Videokanál poslanca

Pán poslanec Huliak začal tým, že reaguje na mňa, tak teda neviem, či reagoval na mňa, alebo na pána poslanca Viskupiča, potom ešte reagoval na pána poslanca Šmilňáka, to čo by tiež nemal, ale teda ja budem reagovať na pána poslanca Viskupiča, ktorý vystúpil v rozprave. A áno, ide presne o tú hranicu medzi tým, keď nejaký výdavok, ktorý má zamestnávateľ, je daňovo, daňovo uznateľný, lebo má nejaký zmysel k produkcii, má nejaký zmysel k tomu, že zamestnávateľ poskytuje nejaké benefity svojim, svojim zamestnancom, a áno, rekreácia, príspevok na rekreáciu je nejakým benefitom. Príspevok na rekreáciu osôb, blízkych osôb, ktoré sa zúčastňujú na rekreácii spolu so zamestnancom, je nejaký benefit pre zamestnanca. A aj dnes to môžu byť rodičia, lebo je tam kategória osôb žijúcich so zamestnancom v spoločnej domácnosti a niektorí rodičia žijú so zamestnancom v spoločnej domácnosti a v takej situácii, ak sa zúčastnia na tej dovolenky, dovolenky spoločne so zamestnancom, tak sú tam tie výdavky oprávnené. Dnes má tam pribudnúť podľa, podľa vášho návrhu rekreácia rodičov zamestnanca bez toho, aby sa zúčastnili na spoločnej dovolenke so zamestnancom. Čiže nemá to k zamestnancovi žiadny vzťah. A potom kde sa to má zastaviť? Prečo nie aj súrodencom, prečo nie vnukom, prečo nie starým rodičom, prečo nie kamarátom, prečo potom to nevymyslíte tak, že každý zamestnanec môže len tak poukázať, komu len chce, svoj rekreačný poukaz? No však podľa vašej logiky to bude na podporu cestovného ruchu.

Pán poslanec Huliak, je smutné, že miesto nejakej vecnej reakcie opäť prechádzate k osobným útokom. Tvrdíte, že si nedokážem, nedokážete predstaviť, kedy začnem sociálne myslieť. No ale vy sociálne myslíte tak, že určujete niekomu inému, na čo má dávať svoje peniaze, aby plnil nejaké vaše politické priority. O tom to je. A slovenský dôchodca sa nedostane na rekreáciu. No tak ale ak vám záleží na tom, aby slovenskí dôchodcovia chodili na rekreáciu, prečo nevymyslíte, že štát bude podporovať, podporovať rekreáciu dôchodcov? Lebo toto nie je o tom. Toto je o tom, že iba vybraná kategória dôchodcov, takých, ktorí majú deti, ktoré sú zamestnané, navyše sú zamestnané v podnikoch nad 50 zamestnancov, ktorí, ktorí sú tam zamestnaní nejakú dobu, tak áno, takí to budú môcť využívať, a iní dôchodcovia to nebudú mať, nebudú môcť využívať. Dôchodcovia, ktorí nemajú deti alebo ktorí deti majú zamestnané u iných zamestnávateľov. No prečo vy takto diskriminujete, diskriminujete tých dôchodcov?
A nie je to o tom, že tí dôchodcovia musia zobrať deti zamestnanca. Vôbec nič. Rodičia zamestnanca môžu ísť aj sami na tú dovolenku. Nie so zamestnancom ani s deťmi zamestnanca, môžu ísť aj sami. A nevraviac o tom, že nie všetci rodičia zamestnancov predsa sú dôchodcovia. To zase nehovorte tu takéto veci. Kopu, kopu rodičov zamestnancov je ešte stále v produktívnom veku a sami sú, sami sú zamestnaní. Takže opäť žiadna odpoveď na moju otázku, iba osobné útoky. Našťastie, nie až také ako na pána poslanca Pročka, že by mi mal niekto rozbiť hlavu, aspoň za to ďakujem.

No, pôvodne som chcel povedať, že pánovi poslancovi Pročkovi závidím, že pán poslanec Huliak sa prihlásil s faktickou na jeho vystúpenie, a teda že niečo povie a odpovie k tým otázkam, ktoré tu kladieme. No, pán poslanec Huliak nehovoril o návrhu zákona, nehovoril, nehovoril vôbec už nič k tým otázkam, ktoré tu zazneli, reagoval iba na osobu pána poslanca Pročka, a dokonca sa teda vyjadril tak, že niekto mu, nechcem povedať čo, čo teda naozaj sa mi nezdá vhodné v tejto, v tejto chvíli. Takže ja v tomto vystúpení reagujem aj na faktickú poznámku pána poslanca Huliaka, čiže keby pán poslanec Pročko chcel reagovať na moje vystúpenie, na to, čo som povedal o vystúpení pána poslanca Huliaka, tak teda budem, budem rád, keďže nereagoval faktickou na tú faktickú.
Ja som sa prihlásil preto, aby som teda ešte raz povedal, v čom je problém, lebo pán poslanec Lučanský napriek tým výzvam nereaguje ani faktickou, ani sa, nevyužije ako spravodajca či predkladateľ návrhu možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Danko tiež hovoril o všetkom možnom, ale, ale, ale k tomu, na čo som sa pýtal, teda prečo sa to rozširuje aj na rodičov, neodpovedal, a teda pán poslanec Huliak jedinou faktickou v tejto rozprave reagoval na osobu pána poslanca Pročka, nie na návrh zákona ani na tú otázku.
Čiže ešte raz, nie je to tak, že dnes môžu rekreačné poukazy využívať ľubovoľne na svoju dovolenku bez ohľadu na to, s kým sú na dovolenke, nielen zamestnanci ale aj ich deti, osoby žijúce v spoločnej domácnosti a ich manželia a teraz sa navrhuje, že ešte tam pribudne jedna kategória, rodičia. Tak to nie je, tak je to prezentované, ale tak to nie je. Dnes je situácia taká, že rekreačné poukazy možno použiť na rekreáciu zamestnancov a ďalších skupín osôb, ktorí sa s ním, ktoré sa s nimi zúčastňujú na dovolenke. To sa zmení nielen tak, že k tým, k tým jednotlivým kategóriám pribudnú rodičia, ale že tá dovolenka bude môcť byť aj bez zamestnanca. Bude to môcť byť čisto dovolenka, na ktorú pôjdu rodičia zamestnanca.
Aký to má vzťah k rekreácií zamestnanca? Aký to má význam pre zamestnávateľa? Lebo áno, pre zamestnávateľa má význam, aby si jeho zamestnanec oddýchol, aby sa zrekreoval. Tak mu bude, bude zamestnávateľ prispievať na rekreáciu. A áno, keď niekto ide s tým, s tým zamestnancom na dovolenku, dobre, deti, manželka, iné osoby žijúce v spoločnej domácnosti alebo nech aj tí rodičia, ak sú s ním na tej spoločnej dovolenke. Ale to, čo tu teraz robíte, je, že rodičia budú môcť ísť sami na dovolenku a bude to preplácať zamestnávateľ ich dieťaťa, ku ktorému oni nemajú žiadny vzťah, pre ktorého to nemá žiadny význam, že sa rodičia jeho zamestnanca zrekreujú na Slovensku.
A ešte raz to teda prečítam, snažil som sa vo faktickej, ale, ale tam nebol dostatočný priestor. Dnes § 152a ods. 5 hovorí o tom, že "oprávnenými výdavkami podľa ods. 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca podľa ods. 4", tam sú vymedzené tie výdavky, "na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorý sa", a teraz je tá dôležitá časť, "so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii". So zamestnancom. Ja neviem teda, odkiaľ má pán podpredseda Danko informáciu, že však aj tábory. Tak ak sú rodičia na tábore, áno, lebo v zmysle zákona sú oprávnenými výdavkami iba také výdavky, kde sa tá iná osoba, napríklad dieťa, zúčastňuje na rekreácii so zamestnancom. Ak ten návrh prejde, zákon sa zmení, tak to ustanovenie § 152a ods. 5 Zákonníka práce bude znieť: "oprávnenými výdavkami podľa ods. 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca podľa ods. 4 na manžela zamestnanca alebo manžela rodiča zamestnanca, dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorý sa", a teraz tá dôležitá časť, "so zamestnancom alebo rodičom zamestnanca zúčastňujú na rekreácii". Čiže nielenže sa tam dopĺňajú rodičia ako ďalšia skupina, ktorá sa môže rekreovať so zamestnancom a budú to oprávnené výdavky na účely príspevku na rekreáciu alebo rekreačného poukazu, ale ešte okrem toho to môže byť dovolenka, na ktorej ten zamestnanec vôbec nebude. Tým popierate, úplne popierate zmysel toho, prečo boli zavedené rekreačné poukazy do Zákonníka práce. Samozrejme, že má to ten význam, že je to podpora cestovného ruchu, ale ak to má byť podpora cestovného ruchu prostredníctvom Zákonníka práce, tak to má mať nejaký vzťah k vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Toto žiadny vzťah ku vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom nemá.
Takže pán podpredseda Danko mi už neodpovie, ale ešte stále je tu pán poslanec Huliak, ktorý je tiež predkladateľom a ktorý sa tiež môže prihlásiť s faktickou. Je tu pán poslanec Lučanský, ktorý je predkladateľ a môže sa prihlásiť nielen s faktickou, ale môže kedykoľvek vystúpiť v rozprave a môže mi odpovedať na tú otázku, ktorú som položil už v prvom čítaní, potom na výbore a potom aj vo svojom predchádzajúcom vystúpení a opakujem ju znovu: aký to má význam z hľadiska Zákonníka práce? Ďakujem.

Pán podpredseda Danko, ďakujem, že ste využili tú možnosť a vystúpili. Pravdupovediac som ani nedúfal. No, vy hovoríte, že pomáhate ľuďom. No pomáhate jednému odvetviu a ide to na úkor zamestnávateľov. Zamestnávatelia platia nejakú vašu, vašu prioritu miesto toho, aby to, aby to platili, platili, platil štát, hej, štát, ak sa tak rozhodne, ale v tomto prípade to neplatí štát, platia to, platia to zamestnávatelia, aj keď si to môžu dať do nákladov, aj keď, áno, nakoniec sa to premietne aj v tom, že povedzme asi mzdy budú rásť pomalšie, ako by rástli, rástli bez tohto opatrenia. Ale ten problém, na ktorý som upozornil a na ktorý som nedostal odpoveď ani z vášho vystúpenia, je, že dnes, podľa dnešného znenia zákona, § 152a ods. 5 oprávnenými výdavkami podľa ods. 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca, podľa ods. 4 na manžela, vlastné dieťa, ďalšie, ďalšie deti a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii. Keď sa to zmení, tak oprávnenými výdavkami podľa ods. 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca podľa ods. 4 opäť na manžela zamestnanca a manžela rodiča zamestnanca, dieťa, rôzne kategórie detí alebo inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom alebo rodičom zamestnanca zúčastňujú na rekreácii. Čiže doteraz je tam podmienka, aby sa tá osoba, o ktorú ide, zúčastňovala na rekreácii so zamestnancom. Teraz tam bude so zamestnancom alebo rodičom zamestnanca, to znamená, že rodičia zamestnanca budú môcť ísť na tú dovolenku aj bez zamestnanca.

Ďakujem obom kolegom za reakcie, aj keď som teda sklamaný, lebo moje otázky nesmerovali k opozičným poslancom, ktorí reagovali faktickými poznámkami, ale k predkladateľom návrhu zákona, ktorí, ktorým som položil konkrétnu otázku a na tú otázku opakovane nedostávam odpoveď. Síce rozumiem, prečo neodpovedajú, lebo, lebo žiadna reálna odpoveď neexistuje, ale je tu pán poslanec Lučanský, ktorý je predkladateľ, mohol sa prihlásiť s faktickou poznámkou, môže sa ešte teraz prihlásiť do rozpravy a zodpovedať moju otázku. Z predkladateľov je tu aj pán poslanec Huliak, ktorý takisto mohol zareagovať faktickou poznámkou, neurobil to. Je tu ďalší predkladateľ, pán podpredseda Národnej rady Danko, ktorý bol aj pri zavádzaní tých rekreačných poukazov ako takých, a teda predpokladám, že by mal vedieť vysvetliť, prečo sa majú teraz rekreačné poukazy rozšíriť aj na rodičov zamestnancov, a dokonca aj v situácii, keď tí rodičia zamestnancov idú na dovolenku sami, bez toho zamestnanca. A podpredseda Národnej rady sa takisto môže prihlásiť do rozpravy, môže sa prihlásiť kedykoľvek, našťastie sme na prelome hodín, takže pán podpredseda Národnej rady Blaha prišiel vystriedať pána podpredsedu Národnej rady Danka vo vedení schôdze, a teda bude mať pán podpredseda Národnej rady Danko príležitosť, teda keď už nebude viesť schôdzu, prihlásiť sa do rozpravy a odpovedať na moju otázku, lebo verím, že on by teda dokázal odpovedať na moju otázku aspoň nejako, lebo od pána predkladateľa Lučanského sa mi zatiaľ tú odpoveď vydolovať nepodarilo. Aký to má zmysel, aký to má zmysel z hľadiska Zákonníka práce? Žiadny.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia, ja vystupujem teda najmä preto, aby som sa dopátral, že čo je zmyslom tohto návrhu, respektíve že či si naozaj myslíte, že takéto, takáto úprava patrí do Zákonníka práce. Ja som sa pýtal v prvom čítaní, pýtal som sa na výbore pána predkladateľa v ústavnoprávnom výbore, teraz je zaneprázdnený pánom poslancom Huliakom, takže asi mi znova neodpovie, ale nedostal som, nedostal som odpoveď na to, aký má zmysel z hľadiska Zákonníka práce, aby zamestnávateľ prispieval na rekreáciu rodičom zamestnanca.
Rekreačné poukazy boli zavedené ako forma podpory cestovného ruchu. Nemyslím si, že štát má podporovať nejaké vybrané odvetvia. Štát má vytvárať čo najlepšie podnikateľské prostredie a trh má rozhodovať o tom, kto uspeje a kto neuspeje. Nemá to byť tak, že štát má preferovať odvetvie A a nie odvetvie, odvetvie B. Čiže nezhodneme sa už ani v základnej filozofii, na základe ktorej boli rekreačné poukazy zavedené. Ale ak sa už štát rozhodne, že bude nejaké odvetvie alebo nejaký typ podnikania podporovať, no tak by to mal robiť napriamo a transparentne a na vlastné náklady. Ak si teda táto vláda myslí, že cestovný ruch treba podporovať, no tak nech vyčlení nejaké, nejaké finančné prostriedky v štátnom rozpočte a nech nájde nejaký spôsob, akým, akým dotovať to odvetvie.
V tomto prípade prenáša štát náklady na podporu cestovného ruchu na zamestnávateľov. Lebo zamestnávatelia sú tí, ktorí svojim zamestnancom preplácajú časť nákladov na rekreáciu na území Slovenskej republiky. Čiže SNS si zaviedlo rekreačné poukazy v tej predchádzajúcej vláde, v ktorej sa zúčastňovalo. V tejto vláde, v tejto vláde si dokonca presadilo ministerstvo, ktoré bude na to, na to celé dozerať, ministerstvo športu a cestovného ruchu, ale platia to zamestnávatelia. Áno, ktorí si to môžu dať, môžu dať do nákladov, ale je to v podstate situácia, keď nejakú prioritu politiky vlády, alebo jednej vládnej strany majú financovať zamestnávatelia. Teda nemá to byť financované z verejných zdrojov, ale zo súkromných zdrojov. A, samozrejme, nie dobrovoľne. Lebo to nie je dobrovoľné rozhodnutie zamestnávateľov, že či budú, alebo nebudú svojim zamestnancom prispievať na rekreáciu. Ale budiž. Takto to bolo zavedené, takto to fungovalo a bolo možné tie rekreačné poukazy alebo príspevok na rekreáciu využívať na rekreáciu zamestnanca na území Slovenskej republiky a rovnako aj jeho najbližšej rodiny. Teda keď zamestnanec išiel na dovolenku na Slovensko so svojou manželkou alebo manželom, alebo so svojimi deťmi, tak bol to oprávnený, oprávnený výdavok, ktoré, na ktoré bolo možné použiť rekreačné poukazy alebo príspevok na rekreáciu. Opakujem, filozoficky sa mi to nepáči, ale rešpektujem, že zvolilo sa takéto riešenie. A áno, tak ako máme v Zákonníku práce riešenú, riešenú dovolenku, tak našlo sa niečo, čo aspoň vzdialene teda súvisí s tým, že dovolenka zamestnanca. Tak okrem dovolenky zamestnanca bude, bude zamestnávateľ vybraným zamestnancom, lebo nie všetkým a nie všetci zamestnávatelia, prispievať aj na dovolenku alebo na dovolenku, ktorú strávi ich zamestnanec so svojou rodinou.
To, čo sa však ide zmeniť v zákone touto novelou a na čo som sa pýtal v prvom čítaní, nedostal som odpoveď, na čo som sa pýtal pána predkladateľa Lučanského v druhom čítaní v ústavnoprávnom výbore a nedostal som na to žiadnu odpoveď, mimo odpovede, že tak, my sme sa tak rozhodli, tak takto to, takto to spravíme, je, akú má logiku, aby Zákonník práce riešil príspevok zamestnávateľa rodičom zamestnanca. A keby to aspoň bola dovolenka, ktorú tí rodičia strávia so zamestnancom. Dobre, tak je tam manžel, manželka, deti. No dobre, tak chodia ľudia aj so svojimi rodičmi na dovolenku, tak aj, aj, aj na tie náklady možno prispieť. Ale nie. To, ako ste to navrhli, je, že rodičia idú sami na dovolenku a zamestnanec na to môže využiť rekreačné, rekreačné poukazy svojho zamestnávateľa. Čiže sami, nie s tým, s tým zamestnancom. Akú to má logiku z hľadiska Zákonníka práce? Dobre, prispievame, prispievame zamestnancovi na rekreáciu, aby sa počas dovolenky zotavil, aby si oddýchol a ešte bočný efekt, alebo v skutočnosti hlavný efekt je, že podporíme cestovný ruch na Slovensku. Ale akú má logiku, že prispejeme na dovolenku rodičom zamestnanca a ten zamestnanec zatiaľ, ja neviem, tak buď si tú dovolenku ani nevyčerpá, alebo pôjde na dovolenku do Chorvátska, kde mu, kde mu štát na to neprispeje, ale využije to na to, že zamestnancovi rodičia pôjdu na dovolenku na Slovensku a bude na to prispievať zamestnávateľ. Vie mi toto pán predkladateľ, hlavný predkladateľ alebo niekto ďalší z predkladateľov, ktorí sú tu prítomní, alebo pán podpredseda Národnej rady, ktorý je duchovným otcom myšlienky rekreačných poukazov, vysvetliť, že aký má zmysel, aby zamestnávateľ prispieval rodičom zamestnanca na dovolenku, dokonca na takú dovolenku, na ktorú tí rodičia zamestnanca idú bez samotného zamestnanca? Pýtam sa to už tretíkrát. Po prvom čítaní a výbore kladiem naivne tú otázku tretíkrát a naozaj by som rád poznal odpoveď, lebo podľa mňa žiadna odpoveď nie je. Iba ste si chceli vytvoriť proste ďalší nástroj, ako naliať peniaze do odvetvia, ktoré teraz spadá pod vaše ministerstvo, ale logiku z hľadiska Zákonníka práce toto opatrenie, ktoré navrhujete, v tejto novele nemá žiadnu.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Plaváková, keďže ten pozmeňujúci návrh nebude predložený a nebudeme môcť svoj názor naň vyjadriť hlasovaním, tak chcem len povedať, že teda ak by ten pozmeňujúci návrh bola si stihla pripraviť a predložila ho, tak určite by som hlasoval zaňho, lebo si myslím, že v tomto ohľade aj na základe toho, že nás verejný ochranca práv pán Dobrovodský na to upozorňuje, ale ja bez ohľadu na to si myslím, že je to zmena, ktorá by sa mala preniesť aj do nášho právneho poriadku, tak snáď budem mať príležitosť vyjadriť svoj názor pri hlasovaní o vašom poslaneckom návrhu, keď už nemám tú príležitosť pri hlasovaní o pozmeňujúcom návrhu.

Pán poslanec Michelko, to s tým CtrlC-CtrlV, že pani prezidentka prevzala argumentáciu pani poslankyne Jaurovej, tak to snáď nemyslíte vážne. Ako môžte mať všelijaké výhrady, môžte nesúhlasiť s obsahom tých pripomienok pani prezidentky, ale spochybňovať jej schopnosť nezávisle posúdiť obsah zákona a proces jeho schvaľovania, tak to, to by ste si naozaj mohli odpustiť. Ak viac ľudí hovorí to isté alebo niečo veľmi podobné, nemusí to nutne znamenať, že sa navzájom dohodli, alebo že jeden opakuje po druhom alebo odpisuje po druhom. Môže to znamenať to, že v predloženom návrhu sú také závažné problémy, že si ich nezávisle od seba všimnú viacerí. Aj v rozprave sme tu viacerí zástupcovia rôznych opozičných strán vám vyčítali veľmi podobné veci a my sme sa nijako neradili, že kto čo povie a že budeme navzájom opakovať to isté. Jednoducho sme si všimli podobné veci.
No a ešte ma zaujal ten váš výrok, že legislatívny proces nebol ukážkový. No tak keby som niekedy chcel použiť nejaký eufemizmus alebo príklad eufemizmu, tak toto je, toto je ukážkový eufemizmus.
Pýtali ste sa, že ktorý paragraf rokovacieho poriadku bol porušený a nedostali ste odpoveď. No áno, nebol porušený. Poslanci majú právo predkladať návrhy, v druhom čítaní možno prijímať pozmeňujúce návrhy, ale tým postupom bol popretý zmysel pravidiel legislatívneho procesu. Lebo medzirezortné pripomienkové konanie je na to, aby sa k návrhom zákonov, najmä tých dôležitých, mohla vyjadriť verejnosť. Vy ste tomu zabránili. Tri čítania tu máme na to, aby v prvom čítaní sa diskutovalo o potrebe a zmysle toho návrhu a v druhom čítaní sa to dolaďovalo, upravovalo, ale nie aby 90 % obsahu zákona prišlo až s pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní, ako ste to urobili vy.

Pán poslanec Hajko, nechcem vám brať váš optimizmus, ale ja by som bol teda skeptický napriek tomu, že som na tom výbore pre kultúru a médiá nebol, keďže nie som jeho členom, ale také náznaky ochoty diskutovať o návrhu zákona a prípadne hľadať nejaké iné riešenia sme predsa registrovali aj pri tomto zákone o Fonde na podporu umenia, alebo teda novela zákona o Fonde na podporu umenia. A tiež to tak chvíľkami vyzeralo, že predkladatelia budú ochotní počúvať tie argumenty a budú možno ochotní nájsť nejaké riešenie, ktoré by tie problémy, ktoré tam oni identifikovali, mohli nejako riešiť, ale, ale nakoniec, nakoniec to ostalo iba pri tých náznakoch a ani smerom k nejakej diskusii medzi koalíciou a opozíciou, ani smerom k tej diskusii, ktorá prebehla v rámci vládnej koalície, keďže niektorí poslanci HLAS-u mali výhrady k tomu návrhu, resp. k tomu, čo sa doňho malo doplniť, tak ostalo len pri náznakoch, SNS si presadila svoje, koalícia 79 hlasmi ten návrh zákona v treťom čítaní schválila. Pani prezidentka ho vetovala a nepredpokladám, že by niečo pozitívne sa ešte mohlo stať v dnešný deň.
Druhá poznámka, len veľmi stručne k tej druhej komore, je to zaujímavý nápad. Ja si tiež myslím, že dvojkomorový systém umožňuje kvalitnejšie fungovanie aj z hľadiska legislatívneho procesu, ale teda nemyslím, že by to bolo preto, že by, že by prezident bol tak alebo onak stranícky. Lebo aj v tej druhej komore obvykle sedia zástupcovia politických strán, čiže to nie je, nie je o tom. Ale, ale, áno, ak existujú dve komory, tak je ten proces aj pomalší, ale aj vyváženejší a vychytajú sa chyby.

Tak do tretice dnes k vetovaným zákonom. Podobne ako pri predchádzajúcich dvoch chcem povedať, že súhlasím a stotožňujem sa s výhradami pani prezidentky, a tak ako som ja aj poslanecký klub SaS, ako sme hlasovali proti schváleniu návrhu zákona, tak budeme hlasovať aj proti jeho opätovnému schváleniu po vete pani prezidentky. O obsahu sme mnoho diskutovali v rôznych fázach legislatívneho procesu. Je to zákon o politickom ovládnutí fondu na podporu, podporu umenia. Už samotné toto je dostačujúce na to, aby bol takýto návrh zákona odmietnutý. Som teda zvedavý, ako sa zachovajú poslanci, ktorí, koaliční poslanci, ktorí majú k tomuto zákonu a k tomu schválenému riešeniu, ktoré sa nakoniec presadilo, výhrady, lebo na prelomenie veta pani prezidentky je potrebných 76 hlasov, čiže bez ohľadu na to, ako bude hlasovať opozícia, je potrebné, aby 76 koaličných poslancov zahlasovalo za, a ešte teraz majú jednu možnosť, aby svoje výhrady aj bez toho, aby hlasovali proti alebo sa zdržali, dali najavo a pomohli tomu, aby takáto norma, ktorá spôsobí nielen politické ovládnutie Fondu na podporu umenia, ale zrejme najmä z krátkodobého hľadiska aj jeho znefunkčnenie, aby takýto zákon vôbec nenadobudol ani platnosť, ani účinnosť, uvidíme možno už pri hlasovaní o sedemnástej.
Nad rámec toho by som rád ešte uviedol dve poznámky. Jedna sa týka legislatívneho procesu. Spôsob, akým bol schválený zákon, ktorým sa zmenil a doplnil zákon o Fonde na podporu umenia, je mimoriadny a je mimoriadnou deformáciou a znásilnením pravidiel legislatívneho procesu, pretože nielenže bol predložený ako poslanecký návrh zákona a došlo tak k obídeniu medzirezortného pripomienkového konania, verejnosť nemala možnosť sa k tomu návrhu vyjadriť, hoci v schválenej podobe ide o mimoriadne závažný, závažný návrh, ale stalo sa to, že do Národnej rady bol predložený poslanecký návrh zákona, ktorý bol zjavne iba nosič, ktorý riešil nejaké maličké doplnenie dozornej komisie. Obsahoval štyri body. Po rozsiahlych pozmeňujúcich návrhoch, najprv vo výbore a potom nakoniec aj v pléne, ten, to schválené znenie zákona má 43 novelizačných bodov. Štyri body išli do prvého čítania, 43 je v schválenom znení zákona. To znamená, že ešte sa násobí to obchádzanie legislatívneho procesu, lebo poslaneckými návrhmi sa veľmi často obchádza riadny legislatívny proces, netreba medzirezortné pripomienkové konanie, tak niekedy to rezorty riešia tak, že nájdu si poslanca zo svojej koaličnej strany a ten predloží, predloží poslanecký návrh a skráti sa to konanie o riadne medzirezortné pripomienkové konanie. Alebo sa dá skrátené legislatívne konanie. Tým sa zrejme obíde aj pripomienkové konanie a obíde sa aj, aj riadny proces na pôde Národnej rady. Ale vo väčšine týchto prípadov už v prvom čítaní je zjavné, čo má byť obsahom zákona, keď bude schválený. Robia sa tam zmeny menšie-väčšie, ale v tomto prípade už len z hľadiska rozsahu, z hľadiska počtu bodov, 90 % sa do schváleného zákona dostalo až v druhom čítaní, až prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov.
Čiže keď sme tu v prvom čítaní diskutovali, tak sme diskutovali iba o nejakých dohadoch, že o čom vlastne bude ten zákon, lebo sme to nevedeli. V tom návrhu zákona, o ktorom sme hovorili v prvom čítaní, z toho sa nedalo vyčítať, čo bude zmyslom zmeny, ktorú má tento zákon priniesť. A rovnako, ak by sa verejnosť k tomu chcela vyjadriť vo fáze medzi prvým a druhým čítaním, či už zapojením sa do stanoviska, teda vyjadrením sa k návrhu stanoviska vlády v tom skrátenom medzirezortnom pripomienkovom konaní, alebo, alebo doručiť nejaké svoje stanovisko výborom, ktoré o tom návrhu zákona rokovali, tak ani to nemohla spraviť verejnosť, lebo nebol známy obsah, obsah zmien, ktoré mal ten zákon priniesť. Čiže opakujem, je to tak brutálne porušenie pravidiel legislatívneho procesu, aké sa naozaj vidí len málokedy.
Druhá moja poznámka sa týka samotného veta pani prezidentky. Pán poslanec Grendel sa tu vo vystúpení predo mnou zamyslel nad tým, že ako sa asi bude správať novozvolený prezident pán Pellegrini, a teda aby som tu citoval jedného koaličného poslanca, tak maľoval čerta na stenu, ako nebude vracať zákony, ktoré smerujú k politickému ovládnutiu štátu súčasnou vládnou koalíciou. Však budeme mať veľmi skoro možnosť presvedčiť sa o tom, že či ten čert na stenu bol namaľovaný v súlade s realitou, alebo, alebo, alebo teda naozaj je to iba nejaká maľba, ktorú si vymyslel pán poslanec Grendel, no.
A, ale ja by som chcel pri tejto príležitosti využiť veto pani prezidentky na niečo iné. Nebudem špekulovať o tom, ako sa bude správať nový prezident pán Pellegrini, ale chcem sa poďakovať pani prezidentke Zuzane Čaputovej za jej prístup k podpisovaniu a nepodpisovaniu parlamentom schválených zákonov, lebo toto je zrejme posledný zákon, ktorý pani prezidentka vetovala a o ktorom rokujeme na pôde Národnej rady, či vyhovieme jej vetu, alebo, alebo či parlament prelomí jej veto. Hlava štátu môže k výkonu právomoci podpisovať alebo vetovať zákony, pristupovať rôzne. Môže k tomu pristúpiť tak, že ak má akékoľvek výhrady, tak, tak zákon vetuje. Alebo môže byť naopak veľmi zdržanlivá a vetovať naozaj iba veci, ktoré považuje za protiústavné alebo odporujúce, odporujúce medzinárodným zmluvám. Alebo môže zvoliť prístup, aký zvolila aj pani prezidentka Zuzana Čaputová, keď nie je to ani jeden z týchto dvoch krajných pólov, keď vetuje aj zákony, ktoré nemusia byť protiústavné, ale predstavujú nejaký závažný zásah do normálneho fungovania, fungovania štátu a veľmi dôsledne upozorňuje na závažné, závažné narušenia normálneho, transparentného fungovania štátu a upozorňuje na problémy, z ktorých niektoré majú aj ústavný rozmer a potom sa obracia s takýmito zákonmi na Ústavný súd, alebo obracala, lebo hovoríme, hovoríme v minulom čase. Ale upozorňuje aj na, na obsahové problémy v návrhoch zákona, pokiaľ dosiahnu určitú intenzitu, upozorňuje na porušovanie legislatívneho procesu, najmä tam, kde ide o mimoriadne závažné porušovanie legislatívneho procesu. A myslím si, že to je prístup, ktorý je hodný nasledovania a prinajmenšom z pozície poslancov, ktorí tie zákony schvaľovali alebo proti nim hlasovali, a ktorí potom hlasovali aj o vete pani prezidentky, je to dôvod na to, aby my, čo s tým máme skúsenosť, sme sa pani prezidentke za jej prístup v tejto veci poďakovali. A to hovorím ako poslanec, ktorý časť toho obdobia, keď pani prezidentka vetovala zákony, bol koaličným poslancom a niekedy alebo vo viacerých prípadoch jej výhrady aj vetá hlasovali, teda smerovali proti, proti návrhom alebo proti zákonom, ktoré boli schválené aj mojimi, mojím hlasom alebo aj našimi hlasmi, napriek tomu myslím si, že tie jej pripomienky vždy stáli za to. Čiže ešte raz, neviem ako bude k výkonu tejto právomoci pristupovať Peter Pellegrini, ale som vďačný za to, že sme tu mali Zuzanu Čaputovú, ktorá ako prezidentka k tejto svojej právomoci pristupovala presne tak, ako pristupovať mala.
Ďakujem. (Potlesk.)