Videokanál poslanca

nehodlá investovať do budúcej generácie. Prečo by si táto vláda mala lámať hlavu, koľko vzdelaných talentov o pár rokov nastúpi na trh práce, posunú krajinu ďalej, vnesú nové impulzy do ekonomiky? Je lepšie nech radšej odídu zo Slovenska, alebo prerušia štúdium a rezignujú na lepšie možnosti v budúcnosti? Tohtoročnú konsolidáciu a rozpočtom, ktorý na nej vyrástol, vláda ani netají, že nemá energiu, chuť a záujem sa pozerať ďalej ako za svoj obmedzený mandát. Dáva jasne najavo, že celá krajina sa musí prispôsobiť jedinému cieľu, zaistiť ďalší rok tejto vláde pri moci. Bez zmeny k lepšiemu, každý sa musí poskladať na sociálne istoty okolia vládnej koalície. No, je tu jeden obrovský rozdiel. Kým vláda sociálnych neistôt si môže dovoliť všetku svoju energiu investovať do jediného cieľa, ďalší rok sa udržať pri moci, krajina si to dovoliť nemôže. Pretože za každý rok bez vízie, za každý rok bez zmeny k lepšiemu, za každý rok bez reforiem platíme obrovskú cenu. A áno, platiť ju budú aj budúce generácie. Prejedené investície do školstva, infraštruktúry a nemocníc nám tu zostanú ako dlžoba s úžerníckym úrokom. Áno, a to aj v čase, keď predstavitelia tejto vlády budú na zaslúženom oddychu, napríklad v tom spomínanom Chorvátsku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dnes síce zdanlivo hovoríme o súbore čísel, hovoríme o miliónoch eur pre budúci rok, no nedajme sa mýliť. V prvom rade hovoríme o súbore jednotlivých ľudských osudoch, z ktorých je zložená táto krajina a hovoríme tým pádom len o 5,5 miliónoch obyvateľov našej krajiny. Predložený rozpočet, ktorý vychádza z extrémne nešťastne nastavenej konsolidácie, nemá víťazov, má len porazených. Nemá zmysel tu teraz rozoberať kapitolu po kapitole, už tu toho veľa zaznelo aj od mojich kolegov a kolegýň. Sústreďme sa na to podstatné, čo vláda týmto rozpočtom odkazuje budúcim generáciám. Táto krajina nie je pre mladých aspoň nie, kým je táto vláda pri moci. Rozpočet aj samotná konsolidácia má totiž jeden jediný cieľ. Zachovať status quo, udržať sa pri moci, preklenúť ďalší rok, na budúcnosť teraz nie je čas. Vládni narkomani moci radi hovoria o sociálnych istotách, no zabúdajú povedať, že o svojich sociálnych istotách, svojom osobnom komforte, pozerajú sa po krajine ako po rozpadnutom dome, v ktorom hľadajú, čo by ešte bolo možné speňažiť, aby si dopriali luxus zostať ďalší rok pri moci. Jeden príklad za všetkých. Viete, koľko dnes štát dáva napríklad na celodennú stravu šesťročného dieťaťa v centrách pre deti a rodiny? Presne 3 eurá a 55 centov. To sú deti, za ktoré štát prevzal zodpovednosť a napriek drvivej inflácii, ktorá dusí celú krajine, je to teda táto suma. Na porovnanie. Ministerka Šimkovičová si objednala letenky do Spojených štátov za 16 000 eur z verejných zdrojov, za pár hodín sa tak minula suma, ktorá podľa vlády sociálnych istôt stačí na celodennú vyváženú a zdravú stravu pre viac ako 4 500 detí odkázaných výlučne na pomoc štátu a áno tieto maloleté deti ešte nemajú volebné právo a raz až budú môcť zodpovedať za túto krajinu, sa už táto koalícia pravdepodobne bude slniť vo svojich vilách napríklad v Chorvátsku. Teda v príkladoch bezbreho utrácania pre sociálne istoty vládneho okolia by sme mohli pokračovať celú túto schôdzu. Na samotný návrh rozpočtu, ktorý je krásnym zhrnutím tejto slovenskej sociálnej politiky. Vláda dodnes verejnosti nepredložila jasný verejne kontrolovateľný plán, kde a ako šetriť plánuje vo vlastných rezortoch, každý jeden občan už vie, z akého dôvodu si bude musieť siahnuť hlbšie do vrecka, kde sa bude musieť obmedziť, na čom ušetrí, čoho sa vzdá a verejnosť napriek tomu ani netuší, v ktorej konkrétnej oblasti a koľko konkrétne ušetrí vláda a jalové vyhlásenia o úsporách v administratíve či o odkladoch kúpy vozidiel fakt nestačia. Viete napríklad koľko domácností na Slovensku si nemôže dovoliť kúpiť auto a aký stres títo ľudia zažívajú, že ak sa im náhodou auto, čo majú, pokazí, tak sa nedostanú do práce, nedostanú deti do školy? Premiér môže útočiť na opozíciu, môžte všetci útočiť na médiá, na mimovládky, že kvôli nim sa verejnosť neraduje zo zdražovania, ožobračovania a vlády sociálnej neistoty. Možno by však získal viac rešpektu, ak by sám predstúpil pred verejnosť a spravil to isté a ukázal kde a koľko jeho vláda ušetrí. Po takmer troch rokoch vlády má Slovensko historicky najvyšší dlh. Už tento rok štátny dlh presiahne 60 % po dvoch rokoch vašej vlády a zbabraných konsolidáciách. Evidujeme prepad vo výbere daní. Za rok 2025 je oproti rozpočtu nižší o 1,3 miliardy a už aj Národná banka Slovenska a samotné ministerstvo financií pripúšťa neistý ekonomický vývoj do budúcnosti. Vláda prežíva na úkor budúcnosti a nastupujúcim generáciám hádže polená pod nohy. Dámy a páni, podľa dát jedného bankového domu na Slovensku sú náklady na bežný život vysokoškolského študenta na Slovensku 450 eur mesačne. Internáty okrem toho, že sú mnohé v žalostnom stave, nestíhajú pokryť dopyt po ubytovaní a študenti sú tak odkázaní na bývanie na privátoch. Opäť pripomeniem. Aktuálna priemerná cena bytov v Bratislave na prenájom je v októbri 920 eur. V Banskej Bystrici 713 eur a v Košiciach 728 eur. Bavíme sa o študentoch. Vláda zároveň rok pripravuje adresnú energopomoc z eurofondov za približne 500 miliónov eur. Nakoniec to dopadlo ako aj už aj mnohí kolegovia zopakovali a teda ako sme pri tejto vláde zvyknutí. Adresná energopomoc z eurofondov bude takmer pre všetkých a zo štátneho rozpočtu. Ostáva teda len veriť, že, že to aspoň bude nejaká pomoc. V každom prípade 500 miliónov spálime v kotloch. Prerátajme si, koľko študentov vysokých škôl by si za ušetrenú sumu mohlo pokryť napríklad mesačné náklady na štúdiu. Koľko stresu by ušetrili ich rodičia. Mnohé rodiny na Slovensku dneska zažívajú obrovskú úzkosť, či vôbec dokážu ufinancovať štúdium svojich detí, nehovoriac o tom, ak súbežne študujú dve či tri deti v rodine. Zraniteľných rodín celkovo nie je málo. Dnes je milión ľudí na Slovensku ohrozených chudobou a do tejto situácie sa vláda rozhodne skomplikovať život ešte aj študentom, ktorí buď chcú alebo musia popri štúdiu pracovať a privyrábať si napríklad živnosťou. Áno rozumiem. Vláda sociálnej neistoty nehodlá investovať do budúcej generácie. Prečo by si táto vláda mala lámať hlavu, koľko vzdelaných talentov o pár rokov nastúpi na trh práce, posunú krajinu ďalej, vnesú nové impulzy do ekonomiky. Je lepšie, nech radšej odídu zo Slovenska alebo prerušia štúdium a rezignujú na lepšie možnosti v budúcnosti ...
=====

Ďakujem. Ďakujem, pán Viskupič, už tu zaznelo, kto bude z tejto adresnej energopomoci najviac profitovať. Mne to trošku pripadá, že vlastne vláda si tu robí bankomat z ľudí najprv pri konsolidácii a teraz vlastne z daňových poplatníkov v celej Európskej únii pri energopomoci a my vlastne zatiaľ ani nevieme, či nám to Európska komisia dovolí. Ale keby to teda aspoň celé malo elementárnu logiku, presne ako to tu už povedal pán poslanec Hlina, že keď niekto pomoc potrebuje, nech si o ňu požiada a teda ministerstvo nech vyhodnotí, či je to správne a adekvátne. Ale nie, my tu máme opäť adresnosť pre všetkých 90 %, ktorých ste tam teda neviem, ako vypočítali. Opäť sa prepisuje význam slov, ako už je to pri tejto vláde zvykom, ale čo mňa celkom hnevá, je, že vlastne každé toto euro viazané na energopomoc treba reprogramovať z iných vecí, napríklad z rozvoja regiónov, škôl, inovácií alebo bývania, vrátane rozvoja mnohých projektov pre mladých ľudí. Takže neviem, no nazývate to adresná pomoc, ale bez dát a kritérií mi to skôr príde ako taká rýchla, rýchla výplata z cudzieho rozpočtu. Takže čerešnička na torte tejto zbabranej konsolidácie.
Ďakujem.

Ďakujem.
A ďakujem, Michal, za tvoje slová. Ja by som k tomu rada iba doplnila, že za mňa to, čo vláda predkladá, sa ani nedá vlastne nazvať konsolidáciou, ale skôr rezignáciou na budúcnosť Slovenska. A súhlasím s tebou, že je výsledkom absolútnej nekompetentnosti. Myslím, že vláda Fica už nemá vôbec predstavu, čo ďalej, žiadnu víziu, žiadnu ambíciu okrem jedinej a tou je asi prežiť najbližší rok pri moci.
Ale zároveň ja by som chcela uznať vláde jedno pozitívum, a to je to, že v podstate dokázali nemožné a zjednotili odborárov so zamestnávateľmi, odborníkov s laikmi, mladých ľudí so staršími, a myslím, že to je preto, že vlastne všetkým okrem asi pána ministra Kamenického musí byť jasné, že čo táto vláda a s touto konsolidáciou prináša, je chudoba a úpadok a vlastne trestanie ekonomickej aktivity a pracovitosti. Takže vláda sa už vlastne ani neusiluje zakrývať, že neverí v budúcnosť pre túto krajinu. A ja som presvedčená, že spoločne s kolegami a s kolegyňami v budúcnosť veríme a teda dúfam, že všetci, čo, čo veríte tiež, tak sa dnes stretneme na námestiach.
Ďakujem.

Sľubujem. (Potlesk.)