Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Stavebný zákon, vieme, že je veľmi dôležitý pre obce, mestá, vyššie územné celky, samozrejme, aj pre štát, aj pre bežných ľudí. Stavebný zákon je aj veľmi dôležitý pre podnikateľské prostredie, lebo potrebujeme vlastne, aby mohol niekto realizovať stavby.
KDH si veľmi dobre uvedomuje, že neprijatie nového Stavebného zákona môže viesť k totálnemu kolapsu v stavebníctve, čo bude mať obrovský dosah pre našu spoločnosť, to si nemusíme okolo toho ani rozprávať. Vieme dobre, že by mohlo aj dosť k ohrozeniu čerpania eurofondov.
Pán minister, určite si dobre pamätáte, že pred rokom, keď sme sedeli u nás na poslaneckom klube KDH, tak ja som vám aj navrhoval, že poďme odsunúť návrh, účinnosť na dva roky. Odsunula sa na jeden rok a teraz vlastne vláda je pod veľkým stresom, že či to prejde. Do Stavebného zákona sa dostávajú rôzne prílepky a tak ďalej.
Vieme, že na politické strany sa obracali aj viaceré inštitúcie, ZMOS, únia miest, Klub 500, asociácia zamestnávateľov, takisto, samozrejme, aj na KDH sa obracali tieto inštitúcie a KDH k tomuto zákonu, návrhu zákona pristupovalo veľmi zodpovedne. Vypočuli sme si všetky pripomienky, stretávali sme sa aj s odbornou verejnosťou, stretávali sme sa aj s našimi starostami, lebo ich máme vyše 250, s primátormi a vlastne prebrali sme si celý tento návrh zákona. ZMOS a únia miest a ďalšie inštitúcie, žiaľ, ony iba riešia stavebné konania, ale nikto nerieši firmy, ktoré budú stavať a realizovať tieto stavby.
Návrh Stavebného zákona v § 2 Stavba ods. 8 zavádza nový pojem vyhradená stavba. Vyhradená stavba je budova alebo inžinierska stavba, ktorá je technologicky náročná alebo konštrukčne neobvyklá, ktorá z hľadiska rozsahu stavebných prác, technológie stavebných prác a použitých stavebných výrobkov kladie zvýšené nároky na organizovanie a koordináciu činnosti vo výstavbe a na potrebné technické vybavenie zhotoviteľa stavby.
V § 31 zhotoviteľ stavby, ods. 5, stanovuje kvalifikačné požiadavky na zhotoviteľa vyhradených stavieb. Zhotovenie vyhradenej stavby realizuje zhotoviteľ stavby, ktorý po celú dobu uskutočňovania stavebných prác na vyhradenej stavbe spĺňa podmienky spôsobilosti podľa certifikačnej schémy. Zákon rozlišuje vyhradené pozemné stavby a vyhradené inžinierske stavby. Pri inžinierskych stavbách zákon správne identifikuje, že z veľkého množstva stavieb tieto, ktoré spadajú pod definíciu podľa § 2 ods. 8.
Pri pozemných stavbách navrhovateľ rozdelil v podstate stavby na dve kategórie. Jednoduché stavby a... (Rečníkovi sa vypol mikrofón.) Padol som, dobre. Takže zopakujem, že pri pozemných stavbách navrhovateľ rozdelil v podstate stavby na dve kategórie: jednoduché stavby a vyhradené stavby. Nakoľko vyhradené stavby môžu podľa navrhovaného zákona realizovať len certifikovaní generálni dodávatelia, dodávatelia podľa § 31 ods. 5, zákon neprimerane zasahuje do konkurenčného prostredia stavebného trhu, keď malým a stredným firmám necháva možnosť realizovať v podstate len jednoduché stavby, preto navrhujeme definíciu vyhradená stavba pre podzemné stavby podľa predloženého pozmeňovacieho návrhu, ktorý neskôr prečítam.
Tu chcem upozorniť hlavne koaličných poslancov, že tento návrh zákona je doslova likvidačný pre malých a stredných podnikateľov, to znamená pre malé a stredné firmy, lebo vyhradené stavby budú robiť tie špecializované firmy s tými certifikátmi a problém je aj v tom, že do tých vyhradených stavieb prešli aj tie jednoduchšie stavby. To znamená, že tie malé a stredné firmy budú väčšinou robiť v subdodávkach pre tých veľkých, a obávam sa, že sa vrátime o niekoľko rokov naspäť. Viete dobre ten príbeh, keď veľké stavebné firmy si brali subdodávateľov, ktorých potom nevyplatili. A fakt mi je ľúto, že niektoré stavebné firmy, ktoré sú rodinné podniky, môžeme úplne zlikvidovať, na to by som chcel upozorniť a... upozorniť a vlastne budeme aj dávať aj pozmeňujúci návrh.
Tu uvediem aj pár príkladov, aby ste si vedeli predstaviť, že kde vidím ten problém. Pri vládnom navrhovanom znení písm. e) by sa vyhradenými stavbami stali aj mnohé rodinné domy. Počujete dobre, mnohé rodinné domy, ktoré majú nad otvormi použité napríklad keramické predpäté preklady. Hej, to znamená, že nemohla by vám to stavať nejaká malá alebo stredná firma, ale veľká firma. Teraz budete čakať možno niekoľko rokov, kým vám, sa dostanete, hej, lebo každý, veľké firmy robia veľké zákazky alebo cestné diaľnice a tak ďalej, a teraz vy budete čakať a, samozrejme, tá cena bude úplne iná. Takže toto je úplne zlé. Ďalej, napríklad kultúrne domy, telocvične nebudú môcť stavať malé a stredné firmy kvôli kapacite osôb. Vyhradenými stavbami by mali byť napríklad štadióny, vstavané, výstavné priestory. Hej, tam si vieme predstaviť, lebo tam je zhromaždenie od šesťtisíc osôb a viac. Ale aby, ja neviem, tie menšie kultúrne domy, telocvične boli vyhradené stavby a mohli stavať len firmy s týmito certifikátmi, to tiež nie je dobré riešenie.
Ďalej, napríklad máme tu rozpon nosnej konštrukcie pri viacpodlažnej budove viac ako 12 metrov, má byť vyhradená stavba, a pritom je to najpoužívanejší rozpon v stavebných konštrukciách. My aj preto navrhujeme tento rozpon viac ako 24 metrov.
Ďalej, jednopodlažná budova 30-metrový rozpon, navrhujeme na 36-metrový. 30-metrový je bežný rozpon pri oceľových konštrukciách.
Ďalej, v ďalšom pozmeňujúcom návrhu by sme chceli presadiť efektívnu súčinnosť stavebných úradov pri výstavbe rodinných domov. Vieme dobre, že rodinné domy sú veľmi dôležité pre našich obyvateľov, žiaľ, bytové domy, je ich nedostatok a hlavne nájomné domy. A tu by sme chceli vlastne tým pozmeňujúcim návrhom zvýšiť vlastne takú možnosť konzultácií so stavebnými úradmi v záujme zabránenia napríklad prepadnutia procesných lehôt a podobne. Samozrejme, platilo by to len pre fyzické osoby, nie pre právnické. To znamená, že tie stavebné úrady by sa snažili viac pomáhať tým obyvateľom alebo staviteľom, ktorí sa rozhodli postaviť si rodinné domy.
A v poslednom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý sme spoločne vypracovali s VIA IURIS, riešime problematiku posudzovania vplyvov na životné prostredie, tzv. EIA, dotknutou verejnosťou, spôsob oznámenia začatia konania pri vymedzených druhoch stavieb aj verejnou vyhláškou.
Ďalej, posilnenie práv verejnosti na informácie o významných stavbách s dopadom na životné prostredie, ktoré vyplýva aj z Aarhuského dohovoru.
Chcem sa ešte raz vrátiť ku tým malým a stredným firmám. Fakt, nemali by sme to podceniť, lebo zatiaľ sa nič nedeje. Nikto si to skoro nevšimol, že môže dôjsť k takémuto niečomu. Ale tie firmy si to rýchlo všimnú, keď sa budú uchádzať, keď bude proste vyhlásené nejaké verejné obstarávanie na nejakú budovu a ony sa budú chcieť prihlásiť a zistia, že to je vyhradená stavba, tým pádom nemôžu sa uchádzať o tú stavbu. A tieto stavebné firmy budú mať proste obmedzené možnosti realizácie a fakt budú len nútení, aby robili v nejakých subdodávkach, čo nie je dobré.
Teraz mi dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúce návrhy. Predkladáme tri pozmeňujúce návrhy a ten prvý vlastne sa aj týka, to čo som sa vlastne venoval hlavne v mojom vystúpením, a to je téma malých a stredných firiem, lebo vieme dobre, že aj automobilový priemysel nám bude, bude mať teraz veľké problémy a my týmto Stavebným zákonom nemali by sme vychádzať v ústrety veľkým firmám, ktoré doslova si vylobovali lepšie znenie Stavebného zákona pre nich, ktoré, ktorým bude umožňovať viac proste sa rozvíjať na úkor malých a stredných firiem.
Takže začnem s prvým pozmeňujúcim návrhom. Času mám dosť, takže nemusíte mi ani zastavovať, pán predsedajúci, čas.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Janckulíka, Milana Majerského, Františka Majerského a Jána Horeckého k vládnemu návrhu Stavebného zákona. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu Stavebného zákona.
Vládny návrh Stavebného zákona, tlač 587, sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 2 ods. 8 sa v písm. a) sa na konci vety mení slovné spojenie „30 m“ a nahrádza sa slovami „36 m“.
2. V § 2 ods. 8 písm. c) znie:
„c) viacpodlažná budova s rozponom nosnej konštrukcie viac ako 24 m okrem strešnej konštrukcie s rozponom viac ako 36 m,“.
3. V § 2 ods. 8 písm. d) sa číslovka „1 200“ nahrádza číslovkou „6 000,“.
4. V § 2 ods. 8 sa vypúšťa písm. e).
Nasledujúce písmena f) až s) sa premenujú na e) až r).
5. V § 2 ods. 8 písm. o) znie:
„o) nádrže a silá s celkovou výškou viac ako 16 m nad úrovňou terénu alebo s rozponom viac ako 15 m alebo nádrže a silá slúžiace na uskladnenie výbušných hmôt a hmôt s vysokou horľavosťou vrátane plynov,“.
To bol jeden pozmeňujúci návrh, teraz prečítam doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Janckulíka, Milana Majerského, Františka Majerského a Jána Horeckého k vládnemu návrhu stavebného zákona, tlač 587. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších prepisov predkladáme nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu Stavebného zákona.
Vládny návrh Stavebného zákona, tlač 587, sa dopĺňa takto:
V § 18 ods. 2 sa za poslednou vetou doplňujú nasledovné vety:
„Pri stavbách rodinných domov určených na bývanie stavebný úrad poskytne efektívnu súčinnosť vzhľadom k starostlivosti, ktorú Slovenská republika kladie na rodinu, a to najmä poučenie o právach a povinnostiach, aby pre ich neznalosť nedochádzalo k škodám. Stavebný úrad zároveň poskytne súčinnosť pri hľadaní efektívnych riešení pri dosiahnutí príslušných povolení. To neplatí, ak je stavebníkom právnická osoba."
A posledný pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Janckulíka, Milana Majerského, Františka Majerského a Jána Horeckého k vládnemu návrhu Stavebného zákona, tlač 587. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu Stavebného zákona.
Vládny návrh Stavebného zákona, tlač 587, sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 49 ods. 1 písm. d) sa na konci dopĺňa čiarka a slová "dotknutá verejnosť, ktorá podala odvolanie proti záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania podľa osobitného predpisu 17) a toto odvolanie nebolo vyhodnotené príslušným odvolávacím orgánom ako zneužitie práva alebo zjavné šikanózne. Dotknutá verejnosť je účastníkom konania v rozsahu procesných oprávnení vzťahujúcim sa len vo veci životného prostredia."
2. V § 51 ods. 3 znie:
"Pri líniových stavbách, v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, ak je počet účastníkov väčší ako 20, alebo ak konaniu predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu, alebo ak pobyt účastníkov konania nie je správnemu orgánu známy, sa oznámenie o začatí konania oznamuje verejnou vyhláškou. Týmto nie je dotknuté doručenie úradného dokumentu do elektronickej schránky dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb."
3. V § 61 ods. 3 znie:
"Pri líniových stavbách, v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, ak je počet účastníkov konania väčší ako 20, alebo ak konaniu predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu sa rozhodnutie o stavebnom zámere oznamuje verejnou vyhláškou."
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
