Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem aj vám, pán poslanec, za vaše vystúpenie. Mňa ste teda oslovili tou časťou, kde ste spomínali, ako sa celá tá diskusia o SLK a vôbec dôvodnosti prijatia tejto reformy nesie na vlne mnohých konšpirácií a dezinformácií, a zaujalo ma to nie preto, že táto oblasť je mojou profesnou agendou, ale zhodou náhod pretože práve dnes som sa presne týmto zaoberala, že som si na jednu kôpku dala to, čo všetko odznelo v argumentácii ohľadom dôvodnosti SLK aj samotného prijatia teda navrhovaných zmien, a na druhú kôpku dáta a analýzy a čísla, a proste naozaj, naozaj verifikovateľné zdroje, ktoré ich vyvracajú. A úprimne ma mrzí, že to musím skonštatovať, lebo ani ja som si nemyslela, že, že niektoré tie výroky budú tak hrubo zavážajú... za... tak hrubo zavádzajúce, že, že naozaj my tu dnes vedieme debatu na úrovni že hoaxov a vyvracania dezinformácií, a do istej miery tá debata potom naozaj stráca akýkoľvek zmysel pre kohokoľvek z nás.
Dovoľte mi však teda zacitovať, skôr než tie komplexné výsledky svojej práce zverejním, jeden, jednu pikošku, ktorá, ktorá možno, ak, ak teda nič iné, tak sa stiahne z obehu tých, tých recyklovaných argumentov. Citujem: „V rámci príslušných prokuratúr v Nemecku existujú osobitné oddelenia, ktoré majú na starosti ekonomické trestné činy. Pri určitých trestných činoch môže byť príslušnosť prenesená z obvodnej prokuratúry na tzv. špecializovanú prokuratúru.“ Niekoľko nemeckých štátnych útvarov... štá... „Niekoľko nemeckých štátov má v súčasnosti úrady prokuratúry zamerané na konkrétne trestné činy pre ekonomické trestné činy, pričom Severné Porýnie-Vestfálsko je prvým štátom, ktorý takýto úrad zriadil.“
Toľko v neexistujúcej špeciálnej prokuratúre v Nemecku.
Nie je to teda žiaden môj výplod, je to z International Comparaty Legal Guides, ktorá je najväčšia platforma združujúca vlastne odbor... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
No, ja sa úprimne teším, že sa pani poslankyni Kolíkovej podarilo skoncentrovať mnoho z tých naozaj právnych anomálií, a ja by som teda možno doplnila ešte také dve zaujímavé. Totižto pokiaľ ide o ukladanie pokút za ekonomicko-hospodársku trestnú činnosť, resp. tie trestné činy z týchto hláv, tak v prípade, ak ide o trestné činy, pri ktorých bola spôsobená menšia škoda, povedzme pri krádežiach alebo, ja neviem, niekto vykradol pivnicu a kočikáreň a neviem čo, tak tieto osoby v zásade nebudú spôsobilé uhradiť pokutu, pretože zámožní ľudia, samozrejme, nechodia vykrádať, ja neviem, nechodia kradnúť bicykle, áno? Tak u nich nebude tento trest vymožiteľný. A ak pôjde o páchateľov, ktorí konajú rozsiahlu ekonomickú trestnú činnosť, tak my nevieme vlastne vylúčiť, že či tá pokuta, ktorou nám uhrádzajú odhalený skutok, nepochádza z inej trestnej činnosti, ktorá ešte nie je odhalená. Čiže my sme vytvorili úžasnú, efektívnu, dokonalú schému pre legalizáciu príjmu z trestnej činnosti, že to je nevídané, hej?
A tá druhá anomália. Totižto k tomu náv... v tom návrhu je pridaná nová poľahčujúca okolnosť pre páchateľa, a síce že ak sa vedie trestné stíhanie alebo vyšetrovanie toho skutku neprimerane dlho, pozor, skutku, nie osoby, tak oso... tak ten teda, ktorý je aktuálne z toho skutku obvinený, môže toto namietať, že to je vlastne dôvod na poľahčujúcu okolnosť. Takže predstavte si, že vy máte ako vyšetrovateľ alebo prokurátor rozsiahly prípad, ktorý musíte dlhodobo rozrábať, konečne sa dopracujete k osobe, voči ktorej môžte vzniesť obvinenie, a ona prvé, čo spraví, že jej to poslúži ako poľahčujúca okolnosť len preto, lebo sa viedlo dlhodobo vyšetrovanie, ale ona bola len krátko obvinená.

Ďakujem za slovo.
Ja by som k tej mozaike vzťahov medzi Slovenskom a Európskou úniou doplnila ešte príbeh z nedávnej minulosti, ktorý takisto ilustruje alebo naznačuje, kto teda v skutočnosti robí ten negatívny obraz o Slovensku pred jej inštitúciami. A pripomeniem nedávny status, v ktorom sa do tejto debaty istým spôsobom zapo... zapojil aj generálny prokurátor pán Žilinka, a to s výhradou alebo kritikou voči pani Kövesi a odporoval jej alebo rozporoval jej obavu, že ak bude prijatá táto novela, tak môže byť oslabené stíhanie aj vyšetrovanie trestných činov, ktoré sú spojené s teda spreneverou alebo akýmkoľvek machinovaním európskych zdrojov. Teda argumentuje jej, že tieto obavy sú plané, lebo veď šiesti delegovaní európski prokurátori u nás vzniesli len päť obvinení. A na to ona, prosím pekne, musela reagovať, ja vám z toho zacitujem: "Generálny prokurátor Maroš Žilinka dnes vystúpil s verejnou pripomienkou, v ktorej sa pokúsil bagatelizovať moje obavy z nedávnych legislatívnych úprav...," tuto vlastne popisuje to, čo som teraz povedala. Vždy som bola za otvorený inštitucionálny dialóg, ale teda rozhodne som si ho nikdy nepredstavovala, že ho budem viesť formou sociálnych sietí, že to je taká hanba, že neviem, či to niekedy dosiahnu a dokážu kvantá európskych poslancov, keby sme ich na to naozaj k takýmto, k takýmto činom poslali. A zároveň teda musí edukovať nášho generálneho prokurátora o tom, že kriminalita, ktorá patrí do gescie týchto delegovaných európskych prokurátorov, je nadnárodná, hej? Čiže v jednej chvíli sa to môže vyšetrovať na území Slovenska, v jednej chvíli sa to konanie začne niekde inde, ale vždy, ak je niektorá krajina slabým článkom, ohrozí ten proces vyšetrovania ako celok, hej? Čiže je úplne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Mne sa páčilo, Oskar, ako si začal v tej svojej úvodnej časti hovoriť o tých rôznych zavádzaniach, ktorými sa predkladatelia snažia zdôvodniť SLK. A ja by som na to nadviazala ďalším zavádzaním, ktorým teda zdôvodňujú, prečo je nutné zrušiť ÚŠP, a hovoria o tzv. systémovej zaujatosti. Ak som pred chvíľkou hovorila o právne neurčitých pojmoch, tak systémová zaujatosť nie je pojmom z tejto kategórie, je to blud. Je to niečo, čo nemá obsah, čo sa nedá kalibrovať, čo sa nedá škálovať a čo si vymysleli predkladatelia. Alebo teda ak sa mýlim, existuje nejaký úrad, ktorý vydáva takéto rozhodnutia uznesenia o systémovej zaujatosti? Bolo to vydané v nejakom zákonom upravenom konaní v správnom, s právnym poriadkom, s riadiacim sa alebo kto rozhoduje o systémovej zaujatosti? Lebo ak nikto, tak ja teda od zajtra môžem vyhlásiť, že, ja neviem, úrad vlády je systémovo zaujatý a poďme ho zrušiť. To v ktorej krajine takto existuje, že si niekto môže hovoriť o nejakej inštitúcii, že je systémovo zaujatá, a to nás oprávňuje ju zrušiť? To v Palerme sa robí alebo...? Lebo v právnom štáte určite nie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Ja som rada, že tu odznel ten, taký možno na prvý pohľad niekomu znejúci akademický úvod, kde sa spomínala aj čistota právnej normy, pretože ona veľmi úzko súvisí s tým, čo na konci dňa je jeden z atribútov právneho štátu. Totiž čistota právnej normy spôsobuje akúsi predvídateľnosť pre adresátov práva a bez tej by sme nemohli hovoriť o právnej istote a bez právnej istoty o právnom štáte. Prečo to spomínam? Pretože celá tá predkladaná novela obsahuje toľko zvláštnych formulácií, ktoré idú v rozpore s predvídateľnosťou práva, s právnou istotou, a tým pádom aj s právnym štátom. Napríklad pri ustanovení, kde sú okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, je formulka, ktorá nevedno, čo znamená, počkajte, ja ju tu aj niekde zacitujem, "morálne cnostný cieľ". Neviem, či tu budeme mať nejaké komisie na to, ktoré to budú zhodnocovať, alebo čo to ako bude. Rovnako ďalšie ako mnohé právne neurčité pojmy, napríklad "tam, kde stačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihne citeľnejšie". Ja neviem, čo je citeľne a citeľnejšie, ale napríklad keď sa o tom sporím s predstaviteľmi koalície v kuloároch, tak mi hovoria, že ten peňažný trest viacej zabolí, a preto ho ukladajú. No ale potom to je v rozpore s tým, čo navrhujú. Lebo majú ukladať ten čo najprv menej citeľne, teda ten má mať prednosť, tak preto má asi mať trest odňatia slobody, hej, a teda namiesto toho, ktorý postihuje viac citeľnejšie. Naozaj bavíme sa až v absurdných, absurdnej hantírke, ktorému nikto nemá šancu rozumieť. A opakujem, v trestnom práve je to neprípustné, aby bol presiaty mnohými právne neurčitými pojmami. Nehovoriac, že je tam veľký priestor pre tzv. právnu úvahu. Ono je to v poriadku v trestnom procese, áno, súdne voľné hodnotenie dôkazov a tak ďalej, ale tu sme v trestnom práve v hmotno-trestnom zákone, kde tak isto veľký priestor pre úvahu sudcu, kde nevieme, ako ju predvídať a znovu ne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ďakujem, pán poslanec, že sa vám podarilo proste zhrnúť viaceré tie argumenty, ktoré tu už, myslím, že od decembra kontinuálne znášame a presne to isté sa podarilo včera pani prezidentke, keď skondenzovala viaceré tie výhrady, ktoré tu notoricky opakujeme. No, bohužiaľ, zaslúžili si za to kritiku v zmysle, že vlastne je hovorkyňou opozície, pretože len verklíkuje tie argumenty, ktoré tu boli odoznené. To znamená, ako by sme my všetci pili z otrávenej studne, všetci sa mýlime, len nejakých päť-sedem vyvolených, erudovaných vie, ako to teda v trestnom práve má byť presne nastavené.
Ja len pripomínam, že v trestnom práve platí, že musí byť na lekárenských váhach zachovaná rovnováha medzi ochranou verejného záujmu na potrestaní páchateľa a ochranou verejného záujmu, teda na tom, aby sa príliš nezasiahlo do jeho ľudských práv. V tom prejave pani prezidentka spochybnila, že do akej miery budú chránené práva poškodeného. Na to reagoval pán minister spravodlivosti, kde ju teda édukoval o tom, že sa v tomto smere mýli, pretože naopak, novela prináša zvýšenú ochranu. Nie, neprináša. A konkrétne je to vidno aj v § 33 Trestného zákona, ktorý dopĺňajú, ten paragraf hovorí o zásadných zásadách ukladania sankcií, oni ho teda doplnili o odstavec (správne odsek, pozn. red.), kde hovoria: "Pri ukladaní sankcií sa prihliada aj právo chráneným záujmom poškodeného." Súd nemá prihliadať k právom chráneným záujmom poškodeného, je to jeho povinnosť, ktorá vyplýva z článku 3 dohovoru, pretože práva poškodeného sú rovnaké, ako práva obvineného z obliga, hej? Kdežto tuná je vlastne to, že súd prihliada na práva poškodeného. Nie, on nemá prihliadať. On ich má brať rovnako vážne, ako práva obvineného. Takže tu je to jasné prechýlenie v prospech práv páchateľa.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ak by som sa mohla ešte na chvíľku vrátiť k tomu, či teda situácia A je kauzálne spojená so situáciou B, tak ja si myslím, že my sa všetci uspokojíme s tým, ak tá situácia A bol nejaký naozaj že, že, spoznanie absurdít v tom predkladanom návrhu, nech by to teda vôbec nemusela byť táto diskusia, ktorá podnietila tú potrebu korekcií a stretnutia a diskusie s pánom generálnym prokurátorom. Tých naozaj absurdít a... a doslova že, že až lingvistických nezmyslov je tam neúrekom. A keďže sme tak srandovne začali, tak ja si dovolím upozorniť na jeden z nich, aj keď teda beriem to riziko, že bude možno zrozumiteľný iba právnikom a právničkám.
Totižto v Trestnom zákone alebo trestnom práve platí, že za určitých okolností môžte spáchať trestný čin a nebude sa na neho hľadieť ako trestný čin. Ide o okolnosti vylučujúce protiprávnosť. Napríklad veľmi známa, ak je to nutná obrana, krajná núdza a takisto aj prípad súhlasu poškodeného.
A teraz vám prečítam, ako teda sa s touto, s týmto inštitútom vysporiadava návrh. Čiže áno, prvá veta je v poriadku, že čin inak trestný nie je trestným činom, ak bol udelený súhlas poškodeného, druhá veta je tiež taká bežná, že to neplatí, ak ten trestný čin smeroval proti životu a zdraviu, tým sa teda zabraňuje eutanázii. Tretia veta, to neplatí, ak sa teda to konanie uskutočnilo v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorá bola v tom čase poskytnutá v súlade s právnym poriadkom a lege artis. Ale ak bola poskytnutá v súlade s právnym poriadkom, tak nemohla byť trestným činom. Rozumiete? Čiže my legalizujeme konanie, ktoré bolo legálne. My sme zaradili medzi po... medzi teda okolnosti vylučujúce protiprávnosť konanie, ktoré nemalo znaky trestného činu, a hovoríme o ňom, teda že nebudeme na neho hľadieť ako na konanie, ktoré má znaky trestného činu... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja keď som mala krátku vo svojom vstupe tiež poznámku k tejto transpozícii, tak som to okomentovala slovami, že to uráža intelekt.
Ono totižto tam, kde dôvodová správa túto transpozíciu, alebo resp. túto, tento judikát spomína, tak za tým nasleduje veta: „Nakoľko je právna úprava trestov Slovenskej republiky na obdobnej úrovni, bolo by konanie súdu, Súdneho dvora EÚ proti SR bez urýchlenej zmeny trestnej politiky zrejme len otázkou blízkej budúcnosti.“ Čiže navodzuje stav, že nás by postihol taký istý osud ako Bulharsko.
No, naozaj, že toto nie dobré ani ako vtip, pretože buď teda ide o zavádzanie alebo o hrubú neznalosť toho, ako to funguje. Ono totižto podľa čl. 83 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, tak ten typ trestných činov, ktoré sú obsiahnuté v štvrtej a piatej hlave, nepodlieha nijakej nutnosti sa harmonizovať. Toto patrí do výlučnej pôsobnosti štátov. Tá smernica, ten čl. 49 ods. 3 Charty sa neuplatňuje na dané hlavy. To, čo Európsku komisiu zaujíma sú hlavné... hlavne tie trestné činy, kde prichádza k rôznym machináciám s prostriedkami z Európskej únie, a tam, naopak, hovorí, že bude veľmi teda nežiaduce, aby sa znižovali sankcie, pretože my už sme viazaní, my už sme viazaní smernicou, ktorá od nás požaduje, aby tresty za tieto trestné delikty boli účinné, vymáhateľné a tak ďalej.
No a pokiaľ ide o tú samotnú, samotnú kvalitu verejnej diskusie alebo tej diskusie, ktorá prebieha tu, ja len pripomeniem tú kauzu známu, ktorú otvoril pán premiér ako watergate, kedy takisto označil ľudí zo štátnej správy, ktorí prišli do... na pôdu Európskej únie vraj haniť Slovenskú republiku a konfrontovali s faloš... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela nadviazať na to, čo sa tu viackrát spomína, a bolo to teda spomenuté aj v prejave pána poslanca a to je tá častá argumentácia potreby harmonizovať trestnoprávnu úpravu so zahraničím. Dovoľte mi to demaskovať na jednom veľmi konkrétnom a aktuálnom prípade.
Mnohí si zrejme pamätáte z predvolebnej kampane, kedy počas moratória bol vyrobený deepfake, v ktorom účinkoval teda predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka vo fiktívnom rozhovore s moderátorkou, s redaktorkou Denníka N, a spolu sa dohadujú na tom, ako zmanipulujú voľby. Včera o tom rozhodla okresná... okresná... Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava III, kde to proste zhodili zo stola, vraj je to tak triviálne urobené, že tomu nikto nemôže uveriť.
Prečo to spomínam? Pretože zahraničné trestné úpravy, napr. teda toľko spomínaný nemecký Strafgesetzbuch, ale aj francúzsky Code de procédure pénale majú obsiahnutú trestnoprávnu reguláciu dezinformácií, ktoré majú tak zásadný škodlivý vplyv, že môžu manipulovať mienkou voličov. Ak sa teda ideme približovať k zahraničným trestnoprávnym úpravám, pre mňa je naozaj že doteraz nezodpovedané, prečo nereflektujeme tie trendy, a tie trendy, podotýkam, nie sú niečo, čo vymyslela včera Bihariová, napríklad teraz nedávno bolo stretnutie v Davose a Davos označil, predstavte si to, práve problematiku dezinformácií, ktoré majú taký obrovský potenciál, že manipulujú verejnou mienkou ako najväčšiu globálnu hrozbu, ktorej najbližšie desaťročie budeme čeliť viac ako environmentálna kríza, viac ako finančná kríza, viac ako čokoľvek.
A je zaujímavé, že my chceme byť takí pokrokoví a túto problematiku náš trestný kódex, resp. predkladaná novela úplne opomenula.
Ďakujem. (Potlesk.)