Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Ja som rada, že tu odznel ten, taký možno na prvý pohľad niekomu znejúci akademický úvod, kde sa spomínala aj čistota právnej normy, pretože ona veľmi úzko súvisí s tým, čo na konci dňa je jeden z atribútov právneho štátu. Totiž čistota právnej normy spôsobuje akúsi predvídateľnosť pre adresátov práva a bez tej by sme nemohli hovoriť o právnej istote a bez právnej istoty o právnom štáte. Prečo to spomínam? Pretože celá tá predkladaná novela obsahuje toľko zvláštnych formulácií, ktoré idú v rozpore s predvídateľnosťou práva, s právnou istotou, a tým pádom aj s právnym štátom. Napríklad pri ustanovení, kde sú okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, je formulka, ktorá nevedno, čo znamená, počkajte, ja ju tu aj niekde zacitujem, "morálne cnostný cieľ". Neviem, či tu budeme mať nejaké komisie na to, ktoré to budú zhodnocovať, alebo čo to ako bude. Rovnako ďalšie ako mnohé právne neurčité pojmy, napríklad "tam, kde stačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihne citeľnejšie". Ja neviem, čo je citeľne a citeľnejšie, ale napríklad keď sa o tom sporím s predstaviteľmi koalície v kuloároch, tak mi hovoria, že ten peňažný trest viacej zabolí, a preto ho ukladajú. No ale potom to je v rozpore s tým, čo navrhujú. Lebo majú ukladať ten čo najprv menej citeľne, teda ten má mať prednosť, tak preto má asi mať trest odňatia slobody, hej, a teda namiesto toho, ktorý postihuje viac citeľnejšie. Naozaj bavíme sa až v absurdných, absurdnej hantírke, ktorému nikto nemá šancu rozumieť. A opakujem, v trestnom práve je to neprípustné, aby bol presiaty mnohými právne neurčitými pojmami. Nehovoriac, že je tam veľký priestor pre tzv. právnu úvahu. Ono je to v poriadku v trestnom procese, áno, súdne voľné hodnotenie dôkazov a tak ďalej, ale tu sme v trestnom práve v hmotno-trestnom zákone, kde tak isto veľký priestor pre úvahu sudcu, kde nevieme, ako ju predvídať a znovu ne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ja by som k tým takým klamlivým argumentom pridala ešte jeden, ktorý častokrát zaznieva a opakuje sa, že veď predsa nemôžeme pristúpiť na to, aby páchateľ takej vraždy, ako bola vražda Filipínca na Obchodnej ulici, bola potrestaná tak nízkym trestom, kdežto ekonomické trestné činy sú trestané tak prísne. Ale teda mne to nejak nevychádza, lebo ten páchateľ tejto vraždy nedostal nízky trest kvôli tomu, že máme vysoké trestné sadzby pre ekonomické trestné činy predsa. Veď tam nie je žiadna kauzalita. A keď teda už ideme touto cestou, že chceme teda, hej, trošku asi demagogicky argumentovať tým, ako nám záleží na ochrane ľudského života, tak je záhadné, že v tejto kategórii trestných činov nerobíme zmeny. Tam sa teda tá dolná hranica, lebo však s hornou už veľmi nemáme kam, nemení. Takže toto mi príde ako jeden z ďalších falošných argumentov.
Nehovoriac o tom, ešte druhý argument s tým spojený, že sa častokrát hovorí, že vlastne cieľom tej celej reformy a celého teda novopostaveného trestného práva je odkloniť sa od trestania páchateľa smerom k restoratívnej justícii a odškodneniu páchateľa. No, lenže my máme minimálne polovicu trestných činov, kde nemáme poškodenú osobu. A ja rozumiem, že tento typ trestných činov táto novela nejakým spôsobom nepokrýva, hovorím teda najmä o trestných činoch, ktoré poškodzujú dôstojnosť, slobodu, ústavné zriadenie. Ale v logike tej veci, keby sme ten argument naozaj použili do dôsledkov, tak nemôžeme tvrdiť, že účelom tejto reformy je odkloniť sa od trestania páchateľov. Leda že by teda na páchateľa konajúceho znásilnenie bol odstrašujúci trest odňatia slobody, ale pre páchateľa ekonomickej kriminality záhadne nie, pre toho len pokuta. Veď to proste nevychádza, nedáva to zmysel a nemá to logiku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem, pán poslanec, že sa vám podarilo proste zhrnúť viaceré tie argumenty, ktoré tu už, myslím, že od decembra kontinuálne znášame a presne to isté sa podarilo včera pani prezidentke, keď skondenzovala viaceré tie výhrady, ktoré tu notoricky opakujeme. No, bohužiaľ, zaslúžili si za to kritiku v zmysle, že vlastne je hovorkyňou opozície, pretože len verklíkuje tie argumenty, ktoré tu boli odoznené. To znamená, ako by sme my všetci pili z otrávenej studne, všetci sa mýlime, len nejakých päť-sedem vyvolených, erudovaných vie, ako to teda v trestnom práve má byť presne nastavené.
Ja len pripomínam, že v trestnom práve platí, že musí byť na lekárenských váhach zachovaná rovnováha medzi ochranou verejného záujmu na potrestaní páchateľa a ochranou verejného záujmu, teda na tom, aby sa príliš nezasiahlo do jeho ľudských práv. V tom prejave pani prezidentka spochybnila, že do akej miery budú chránené práva poškodeného. Na to reagoval pán minister spravodlivosti, kde ju teda édukoval o tom, že sa v tomto smere mýli, pretože naopak, novela prináša zvýšenú ochranu. Nie, neprináša. A konkrétne je to vidno aj v § 33 Trestného zákona, ktorý dopĺňajú, ten paragraf hovorí o zásadných zásadách ukladania sankcií, oni ho teda doplnili o odstavec (správne odsek, pozn. red.), kde hovoria: "Pri ukladaní sankcií sa prihliada aj právo chráneným záujmom poškodeného." Súd nemá prihliadať k právom chráneným záujmom poškodeného, je to jeho povinnosť, ktorá vyplýva z článku 3 dohovoru, pretože práva poškodeného sú rovnaké, ako práva obvineného z obliga, hej? Kdežto tuná je vlastne to, že súd prihliada na práva poškodeného. Nie, on nemá prihliadať. On ich má brať rovnako vážne, ako práva obvineného. Takže tu je to jasné prechýlenie v prospech práv páchateľa.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ak by som sa mohla ešte na chvíľku vrátiť k tomu, či teda situácia A je kauzálne spojená so situáciou B, tak ja si myslím, že my sa všetci uspokojíme s tým, ak tá situácia A bol nejaký naozaj že, že, spoznanie absurdít v tom predkladanom návrhu, nech by to teda vôbec nemusela byť táto diskusia, ktorá podnietila tú potrebu korekcií a stretnutia a diskusie s pánom generálnym prokurátorom. Tých naozaj absurdít a... a doslova že, že až lingvistických nezmyslov je tam neúrekom. A keďže sme tak srandovne začali, tak ja si dovolím upozorniť na jeden z nich, aj keď teda beriem to riziko, že bude možno zrozumiteľný iba právnikom a právničkám.
Totižto v Trestnom zákone alebo trestnom práve platí, že za určitých okolností môžte spáchať trestný čin a nebude sa na neho hľadieť ako trestný čin. Ide o okolnosti vylučujúce protiprávnosť. Napríklad veľmi známa, ak je to nutná obrana, krajná núdza a takisto aj prípad súhlasu poškodeného.
A teraz vám prečítam, ako teda sa s touto, s týmto inštitútom vysporiadava návrh. Čiže áno, prvá veta je v poriadku, že čin inak trestný nie je trestným činom, ak bol udelený súhlas poškodeného, druhá veta je tiež taká bežná, že to neplatí, ak ten trestný čin smeroval proti životu a zdraviu, tým sa teda zabraňuje eutanázii. Tretia veta, to neplatí, ak sa teda to konanie uskutočnilo v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorá bola v tom čase poskytnutá v súlade s právnym poriadkom a lege artis. Ale ak bola poskytnutá v súlade s právnym poriadkom, tak nemohla byť trestným činom. Rozumiete? Čiže my legalizujeme konanie, ktoré bolo legálne. My sme zaradili medzi po... medzi teda okolnosti vylučujúce protiprávnosť konanie, ktoré nemalo znaky trestného činu, a hovoríme o ňom, teda že nebudeme na neho hľadieť ako na konanie, ktoré má znaky trestného činu... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja keď som mala krátku vo svojom vstupe tiež poznámku k tejto transpozícii, tak som to okomentovala slovami, že to uráža intelekt.
Ono totižto tam, kde dôvodová správa túto transpozíciu, alebo resp. túto, tento judikát spomína, tak za tým nasleduje veta: „Nakoľko je právna úprava trestov Slovenskej republiky na obdobnej úrovni, bolo by konanie súdu, Súdneho dvora EÚ proti SR bez urýchlenej zmeny trestnej politiky zrejme len otázkou blízkej budúcnosti.“ Čiže navodzuje stav, že nás by postihol taký istý osud ako Bulharsko.
No, naozaj, že toto nie dobré ani ako vtip, pretože buď teda ide o zavádzanie alebo o hrubú neznalosť toho, ako to funguje. Ono totižto podľa čl. 83 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, tak ten typ trestných činov, ktoré sú obsiahnuté v štvrtej a piatej hlave, nepodlieha nijakej nutnosti sa harmonizovať. Toto patrí do výlučnej pôsobnosti štátov. Tá smernica, ten čl. 49 ods. 3 Charty sa neuplatňuje na dané hlavy. To, čo Európsku komisiu zaujíma sú hlavné... hlavne tie trestné činy, kde prichádza k rôznym machináciám s prostriedkami z Európskej únie, a tam, naopak, hovorí, že bude veľmi teda nežiaduce, aby sa znižovali sankcie, pretože my už sme viazaní, my už sme viazaní smernicou, ktorá od nás požaduje, aby tresty za tieto trestné delikty boli účinné, vymáhateľné a tak ďalej.
No a pokiaľ ide o tú samotnú, samotnú kvalitu verejnej diskusie alebo tej diskusie, ktorá prebieha tu, ja len pripomeniem tú kauzu známu, ktorú otvoril pán premiér ako watergate, kedy takisto označil ľudí zo štátnej správy, ktorí prišli do... na pôdu Európskej únie vraj haniť Slovenskú republiku a konfrontovali s faloš... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela nadviazať na to, čo sa tu viackrát spomína, a bolo to teda spomenuté aj v prejave pána poslanca a to je tá častá argumentácia potreby harmonizovať trestnoprávnu úpravu so zahraničím. Dovoľte mi to demaskovať na jednom veľmi konkrétnom a aktuálnom prípade.
Mnohí si zrejme pamätáte z predvolebnej kampane, kedy počas moratória bol vyrobený deepfake, v ktorom účinkoval teda predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka vo fiktívnom rozhovore s moderátorkou, s redaktorkou Denníka N, a spolu sa dohadujú na tom, ako zmanipulujú voľby. Včera o tom rozhodla okresná... okresná... Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava III, kde to proste zhodili zo stola, vraj je to tak triviálne urobené, že tomu nikto nemôže uveriť.
Prečo to spomínam? Pretože zahraničné trestné úpravy, napr. teda toľko spomínaný nemecký Strafgesetzbuch, ale aj francúzsky Code de procédure pénale majú obsiahnutú trestnoprávnu reguláciu dezinformácií, ktoré majú tak zásadný škodlivý vplyv, že môžu manipulovať mienkou voličov. Ak sa teda ideme približovať k zahraničným trestnoprávnym úpravám, pre mňa je naozaj že doteraz nezodpovedané, prečo nereflektujeme tie trendy, a tie trendy, podotýkam, nie sú niečo, čo vymyslela včera Bihariová, napríklad teraz nedávno bolo stretnutie v Davose a Davos označil, predstavte si to, práve problematiku dezinformácií, ktoré majú taký obrovský potenciál, že manipulujú verejnou mienkou ako najväčšiu globálnu hrozbu, ktorej najbližšie desaťročie budeme čeliť viac ako environmentálna kríza, viac ako finančná kríza, viac ako čokoľvek.
A je zaujímavé, že my chceme byť takí pokrokoví a túto problematiku náš trestný kódex, resp. predkladaná novela úplne opomenula.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela na pána poslanca Ledeckého nadviazať v tej časti, kde hovoril o humanizácii trestov. Totižto jednu vec nám koalícia v tejto časti ani v dôvodovej správe, ani v následnej komunikácii pre médiá a verejnosť a na svojich tlačovkách nepovedala. Bavili sme sa doteraz o tom, že rapídne zníženie trestných sadzieb bude mať vplyv na premlčaciu dobu. To je jedna vec, lenže ona bude mať vplyv aj na to, že nebudeme môcť použiť niektoré vyšetrovacie nástroje, nejaké prostriedky operatívno-pátracej činnosti, ITP, odposluchy, a tak ďalej, pretože tie sa viažu na závažnú skúšku definovanú nejakou trestnou sadzbou. Tým sa teda dostaneme do situácie, kedy na jednej strane spôsobujeme premlčateľnosť a na druhej strane spôsobujeme neobjasniteľnosť a vo finále, keď tieto dve veci zrátame, sa dostávame do porušovania alebo nenapĺňania § č. 2 Trestného poriadku, kde je definovaný účel trestného konania. My prestaneme napĺňať účel trestného konania a toto je niečo, čo nám teda doteraz ani nijakým spôsobom nezodpovedali, ani nepredložili nijaký kontra argument.
A pokiaľ ide o tú samotnú humanizáciu trestov, ja osobne si nie som celkom istá v to, že sa snažia humanizovať teda priestory na výkon trestu odňatia slobody pre svoje vlastné účely, pretože neprišlo k žiadnemu návrhu, ktorý sa týka, či už zákonov trestu odňatia výkonu slobodu, alebo trestu povinných prác. Tie ostali nedotknuté. Tu prichádza k odvracaniu niektorých inštitútov, o ktorých si myslia, že by mohli byť použité proti nim, ale samotný výkon trestov bude naďalej nehumánny práve pre tých ostatných občanov, ktorí sa v týchto zariadeniach ocitnú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Dávid, teda spomenul si viacero príkladov toho, prečo táto estrapáda nenapĺňa tie základné dôvody pre SLK a spomenula som a vy takisto viacerí, že v kontexte tej debaty, ktorú sme počuli počas tlačovky, je to možno preto, lebo teda ako tam zaznelo, nie sme dostatočne kompetentní na to, aby s nami tento rozhovor viedli. Možno niečo zmením, keď sa teraz priznám teda, že moju spôsobilosť porozumieť trestnému právu akceptuje a rešpektuje samotný teda pán dekan Burda, ktorému som robila minulý rok zástupkyňu na jeho seminároch, takisto profesor Čentéš, ktorý je najväčšia autorita teraz na právach v tomto regióne, tak možno keď teraz položím tie otázky, tak možno získam teda tú vstupenku. A tak teda zoberem len tie najtriviálnejšie, áno. Koho ľudské práva boli doteraz porušované, ak sme nemali ustanovenie pri poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach, ktoré umožňuje sudcom istý typ svojvôle, povedzme to tak. Teraz je tam urobené slovíčko najmä. Dovtedy tam bol vymedzený presný okruh, ktoré jediné môže súd považovať za priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti.
Teraz teoreticky v tej novej úprave si môže povedať, že tuná páchateľ má ťažké detstvo, niekto mu vylial jogurt do kabele, keď bol školák alebo ja neviem čo a budeme to teda zohľadňovať. Trestné právo nemôže mať takéto, takýto priestor pre správnu úvahu, pretože narába s najprísnejšími nástrojmi zasahujúcimi do ľudských práv a musí byť jednoznačne predvídateľnosť práva. Čiže koho práva ľudské tým boli porušené a teraz to tým odvraciame. Po prvé. Takisto, keď znížime tresty, tak sa zníži aj objasnenosť, pretože nebudeme môcť použiť niektoré vyšetrovacie úkony. Tým pádom koho ľudské práva zachránime? Aspoň tieto dve otázky teda, keby že už teda, ak som teda dostatočne zdôvodnila svoju spôsobilosť porozumieť trestnému právu, keby mi boli zodpovedané.

Ďakujem pekne za slovo.
No tak ako Oskar, myslím, že za celú tú dobu sme aj my všetci sa snažili vysvetliť právnymi argumentami z rôznych perspektív napádať tie dôvody, ktoré sú formálne uvádzané ako tie, pre ktoré má byť táto novela prerokovaná v skrátenom legislatívnom konaní, a ja mám pocit a pochopila som to až, až dnes doobeda, keď som si vypočula tú jeden a polhodinovú tlačovku, že my sa zásadne míňame s predkladateľmi v chápaní toho, čo sa tu deje. Totižto oni toto nevnímajú ako SLK, pretože diskutujem tak dlho, ako 30 rokov nikdy nikoho nepočuli. Ja som si myslela, že to SLK je typické tým, že má nejaký proces ustanovený v právnom predpise, má nejaké typické odchýlky, a nie tým, ako predkladatelia subjektívne posudzujú dĺžku diskusie. A vzápätí ale potom povedia, že oni tú diskusiu nebudú viesť, a toto bolo že mimoriadne teda, si myslím, že nedôstojná časť tej, tej tlačovky, keď povedali, že veď my ani nevieme, o čom hovoríme, my tu vlastne len tak tliachame a oni sa predsa, prepytujem, nebudú znižovať k tomu, aby nás edukovali o trestnom práve. Povedia to v pléne, kde minimálne tuto predo mnou v tomto klube sedí sedem právnikov, ak sa nemýlim, z toho traja sú trestnoprávni právnici. Ale o to tu vôbec nejde. Tu vôbec nejde o to vzdelanie. Tu ide o tú aroganciu, ktorou nám odkazujú, že vlastne čokoľvek tu povieme, a ja si myslím, že naozaj sem nikto neprišiel tliachať, a zaznelo tu toho naozaj dosť veľa toho, čo by stálo minimálne za reakciu, že nám vlastne odkazujú, že je úplne jedno, čo poviete, pre nás nie ste hodní tejto diskusie.
A toto je podľa mňa že, že tak symptomatická ukážka, ktorá sa presne premieta inak aj v obsahu tých noviel, že áno, toto je ten odkaz, ktorý máme tlmočiť verejnosti, tú diskusiu, ktorú tu vedieme, preniesť von a ukázať teda, že ako sa k tomu stavia naozaj, naozaj tá predchádzajúca koalícia, ako vyním... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Pročko spomenul teda viacero dôvodov, prečo niekoho nevoliť. Ja by som k nim len doplnila jeden dôležitý rozmer, ktorý je globálne v tomto pléne opomínaný aj pri iných témach. My volíme osobu na tento post v dobe hybridných hrozieb a informačnej vojny a keďže sa tu už viackrát spomenula aj tá zmienka a spomienka spred volieb, keď SMER hovoril o možnom manipulovaní volieb, dovoľte mi pripomenúť, že prvá takáto zmienka prišla z Ruskej federácie, z ich rozviedky, čo teda sa dá jednoznačne chápať ako taký krok, ktorým chceli pomôcť SMER-u pre prípad, že nevyhrá voľby a bude sa teda môcť prikryť tým, že veď pozrite sa, Rusi to už hovorili dávno predtým. Oni totiž dokonca hovorili, že majú byť naše voľby manipulované Spojenými štátmi.
Čiže preto je veľmi, veľmi dôležité, kto bude na tomto poste, pretože musí byť neutralizačným prvkom v informačnej smršti, musí byť schopný budiť dôveru hoc aj navonok, aby nebolo možné v takomto zápase v takejto atmosfére manipulovať voličskú mienku a zvádzať zápas spôsobom, že budeme hovoriť o zmanipulovaných voľbách a osoba na tomto poste bude už iba takou čerešničkou, ktorá bude tieto dojmy svojou nekompetentnosťou a straníckym, nejakou straníckou afiliáciou len potvrdzovať.
Ďakujem. (Potlesk.)