Videokanál poslanca

Ďakujem, pani ministerka, za prečítanie odpovede pána ministra. A škoda, teda že tu nemôže byť a nemôžem mu položiť doplňujúcu otázku, tak položím tú doplňujúcu otázku vám.
Ja som vo svojej otázke nespochybňoval postup orgánov činných v trestnom konaní, dokonca ani postup spravodajských služieb v tejto veci, ani tie operatívne zistenia, k tomu ja nie som kompetentný sa vyjadrovať.
Moja otázka ale je, že či bolo namieste zvolávať bezpečnostnú radu a s veľkou pompou ohlasovať, že boli zadržaní, zadržané nejaké osoby podozrivé z terorizmu, keď tie osoby potom o dva dni boli, boli prepustené a nebolo voči nim ani vznesené, vznesené obvinenie, že či to nie je skôr také robenie divadla a vrtenie psom, aby sa, aby sa odlákala pozornosť od, od toho, čo, aké sú tu reálne problémy, čo sa deje, čo sa deje v parlamente. Či to vy považujete za adekvátny postup, že v situácii, keď tie dôkazy nie sú ani na vznesenie obvinenia, tí podozriví budú vyhostení, tak potom, keď bude voči nim vznesené obvinenie, tak ja neviem, či sa budeme domáhať aby, aby nám boli nám boli vydaní. Ale toto sú vážne veci, ak sú nejaké podozrenia z terorizmu, že či sa nemalo postupovať skôr tak, že sa vec, vec došetrí, a až keď budú tie dôkazy také jasné, aby prinajmenšom mohlo byť vznesené obvinenie a mohol byť daný návrh na vzatie do väzby, tak až potom by bola informovaná verejnosť, teda, že či, či podľa vášho názoru bolo adekvátne zvolávať bezpečnostnú radu a potom takýmto spôsobom informovať verejnosť, keď nakoniec z toho vlastne prinajmenšom teraz nič nie je ďalšie.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážený páni poslanci, dovoľte aby som informoval o prerokovaní uvedeného návrhu skupiny poslancov v Ústavnoprávnom výbore. Predseda Národnej rady pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu.
Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh skupiny poslancov Národnej rady na 67. schôdzi, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Predseda výboru ma určil za náhradného spravodajcu k tomuto návrhu, preto podávam túto informáciu.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Otváram rozpravu, do rozpravy som nedostal žiadnu prihlášku, chcem sa opýtať, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Jeden poslanec, pán poslanec Pročko, nech sa páči. (Reakcia z pléna.)
A predtým ešte navrhovateľ

Ďakujem za obe faktické poznámky.
Na tliachanie reagovať nebudem a budem reagovať na faktickú poznámku pani poslankyne Stohlovej. Áno, je tam, je tam rozdiel, ale ďalší rozdiel medzi tými dvoma zákonmi, ktoré majú podobný problém a ktoré, ktoré, o ktorom som hovoril vo svojom vystúpení v rozprave a ktoré oba oslabujú práva verejnosti na prístup do konaní týkajúcich sa ochrany životného prostredia. Oba boli doplnené až v druhom čítaní pozmeňujúcimi návrhmi, a tak nad rámec, nad rámec toho, tá novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie bola, vládnym návrhom prešla riadnym pripomienkovým konaním, kdežto ten, tá novela zákona o ochrane prírody a krajiny bol poslanecký návrh, takže tam sa verejnosť ani k nemu vyjadriť veľmi nemohla a takže o dôvod viac by bolo vetovať taký zákon, a teda ďalší, ďalší problém, ktorý ste spomenuli, je ten prílepok, ktorý sa týka, týka odpadov, ktorý nijako nesúvisí s obsahom novely alebo s obsahom návrhu zákona. A aj tam, teda keby, keby pán prezident chcel byť dôsledný, tak mal vetovať už len čisto z dôvodu, že, že ide o prílepok a prílepok je v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady neprístupný. Ale teda zrejme nie vo všetkých prípadoch pán prezident rovnako dbá o legislatívnu čistotu alebo čistotu legislatívneho procesu, čo je, opakujem, škoda.

Na úvod k tomu, čo tu doteraz zaznelo, pár poznámok a potom k samotnému vetu pána, pána prezidenta k novele zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Ako videli sme tu pred chvíľou, že ako môže vyzerať vecná, vecná kritika, vecná rozprava a ako môže vyzerať iba ako prázdne politické tliachanie nadväzujúce na tú vecnú, vecnú kritiku, a ten rozdiel je, myslím, že dosť, dosť výrazný.
A zároveň by som teda chcel oceniť pána predsedajúceho, že teda zaregistroval rozdiel medzi odstavcom a odsekom, čo je taká drobná formalitka, ktorú poslanci občas prehliadajú (povedané so smiechom), a teda áno, právne predpisy majú odseky, nie odstavce, ale v jednom by som pána predsedajúceho chcel opraviť, a teda hovorím to teda v kontexte aj toho, že rokujeme o zákone, ktorý sa týka ochrany životného prostredia, a podľa mojich informácií v Bundestagu rifle zakázané nie sú. Nenosia sa, pretože... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Skúste k téme a...

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... dodržiavajú sa neformálne pravidlá... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Skúste k téme a potom si sadneme k... (Hovorené súbežne s rečníkom.)

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Môžme, môžme si, môžme si sadnúť, ale súvisí to s témou ochrany životného prostredia, keďže práve Strana zelených, keď sa dostala do parlamentu, tak ich poslanci chodili v rifliach do parlamentu, do nemeckého parlamentu, do Bundestagu, teraz už nechodia, ale nie je to zakázané žiadnym právnym predpisom. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Ukážem vám materiál.
Skúste k téme.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Tak teraz skúsim k téme, ako ma pán predsedajúci nahovára.
Rokujeme o vete pána prezidenta Pellegriniho k novele zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a ja napriek tomu, čo povedala pani poslankyňa Stohlová, že ten obsah toho veta nezodpovedá celkom tomu zdôvodneniu a je, je oveľa slabší, to sme tu už tiež pri tých vetách pána prezidenta zažili, že tá, tá argumentácia v... vo... voči vetovanému zákonu je dôkladnejšia ako potom to, čo navrhuje pán prezident zmeniť, zmeniť v samotnom zákone, ale napriek tomu považujem za dobré a dôležité, že pán prezident zákon vetoval a upozornil na jeho problémy. Na problémy, ktoré sa týkajú oslabenia práv dotknutej verejnosti aj dotknutých opcií alebo rozsahu dotknutých opcií v konaniach podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
A nejdem, nejdem tu opakovať to, čo je v samotnom vete, a to, čo, a to, čo, myslím, veľmi dobre zreprodukovala pani poslankyňa Stohlová, ale, ale chcem len povedať, že je to také typické pre súčasnú vládnu koalíciu, že sa snaží oslabovať práva verejnosti, participovať na rôznych konaniach, nielen v konaniach, ktoré sa týkajú životného prostredia, ale aj tam je to, tam je tá tendencia pomerne silná. Je za tým zrejme aj nejaký problém, ktorý prinajmenšom časť vládnej koalície má s mimovládnymi organizáciami, pretože dotknutou verejnosťou aj v týchto konaniach bývajú mimovládne organizácie, ktoré sa zaoberajú podporou ochrany životného, životného prostredia, a v tomto prípade sú oslabené aj práva obcí, čo, čo tiež je problém, a je tak typické, že tie zmeny, ktoré pán prezident kritizuje alebo ktoré chce, ktoré chce zo zákona nakoniec v tom finálnom obsahu svojho návrhu vyhodiť, sa dostali do toho zákona v druhom čítaní ako pozmeňujúce návrhy. Tak to bolo vymyslené aj v prípade tých viacerých iných viet, ktoré, ktoré pán prezident uplatnil. Nie je to tak v prípade toho zákona, o ktorom ešte len budeme rokovať, teda vetovaného, vetovanej novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale v tomto prípade je to tak a môžem len súhlasiť s tým, že je to nedostatočné.
Na druhej strane vetovanie zákona poskytuje Národnej rade príležitosť, aby nielen akceptovala pripomienky pána prezidenta, a teda schválila zmeny v tom návrhu, ale poskytuje nám príležitosť aj neschváliť zákon ako taký, lebo, lebo bude sa potom hlasovať ešte, ešte aj o schválení zákona ako celku bez ohľadu na to, ako dopadne hlasovanie o tých pripomienkach.
Čiže na jednej strane oceňujem prístup pána prezidenta, na druhej strane vyslovujem isté poľutovanie, že nie je rovnako dôsledný vo všetkých podobných prípadoch, lebo na minulej schôdzi bol schválený zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý má presne ten istý problém alebo veľmi podobný problém, oslabuje právo verejnosti zúčastňovať sa na konaniach podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, degraduje postavenie mimovládnych organizácií, ktoré... ktoré sa doteraz ako zainteresovaná verejnosť na základe zákona zúčastňovali tých konaní ako účastník konania, teraz budú po novom iba zúčastnená, zúčastnená osoba, čo znamená oveľa slabšie procesné práva, čo znamená napríklad nemožnosť, nemožnosť podania odvolania, čo znamená, že vyjadrenia zúčastnenej osoby majú menšiu váhu ako vyjadrenia účastníka konania, podobne ako v prípade zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. To nevyžiadané stanovisko nemá rovnakú váhu ako, ako stanoviská dotknutej verejnosti alebo, alebo dotknutej, dotknutej obce. Takisto je to problém z hľadiska Aarhuského dohovoru, takisto sa to do toho zákona dostalo až v druhom čítaní pozmeňujúcim návrhom, takisto to bolo diskutované na pôde, na pôde parlamentu a viacerí sme upozorňovali, že je to problém, že dochádza k oslabeniu práv účastníkov konania, aj tu dokonca prebehla na túto tému rozprava s pánom poslancom Migaľom, ktorý sa snažil ten návrh obhajovať a vysvetľovať, že prečo to, prečo to nie je problém. Takisto to bolo kritizované zo strany odbornej verejnosti a mimovládnych organizácií.
Napriek tomu v prvom prípade, v zákone o ktorom rokujeme, zákone alebo novele zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pán prezident uplatnil svoju právomoc a vrátil parlamentu zákona opätovné prerokovanie s pripomienkami, v druhom prípade ten zákon podpísal, pričom tie dôvody na vetovanie zákona boli aj v tom druhom zákone v podstate rovnako silné a obsahovo veľmi podobné.
Takže na záver iba zhrniem, oceňujem prístup pána prezidenta, verím, že prinajmenšom jeho pripomienkam Národná rada vyhovie. Ešte viac by som ocenil, keby Národná rada neprelomila, teda neprelomila veto pána, pána prezidenta a ten zákon neschválila, neschválila vôbec, a smerom do budúcnosti by som ocenil, keby teda pán prezident sa na podobné prípady pozeral podobným, podobným spôsobom, a teda keď niečo vyčíta zákonu, ktorý bol schválený na prvej septembrovej schôdzi, tak ak existujú skoro rovnaké dôvody na, na veto aj pri zákone, ktorý bol schválený na druhej jesennej schôdzi, tak aby v oboch prípadoch postupoval rovnako, a teda v oboch prípadoch vrátil Národnej rade zákonu, ktorý má podobný problém, a upozornil Národnú radu, ak dochádza k porušovaniu alebo oslabovaniu práv verejnosti.
Ďakujem.

Táto rozprava ukázala, že v rámci opozície neexistujú rozličné názory iba vo vzťahu k tomu, či je, alebo nie je správne dávať do ústavy možnosť predčasných volieb na základe referenda, ale že existujú aj diametrálne odlišné predstavy o tom, čo je to dôstojná parlamentná rozprava. Ak si Igor Matovič myslí, že to, čo sa tu dnes udialo najmä zo strany jeho a jeho kolegov, je v porovnaní napr. s včerajškom dôstojná parlamentná rozprava, tak ja teda mám úplne iný názor a zjavne nielen na túto vec.
Myslím si, že bude teda veľmi dobre, ak teda si ľudia potrebujú oživiť to, čo spôsobilo tú devastáciu, čo spôsobilo, že dnes tu opäť vládne SMER, že si napr. pozrú tie vystúpenia. Mne to veľmi oživilo všetky tie spomienky, ktoré som mal. A každý nech si urobí názor, kto argumentuje vecne, kto osobne útočí, kto hejtuje, kto hovorí pravdu a argumentuje, a kto klame a zavádza. Ďakujem.

Je teda vtipné, keď niekto druhého obviňuje, že klame, a pritom sám klame. Igor Matovič pred chvíľou povedal, že ja som zamlčal, že predošlá veta znie, že navrhnete znížiť kvórum na 25 %. No odkiaľ to asi ten pán poslanec Vašečka mal? Ja som to prečítal, ja som nič nezamlčal, ja som prečítal celý ten bod 2. Takže Igor Matovič opäť raz klame.
A či je, alebo nie je to dôležité tých 25 %, pokojne ste mohli dať návrh alebo napísať do toho programu, že znížite na 25 % s výnimkou referenda o predčasných voľbách, kde to bude naďalej 50 %. Nič také ste neurobili. Dali ste tam, že navrhnete do ústavy dať, aby nemohlo byť referendum o predčasných voľbách.
Aj pán poslanec Pollák, aj pán poslanec Pročko tu dnes hovoria o tom, že hejtím. No ja tu sedím a musím tu počúvať, lebo som zhodou okolností pri tomto bode som náhradný spravodajca, ja naozaj si viem predstaviť aj oveľa zaujímavejšie trávenie času ako spravodajcovanie návrhov bývalého OĽANO, ale, bohužiaľ, váš pán poslanec Krátky sa dnes ospravedlnil, tak zaňho zaskakujem ako náhradný spravodajca, inakšie by ten váš bod prepadol niekde na koniec, lebo by ho nemal kto odspravodajovať.
A keď už som tu, počúvam tu veci, ktoré nesedia, tak sa ozvem. To je úplne logické, k tejto veci som sa vyjadroval a ešte raz, ja nepristupujem k tomuto návrhu účelovo, že inak hovorím o možnosti skrátenia volebného obdobia referendom, keď som poslanec vládnej koalície a keď som poslanec opozície. Ja si myslím, že je to zlý spôsob, že áno, môžu byť predčasné voľby v situácii, keď tu nie je väčšina na vládnutie, ale nemá sa skracovať volebné obdobie referendom.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď sme už tak pekne začali, tak budeme pokračovať v diskusii s návrhmi kolegov z niekdajšieho hnutia OĽANO. Ja rovno poviem, že tento návrh nepodporím, pretože s ním nesúhlasím a nesúhlasím s tým, aby bolo možné referendom skracovať volebné obdobie a myslel som si to, keď som bol vládny poslanec, myslel som si to, keď som v opozícii, myslel som si to aj v minulosti, keď som bol v opozícii, myslím si, že takáto možnosť by narúšala systém parlamentnej demokracie. Voliči v zastupiteľskej demokracii dávajú mandát poslancom a tí ten mandát majú vykonávať. Nemalo by sa skracovať volebné obdobie v situácii, keď momentálne sa väčšine obyvateľov zdá, že tá vláda nevládne dobre, lebo to by sme tu mali permanentne snahy o predčasné voľby, aj tak ich tu máme, akurát vďaka Ústavnému súdu sa vykryštalizovalo, že takéto rozhodnutie prípadné, by nemalo ten následok, ktorý si od neho tí iniciátori vyžadujú.
Tým netvrdím, že som proti predčasným voľbám, naopak, ja som za predčasné voľby, čím skôr táto vláda skončí, tým lepšie pre Slovensko. Ak by sa o tom rokovalo v parlamente, kedykoľvek zdvihnem ruku za predčasné voľby. Hovorím o tom spôsobe, lebo ten si myslím, že nie je správny a myslel som si to ešte za tretej Ficovej, resp. Pellegriniho vlády, keď bola taká iniciatíva, bola nejaká petícia za referendum o predčasných voľbách. Ja som tú petíciu nepodpísal, hoci som chcel, aby Pellegriniho vláda skončila, ale nepovažoval som ten spôsob za správny.
A rovnako som s tým nesúhlasil podobne ako väčšina vládnej koalície vtedy, keď sme my boli súčasťou vládnej koalície, keď sa o to usiloval SMER, resp. SMER a HLAS a SNS. A rovnako si to ale nemyslím teraz, lebo na to, či taká možnosť má byť v ústave, alebo nemá byť v ústave, by sme nemali mať názor podľa toho, či sme práve pri moci a nevyhovuje nám to, alebo sme v opozícii a, naopak, nám to vyhovuje, aby sme sa čím skôr vrátili k moci.
Z tohto hľadiska môžem oceniť predkladateľov, že teda nastavujú zrkadlo SMER-u, ktorý presne, keď je v opozícii, tak je proti skracovaniu volebného obdobia cez referendum, teda keď je pri moci a keď je v opozícii, tak iniciuje opakovanie asi v každom volebnom období, keď je v opozícii, referendum o predčasných voľbách, teda v tých posledných obdobiach, keď bol najsilnejšou opozičnou stranou, či už priamo, alebo nepriamo.
Čiže dobre je nastaviť takéto zrkadlo pokrytectvu zo strany SMER-u, HLAS-u, ktorí ešte nedávno sa o to usilovali a teraz sú proti. Len teda nemohol som si nespomenúť na volebný program OĽANO z roku roku 2020, kde na 44. strane, bod 2, v časti volebný systém, referendum a petície, bolo napísané, bod 2, navrhnime novelu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá zníži kvórum pre platnosť referenda na 25 % všetkých voličov, okrem otázok, ktoré sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, nebude možné vyhlásiť referendum ani vo veci skrátenia volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. Čiže hnutie OĽANO v roku 2020 prišlo s návrhom vo svojom volebnom programe, aby sa do ústavy dalo, že nebude možné, explicitne, aby sa dalo do ústavy, že nebude možné skracovať volebné obdobie Národnej rady referendom. Teraz prichádza s úplne opačným návrhom, aby sa do ústavy dalo, že je možné skracovať volebné obdobie Národnej rady referendom. Samozrejme, že môže sa vyvinúť názor, môžu ľudia zmeniť názor, to ja pripúšťam, akurát že tuto niekto vyčítal mne, že sme hlasovali v 2016 za nejaký opozičný návrh, ktorý sa týkal hmotnej zodpovednosti a ja som povedal, že keď ste v opozícii, tak pristupujete k tým návrhom tak, že áno, pozriete si, súhlasíte s myšlienkou, nesúhlasíte s myšlienkou, neriešite všetky detaily, tie detaily sa potom obvykle riešia v druhom čítaní, alebo máte na to vytvorený silnejší názor aj na tú konkrétnu podobu a potom podľa toho hlasujete. Ale v tomto prípade, a to je zaujímavé, že hnutie OĽANO v roku 2020 navrhovalo, aby v ústave bolo zakázané robiť referendum o predčasných voľbách a teraz v roku 2024 OĽANO navrhuje, aby v ústave bolo napísané, že je možné robiť referendum o predčasných voľbách.
Tak teda ja neviem, ak som ja údajne nečítal, ja som čítal ten váš návrh, akurát som vysvetlil, že môže mať človek rôzny, rôzny postoj, podľa toho aj ísť do rôznej hĺbky, podľa toho akým spôsobom sa o tom rokuje, či sa iba hlasuje o nejakej myšlienke, alebo reálne sa už bavíme o tom, ako to bude vyzerať. Ale tu to vyzerá, že vy ste si neprečítali svoj vlastný program z roku 2020, alebo teraz sa váš návrh zmenil, aj to je nakoniec možné, lebo však jeden bod predtým na tej istej 44. strane volebného programu hovorí o tom, že podporíme zmenu volebného systému, tak aby miesto jedného volebného obvodu vzniklo osem, ktoré budú kopírovať súčasné VÚC. A napokon to bolo práve OĽANO, ktoré zakotvilo do ústavy alebo vďaka ktorému sa do ústavy dostal jeden volebný obvod. Čiže vo voľbách 2020 navrhli ste, že zmeníme volebný systém tak, aby bolo osem volebných obvodov a v priebehu volebného obdobia, keď ste boli pri moci, tak ste, vďaka vám sa to tam dostalo, v ústave je jeden volebný obvod.
A ja vám to nevyčítam, ja si myslím, že je dobré, že tam je jeden volebný obvod, aj keď som hovoril, že si nemyslím, že to treba dávať do ústavy, teraz áno, teraz bohvie čo by vládna koalícia robila, keby nebol zakotvený pomerný volebný systém a jeden volebný obvod. Len teda poukazujem na to, že tie názory sa vyvíjajú, teda ja si nemyslím, že je dobrý nápad referendom skracovať volebné obdobie, nemyslím si to, keď som v opozícii a nemyslím si to ani, keď som vo vládnej koalícii. Teraz som momentálne v opozícii, takže by mi to mohlo vyhovovať, keby som sa správal účelovo, ale ja sa účelovo správať nechcem, a preto za ten návrh hlasovať nebudem. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako náhradný spravodajca k uvedenému návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zastupujúci predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, pričom za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 31. januára 2025 a gestorský výbor do 3. februára 2025.
Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ja som v tejto rozprave si zobral z nej dve veci. Jednu takú pozitívnu a druhú takú skôr negatívnu.
Tá pozitívna vec je, že treba si uvedomiť, že sú diskusie, do ktorých má zmysel ísť, a sú diskusie, do ktorých nemá zmysel ísť a treba medzi nimi rozlišovať. Ja teda sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Pročkovi, že mi toto pripomenul a že mi to jasne preukázal, že treba si vždy zvážiť, do akej diskusie má zmysel ísť, lebo dostanete nejakú normálnu odpoveď, a do akej diskusie ísť zmysel nemá.
Tá druhá vec, ktorá ma na tej rozprave mrzí, že som sa nedozvedel odpoveď na úplne jednoduchú otázku.
Akým spôsobom by sa tento zákon, ak by bol schválený, týkal predsedu hnutia, ktorého poslanci ten návrh predložili? Nepoložil som tú otázku v záverečnom slove, prihlásil som sa do rozpravy, aj keď som vedel, že prídu také reakcie, aké prišli. Ale odpoveď som sa nedozvedel. Škoda.