale to skončenie pracovnoprávneho vzťahu musí súvisieť alebo byť dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa. V tomto prípade je úplne zjavné, že to od posúdenia zamestnávateľa závisí, pretože musí byť posúdené, že či by ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania. To nie je objektívna skutočnosť, to je vec posúdenia zamestnávateľa.
Posledná obranná línia, kde, kde sa hovorí o tom, že v poznámke pod čiarou, a opäť to tu aj pán spravodajca citoval, je odkaz na zákon o štátnej službe, ktorý hovorí o tom, že služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, ak bol obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu a... čiže obdobná úprava je spomínaná v poznámke pod čiarou vo vzťahu nie k zákonu o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, ale k zákonu o štátnej službe, ale poznámka pod čiarou má len informatívny charakter.
Keď text zákona hovorí niečo iné ako poznámka pod čiarou, platí to, čo je v texte zákona, v tomto prípade zjavne text zákona hovorí niečo iné, ako poznámka pred čia... pod čiarou, takže poznámka pod čiarou nie je dôležitá, dôležité je to, čo hovorí zákon. Zákon hovorí o tom, že minister mal dať, mal požiadať o súhlas úradu, neurobil to, porušil z... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Spišiak, no, súhlasím s tým, čo ste povedali vo svojom vystúpení.
A okrem iných vecí ma tam zaujalo to vaše vyjadrenie, že zasa nestihnete povedať všetko, čo ste chceli povedať. Tak by som sa chcel spýtať ešte, že čo by ste ešte chceli povedať. Máte na to ešte dve minúty.
Ďakujem. (Smiech v sále.)

Pán poslanec Ševčík, teda neviem, či som dobre počul, ale vy ste označili vyšetrovateľov NAKA za škodnú, ktorej sa treba zbaviť? To, to naozaj myslíte vážne, že ak vy niekoho považujete za škodnú, ktorej sa treba zbaviť, tak minister vnútra môže, nerešpektujúc zákony, sa zbaviť policajtov len preto, že ich považuje za škodnú?
Pýtali ste sa na to, že prečo nemal štatút oznamovateľa vyšetrovateľ Emmel, už teda bola na to odpoveď. Ten štatút sa neudeľuje automaticky, tu nie je nejaký úrad, ktorý by skúmal všetkých a pýtal sa, či nechcú štatút oznamovateľa. O štatút oznamovateľa treba požiadať, keď niekto oňho požiada, tak príslušný orgán vyhodnotí a buď mu ho udelí, alebo mu ho neudelí.
No, a pokiaľ ide o zákrok proti pánovi Kotekovi, opäť neviem, teda či som dobre počul, že je vlastne jedno, či tam bola manželka, alebo nebola v tom aute. No nie je to jedno. Nebola v tom aute, išla, išla v inom aute. A tá situácia je teda dosť absurdná, keď máte súhlas nadriadeného na používanie motorového vozidla, idete v piatok domov, máte ten súhlas a potom sa zmení ten nadriadený a ten nový nadriadený vám ten súhlas zoberie, tak vy sa tým autom ani nemôžete vrátiť na pracovisko? Čo mal v takej situácii robiť, mal, mal ho nechať tam, kde je? To nie je, že niekto tu roky zneužíva služobné vozidlo na súkromné účely bez súhlasu nadriadeného. Tu je úplne zjavné, že ide o účelový zákrok s cieľom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Gašpar, tá argumentácia, prečo pán minister nemal povinnosť požiadať Úrad pre ochranu oznamovateľov o súhlas, sa upiera na poznámku pod čiarou. Konkrétne o ustanovenie § 7 ods. 1 druhá veta zákona o ochrane oznamovateľov, ktorá hovorí, že súhlas úradu sa nevyžaduje, ak ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa. Potom je tam poznámka pod čiarou, je tam odkaz na viaceré ustanovenia viacerých zákonov vrátane § 66 zákona o štátnej službe, ktorý rieši zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby za podobných, nie identických, ale podobných podmienok ako zákon o štátnej službe, policajtov rieši dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby.
Čiže áno, tá argumentácia je logická. Jej problém ale spočíva v tom, že poznámka pod čiarou nemá normatívny charakter. Má iba informatívny charakter. A v prípade, že text zákona, ktorý má normatívny charakter, a poznámka pod čiarou, ktorá nemá normatívny charakter, si navzájom odporujú, tak prednosť má, samozrejme, text zákona. A text zákona túto výnimku definuje tak, že ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, čo evidentne toto nie je pracovný či pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu.
A druhá podmienka – ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa – ale predsa to, či ponechanie vo výkone štátnej služby policajta ohrozuje dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania, je vecou, ktorá závisí od posúdenia zamestnávateľa. Evidentne.