Videokanál poslanca

Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem stručný, teda vo svojom vystúpení v písomnej časti som teda upozornil, že v spoločnej správe k návrhu toho zberného zákona v... tlač 701, sú pozmeňujúce návrhy, ktoré nespĺňajú požiadavky zákona o rokovacom poriadku a konkrétne § 94 ods. 2, ktorý hovorí, že pri prerokovaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. Teda pán minister vyjadril súhlas s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi obsiahnutými v spoločnej správe, čím pokryl aj časť z tých bodov spoločnej správy, na ktoré som upozorňoval, ale je tu ešte ods. 3, ktorý hovorí o tom, ktorý sa týka prílepkov, ktorý hovorí o tom, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona. Tam rokovací poriadok nehovorí nič o tom, že je to v poriadku, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas. A konkrétne body 26, čo je novela zákona o významných investíciách, ktorá prešla cez ústavnoprávny výbor v dôsledku pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Gašparoviča, ktorý predložil na ústavnoprávnom výbore, a bod 32 o dani z finančných transakcií, ktorý schválil výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj na návrh pána poslanca Zahorčáka, tak tieto body sú prílepkami. Sú prílepkami podľa § 94 ods. 3, a teda nemožno ich konvalidovať tým, že s nimi predkladateľ vyjadril súhlas.
A teda upozorňujem pána predsedajúceho, ktorý bude uvádzať hlasovanie, že podľa § 94 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2 alebo ods. 3, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. Čiže pán predsedajúci by bez ohľadu na to, že som navrhol samostatné hlasovanie o troch okruhoch bodov, by o bodoch 26 a 32 nemal dať vôbec hlasovať. Len si dovolím na to upozorniť.
Ďakujem.

.

Dobrý deň, pán sused, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o teda zlúčenej rozprave o návrhu nového Stavebného zákona a zároveň o návrhu tzv. zberného zákona, čiže novele sedemdesiatich piatich iných zákonov, ktoré súvisia, a o tej rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré vďaka tomu skráteniu dohnalo riadny, riadny legislatívny proces, v ktorom išiel návrh nového Stavebného zákona.
Na úvod by som povedal, že nejdem chrliť síru a ani nemám krvavé oči. Myslím si, že je všeobecná zhoda na tom, že ten doteraz existujúci stavebný zákon je potrebné zmeniť, je potrebné ho zefektívniť, odbyrokratizovať, zrýchliť, zrýchliť a zjednodušiť konania. V tom, v tom myslím, že nie je problém. Napokon to bola aj ambícia toho predchádzajúceho návrhu nového stavebného zákona alebo zákona o výstavbe, s ktorým prišiel vtedajší podpredseda vlády pán Holý a ktorý bol Národnou radou schválený, ale teda je vo forme, ktorá v tejto chvíli je nevykonateľná, a asi aj na tom je pomerne široká zhoda, aj keby bola pripravená, tak asi by to nebolo, nebolo vhodné. Čiže z hľadiska potreby nového zákona je, je všeobecná zhoda a napriek tomu aj v tom návrhu, o ktorom rokujeme, teraz hovorím a budem hovoriť o novom stavebnom zákone, pretrvávajú viaceré alebo niektoré problematické oblasti, ku ktorým by som sa rád vyjadril a ktoré tam ostali napriek tomu, že návrh zákona prešiel riadnym pripomienkovým konaním, boli v ňom zapracované zmeny, bol konzultovaný s viacerými inštitúciami. A rozdelil by som to asi do troch okruhov. Ten prvý okruh sa týka postavenia verejnosti, dotknutej verejnosti, druhý sa týka transparentnosti a zverejňovania informácií a tretí sa týka postavenia dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb.
A dopredu teda hovorím, že moje vystúpenie a aj pozmeňujúci návrh, ktorý prednesiem na jeho záver, vychádzajú z podnetov občianskeho združenia VIA IURIS, ktorým sa VIA IURIS obrátila na poslancov v rámci pripomienkovania tohto návrhu zákona.
Čiže k tým okruhom. Prvý okruh a teda prvý problém sa týka oslabenia postavenia verejnosti. Zacitujem z toho stanoviska VIA IURIS. Účasť dotknutej verejnosti je upravená nedostatočne, pri stavbách verejného záujmu nemá verejnosť automaticky zabezpečenú účasť, rovnako nie je jasné prepojenie stavebného zákona s aktuálne novelizovaným zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, keďže nie je zrejmé, či verejnosť, ktorá sa zapojí do zisťovacieho konania, bude mať postavenie účastníka konania o stavebnom zámere. Tuto treba teda vo vzťahu k zákonu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie rozlíšiť medzi teda tým zisťovacím konaním, ktoré rozhodne o tom, či ide, ide ten zámer do samotného posudzovania, ak ide do posudzovania, tak potom to postavenie účastníka má, ak sa verejnosť zapojí v rámci zisťovacieho konania, ale rozhodne sa, že to posudzovanie podľa EIA nejde, tak to postavenie podľa aktuálneho návrhu nemá. Čiže ten návrh, ktorý je premietnutý do pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložím, je, aby verejnosť mala plnohodnotné postavenie účastníka vo všetkých konaniach týkajúcich sa životného prostredia, aby stavebný zákon jednoznačne zakotvil, že verejnosť, ktorá sa zapojí do už do zisťovacieho konania podľa zákona o EIA , bola účastníkom konania o stavebnom zámere. Tuto považujem za potrebné povedať, že podľa zákona o EIA, teda že napriek... existuje, existuje taký rozšírený názor, že verejnosť zdržuje administratívne konania, ale dostupné dáta hovoria o niečom inom. Dôvod predlžovania konania je najčastejšie na strane žiadateľa, nekompletná žiadosť, absencia dokumentácie ku konaniu, chýbajúce súhlasy vlastníkov dotknutých nehnuteľností, nesúlad s územným plánom, nesplnenie technických požiadaviek. Environmentálne organizácie reprezentujúce verejnosť účasťou na rozhodovaní realizujú ústavné právo na priaznivé životné prostredie, ktorého sú nositeľmi, a s právom na priaznivé životné prostredie je priamo spojené právo sa ho zákonom stanoveným spôsobom domáhať. Bez možnosti namietať porušovanie tohto práva pred orgánmi verejnej moci nemôže byť toto právo plnohodnotne naplňované. A napokon požiadavka na aktívne zapojenie verejnosti do rozhodovacích procesov orgánov verejnej moci, ktoré majú vplyv na životné prostredie, je súčasťou našich medzinárodných záväzkov zakotvených v Aarhuskom dohovore. Zapojenie verejnosti do rozhodovacích procesov prispieva k vyššej transparentnosti konania, vyššej kvalite rozhodnutí, ľahšej akceptácii rozhodnutí v komunite, v ktorej sa to rozhodovanie týka, a je aj nesporným protikorupčným nástrojom.
Druhý okruh, ktorý je vnímaný ako problematický, sa týka zverejňovania informácií. Opäť by som zacitoval zo stanoviska VIA IURIS. Návrh je vágny a nejasný aj vo vzťahu k zverejňovaniu informácií a fungovaniu informačného systému, prostredníctvom ktorého sa má digitalizovať celé povoľovanie stavby. Nie je zrejmé, ako bude fungovať prístup k informačnému systému pre jednotlivých účastníkov konania, akým spôsobom budú účastníci informovaní a ako budú zverejňované dokumenty v jednotlivých fázach konania. Z návrhu zákona totiž nevyplýva, ktoré dokumenty budú vo verejnom, verejnej časti systému a ktoré v neverejnej časti. Podľa navrhovanej úpravy dotknutá verejnosť nebude vôbec informovaná o začatí konania o stavebnom zámere alebo o rozhodnutí o stavebnom zámere, ak konaniu predchádzalo zisťovacie konanie, teda neposudzovanie, alebo počet účastníkov konania nebude väčší ako dvadsať. Rovnako ani v prípadoch, ktoré sú síce predmetom verejného záujmu, ale tieto stavby nie sú vôbec posudzované podľa zákona o EIA. Tu sa v tom pozmeňujúcom návrhu upravuje povinnosť zverejňovať informácie o začatí konania o stavebnom zámere, ako aj samotné rozhodnutia o stavebnom zámere aj v prípade líniových stavieb, obzvlášť rozsiahlych stavieb, ako aj v prípade, ak konaniu o stavebnom zámere predchádzalo zisťovacie konanie, teda už samotné zisťovacie konanie podľa zákona o EIA. Opäť bez informácie o začatí konania a bez prístupu k podkladom konania bude mať verejnosť limitované možnosti plnohodnotne uplatňovať v konaní svoje práva podľa Aarhuského dohovoru.
Tretí okruh, tretí okruh sa týka postavenia dotknutých orgánov a právnických osôb a opäť by som zacitoval zo stanoviska VIA IURIS. Dotknuté orgány a dotknuté právnické osoby sa v ďalšom stupni povoľovania, napríklad pri overení projektu, budú môcť vyjadriť, len ak na to budú vopred myslieť a vyhradia si túto kompetenciu v záväznom stanovisku k stavebnému zámeru. To však môže byť obmedzujúce vo vzťahu k dotknutým orgánom alebo k právnickým osobám, napríklad vtedy, ak na to v záväznom stanovisku zabudnú, prípadne sa nestihnú vyjadriť, alebo ak sa v priebehu realizácie stavby ukáže, že je to dôležité, to sa týka najmä väčších stavieb s významnejším dopadom na životné prostredie. Tuto sa navrhuje vypustiť požiadavky, aby dotknuté orgány a dotknuté právnické osoby mohli predložiť svoje záväzné stanoviská, respektíve vyjadrenia v následných fázach konania, ako je overenie projektu alebo vykonanie služobnej prevádzky iba v prípade, ak si to vo svojom záväznom stanovisku, resp. vyjadrení k stavebnému zámeru vyhradia. Prostredníctvom týchto záväzných stanovísk dotknutých orgánov sa totiž realizuje ochrana rôznych verejných záujmov a v opačnom prípade hrozí, že len preto, že dotknutý orgán nestihol sa vyjadriť k stavebnému zámeru, už sa nevyjadrí pri overení stavby. Tu VIA IURIS upozorňuje, že obdobná právna úprava bola namietaná Európskou komisiou v rámci konania o porušení povinnosti vyplývajúcich pre Slovenskú republiku zo smernice o ochrane biotopov a následne ministerstvo životného prostredia muselo takúto právnu úpravu zo zákona vypustiť.
Tuto by som upozornil ešte na skutočnosť, že ak sa bude uplatňovať fikcia súhlasu v prípade, že dotknutý orgán nedá stanovisko v stanovenej lehote, tak sa tým otvára aj priestor pre korupčné konanie. Keďže dnes stačilo, teda dnes by sa predstaviteľ dotknutého orgánu musel aktívne vyjadriť, že povedzme nejaký zámer nie je v súlade alebo nie je v súlade s tými právnymi predpismi, ktoré má dotknutý orgán na starosti, dnes stačí, aby sa nevyjadril, aby zmeškal lehotu a v zásade sa to považuje za súhlas. O to dôležitejšie je, aby zostala dotknutým orgánom možnosť vyjadriť sa aj v tých ďalších fázach, fázach konania.
Uviedol by som teraz pozmeňujúci návrh, nejdem ho ešte čítať, len by som stručne charakterizoval jeho, jeho teda jednotlivé body.
Prvý a druhý bod môjho pozmeňujúceho návrhu sa týkajú toho tretieho okruhu, o ktorom som hovoril, a teda postavenia dotknutej právnickej osoby a postavenia dotknutých orgánov. Vo vzťahu k tým dotknutým orgánom ešte je dôležité povedať, že na rozdiel od súčasného znenia stavebného zákona nový Stavebný zákon už nepredpokladá, že stavebný úrad posudzuje návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, potrieb, požadovaného opatrenia území a jeho dôsledkov, preto je dôležité, aby dotknuté orgány mali možnosť za každých okolností vyžadovať a kontrolovať plnenie podmienok stanovených v záväznom stanovisku. Hovorili sme o tom s pánom ministrom aj na rokovaní, rokovaní ústavnoprávneho výboru, keďže pán minister sa nestotožnil s týmto návrhom, ktorý som predkladal aj na výbore, a teda ak to prejde v tejto forme, ako je to navrhnuté, tak to bude, samozrejme, vyžadovať oveľa aktívnejší prístup dotknutých orgánov ako doteraz, pretože ak si to, tú možnosť vyjadriť sa aj v neskorších fázach konania nevyhradia, tak o ňu úplne, úplne prídu a môže to byť, opakujem, na úkor verejného záujmu, na úkor verejného záujmu, ktoré tie ktoré dotknuté orgány majú plniť.
Tretí bod pozmeňujúceho návrhu sa týka toho prvého okruhu, o ktorom som hovoril, a teda účastníctva a konania. Toto bol zároveň jediný bod, s ktorým pán minister vyslovil súhlas, dokonca v tej podobe, ako som ho predniesol na výbore, napriek tomu ho teda koaličná väčšina neschválila, ale teda upozorním pána spravodajcu, že teda navrhujem osobitne hlasovať o tomto bode 3 z môjho pozmeňujúceho návrhu.
Následne body 4 a 5 môjho pozmeňujúceho návrhu sa týkajú, týkajú toho druhého okruhu, teda oznamovania a zverejňovania informácií. V jednom prípade je to v začatí konania, v druhom prípade je to rozhodnutie o stavebnom zámere.
Šiesty bod sa týka, týka v zásade toho prvého okruhu čiastočne a ten siedmy bod sa týka opäť toho tretieho, tretieho okruhu, teda dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb a je to podrobnejšie vysvetlené v písomnom odôvodnení.
Často sa vo vzťahu k účastníctvu, a teda ten pozmeňujúci návrh obsiahnutý v bode 3, ktorý žiadam, aby sa o ňom samostatne hlasovalo, argumentuje združením pána Slávika, ktorý zdržuje konania. Na margo toho považujem za potrebné povedať, že navrhovaný Stavebný zákon rieši v § 52 ods. 5 a 6 zjavne obštrukčné konanie v rámci, v rámci posudzovania pripomienok verejnosti, kde § 52 ods. 5 hovorí, že správny orgán neprihliadne na návrhy, pripomienky a námietky účastníkov konania, ktoré sledujú iný cieľ ako ochranu práv a právom chránených záujmov účastníka konania, najmä poškodiť iného, získať neoprávnený prospech, dosiahnuť prieťahy v konaní a obštrukcie. Alebo ods. 6 hovorí, že správny orgán neprihliadne ani na návrhy, pripomienky a námietky účastníkov konania, ktoré nemajú vplyv na ich práva a právom chránené záujmy alebo na plnenie zákonných alebo uložených povinností, alebo návrhy, pripomienky a námietky účastníkov konania, ktoré sa priamo netýkajú predmetu rozhodovania. Čiže je možné brániť sa pripomienkam a námietkam takéhoto obštrukčného charakteru.
Kým sa dostanem k prečítaniu samotného pozmeňujúceho návrhu, tak by som sa chcel vyjadriť aj k tomu zbernému zákonu, teda k tomu súvisiacemu, o ktorom sa rokuje v skrátenom legislatívnom, legislatívnom konaní, a chcel by som vyňať na samostatné hlasovanie zo spoločnej správy tri okruhy, ktoré boli predložené na výboroch jednak ako pozmeňujúce návrhy pána poslanca Gašparoviča na ústavnoprávnom výbore a pozmeňujúci návrh pána poslanca Zahorčáka na výbore pre verejnú správu, ktoré podľa môjho názoru nesúvisia s návrhom, s návrhom zákona, sčasti ide aj o prílepky. Teda navrhujem vyňať na samostatné hlasovanie body 12 a 13 spoločnej správy, ktoré upravujú daňový bonus. Neupravujú, neupravujú nič, čo by súviselo s novým Stavebným zákonom, upravujú daňový bonus. Zdôvodňuje sa to tým, že z dôvodu právnej istoty sa spresňuje zámer vyklesávania nároku na daňový bonus pri vysoko príjmových domácnostiach, prípadne navýšenia základu dane, čiastkového základu dane daňovníka o základ dane druhej oprávnenej osoby. Nesúvisí so Stavebným zákonom nijako, nie je to prílepok z formálneho hľadiska, z obsahového hľadiska je to prílepok, z formálneho hľadiska je to rozširujúci pozmeňujúci návrh.
Potom na samostatné konanie, samostatné hlasovanie navrhujem vyňať body 26, 30 a 31. To je teda prílepok pána poslanca Gašparoviča, ktorý sa týka novely zákona o významných investíciách a zániku práva tretích osôb, teda opäť bod 26 je prílepok, body 30, 31 sú rozširujúce pozmeňujúce návrhy z formálneho hľadiska, ale z obsahového hľadiska ide o, ide o tiež prílepky.
Keďže som členom ústavnoprávneho výboru, tak som sa pýtal pána poslanca Gašparoviča, či to nie je prílepok, lebo podľa môjho názoru to je prílepok a on tvrdil, že to nie je, ale teda nebolo to veľmi presvedčivé zdôvodnenie, keď iba konštatoval, že to nie je prílepok. A teda pán minister argumentoval, že všetko so všetkým súvisí, významné investície súvisia s výstavbou, ale teda podľa môjho názoru nijako nesúvisia s novým Stavebným zákonom, nevyplýva tá zmena ako potreba zmeniť zákon o významných investíciách z dôvodu, že sa mení stavebný zákon. Čiže s problémom výstavby súvisí, ako všetko súvisí so všetkým, ale určite nie s návrhom zákona, ktorý reaguje na zmeny v stavebnom zákone.
Čiže a posledný okruh, ktorý, alebo posledný bod, ktorý navrhujem vyňať na samostatné hlasovanie, je bod 32, ktorý pán poslanec Zahorčák presadil v ústav... či vo výbore pre verejnú správu a ten sa týka novely dane z finančných transakcií, a to je teda úplne čistý prílepok.
Takže opakujem, vyňať na samostatné hlasovanie body 12 a 13, potom na ďalšie samostatné body 26, 30 a 31 a na ďalšie samostatné bod 32.
Tu na margo toho, čo pán minister vo svojej úvodnej reči povedal, že súhlasí so svojimi, s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli predložené, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, tak tu by som upozornil, že to môže urobiť iba k tým rozširujúcim, nie vo vzťahu k prílepkom, lebo tam ani súhlas predkladateľa nič nemení, a teda nemožno také návrhy predkladať.
Pristúpil by som k čítaniu pozmeňujúceho návrhu, poprosím zastaviť čas. Čas by som poprosil zastaviť. Ďakujem.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k vládnemu návrhu Stavebného zákona, tlač 587. Vládny návrh Stavebného zákona, tlač 587, sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 22 ods. 4 sa za slovami „k projektu stavby” vypúšťa čiarka a slová „ak si v záväznom vyjadrení k stavebnému zámeru vyhradila posúdenie projektu stavby a uplatnila požiadavky na zapracovanie do projektu stavby”.
2. V § 24 ods. 2 sa v prvej vete za slovom „orgánov” vypúšťa čiarka a slová „ktoré si v záväznom stanovisku k stavebnému zámeru vyhradili posúdenie projektu stavby a uplatnili požiadavky na dopracovanie projektu stavby”.
3. V 49 ods. 1 písmeno d) znie:
„d) ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu a dotknutá verejnosť", teda odkaz na poznámku pod čiarou č. 17, "a dotknutá verejnosť, ktorá podala odvolanie proti záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania podľa osobitného predpisu", opäť odkaz na § 17.
4. V 51 odsek 3 znie:
(3) Pri líniových stavbách, v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, ak je počet účastníkov väčší ako 20, alebo ak konaniu predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu, odkaz na poznámku pod čiarou č. 17), alebo ak pobyt účastníkov konania nie je správnemu orgánu známy, sa oznámenie o začatí konania oznamuje verejnou vyhláškou; týmto nie je dotknuté doručenie úradného dokumentu do elektronickej schránky dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb.”
5. bod pozmeňujúceho návrhu. V § 61 odsek 3 znie:
"(3) Pri líniových stavbách, v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, ak je počet účastníkov konania väčší ako 20, alebo ak konaniu predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu, odkaz na poznámku pod čiarou 17), sa rozhodnutie o stavebnom zámere oznamuje verejnou vyhláškou.”
6. bod pozmeňujúceho návrhu. V § 62 ods. 9 sa na konci pripája veta: „Účastníkom konania o zmene rozhodnutia o stavebnom zámere stavby, v prípade ktorej sa uskutočnilo konanie podľa osobitného predpisu, odkaz na poznámku pod čiarou č. 17), je aj dotknutá verejnosť."
Konečne bod 7 pozmeňujúceho návrhu. V § 69 ods. 2 prvej vete sa za slovom „týkajú” vypúšťa čiarka a slová „ak si vyhradili prerokovanie skúšobnej prevádzky v záväznom stanovisku alebo vyjadrení k stavebnému zámeru”.
Len teda pripomínam, že navrhujem samostatne hlasovať o bode 3 tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Pán minister, ďakujem za odpoveď, aj keď teda nebola to úplne explicitná odpoveď, ale rešpektujem právo ministra odpovedať spôsobom, aký on uzná za vhodný. Ale teda dovolím si zareagovať jednak k tej téze, že sa zhodneme, že mimoriadna situácia je miernejší zásah do základných práv ako núdzový stav, čo je vo všeobecnosti pravda, len týmto zákonom, ktorý bol schválený v decembri, sa ten zásah, ktorý je možný počas mimoriadnej situácie, pritvrdil, výrazne pritvrdil voči tomu, čo bolo možné v rámci, v rámci mimoriadnej situácie dovtedy. Bol, napríklad čo sa týka trestných sadzieb, mäkší alebo miernejší ako porušenie povinnosti počas núdzového stavu, ale v zásade to bolo analogické, rovnako to bolo zavedenie kriminalizácie za porušenie povinnosti počas mimoriadnej situácie. Bolo tam viacero problémov, spomeniem len dva. Jeden, že sa zásah do základných práv zavádzal prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. A druhý, že pri núdzovom stave existuje súdna preskúmateľnosť, pri mimoriadnej situácii súdna preskúmateľnosť neexistuje. Hej, čiže, čiže zasa, áno, miernejší zásah, ale slabšia forma obrany.
A celkom som teraz nerozumel tomu, že ste hovorili, že ak sa situácia vyrieši, tak bude stiahnutý. Ja som tomu rozumel tak, že ak sa situácia vyrieši a dôjde k dohode, tak nebudú tie nástroje, ktoré vám do rúk dáva decembrová novela, uplatnené, to by som tomu rozumel, ale teraz sa idú vypustiť tie nástroje úplne, úplne zo zákona. Čiže novelizujeme Trestný zákon spôsobom, že na dva mesiace tam zavedieme nejaké nové, nové trestné činy a po dvoch mesiacoch ich zrušíme, tak potom asi uznávam, že ten decembrový zásah alebo tie decembrové opatrenia asi nie sú dobre nastavené.

Ďakujem za reakciu. Pán poslanec Krátky to dal do nejakého širšieho, širšieho kontextu, ale ten širší kontext vo vzťahu k mojej otázke je taký, že keby tá decembrová novela nebola schválená, tak sme si mohli ušetriť ten čas, čo sme o nej rokovali. Možno by nedošlo k takému vyhroteniu tej situácie a ak by tá dohoda s Lekárskym odborovým združením bola uzavretá, no tak nemusela obsahovať požiadavky zrušenia, zrušenia tých bodov, ktoré boli presadené v decembri, a teraz by celá tá novela, lebo asi by tiež prišla, asi by bola tiež požiadavka, aby bola prerokovaná v skrátenom legislatívnom konaní, by nemala tie články, ktoré vlastne rušia tú decembrovú novelu, a teda v podstate by tá debata mohla byť pokojnejšia, vecnejšia a asi aj stručnejšia.

.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, budem stručný a budem brať ohľad na zdravotný stav pána ministra. Včera som sa v rozprave k návrhu na skrátené legislatívne konanie snažil poukázať na to, že v decembri sme, alebo teda Národná rada v skrátenom legislatívnom konaní zaviedla opatrenia, ktoré mali riešiť hroziaci kolaps ústavnej zdravotnej starostlivosti. A teraz začiatkom februára tie isté opatrenia, rovnako v skrátenom legislatívnom konaní sa idú rušiť, okrem iných. Sú tam, samozrejme, aj iné opatrenia, ktoré boli predmetom rozpravy, ale v zásade tá decembrová novela alebo novely, lebo je ich viacej, sa idú, idú rušiť. Včera pán minister sa k tomu nevyjadril, že ako to ide dohromady.
Tak nejdem sa vracať k skrátenému legislatívnemu konaniu, chcel by som sa vrátiť teda k tomu obsahu, a teda pýtal som sa na to aj pána štátneho tajomníka, ktorý bol na ústavnoprávnom výbore, ale tiež sa mi nepodarilo dostať z neho odpoveď, tak pán minister, dúfam, že sa k tomu vyjadrí v rámci toho avizovaného vstupu, ktorý chce mať ešte v rámci rozpravy, čo teda oceňujem, že sa vyjadrí v rámci rozpravy a bude možné ešte naňho, naňho reagovať.
Ide mi teda o to, že v decembri ministerstvo zdravotníctva navrhlo vláde, vláda potom parlamentu a parlament schválil nejaké opatrenia, z ktorých najznámejšie bola tá možnosť trestného stíhania lekárov, ktorí počas mimoriadnej situácie nesplnia si svoje povinnosti, a teda niektoré ďalšie opatrenia. Teraz všetky tie opatrenia navrhuje ministerstvo zrušiť. Ako som povedal, nejdem sa vracať k tomu skrátenému konaniu, a teda či boli dôvody vtedy, alebo sú dôvody teraz, ale zaujímalo by ma, že ako ministerstvo vníma tie opatrenia, ktoré boli v decembri, v decembri schválené. Teda že či v decembri boli tie opatrenia, ktoré presadilo a teda ktoré odsúhlasil parlament, správne, potrebné, dobré a teraz, pretože Lekárske odborové združenie žiadalo ich zrušenie, tak teraz pristupuje k ich zrušeniu, hoci si myslí, že vecne sú tie opatrenia, vecne sú tie opatrenia správne, ale realita je taká, že keď chce mať vláda dohodu, no tak ustupuje aj od opatrení, ktoré považuje za správne, alebo uznalo tie argumenty.
A veľa z tých argumentov nehovorili iba lekárski odborári, tá decembrová novela bola kritizovaná aj zo strany opozície, a teda bola kritizovaná oveľa ostrejšie ako tento návrh, s ktorým prichádzate teraz, čiže, alebo ste teda uznali, že tie argumenty, ktoré boli vznesené proti tej decembrovej novele, keď to veľmi zjednoduším, boli opodstatnené a teraz uznali ste to a idete, idete to naprávať, teda ten vzťah. Čiže či z vecného hľadiska stojíte za tou decembrovou novelou, alebo za tou časťou februárovej novely, ktorá tú decembrovú novelu ide zrušiť.
To je za mňa všetko, ďakujem.

.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, rokujeme o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie k vládnemu návrhu tzv. zberného zákona, ktorý novelizuje 75 zákonov v súvislosti s návrhom stavebného zákona, o ktorom tiež bude Národná rada rokovať na tejto schôdzi a ktorý prešiel riadnym legislatívnym procesom, štandardným medzirezortným pripomienkovým konaním, zapracovaním mnohých pripomienok, ktoré boli vznesené, a teda v parlamente teda nedošlo k skráteniu legislatívneho konania. Je naozaj fakt, že sme v neštandardnej situácii, keďže máme tu starý Stavebný zákon, máme tu nový Stavebný zákon, ktorý je už nejakú dobu platný, ale nie je účinný a mal by nadobudnúť účinnosť 1. apríla a dovtedy je potrebné teda buď schváliť ten nový, alebo nejako ešte odložiť účinnosť a teda tým by sa vytvoril priestor pre schválenie aj tejto legislatívy, o ktorej máme rokovať v skrátenom legislatívnom konaní normálnym legislatívnym procesom.
Hovorili sme o tom aj na ústavnoprávnom výbore, kde bol prítomný aj pán minister a ja teda uznávam, že tá situácia je komplikovaná, že teda tých zmien zákonov, ktoré je potrebné schváliť v súvislosti so zmenou stavebnej legislatívy, je veľké množstvo. V takom trošku lepšie fungujúcom štáte by pravdepodobne tieto dva návrhy zákonov išli paralelne. Aj návrh nového stavebného zákona, aj tie vyvolané zmeny iných zákonov. Nie sme v ideálnom svete, takže tá legislatíva súvisiaca sa pripravila až dodatočne aj s ohľadom na vývoj legislatívneho procesu. To sme si v zásade vyjasnili aj na výbore. Ale sme v situácii, keď všetky tie zmeny majú byť platné a účinné od 1. apríla a my sme dnes na začiatku februára. Dnes je 4. februára, čiže keby sa dnes schválil ten návrh zákona do skráteného konania a zajtra povedzme v prvom čítaní, nič by nebránilo tomu, aby sa o ňom v druhom a treťom čítaní rokovalo o tých 30 dní, ktoré pre štandardný legislatívny proces predpokladá zákon o rokovacom poriadku Národnej rady. Čiže ja rozumiem tomu, že treba sa ponáhľať, nie sme, nie sme v situácii, keď nie je potrebné, potrebné sa pomáhať, ponáhľať, ale v zásade aj bez skráteného legislatívneho konania, úplne bez skráteného legislatívneho konania bolo možné tento návrh prerokovať a schváliť tak, aby nadobudol účinnosť 1. apríla zároveň s novým Stavebným zákonom. Ale to by, samozrejme, predpokladalo, že povedzme by sa mala zísť nejaká mimoriadna schôdza v marci, keď už teda nebude, nebude normálna schôdza vo februári, lebo koalícia nemá dostatok poslancov, aby si trúfla na riadnu schôdzu, tak tu máme mimoriadnu schôdzu. A nie je schopná urobiť to, aby poslanci sa museli trepať do práce ešte raz povedzme o mesiac a rokovali by v štandardnom procese, aj keby, aj keby ten začiatok bol, bol skrátený o návrhu zákona, ktorým sa novelizuje 75 iných zákonov.
Čiže dobre, pripusťme, že je dôvod na to, aby skrátené legislatívne konanie bolo, čo sa týka zaradenia toho návrhu zákona, aby sa nečakalo 15 dní, ako to predpokladá zákon o rokovacom poriadku, ale keď bude zákon zaradený a bude prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní v prvom čítaní, aké sú tie dôvody, prečo druhé a tretie čítanie nemôže byť až po tých štandardných tridsiatich dňoch. Podľa mňa žiadne.