Videokanál poslanca

Ďakujem, pán poslanec, mám málo času, veľmi rýchlo. To, čo bolo nepredstaviteľné v roku 2017, je už dnes predstaviteľné a krajiny, ktoré sa nechceli baviť o veľmi výraznej ochrane vonkajších hraníc Európskej únie, dnes hovoria, že to je jediná cesta. Pretože akonáhle sem pustíme nelegálneho migranta, nevieme ho dostať z územia, ktoré pokrýva Európsku úniu. Ak zoberieme 100 % nelegálnych migrantov, ktorí sa dostanú na územie Európskej únie, v rámci návratovej politiky sa nám darí vrátiť len 20 % a 80 % tu zostáva. My dnes môžme skonštatovať, že je tu takmer do 5 miliónov nelegálnych migrantov na území Európskej únie s úplne inými tradíciami, s úplne inou kultúrnou výbavou, s úplne inými hodnotami a s úplne inými pohľadmi na európsku civilizáciu, ako máme my, čo je do určitej miery ohrozenie európskej civilizácie.
Od roku 2017, čo som bol predseda vlády Slovenskej republiky, opakujeme dookola to isté, ochrana vonkajších hraníc Európskej únie za každú cenu. A preto je našou povinnosťou poďakovať Srbsku, osobitne pánovi prezidentovi Vučičovi, ako Srbsko pomáha Maďarsku chrániť schengenskú hranicu. Našou povinnosťou je poďakovať Viktorovi Orbánovi a súčasne s našou spoluprácou garantujeme, že za posledný rok západobalkánska trasa sa stala pomerne málo využívanou, pretože vedia, čo ich tu čaká, ak túto trasu vyberú. Aj preto dnes je odklon Bosna, Hercegovina, Chorvátsko smerom na Rakúsko, my budeme musieť do tejto trilaterálnej spolupráce – Slovensko, Srbsko a Maďarsko prizvať aj Chorvátov a určite prizvať aj spolkového kancelára rakúskeho, pretože toto je jediná cesta.
Som veľmi hrdý, pán poslanec, že Slovensko nepodporilo migračný pakt, migračný pakt nič nerieši. My nepotrebujeme distribuovať v Európe nelegálnych migrantov a trestať krajinu, ktorá to nechce robiť. My musíme na území Slovenskej republiky urobiť všetko pre to, aby sa žiadni nelegálni migranti nedostali na územie Európskej únie. Bohužiaľ, vyčerpal mi čas. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Rešpektujem váš kategorický postoj ku Číne, s ktorým sa ja absolútne nestotožňujem, pretože ja chcem prejaviť rešpekt k tejto krajine. Pán poslanec, ja viem, že by ste boli najradšej, keby v Číne bol taký istý systém politických strán ako na Slovensku. No Boh ochraňuj tento svet, keby v Číne, ktorá musí kontrolovať 1,5 miliardy obyvateľov, bol taký politický systém, ako je na Slovensku.
Prosím, nechajte, prosím vás, nechajte ostatných, nech si vyberú svoju vlastnú cestu, akou sa chcú uberať. Prečo stále mudrujeme? My máme mudrovať na Slovensku? Belgičania majú mudrovať, kde nám skántrili človeka na letisku? (Potlesk.) Máme mudrovať v krajinách, kde ľudí bijú obuškami, kde sa hrubo porušujú ľudské práva?
Pán poslanec, veď vám tu zomrel vo väzbe advokát Krivočenko pre hrubé porušenie ľudských práv. Počas covidu ste porušovali ľudské práva na dennej báze, ľudské práva ste porušovali v trestnom systéme a vy chcete poučovať, preboha, Čínu! Veď sa spamätajme všetci. Uvedomme si, že to je krajina, ktorá má stabilizujúci rozmer v regióne, a že to je krajina, s ktorou jednoducho je potrebné spolupracovať. A keby takýto názor mali všetci, ako hovoríte vy, tak potom prečo tam všetci chodia? Prečo americký prezident po tom červenom koberčeku z toho Air Force One takto príde a takto podáva ruky. Prečo francúzsky prezident takto príde a takto podáva ruky, a takisto podávate ruky, keď odchádza, lebo urobí obrovský ekonomický biznis. Prosím, nemoralizujte! Ak chcete moralizovať, tak moralizujte nad rokmi 2020 až 2023 po tom, čo ste tu navystrájali. Ale ja rešpektujem, to je ten jeden jediný povinný americký názor, ktorý tu šírite a ktorý budete ďalej šíriť.
My sme predstavitelia iného typu zahraničnej politiky. Ja sa chystám, a na tom nie je nič zlé, aj do Vietnamu na budúci rok. Pretože kde sú ekonomické príležitosti? Myslíte si, že máme nejaké ekonomické príležitosti v Belgicku, vo Francúzsku alebo v Holandsku, tak tam choďte a nájdite mi tam nejakú príležitosť investičnú pre slovenské firmy a slovenské podniky. Alebo choďte do iných krajín, ktoré tak ospevujte aké sú demokratické a perfektné.
Tieto krajiny vždy myslia len a len na seba a až potom myslia na ostatných iných. Našou povinnosťou ako malej krajiny a s malou ekonomikou, krajiny, ktorá má exportne orientovanú ekonomiku, je hľadať príležitosti. A predsa ja nemôžem krajine, ktorú rešpektujem, vyčítať spôsob riadenia svojich vlastných záležitostí. Ešte raz, keby bol taký systém, aký máme my v Európe v Číne, tak je neudržateľná táto krajina. Jednoducho je to režim, ktorý garantuje stabilitu a pokiaľ ide o ľudské práva, prosím, opakujem ešte raz, nemoralizujme, pretože v danej situácii sme poslední, ktorí by sme mali niekomu čo vyčítať.
Dotknem sa aj pána poslanca Kotlára a jeho pozície splnomocnenca vlády. Ja vám môžem ukázať z môjho okolia, pán poslanec, z môjho okolia niekoľko ľudí, ktorí majú vážne zdravotné ťažkosti po očkovaní a môžem vám povedať tri prípady ľudí, ktorí zomreli po očkovaní a každý, kto tu je, pozná niekoho, pozná niekoho, kto mal vážny problém po očkovaní a stále tie prípady pribúdajú a budú ďalšie a ďalšie a ďalšie. Patril som medzi ľudí, ktorí odmietali očkovanie, ani som sa nedal zaočkovať. Ani jeden jedinýkrát pokiaľ ide o covid, pretože to boli experimentálne vakcíny, ktoré neboli vyskúšané a kde bolo obrovské riziko, že spôsobia vážne zdravotné problémy.
O čo išlo? O nič iné nešlo, vážený pán poslanec, ako prasprostý obyčajný biznis a z toho dôvodu, z toho dôvodu, pán poslanec... (Potlesk.) Ja sa plne stotožňujem s tým, čo hovorí pán splnomocnenec a tento názor mám aj ja. Nesmieme dovoliť, aby suverénnej krajine, ako je Slovenská republika, bolo odobraté suverénne právo riadiť boj proti akejkoľvek pandémii na našom území. Lebo ak sa toho vzdáme, tak nám bude vo Svetovej zdravotníckej organizácii nejaký biznismen hovoriť a teraz musíte kúpiť od Pfizeru a teraz musíte kúpiť toto a teraz musíte kúpiť ono. (Potlesk.) Takže veľmi vás prosím, to nie je náš výmysel. Ja teda dúfam, že aspoň rešpektujete, že v Spojených štátoch sú aj demokrati a republikáni, mne je jedno, komu fandíte alebo nefandíte, ja mám svojho favorita, nebudem teraz hovoriť ktorého, ale môžem vám povedať, že tam je významná časť politickej scény, ktorá má presne tento istý názor na akékoľvek nápady odovzdať suverénne právomoci štátu nejakej neviditeľnej medzinárodnej organizácii, ktorá by nám určovala, čo máme robiť, čo máme nakupovať, tak vtedy by ste naozaj mohli zapáliť sviečky vo všetkých farmaceutických spoločnostiach, pootvárať stovky fliaš šampanského, tešiť sa, lebo to by bol naozaj biznis na ever, to znamená na večné časy. Takže, prosím, rešpektujme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán poslanec za túto otázku.
Pán poslanec, nepoznám všetky vyjadrenia pána splnomocnenca, ale poznám vaše vyjadrenia. Vy ste posadnutý tak pánom Kotlárom, ako aj Čínou. O tom netreba vôbec pochybovať, pretože ak sa pozriem na množstvo otázok, ktoré ste postavili pánovi ministrovi zdravotníctva, alebo ak počúvam a sledujem vaše vyjadrenia a správanie sa k Číne, tak vaša čínofóbia a vaša kotlárofóbia pravdepodobne sú fóbie, s ktorými sa neviete vysporiadať. Ja teraz neviem z tej otázky, že či sa pýtate na pána Kotlára, alebo na Čínu. Tak ak dovolíte, ja si vyberiem, čo si myslím, že je rozumnejšie odpovedať, že či je to problematika názoru pána splnomocnenca, alebo je to návšteva v Číne, ktorú považujem za veľmi dôležitú.
Chápem, že máte fóbiu, že ste posadnutý, pán poslanec, pretože je to iba otázka času, kedy zhromaždíme všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú covidu. V tom čase ste boli významný predstaviteľ vládnej koalície a boli ste ticho pri hrubom porušovaní ľudských práv, ku ktorému dochádzalo počas covidu. Boli ste vysoký predstaviteľ štátu a boli ste ticho, keď sa konštatovalo, že 21-tisíc ľudí zbytočne zomrelo. Boli ste ticho, keď preukázateľne sa nakupovali finančné, nakupovali sa zdravotné pomôcky a vakcíny za obrovské sumy peňazí bez akéhokoľvek verejného obstarávania. Boli ste ticho, keď ešte v roku 2022, keď už nebolo treba nič, sa nakúpilo za 160 miliónov eur viac ako sto, ako 5,1 milióna kusov vakcín a dohromady na konci roku 2022 sme mali v skladoch okolo šesť miliónov vakcín, ktoré sú absolútne nepotrebné. Chápem, že máte strach, že bola vytvorená pozícia splnomocnenca, na ktorej úlohou je, zhromažďovať všetky informácie nielen takéhoto charakteru, ale aj iného charakteru a máte strach z toho, že bude aj vyvodzovaná zodpovednosť, a ja chcem poďakovať tak pánovi splnomocnencovi, ktorý má moju dôveru, ale aj ministrovi vnútra, ktorý sa rozhodol zriadiť špecializovaný tím, ktorý sa bude týmito otázkami zaoberať.
Aby som však nezostal dlžný ani odpoveď na Čínu, pretože naozaj neviem, načo sa pýtate prioritne či na pána poslanca, alebo na Čínu. Ide o, podľa môjho názoru, najvýznamnejšiu cestu, ktorú absolvujem v roku 2024, a to z toho dôvodu, že v agende bude nielen veľký rozhovor o možnostiach mierového riešenia konfliktu na Ukrajine, ale bude to predovšetkým strategická spolupráca, hľadanie ďalších príležitostí na ekonomickú spoluprácu s Čínou. Všetci dobre vieme, že vzťahy medzi Európskou úniou a Čínou nie sú príliš dobré a my odmietame akékoľvek predstavy o obchodných vojnách s Čínou. Ako príklad by som uviedol nezmyselné zavedenie dodatočných ciel na elektromobily z Číny až do výšky 45 %, čo vyvoláva už teraz odvetné opatrenia zo strany Číny a viac to bude bolieť Európu, ako to bude bolieť samotnú Čínu. Návšteva Číny má byť dôkazom suverénnej zahraničnej politiky Slovenskej republiky, ktorá je orientovaná na všetky štyri svetové strany. A myslím si, že bude mať aj svoje ekonomické dopady, pretože uvažuje sa o obrovskej investícii pri výrobe elektrobateriek na Slovensku. Hovoríme o investícii vo výške viac ak 1,4 miliardy, čo by mala byť jedna z najväčších investícií vôbec. Áno, hľadáme aj projekty, pokiaľ ide o projekty súkromného a verejného partnerstva, takzvané PPP projekty tam, kde nemáme schopnosť tieto projekty financovať priamo zo štátneho rozpočtu. Samozrejme, že budeme brať na zreteľ aj schopnosť štátneho rozpočtu plniť si záväzky v rámci takýchto projektov.
Je tu aj téma zbližovania, pokiaľ ide o kultúrnu úroveň, môžem potvrdiť, pán poslanec, že je pripravovaná aj moja prednáška na jednej čínskej univerzite, a že potom na záver po stretnutiach s najvyššími čínskymi predstaviteľmi pôjdeme do Šanghaja na obrovské ekonomické fórum. Ja chcem oceniť čínsku stranu za to, že moja návšteva, ktorá bola plánovaná na jún, musela byť zrušená kvôli tomu, že vaši sympatizanti ma dostrieľali, a preto s veľkou úctou a rešpektom beriem na vedomie... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomný je podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba, zastupuje ho minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár.
Ďalej je neprítomný minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč, zastupuje ho minister Juraj Blanár.
Neprítomný je minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, zastupuje ho minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker.
A rovnako zastupuje ministerku kultúry Slovenskej republiky Martinu Šimkovičovú minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár.
A neprítomní sú aj členovia vlády, ktorým neboli položené žiadne otázky, a to je podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák, podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková, minister financií Ladislav Kamenický a minister cestovného ruchu a športu Dušan Keketi.
Pán podpredseda, som pripravený v stanovenom časovom limite odpovedať na otázky poslankýň a poslancov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec, za vašu otázku.
Priznám sa, že bol by som veľmi opatrný, pokiaľ ide o citáciu z nejakých médií, aj keď je to New York Times. Aj s New York Times máme svoje skúsenosti. Zdá sa, že médiá sú po celom svete pomerne rovnaké.
Pamätám sa na rozhovor s pánom prezidentom Českej republiky a pamätám si jeho vyhlásenia, ktoré skôr svedčili o tom, že verí vo vojenské riešenie konfliktu na Ukrajine. A na stretnutí, ktoré sme mali, som povedal, že ja vo vojenské riešenie jednoducho neverím. V poriadku, a hovorím to so všetkou úctou a rešpektom, vieme, že pán český prezident je bývalý profesionálny vojak, ktorý môže viac veriť vo vojenské riešenia, ako v riešenia diplomatické. Ak je pravda, čo napísal New York Times, ale ja to neviem ani potvrdiť, ani vyvrátiť, to bude musieť potvrdiť pán český prezident, tak je to veľký posun vo vyjadreniach hlavy českého štátu.
A nakoniec to nie je iba posun vo vyjadrení pána prezidenta Českej republiky, ale my vnímame na celej úrovni a na celej škále postojov, že dochádza k zásadným zmenám.
Keď sme my veľmi jasne povedali, že neveríme vo vojenské riešenie, poďme si sadnúť a rokujme, pretože výsledkom bude len to, že tu budú tisíce a tisíce mŕtvych vojakov na jedenej aj druhej strane, ale budeme sa na konci roku 2024 nachádzať v tom istom bode, ako sme sa nachádzali v roku 2022, tak hovorili o nás ako o agentoch Putina, ruských agentoch a neviem čom.
Ideme v pondelok na Ukrajinu. Bude spoločné rokovanie slovenskej a ukrajinskej vlády. Naďalej platí, sme pripravení pomáhať Ukrajine, pokiaľ ide o humanitárnu pomoc. Sme pripravení pomáhať v takých projektoch, ako je odmínovanie, zabezpečovanie služieb tohto typu, ale ja neverím a potvrdzuje to čas, že je možné tento celý spor vyriešiť vojensky.
Viete, ja som opakovane žiadal, pán poslanec, keď sme napríklad dávali pôžičky Ukrajine, 50 mld. na štyri roky – prosím vás, povedzme si pred tým, ako dáme tých 50 mld., čo sa na tej Ukrajine deje, aká je vojenská situácia. Odpoveď bola: „Robert, nepýtaj sa, to nie je korektná politická otázka.“
Keď sme sa bavili o tom, či na stavíme nejaké mechanizmy boja proti korupcii: „To, prosím, neotváraj, to nie je politicky korektné.“
Preto ak je to, čo ste napísali vo svojej otázke, pán poslanec, pravda, že pán český prezident dal takéto vyjadrenie pre New York Times, ja takéto vyjadrenie pána prezidenta Českej republiky s plným rešpektom a vážnosťou vítam, lebo je to významný posun.
Možnože na základe tejto odpovede na vašu otázku sa dozvieme, že to tak nebolo a že New York Times sa správal rovnako ako Denník N alebo denník SME.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V tomto prípade viac pomôže kvalifikované podanie na Európsky súd pre ľudské práva ako silné politické vyhlásenia. Ale vrátim sa k dvojakému štandardu, ktorého sme svedkami.
V rokoch ’20 až ’23 sa niečo na Slovensku dialo. A my sme pravidelne informovali vecnými podaniami celú Európsku komisiu. Dostávala podania priamo predsedníčka Európskej komisie aj príslušní komisári. Dokonca sme vytvorili taký tlak, že príslušný komisár, ktorý teraz už končí vo funkcii a bude nahradený iným komisárom, navštívil Slovenskú republiku a za prítomnosti predstaviteľov viacerých strán, vtedy bol prítomný aj predseda HLAS-u, vtedy pán Pellegrini, bol prítomný terajší minister zahraničných vecí Juraj Blanár, sme videli toľko nezáujmu zo strany belgického komisára v tom čase, že sme sami jednoducho neverili, ako niekto môže ignorovať také hrubé zneužívanie trestného práva na potláčanie opozície.
Je na to, pani poslankyňa, jednoduché vysvetlenie. Ak vyhoviete vo všetkom, čo od vás veľkí očakávajú, ak vyhoviete vo vašom postoji k Ukrajine, že dáte Ukrajine všetky zbrane sveta, ak schválite na Slovensku všetko, čo od vás očakáva NATO a Európska únia, ak v ničom neprotestujete, na nič nemáte iný názor, tak vtedy si povedia, že to je dobrá krajina a takej krajine treba pomôcť. Vôbec Európsku komisiu nezaujímalo, čo sa tu na Slovensku dialo, pretože dávali prednosť tomu, že majú tu krajinu a vládu, ktorá vo všetkom poslúchne, ak to bude potrebné.
Skočím do novembra a decembra 2023, kedy nastúpila naša vláda, a my sme reagovali na veci demokraticky a legitímne. Veď zákon, novelizácia Trestného zákona, Trestného poriadku, ktorá viedla k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry, nebola schválená na námestí, na tribúne. Bola schválená tu po takej dlhej diskusii, akú si ani nepamätáme. A ba čo viac, predsa prešla hodnotením ústavnosti cez Ústavný súd Slovenskej republiky. Aký je výsledok? Keď bola opozícia zatváraná, keď bolo hrubo porušované všetko, čo sa porušiť dalo v oblasti trestného práva, keď tu pobehovali udavači, keď sa ráno bez dôkazov vykopávali dvere, to bolo všetko v poriadku, lebo bola tu vláda, ktorá by splnila Únii, Komisii a NATO všetko, čo videli na očiach.
My sme však pristupovali k veciam demokraticky, právne, pretože zákon bol prijatý v Národnej rade a bol ústavný, a my dnes stojíme pred otázkou, že či vlastne by nemali byť pozastavené fondy Slovenskej republike napríklad za to, že sme si dovolili prijať v Národnej rade Slovenskej republiky nejaký zákon. A vedieme permanentný dialóg, permanentný dialóg.
Áno, a môžem povedať, že Komisia je mimo obrazu, pretože si myslí, že my sme presne tí, ktorí všetko vrátia naspäť, dokonca ešte dáme takto červený koberec pánovi Lipšicovi, aby sa snáď vrátil na Úrad špeciálnej prokuratúry a pokračoval v tých veciach, v ktorých pokračoval.
Problém pána Chovanca a rozhodnutia belgického súdu, že nič sa nestalo napriek tomu, že tam takto stála policajtka a robila toto (rečník si umiestnil prsty ľavej ruky pod nos, imitujúc fúzy, pravú ruku dvihol v geste hajlovania), pamätáte si tú fotografiu? Pamätáte. Napriek tomu všetkému si dovolil ten súd povedať – súhrn poľutovaniahodných okolností, nikto za to nenesie zodpovednosť. Nejakí traja chlapi ležali na pánovi Chovancovi, bohužiaľ, ten záznam všetko nepreukáže, ale naši znalci hovorili, že pravdepodobne sa nedá vylúčiť aj to, že zákrok týchto ľudí mohol viesť potom k infarktu a k samotnému úmrtiu.
Tento prípad je presne príkladom toho, že čo si dovolia voči krajine, ktorú si nevážia, lebo od samého začiatku to vyšetrovanie bolo vedená tak – čo tam tá slovenská vláda, kto, prosím vás, za pána Matoviča a neviem koho všetkého, veď oni urobia všetko, čo bude treba, oni sa na nás hnevať nebudú.
Tak ja oznamujem, že došlo k zavŕšeniu vnútroštátneho procesu, pokiaľ ide o právne prostriedky nápravy v Belgicku a my musíme spustiť procedúru na medzinárodnej úrovni. A môže sa Belgicko na nás hnevať, koľko chce, koľko len chce, našou povinnosťou je pripraviť kvalifikovaný návrh na Európsky súd pre ľudské práva a chrániť záujmy pána Chovanca.
Pretože áno, pani poslankyňa, ja si neviem predstaviť, že by sme napríklad dnes desať minút pred protestom, ktorý organizovala opozícia niekde na námestí, prišli... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Rečník dokončuje svoje vystúpenie pri vypnutom mikrofóne. Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za otázku.
Ešte raz chcem poďakovať prítomným poslancom vládnej koalície za schválenie lex konsolidácia a súvisiacich zákonov.
Pani poslankyňa, pokúsim sa na vašu otázku odpovedať tak, aby sa prípad smrti pána Chovanca nestal politickou témou, pretože my sme schopní na Slovensku spolitizovať čokoľvek, aj pohár s uhorkami, preto budem veľmi vecný a urobím krátky súhrn a potom návrhy na ďalší postup. Je tu aj minister spravodlivosti, keby niekto potreboval viac informácii, tak ho môže po skončení hodiny otázok kontaktovať.
Táto poľutovaniahodná udalosť sa udiala vo februári v roku 2018, kedy na letisku v Belgicku bol občan Slovenskej republiky pán Chovanec zadržaný. Potom po zásahu príslušných predstaviteľov letiska a polície došlo k infarktu, bol prevezený do nemocnice a myslím si, že po piatich dňoch došlo k úmrtiu v nemocnici.
Od toho okamihu, pretože prípad bol spojený aj s medializáciou videozáznamu, sa rozbehla procedúra tak na strane belgických orgánov, ako aj na strane slovenskej vlády, ktorá v tom čase bola pri moci. Opakujem, hovorím to vecne, nechcem, aby sa tento prípad politizoval.
Čo sa udialo? Záznamy, ktoré boli zverejnené, ukazovali na pomerne nekompromisný, tvrdý zásah akejsi ochranky z letiska proti našemu občanovi. Rovnako tieto záznamy ukazovali belgickú policajtku, ktorá hajlovala, a súčasne nebolo celkom zrejmé, že či zásah, ktorý urobili priamo proti pánovi Chovancovi, mohol alebo nemohol byť príčinou neskoršieho infarktu, ktorý potom viedol k smrti, ako som už uviedol, o niekoľko dní.
Došlo k výmene informácií. Čo je najpodstatnejšie, je zásadný rozdiel medzi znalcami belgickými a znalcami slovenskými, ktorí boli na mieste. Kým belgickí znalci hovoria o tom, že všetko je v poriadku a nič sa v podstate nestalo, tak slovenskí znalci nemohli vylúčiť pravdepodobnosť, že k úmrtiu pána Chovanca došlo aj pričinením práve príslušníkov ochranky a polície belgickej, ktorá zasahovala priamo na letisku.
Bolo podaných viacero rôznych právnych podaní s tým, že bolo evidentné, že belgické orgány urobia všetko pre to, aby sme došli k záveru, že v podstate to bola iba nejaká záležitosť nehody a nemá to nič spoločné s aktívnym konaním policajtov. Čakalo sa, ja si pamätám aj na tlačovú konferenciu ministra spravodlivosti našeho Borisa Suska, ministra zahraničných vecí Juraja Blanára, to bolo niekedy v marci, na záverečné rozhodnutie súdu. A práve na toto rozhodnutie súdu vy upozorňujete vo vašej otázke.
Áno, je pravda, že v septembrovom termíne rozhodol, nazvime to, nejaký odvolací súd belgický, ktorý skonštatoval, že nikto nenesie zodpovednosť za smrť pána Chovanca a že to je akýsi súbeh poľutovaniahodných okolností, ku ktorým došlo, ale že jednoducho nič, absolútne nič sa nestalo.
Chcem vás ubezpečiť, pani poslankyňa, že ideme ďalej a Slovenská republika je pripravená podať aj návrh na Európsky súd pre ľudské práva, pretože sa zdá, že na vnútroštátnej úrovni sa vyčerpali všetky dostupné prostriedky, a môžeme teraz využiť úroveň Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý pôsobí v rámci Rady Európy.
Urobíme všetko pre to, aby sme vec dostali znovu na svetlo, pretože – a už nebudem mať asi veľa času o tom hovoriť – sme svedkami neuveriteľného dvojakého štandardu v Európe. Niekedy nás považujú, myslím bývalé postkomunistické krajiny, za krajiny, ktoré by nemali mať toľko úcty a rešpektu ako iné krajiny, a vedel by som k tomu dodať obrovské množstvo prípa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pretože mám málo času, sa pokúsim to dostať do veľmi krátkej odpovede. Rozumiem tej nervozite tak na našej strane, lebo to musíme urobiť a nie je nám to príjemné, lebo to musíme urobiť kvôli nim, a rozumiem ich nervozite, že boli pri tom. (Reakcia z pléna.) Viete, dobre, ak ste v pohode, tak sa spýtam, ako je možné, že sa vyhadzovali miliardy a na čele oddelenia, ktoré sa nazýva hodnota za peniaze, je poslanec za vašu politickú stranu. Ako to je možné? Ako je možné, že nikto (potlesk) na ministerstve financií nehovoril o vyhadzovaných miliardách eur. Ak ste v pohode, tak sa pýtam, ako je možné, že Všeobecná zdravotná poisťovňa bačovala od buka do buka, ale poslanec za opozíciu tu sedí a tvári sa, ako keby s tým nemal nič spoločné, hoci sedel v dozornej rade. Tak potom načo sedel v tej dozornej rade?
Prosím, hovorte to tej verejnosti, vy si nenechajte nalepiť na hlavu nejakú nálepku, že my sme snáď teraz tí zbojníci, ktorí musíme urobiť najhoršie veci na svete, pretože konsolidácia je nevyhnutná. Áno, konsolidácia je nevyhnutná kvôli nim, lebo rozdrbali miliardy eur. To je celý problém, ktorý treba opakovať. (Potlesk.) A my to urobíme a urobíme to s plnou zodpovednosťou bez toho, aby sme sa za to niekde mali hanbiť.
K tým návrhom. Keď som došiel na úrad vlády po tom, čo som zostavil štvrtú vládu, tak ma čakal dole pán Ódor, odchádzajúci nestranícky predseda vlády (povedané s pobavením), ktorý sa o dve hodiny ukázal ako nová stranícka hviezda Progresívneho Slovenska, a povedal mi, že nechal mi na stole inšpiráciu, ako treba urobiť poriadok vo verejných financiách. Tak sme sa teda pozreli. Sedem miliárd škrtov. To by znamenalo totálnu devastáciu sociálneho štátu, akýchkoľvek benefitov, ktoré dnes štandardne poskytujeme obyvateľom Slovenskej republiky. Ale viete, to oni môžu všetko. Oni môžu povedať, že DPH 25 % bez akýchkoľvek výnimiek. Veď sme sa s tým pohrali. Ešte raz. Áno, zvyšuje sa DPH na 23 % a mne sa to nepáči, ale čo mám robiť, keď takúto úlohu nám dali, že to musíme urobiť? Ale dohodli sme sa, že potraviny 5 %, lieky 5 %, ubytovanie 5 %, gastro 5 %, knihy 5 % pravdepodobne, učebnice 5 %. Je tam všetko, čo tam má byť, pretože snažíme sa, aby konsolidácia bola aj sociálne vyvážená, aby nebola iba ekonomicky vyvážená, že tu mám 20 opatrení a mi prinesú 2,7 mld. eur. Keby som zobral ktorékoľvek opatrenie, ktoré navrhol pán Ódor v tom slávnom balíku, tak dnes táto krajina možno už ani neexistuje.
Takže znovu, minimálne povedzte, priatelia z opozície, slovenskej verejnosti, že opozícia musí, konsolidácia musí byť. Dúfam, že, dúfam, že teraz sa nepostavíte a nebudete rozprávať verejnosti: Oni len tak sa pohrávajú, všetko zdražujú, lebo nemajú čo robiť. Slovenská verejnosť je dostatočne vyspelá, aby vedela, čo sa tu dialo v rokoch 2020 – ´23. A je to smutné, že keď sa pozriem, koľko miliárd ste vyhodili na boj proti covidu a ešte zomrelo 21-tisíc ľudí, tak sa pýtam, že aký tam je ten pomer a predovšetkým kto za toto kedy bude niesť ešte nielen politickú, ale aj právnu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Pán predseda vlády, váš čas uplynul, musím... (Vstup predsedu vlády.)

Fico, Robert, predseda vlády SR
Držím vám palce, ďakujem za spoluprácu, páni poslanci. (Potlesk.)

.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ďakujem za doplňujúcu otázku, pretože bavíme sa presne o tom istom, ako má vyzerať konsolidácia verejných financií. Nie náhodou, a to nebola žiadna divadelná hra ani predstavenie, som požiadal o stretnutie predstaviteľov opozičných strán, pretože zhodneme sa, že upratať verejné zdroje musíme. Ja akceptujem, že niekto pozvanie prijal a že niekto neprijal. Vážim si, že prišli predsedovia Progresívneho Slovenska a Kresťanskodemokratického hnutia. A veľmi pozorne sme ich počúvali za prítomnosti či už tam bol podpredseda vlády Robert Kaliňák, minister financií a ďalší a zistili sme, že nieže majú iný názor na konsolidáciu, oni s konsolidáciou súhlasia. Oni nemajú žiadny názor na konsolidáciu, pretože prísť s návrhom, že poďme prepustiť 20 % zamestnancov vo verejnej správe znamená prepustiť 20 % učiteľov, hasičov, zdravotných sestier, prakticky skoro všetkých, to je nemožné. Alebo návrh, že poďme zosekať rozpočty ministerstiev o 20 %. Je tu minister práce, rodiny a sociálnych vecí, ktorý vám vysvetlí, koľko tvoria v jeho rezorte obligatórne výdavky, ktoré musí poskytnúť na rôzne odvody a dávky, ktoré má. Ak mu zoberieme 20 %, tak reálne berieme ľuďom, berieme ľuďom na rôznych pomociach, ktoré sú nastavené. Samozrejme, boli aj nápady typu, že poďme lepšie vyberať DPH. V poriadku, však my si môžme napísať do plánu, že budeme lepšie vyberať DPH, Lacko si tam napíše 300 mil., že to vyberieme, ale to nám nikto neuzná, pretože my potrebujeme reálne vyzbierať finančné prostriedky. Ďalej tam bol návrh, že poďme odpredať 10 % prebytočného majetku, nehnuteľného. Ale to sú pinaci, to nič nerieši na tom, že tú konsolidáciu musíme zvládnuť.
Preto, dámy a páni, bez ohľadu na to, ako som už povedal, či si sedíte v opozičných, alebo vo vládnych laviciach, prosím, pošlime aspoň slovenskej verejnosti, ale ešte podstatnejšie to je, aby sme to poslali medzinárodnému spoločenstvu, že je tu politická zhoda, že to musíme upratať a potom tu kľudne veďme súboje, že ako by to kto robil. Za nás sa staviame za plán, ktorý, samozrejme, nikoho z nás neteší. Tiež som mal iné predstavy o DPH, až pokiaľ som nepresvedčil a nedohodli sme sa na to, že musí prísť aj k zníženiu DPH, pokiaľ ide o potraviny, dali sme tam ubytovanie, je tam celé gastro, sú tam veci, pravdepodobne vyriešime aj problém s knihami, ktoré sa stali takým horúcim problémom v rámci konsolidácie verejných financií. My si za týmto plánom stojíme, lebo vieme, že keď povieme napríklad, že sa ide zvýšiť daň z príjmu právnických osôb o toľkoto a toľkoto, že nám to prinesie toľkoto peňazí. Vieme, že keď zavedieme daň z finančných transakcií, tak nám to prinesie 700 mil. eur, to je plán. Dobre, môžu ho nazvať hoc ako chcú predstavitelia opozície, ale je to plán, ktorý musíme zrealizovať.
Takže ešte raz, dámy a páni z vládnej koalície, nemáme sa za čo hanbiť, robíme domácu úlohu, ktorú nám, bohužiaľ, predpísal niekto iný a ja verím, že tak ako to sľúbil predseda NKÚ, že nám v krátkom čase predloží podrobnú analýzu tých tzv. MOM-iek, tak to teda bola iná habaďúra, ak si zoberieme, že 30-tisíc eur na mesiac, nebolo tam treba mať kvalifikovaný zdravotnícky personál a porovnáte to s nejakou ambulanciou, kde musíte mať lekára, zdravotnú sestru, pritom tá ambulancia dostáva polovičku peňazí v porovnaní s tými MOM-kami. Treba sa pozrieť na prepojenia rodinné, priateľské, kto to bol, ten čo mal 300 alebo 200 MOM-iek, komu patrili? Kto za ním stál? Ako to celé bolo? Rovnako si myslím, že bude treba (potlesk) sa pozrieť na nákup vakcín, nákup zdravotníckych zariadení. To nemôže skončiť tak, dámy a páni, že my preukážeme na veľmi jasné prepojenie jedného z predsedov opozičných politických strán na trnavskú firmu, ktorá vo veľkom nakupovala zdravotnícke pomôcky pre tento štát, a to jednoducho (potlesk) ako keby neexistovalo, ako keby to nebolo. Toto všetko nás ešte čaká.
Ja vám teda držím palce, ja za týmto plánom stojím, hoci sú tam veci, ktoré tiež nie s veľkou radosťou realizujem, ale urobiť to musíme. A ja musím poďakovať pánovi ministrovi, musím poďakovať koaličným partnerom, pretože to nebolo jednoduché, to sú tri strany s rozdielnymi politickými pohľadmi, s rozdielnymi prioritami, ale na konci dňa sme boli schopní a tento zoznam sme nielen pripravili, ale sme sa na ňom aj dohodli, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)