Videokanál poslanca

Kolega Vladko Ledecký, myslím, že nikto v tejto sále nie je väčší odborník na sociálne podniky a sociálne podnikanie ako ty na Slovensku. Založil si, pomáhal si založiť mnohé sociálne podniky v obciach, ktoré presne ako si rozprával aj v rozprave, ktoré pomáhali ľuďom, ktorí by sa nikde inde nezamestnali. A ráno sme tu počuli pána ministra Erika Tomáša ako hovorí o tom, že treba pomáhať tým najslabším a pomáhať tým a ako budú hlasovať jednotlivé kluby pri jeho návrhoch zákona. Ak ma dnes prísť obhájiť vec ktorú ide urobiť cez prílepok k zákonu, keďže za chvíľočku ho prečíta pozmeňujúcim návrhom ďalší kolega z HLAS-u, tak tu nie je. Nie je tu, nechce o tom hovoriť, lebo to škodí. Veď my ideme dnes zase rýchlo, bez diskusie, cez pozmeňujúci návrh, cez prílepok zmeniť funkciu a funkčné sociálne podniky ktoré tu zamestnávali ľudí, ktorých nikto nechce na trhu zamestnávať. Onkologické pacientky, ženy ktoré by sa nikde inde nemohli zamestnať, tak to ideme dnes zrušiť. Prečo? Nikto nám tu nepovedal, môžeme si to rozprávať v pléne Národnej rady čo chceme, otázku ani odpoveď na to nedostanete. Ten kto tu má prísť obhájiť tak tu teraz nie. Ráno mal silné reči o sociálnych veciach a teraz keď má hovoriť o sociálnych podnikoch tak tu nie je. Tak aká kultúra, aké zvýhodňovanie, aká pomoc tým najslabším. Žiadna. Tak sa neschvaľujú zákony, že prídu cez pozmeňujúci návrh v druhom čítaní a ideme to celé zarezať a zmeniť. Ja som zvedavý čo k tomu povie pán minister Erik Tomáš, lebo to čo teraz urobiť idete zrušiť, zničiť funkčné sociálne podniky v tejto krajine, ktoré roky zamestnávali tých najslabších.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Kolegovia, ďakujem pekne za faktické. Presne, ako ste tu povedali, že vôbec sme sa o tejto téme tu dnes nemuseli baviť, keby sme normálne komunikovali a riešili problémy, ktoré sme nespôsobili my. Ja som nespôsobil to, že tender na záchrannú zdravotnú službu dopadol tak, ako dopadol, ale záleží mi na tom, aby záchranná zdravotná služba fungovala. Mne na tom záleží. Ja chcem, aby záchranná zdravotná služba na Slovensku fungovala, aby mohla zachraňovať ľudské životy. JA chcem, aby pacienti, ktorí potrebujú a sú v ohrození života, dostali záchrannú zdravotnú službu v čas. Záleží mi na tom. A nie kvôli sebe. Mne záleží kvôli každému jednému občanovi, ktorý tú záchrannú zdravotnú službu bude potrebovať. A malo by nám na tom záležať všetkým. Keď tu ideme riešiť do polnoci Úrad na ochranu oznamovateľov, prečo takto neriešime záchrannú zdravotnú službu, ktorá sa dotýka nás? Dotýka sa nás, každého jedného z nás. Nikdy neviete, kedy budete mať nehodu, kedy váš príbuzný dostane infarkt, cievnu mozgovú príhodu. Každého jedného z nás sa to dotýka. Napriek tomu tu riešime úplne niečo iné. A už som viackrát povedal, že my sme pripravení sa o tom baviť. Myslím, že každý jeden líder v opozičnej strane aj v koaličnej sa chce o tom baviť, ako má záchranná zdravotná služba fungovať, ako má byť. Chceme sa o tom baviť. Sme na to pripravení. Nechceme sa tu baviť o tom, čo teraz tu riešime v Národnej rade. Môžme tu vyrušovať teraz niektorí a hovoriť si, nech si ten pán Majerský tam niečo porozpráva. Ja nikomu nič zlé neprajem, ale záchranná zdravotná služba je veľmi dôležitá vec v tomto systéme. Je jedna z jediných funkčných systémov v tejto krajine, ktorý funguje. V zdravotníctve jediný, ktorý funguje, tak si ho nepokazme. Nepokazme si ho. Nie kvôli vám, ale kvôli tým pacientom, ktorí dennodenne potrebujú pomoc. Tak, ak to neviete robiť, nechajte si poradiť.
Ďakujem.

(Vymazať rámček.)

Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v treťom čítaní vystúpil k pozmeňujúcim návrhom pána kolegu Zdenka Svobodu. A to je pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka siete záchrannej zdravotnej služby a súvisí to vlastne s celou, celým tendrom na záchrannú zdravotnú službu. A to je dôsledok o ktorom sme hovorili pred štyrmi mesiacmi a to je dôsledok, ktorý má veľký dopad na záchrannú zdravotnú službu. Dnes v skrátenom legislatívnom konaní pozmeňujúcim návrhom ideme opravovať vec, ktorá mohla úplne inak fungovať a má veľký dopad na to ako dnes funguje záchranná zdravotná služba.
Ja by som očakával, je to síce technická vec, ktorú dnes schvaľujeme, ale ja by som dnes túto rozpravu o tom, ako má záchranná zdravotná služba fungovať a čo má robiť, a ako má poskytovať záchrannú zdravotnú službu očakával, že budeme riešiť v pléne Národnej rade. Že pán minister príde a vysvetlí nám čo chce so záchrannou zdravotnou službou robiť aby sme vedeli, ako bude záchranná zdravotná služba na Slovensku fungovať. Bude tu štátny systém, bude tu systém, ktorý bude fungovať pod ministerstvom vnútra, alebo tu bode nový tender na záchrannú zdravotnú službu. Za štyri mesiace nemáme žiadnu odpoveď ako záchranná služba má fungovať. Prečo, ja sa pýtam prečo? Namiesto toho dnes ideme v skrátenom konaní v noci riešiť úplne inú vec, ktorá nesúvisí so záchranou ľudských životov, ale súvisí s ochranou ľudí, ktorí dostali pokutu s ľuďmi z vašej strany. Pán minister, dnes sme mali riešiť v Národnej rade čo bude ďalej so záchranou zdravotnou službou. A ja si myslím, že by sme tu všetci ostali a chceli by sme počuť riešenia lebo sa to týka všetkých ľudí v tejto krajine.
Záchranná služba má dopad na každého jedného občana v tejto krajine. Má vplyv na to kedy záchranná zdravotná služba vyrazí, kto v nej bude pracovať, aké bude mať podmienky a koľko ľudských životov zachráni. To je tá vec, ktorá, to je tá služba o ktorej sme mali dnes v noci rokovať. Nie o tom, že ideme rušiť Úrad na ochranu oznamovateľ. Tým nejdeme nikoho zachraňovať, nikoho. Toto sme mali riešiť dnes v noci. Toto sme mali rokovať do polnoci. Lebo čakajú zdravotníci, čakajú pacienti čo bude so záchrannou zdravotnou službou.
Toto je tá téma o ktorej sme dnes mali rokovať v Národnej rade. Nie o tom či ideme rušiť alebo nerušiť v skrátenom legislatívnom konaní ochranu na oznamovateľov. V sobotu kvôli tomu mimoriadne zasadla vláda. Ja sa pýtam, prečo nezasadla vláda, ako to povedal pán minister, že keď sa schváli rozpočet, tak sa dohodne koalície ako bude vyzerať záchranná zdravotná služba na Slovensku. Je ticho o tom.
Čiže celý ten pozmeňujúci návrh je o tom, ako sa spackal tender na záchrannú zdravotnú službu priatelia. A to sme dnes mali riešiť. Nie Úrad na ochranu oznamovateľov. Preto poprosím pána ministra, aby takúto možnosť, akú máme dnes, vystúpiť k záchranke urobil sám, aby urobil kolečko so všetkými. Aby sa raz a navždy ten problém, ktorý sám spôsobil, alebo jeho kolegovia, pri tendri na záchrannú zdravotnú službu, aby sa vyriešil. Lebo čakajú na to ľudia, záchranári, pacienti.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som. (Potlesk.)

Pán predseda, ďakujem pekne. Oskar, vystúpenie tvoje, aby sme zhodnotili, ako to reálne je dnes v praxi, tak v praxi potom ako sa celý ten tender spackal, je jeden veľký chaos a vysvetlím na jednoduchom príklade. Posádka, kde pracujú teraz ôsmi záchranári, má určité obdobie končiť a ona sa mala presunúť na iný bod, len tam vlastne ešte podľa zákona nemôže vzniknúť a jednoducho tí ľudia nevedia, že kde budú mať teraz tú prácu. My sme do záchranky po tomto fiasku, lebo to treba povedať, že to bolo obrovské fiasko, to hovorím za tých pätnásť rokov, dvadsať rokov čo som v záchranke, som to nezažil, sme priniesli do záchrannej zdravotnej služby chaos. Chaos, ktorý má veľký vplyv na to, ako záchranári pracujú a je to obrovská chyba. My sme sa mali tešiť z toho, že reforma záchrannej zdravotnej služby prešla, lebo to bola veľká vec pre budúcnosť aj pre zachraňovanie ľudí na Slovensku a my sme spackali najväčší tender, aký tu kedy bol za dve miliardy eur a súhlasím s tebou, Oskar, že my dnes nevieme a je to chybou, lebo ja som pripravený sa o tejto téme baviť, že čo vlastne so záchrannou zdravotnou službou bude, kto ju bude prevádzkovať, ako to ideme robiť, či to bude tak, ako to bolo doteraz. Všetky tie veci. Stále sa, stále sa len hovorí v kuloároch, že možno to bude tak, možno to tak. To je chyba. Ani pán minister, ani my tu nebudeme večne, ale tá záchranná zdravotná služba potrebuje vedieť a tí záchranári, ktorí každý deň zachraňujú ľudské životy, potrebujú vedieť, kde budú pracovať, a ako budú fungovať. Takže vás poprosím, pán minister, spravte okrúhly stôl, bavme sa o tom, ako má záchranná zdravotná služba fungovať, my sme pripravení na toto stretnutie a o tom sa baviť a rokovať, ale nie, že tu budú rozhodovať politici, ktorí so záchrannou zdravotnou službou nič nemajú alebo o nej počuli len vtedy, keď si ju zavolali. Čiže ďakujem ti, Osky, veľmi dobré vystúpenie.

Ďakujem pekne.
Pán predseda, zhrnul si podstatu toho, čo vlastne dnes v skrátenom legislatívnom konaní ideme urobiť v parlamente. Ideme vyriešiť úrad, ktorý má chrániť ľudí, ktorí sa nebáli a neboja vystúpiť proti svojim zamestnávateľom, ľudia, ktorí sa neboja povedať, ako to v tejto krajine funguje.
Prvé je paradoxom toho, toho všetkého celého, čo sa tu momentálne deje, že ideme rušiť inštitúciu, ktorú, ktorú (povedané so smiechom) založil pán terajší prezident Pellegrini. Ideme rušiť inštitúciu, kde pracoval predtým pán minister Šutaj Eštok. To je neuveriteľné. A pre mňa je paradoxom to, že to ideme urobiť takto v skrátenom legislatívnom konaní, lebo dôvod, ktorý pán minister povedal, bol asi na dve, na dve slová, na dve minúty.
Ja chcem, aby ste to tak trošku pochopili, že čo vlastne, s čím vlastne sa tu hrajete, lebo s čím má táto koalícia problém, tak to potrebuje zrušiť. To ako keby ste prišli k lekárovi do nemocnice a lekár vám povie, prosím vás, máte problém s tlakom, máte problém s cholesterolom, začnite držať diétu. A vy si poviete, haló, haló, tak mňa tu nebude niekto kritizovať, zruším lekára a keď nezruším lekára, tak zruším nemocnicu. My sa tu hráme, že zo dňa na deň s tým, že my tu ideme rušiť inštitúcie, ktoré tu roky fungovali, len preto, lebo chceme dokončiť pomstu.
Pán minister, sedíte vzadu, ale pomsta nie je cesta. Pomsta absolútne nie je cesta. Inštitúcie sú na to, aby nechránili politikov, ale aby chránili občanov. To si musíme všetci z tejto miestnosti odniesť. Zákony sú na to, aby sa aj dodržiavali. Vy ste minister vnútra a teraz si predstavte, že nie som spokojný s pokutou od policajtov, tak teraz zrušíme Policajný zbor? Nie. Máme ho rešpektovať a mali by to robiť všetci.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem, aby sme prijali v Národnej rade uznesenie, kde zaväzujeme vládu, aby zasadnutia vlády počas víkendov organizovala len vtedy, keď sa bude venovať skutočným problémom ľudí: rastúcim nákladom rodín, kolabujúcemu zdravotníctvu, odchodu mladých rodín, rozpadajúcim sa cestám a mostom a katastrofálnej situácii na železniciach, a nie vlastnými problémami.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne pán predseda. Kolega veľmi dobre vystúpenie a som rád, že si aj na treťom čítaní upozornil na toto nesystémové riešenie, ktoré sme zase cez poslanecký návrh v druhom čítaní doniesli v piatok poobede, aby sa tu mohlo zase rýchlo o tom rokovať. Ja som očakával od vlády, ktorá hovorí, že je vláda regiónov a že chce pomôcť regiónom systémové riešenia v samosprávach. Systémové riešenia, ktoré prinesú koncepčné riešenia, ktoré potrebujú naše samosprávy. Toto nie je žiadne koncepčné riešenie. To je len to, že sa otvoria dvere a peniaze, ktoré to sú peniaze daňových poplatníkov. To nie sú peniaze primátorov a poslancov. To sú peniaze daňových poplatníkov, ktoré mali ísť na rozvoj, ktoré mali ísť na rozvoj, pôjdu, pôjdu na bežné výdavky a budú sa s tým kryť iné veci, keďže štát nevie pomáhať mestám a obciam. Toto nie je riešenie, ktoré má pomôcť rozvoju v našich mestách. Tak sa to nerobí, tak sa to vôbec nerealizuje a ja si myslím, že idete proti občanovi v jednotlivých mestách takýmto návrhom. A mali by sme sa všetci pri tomto návrhu zdržať a pripraviť komplexné riešenie, ktoré má samospráv vyriešiť. Dva roky vládnete a okrem dvoch pozmeňujúcich návrhov ste nepriniesli nič.

Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Začnem pánom Ľuptákom. Pán Ľupták, absolútne sa nemusíte báť, že ja mám v hlave vykradnuté, to sa absolútne nemusíte báť. Keď ste si pozorne vypočuli moje vystúpenie, tak som dal konkrétne otázky, na ktoré ste ani vy nevedeli odpovedať. Tak ich zopakujem ešte raz. Čo sa stane 1. 11. 2025? Čo sa stane 1. 11. 2025? Pôjdu kasína naspäť tým istým prevádzkovateľom, ktorí sú teraz? Sú? Pôjde to takto: Pán minister? Pán Ľupták? Ešte raz (reakcia z pléna), veď pána ministra sa pýtam. Pána ministra, veď sa, kľudne vystúpte v rozprave. Pána ministra sa pýtam, nedostal som odpoveď.
Zopakujem druhú otázku. To chcete mi povedať, že pán prezident Pellegrini pôjde akútne utekať do prezidentského paláca, aby podpísal zákon o hazarde? V sobotu? To vážne? To vážne, naozaj že to sa stane v tejto krajine, že tu sa toľko vecí prijímalo, ktoré boli lepšie pre krajinu, pre ľudí, pre občanov, ale pán prezident bude utekať kvôli tomu, aby zachránil hazard v tejto krajine. Veď to nedáva ani logiku, pán minister. Toto je podľa mňa normálne, čisté, bohapusté výpaľníctvo. Nič iné.
Ďakujem. (Potlesk.)