Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo a ďakujem veľmi pekne aj za všetky vaše reakcie.
Veľmi ma mrzí, že sa už nenachádza v rokovacej sále pán premiér, pretože mi to pripomenulo jednu takú bizarnú situáciu, ktorá sa stala pri programovom vyhlásení vlády, kedy teda pán podpredseda Michal Šimečka sedel vľavo vedľa hovoriaceho pána premiéra, pán premiér sa naňho obracal a hovoril mu rôzne príbehy a príklady ľudí, ktorí teda utrpeli nejaký typ ujmy. Naozaj, to uznávam, povedal tak emotívne, že sa vám teraz priznám s jednou vecou. Keď to adresoval teda kolegovi Michalovi Šimečkovi takými veľmi, veľmi sugestívnymi otázkami, ako by sa cítil, keby sa to stalo jeho rodine, jeho žene a tak ďalej, ja som tiež odišla. Ale viete prečo? Pretože mi to bolo sakra ľúto a ja som sa bála, že mi vybehnú slzy. Ja vôbec neviem, o akých ľuďoch hovoril, nemám k nim absolútne nijaký vzťah, tu vôbec nejde o to, že by som k nim mala nejaký zvláštny typ útlocitu, mne to ako ľudskoprávnej právničke, ktorá sa zaoberala 15 rokov, 20 rokov Trestným právom, toto proste naozaj prišlo ako ľudsky ľúto. Preto som odišla. Nie preto, aby som bola pohoršená tým, že pán premiér hovoril o nejakom utrpení. A je absurdné a istým spôsobom, ako ste presne povedali, môžem byť na to hrdá, že ja keď čítam príbehy umučených, dobitých Rómov, menšín, ktorí sa nikdy neda... nedočkali spravodlivosti, tak tuná to pána, pána proste predsedajúceho Danka uráža, že musí odísť a nemôže to počuť. To už kde sme sa dostali? Naozaj tí ľudia nemajú ani toľkú hodnotu, aby sme sa bavili o ich utrpení?
A pokiaľ ide o tie tresty a humanizáciu trestu, ja len pripomínam takú pikošku, hej, že ak ideme humanizovať tresty, je paradox, že pri tej plejáde zákonov, ktoré sa nepriamo novelizujú, sa ani jeden netýka... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, zmena trestných kódexov je odôvodnená zhruba šiestimi kategóriami dôvodov, pričom, samozrejme, každý z nich sa dá rozporovať plejádou argumentov. Ja sa teda pri každej tej kategórii dotknem len takých tých najväčších absurdít, no a ak ostane čas, tak by som sa rada venovala tomu, ktorý považujem za, za proste absolútny výsmech legislatívneho procesu, a to je ten dôvod, ktorým sa vôbec zastrešuje dôvodnosť, prečo má byť celá táto teda estapáda prejednaná v skrátenom legislatívnom konaní, a to je dôvod porušovania ľudských práv.
Začnem tým dôvodom naliehavosti. V tomto prípade sa teda argumentuje tým, že áno, máme problém s nesprávnou transpozíciou smerníc, už to tu kolegyne predo mnou včera spomínali, tak ja uvediem len také dve absurdity teda, aby sme si na rovinu povedali, do akej miery je tento dôvod legitímny. Spomeniem smernicu o prístupe... áno, o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači. Ja len podotýkam, že tento právny stav, ktorý chce vláda riešiť a ktorý vytýka Komisia, pretrváva aj za, pretrvával aj za predchádzajúcich vlád SMER-u, pričom teda tento stav začal už v roku 2013. Mne vyvstáva otázka, čo sa vlastne dialo desať rokov, keď my sme si v roku 2023 spomenuli, že my musíme naliehavo túto vec riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže v 2014. to nebol dôvod? V 2015., ´16. a tak ďalej? Až v 2023. sme si spomenuli, že máme tento problém? A takto by sme mohli ísť aj pri tých ostatných, hej, problémoch s transpozíciami.
Spomeniem už len teda druhý takýto, hej, bonbónik pri transpozícii smernice z roku 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Európskej únie. Prosím vás pekne, tohoto sa dotýkala už aj novela, ktorá bola predkladaná teda predošlou zostavou vládnou, s tým, že ju poslanci a poslankyne SMER-u a HLAS-u nepodporovali. Takže vtedy to nebol problém. Problém je to vtedy, keď potrebujeme pretlačiť tieto teda hmotnoprávne a procesnoprávne zmeny v trestných kódexoch v skrátenom legislatívnom konaní, že to je, to je urážka intelektu, nehnevajte sa.
Rovnako, rovnako absurdný je druhý dôvod, že humanizácia trestov. To je tak lživý argument, ako my v Trnave hovoríme, on so many levels, že, že proste naozaj až ma uráža sa vôbec o tom baviť ako o serióznej veci. Totižto, aby som to teda aj pre neprávnikov čo naj... nejak zrozumiteľnejšie vysvetlila, čo to je za problém. Totižto my keď na jednej strane rapídne znížime trestné sadzby na jednej strane a na druhej strane zvyšujeme vlastne výšku škody, od ktorej meriame trestnosť, tak sa nám stane zhruba toto, hej? Niektoré prostriedky, ktoré sa využívajú pri vyšetrovaní, sa nebudú môcť použiť, lebo sú viazané na nejaký typ teda závažnosti skutku meraný trestnou sadzbou, čiže my docielime to, že my skomplikujeme objasnenosť na jednej strane a na druhej strane teda ak to ešte spojíme s tým, že tie trestné sadzby majú vplyv na premlčateľnosť, my spôsobíme beztrestnosť. Moja otázka znie, že pre koho my humanizujeme trestné, humanizujeme tresty, keď my nebudeme mať koho odsúdiť? Rozumieme si, hej? Že vy ste vlastne skomplikovali objasnenosť a privodili beztrestnosť a idete humanizovať tresty pre koho? Lebo my tým pádom vlastne sme sa dostali do Hlavy XXII.
Nehovoriac teda ešte o tom, že, že sa pri tomto odvoláva takisto tá dôvodová správa na absolútne lživý argument, akože snaží sa vás zaviesť teda do toho, že oni vlastne musia v tomto bode vyhovieť požiadavke harmonizovať sa s právom Európskej únie, a odôvodňujú to tým, že citujú alebo teda odkazujú na judikát Európskeho súdneho dvoru, v ktorom teda vyslovil, že s uvedeným ustanovením charty je v rozpore príliš vysoká dolná hranica trestnej sadzby vo výške 5 rokov pri trestnom čine porušovania práv ochrannej známky. Na základe tohoto teda vláda vytvára takú analógiu a argumentuje, "nakoľko je úprava trestov Slovenskej republiky na obdobnej úrovni, bolo by konanie pred Európskym súdnym dvorom proti Slovenskej republike bez urýchlenej zmeny trestnej politiky zrejme už len otázkou budúcnosti". Nebláznime! Áno? Pretože väčšina trestných činov v IV. a V. hlave s týmto nemá nič spoločné, to je tá IV. hlava, ktorá sa týka majetkových, V. hlava, ktorá sa týka ekonomických, má skutky, ktoré nie je nutné a ich sadzby nie je nutné harmonizovať s právom Európskej únie. Hej? Čiže my tu pletieme nejaký judikát, ktorý sa snaží, ktorým sa snažíme zdôvodniť potrebu harmonizovať tresty, vo vzťahu k tým trestným činom alebo k tým hlavám, kde táto povinnosť neplatí.
Ďalším tým teda bodom je inflácia. To, to, toto nie je dobré ani ako vtip, áno? Pretože dovoľte mi teda povedať si, že ak by naozaj toto bol relevantný dôvod, tak potom hranica malej škody na úrovni 266 eur v roku 2005 pod vplyvom inflácie by sa musela meniť takto. V roku dvadsať... desať, v roku 2010, teda na úrovni, teda na konci prvej Ficovej vlády, by sme ju mali zvýšiť na 305. V roku 2016, teda na konci druhej Ficovej vlády, by sme ju pod vplyvom inflácie museli zvýšiť na 322.
V roku 2020, teda na konci obdobia vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho, by zodpovedala hodnote 354. A teda ak by naozaj platila, platila, hej, teda tá dôvodnosť pod vplyvom inflácie tak v roku 2023, teda na začiatku štvrtej Ficovej vlády, by zodpovedala hodnote 452 eur. Kde sme sa dostali k tým 700? Lebo toto je tá inflačná krivka. Mala by byť teda 452. Už odhliadnime od toho, že tie roky, ktoré som čítala, sa nemenili nijak pod vplyvom inflácie. A my zrazu v roku 2023 vyblafneme so sumou vytiahnutou z prsta 700 euro a úplne že ideme mimo dát, ktoré hovoria, že ale moment, tá inflačná krivka nás vedie úplne k inému číslu. Nikto na to nedáva odpoveď, však sme tu za hlupákov, tak kto by to vysvetľoval, že áno?
A čo je ešte zvláštna, zvláštna absurdita, keď sme pri tej, pri tej inflácii, ktorá sa vôbec nespomína, že... a znovu rozmýšľam, ako to povedať tak, aby tá neprávnická časť pléna rozumela, čo chcem povedať. Totižto my ak, my ak zvýšime vlastne tú hranicu škody, od ktorej je možné začať trestné stíhanie a považovať skutok za trestný, my spôsobíme to, že časť vlastne škody spôsobená nejakým konaním, ktorou nebude postihovať trestné právo, bude nepotrestaná. Čiže my porušíme majetkové práva občanov a občaniek tejto republiky. Tak že my ich na jednej strane ideme chrániť teda pred tým, aby nevznikli škody pod vplyvom inflácie, spôsobom, že budeme porušovať ich vlastnícke a majetkové práva, ktoré nebudú požívať trestnoprávnu ochranu. Rozumiete tomu? Že to je, to je naozaj zlé aj ako vtip. A to, čo mám ja teda osobne ale najviac na srdci a čo a čo naozaj beriem až priam osobne, lebo toto je vec, ktorá sa ma bytostne týka, je ten argument, ktorým sa hovorí, zdôvodňuje vôbec, že teda musí sa v skrátenom legislatívnom konaní prejednať daný návrh preto, lebo sú porušené ľudské práva. Viete, ako to je naozaj? Že odvraciame fiktívnu hrozbu pre ľudské práva na to, aby sme ich mohli reálne porušovať. A teda vzhľadom na to, že sa ľudským právam venujem od roku dvetisícoso... 2008, niečo málo o nich viem a môžem vás ubezpečiť, že to čo sa stane, že my naozaj vystavujeme občanov a občianky tejto krajiny tomu, že ľudské práva mnohých z nich budú proste nevymožiteľné, respektíve otvárame tu priestor, aby prišlo k ešte masívnejšiemu porušovaniu ľudských práv.
A aby sme sa teda posunuli do reality, ako to v nej prebiehalo, pokiaľ ide o porušovanie, ochranu ľudských práv, od tej reality, od ktorej je teda zrejme väčšina tohto pléna vzdialená na niekoľko svetelných vesmírov, tak mi dovoľte odcitovať niekoľko, niekoľko výrokov zo spisov, teda, samozrejme, právoplatne skončených, v ktorých som teda buď ja poskytovala právnu pomoc, alebo teda ich poznám z vlastnej právnej praxe. Ak sa niekde vyskytnú vulgarizmy, budem sa to snažiť nejak obísť tak, aby ste pochopili, o čo ide.
Prvý prípad. V uvedenom čase prišlo k napadnutiu rómskeho mladíka skupinou viacerých stotožnených páchateľov pred diskotékou. Podľa popisu skutku v uznesení mal páchateľ úderom ruky zhodiť poškodeného na zem, kde mal on a následne ďalší spolupáchatelia kopať, udierať, zvierať krk a popritom kričať: Dajte tomu cigánovi, nech skape, čierna huba. Zabite tú čiernu hubu, prašivý cigán. A na záver so zdvihnutou pravicou zakričať: Heil Hitler! Páchatelia mali poškodenému spôsobiť hematóm na krku, odreniny na hlave, otras mozgu, pomliaždenie hrudníka, ruky a oboch kolien. Tento prípad si nezaslúžil ani priestupkové konanie. Bol proste zastavený, trestné stíhanie nezačalo a vyšetrovateľ mal za to, že to nie je ani priestupok.
Druhý prípad. Páchateľ pod vplyvom alkoholu v miestnosti priestoru podnikov, priestoroch podniku Herňa pristúpil k poškodenému. Najprv ho vyháňal od barového pultu slovami: Ty cigán zasraný, vypadni odtiaľto preč, čo tu chceš. Na barmanku sa otočil so slovami: Čo tu nalievaš cigánovi? Keď sa poškodený presunul k automatom, znovu k nemu podišiel so slovami: Vypadni odtiaľto, čo si o sebe myslíš, keď si cigán, že čo tu machruješ. Nato vytiahol krátku plynovú pištoľ. Namieril ju na poškodeného: Ty cigán vy... odje... ťa, čo si myslíš, že keď si cigán, tak tu môžeš machrovať? Následne poškodený odišiel von privolať políciu, kde ho obvinený nasledoval so slovami: Zabijem ťa, ty cigán prašivý. A vystrelil na neho z uvedenej pištole. Tento prípad skončil v priestupkovom konaní.
Tretí prípad. Okrem etnicky hanlivých invektív ty hajzel čierny, slepý, hoď sa do vápna... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím vás, zvážte čítanie toho textu, nie myslím si, že je to vhodné.

Bihariová, Irena, poslankyňa NR SR
Pre koho? Nerozumiem.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím vás, z hľadiska obsahu toho...

Bihariová, Irena, poslankyňa NR SR
Viete prečo? Ja vám to presne poviem. Pretože to sú, ide o to, že vy sa, vy argumentujete tým, že prichádza k porušovaniu ľudských práv... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Zastavte čas, prosím.

Bihariová, Irena, poslankyňa NR SR
...a ja hovorím o tom, že prichádzalo k porušovaniu ľudských práv, v tej úprave, ktorú chcete meniť. Toto sú jej príklady.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Ja som povedal len, že zvážte čítanie toho textu autentického. Nepripadá mi vhodné používať tie slová v sále Národnej rady. Nech sa páči, pokračujte.

Bihariová, Irena, poslankyňa NR SR
Však to nemyslíte vážne? To si riešte s vyšetrovateľmi, alebo, ja neviem, s páchateľom. Veď o toto presne ide, hej, že toto sa naozaj dialo v praxi a my sa máme hanbiť to prečítať, čo sa dialo v praxi a čo znovu vystavujete tú právnu aplikačnú prax a ľudí, ktorí sú toho obeťami? Akože... Že to je... (Výkriky z pléna, potlesk.) Viete čo, tvárme sa, že to tu nebolo. A toto je ten, presne toto je ten problém. Viete, v čom je ten problém? Že toto sa dialo a ja som bola pri tom a ja som spoluautorka tej novely presne kvôli týmto prípadom, ktoré sa tu od roku 2009 diali celý čas. Toto nie sú pikošky, áno, toto nie sú že nejaké bonbóniky, omyly aplikačnej praxe. Toto je rutina. Toto je akože normálny štandard práce, ktorá sa uplatňovala voči osobám inej národnosti, iného vierovyznania, inej farby pleti. Ja sa normálne až musím opýtať, prepáčte mi to, lebo som teraz fakt, že nahnevaná, koľko ľudských životov, Rómov, gejov, cudzincov musí zaplatiť za to, aby ste vy pomohli jednému svojmu človeku? Kam ide? (Potlesk.) Majú tieto menšiny vôbec nejaké práva? Alebo teda stačí, že boli pár mesiacov vo väzbe vaši ľudia, a my kvôli tomu trpíme porušovanie práv nevinných ľudí? Ja som videla množstvo, naozaj veľké množstvo ľudí za tie roky, ktoré som, 15 rokov som v tej agende pôsobila, ľudí, ktorých práva nikdy neboli vyšetrené, a dokonca sa častokrát otáčala vec tak, že oni boli vyšetrovaní ako, ako podozriví. V rámci sekundárnej viktimizácie obete, ktoré nemali peniaze na advokátov, sa skrátka na konci museli preukazovať, že to napadnutie, ktoré sa im stalo, sa proste akože si ho nezavinili, či náhodou nemajú niekde dlh. Celý čas na to každý kašlal. Tá vláda, ktorú sme tu mali, ani jedného prípadu sa nezastala. Ani v jednom prípade nehovorila o porušovaní ľudských práv, nehovorila o žiadnej naliehavosti. Dnes tu máme pár chlapcov vo väzbe a máme pocit, že prišlo akože k intergalaktickej skrivodlivosti, ktorú musíme týmto vyriešiť. Nebláznime, preboha živého! A viete, prečo sa to nevyšetrovalo? Viete, prečo tie prípady nemali žiadnu, sa nedočkali spravodlivosti? Znovu vám prečítam. Nepodarilo sa preukázať, že by osoba nejakým spôsobom inklinovala k extrémizmu, jeho výzor tomu nenasvedčoval.
Druhý, zdôvodnenie. S preukazom... s poukazom na samotnú osobu obvineného je potrebné uviesť, že je študentom strednej odbornej školy technickej a je hodnotený ako tichý, utiahnutý chlapec. Nemá zápisy v triednej, v triednej knihe. Normálne že grotesky.
Ďalej tu máme osobu, u ktorej teda našli odznak na ľavom ramene, s totenkopf, opasok s prackou SS, ryskou, orlicou zo znaku nacistického Nemecka a s nápisom Meine Ehre heißt Treue, a teda vyšetrovanie sa skončilo tým, že podozrivý preukázal, že je zberateľom historického materiálu. Nepodarilo sa preukázať, že by nejakým spôsobom inklinoval k extrémizmu, jeho výzor tomu nenasvedčoval. Toto je porušovanie ľudských práv. A z tohto dôvodu som teda ja aj skupina odborníkov vypracovali, lebo toto sa naozaj ťahá od roku 2009, obrovskú proste banku takýchto prípadov, kde sme argumentovali práve tým, že to už nesmie ostať na úrovni krajov, lebo my naozaj nemôžme, prepáčte, aby extrémizmus, terorizmus budú vyšetrovať v Hlohovci? Alebo ja neviem, ako si to predstavujete, v Bánovciach? Veď to sú naozaj zložité trestné činy. A a proste dôvodili sme teda tým, že to musí, musí prejsť na špecializovanú sústavu. A tak sa aj stalo, hej, že pani ministerka bývalá spravodlivosti Lucia Žitňanská vtedy si proste že, že naozaj dala záležať na tom, aby, aby vnikla do tej problematiky, ktorá dovtedy vôbec nebola reflektovaná a nikto si nevšímal, čo sa deje tam dole na tých okresoch a krajoch, aké ľudské práva sú v skutočnosti porušené, a prišla teda s novelou, ktorou sa táto agenda odovzdala špecializovanej, špecializovanej sústave justičných orgánov. A my sa dnes tvárime, že prichádza k porušovaniu ľudských práv, preto im to tam ideme odniesť. No my sme ich odniesli preto z krajov, lebo tam boli porušované ľudské práva. A toto teda, ako som povedala, neboli anomálie. To bol, to bol štandard. A mne stále vyvstáva tá otázka, že, že koľko vlastne musí zomrieť, alebo byť zbitých, alebo vôbec prehliadaných ujm na ľudských právach v prípade, ak ide o osoby, ktoré, ja neviem, v autobuse hovorili iným jazykom, ktoré inak vyzerali, ktoré mali iný účes, len preto, lebo vošli do podniku, držiac sa za ruky s osobou rovnakého pohlavia, len preto, lebo mali rómske priezvisko, hej. Tak tých ľudské práva sme nepotrebovali chrániť. Koľko ich musí proste zniesť a akú ujmu musia utrpieť, aby bola dostatočným dôvodom na to, aby sa tento status tak, ako bol proste novelou v roku 2016 vytvorený, zachoval, a brali sme ich ľudské práva minimálne rovnako tak ako tých, za ktorých dneska bojujeme tým, čo tu predkladáme a o ktorých ľudské práva bojujeme, hovoriac teda, že musíme prísť s celou touto teda estrapádou, previesť ju v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme odvrátili porušovanie ľudských práv. No nie. My to, čo robíme v skutočnosti, nalejme si čistého vína, je to, že odvraciame fiktívne porušenie ľudských práv na to, aby sme mohli reálne porušovať ľudské práva.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som možno sa vrátila k tomu, aby sme to nestratili zo zreteľa, čo je vlastne úlohou štátu v trestnom práve. Má najťažšiu úlohu vôbec, pretože stojí pred veľmi ťažkou vlastne výzvou. Musí zabezpečiť krehkú rovnováhu medzi dvomi verejnými záujmami, ktoré si navzájom kolidujú. Na jednej strane je záujem verejnosti na potrestaní páchateľa a na druhej strane je verejný záujem na tom, aby boli uchránené základné ľudské práva páchateľa.
Toto je prvýkrát v živote, odkedy som skončila právnickú fakultu, kedy vidím, že úplné že bezbrehé preklopenie na jednu stranu. Ani sa to nikto nesnaží teda nejak maskovať, ani to nejak akože vyvracať. Jednoducho keď idete paragraf po paragrafe, a ja som si teda dala tú domácu úlohu, že som si to celé rozobrala, tak je to veľmi monotematická reforma práve v tom, že ju úplne že nejak, že rodovo podmienené násilie, že však, preboha, že toto, čo toto bude nám motať pod nohy, hej? Čiže tuto to ide vyslovene inštitút po inštitúte len v duchu toho, vy to teda viacerí nazývate, že ochrana našich ľudí, ale ja to proste vnímam trochu inak, že teda vytvorme bytové poistky, aby sa nám už nikdy v živote nestalo to, čomu sme čelili, hej? A ja si niekedy hovorím, že tak dobre, teda povedzte mi, čo nemá, čomu nechcete už nikdy čeliť, alebo ktorí sú tí desiati ľudia, ktorých treba dostať von, ale nebúrajte tie inštitúcie, hej? Lebo potom kvôli takémuto zámeru sa ocitáme pred ustanovením, ktoré, napríklad ako tu mám jedno pred sebou, že máme vymyslený nový dôvod, pre ktoré môže mať osoba poľahčujúcu okolnosť, a to je, že ak je vedené stíhanie pre skutok neprimerane dlho. Pozor, nie stíhanie páchateľa, pre skutok. Čiže ako bol teraz Tupý, hej, vražda Tupého, ktoré, neprimerane dlho stíhaná, ale páchateľ je v merku polície iba rok, môže namie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som rada upozornila aj na to, že to, o čom sa bavíme, nebude mať dopad len na majetkovú ekonomickú kriminalitu a mafiánov, ale bude to mať dopad aj na kriminalitu, o ktorom, pri ktorej som niekoľko rokov bojovala o to, aby sa dostala z krajov na špecializovanú sústavu orgánov činných v trestnom konaní, pretože kým nikto zo súčasnej teda koaličnej zostavy nemá duncu v skutočnosti, netuší nič o tom, koľko naozaj reálnych porušení ľudských práv nastáva a koľko teda bude odvrátených vďaka týmto novelám, tak ja, naopak, viem veľmi presne povedať, že koľko ľudských životov bude zničených, ak sa extrémistická kriminalita znova vráti tam, odkiaľ sme ju zobrali.
Môžem takto tu, akože keby som bola Igor Matovič, tak tiež nosím tie debničky, ale nebudem to tu robiť a zahádžem tu, normálne že, že koberec môžem urobiť z uznesení, ktoré dokazujú, ako sa týmto ľuďom nedostala spravodlivosť, ako napríklad aj tu, čo mám pred sebou, ako mladý muž, nad ktorým skupina ľudí hajlovala, ako mu dorantala sánku, kľúčne kosti, otras mozgu, obstál s tým, že to nebolo vyhodnotené ani ako priestupok, a my to nazad ideme opakovať.
Tak znovu sa pýtam to, čo predtým, ktorá právna úprava porušuje ľudské práva a ktorá ich teda odvracia, lebo ja mám pocit, že my korigujeme fiktívne porušenie ľudských práv tým, že vytvárame skutočné porušenie ľudských práv. To je niečo neakceptovateľné!
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som sa chcela spýtať, že čo si myslíte, ktorá právna úprava v skutočnosti naozaj ohrozuje ľudské práva. V tej súčasnej platí, že priľah... poľahčujúce a priťažujúce okolnosti môže sudca zohľadniť len spomedzi tých, ktoré sú uvedené v Trestnom zákone. Nedovoľujeme mu, aby si svojvoľne vymýšľal akékoľvek ďalšie. Pre trestné právo je to mimoriadne dôležité, lebo to neni právne odvetvie, ktoré upravuje handrkovanie sa na trhu o kile, o cene nakladačiek.
Teraz v novej právnej úprave sa povoľuje, aby sudca zvážil najmä z tých, ktoré sú uvedené, a ponechávame mu možnosť, aby sám vymyslel, doplnil a zaimprovizoval, aké iné možné ďalšie poľahčujúce, priťažujúce okolnosti použije. Čiže my doslova vytvárame, otvárame priestor pre, pre potenciálnu svojvôľu.
Takže čo presne ohrozuje ľudské práva? Tá úprava, ktorá je dnes? Ktorá zabezpečuje predvídateľnosť práva? A bráni proti tomu, aby si mohol sudca alebo ktokoľvek iný dosadzovať do vecí, ktoré nie sú v trestnom zákone? Alebo úprava, ktorá to umožňuje, ako je tá predkladaná?
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Oceňujem na predošlom teda vystúpení to, že sa pán poslanec Čaučík naozaj zmienil o tom, čo je podľa mňa že meritom tohto návrhu, ktorý si zaslúži našu pozornosť možno ešte vo väčšej miere, než je to samotné ministerstvo. Chápem, že to pre svoju absurditu dáva väčší priestor možno k trochu vtipnejším a nadľahčenejším hodnoteniam, ale práve to, čo spomenul aj pán poslanec, toho takého právno-technického, právno-teoretického charakteru, ktoré súvisí s vnútornou architektúrou orgánov štátnej správy, je to, je to naozaj dôležité. Ja som to začala už v predošlej faktickej poznámke a dovolím si to rozvinúť aj v tejto.
To, čo sa vlastne deje, je, že štát, resp. vláda dostáva do svojho područia tú časť ústredných orgánov štátnej správy, ktorá dovtedy si zachovávala nejakú časť nezávislosti práve pre svoj proces kreácie vedenia. To teda odpadá. A zároveň dostáva na túto istú úroveň Slovenskú informačnú službu. A teraz si, prosím vás, povedzme, je Slovenská informačná služba typickým orgánom štátnej správy alebo bezpečnostný zbor? Je Policajný zbor orgánom štátnej správy, ústredným orgánom štátnej správy alebo bezpečnostný zbor? Je VOS-ka takisto bezpečnostný zbor alebo je to typický ústredný orgán štátnej správy? Preto aj SIS-ka, ak si bude zachovávať tú úlohu, ktorú dnes má, a plniť tie úlohy, ktoré má, je stále bezpečnostným zborom. A bezpečnostné zbory sú kontrolovateľné osobitným mechanizmom formou inšpekcie. To, čo sa teraz stane, ak teda prejde takýto návrh zákona, že sa dostáva SIS-ka medzi subjekty kontrolovateľné vládou, pretože my tu máme zákon z deväťdesiateho šiesteho o kontrole vlá... o kontrole štátnej správy, ktorý v § 1 hovorí, že plnenie úloh štátnej správy má na starosti vláda. Čiže bude vláda kontrolovať SIS-ku? Vedia nám na to kolegovia predkladajúci odpovedať?
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
No, napriek tomu, že táto časť návrhu sa konotuje s osobou pána poslanca Tibora Gašpara, ja by som rada sa vrátila k tomu, čo som povedala, a v duchu konzistentnosti podotkla, že pre mňa toto nie je to meritum problému, pretože keď hovorím, že nemáme reformovať inštitúciu podľa toho, kto tvorí jej personálnu reprezentáciu, tak by sme nemali ani odmietať zmenu nejakého inštitútu alebo jeho kompetencie s ohľadom na to, kto ho bude zastupovať. To, to je proste personálne podmieňovanie pôsobnosti. To, čo by nás možno viac malo na tomto viesť k väčšej debate, je neuvedomenie si, že prečo vlastne z hľadiska teda chápania teórie správneho práva nemôže byť SIS-ka súčasťou ústredného orgánu štátnej správy. Pretože na ústredný orgán štátnej správy sa vzťahujú špecifické kontrolné mechanizmy. Ono to proste musí podliehať, hej, nejakým úplne iným typom konaní, rozhodnutia môžu byť preskúmavané súdom, môže byť vyvodzovaná zodpovednosť za škodu spáchanú orgánom verejnej moci a tak ďalej a tak ďalej. Ako by sme mohli takéto inštitúty uplatňovať vo vzťahu k SIS-ke, ktorej konanie, obsah, postupy podliehajú nejakému utajovaniu? Rozumiete, že ja keby som sa teda chcela uchádzať o previerku na bezpeč... na Národnom bezpečnostnom úrade, tak materiály, ktoré tam poskytne SIS-ka, ja by som teda akože, byť SIS-ka teda kontro... byť ústredný orgán, mala právo nejakým spôsobom teda rozporovať, ale faktom je že sa o tých materiáloch ani nikdy nedozviem.
Čiže z povahy vecí, aká je pôsobnosť tohoto orgánu a čo robí, s akými informáciami pracuje, nie je možné a nevykazuje kompatibilitu s ostatným typom orgánov, ktoré radíme k ústredným orgánom štátnej správy. Nemôžme nad nimi vykonávať tento typ kontroly, aký sa vzťahuje na nich.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem aj kolegyni Lucii Plavákovej za to, že sa jej podarilo aj tým, čo všetko spomenula, ilustrovať ďalšie príklady toho, ako vláda aj skrze tento zákon pribíja ďalšie klinčeky do rakvy právneho štátu. Jemu je totiž úplne proste kardinálne, a to je to, jedno z jeho, jeden z jeho pilierov, že existuje teda systém checks and balances a existujú nezávislé orgány, tzv. sui generis, ktoré sú v istej nezávislosti od vlády. A tento návrh to prelamuje, a teda dostáva riadenie týchto nezávislých organizácií alebo ústredných orgánov štátnej správy pod vplyv vlády, čo je, čo je proste niečo nevídané.
Viaceré tie veci, ktoré poslankyňa Plaváková spomenula, sú niečo, čo nazývam, že je taký podkarpatský spôsob reformátorstva. To znamená, že my meníme inštitúcie, ich pôsobnosť, spôsob, akým sa teda obsadzuje ich riadenie, nie podľa merita veci, ale podľa osôb. A my si neuvedomujeme a možno ani teda, ja neviem, vláda si asi myslí, že, že jej sa to netýka, ale tiež tu nebude naveky, nebude tu ako ako Tutanchamon, hej? Čiže jedného dňa sa to zmení a tie brány do pekla, ktoré otvára teraz, cez ne prejde raz niekto ďalší. Aj keby nás chcela čisto iluzórne ubezpečovať, že ona tieto novozriadené mechanizmy nezneužije, môže cez tieto, cez tieto otvorené brány prísť zostava, ktorá je dnes ich oponujúca, čo by bol ten menší problém, ale aj antisystémové sily. Teda pozorujúc, pozorujúc dianie v globálnom merítku, to nie je niečo, čo je, čo je vylúčené. A neuvedomujú si tú zodpovednosť, že nie sú tu naveky, menia veci, ktoré sa budú ťažko zvracovať nazad a budú jedného dňa zneužiteľné aj proti nim.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne a ďakujem kolegovi Michalovi Sabovi, že pripomenul, že ak my artikulujeme požiadavku adresnosti, tak to neznamená, že nechceme dopriať ostatným, ale naopak, podčiarkujeme význam toho, aby sme pomáhali práve tým najnúdznejším. A teda o mne je všeobecne známe, netreba to tabuizovať, ja teda ako tá ľavičiarka som prvá za to, aby sa ten, hej, dáždnik mohol rozprestierať pred, nad čo najviac postihnutými ľuďmi. A za normálnych okolností by som bola naozaj odporkyňou adresnosti, lebo v 21. storočí má mať čo najviac ľudí prístup k čo najväčšej sociálnej ochrane. A tento moment, kedy sa ten dáždnik naozaj mohol rozprestierať a nemuseli sme sa tu baviť o adresnosti, bol práve v čase vlád strany SMER-u a teda ich koaličných partnerov, lebo to boli tie časy hojnosti. Tam to bolo úplne na mieste, ale tam to paradoxne, ako som už hovorila vo svojom prvom vstupe, sa cielilo naozaj že do absurdných, hej, absurdného okliešťovania sociálnej pomoci na dávkarov v hmotnej núdzi. A ja vám poviem, ktorí ostali opomenutí. Dávkarov v hmotnej núdzi je 56-tisíc ľudí, 500-tisíc ľudí je v pásme chudoby, to je naozaj, tie kritériá sú brutálne prísne. A potom tu máme pásmo ľudí, zhruba 750-tisíc, 800-tisíc, z roka na rok sa to kolíše, ktoré sú ohrozené chudobou.
Takže už tuná, hej, bol priestor na to, aby sme nemuseli mať debaty o tom, že či adresnosť a neadresnosť a ktoré z toho je lepšie, bol priestor na to, aby sa, aby sa ten dáždnik rozprestrel a aby sme nemuseli byť naozaj striktne adresný tak, ako si to žiada, žiaľ, súčasná ekonomická situácia, keď sme naozaj na krachu kolapsu verejných financií. V čase, keď sme neboli, paradoxne vlády tento dáždnik nerozprestierali. Nechali tých ľudí napospas. Proste bojovali s chudobnými miesto toho, aby bojovali proti chudob... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Ďakujem aj Petrovi Pollákovi, že vniesol do tejto témy naozaj veľmi dôležitý kontext a rozmer a naozaj má pravdu v tom, že už dnes je v ponuke viacero odskúšaných, odpilotovaných projektov, ktoré ak by si vláda odskúšala, tak by naozaj mohli byť veľmi dôležitým a užitočným stimulom, dokonca aj od tých fuj-fuj, terénnych mimovládok, ktoré ich naozaj v teréne poctivo odskúšali a majú s nimi výborné výsledky.
Ak by teda napriek tomu neboli predstavitelia koaličných strán ochotní sa akýmkoľvek návrhom tohto typu riadiť a veď je to ich právo, tak potom mám možno ešte jeden jednoduchší typ a radu, čo by mohli urobiť naozaj hneď a nestojí to žiadne náklady a síce, aby sa prestali vyjadrovať o Rómoch ako o parazitoch, prepáčte za výraz, prežieračoch dávok a podobným jazykom, pretože to, čo tu na konci dňa robí, že to vytvára dojem, proti ktorému proste sa, hej, ani nemôžeme čudovať, že sa ľudia a potenciálni zamestnanci, zamestnávatelia obrňujú a nechcú ich zamestnávať. Tým pádom nerozbieha sa to, o čom, o čom Peter hovoril, že by sa rozbiehať malo na prospech ekonomiky. Ostávajú kdesi na periférii s tou stigmou tých akože kriminálnikov, vyžieračov, a tým, ktorým sa nechce pracovať. A pritom je to len nejaký étos a rétorika a stigma, ktorá najčastejšie prichádza práve od tých, ktorých je naviac počuť, a to sú politici a političky. Takže keď už nie je vôľa osvojiť si niektoré typy programov, tak aspoň toto, pre lásku božiu na nebi, by sme si osvojiť mohli.
Ďakujem. (Potlesk.)