Videokanál poslanca

Pani poslankyňa, aj vo vašom vystúpení zaznelo to, na čo sa v rôznych obmenách upozorňuje, že aj keď vláda tvrdí, že to nebude mať dopad na tých najpotrebnejších a že tam dá peniaze a nebude problém, lebo však veď základné potraviny sa zníži DPH a na gastro sa zníži DPH, na niektoré športové aktivity sa zníži DPH, ale teda akvaparky nie a iné športovania áno, tak to je prejav takej jednak systematickosti, v úvodzovkách, celého prístupu, prístupu vlády, že keď si fitko vylobuje a akvapark nie, tak budú mať rozdielnu DPH. V gastre budú mať rozdielnu DPH na potraviny, teda na jedlo, na alkoholické nápoje, na nealkoholické nápoje a iné bude, keď budete konzumovať na mieste, iné keď si dáte doviesť, no tak to je taká systémová reforma.
No ale to čo chcem povedať a vy ste to veľmi pekne ukázali na príklade športu, je, že aj tak to tí ľudia zaplatia, lebo však kto zaplatí tú vyššiu DPH, kto zaplatí tú daň z finančných transakcií, to sa len tak tvári, že to budú platiť trebárs tie firmy alebo tie organizácie, ale veď ak 2,7 mld. 80 % sa má nájsť na vyšších príjmoch štátu, tak štát musí zobrať 80 % z 2,7 miliardy eur od ľudí, lebo nikto iný ako ľudia to nemôže zaplatiť.

Pani poslankyňa Petrík, no, je to, bohužiaľ, tak, že tak máme nastavený rokovací poriadok, že nie je možné po prečítaní pozmeňujúceho návrhu ďalej k nemu nič hovoriť. Ja si myslím, že je to nelogické ustanovenie, my sme to navrhovali aj zmeniť, ale tak zatiaľ nebola vôľa. Ale myslím si, že je to nelogické najmä v situáciách, keď ten čas nie je vyčerpaný a keď poslanec by stručný pozmeňujúci návrh normálne mohol predniesť a potom by ešte mohol niečo povedať a zmestil by sa do tých desiatich alebo dvadsiatich minút a nebol by žiadny problém, lebo ja chápem, že to ustanovenie je tam preto, aby sa nenaťahoval čas čítaním odôvodnení po uplynutí toho času, tak uvidíme, čo prinesie zmena rokovacieho poriadku.
Pokiaľ ide o obsah toho, čo ste ešte stihli vystúpiť, verím, že ten zvyšok, zvyšok poviete vo faktickej. Tak áno, je to tak, že vláda sa nesnaží šetriť, vláda sa snaží vybrať od ľudí peniaze, kde sa, kde sa dá. Toto považujem aj ja za najvážnejší problém celého návrhu zákona, že konsolidácia je takmer výlučne alebo teda z veľmi veľkej časti, z dominantnej časti na príjmovej stránke, teda vybrať od ľudí viacej peňazí, nie šetriť na sebe, šetriť na spotrebe vlády, šetriť na tom, čo štát prerozdeľuje, teda vyberá od ľudí a posiela, posiela niekde inde, lebo v konečnom dôsledku tak či tak všetko to zvýšenie daní, všetko to zvýšenie odvodov zaplatia ľudia. Nemá to kto iný zaplatiť. To nie je nejaký imaginárny zdroj peňazí, ktorý bude vláda využívať. Aj keď to zaplatia firmy, tak to prenesú na ľudí.

Pán poslanec Gašpar, začnem teda v opačnom poradí aj podľa toho, ako ste to hovorili, aj podľa toho, ako to považujem za dôležité.
Dubaj, no, preboha, veď máte v rukách políciu, máte v rukách ministerstvá. Vyšetrujte, trestne stíhajte, vyvodzujte zodpovednosť, máte na to všetky nástroje.
A keď ste, druhá vec, keď ste pánovi poslancovi Galekovi hovorili, že on sekundoval Matovičovi aj so Sulíkom, a teda zrejme s celou SaS, no tak SaS práve preto, že akým spôsobom Igor Matovič pristupoval k verejným financiám odišla z koalície a Karol Galek odišiel z postu štátneho tajomníka v ministerstve hospodárstva a nebolo to nejaké utekanie pred zodpovednosťou, ako sa tu tvárite a chcete nám nahovoriť, lebo veď preferencie SaS po odchode z vládnej koalície a z vlády klesli zhruba na polovicu. My sme to neurobili preto, že sme chceli naberať preferencie, ale pretože sme to považovali za správne a nechceli sme sa už ďalej podieľať na tom spôsobe vlády a na tom narábaní s verejnými financiami.
Posledná vec. Teda premiéra Ódora ako zodpovedného za stav verejných financií tu teda omieľate úplne od začiatku, ale teda toto je pre mňa novinka, čo ste spravili, že zdôvodniť skrátené legislatívne konanie tým, že premiér Ódor už na jeseň 2023 hovoril, že treba s konsolidáciou začať čím skôr. No áno, on to hovoril na jeseň 2023. Vy ste sa na jeseň 2023 dostali k moci, tak ste s tým niečo na jeseň 2023 a za ten rok mali robiť. A vy miesto toho prichádzate teraz, teda po roku, s návrhom na skrátené legislatívne konanie o veci, ktorú ste mali riešiť už rok.

Pán poslanec Čaučík, súhlasím s oboma časťami tvojho vystúpenia, teda aj s tou časťou, kde si hovoril o tom, že je potrebné šetriť a tento konsolidačný balíček to nerobí, tento konsolidačný balíček nie je zameraný na ozdravenie verejných financií tým, že bude štát šetriť na sebe a svojich výdavkoch, ale tým, že bude od ľudí vyberať viacej peňazí. Samozrejme, že ani šetrenie na sebe a svojich výdavkoch nie je bezbolestné. To sa, to nie je také, že, že nejaká imaginárna inštitúcia je tým dotknutá, keď štát šetrí na sebe, tak sa to dotýka aj ľudí, či už jeho zamestnancov, alebo sa to, sa to dotýka ľudí a firiem, ktorým prerozdeľuje tie peniaze.
Napriek tomu je vždy lepšie, keď štát šetrí, radšej menej vyberie a menej, menej potom posúva, posúva peniaze inam, alebo ich sám spotrebúva.
Druhá vec, o ktorej si hovoril a kde tiež máme zhodu, je, je navrhovaná daň z finančných transakcií a tak ako pôvodné úvahy boli, že by mali platiť všetci, teraz sa to obmedzilo na právnické osoby, alebo ten návrh sa obmedzil na právnické osoby a fyzické osoby podnikateľov, tak je otázne, prečo by touto transakčnou daňou mali byť zasiahnuté aj organizácie alebo právnické osoby, ktoré, ktoré nevytvárajú, nevytvárajú zisk. Mnohé z nich sa venujú sociálnej, sociálnym témam, charite a podobne, takže dúfam, že toto ešte vládna koalícia bude schopná prehodnotiť.

Pán poslanec Hargaš, je to teda zaujímavá otázka, že kto si myslí, že ten balíček je dobrý. Kto ho podporuje?
Lebo zamestnávatelia, podnikatelia určite nie sú spokojní s tým, ako sa idú zvyšovať dane a ako sa idú od nich ťahať ďalšie peniaze. Ale vidíme, že ani odbory nie sú spokojné, a teda dostali sme včera alebo dnes do schránok vyhlásenie vedenia odborového zväzu KOVO, ktorý vyjadruje vážne znepokojenie a vážne obavy nad zverejnenou podobou pripravovaného konsolidačného balíčka vlády, ktorý bude mať výrazne negatívne dopady najmä na tých najzraniteľnejších, na domácnosti a pracujúcich. Čiže názory odborárov a zamestnávateľov tradične bývajú opozitné, teda opačné, že odborári chcú vyšší rast minimálnej mzdy, zamestnávatelia nižší. No v tomto prípade aj odbory, aj zamestnávatelia sa zhodnú v kritickom pohľade na spôsob, akým ide vláda konsolidovať a že ide konsolidovať na príjmovej stránke, že ide ťahať od ľudí a od firiem viacej peňazí miesto toho, aby šetrila. Čo súvisí aj s tým ďalším, že tento konsolidačný balíček nemá prorastový charakter, nepomôže ekonomickému rastu, nepomôže rozvoju ekonomiky, naopak, bude ten rozvoj ekonomiky dusiť a tým pádom aj ten koláč, ktorý sa bude rozdeľovať, ktorý štát môže rozdeľovať, bude menší.

Pán poslanec Galek, veľmi správne si upozornil na to, aké bude mať dôsledky tento konsolidačný balíček na ekonomiku, na ekonomický rast, lepšie povedané na jeho zastavenie, a tým pádom aj na životnú úroveň ľudí.
Mňa priam fascinuje, ako predstavitelia vládnej koalície zľahčujú tie dopady na ľudí, pretože chystajú sa konsolidovať na úrovni 2,7 mld. eur., z toho 80 % na príjmovej stránke. To znamená, že 80 % z tých 2,7 mld. vyberú od ľudí a firiem. A keď to vyberú od firiem, tak tie firmy to predsa premietnu niekde a tak či tak to nakoniec zaplatia ľudia. A zároveň sa tvária, no však veď to percento sem, percento tam, to nie je nejako dramatické zvýšenie.
Však tu treba povedať, že to všetko zaplatia ľudia, o to viac zaplatia ľudia. Štát nesporí na sebe, štát nesporí na tom, čo prerozdeľuje, čo vyberá od ľudí a potom to dáva iným, či už podnikom, alebo na nejaké účely, alebo prerozdeľuje to iným ľuďom, častokrát aj tým istým, že im zároveň berie, aj dáva, miesto toho, aby im to nechal.
Ale tvária sa, že to nie je žiadny problém. Ale je to tak, zaplatia to ľudia. Tak či tak to budú ľudia, ktorí to nakoniec zaplatia. Keď nám vyčítajú nejakú infláciu, no, samozrejme, častokrát býva inflácia spôsobená energetickými faktormi. Ale toto zvyšovanie cien, ktoré bude, pôjde na úkor vládnych opatrení, alebo bude dôsledkom vládnym opatrení. Nie toho, že rastú ceny energií vo svete. Ale dôsledkom toho, že Ficova vláda zvyšuje dane.

vymazať

.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, kým sa teda dostanem ku konsolidačnému balíčku, teda nadviažem na tú diskusiu, ktorá tu bola vo faktických poznámkach, a predsa len by som sa ešte pána spravodajcu Svobodu spýtal, že teda čo také urobil Ľudovít Ódor, že to prispelo k zhoršeniu stavu verejných financií a že teraz musíme konsolidovať. Lebo viem si predstaviť, čo sa dá vyčítať Matovičovej vláde, viem si vyčítať, čo sa dá vyčítať Hegerovej vláde, nie na všetkom sa zhodneme, ale áno, tam nejdem polemizovať, že tam ten nárast deficitu bol výrazný, možno sa niektoré veci dali robiť inak, niektoré veci sa určite nemali robiť. Ale vyčítať Ľudovítovi Ódorovi, ako ste to teraz spravili vo faktickej poznámke, že iba navrhol a nič nespravil. No a čo mal spraviť? Jeho vláda nemala dôveru v parlamente. To bola jediná vláda, ktorá nastúpila, požiadala o dôveru a nedostala tú dôveru.
Ona nemala väčšinu v parlamente. Čo oni mohli presadiť? Čo z pozície vlády, ktorá nemá dôveru v parlamente, reálne môžete urobiť s verejnými financiami? No nič. Nič. To by musel schváliť ten parlament. My by sme hlasovali ako SaS za ich návrhy, ale toto nebola situácia, lebo z opozície Ódorovu vládu nebol ochotný podporiť nikto, teda okrem SaS, ktorá už v tom čase bola v opozícii a z tej bývalej vládnej koalície tesne pred nástupom Ódorovej vlády, takisto nebola vôľa podporovať ich návrhy, ani rozumné návrhy. Tak ja by som bol len rád, aby sme zachovali určitú mieru korektnosti, a teda keď chcete hádzať vinu na tých, čo tu boli pred vami, nepriznávate si vlastnú zodpovednosť, ktorá tiež nie je malá, tak aspoň z tých svojich predchodcov vynechajte toho, ktorý reálne nijako nezhoršil stav verejných financií.
No a teraz k samotnému konsolidačnému balíčku. Neviem, či ste si všimli, ale od volieb v tomto parlamente o skoro všetkých dôležitých návrhoch rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. Či už to bola novela Trestného zákona, priorita tejto vládnej koalície alebo novela novely Trestného zákona, alebo ďalšia novela novely Trestného zákona, všetko bolo v skrátenom legislatívnom konaní. V skrátenom legislatívnom konaní išiel aj ten prvý konsolidačný alebo akože konsolidačný balíček, lebo on toho veľa nenakonsolidoval, ale teda zohnal vládnej koalícii peniaze na veľkorysú sociálnu politiku a rozdávanie peňazí cez trináste dôchodky a áno, vtedy ste sa mohli vyhovárať na to, že voľby boli neskoro, už sa blíži koniec roka, musíme to stihnúť pred rozpočtom, inak ako ako v skrátenom legislatívnom konaní to nejde. Ale teraz, čo sú tie dôvody skráteného legislatívneho konania, na čo sa chcete vyhovárať teraz, však už ste pri moci takmer rok bez pár týždňov, viete, v akom stave sa nachádzajú verejné financie, hovorili ste to už pred rokom, keď sa schvaľoval ten prvý konsolidačný balíček. Mali ste na stole po predchádzajúcom premiérovi Ódorovi to lego, ktoré tak s obľubou kritizujete, kde ste mali načrtnuté opatrenia, z ktorých niektoré ste aj použili a teraz hovoríte, však to nie my, to Ódor navrhol.
Tak prečo to preboha trvalo tak dlho? Prečo to trvalo 11 mesiacov, kým ste prišli s takýmto návrhom? A to je jeden aspekt. A druhý aspekt je, že naozaj to tak ponáhľa? Ja som to spomínal už aj teda v prvom čítaní, hovorili sme o tom na ústavnoprávnom výbore aj s pani štátnou tajomníčkou ministerstva financií a o 3 týždne začína októbrová schôdza. Potom bude ešte jedna schôdza na prelome novembra a decembra, čo začne, alebo teda v novembri začne a v decembri skončí. A tento návrh zákona konsolidačný má 15 článkov, 15 článok je účinnosť a z tých 14 článkov, ktorý tvoria vecný obsah zákona, článok 1 celý nadobúda účinnosť 1. januára 2025.
Takže pokojne by sa mohol schváliť napríklad na tej budúcej októbrovej schôdzi bez toho, aby sa vynechala tá tridsaťdňová lehota medzi prvým a druhým čítaním a ešte by tam bol aj čas na legisvakačnú dobu. Rovnako čl. 2 nadobúda účinnosť buď 1. januára, alebo resp. jeden jeho bod až o ďalší rok, čl. 3 1. januára, čl. 4 1. januára, čl. 5 opäť buď 1. januára, alebo až o rok 1. januára 2026, rovnako celý čl. 7, 8, 9,10, čl. 11 nadobúda účinnosť 31. decembra, čo nie je prakticky žiadny rozdiel, čl. 12 1. januára, čl. 13 31. decembra, čiže 12 zo 14 článkov nadobúda účinnosť buď 31. decembra, ale teda väčšina z nich až 1. januára, v pohode sa to dalo stihnúť aj na októbrovej schôdzi. Dva články nadobúdajú účinnosť skôr, a teda buď 30. novembra, alebo 1. decembra, to je čl. 14, ktorý je jednobodový článok a 1. decembra čl. 6, resp. štyri z jeho piatich bodov, ale aj to, čo má nadobudnúť účinnosť 30. novembra, resp. od prvého decembra, pokojne mohlo byť schválené na schôdzi, ktorá začne o tri týždne.
Lebo ja rozumiem, že je dobre, keď existuje nejaká legisvakačná doba, keď nie je to tak, že zákon vyjde v Zbierke zákonov a hneď nadobudne účinnosť, alebo o týždeň nadobudne účinnosť, aj keď sa to tak bežne robí a špeciálne v zákonoch, ktoré sa schvaľujú, ktoré sa týkajú hospodárenia štátu v nasledujúcom kalendárnom roku.
Je dobre, keď je priestor na to sa pripraviť, ale naozaj je taký rozdiel, či je niečo schválené na začiatku, alebo v druhej polovici októbra? Mali sme o tom diskusiu aj s pani štátnou tajomníčkou ministerstva financií na ústavnoprávnom výbore, ona argumentovala, že treba sa pripraviť, Finančná správa sa musí pripraviť, banky sa musia pripraviť, zamestnávatelia, podnikatelia, áno, hovorím, že je dobré, keď je tam viacej času, ale veď vy ste to vedeli, vy ste vedeli, že budete konsolidovať, že takýto balíček príde, vedeli ste to dávno vopred a vedeli ste, že tie opatrenia budú mať taký charakter, že zamestnávatelia, banky, finančná správa, sociálna poisťovňa sa musia na nich pripraviť. A je to o to viac zarážajúce, že nedávate priestor na normálne druhé čítanie, normálnym druhým čítaním myslím tých niekoľko týždňov, ktoré sú medzi rokovaním pléna v 1. čítaní a 2. čítaní, lebo ste vynechali aj medzirezortné pripomienkové konanie. Tripartitu, rokovanie so sociálnymi partnermi ste spravili až potom, čo ten balíček schválila vláda. Zamestnávatelia nemali možnosť reálne uplatniť svoje pripomienky, niektorí si teraz niečo, na niečo vás upozornili, čo sa týka energetických podnikov. Odbory, opora sociálno-demokratickej vlády sú nespokojní a ešte aj teraz vás vyzývajú konfederácie odborových zväzov, aby ste to nerobili, aby ste prehodnotili ten návrh.
A pán poslanec Huliak cez obednú prestávku vystúpil so zásadným vyhlásením Národnej koalície, ja využijem túto rozpravu, aby som vystúpil so zásadným vyhlásením Občianskej konzervatívnej strany, nebudem žiadať premenovanie klubu SaS na klub SaS - OKS, aj keď ja som predsedom a členom Občianskej konzervatívnej strany a teraz už tretie volebné obdobie pôsobím ako jeden z poslancov klubu SaS. A dôležitejšie ako rozprávať sa o názve klubu, považujem hovoriť o konsolidácii a chcel by som povedať niečo o tom, ako konsolidačný balíček vidíme my v OKS. Keď dnes k tomu zaujalo stanovisko predsedníctvo v OKS, takže sa budem oňho opierať, keďže odráža aj môj pohľad na vec. Ficov konsolidačný balíček podľa názoru OKS poškodí Slovensko. OKS dlhodobo považuje konsolidáciu verejných financií za nevyhnutný, avšak pre budúcnosť krajiny za nepostačujúci krok.
Ficove vlády dlhé roky žili z reforiem, ktoré boli realizované za Dzurindových vlád. Efekty reforiem sa však už dávno prejedli a keďže žiadne ďalšie sa neurobili, Slovensko dlhodobo stráca konkurencieschopnosť a výkonnosť ekonomiky upadá. Vo všetkých krajinách, ktoré spoločne s nami vstúpili do Európskej únie, rastú ľuďom čisté platy rýchlejšie ako u nás. Slovensko chudobnie a hlavnú zodpovednosť majú Ficove vlády, ktoré vládnu už 14. rok z ostatných 20. Žiadnej z členských krajín Európskej únie, v ktorých v ostatných 15. rokoch realizovali konsolidáciu verejných financií, neboli ozdravné plány postavené výlučne tak, že ich zaplatia len obyvatelia a firmy v úlohe daňovníkov. Aj Slovensko nutne potrebuje takú konsolidáciu verejných financií, ktorá by znižovala výdavky na strane štátu. Treba znížiť počet ministerstiev a redukovať ich úlohy, treba pokračovať v decentralizácii, treba zaviesť adresnú sociálnu politiku len pre tých, ktorí pomoc potrebujú, treba pokračovať v privatizácii v štátnom sektore a treba prestať klamať ľudí, že existujú obedy či vlaky zadarmo. OKS kategoricky odmieta zavedenie novej dane z finančných transakcií, považujeme ju za deštruktívny krok pre slovenské hospodárstvo, ktorý spoločne s rastom sadzieb ďalších daní znižuje konkurencieschopnosť našej ekonomiky.
Zaväzujeme sa, že v budúcnosti budeme presadzovať, aby daň z finančných transakcií bola zrušená úplne a veríme, že k tomuto verejnému prísľubu sa prihlásia aj ďalšie dnešné opozičné strany z demokratického spektra.
Ak má Slovensko nastúpiť na cestu ekonomického rastu, potrebuje reformy kľúčových verejných politík. Ficov konsolidačný balíček podľa OKS poškodí Slovensko, uškodí rastu našej ekonomiky, zvýši infláciu a všetko to nakoniec ako vždy zaplatia ľudia vo vyšších daniach a drahších tovaroch a službách.
Hlavný problém konsolidačného balíčka je, že konsoliduje takmer výlučne na príjmovej stránke. Viac daní, viac odvodov, je to približne v pomere 4:1, 82 % na strane zvyšovania daní a len 18 % je úspora verejných výdavkov a aj z tej úspory väčšina je šetrenie verejných výdavkov na ľudí a menšina, možno 4,6 z celého balíčka, sú úspory na štáte. Ale dobre, ostaňme pri tom pomere 4:1, lebo aj tie transfery sú problém, neadresné, sociálne transfery sú problém. A jeden z hlavných problémov verejných financií na Slovensku.
Pán minister Kamenický tu opakovane hovorí, že neexistujú žiadne alternatívy. Existujú a opakovane sa o nich hovorí, hovorím teraz o alternatívach - úspory verejných výdavkov. Spomeniem dve vyjadrenia z think-tankov, ktoré prišli nedávno, ktoré analyzovali a dlhodobo sa venujú analýze verejných financií a hovoria o možných úsporách. Vyjdem z toho, čo zverejnil inštitút INES, 13. dôchodok, jeho úplne zrušenie by ušetrilo 828 miliónov eur ročne, návrh k tej jeho skromnejšej verzii by ušetril 500 miliónov eur. Keby prídavky na deti boli adresnou dávkou, ktorú by nedostávali všetci rodičia, aj tí rodičia, ktorí to nepotrebujú, ale povedzme by sa to zúžilo odhadom na 2/3 poberovateľov, tak by tá úspora predstavovala 272 miliónov eur. Skrátenie poberania rodičovského príspevku na dva roky, pretože u nás rodičovský príspevok sa poberá nadštandardne dlho v porovnaní s inými krajinami európskymi, ale aj svetovými, by znamenalo 354 miliónov eur úsporu, zrušenie tehotenskej dávky 47 miliónov eur, obedy zadarmo, nie ich zrušenie, ale návrat k adresnosti a k tomu, že ich budú dostávať tí, ktorí sú v núdzi, by ušetril 160 miliónov. Zrušenie vlakov zadarmo 30 miliónov, zrušenie štátnej podpory hypoték 50 miliónov, zrušenie rodičovského dôchodku 343 miliónov. Ale možné sú úspory aj v spotrebe štátu, tu budem zasa vychádzať z toho, čo zverejnil Konzervatívny inštitút, resp. jeho riaditeľ Peter Gonda. Budem citovať: "Významný priestor je v znížení prezamestnanosti a výdavkov na mzdy vo verejnej správe. Spolu s Martinom Linekom sme identifikovali napríklad úspory v prvom roku vo výške 1,4 miliardy eur z diferencovaného prepustenia zamestnancov ústrednej štátnej správy vo vybraných kategóriách okrem školstva, zdravotníctva a vojska od 5-25%, nenahrádzania polovice zamestnancov verejnej správy, ktorí budú postupne odchádzať do starobného dôchodku novými zamestnancami a dočasného zmrazenia valorizácie miezd zamestnancov verejnej správy. Výdavky na mzdy týchto zamestnancov výrazne narástli v ostatných rokoch, čo je spôsobené aj prílišným rastom ich miezd, v priemere rýchlejším ako v súkromnom sektore. V minulom roku bola priemerná mesačná mzda vo verejnom sektore o 254 eur a v tomto roku má byť až 270 eur vyššia ako v súkromnom sektore, ktorý ho z daní financuje. Len medzi rokmi 2015-2023 sa výdavky na kompenzácie zamestnancov ústrednej správy a aj celkovo verejnej správy zvýšili o približne 90 %. Výdavky na odmeny zamestnancov verejnej správy boli pritom v pomere k hrubému domácemu produktu v roku 2023 vyššie oproti priemeru v Európskej únii ako aj proti ostatným krajinám V4 - Poľsku, Česku a Maďarsku.
Okrem toho je opodstatnené znižovať objem nákupov na tovary a služby vrátane predražených a neefektívnych verejných obstarávaní. Zníženie výdavkov na ne iba v ústrednej správe by prinieslo ďalšiu úsporu u 0,9 miliardy eur, teda spolu 2,3 miliardy eur. Ústredná a celkovo verejná správa na Slovensku nakupuje veľa tovarov a služieb neefektívne a draho. Verejné výdavky významne dvíhajú nedostatočne transparentné a predražené verejné obstarávanie a iné nákupy tovarov a služieb rôznymi zložkami štátnej a verejnej správy. Len medzi rokmi 2015-2023 sa výdavky na nákupy tovarov a služieb zvýšili v celej verejnej správe až o 71 %. Napriek čiastočnej elektronizácii a digitalizácii pretrváva pri verejných obstarávaniach veľká miera netransparentnosti, nedostatočného zverejňovania, čo stále bráni hospodárskej súťaži a vytvára veľký priestor na plytvanie a korupciu. A ja len dodávam, že po posledných zmenách zákonov týkajúcich sa verejného obstarávania to bude iba horšie, iba menej transparentné, iba menej hospodárskej súťaže. Máte tu opatrenia za stovky miliónov eur, mohli by sme ísť do miliárd a ja nevravím, že by to bolo jednoduché, nevravím, že sa to dá spraviť zo dňa na deň bez zmeny legislatívy, bez auditov, analýz, bez zmeny úloh štátu, ale priestor pre šetrenie a výrazné šetrenie na strane štátu tu nepochybne je a, samozrejme, že by to chcelo aj politickú odvahu, lebo tie opatrenia by neboli bezbolestné a niekto by ich pocítil, mnohí by s nimi boli nespokojní a ja ani netvrdím, že keby dnes vládla opozícia, tak sa hneď dohodneme na úsporách v tom rozsahu, o akom som hovoril. Ale nepochybne priestor na úspory, priestor na konsolidovanie na výdavkovej strane tu je a je mnohonásobne väčší ako ten, ktorý je obsiahnutý konsolidačnom balíčku. Prichádzate s vyššími daňami, ktoré budú brzdiť ekonomický rast, budú brzdiť prílev zahraničných investícií a v konečnom dôsledku budú brzdiť rast životnej úrovne. Konsolidačný balíček poškodí Slovensko, toto nie je správna cesta, toto nie je správny smer, správny smer je viac šetriť, zamerať sa na úsporu výdavkov, smerovať k vyrovnanému a prebytkovému rozpočtu.
Je fajn, že tu hovoríme o smerovaní deficitu 3 %, ale ten cieľ by mal byť vyrovnaný a prebytkový rozpočet.
Ďakujem.