Videokanál poslanca

Čiže, Janka, budem tykať, vypočul som si tvoj návrh a ako som povedal na začiatku, pre mňa je protiústavný. Treba otvorene povedať, lebo vynímate jednu skupinu zdravotníkov naproti všetkým. To proste nemôže takto ísť do parlamentu, že vyberieme sestry, teraz si povedala, že lekárov nevyberiete, lebo neviem, prečo, asi nechcete prísť do konfliktu s komorou lekárov. Takisto nechcete vybrať iné povolania, ja to poviem takisto z praxe, lebo viete, 20 rokov, robil som aj sestru, robil som aj záchranára, čiže tým, že zastupujem záchranárov aj v komore, úžasné príjmy, čo si povedala, lebo také príjmy môže mať len veľká komora, ale nie je to príjmoch. Je to o tom, že tí zdravotníci, ak nebudú mať nad sebou nejakú kontrolu, ktorá, kde sa budú mať vzdelávať, tak sa nebudú vzdelávať. Jednoducho je to holý fakt. Jednoducho, keď dneska povolíš to, že dneska nebudú musieť záchranári, sestry zbierať, alebo chodiť sa vzdelávať, tu nejde o kredity, to je o vzdelávaní, lebo, prepáč, dnes sestra má ročne, alebo záchranár, lekár nazbierať 50 kreditov za 5 rokov. To je 10 kreditov za jeden rok. Jedna konferencia záchranárov alebo sestier je 10 kreditov. Čiže sestre stačí ísť raz za rok na nejakú konferenciu, kde sa naučí nové veci. Za seba hovorím, že som na každej jednej konferencii sa niečo nové naučil. Sú tam odborné prednášky, ktoré toho záchranára alebo tú sestru majú niekam preniesť. Priniesť mu niečo a naučiť do praxe. Lebo my zo zákona zdravotníci ako jediní sa máme neustále vzdelávať, lebo neustále sa tá medicína rozvíja a prináša nové veci. Čiže ty si povedala, že chceš to zrušiť, ale riešenie nie je žiadne, lebo akože kto to bude robiť? Kto bude kontrolovať? Aj dnes môžu zamestnávatelia, aj dnes môžu zamestnávatelia vykonávať online vzdelávanie, aj dnes to môžu robiť. Kľudne to môže urobiť zamestnávateľ na chirurgii, na internom, urobí školenie, kde sa sestry prihlásia a v rámci svojej praxe, presne ako si to povedala, v rámci nemocnice sa tí záchranári, sestry môžu vzdelávať. Dostanú za to kredity, to je jedno, ako to nazveme, dostávajú za to ohodnotenie, že sa vzdelávali a to, že či to splnili, alebo tam boli, ich hodnotí ich zamestnávateľ. Lebo on tu bol a on posiela to vzdelávacie podujatie na komoru, ktorá to zakreditovala. Čiže ja nemám problém prísť s iným systémom, ale ty si ho dnes nepovedala, že ktorý to má byť, ako to má byť, ako to má byť spravené. Lebo si len povedala, že nie je dobré, keď to vadí. Nazvime to, ako chceme. Komora zo zákona má riešiť vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, to je jedno, aká to je komora, či lekárov, sestier, zubných laborantov, zubných lekárov, je ich 23, tých komôr. Má riešiť vzdelávanie. Nemá to byť o poplatkoch, ale zdravotníci sa majú sústavne vzdelávať. Ak sa nebudú sústavne vzdelávať, nebudú prinášať nové veci. S tým s tebou súhlasiť nebudem. Jednoducho nemyslím si, že je to o tom, že sestra, záchranár má ísť raz do roka, lebo to je raz do roka, to je 10 kreditov ročne, že má ísť na vzdelávanie. Práveže, naopak, má tam ísť, má sa vzdelávať, má prinášať nové veci vo svojom odbore, lebo im to nikto neprinesie. Ak to zrušíme, nemyslím si, že sa budú vzdelávať, lebo to čo na Slovensku nefunguje, je vzdelávanie. A my sa naozaj máme vzdelávať. Ja som rád, keď chodím na konferencie, keď prinášajú nové veci zo sveta, z Európy, lebo iba tak môžeme poskytovať tú zdravotnú starostlivosť čo najlepšie, ako vieme. Ako to chceš vymyslieť? Ja nemám problém, že by to robil niekto iný. Ale ty si tu nepovedala, že čo. Lebo aj keď to bude Slovenská zdravotnícka univerzita, tak tých ľudí musí zaplatiť, za to si takisto bude pýtať peniaze, lebo niekto tie vyhodnocovania musí robiť. Prakticky, teoreticky musí to vyhodnotiť. Čiže ty hovoríš o tom, že to majú robiť zamestnávatelia, ale veď aj dnes to môžu robiť zamestnávatelia. Veď oni si svoju podujatie zakreditujú, či komorou lekárov, sestier, záchranárov, dostanú za to kredity a oni vedia, že či ten zamestnávateľ, zamestnanec tam bol, či to urobili dobre, skontroluje ich, veď aj dnes to tak funguje, veď dnes normálne urobí prednášku pre sestry alebo vrchná sestra alebo hlavná sestra a ona vie, či tie sestry, keď sa robí nejaký praktický výkon, či to spravili dobre. Tak ako to máme my na záchranke, že sa kontrolujú veci, tak skontrolujú sa, to, že či sa robilo dobre, na konci ti dám podpísať prezenčku, dostal si za to 8 kreditov a tie pošleš na konci roka cez internet online cez vzdelávanie a komora ti zakredituje. Veď to je 50 kreditov za 5 rokov.
Čiže ja naozaj nemyslím si, že toto tuná je problém ten, že kvôli tomu sestry neprichádzajú do zdravotníctva. Podľa mňa absolútne nie. My ideme úplne iným krokom, iným smerom a my naozaj máme riešiť to, že prečo sestry nechcú pracovať v zdravotníctve. Ale určite to nie je kvôli tomu, že sa vzdelávajú. To otvorene si nemyslím, že to je kvôli tomu. Jednoducho je to, v akom systéme pracujú. V akých podmienkach pracujú a čo za tú prácu majú.
Ale, prepáč mi, určite to nie je tento problém, že sa vzdelávajú. Lebo sestry, záchranári aj lekári a majú vzdelávať. A týmto zákonom, ktorý ste pripravili, ste vybrali len jedno povolanie. Čiže je protiústavný podľa mňa. To pán Dostál bude súhlasiť, nemôžeš zo zákona jedno povolanie a ostatné nebrať. Veď ich máme 23. 23 komôr sa chce vzdelávať, 23 komôr sa rieši, čiže dlho by sme tu mohli rozprávať, dlho sa o tom baviť, veď ja som za, bavme sa o tom, že keď to nemá robiť tento, nech to robí druhý, ja s tým problém nemám, kto to bude robiť. Ale niekto tie sústavné vzdelávania vyhodnocovať musí. Musí to niekto robiť.
Má to byť nejaká nezávislá inštitúcia, nemá to byť zamestnávateľ, lebo podľa mňa sa to môže aj obchádzať. Čiže nie je to, ak navrhneš riešenie, že to má niekto iný, ale aj u toho druhého sa za to bude musieť platiť, veď nikto to nebude robiť zadarmo.
Akože aj tá inštitúcia Slovenská zdravotnícka univerzita by mala vzdelávať, musí zobrať ľudí, musí ich zaplatiť, musí to financovať a musí to robiť. Čiže mi prinesieme, ale na konci dňa si to aj tak za tie sestry, veď aj my si platíme za to, že sme v registri. Platíme si za to 15 euro ročne, za registráciu v komore plus 2 za sústavne vzdelávanie. Čiže je to veľa? Málo? Ja sa pýtam, hej? Keď komory, dané komory bojujú a riešia zdravotnícke problémy, lebo kto zastupuje tých zdravotníkov? Sestra nepôjde sama seba zastupovať na ministerstvo zdravotníctva, ani záchranár, ani lekár.
Čiže bavme sa o tom, ja som za, ale momentálne s týmto návrhom nemôžeme súhlasiť, keďže hovorí iba o jednom povolaní a nedáva riešenie že B. Lebo ty hovoríš o tom, nech to nerobí komora sestier, teraz konkrétne, ale kto to bude robiť? Lebo aj ten niekto ďalší to bude musieť robiť s nejakým tímom, ktorý za to bude dostávať peniaze, čiže v skratke ďakujem pekne, veď je sedemnásta hodina, dokonca až devätnásta.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods.1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 347. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákona. Návrh zákona obsahuje stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Čiže ešte, aby sme to naozaj ešte len trošku zhmotnili a skrátili, ide vlastne o štandardy, ktoré budú používať zdravotníci na jednotlivých oddeleniach, aby sme naozaj zefektívnili systém. V tomto naozaj musím dať za pravdu pánu predsedovi Andrejovi Dankovi, ktorý kritizuje, že idú veľké zdroje do zdravotníctva a nie sú efektívne vynaložené, čo naozaj mu dávam za pravdu, lebo tých zdrojov do zdravotníctva ide dosť, len ich treba naozaj efektívne dávať a nemíňať ich na to, čo nemusíme robiť, nemusíme tieto postupy robiť, ale máme ich dávať tam, kde tie peniaze naozaj majú ísť a na pacientov, ktorí to naozaj akútne potrebujú. Lebo my robíme naozaj všetko opačne. Pacienti, ktorí liečbu, ktorú majú dostať o pol roka, dostávajú hneď, a tí, ktorí sú onkologickí a potrebujú liečbu včas, tak ju dostávajú neskoro, alebo sa jej nedožijú.

Ďakujem pekne.
Ja by som chcel ešte z tohto miesta vysvetliť takú jednu vec, že aj Národná rada naozaj môže prijať dobrý zákon, ktorý má dopad na celú spoločnosť a celú, celú krajinu. Podarilo sa to v minulom období, kde Národná rada schválila, že v obciach nad 500 obyvateľov bude povinnosť mať verejný defibrilátor. Obce na to mali rok a pol.
Do konca roka tohto majú si zaobstarať verejný defibrilátor, ale spolu s tým sa vlastne preškoľujú ľudia laici z prvej pomoci. A tie čísla, čo zatiaľ ukazujú parametre, sú obdivuhodné a naozaj sa zachraňujú ľudské životy bez rozdielu na to, kto je tam starosta za ktorú stranu, lebo ide o ľudský život, ktorý sa nedá ničím nahradiť.
A tu bol taký jeden dôkaz, ktorý som si pamätal z minulého obdobia, že aj Národná rada môže priniesť zákon, ktorý má naozaj ekonomicky obrovský dopad na prežívanie pacientov. Z jednoduchého hľadiska, aby ste si to vedeli predstaviť, že na Slovensku nemôžeme mať záchrannú službu v každej dedine, v každom meste, a ten dojazd zo záchrannej zdravotnej služby je nejaký. Ale vy dnes, keď zavoláte na 155, ste v nejakej obci a máte v obci defibrilátor, tak operačné stredisko vyzve tých ľudí, ktorí sú preškolení, a kým príde záchranka, tak ten pacient už dostáva prvú pomoc, je mu stláčaný hrudník a použije sa defibrilátor. A tí pacienti do piatich minút majú obrovskú šancu prežiť. A deje sa to reálne, čiže aj takýmto spôsobom môžme preniesť do praxe reálne veci, ktoré môžu reálne zachraňovať ľudské životy. A nie je to žiadna ekonomicky drahá vec, lebo ten defibrilátor viete kúpiť do dvetisíc euro pre každú obec a ľudský život má podľa OECD hodnotu 2-milióny eur.
Tak si vezmite, že koľko ľudských... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja by som chcel len doplniť kolegu Stachuru, ktorý to sa snažil vysvetliť trošku obšírnejšie, aby ste pochopili, o čo v tomto návrhu zákona ide. Každý jeden postup v medicíne musí mať naozaj guideline, len tak môžme fungovať v nejakom jednotnom systéme. Ja len pre porovnanie vysvetlím, ako funguje záchranná služba na Slovensku v guidelinoch a poskytovaní alebo resuscitácii v prvej pomoci.
My máme na Slovensku každých päť rokov v rámci Európy tzv., zasadá Európska resuscitačná rada, kde vyhodnocuje, ako postupovať a ako riešiť správne prvú pomoc. Každých päť rokov sa vyhodnocuje, čo zmeniť, čo vylepšiť, aby tá prvá pomoc základná, tzv. laická prvá pomoc, bola čo najefektívnejšia. Veľa z vás si pamätá zo svojich kurzov, čo ste možno absolvovali ešte na základných školách alebo na vodičských preukazoch, že sa nejako začalo pred určitým obdobím, nejako zachraňovať ľudský život a v danej dobe bolo napríklad že dva vdychy a pätnásť stlačení. Teraz je už posledných desať rokov tridsať stlačení a dva vdychy a toto je napríklad jeden z tých guidelinov, ktorý naozaj máme zaužívaný a používa sa napríklad v záchrannej zdravotnej službe. Ale nemáme ho zaužívaný v iných odboroch medicíny. Každá nemocnica, anestéziológ, daný odbor, chirurgovia pracujú na základe nejakej skúsenosti alebo na základe nejakého, nejakého poznania, ktoré ich naučil primár, keď tam prišiel nový lekár, ale nič nie je dané, dané na papieri, že ako by mal daný chirurg postupovať pri danej diagnóze, takisto ortopéd, traumatológ. Sú nejaké všeobecné poznania, ako operovať, ale nič nie je dané na papieri a toto nám naozaj na Slovensku chýba, aby sme naozaj postupovali jednotne, lebo naozaj prax bude ukazovať v budúcnosti, že viac a viac sa budú pacienti sťažovať, tak ako to funguje v Amerike, a tam naozaj funguje tak, že lekári postupujú presne podľa guidelinov, aby boli naozaj aj právne krytí. To je z toho hľadiska guidelinového.
A plus doplním kolegu, že ten systém musí byť aj spravodlivý. Nemôže to fungovať tak, ako to naozaj funguje na Slovensku, že každý z nás v inom a danom okrese má možno nárok na inú zdravotnú starostlivosť a nie rovnako kvalitnú a niektoré naozaj výkony sú nadhodnotené, že sa robia viacej a nemusia sa robiť a niektoré sa robia menej a mali by sa robiť. A v tomto tu zákone to naozaj chceme upraviť a upratať, a preto naozaj tento zákon nemá žiadny dopad na financie, chceme naozaj zaviesť ten systém tak, aby to naozaj bolo spravodlivé pre všetkých pacientov na Slovensku. Chápem, že z opozície je to ťažké, ale budeme radi, keď si ho pani ministerka, tento zákon, osvojí, lebo prinesie systém do slovenského zdravotníctva, ktorý tu naozaj roky chýba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 421.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ďalej môžem doplniť. Vykonávajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovaného návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán poslanec, veľmi dobre ste to vystihli a naozaj ja som aj prekvapený, že koľko poslancov tu dnes sedí, keď sa naozaj rieši tak závažná vec, ako je financovanie samospráv. Každý z nás žije v nejakom meste, v nejakej obci. Naozaj tí, čo pôsobíme aj v samosprávach, vieme, že tá situácia je naozaj veľmi zlá, by som povedal, že až kritická a všetky obce, ktoré, mestá, ktoré môžu, tak to sa snažia preniesť do daní svojim občanom. Zvyšujú sa poplatky za komunálny odpad, zvyšujú sa poplatky za iné služby, sociálne, a všetko to prenáša mesto ďalej do daní občanov. Na konci dňa to vždy zaplatia občania daného mesta. Štát to nijako nekompenzoval, a to som prekvapený, lebo je tu aj veľa poslancov, ktorí sú v mestských a vo VÚC-karských zastupiteľstvách, a my sme to naozaj mali riešiť, lebo tá situácia budúci rok bude ešte horšia v samosprávach a niektoré samosprávy, bohužiaľ, nebudú môcť ani svietiť, ani kúriť. Tento rok ešte mohli, ale ak sa situácia nezlepší, tak budúci rok nebudú môcť ani svietiť, ani kúriť, a to sa už nebavme ani o žiadnych ďalších investíciách.
Tak sa pýtam, že čo ďalej? Čo chce štát robiť s našimi samosprávami?
Ďakujem.

Ďakujem.
Ferko, ďakujem ti veľmi pekne za tvoj taký historický, ľudský exkurz do histórie, ktorý je naozaj v tomto parlamente kľúčový, lebo sme zabudli, za čo ste vy v minulosti bojovali a čo všetko ste museli pre to obetovať, aby vôbec sme tu všetci ostatní my dnes mohli sedieť a za to ti naozaj, aj tvojim kolegom, patrí veľká vďaka, lebo takýchto harcovníkov tento parlament už nemá, ktorí sa naozaj nebáli a nebáli sa odpočúvania, nebáli sa útokov.
Ale ja sa chcem vrátiť k tej podstate toho všetkého. My sme sa dnes naozaj v tomto parlamente znížili, ja keď tu hovorím raz, chodím tu každý týždeň a počúvam, že kedy zase prerazíme ďalšie dno, tak dnes sme ho prerazili zase. To my naozaj sme boli zvolení všetci, koalícia, opozícia, kvôli tomu, aby sme tu riešili rodinných príslušníkov? Páčilo by sa vám všetkým, keby sme tu rozoberali každého manželku, otca, mamu, čo komu má, to kde sme dospeli? Toto je problém krajiny? Naozaj toto je problém nás všetkých, že tu máme riešiť v parlamente rodinných príslušníkov? Toto je problém krajiny? Nie Trenčianska nemocnica, nedostatok zdravotníkov, nie policajti, nie to, že pôjde plyn hore od budúceho roka? To nie je problém, hej? Rodinní príslušníci sú náš problém. Veď si to každý otočme na seba. Toto by ste chceli tu počúvať naozaj že manželka, deti, rodina, toto chceme počúvať?
Ja to nechcem počúvať! Ja tu chcem riešiť reálne problémy, na to som bol zvolený. Neviem, vy ste boli zvolení na to, žeby sme tu riešili rodinných príslušníkov? Ja nie. Tak sa vráťme naspäť k tomu, kvôli čomu sme boli zvolení, priatelia. Všetci 150 sa k tomu vráťme naozaj naspäť.
Ďakujem. (Potlesk.)