Videokanál poslanca

Pán poslanec Pročko, ešte raz, odporúčam v pokoji si vypočuť vaše vystúpenia, a teda pozrieť sa na ne v pokoji, že možnože pochopíš, že v čom môže byť problém. A vedrá špiny, no spôsob, akým vy nahliadate na svojich akože politických partnerov z opozície, ktorí by akože mali podporiť vaše návrhy, a zároveň hovorí, že mali ste príkaz tento zákon nepodporiť. Čiže ja som voči tomu návrhu nemal výhrady, pretože som s ním, nesúhlasil s tým, ako bol napísaný, nemal som konkrétne výhrady, mal som konkrétne výhrady, nehovoril som ich preto, že som bol presvedčený o tom, že tak ako je to napísané, to nie je dobré, a spomínal som tam vtedy aj tú výhradu, výhradu s BSM, ale robil som tak, lebo mi to niekto prikázal. No a potom ťa mám brať vážne.
V dvetisícšestnástom, keď si v opozícii a niekto iný z opozície predloží nejaký návrh, tak v zásade si môžeš za to zahlasovať bez toho, aby si sa tým hlbšie zaoberal, keď v zásade súhlasíš s niečím, ako je princíp alebo základná myšlienka, nemusíš ísť do detailov, vieš, že nebude žiadne, žiadne druhé čítanie, áno, tak sa to robí. Keď si ten návrh hlbšie naštuduješ, oboznámiš sa s ním, lebo je reálne, že by napríklad mohol byť prijatý, ako sme sa my s tým návrhom oboznámili v čase, keď sme boli spolu vo vládnej koalícii, tak potom už riešiš konkrétnosti a na tých konkrétnostiach sme sa nedohodli.
A ešte raz, vy tu hovoríte a čo, v dvetisícšestnástom a vtedy vám to nevadilo. Ešte raz, je pokrytecké, ak politická strana má ako svoju vlajkovú loď, ako svoju hlavnú agendu zodpovednosť, hmotnú zodpovednosť politikov a jej predseda žiadny majetok nemá. Bodka.

Nemal som veľmi v úmysle diskutovať k tomuto návrhu zákona. A ak si pán poslanec Pročko kladie otázku, prečo majú niektorí iní opoziční poslanci problém podporiť ich návrh, možno by bolo fajn, keby si prehral svoje vystúpenia k tejto téme, pozrel si všetko, čo k tomu narozprával, zamyslel sa, že keby takýmto spôsobom niekto hovoril o ňom, či by on mal motiváciu hlasovať za nejaký jeho návrh. Ja tomu úprimne nerozumiem, ale dobre.
Mám len jednu otázku. Akým spôsobom sa tento návrh zákona, ak by bol schválený, dotkne Igora Matoviča, ktorý previedol svoj majetok na svoju manželku? Lebo mi trošku príde pokrytecké predkladať návrh zákona o hmotnej zodpovednosti politikov, pričom viem, že predseda strany, za ktorú som v parlamente, vlastne žiadny majetok nemá, lebo všetok majetok má jeho, jeho manželka. Mne to príde pokrytecké a absurdné. Podobne absurdné, ako sa ísť teraz znova fotiť pred nejakú vilu na Azúrové pobrežie, videli sme, ako to dopadlo s tým majetkom Slovenskej republiky po voľbách roku 2020, teraz myslím tú vilu pána Počiatka.
Takže toto mi skúste vysvetliť, lebo ja tomuto nerozumiem. Ako môžu poslanci hnutia, ktorého predseda nemá žiadny majetok, predkladať návrh zákona o hmotnej zodpovednosti.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Zastupujúci predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre obranu a bezpečnosť, za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 31. januára 2025 a gestorský výbor do 3. februára 2025.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia zastupujúceho predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za podporu, pán poslanec Ledecký. Ja veľmi na zázraky neverím, ale teda chcel som dať túto myšlienku tak do trhu myšlienok a v prípade, že by si koaliční poslanci ako povedali, že teda nepodporíme ten návrh, lebo je opozičný, lebo však tak to chodí, tak možno sa niekto z nich zamyslí a v budúcnosti si povie, že aj toto je opatrenie, ktoré môže pomôcť ekonomike v týchto ťažkých časoch a predloží to niekto z nich, alebo si to osvojí vláda. Ja budem len rád.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na úvod vyjadriť poľutovanie, že moja zmienka o podpore cestovného ruchu nezaujala pána podpredsedu Danka natoľko, aby ostal a vypočul si moje vystúpenie v rozprave, ale tak snáď to zváži.
Predkladám novelu Zákonníka práce, ktorá rieši dve výnimky týkajúce sa zákazu maloobchodného predaja, respektíve nariadenia alebo dohodnutia práce v dňoch pracovného pokoja a počas štátnych sviatkov. Táto téma viackrát bola už diskutovaná na pôde Národnej rady, obvykle v súvislosti s návrhmi, ktoré mali takýto zákaz zaviesť alebo ho chceli ešte rozšíriť. V súčasnosti sa to týka s určitými výnimkami štátnych sviatkov a dňoch pracovného pokoja. Sú návrhy, že by sa to malo týkať aj nedieľ a podobne. Škoda, že tu nie je pán poslanec Vašečka alebo pán poslanec Podmanický, ktorí k tejto téme radi vystupujú.
Som presvedčený, že najlepšie, čo by sa dalo s týmto zákazom robiť, je ho úplne zrušiť, žeby sme ponechali na zamestnávateľov a zamestnancov, aby sa dohodli, kedy budú pracovať, a nezakazovali im pracovať. Ale nechcem tu teraz široko rozvíjať túto debatu. Vnímam, že v tejto chvíli nie je v Národnej rade dostatočná vôľa na úplne zrušenie toho zákazu, čo by bolo, opakujem, najlepšie riešenie. Tak týmto návrhom sa pokúšam začať diskusiu o tých výnimkách, ako sú zadefinované. Tie výnimky sú dnes zadefinované jednak v zákone o štátnych sviatkoch, ktorý uvádza dva štátne sviatky, ktoré síce sú štátnymi sviatkami, ale nie sú dňami pracovného pokoja, síce 28. október a 1. september, takže tam ten zákaz nepratí. A potom priamo v Zákonníku práce sú zo zákazu maloobchodného predaja vyňaté určité typy činnosti a aktivít, pri ktorých možno nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom prácu, aj keď ide o sviatok alebo deň pracovného pokoja. Tie výnimky dneska sú maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach, maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, predaj cestovných lístkov, predaj suvenírov, predaj kvetov 8. mája a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.
V tomto návrhu navrhujem zaviesť novú výnimku, novo definovanú výnimkou zo zákazu maloobchodného predaja na všetky predajne, ktorých predajná plocha nepresahuje 200 metrov štvorcových. Pri tomto návrhu som sa inšpiroval právnou úpravou v susednej Českej republike, kde existuje samostatný zákon, ktorý rieši tento zákaz, a tiež tam existuje takáto výnimka pre menšie predajne do 200 metrov štvorcových. Ide o malé prevádzky s nízkym počtom zamestnancov, pre ktoré môže byť dôležité predávať aj počas dní pracovného pokoja. Zároveň sú tieto prevádzky znevýhodnené voči iným prevádzkam, v ktorých pracujú napríklad živnostníci, teda alebo iba majiteľ toho obchodu, na ktorých sa ten zákon, zákaz nevzťahuje, lebo teda nejde o prácu podľa Zákonníka práce.
A som presvedčený, že schválenie tohto zákona by nijako dramaticky neoslabilo ten cieľ, ktorý sleduje zákaz predaja v nedeľu, teda nijako by sa nedotkol tých väčších obchodov, ale zároveň by podporil podnikateľské prostredie, čo je zvlášť dôležité v súčasnom období, keď dochádza k zvyšovaniu daní, zavádzaniu nových daní, hrozí vyššia inflácia. Pomohlo by to tak tým prevádzkam, ako aj ich zamestnancom, ktorí by si mohli privyrobiť, ako aj spotrebiteľom. Samozrejme, že nemuseli by mať otvorené, mohli by mať otvorené, ak by sa na tom dohodli. A samozrejme, že tam, kde existuje turistický ruch, tak takýto zákaz predstavuje prekážku, lebo teda pre turistov je to nie veľmi opatrenie na podporu cestovného ruchu, pokiaľ sú zavreté predajne a oni sú tu.
Druhá výnimka je parciálnejšia. Tam dnes je možné predávať kvety 8. mája a 1. novembra ako výnimka. Navrhujem, aby predaj kvetov bol možný aj počas iných sviatkov a dní pracovného pokoja. Prečo 8. mája áno a 17. novembra nie? Chápem, že niekto si 8. mája ide uctiť víťazstvo nad fašizmom, teda pokiaľ nejde 9. mája do Moskvy oslavovať to s Putinom, ale oslavuje to tak ako celá Európa 8. mája na Slovensku a chce položiť k nejakému pamätníku kvety. Ale prečo je problém, že keď chcem 17. novembra položiť kvety k pamätníku a uctiť si výročie Nežnej revolúcie, tak si tie kvety musím kúpiť deň vopred, alebo si ich musím kúpiť niekde u živnostníka. A samozrejme, že nie je to iba 17. november, je to, niekto, možno pán poslanec, europoslanec Blaha chce osláviť 1. máj a teda tiež by mal mať možnosť si kúpiť kvety, alebo kto chce oslavovať sviatok Cyrila a Metoda a tiež tam položiť nejaké kvety, tak mali by sme mu to umožniť. Nevidím dôvod, aby bol predaj kvetov možný iba 8. mája a 1. novembra.
Takže týchto dvoch výnimiek sa týka návrh, ktorý predkladám, a dovolím si vás požiadať o jeho podporu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely Zákonníka práce, ktorá podľa môjho názoru má potenciál pomôcť podnikateľskému prostrediu vrátane cestovného ruchu, čím teda apelujem na všetkých, ktorým na cestovnom ruchu záleží.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je upraviť dve výnimky zo zákazu nariadenia alebo dohodnutia práce v maloobchodnom predaji počas stanovených dní pracovného pokoja a sviatkov a to tak, že tento zákaz sa nebude vzťahovať na predajne, ktorých predajná plocha nepresahuje 200 metrov štvorcových, a zároveň sa rozšíri možnosť predaja kvetov počas všetkých dní pracovného pokoja a sviatkov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Viac o obsahu návrhu zákona by som povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani navrhovateľka, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 3. februára 2025.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Pán poslanec Viskupič, upozornil si, že táto vláda, ale ani iné vlády nerešpektujú tú zásadu, ktorá by mala byť prirodzená v hospodárení, že by sa mal každý zakrývať iba takou perinou, na akú má. A teda zaujímavé, že ľudia, firmy obvykle to dokážu, verejná správa s tým má problém. A ako si správne povedal, Slovensko nikdy nemalo vyrovnaný rozpočet. Čiže tá zodpovednosť je na všetky vlády, ale nemôže byť rovnomerne rozložená, lebo treba si položiť aj otázku, kto vládol v časoch, keď sme ako krajina vyrovnaný rozpočet mohli mať. Tam neboli, teda v tej situácii všetky vlády, vlády SMER-u, keď boli naposledy pri moci, nepochybne, ak nie celé, tak väčšinu toho volebného obdobia vyrovnaný rozpočet mať mohli. Bola na tom slovenská ekonomika a slovenské verejné financie tak, že mohli, len by museli krotiť svoju túžbu rozhadzovať. A áno, keď sa bavíme dnes o tom, čo môžu robiť, tak šetriť môžu, ale môžu šetriť iba ak by robili aj nejaké reálne reformy. Napokon z tých reforiem, ktoré sa udiali za Dzurindových vlád, vlády SMER-u žili dlhé roky, hoci profitovali na ich kritike, na tom si naháňali politické body, ale najprv tie reformy nechali nedotknuté, alebo iba veľmi mierne oproti tomu, čo oni hovorili, do nich zasiahli. Potom ich začali deformovať viac a viac. Nerobili žiadne vlastné reformy a jasne, že potom to malo následok na zníženie ekonomickej výkonnosti celej krajiny a že sa dnes Slovensko prepadá na úplný spodok aj postkomunistických krajín, aj takých, ktoré boli kedysi ďaleko-ďaleko za nami, a je to zodpovednosť SMER-u.

Ďakujem obom kolegom za faktické poznámky. Zvlášť ďakujem pánovi kolegovi Hargašovi, ktorý reagoval na to, ako som sa vracal k tomu, že kto je zodpovedný za súčasný stav verejných financií a ďalej tu myšlienku rozvíjal. Čo bola bezprostredná reakcia na to, o čom som hovoril. Teda ja budem opäť reagovať na neho.
Jednak chcem povedať, že toto je taktika, ktorú SMER robí dlhodobo. Robí ju od začiatku. Najprv za všetko mohol Dzurinda, Dzurindove vlády. Potom za všetko mohla Radičová, Radičovej vlády. Teraz neviem, ako by oni fungovali, keby neboli tie ich vlády prerušované nejakými inými vládami, lebo vždy to potrebujú na niekoho hodiť. Ja súhlasím s tým, že je dôležitejšie rozprávať o tom, čo teraz mohli urobiť, ako teraz mohli šetriť, že tá situácia sa mohla, mohla... (rečník sa obrátil za seba) poprosím, buďte ticho, ako sa tá situácia mohla, mohla riešiť teraz a neriešia ju. Alebo riešia to, riešia to nedostatočne. Ale dôležitý je aj ten kontext, a to možno my máme inú skúsenosť, lebo ja keď som sa pripravoval na to vystúpenie, no tak som si spomenul na svoje vystúpenia k rozpočtom, ktoré tu do parlamentu nosil za smeráckych vlád pán minister Kažimír a mal som taký pocit déja vu, že vtedy som im hovoril, že treba šetriť, lebo sú dobré časy a treba sa pripraviť na zlé časy. A tie zlé časy naozaj, naozaj prišli. Tak som mal potrebu to povedať.
A, pán poslanec Viskupič, áno, ten dôchodkový systém, dobre, že v tomto konsolidačnom balíčku a v tomto rozpočte sa naňho nesiaha, ale v minulosti ho smerácke vlády tak deformovali, že mohol byť v oveľa lepšom stave a mohli sme mať oveľa v lepšom stave aj udržateľnosť verej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)