Videokanál poslanca

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolega pán spravodajca, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi aj mne za stranu KDH iba také jednoduché, krátke stanovisko. Ja som niečo rozprával dneska na zdravotníckom výbore, škoda, že ste tam, pán minister, neboli, keď sme tu v decembri sedeli, tak ja som sedel hore a vy ste sedeli tu dole a ja som vám vtedy vravel, že vás nechali v tomto probléme vykúpať. Vaši vlastní kolegovia vás v tom probléme nechali vykúpať. Vtedy som vám vravel, že zoberte naše pozmeňujúce návrhy, ktoré sme vám dávali, a dnes sme tu naozaj nemuseli byť. Naozaj dnes sme tu nemuseli byť, lebo tá dohoda, ktorá mohla byť vtedy už spravená, je dnes úplne iná. Dneska je to nad rámec veľmi veľa vecí, zákonov, ktoré dnes ideme prijať, naozaj nad rámec vecí, ktoré boli v predchádzajúcom memorande, a bude to naozaj nemyslím si že zlepšovať, ale zhoršovať zdravotnú starostlivosť. Vysvetlím potom, dneska máme skrátené legislatívne konanie, čiže budeme sa potom o tom baviť.
Chcel som sa vás opýtať, pán minister, tie pripomienky k 37,5 hodinám, jeden návrh bol prijatý na vláde, druhý potom šiel do parlamentu, je zmenený. Je tam možnosť možno, ako si to majú všetci legislatívci vysvetliť, že štátni to budú musieť dodržiavať a súkromní nemusia? A to ma aký, môžu, ale nemusia? Tak ale to má aký význam potom vykladanie zákona, že môžu, čiže dopadne to zase tak, že štátnym poskyt... (reakcia navrhovateľa), čože? Niektoré štátne to už dnes majú aj neštátne, ale ja sa pýtam, že dali ste tam možnosť možno, čiže vlastne ten zákon sme tým pádom tam ani nemuseli dávať, lebo možno majú aj dnes. Majú takú možnosť? Majú. A štátnym to prikazujete. Čiže budeme na to mať peniaze v štátnych nemocniciach? Máme, dobre. Keď máme, som rád. Akože okej, keď máme, máme, veď sami ste povedali, že máme. Čiže toto je jedna vec, že podľa mňa to tam vôbec nemuselo byť, keďže tam je možnosť možno.
Ale chcem sa baviť dneska ja trošku o tých personálnych normatívoch, lebo máme to vo výnose. Čiže ja celkom nerozumiem, že máme niečo vo výnose, ktoré dnes všetci tvrdia, že sa nedodržiava. A ja sa pýtam, prečo to nikto nekontroluje? Akú páku budete mať potom na rozdiel od tejto, keďže to máte vo výnose, ako to chcete skontrolovať, v súkromných teraz sa pýtam, lebo v štátnych máte páku to skontrolovať, ako to chcete skontrolovať v súkromných nemocniciach? (Reakcia navrhovateľa.) Áno, ale ako to chcete skontrolovať sa pýtam. Ja vás rozumiem, ale veď my dnes tie kontroly nerobíme, my dnes reálne nevieme urobiť kontrolu v nemocniciach, že koľko personálu máme a koľko potrebujeme, to nevieme urobiť, či vieme? (Reakcia navrhovateľa.) No, ale neviem to spraviť, hej, lebo my tie kontroly môžme urobiť aj dnes a neurobíme ich a napriek tomu ideme dať niečo do zákona, aby sme to potom čo mohli, keď ani dnes neviem robiť tie kontroly. Mne to nevychádza jednoducho, lebo my všetci vieme, že je málo personálu, nebavme sa o lekároch, bavme sa o tom, že máme málo sestier. A potom si treba naliať čistého vína, že čo bude následkom toho všetkého, že chceme zatvárať nemocnice? Nie, nechceme zatvárať nemocnice, dobre, tak ale ešte raz, keď tam zistíme, že máme málo sestier a je to nebezpečné pre pacienta, čo budeme robiť potom? Ja, sedí to, ja všetko hovorím, že ten výnos je starý aj sa párkrát revidoval, to všetko sedí, ale nemohlo sa to urobiť naopak, že sa urobí audit v nemocniciach, v jedných, v druhých, v štátnych, v súkromných, zistíme, až potom sa mal prijímať zákon, ktorý bol dneska, lebo to bude nepružné podľa mňa, bude to nepružné, lebo vy si, vy dneska nemáte sedemdesiatšestku ani na to, že by ste prijali tieto legislatívne zmeny, potom keď budete chcieť meniť výnos alebo MTZ-ko na oddeleniach, tak sa to bude musieť prijímať v parlamente, je to nepružné pre budúceho ministra. Čiže podľa mňa táto cesta nie je dobrá. Akože my teraz ideme urobiť akože búdu, alebo jak to mám povedať, na koho to chystáme akože? Na riaditeľov nemocníc, na primárov oddelení? Lebo ešte raz, my to dnes vo výnose máme. Čiže vy si to reálne skontrolovať viete aj dnes. Ale nerobíme to. Ministerstvo to nerobí. Nerobí to. Robí to? Nedostatočne, dobre. Tak nerobí to. Ja si myslím, že to nerobí. Nerobí to, ale napriek tomu to chceme dať dnes do zákona.
Ja napriek tomu, čo dneska kolegovia z opozície povedali, skrátené legislatívne konanie naša strana KDH podporí, lebo je to kľúčová vec, aby sa naozaj tie veci posunuli, ale za zákon celkový hlasovať nebudeme. Ale skrátené legislatívne konanie v tomto podporíme, lebo naozaj že hrozí reálne to, že tam lekári odídu z nemocníc a hrozia nám výpovede. Ale do tejto situácie, pán minister, vás dostali, ešte raz to zopakujem, dostali vás vaši kolegovia. Vaši kolegovia, ktorí na začiatku povedali, že konsolidovať sa bude na zdravotníkoch, na sestrách, na lekároch, na záchranároch, na sanitároch, na všetkých. Na tom sa hovorilo, že sa bude konsolidovať. To bola prvá konsolidácia. Vraveli sme to vašim kolegom vtedy, aj pani Dolinkovej, nerobte to, bude z toho problém. Ja som vám to tu vtedy vravel, že dnes sa vrátime do situácie, že vy to budete musieť schváliť a ešte s väčším balíkom peňazí, ktoré jednoducho budú stáť systém. A my dnes, akože to otvorene hovorím, podľa mňa ani vy neviete reálne, koľko to bude stáť na konci dňa peňazí. Ja súhlasím s doktorom Szalayom, čo povedal, že naozaj to dopadne tak, že v septembri príde štátna poisťovňa pýtať peniaze na dofinancovanie. Lebo jednoducho nám tie peniaze budú chýbať. Budú nám chýbať peniaze v ambulanciách a to všetko jednoducho s týmto súvisí.
Ja si napríklad takisto vyprosím, nehovorím od vás, ja si vyprosím, aby mňa alebo mojich kolegov niekto na tlačovkách pomenoval, že ja som nejaký Penta a nejaký Agel podporovateľ. Ja som to nehovoril o vás. Ale ja hovorím, ja si to vyprosím. Ja si to tu, aj to verejne poviem do pléna a budem to hovoriť stále, ja si to vyprosím. Ja som tuná bol zvolený za pacientov a za zdravotníkov a budem hájiť vždy ich záujmy. Ale si vyprosím, aby niekto nám hovoril, že my nemôžme dávať pozmeňováky. To do akej krajiny sme sa to dostali, že niekto nám na tlačovkách hovorí, že poslanci Národnej rady nemôžu dávať pozmeňováky. To nehovorím o vás. Ja hovorím to o kolegoch, ktorí nám to odkazujú verejne. Čiže jak sme sa tu dostali, že ja ako poslanec Národnej rady nemôžem dať pozmeňovák. To kde sme sa to dostali? A my budeme mať pripravené pozmeňováky. Lebo keď nám tie pozmeňováky neprejdú, tak za ten zákon jednoducho zahlasovať nemôžeme. My ten zákon chceme ešte opraviť, aby, lebo je tam aj naozaj veľa dobrých vecí. Ja s vami súhlasím, že je tam veľa dobrých vecí, ktoré naozaj treba podporiť, to financovanie zisťovať a to všetko je okej. Ale nemôže nám dneska niekto tvrdiť na tlačových konferenciách, že poslanci Národnej rady nemôžu dávať pozmeňováky. To do akej krajiny sme sa to dostali? Ako to hovorím všetkým kolegom, do akej krajiny sme sa to dostali, že nám tu niekto bude odkazovať, nerobte to, nerobte tamto. Veď s nami nikto nekomunikoval, my sme neboli pri žiadnych vyjednávaniach s odborármi. Odborári.
Čiže ja hovorím ešte raz, ja sa chcem baviť vecne, mne na konci dňa aj našej strane KDH ide o to, aby sa ten stav v zdravotníctve zlepšil. O to tu ide. Sú tam veľmi veľa dobrých vecí. A budeme navrhovať aj to, aby sme hlasovali o niektorých veciach separátne. To otvorene hovorím. Budeme hovoriť, aby sme o niektorých veciach hlasovali separátne. Ak s tým nebudete súhlasiť, je to váš problém. Ale chcem, lebo niektoré veci tam sú naozaj dobré. Takisto ako zákon o platoch, takisto zákon kriminalizačný, ktorý má ísť preč, takisto aj zverejňovanie poisťovní, ktoré majú zverejňovať dáta, financovanie, to všetko je okej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Páni poslanci, poprosím vás sa utíšiť tam vľavo. Dobre? Ďakujem.

Majerský, František, poslanec NR SR
Ale nemôžeme, nemôžeme principiálne s niektorými vecami súhlasiť, lebo nemyslím si, že zlepšia slovenské zdravotníctvo. Nemôžeme. A takisto hovorím, že niektoré veci už dnes máme a my to dneska nevieme vymáhať. Tak ja sa pýtam, že dáte niečo do zákona, ako čo, že komu chceme tým pomôcť? Pacientovi? Ja sa pýtam, pacientovi chceme pomôcť? Veď tí pacienti na tom v tých nemocniciach okrajových, oni vedia, že tá sestra tam je iba jedna v noci a že by tam mali byť dve. Oni vedia, že ten lekár tam napríklad v noci nie je, alebo je na telefóne. Komu chceme tým vlastne pomôcť? Vy teraz hovoríte, že nemocnice nechcete zatvárať, lebo to hovoríte, že nechcete zatvárať nemocnice. Ale keď raz zistíme na audite, lebo je tam v memorande to, že musíte urobiť audit, ak zistíte, že tie nemocnice nemajú sestry, nemajú lekárov, tak čo budeme celý rok maľovať? No nie, ale hovorím, že tak OSN-ka čo hovorí? Tak jednoducho niektoré oddelenia sa budú musieť zatvoriť. No tak vidíte, ale to všetko k tomu smeruje, ale treba sa, normálne ja stále hovorím, začnime hovoriť ľuďom pravdu. Začnime ľuďom rozprávať pravdu. Nehovorme im klamstvá, že tu bude, my nie sme naozaj krajina, ktorá má neobmedzený rozpočet, neobmedzené zdravotníctvo, neobmedzený, sestier. My nemáme tých ľudí, ani ich nevieme naklonovať, lebo sme to roky devastovali, roky sme to ničili a roky to takto dopadlo. Ale dneska týmto tuná komu pomôžeme?
Čiže ja hovorím ešte raz za stranu KDH, aby som uzavrel svoju rozpravu, budeme chcieť, aby sa hlasovalo o jednotlivých zákonoch samostatne a budeme mať aj pozmeňujúce návrhy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, zhrnula si podstatu všetkého, ale môj taký ani nieže odkaz, ale, pán minister, oni vás v tom normálne že nechali samého. A to je aj na tom najhoršie, že vás naozaj nechali v tomto probléme, za ktorý vy nemôžete, lebo vy zaňho nemôžete, to vám otvorene hovorím, že vás v tom nechali samého. Vaši kolegovia, ktorí boli ministri, vás v tom nechali samého. Nechali vás v tomto probléme, ktorý tu dnes je a ten problém nie je že platy. Ja som to dnes otočil hore-dole z Popradu, lebo som bol na vyšetrení, ale bavil som sa s lekárkou, ktorá nie je ani v LOZ-e, pýtal som sa jej, že či tiež dala výpoveď a povedala mi, že áno, že dala som výpoveď. A ja hovorím, že prečo si dala výpoveď, veď máš dve malé deti, si sama, staráš sa o rodinu. Toto, čo spravila a pripravuje vláda, je cez čiaru. Nám nikto nebude prikazovať, čo máme a čo nemáme robiť. My tu roky rokúce zachraňujeme ľudí, bojujeme tu za lepšie zdravotníctvo, nemáme vysoké platy v tých štátnych nemocniciach, robíme od nevidím do nevidím a napriek tomu všetkému nám vláda chce prikazovať prácu. Mne je jedno, ja tie dva mesiace vydržím, ale ja stade idem preč. To je ten problém, že vás, pán minister, to hovorím v dobrom, lebo vy za to nemôžete, lebo ten rok, čo tu teraz prebehol, to nebola vaša chyba, lebo my sme na tieto problémy tu rok ukazovali. Päť hodín sme riešili za rok zdravotníctvo. Päť hodín iba. Nie vašou chybou, vašich kolegov a vás v tom nechali samého sa vymáchať. Nezaslúžite si to, pán minister. Nezaslúžite si to.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Peťo, vystihol si podstatu celého toho, čo naozaj teraz sa v zdravotníctve deje. Ja viem, že teraz riešime technikálie, že či tak zákon, ale ja to poviem ešte raz na svojej osobnej skúsenosti, že LOZ neustúpi zo svojich požiadaviek, a my naozaj teraz hráme že boj o život pacienta. My nemôžeme teraz naozaj čakať, čo bude a ako sa na konci dňa dohodneme. Tá dohoda tu už mala prísť. Je naozaj, to, čo sa stalo alebo sa... a bude diať, ja vám to poviem na konkrétnom prípade v roku 2012. Len jeden deň vtedy lekári boli vo výpovedi, nebolo ich 3 200, ale iba jeden deň boli lekári vo výpovedi a bola ohrozená zdravotná starostlivosť. My sme mali prípad, kde sme boli zavolaní k pacientovi, ktorý si podrezal karotídu, pacienta sme stabilizovali, transportovali sme ho do mikulášskej nemocnice a prišli sme tam, kde bol mladý lekár neatestovaný, ktorý to v živote nevidel, lebo jeho kolegovia boli vo výpovedi a neboli v práci. Ten lekár nevedel, čo má robiť, a tomu pacientovi zachránilo život iba to, že okolo šiel primár so svojím synom na vyšetrenie a obliekol sa a zachránil mu život.
My len naozaj, len jednu hodinu nebudeme mať anesteziológov, chirurgov v našich nemocniciach, ktorí sú kľúčoví, len jednu hodinu, stane sa dopravná nehoda a máme problém. Čiže toto, dnes je 5. decembra a my sme neni dohodnutí. Preto zvolávame zdravotnícky výbor, na to ako poslanci zdravotníckeho výboru máme právo, lebo my chceme naozaj počuť od obidvoch strán, kde je problém, prečo dohoda ešte nie je, lebo každá zo strán hovorí niečo iné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Oskar, súhlasím s tebou v tých veciach, ktoré si vravel, naozaj že je to postup, ktorý naozaj bol zvolený a je, je taký už v podstate celý rok, že naozaj to je na poslednú chvíľu, všetko dostaneme buď večer, alebo dostaneme na výbore, tesne pred výborom alebo, alebo to nedostaneme vôbec, nie je správny.
Ale tento postup, ktorý dnes je, to je podľa mňa reakcia ministra na požiadavky LOZ-u, ak to správne chápem, pán minister, takže musíme to riešiť, toto je akútna vec. Naozaj toto je akútna vec, ktorá naozaj potrebuje akútne riešenia, a v tomto naozaj, pán minister, vám dávam za pravdu, lebo riešite veci, ktoré naozaj mal, mal, mal LOZ ako požiadavky.
Mňa len prekvapuje to, že vy tvrdíte, pán minister, že sú to požiadavky LOZ-u, a včera pán predseda Visolajský povedal, že to nie sú požiadavky LOZ-u, tak ja neviem potom, že kto, teraz nebudem hovoriť, že vy klamete, ja len hovorím, že neviem, kde je pravda, hej, lebo vy tvrdíte, že to sú požiadavky, ja si myslím, že ich musím... máme splniť, lebo dátum 31. decembra je za chvíľu, za chvíľočku za dverami. Ja aj za seba, aj za kolegov z KDH hovorím, že my sme pripravení rokovať, aj keď bude treba, ale aby parlament zasadal aj medzi sviatkami. Je to naozaj kľúčová vec a 1. 12., 1. januára sa nesmie stať, aby naozaj 3 300 lekárov dalo výpoveď. To teraz dopredu hovorím, že sa to nesmie stať. Čiže tie pozmeňováky či sú dobré, alebo zlé, posúdime ešte, lebo naozaj všetky sme si nestihli pozrieť, tak sa to nerobí.
Ale chápem tú formu, že sa to musí riešiť rýchlo, je jasné. Keď je to požiadavka LOZ-u, musíme to rýchlo prijať, čiže ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, v prvom rade veľká vďaka, naozaj že tá iniciatíva je veľmi dobrá. Dneska som si to pozeral a musím vás pochváliť, že to robíte naozaj dobre.
Dávam vám pomocnú ruku, že keď chcete, tak v Poľsku vám viem nakupovať, bývam blízko poľských hraníc a chodím tam často. Čiže nemusíte chodiť vy, zbehnem tam ja, pošlem vám bloček, to je jedna vec.
Druhá vec je, že, keď si pamätáte, tu niektorí vládni predstavitelia, dokonca aj poslanci nevedeli, koľko stojí mlieko, nevedia, koľko stoja rožky. To znamená, že oni naozaj do tých obchodov nechodia, lebo keby vedeli, aké sú dneska naozaj reálne ceny, a stačí, naozaj to prajem každému jednému, stačí sa ísť pozrieť nejakého obchodného domu, nechcem robiť nikomu reklamu, a prejsť sa medzi ľudí, že ako si dneska pozerajú, čo si kúpia, čo si nekúpia, hlavne tí starší, alebo na východnom Slovensku tí sociálne slabší ľudia, lebo chodia nakupovať, ako každú jednu potravinu točia a ako to pozerajú, čo si vôbec kúpia. To prajem každému, naozaj si to vyskúšajte a potom sa naozaj prestaneme hrať, že čo sme, čo sme reálne sľubovali ľuďom pred voľbami, lebo naozaj, že ľudia sa z bilbordov, zo sľubov nenajedia na budúci rok, nenajedia sa a my sme im na preto neurobili, že nič. My tu len hovoríme, že 5 % lacnejšie, nič z toho nebude platiť, lebo tie vstupy budú drahšie. Všetko pôjde hore. A tí najchudobnejší na to doplatia najviac. Tí, ktorí už dnes si nemôžu kúpiť potraviny, tí budú mať obrovský problém. Rožok nebude stáť 0,33 centov, ale bude stáť 0,50 možno. To sú obrovské položky, keď niekto má niekto viacčlennú rodinu aj samoživiteľ, sa nebude mať z čoho uživiť. A my sa tu hráme dnes, sa tu objímame, stískame, že sme schválili štátny rozpočet. Ja som sklamaný z toho, čo som aj tu včera videl, toto nie je nič pre ľudí, bežných ľudí. My sme nič pre nich neurobili za tento rok.
A nad tým sa treba zamyslieť, kolegovia. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán premiér, panie ministerky, páni ministri, tento rozpočet sa rozhodol byť takým, že vláda nešetrí na sebe, ale na ľuďoch. Vytvárate si vankúš pre financovanie vlastných vecí. Absentuje v tomto rozpočte adresná pomoc pre tých, ktorí sú najviac odkázaní a rozdávate helikoptérové peniaze. Absentuje podpora ekonomického rastu. Tento rozpočet dusí zamestnávateľov a zastavuje rozvoj ekonomického rastu. Tento rozpočet drží pokope vládne strany, robí zo samospráv prosebníkov a vláda má strach decentralizovať a delegovať kompetencie aj financie pre samosprávy, a čo je najhoršie, tento rozpočet ožobračuje ľudí.
Kresťanskodemokratické hnutie prišlo s vlastnými návrhmi aj konsolidačných opatrení, aj rozpočtu, žiaľ, tieto návrhy neboli akceptované, preto Kresťanskodemokratické hnutie nepodporí tento rozpočet a bude hlasovať proti. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa, plný súhlas. To, čo naozaj spravilo ministerstvo vnútra pod vedením pána ministra Šutaja Eštoka, je nehorázne. My si nemôžeme dovoliť naozaj lámať históriu cez koleno a hovoriť, že to, čo sa stalo v minulosti, sa nestalo a stalo sa to inak. História to potvrdila, v Ústave pamäti národa sú dokumenty, že pán Babiš bol agent ŠtB a je to holý fakt. To sa nedá zmeniť ani týmto rozhodnutím a nemôžeme to robiť ani do budúcnosti vzhľadom na to, že naozaj naše deti sa učia z minulosti a majú sa z nej poúčať a my všetci sa z nej máme poučiť, ale máme si históriu aj pamätať, aby sa neopakovala, aby sa to, čo robil komunizmus, režim komunistický na Slovensku aj v Českej republike, aby sa takáto situácia už nikdy nezopakovala. Čiže podporujem váš návrh a plne s ním súhlasím.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Števulová, ďakujem ti za tvoje vystúpenie. Naozaj si vystihla podstatu, ktorú naozaj, ktorú sa tu dnes hráme, ja s tebou plne súhlasím. Bol som v pár domovov dôchodcov, kde naozaj sa nemohli tí rodičia alebo príbuzní rozlúčiť so svojimi rodičmi a bolo to naozaj veľmi ťažké, lebo naozaj tie opatrenia boli a myslím si, že mali opodstatnenie. Tie rúška boli veľmi dôležité. My nemôžeme naozaj odškodniť ľudí, ktorí nedodržiavali pandemické opatrenia, čo sa týka rúšok. Ja súhlasím so štátnou karanténou, že bola nezmyselná.
Pre mňa bolo takisto aj ťažké, keď sme chodili do rómskych osád po ťažko, ťažkých, ťažkých pacientov, ktorí naozaj zlyhávali, zlyhávali a boli opáskovaní ako v nejakej rezervácii, kde ich strážila armáda, aby vôbec nechodili von. Ja by som sa tiež opýtal, v tej dobe, že či to bolo v pohode, že či by sme takto chceli aj my, že nám niekto zapáskuje sídlisko a nás nepustí vonku, ako sa to dialo v rómskych osadách. To naozaj nerobme, robili sme kategórie prvých a potom sme robili kategórie druhých ľudí. Všetci sme boli občania jednej krajiny a naozaj tá pandémia bola pre všetkých veľmi ťažká.
Dnes ideme urobiť precedens, ktorý naozaj bude mať dopad na budúcnosť. Ja si nemyslím, že ľudia, ktorí vedome kričali a hovorili, že rúška dole a motivovali takto ďalších ľudí, ktorí boli naozaj pomýlení týmito rozhodnutiami a verili, verili tým ľuďom, majú byť dnes odškodnení. Naozaj veľmi veľa ľudí zomrelo kvôli tomu, že nedodržiavali pandemické opatrenia a zbytočne zomreli, a preto si myslím, čo si povedala, že z úcty aj k pamiatke všetkým tým zosnulým, ktorých naozaj bolo 20-tisíc, to si treba vezme, že to je jedno malé mesto na východe Slovenska, zomreli a zomreli zbytočne, lebo kopec z nich sa nakazili od svojich príbuzných, ktorí vedome nedodržiavali pandemické opatrenia, lebo vtedy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Tomáš, súhlasím s tebou, čo si povedal, že „Nedělej to tak, Františku, tak se to nedělá,“ je veľká pravda. Keď sa schvaľoval konsolidačný balíček, tak stačilo schváliť náš pozmeňujúci návrh, ktorý sme mali tuná pripravený a dneska sme tu nemuseli sedieť a pán minister mohol riešiť naozaj vážne veci v zdravotníctve, lebo to dneska nemôže byť len o platoch, veď to zdravotníctvo naozaj má obrovské problémy, čiže to súhlasím.
Súhlasím s tým, že keď sa podpísalo memorandum pred dvoma rokmi, tak slovenský pacient, na neho sa nejako zabudlo, lebo naozaj on v tomto chaose, ktorý tu naozaj dennodenne musí zažívať, tak nemá pocit, že má lepšie slovenské zdravotníctvo. On nemá pocit, že ho čaká usmiaty personál, že má načas termín, že sa všetci oňho postarajú. On to nemá, ten pocit, ten pacient. Keď sa budete baviť s každým pacientom, tí ľudia dneska o štvrtej ráno čakajú pred ambulanciou, aby dostali nejaký termín u lekára, on to jednoducho nemá. Čiže tam sme nedospeli. Memorandum sa podpísalo, tvárili sme sa, že to nejako funguje, že to nejak ide, ale to nikam nejde, lebo to je proste problém. Jednoducho sa to len stalo. Ale nebudem súhlasiť s tebou s tým, že si vravel že len Penta, Agel sú tu najlepší v slovenskom zdravotníctve, to ma nikdy nepresvedčíš. Sú aj svetlé výnimky v slovenskom zdravotníctve, kde aj štátne nemocnice dokážu dobre hospodáriť a dokážu dobre fungovať. A je aj chybou nie Penty, Agelu alebo sčasti Penty, Agelu, ale to, že slovenské zdravotníctvo nemá víziu. Lebo nemá víziu, to treba otvorene povedať, že my tu každý polrok, rok, riešime nového ministra zdravotníctva, ktorý nemá víziu, ktorý naozaj keď niečo prinesie alebo chce niečo urobiť, tak je odvolaný.
Čiže ja si myslím, že pán minister má nejakú víziu, veď zatiaľ z tých vyjadrení vidím, že chce ju mať, a držím mu v tomto palce. Ale myslím si, že v tomto prípade, ako teraz riešime, sa nedá vyhrať. Čiže vy naozaj na konci dňa budete musieť ustúpiť. S nimi sa... To, to otvorene hovorím, že sa nedá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)