Videokanál poslanca

Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky. Myslím si, že tu už bolo naozaj povedané všetko. Riešenie má na stole pán minister a už je na ňom, ako sa k tomu postaví naozaj aj, aj celá vláda, lebo je to naozaj riešenie, ktoré potrebuje aj rozpočet, aj naozaj vážne rozhodnutia, ktoré naozaj musia prebehnúť.
Ja by som chcel na záver iba povedať, že z tohto miesta myslím, že to je jedno, či koalícia-opozícia, nám ide o to, aby sa situácia bezpečnostná zlepšila a ja chcem z tohto miesta naozaj ešte raz poďakovať všetkým policajtom, ktorí napriek tomu, že môžu dnes odísť do výsluhového dôchodku, ešte ostávajú a ostanú, takisto všetkým hasičom aj horským záchranárom, lebo teraz je dôležité, aby ešte ostali, lebo ak odídu naozaj všetci, čo budú môcť ísť, tá situácia bude veľmi-veľmi zlá.
Ďakujem.

Pekný, dobrý deň prajem, mám desať minút, takže skúsim byť stručný a vecný. Včera som počúval tuná bývalých kolegov, ktorí boli ministri vnútra, boli policajní prezidenti, a počúval som ich naozaj s tým, že naozaj ten Policajný zbor má obrovské problémy. To vieme dlhodobo, to nie je nová situácia. Ale dnes sme v situácii, v akej sa možno Policajný zbor nenachádzal za posledné roky nikdy a masívne odchody, ktoré nasvedčujú tomu, že budú 30. septembra, budú naozaj veľké a bude to mať naozaj dopad na bezpečnosť. Aj to, čo pán minister teraz rieši v skrátenom konaní, je aj následok toho, čo sa deje v Policajnom zbore. A ja dnes chcem hovoriť za bežných policajtov, ktorí sú v uliciach, ja na rozdiel od pána Hlinu poznám bežných policajtov, poznám ich, veľa pracujem s nimi dvadsať rokov, stretávam sa s nimi vo svojej práci na výjazdoch a poznám ich, poznám ich činnosť, poznám ich, ako rozmýšľajú, naozaj sme vo veľa prípadoch zažili ťažké časy vo výjazdoch a niekoľkokrát vďaka Policajného zboru sme dokázali tú situáciu vyriešiť, a preto si ich veľmi vážim. A preto som chcel, aby aj ten hlas toho obyčajného policajta tu dnes zaznel. Lebo bezpečnostná situácia na Slovensku sa bude zhoršovať, nemusíme si hovoriť, že to tak nie je a mne v tomto návrhu, ktorý pán minister predniesol, chýba naozaj koncepčné riešenie, ktoré tu naozaj nie je, systémové, koncepčné riešenie, ktoré naozaj bude motivovať policajtov, aby ostali v Policajnom zbore.
To, že nám policajti 30. septembra budú odchádzať, je holý fakt. Štrnásťpercentná valorizácia je motivácia pre všetkých policajtov, ktorí môžu dnes odísť, a oni jednoducho odídu, už ich nezastavíme. Ale my dnes jednoducho musíme motivovať týchto policajtov, ktorí chcú prísť do Policajného zboru, pán minister, to viete, a tých, ktorí majú viac rokov alebo dajme tomu už od jedna do 19, keďže sa ich to nejako netýka. A tí policajti nám, pán minister, dnes tvoria gro Policajného zboru, sú to ľudia, ktorí naozaj odvádzajú pre túto krajinu úžasnú robotu a treba si to, aby ste to pochopili, tí, ktorí ste možno policajtov stretli len na nejakom zásahu, že vám dali pokutu alebo nejak tak. Ten policajt vždy vo svojej činnosti, vo svojej práci nasadzuje svoj život. Nasadzuje svoj život pre občanov, pre bezpečnosť krajiny a to sa nedá ničím nahradiť, proste tí policajti nasadzujú svoj život za bezpečnosť krajiny. Tí policajti dnes robia naozaj za tisíceurové platy, tisíceurové platy, toľko majú dneska nástupný plat policajti v Policajnom zbore v čistom. Nikto z nás, čo tu sedí, si to nevie už ani reálne predstaviť, že čo je to žiť z tisíc euro mesačne plat. Ak si chcete predstaviť, že za takýto plat máte robiť aj v Bratislave, tak je to nereálne, preto má takisto Bratislava obrovský problém v Policajnom zbore a dostať tu ľudí. Nenamotivujete ich ani tým, že im dáme príspevky, jednoducho ten bratislavský policajt si tu musí zakúpiť byt, ak nechce bývať na ubytovni, a musí tu zaplatiť nejakú hypotéku. Čiže ak sa radikálne nezmenia tabuľkové platy nástupné, a to je tá moja výzva, pán minister, pre vás, že naozaj ak chceme, lebo to je kľúčová vec, bezpečnosť krajiny, motivovať tých ľudí, tak tie tabuľkové platy musia ísť vyššie. A vyššie sú ako doteraz. A ja vám to poviem z vlastnej skúsenosti.
V roku 2015 chýbalo na Slovensku 450 záchranárov. Takisto sme chodili rokovať na ministerstvo zdravotníctva, dávali sme im svoje podklady a stále sme narážali na to, že to jednoducho štát nechcel zaplatiť. Jednoducho štát to nechcel zaplatiť a na konci dňa našimi argumentmi pochopili, že ak chcú mať zdravie, čo je takisto jedna priorita krajiny mať zdravie, tak jednoducho do toho systému musia naliať peniaze, aby tí záchranári prišli. A tento problém budete mať aj vy a máte ho teraz, jednoducho ak tí bežní policajti, ktorí dnes nastupujú a chcú ísť k Policajnému zboru, musia byť zaplatení.
Ten systém, ktorý v Policajnom zbore je, sám dobre potvrdíte, je to obrovský moloch a je tam veľmi veľa policajtov, ktorí by tú činnosť nemuseli robiť v Policajnom zbore, ale mali by ju robiť ako civilní zamestnanci. A verím v to, že s týmto riešením takisto prídete, že veľmi veľa tabuľkových miest, ktoré dnes robia policajti, by robiť nemuseli, ale mohli by to robiť civilní zamestnanci a tam by sme vedeli ušetriť peniaze pre tých, ktorí sú denne vo výkone. Denne sú v aute, denne im nadávajú naši občania, to teraz neriešme, že kto, denne im nadávajú naši občania, denne sa na nich vykričajú a každý sa im vyhráža, taký je jednoducho dnes policajný stav.
Situácia je naozaj vážna. Na východnom Slovensku, ja to poviem zasa z praxe záchranára, už dnes čakáte na to, aby ste mohli ísť na nejakú konflikt bitku do rómskej marginalizovanej skupiny do osady, čakáte tridsať minút na policajtov. Lebo jednoducho nie sú, lebo hliadky nie sú. Kde sme niekedy čakali na dve hliadky, dnes príde jedna. Taký je holý fakt. A bude to horšie, lebo ďalší odídu. Tá bezpečnostná situácia sa na Slovensku zhoršuje a nebude dobrá. Ak si štát nedá prioritu, že chcem tých policajtov zaplatiť. Ale musí to robiť aj konsolidáciou v Policajnom zbore. Ľudí, ktorých nepotrebujeme zaplatiť, aby boli zamestnanci ministerstva vnútra, ale civilní zamestnanci, spravme ich. Nemusí byť zamestnanec na doprave zamestnanec ministerstva vnútra, môže to byť civilní zamestnanec, ak len vydáva značky. A takýchto pozícií je veľa.
Tým, že nám teraz odíde veľmi veľa policajtov do výsluhového dôchodku, sa nabúrava aj celý sociálny systém zabezpečenia. Je toto jednoducho holý fakt. Ten systém výsluhových dôchodkov je neudržateľný, ak neprídu noví policajti a nebudú pracovať v Policajnom zbore a nebudú chcieť pracovať v Policajnom zbore. Je to proste kolobeh. Musia prichádzať noví, aby ste mohli ten systém, aby bol funkčný.
A ja sa teraz pýtam, lebo toto je otázka pre mňa, že ako to chceme spraviť. Týmto návrhom päťtisíc eurovým tých nových policajtov nedostaneme. Príde ich pár, my ich potrebujeme stovky, aby prišli, aby si začali uvedomovať, že tá práca v Policajnom zbore je atraktívna. Neviem, či niekto z vás bol niekedy na policajnej stanici, ale je to katastrofa, v akých podmienkach pracujú policajti. Rozbité okná, špinavé plesnivé steny, takto vyzerajú policajné stanice. Nehovorím, že to je, pán minister, vaša chyba, takto sme dostali Policajný zbor za tridsať rokov Slovenskej republiky do takého stavu. Policajti robia v katastrofálnych podmienkach. A ja sa niektorým naozaj čudujem, že napriek tomu každý deň sadnú do toho policajného auta, každý jeden deň robia pre bezpečnosť krajiny čo najlepšie, ako vedia. Ale v dnešnej situácii im už naozaj nie je čo závidieť a situácia je pre nich naozaj ťažká. Oni sa naozaj jak ráno naštartujú auto nezastavia počas 12-hodinovej služby vôbec.
Tak tuná v tomto pléne hovorím, nájdime riešenie, ktoré pomôže Policajnému zboru, ak naozaj ak je bezpečnosť krajiny prvoradá, tak nájdime zdroje. Skúsme ich nájsť aj na ministerstve vnútra, ale naozaj si štát musí povedať, či je bezpečnosť krajiny pre neho priorita. Tú otázku ja sám si neviem odpovedať, pre mňa to je priorita. Bezpečnosť a zdravie. Ale to si musíte povedať, pán minister, aj vy, že či to je priorita, lebo bez toho, aby sme to zafinancovali, tento systém nevydrží. Ja rozumiem tomu, že už pripravujete verejnosť na to, že budú možno hliadky tak, ako boli počas covidu, vojak-policajt, ale tú situáciu nám to nijako nevyrieši, tú bezpečnostnú.
Čiže, pán minister, pre mňa výzva, naozaj bez zmeny tabuľkových platov Policajný zbor nikam a policajtov nových do systému nedostaneme. Policajti sú kľúčovou profesiou v našom štáte, naozaj kľúčovou, je to jedna zo zložiek integrovaného systému ako sú policajti, hasiči, záchranári a je to jednoducho zložka, bez ktorej to v krajine sa nebude dať spraviť. A niekedy možno bola motivácia tých mladých policajtov ísť do Policajného zboru, lebo videli, že výsluhový dôchodok je po pätnástich rokoch, ale dnes tá nová generácia pri tisíceurovom plate a pri tom, že výsluhový dôchodok je za 25 rokov, už nie je motivácia, aby naďalej pracovali.
Ďakujem pekne, pán minister, a verím tomu, že na najbližšiu schôdzu sa naozaj prednesie taký návrh zákona, ktorý naozaj prinesie systémové riešenie, lebo toto tu, čo sa teraz momentálne prednieslo, neprinesie žiadne systémové riešenie do Policajného zboru.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo.
Pán poslanec, vo veľa veciach, ktoré ste dnes povedali, musím súhlasiť. To, čo sa naozaj dnes deje, že sa tu budeme za názor odvolávať, tak to naozaj nebude mať že žiadny koniec, lebo si tu budeme robiť naprieky, vy nás, my vás. Jednoducho tieto posty patria opozícii a majú byť v opozícii, aj včerajšieho odvolávanie pani predsedníčky SIS, aj takisto teraz vás, pána predsedu Šipoša, výboru, nemá žiadne normálne že legálne opodstatnenie. Je to jednoducho čistá politic... politické odvolanie, my sme sa rozhodli, my to spravíme. Ja musím za zdravotnícky výbor povedať, že si vážim, že sa u nás ani raz nestalo na zdravotníckom výbore, že sme si robili naprieky a že sme si neotvorili výbor alebo sme ho blokovali, lebo myslím si, že tu sme prišli všetci pracovať a nie si robiť naprieky, že my vám zablokujeme a neotvoríme a som prekvapený, ako niektoré výbory fungujú, že ak sa koalícia rozhodne ho neotvoriť, tak ho neotvorí. Tak hádam sme tu prišli pracovať a robiť tu a nieže si robiť naprieky.
Čiže u nás na zdravotníckom výbore to, chvalabohu, takto nefunguje a ja som sklamaný z tohto tuná, že si tu len zase vraciame staré krivdy, staré rany a nič tu nikam nevyrieši. Čiže nesúhlasím s tým, aby boli naši títo predsedovia odvolaní opoziční, lebo jednoducho tieto nominácie patria opozícii a majú tu ostať. Čiže poprosím aj koaličných poslancov, aby tie argumenty, ktoré hovoria, sú absolútne že mimo, lebo tieto fakty, ktoré hovoríte, jednoducho to by sa mohli používať na každú jednu vec aj v koalícii a nerobíme to a neodvolávame.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pán predseda, vo svojom prejave si naozaj hovoril veľmi veľa vecí, ktoré naozaj si presne pomenoval, a sú dôležité, aby sa o nich hovorilo pokojne. Ja aj zo svojej vlastnej skúsenosti, ktorú si tam tiež pomenoval, môžem povedať, že, že aj vtedy, keď sa to stalo mne, som nechcel a ani som to nerobil, aby som to zneužíval politicky ani nejak inak, aj keď aj vtedy niektorí vládni predstavitelia alebo vládnej opozície sa chceli na, na našich veciach trošku priživiť. Ale táto téma naozaj protestov, zhromaždení je široká a naozaj sa musíme o nej baviť naozaj komplexne, nemôžeme to urobiť za jeden deň, že dneska sa predloží zákon a zajtra sa bude o ňom hlasovať. Je to naozaj vec, ktorá po dlhej dobe zasiahne do veľmi veľa vecí a do veľa vecí zákonov právomocí či polície, či miest, či obcí. A to sa nedá urobiť za 24 hodín. Naozaj sa to nedá urobiť za 24 hodín. Naozaj, veď všetci, ktorí sme tuná v sále, chceme, aby sa tie veci riešili, chceme, aby boli politici, takisto ale aj ostatní občania chránení, aby sa takáto situácia, ktorá sa stala v Handlovej, už nikdy nezopakovala. Taký tu nie nikto, ktorý by s tým súhlasil alebo to dokonca schvaľoval. Nikto tu taký nie je.
Ale naozaj nedá sa to urobiť za 24 hodín. To sa nedá urobiť, to jednoducho v tom zákone bude veľa chýb a tých vychytávok. Veď vidíte sami, že s tým nesúhlasí už ani generálny prokurátor, takisto ostatné, ombudsman sa takisto ozval dnes ráno. Čiže tých vecí, ktoré tam treba vychytať, je veľmi veľa. Tak to, prosím vás, robme normálne poctivo. Veď budete mať určite podporu aj opozície, keď to bude zákon, ktorý bude mať, naozaj komplexne bude zhodnotený.
Ďakujem.

Tomáš, ďakujem za vystúpenie. Kolegovia z koalície, viacerí z vás, si myslím, že vy čítate a vidíte príspevky na facebooku, kde sa zbierame, alebo sa skladajú ľudia na lie... na zbierku na lieky onkologické, na ktoré štát nemá peniaze. Určite z vás niektorí na takéto zbierky prispeli. Viete, kvôli čomu tie peniaze nemáme v štáte? Lebo takto plytváme peniazmi. Ten človek nám ročne a jeho inštitúcia ušetrila 100 miliónov euro. Tie peniaze sa mohli investovať do vzdelá... do ďalších liekov. Pamätáte si na, určite si pamätáte na mladú speváčku, ktorá, ktorá zahynula, lebo nemala včas liečbu. Vďaka aj jej iniciatíve sa ten liek schválil a dnes môžu ďalšie onkologické pacientky byť liečené. My dnes ideme normálne že hanebným spôsobom vyhodiť človeka, ktorý šetril štátu peniaze, aby sa mohli liečiť ďalší pacienti, aby sa mohli prispievať na ďalšie onkologické lieky. To vážne sa, to ideme dneska spraviť?
Človeka, ktorý s nikým z nás tu nič nemá. Je to človek, ktorý prišiel zo zahraničia a šetrí štátu stovky miliónov eur ročne. To je... to sa nedá ani normálne že vysvetliť, že prečo to vlastne dneska ideme spraviť. Veď sa nad tým normálne zamyslite ľudsky, že prečo dnes takýmto spôsobom idete vyhodiť človeka, ktorý štátu šetril peniaze, aby sme mohli liečiť ďalších onkologických pacientov. Viete si na to odpovedať? Ja si to neviem na to odpovedať, prečo to robíte.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Jožko, rozprával si o tom presne, že aký zmysel má tento zákon. A mne tento zákon nedáva žiadny iný zmysel, ako ovládnutie, ovládnutie politicky, ovládnutie RTVS. Nič iné v tomto netreba hľadať. My naozaj, to je vo všetkom teraz. Na všetko, čo sa pozrieme, čo sme za posledný polrok, osem mesiacov schvaľovali, my tu ideme robiť, jak sa vraví, rúbať hlava-nehlava, sekať, ničiť. My sa tu naozaj, aj to sa týka RTVS, roky len si prehadzujeme ten problém, ktorý v RTVS je. Príde jedna vláda, zmení, príde druhá, zmení. A chudáci zamestnanci v RTVS, ľudia, ktorí tam dennodenne pracujú a tvoria nejaký obsah, sa na to zhora, zvonka pozerajú, ako tu jedni rozhodnú o tom, že to bude tak, druhí rozhodnú, že to bude tak.
Takto nemôže fungovať verejnoprávna televízia, že sa budú o tom rozhodovať politici tak, že my máme názor taký a iný už nie je iný. A to televízia nepatrí ani SNS-ke, ani KDH, ani SaS, nikomu nepatrí. Je verejnoprávna a tak sa máme k tomu všetci v Národnej rade aj chovať. Nepatrí naozaj nikomu. Patrí občanom tejto krajiny. Na to nikdy nezabudnime, prosím vás.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pani ministerka, ďakujem za vystúpenie. Naozaj za vecné, nie útočné. Veľmi veľa vecí sa tu, veľmi veľa vecí sa tu povedalo dnes a musíte sama povedať, že sami keď tu sedíme teraz, neviem, či nás tu je 12, že nie je veľmi veľký záujem poslancov o slovenské zdravotníctvo. Tých pár ľudí, čo nás tu sedí, naozaj vnímame tie problémy, ktoré sú, ktoré tu sú, a my naozaj ich chceme riešiť a chceme byť konštruktívni, chceme vám v tomto pomôcť, ale na to potrebujeme, aby sme sa o tom rozprávali a nerozprávali sa len tak, že si budeme odkazovať veci cez médiá, aleže sa tu bude naozaj komunikovať o veciach, ktoré sú naozaj kľúčové. Som si takú zaujímavú správu prečítal, čo sa týka Ružinova, že Ružinov má spodnú vodu, čiže nepripadá do úvahy, že by sa tam mohla postaviť nemocnica v Ružinove. Takže ja pevne verím, že naozaj prehodnotíte to rozhodnutie, je to už na vás, a že sa naozaj začne stavať na Rázsochách. Bolo by to veľmi dobré riešenie pre naozaj čo najrýchlejšie možné riešenie, aké naozaj slovenské zdravotníctvo a hlavne Bratislavský kraj a celkovo Slovensko potrebuje, lebo nikde v Bratislave podľa mňa skôr nezačnete stavať ako na Rázsochách.

Ďakujem pekne za reakcie aj koaličných, aj opozičných poslancov. Vidíte sami, že sa tu môžme baviť a diskutovať o veľa veciach a myslím si, že našli by sme spoločné riešenie, veď po čom tu voláme už šiesty mesiac, po diskusii, o to, že sa poďme baviť, ako tie-ktoré veci zlepšiť, ale nemôžte do hory volať a nedostávate odpoveď. To je jedna vec.
Druhá vec je tá, že ja súhlasím, čo ste vraveli, kolega, že my musíme mať plánovanie, veď my musíme vedieť, že nám v kraji končí o šesť rokov hematológ alebo kardiológ a my si ho za tých desať rokov musíme pripraviť. Ale veď na to tu máme kraje, ktoré by mali na to mať väčšiu, väčšiu kompetenciu a mali by tieto veci riešiť. Veď v tomto nemôžem povedať ani slovo, že to nie je pravda, veď to dajme krajom, nech to riešia, veď hľadajme tie riešenia, pripravujme, veď toto tuná, čo teraz riešime, to nie je, že zajtra to vyriešime. My sa, teraz nehovorme, že naše zdravotníctvo, ja nesúhlasím s vami, že naše zdravotníctvo je v dobrom stave, lebo nie je. Naozaj že nie je. Naši kvalitní ľudia sú už dávno preč. Tu ostali ľudia, ktorí sú tu a ďakovať Bohu, že tu sú, lebo naše zdravotníctvo funguje napriek politikom. Naši zdravotníci fungujú napriek tomu, ako fungujú vlády. A to je jedno, nebudem teraz nikoho konkretizovať. Vďaka Bohu, že tu ostali niektorí a že tu makajú od nevidím do nevidím častokrát, lebo nemá ich kto nahradiť. Čiže za to buďme vďační a pracujme s tým, čo máme. Lebo ak to naozaj nebude, že niektorí ľudia si povedia, že odídu z odborov, ktorí sú jediní alebo sú výnimoční, odídu a povedia si, že koniec, tak to v niektorých ambulanciách a v nemocniciach budeme musieť zatvoriť. To treba otvorene povedať. A my sa takto k tomu musíme aj stavať, že hľadajme nových ľudí, hľadajme nové riešenia, ale to nemá byť o tom, že teraz si tu budeme vykrikovať jeden druhému, že v čom je kto druhý lepší, ale v tom, čo vieme pre tých pacientov spraviť, lebo jak som hovoril, vonku je niekto, kto potrebuje to zdravotníctvo a pre toho to máme robiť tuná v tejto Národnej rade.
Ďakujem.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, je krásne pozerať sa na to, že je desať hodín večer a my konečne po siedmich mesiacoch od začiatku vlády alebo, by som povedal, nášho parlamentu začíname riešiť slovenské zdravotníctvo. Ja nemám predstavu o tom, že pani ministerku odvoláme, viem, aká je politická realita, ale sme, je dôležité povedať to, že zdravotníctvo nejde dobrým smerom.
Ja dnes budem hovoriť taký historický prierez, ale dnes keď sa tu budeme baviť, či si tu budeme hovoriť, ja nebudem teraz hovoriť osobne, lebo to, čo tu aj prebehlo, pán Raši a niektorí kolegovia z koalície, osobne na nikoho tu útočiť, nikoho, nikomu to nepomôže. Absolútne to nikomu nepomôže, keď si tu budeme nakladať, hovoriť, lebo vonku z tohto parlamentu keď vyjdete, vonku, ale keď pôjdete ďalej ako za Bratislavu, ale pôjdete niekde do nejakej malej dediny alebo do nejakého malého mesta, tak tam stretnete nejakú babičku, nejakého pána, ktorý žije sám v domácnosti a bude chcieť ísť ráno k svojmu doktorovi. Ja viem, že to je smiešne, ale, bohužiaľ, aj takto ľudia dneska niektorí žijú, že žijú sami, žijú na samote a sú chorí, lebo celý život pracovali pre tento štát, pre túto krajinu a pracovali ťažko, pracovali veľa, dnes majú malý dôchodok a ráno sa vyberú o štvrtej autobusom, lebo auto nemajú, tak sa vyberú ráno o štvrtej autobusom do nejakého mesta, kde sa chcú dostať k nejakému špecialistovi na vyšetrenie. Čakajú pred tou ambulanciou ortopedickou, kardiologickou, vyberte si, akú chcete, to je jedno. Čakajú tam v rade ako ďalší ostatní vonku, v daždi, v zime, v mraze a čakajú, že či im ten lekár vyhodí tých 15 termínov na ten čas. Ak to nestihnú, tak zoberú svoju taštičku, batôžtek a poberú sa zase domov. Na druhý deň ich to čaká zase, lebo sa chcú dostať k tomu svojmu lekárovi, chcú to vyšetrenie, lebo ich bolí noha alebo ich bolí, vyberte si ochorenie, aké chcete. Dneska neni špecialista, ktorý nemá plné termíny, dnes neni detský lekár, ktorý by, ku niektorému, ktorému by ste sa objednali na čas.
My napriek tomu, že žijeme v krajine, kde máme v zákone dané to, že neplatíte za objednanie u lekára, neplatíte za objednanie u lekára, tak platíte za objednanie u lekára na čas. Protizákonne platíte.
Čo z tohoto príbehu vyplýva pre nás všetkých, čo sme tu? My máme v Národnej rade prijímať zákony, ktoré sa budú, ktoré budú pre ľudí, nie pre mňa, nie pre vás. Možno viacerí z vás, čo tu ste, to nezažívate, lebo ste poslanci Národnej rady a keď zavoláte ako poslanec Národnej rady do nejakej nemocnice pre svojich blízkych príbuzných, tak vám idú v ústrety a nemusíte čakať na termín, vyšetria vašu rodinu, vašich blízkych, vašich kamarátov.
Ja dvadsať rokov pôsobím v zdravotníctve a nikdy som nikomu nezavolal, aby som si ja objednal sám vyšetrenie pre seba. Ale zavolal som veľmi veľakrát ľuďom, ktorí sú cudzí, ktorí nie sú pre mňa príbuzní, lebo keď vám zavolá človek, ktorý má svoj vek, má onkologické ochorenie a nevie sa dostať na vyšetrenie na MR alebo na CT, tak mu chcete pomôcť. A urobil by som to zajtra zase a pozajtra zase, lebo jednoducho tí ľudia, bežní ľudia, nehovorím o tých ľuďoch, ktorí, ako som hovoril teraz, my, poslanci Národnej rady, keď zavoláte pani ministerke v koalícii alebo z opozí... tak vám vyjde v ústrety a pomôže vám nájsť termín, ale bežných ľudí, ktorí nemajú komu zavolať, sú sami, nemajú svoje deti, nemajú svojich príbuzných, tak tí nemajú komu zavolať. Hľadajú spôsob, ako sa dostať na vyšetrenie, aby so svojím onkologickým ochorením dostali termín u lekára a boli včas zoperovaní. Bohužiaľ, sa niektorí toho ani nedožijú, lebo nestihnú prísť na vyšetrenie. Nestihnú prísť k špecialistovi. A zomierajú doma alebo zomierajú v hospicoch, zomierajú sami. Taký je, bohužiaľ, stav na Slovensku. A môžme sa tu tváriť, že či si tu budeme pred tým zatvárať oči, alebo si nebudeme zatvárať oči, taká je situácia v slovenskom zdravotníctve.
Jednoducho slovenské zdravotníctvo nefunguje a pani ministerka si zobrala na svoje plecia naozaj, a to ju, za to ju, poviem, že obdivujem, si zobrala naozaj najťažší rezort, aký tu vôbec na Slovensku je. Je to najťažší rezort. Máte tam špičkových ľudí, ktorí naozaj ošetrujú pacientov, teraz hovorím lekárov, zdravotníkov, sestry, a je ich málo. Sú vyhoretí, zneužití, nechce sa im už niektorým pracovať, sú unavení, lebo nevidia víziu. Nevidia víziu, kam by naše slovenské zdravotníctvo malo ísť. Môže pani ministerka, pardon, ách (rečník gestikuláciou ruky prevrátil pohár vody na rečníckom pulte), ospravedlňujem sa, ospravedlňujem sa. Môže pani ministerka (reakcia z pléna), okej, okej, pardon, pardon (k rečníkovi pristúpili kolegovia na pomoc).

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Poprosíme nejaké vreckovky, lebo to išlo, tá voda išla na ten prístroj. Máte nejaké? Poprosím zastaviť čas na chvíľočku pánovi poslancovi. (Krátka pauza. Hlasy v sále.)
Asi to je už v poriadku, takže môžme zapnúť čas pánovi poslancovi a môžte asi pokračovať, ak stlačíte gombík, predpokladám.

Majerský, František, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Vidíte, že som z toho nervózny. Ale nie. Taká je naozaj, teraz hovorím ešte raz k pani ministerke, že zobrala si naozaj so sebou ťažký rezort, ktorý naozaj nie je jednoduchý, a za seba zopakujem ešte raz, nebolo to raz, bolo to viackrát, že sme chceli pomôcť pomocnou rukou, lebo toto nemá byť teraz o politike, že či vy si myslíte to, alebo ja si myslím to. Reálny stav je naozaj zlý. Bez ohľadu na to, že či sa tu budeme hrať, že koalícia-opozícia, reálny stav v zdravotníctve je zlý, je naozaj katastrofálny a potrebuje naozaj radikálne riešenia, ktoré naozaj musia prejsť naprieč politickým spektrom.
Mne vadí to, čo vidíme v poslednom období a môžte ako so mnou súhlasiť, alebo nemusíte, ako riešime zákony v Národnej rade, čo sa týka zdravotníctva. Riešime ich rýchlo, bez odbornej diskusie, či dokonca dnes pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní ešte raz, aby sa otvorila rozprava, kde sa znížil, neviem, kvôli čomu, hodiny ambulancií zo 16, pardon, z 18 na 16. hodinu. Takto jednoducho nemôžeme fungovať v zdravotníctve. Zdravotníci potrebujú vedieť, kde, ako a kde bude zdravotníctvo smerovať a potrebujú to vedieť naši pacienti.
Toľko by bol taký úvod, aby sme vedeli, že kde sa nachádzame a čo naozaj v slovenskom zdravotníctve hrozí. A to je, ja chápem, že sa zastávate pani ministerky, je to normálna politická vec, ja to chápem, ale treba si povedať to, že zodpovednosť za zdravotníctvo máte. Nesiete ju a budete ju niesť a je na vás, či chcete prijať, alebo nechcete prijať pomoc, lebo v tomto tu prípade naozaj ide o, z našej strany v KDH o pomoc.
Poďme sa ale vrátiť k Rázsochám, lebo možno niektorí kolegovia, ktorí tu sedia, nepočuli, ako to vlastne s našimi Rázsochami bolo a ako to celé vlastne prebiehalo. Čiže tento príbeh začal pred 42 rokmi. Vláda Československej republiky rozhodla o výstavbe fakultnej nemocnice Rázsochy v roku 1982. Predsedom vlády bol vtedy Ľubomír Štrougal. Štyridsaťdva rokov staviame hlavnú koncovú špičkovú nemocnicu na Slovensku.
Výstavba nemocnice začala v roku 1987 a mala byť hotová v roku 1993. V rokoch 1991 až 1999 bola výstavba dočasne pozastavená. V roku 2000 bolo financovanie výstavby nemocnice pozastavené. V roku 2003 na návrh ministra Rudolfa Zajaca vláda rozhodla, že dostavba Rázsoch sa zastaví a nehnuteľnosť sa odpredá. V roku 2010, škoda, že tu neni pán minister Raši, lebo som bol prekvapený, že tu kvetnato rozprával, urážal a jedno s druhým, zabudol povedať to, že na základe auditu navrhol dostavať nemocnicu Rázsochy. Pán minister Raši rozhodol v roku 2010, že treba dostavať nemocnicu Rázsochy. V roku 2013 prišla pani ministerka Zuzana Zvolenská, ktorá označila výstavbu Rázsoch za nevýhodnú a navrhovala PPP projekt na Patrónke. V roku 2016 vláda na návrh ministra Tomáša Druckera zrušila výstavbu na Patrónke. V roku 2017 Tomáš Drucker rozhodol, že Rázsochy zbúrajú. V roku 2019 začínajú búracie práce na Rázsochách, prvý búrací úder zasadil Peter Pellegrini. V roku 2019 až 2022 prebiehalo verejné obstarávanie na zhotoviteľa k projektovej dokumentácii. V roku 2021 je definitívne skelet Rázsoch zbúraný a vyzerá tak ako doteraz, je tam jedna veľká diera. V roku 2022 vláda Eduarda Hegera zaradila výstavbu Rázsoch do plánu obnovy a odolnosti. V roku 2022 podpísalo ministerstvo zdravotníctva zmluvu na projektovú dokumentáciu s firmou Amberg, kde boli ako subdodávatelia zastúpení aj projektanti zo štátu Izrael.
V roku 2023, to poviem otvorene, pán Heger klamal a zavádzal a povedal, že Rázsochy sa postavia z plánu obnovy. Pritom to nebola pravda. Už vtedy sme všetci vedeli, ktorí sa pohybujeme v zdravotníctve, že to nie je možné postaviť a neviem, na základe čoho to tvrdil a zavádzal takýmto spôsobom verejnosť. V roku 2023 minister Palkovič navrhol úradníckej vláde zastaviť financovanie Rázsoch z plánu obnovy, ale projektovanie prebiehalo ďalej. Pani ministerka Zuzana Dolinková 24. apríla 2024 ukončila zmluvu na zhotoviteľa projektovej dokumentácie, čím ho zásadne, definitívne pochovala. Výstavba Rázsoch teda doposiaľ trvala 42 rokov. Kto tam nebol, nie je to problém nájsť, choďte sa tam pozrieť, je tam jedna veľká diera, nič viac.
Za tento čas trikrát vlády rozhodli, že sa bude stavať na Rázsochách a s dnešným rozhodnutím pani ministerky trikrát zrušili výstavbu nemocnice na Rázsochách. Takto vyzerá koncová nemocnica, ako ste aj pochopili aj viete, že štát za to svoje funkčné obdobie, odkedy je samostatný, nepostavil ani jednu koncovú nemocnicu na Slovensku.
Pani ministerka Dolinková svojím rozhodnutím 24. apríla ukončila projektovanie národnej koncovej nemocnice na Rázsochách a citujem zo zmluvy: Z dôvodu zmien v potrebách zabezpečenia a poskytovania sekundárnej a terciárnej zdravotnej starostlivosti pre región Bratislavského samosprávneho kraja sa zmluvné strany dohodli na predčasnom ukončení zmluvy a vysporiadaní vzájomných práv a záväzkov. Teda zmluva je definitívne a právoplatne skončená a Rázsochy sa ďalej neprojektujú. Tento projekt je v príkrom rozpore hneď s dvoma platnými uzneseniami. Po prvé, je to uznesenie vlády z roku 5. apríla 2017, v ktorom sa píše, že vláda ukladá ministrovi zdravotníctva, za bé, zabezpečiť a vykonať kroky smerujúce k realizácii. A proti uzneseniu druhému z roku 2023: Vláda ukladá ministrovi zdravotníctva prijať opatrenia a v rámci svojej pôsobnosti zabezpečiť vykonávanie krokov smerujúcich k realizácii investičného zámeru výstavby univerzitnej nemocnice v Bratislave. Obe uznesenia sú dodnes platné a neboli vládou Slovenskej republiky nikdy zrušené. Pani ministerka teda porušila uznesenia vlády.
Trochu právnej teórie. V zmysle § 1a zákona č. 575/2001 Z. z. o organizačnej činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy vláda rozhoduje spravidla formou uznesenia vlády. A ďalej, v zmysle § 24 ods. 2 Úrad vlády Slovenskej republiky kontroluje plnenie úloh z programového vyhlásenia vlády a uznesenia vlády. Tak verím, že pán vedúci úradu už skúma, ako pani ministerka plní uznesenia vlády. Tento samotný akt, vedomé porušenia vládnej, porušenia uznesenia vlády, by už bolo v slušnej krajine na demisiu. Mimochodom, vláda od 24. apríla 2024 stále oficiálne nepožehnala rozhodnutie pani ministerke. Najbližšie rozhodnutie, zasadnutie vlády bude na budúci týždeň v Handlovej.
Naspäť k Rázsochám. Financovanie. Od roku 1982 do roku 2019 sa na Rázsochách preinvestovalo 33,5 mil. euro. Od roku 2019 do roku 2023 bolo na Rázsochách preinvestovaných 25,5 mil. eur. Spolu zatiaľ Rázsochy stáli daňových poplatníkov 59 mil. euro. Pre porovnanie, nemocnica v Michalovciach, ktorú stavala Penta, stála 34 mil. euro.
Pozemky, čo je kľúčové pre to, aby ste mohli stavať nemocnicu. Ak chcel štát stavať nemocnicu na Rázsochách, tak vybral lokalitu, ktorú nevlastnil, a tak niekedy v osemdesiatych rokoch minulého storočia došlo ku vyvlastneniu pozemkov pod budúcou nemocnicou za účelom jej výstavby. Aktuálne je na liste vlastníctva štát, pričom tento majetok má v správe ministerstvo zdravotníctva. Areál nemocnice Rázsochy má rozlohu 138-tisíc metrov štvorcových, pri priemernej cene stavebných pozemkov v Bratislave 200 eur za meter štvorcových by mohla byť hodnota pozemku v areáli 27,6 mil. euro, čo už nepokrýva stratu štátu na tomto projekte. Zároveň je v procese prípravy v susedstve rezidenčná výstavba. Štát už nevlastní od roku 2019 príjazdovú cestu k nemocnici, vlastníkom je developer rezidenčnej výstavby.
Otázkou ostáva, čo sa stane s pozemkami, ak sa vláda rozhodne nemocnicu na Rázsochách nepostaviť. Logicky sa núka odpredaj týchto pozemkov, samozrejme, za trhovú cenu. Pri predaji pozemkov je tu ale jedno veľké ale. Totiž nie je úplne jasné, či nebude musieť alebo aj chcieť Slovenská republika vrátiť tieto pozemky pôvodným majiteľom, keďže tieto im boli vyvlastnené, a to konkrétne za účelom výstavby nemocnice. V krajnom prípade by účet za Rázsochy narástol o ďalších 28 mil. euro. Pravdepodobne aj preto pani ministerka prichádza s návrhom, respektíve otázkou projektantov, ktorých zazmluvnila, že či sa na Rázsochách nedá postaviť Národný ústav detských chorôb, ktorý aktuálne stojí na detských Kramároch v horizonte 15 rokov.
Čo ale sprevádzalo výstavbu Rázsoch v novodobej histórii? Bory a Penta. Výstavba Nemocnice Bory začala v roku 2018. Neobstojí teda argument, že Peter Pellegrini v roku 2019, keď sa začalo s búraním Rázsoch, nevedel, že štyri kilometre od Rázsoch vyrastá nová, moderná nemocnica. Konflikt záujmov, ktorý tam vlastne vznikal, a treba si ho tu povedať, minimálne od roku 2017 do roku 2023 pôsobila na ministerstve zdravotníctva istá pani Jana Kišková, ktorá pred nástupom na ministerstvo pracovala pre skupinu Penta na príprave výstavby konkurenčnej Nemocnice Bory. Pani Kišková nemala žiadnu formálnu zodpovednosť za projekt Rázsochy, napriek tomu patrila ku kľúčovým a zodpovedným ľuďom za tento projekt. Ministerstvo zdravotníctva v roku 2022 pod vedením Vladimíra Lengvarského zazmluvnila spoločnosť Smart Healthcare Solutions, spracovanie štúdie uskutočniteľnosti novej univerzitnej nemocnice v Bratislave v lokalite Rázsochy. To sa udialo v čase, keď už bol vysúťažený projekt samotnej nemocnice. Konateľmi spoločnosti boli pán Martin Šamaj a Peter Čerňanský, obaja menovaní pôsobili v rôznych developerských projektoch finančnej skupiny Penta väčšinu svojej profesnej kariéry. Ministerstvo zdravotníctva v roku 2023 pod vedením Zuzany Dolinkovej podpísalo zmluvu so spoločnosťou BCG na poradenské služby a spracovanie dopytového a ponukového modelu bratislavskej nemocnice pre časový horizont 10 až 30 rokov. Tento model by mal byť podkladom pre takzvanú malú OSN, ako by mali vlastne vyzerať nemocnice v Bratislavskom kraji. Ako podklad mala spoločnosti BCG slúžiť okrem iného štúdia aj spomínanej spoločnosti Smart Health. Zároveň niečo podobné spracovala do tretice aj v roku 2013. Mimochodom na tomto mieste je dobré sa zamyslieť, aká je kvalita štúdií všetkých tých troch renomovaných poradenských spoločností za posledných desať rokov, keď objednané štúdie analýzy raz hovoria postaviť Rázsochy, inokedy zase nie, nepostaviť Rázsochy, alebo iné zadania. Vyššiu spomínanú štúdiu mala podľa medializovaných informácií, už to tu bolo dnes spomínané, spolufinancovať Penta Hospitals sumou 300-tisíc euro. Takže takéto boli začiatky plánu obnovy a takto, takto pokračovala nemocnica Rázsochy za posledné, v modernej histórii.
Plán obnovy. To bola naozaj veľká šanca pre to, aby sa naozaj nemocnica na Rázsochách začala stavať. Samostatné, samostatnú kapitolu Rázsochy a jej zaradenie a priradenie z plánu obnovy. V skratke, hrubá stavba Rázsoch sa mala postaviť za 281 mil. euro. Rázsochy boli do plánu obnovy a odolnosti zahrnuté v januári 2022, minister Palkovič 2. júna 2023 oznámil, že Rázsochy sa definitívne z plánu obnovy stavať nebudú. Toľko čo, kvôli čomu sa tu dialo, čo je na dlhšiu diskusiu, ale opakovane sa hovorilo o odkúpení Nemocnice Bory. Premiér Heger a minister Lengvarský problémy bagatelizoval a tvrdil opakovane, že nemocnicu na Rázsochách stihnú, aj keď im to NIKA hovorila, že to nie je možné, nakoniec sa plán, v pláne obnovy rozhodli peniaze dať do Martina, čo aj vítame, a takisto aj do Banskej Bystrice, lebo je dobré (spravodajca podal rečníkovi pohár s vodou), ďakujem ti, ďakujem ti, lebo je dobré, že by sa naozaj, a to teraz otvorene poviem, že aby sa každé jedno euro z plánu obnovy naozaj minulo do slovenského zdravotníctva. Pani ministerka má dnes naozaj obrovský balík, ktorý naozaj z plánu obnovy je, keby ten plán obnovy nebol, to treba naozaj otvorene povedať, že bola to zásluha aj pána Krajčího, že sa to vtedy vyboxovalo, tak dnes naozaj nie je z čoho rekonštruovať a obnovovať nemocnice. Dnes toho naozaj nie je možné, nebolo by možné. Preto ja verím, že sa to každé jedno euro aj v Spišskej Novej Vsi, vo Zvolene, v Poprade minie.
Čo ma ale ako zdravotníka sklamalo, je, že sa nenašli z plánu obnovy peniaze na nemocnicu na východnom Slovensku žiadnu. V Košiciach sa nenašlo ani jedno euro a je tam naozaj krásny projekt detskej fakultnej nemocnici, ktorý naozaj verím, že sa podarí nájsť zdroje zo štátneho rozpočtu, lebo naozaj detskí pacienti, ak naozaj nenájdeme zdroje, zdroje pre detských pacientov, tak si potom nemôžeme hovoriť štát. Nemocnica v Košiciach potrebuje dofinancovať na svoj projekt, aby zrekonštruovala nemocnicu, 40 mil. euro na detskú onkológiu a pacientov a ich príbuzných a rodičov, aby mali byť kde hospitalizovaní, tak pevne verím, že sa v koalícii na tom dohodnete a že tie zdroje pre Košice a pre košickú detskú fakultnú nemocnicu nájdete.
Vrátime sa k Rázsochám, čo je kľúčová téma, pre ktorú sme naozaj povedali si, že dosť. Prečo si myslíme, že Rázsochy projekt je určite lepším, ako sa hovorí, ako je projekt v Ružinove. Prvý je, že o Ružinove sa hovorí, že by mal byť dostavaný o osem rokov neskôr ako Rázsochy. To je prvý. Rázsochy majú vlastné pozemky, majú EIA pred ukončením, projektovú dokumentáciu a v podstate za pár mesiacov by mohli začať, mohlo by sa tam začať stavať, ak by takto vláda rozhodla. Ružinov, to je naozaj podľa mňa vzdušný zámok. Treba si otvorene hovoriť, že v akej lokalite to je, nebude tam fungovať dobré ani cestné napojenie, už teraz je Ružinov preplnený, trebalo by tam búrať zimný štadión a neviem čo všetko ešte ostatné. Myslím si, že v našej krajine je nereálne, aby sme takýto projekt urobili a rekonštruovali za plnej prevádzky, aký je v nemocnici v Ružinove.
Čiže naozaj sám som zvedavý, s čím pani ministerka príde a čo povie, ale ako sme povedali pred troma mesiacmi, keď sme vyzývali pána predsedu parlamentu, predsedu vlády pána Fica, aby zvolal okrúhly stôl, aby sme sa všetky strany stretli, lebo projekt výstavby koncovej nemocnice nie je na jedno volebné obdobie, ale je na dva až tri volebné obdobia, aby to nebolo zase tak, že teraz sa rozhodne, že sa bude stavať v Ružinove a o tri roky zase niekto rozhodne, že sa bude stavať vo Vajnoroch. Musí tu byť politická zhoda na tom, že to chceme spraviť a chceme ukončiť.
Čiže ako som vravel na začiatku, naše zdravotníctvo je vo veľmi vážnom stave a dôvody, pre ktoré si myslím, že pani ministerka by mala skončiť, je, že zdravotníctvo naozaj potrebuje krízového manažéra. Nemám nič osobne proti pani ministerke, ale naozaj potrebuje zdravotníctvo krízového manažéra, ktorý naozaj začne riadiť zdravotníctvo krízovo, lebo naše zdravotníctvo je naozaj v kríze. A nemusíme sa tu, nemusíte so mnou súhlasiť, za rok uvidíte, že som mal pravdu. Tu naozaj je potrebné radikálne zmeny. Tu nemáme na čo čakať. A za stranu KDH hovorím, aj za kolegu Stachuru, aj ostatných kolegov, že budeme nápomocní vo veciach, ktoré sa týkajú zdravotníctva.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Oskar, vystihol si všetko podľa mňa, čo sa dalo za tých 30 minút povedať, hovoríš o veciach, ktoré sa naozaj nedejú a mali by sa diať. Je veľa vecí, ktoré by sme určite mohli robiť oveľa rýchlejšie, ako ich robíme teraz, ale problém neviem, kde je teraz. Naozaj za seba poviem, že rozmýšľam nad tým zdravotníctvom, že prečo sa tu dnes toľko, prečo dnes bolo toľko osobných útokov na troch poslancov, ktorí tu, každý jeden z vás bol nejaké obdobie a nehovorí sa o tom všetkom, čo sa tu za tých 30 rokov neurobilo a malo urobiť, lebo v tom zdravotníctve je to, už ako vyzerá, je nás všetkých chyba, ktorí v tom zdravotníctve pôsobíme, všetkých. Všetkých. A vytýkať si tu, ty si vtedy bol, ty si bol vtedy, ja som bol vtedy, nikam to neprinieslo, ja som dnes nepočul ešte ani slovo o pacientovi, ani jedno slovo o pacientovi. Počul som tu 16 899 výhovoriek, ale ani jedno slovo o tom, že pacient ako na to dopláca.
Ďakujem.