Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

15.2.2024 o 16:38 hod.

Mgr.

Irena Bihariová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.2.2024 12:53 - 12:53 hod.

Irena Bihariová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Ďakujem, Ivo, za tvoju reflexiu. Nie si prvý, ani posledný, čo ma teda zrovnáva s pánom premiérom, neviem, či to mám brať kompliment, alebo mám byť ostražitá. Ja to teda skôr berem s pokorou, lebo, lebo som naozaj začiatočníčka a jeho pri všetkom tom, čo mu kriticky vyčítam, beriem naozaj ako jedného z najskúsenejších politikov na scéne. Čiže, čiže nedovolila by som si osobne toto prirovnanie, už len teda z rešpektu k dĺžke jeho funkcií.
Ale čo chcem povedať, že v istom zmysle som sa aj ja naučila byť pri tomto zachraňovaní trestných kódexov pragmatička a mne by, vieš čo, mne by ani vôbec nevadilo, že nech si to už teda, tých tridsať stromov zoberú, ale nech nevykácu celý les.
Lebo sú len dve možnosti, že buď pôjdu, tak bude tridsať stromov, alebo pôjde tridsať stromov s celým lesom.
A tá možnosť na to, ako, hej, zachrániť ten les, tu je a ja si myslím, že už aj tá spoločnosť by radšej oželela tých tridsať stromov a ja si myslím, že by sme tu viacerí dali dokopy tie právne rozumy dokopy na to, aby sme teda nechali vlka sýteho o tú cenu, ak by to nemohlo byť inak, len za cenu straty celého lesa.
Myslím, že na toto sme tu už všetci dostatočne, hej, spragmatičteli, ak to tak mám povedať, aby sme, aby sme teda zachránili, hej, celý ten systém pred totálnym rozpadom, akému čelí v dôsledku pripravenej novely.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.2.2024 12:25 - 12:49 hod.

Irena Bihariová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené poslanecké kolegyne, vážení poslaneckí kolegovia, v prvom rade chcem doceniť, že predkladatelia trestnej reformy vypočuli naše volanie po korekcii premlčacích lehôt a aktuálne predkladanou novelou aspoň niektoré z nich prinavracajú do pôvodného, teda ešte zatiaľ stále účinného znenia Trestného zákona. Nechcem ani ja teraz vyznieť nejak, nejak vyrývačne a vracať sa k tomu, ako ten proces má vyzerať, ako vyzerá a, a čo v ňom bolo zlé. Možno použijem iba slová klasika, ak teda vezmem na zreteľ, že, že akým spôsobom sa teda trestná reforma tvorila, ako sa mení, a ešte raz a potom trikrát koriguje, a to celé prv, než teda nadobudla účinnosť, no tak teda, áno, takto sa to nerobí, do psej matere, hej?
Najzásadnejšia reforma trestného práva sa naozaj nerobí štýlom, že odvolávam, čo som odvolal, sľubujem, čo som sľúbil. To sme tu dospelí ľudia, snáď tomu úplne všetci rozumieme.
Dovoľte mi však teda ilustrovať, ako veľmi vážne je, ak zákonodarca ide hýbať premlčacími lehotami, zároveň teda hýbe aj trestnými sadzbami, nevraviac teda, že ešte aj mení pravidlá, akými sa teda budú po novom ukladať sankcie, k tomu sa iba v krátkosti dostanem v závere. Aký to má dopad a budem to aj ilustrovať na úplne trochu inej téme, úplne inom type kriminality, než zaznelo teda z úst mojich kolegýň. Jednak, aby sme sa neopakovali, ale jednak aj preto, aby som zdôraznila, že tie lehoty, ako sú teda dnes v súčasnej verzii schválené, sa nedotýkajú iba, iba znásilnenia a neublížia teda iba preživším znásilnenie. Ale tam presne, ako to je teda aj v tom súčasnom návrhu, o ktorom dnes rokujeme, zmienené, len sa to týka prvej hlavy, druhej hlavy, je tam deviata hlava, ktorú som zabudla? Tretia hlava, čiže tam sú naozaj násilné, násilné delikty a budem to ilustrovať na konkrétnej vražde Daniela Tupého. Nie preto, že by som teda chcela vyťažiť z toho, že to je relatívne teda známa a ešte v pamäti mnohých zachovaná teda udalosť, ale preto, lebo to výnimočne dokonale ilustruje komplikovanosť situácie, ak sa hráme s premlčacími lehotami a neuvedomíme si, že tým, že ich zmeníme, nemeníme ten status len do budúcna, že ak teraz teda máme schválenú nejakú, nejakú dobu premlčacej lehoty, tak od teraz tá trestnosť skutku zaniká po vytýčenej dobe. Ono to má totižto vplyv aj do istej miery aj do minulosti, lebo môže to mať vplyv na posudzovanie priaznivosti tej, ktorej verzie časovej Trestného zákona. A toto je práve ten prípad, ktorý vám teda skúsim vysvetliť na, na vražde Daniela Tupého. Tento prípad teda, ak by sme teda ostali v tom režime, že máme schválenú tú verziu Trestného zákona, ktorá by teda mala nastúpiť s účinnosťou 15. marca, tak by sa vlastne premietol dokonca až cez tri časové verzie zákona. A práve v tej poslednej, teda tá, ktorá by mala nastúpiť 15. marca, ak by sme nemali dnes túto rozpravu a neschvaľovali túto úpravu, tak by bola vražda Daniela Tupého premlčaná.
A teraz vás skúsim previesť tou časovou líniou, aby ste videli tie, tie naozaj závažné efekty, aké môžu hrátky s premlčacími lehotami spôsobiť. Vražda Daniela Tupého sa stala v novembri v roku 2005. V tom čase už bol teda pripravený zákon, ktorý dnes platí, budem ho volať teraz že aktuálny, to je ten 300/2005, ale on ešte nebol účinný. Začal byť účinný až od roku 2006. To znamená, že v okamihu, kedy sa stala vražda Daniela Tupého, vzťahoval sa naňho ten zákon, ktorý platil v okamihu spáchania skutku. To bol zákon 140/1961.
A teraz si povedzme, že čo znamenal tento zákon pre páchateľa. Z hľadiska premlčateľnosti dosť zásadnú vec. Pretože tento zákon mal vraždu zaradenú medzi nepremlčateľnými trestnými činmi. Ak tu teda dnes už párkrát zaznelo, že to volanie po, po nepremlčateľnosti niektorého typu delikvencie, tak progresívni sme už boli, hej?
My sme to tu už naozaj raz mali. V 1961 naozaj existovala kategória nepremlčateľných trestných činov. Zároveň však tento Trestný zákon teraz z toho 1961 pre páchateľa vraždy znamenal, že by mu hrozil trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov. Toto skúsme na chvíľku udržať v pamäti, lebo je to náročné. O pár mesiacov neskôr, teda od januára 2006 začal byť účinný teda novo-pripravený komplet rekodifikovaný Trestný zákon, ktorý máme teda dodnes, to je ten 300/2005. A povedzme si, čo ten znamenal pre páchateľa? Pre páchateľa znamenal kratšiu premlčaciu dobu, skrátil ju teda na 20 rokov, už to nebola vražda, nepremlčateľný trestný čin, ale zároveň ustanovil dlhšiu trestnú sadzbu, hej? Bolo to, teda spodná hranica bola 15 až, až 20 rokov. A teraz my ako zákonodarcovia by sme mali mať "dunstu" o tom, aká priaznivá úprava, hej, je pri takýchto dvoch zákonoch, ktorá by sa mala použiť na vraždu Daniela Tupého. Vie to tu niekto? Nie je to ľahké a nepýtam sa to ako kvízovú otázku. Hej? Ani nedajbože s úmyslom tu niekoho skúšať, lebo naozaj to je to, to, to je, to je to, hej, to sú tie zrady Trestného práva, ak robíme novely Trestného zákona na kolene a šijeme horúcou ihlou. Že my musíme myslieť presne aj na to, čo bude znamenať priaznivejšia úprava pre páchateľa. No tak, aby som nebola dlžná tú odpoveď v tomto prípade teda, ak by sme rozhodovali medzi dvomi zákonmi zo ´61 a 2005, by sa vražda Daniela Tupého ku dnešnému dňu spravovala a spravuje starým Trestným zákonom. A viete prečo? Pretože pokiaľ ide o premlčateľnosť, tam nezískava páchateľ žiaden benefit. Podľa súčasného by tá premlčateľnosť, keď som spomenula, že trvá 20 rokov, uplynula až v roku 2025. Spomenula som, že bo zavraždený v roku 2005, plus päť rokov teda premlčacia lehota podľa súčasného Trestného zákona, takže vyprší v roku 2025. Zároveň podľa zákona zo ´61 je krytý teda tento trestný čin nepremlčateľnosťou. Čiže tu nezískava páchateľ žiaden benefit. Kde ale získava, je trestná sadzba. Starý Trestný zákon totiž dával 10 až 15 rokov trestu odňatia slobody. Súčasný dáva prísnejší 15 až 20.
Preto by sa šlo podľa starej trestnej úpravy, až teda ku dnešnému dňu. Zvlášť teda, ak to budeme vzťahovať na aktuálne obvineného Puškára, ktorý ak sa nemýlim, je obvinený od roku 2023.
No teraz si povedzme, čo sa stalo a čo by sa stalo, ak by sme teda pristúpili na to, že od marca začne platiť to znenie Trestného zákona, v akom bolo schválené bez tejto novely, ktorú teda dnes prejednávame.
Viete, čo by sa stalo? Páchateľ, ktorý bol eš... ktorý je ešte dnes, hej, v režime trestného práva, ktorý ho vlastne teda môže potrestať trestnom odňatia slobody minimálne na 15 rokov, je v režime zákona, ktorý nepremlčuje trestnú sadzbu, teda nepremlčuje trest, nepremlčuje vraždu, sa o dva týždne stane štyri roky premlčaný trestný čin a páchateľ bez trestu. Rozumiete tej akože diskrepancii, tomu rozdielu, ktorý nastal akože takýmto pu... takýmto úplne že lusknutím prstom, že streľme tam takúto premlčaciu dobu. Hej, že to má takýto katastrofálny dôsledok.
Dnes to je nepremlčateľná vražda, teda pre konkrétneho páchateľa Puškára alebo teda obvineného, aby som bola korektná, s hrozbou minimálne 10 rokov trestu odňatia slobody. V marci sa z takéhoto proste ponímania jeho skutku stane takmer štyri roky premlčaný, teda závažný, závažný, násilný delikt a páchateľ bude potrestaný presne nula, hej, teda akýmkoľvek vôbec žiadnym trestným, žiadnou trestnou sankciou. Hej, že to len by sme si teda povedali, že, že ako veľmi dôležité je a s akou chirurgickou presnosťou musíme narábať s takýmito inštitútmi. Platí to pre trestné sadzby, platí to pre premlčanie a platí, platí to aj pre pravidlá ukladania druhu sankcií.
Ak si to teda zhrnieme, viete, tak ten starý trestný zákon z toho 1961 umožňoval síce kratší trest odňatia slobody, ale zároveň teda garantoval nepremlčateľnosť vraždy. Súčasný Trestný zákon 300/2005 síce teda mal kratšiu premlčaciu lehotu, ale zas mal prísnejší trest. A čo vám v tomto smere prináša teda tá schválená, schválená reforma? Že sa v prípade teda ekonomických trestných činov zníži sadzba, všeobecne sa teda znižujú premlčacie lehoty a je tam veľmi sofistikovaný prvok, ktorý si treba všímať v úvodných častiach Trestného zákona vo všeobecnej časti, navyše je to tak dobre roztrúsené, že sa v tom ani andel nevyzná, a to sú tie pravidlá ukladania trestov, ktoré zaväzujú sudcu k tomu, aby v tých ktorých prípadoch preferenčne zvážil uložiť miernejší trest.
Čiže my sme zmiešali všetky proste ingrediencie, ktoré na konci dňa majú pomôcť páchateľovi. Ja takto teda osobne účel trestného práva, prepáčte, nechápem, nerozumiem.
Ono sa často hovorí, alebo argumentuje tým, že veď čo už vyšetríme, hej, po 15 rokoch, ako keby sme, pre lásku božiu, stále mali k dispozícii iba policajných psov a boli sme odkázaní na to teda, či budú držať čuchovú stopu. Hej? Práve aj vražda Daniela Tupého je výborným ilustrátorom aj toho, že sa môžu po toľkých rokoch teda objaviť ľudia, lebo aj ten samotný obvinený Puškár tvrdí, že on ešte teda, hej, vie o iných ľuďoch, ktorí sú do toho zapletení a ktorí môžu byť teda skutočnými páchateľmi. Ktorí teda môžu vtiahnuť osoby podozrivé alebo teda povedzme aj, hej, keď bude mať OČTK za to, aj obvinené, ktoré by neboli vtiahnuté po toľkých rokoch do prípadu, nebyť toho, že stále plynie tá premlčacia doba na 20 rokov, kedy teda sa podarilo polícií v rámci tejto lehoty obviniť konkrétneho páchateľa a on môže pomôcť odokryť celý ten rozsah trestnej činnosti. K tomu by sme sa nikdy nedostali.
Inak toto je veľmi časté aj v tých prípadoch znásilnenia, keď sa mnohí teda rozčarúvajú nad tým, že no čo už teda tu akože na 10 rokov budeme čo skúmať, čo hľadať, čo detekovať. Ono je to totižto často tak, že sa žena proste povedzme, počúvala som konkrétne taký podcast, zverí s tým čo, čo zažila teda v minulosti a následne to posmelí iné ženy, ktoré povedzme s daným učiteľom, lekárom mali tú istú skúsenosť. A vy máte po desiatich rokoch dokonale vyskladaný prípad, ktorý vám proste potvrdzuje trinásť svedeckých výpovedí.
Čiže naozaj tu nerobme, hej, z toho, z toho, z tej procesnej stránky premlčateľnosti prekážku, lebo toto tam nehrá rolu. To koniec koncov myslím, že tu mám, by som aj vytiahla nejaký citát pána docenta Pelca z Karlovej univerzity, ktorý presne hovorí, že procesné aspekty premlčania sú nakoniec úplne sekundárne. O tie tam fakt nejde. To sú teda tie vyšetrovacie, ak to mám tak ľudovejšie povedať.
Spomenula som teda, že, že ten galimatiáš spôsobujú aj premlčacie doby, premlčacie lehoty, ak s nimi takto všelijako šibrinkujeme, ale, samozrejme, rovnakú rolu, kardinálnu rolu hrajú trestné sadzby.
Ako som povedala, teda ten vzťah medzi starým a novým Trestným zákonom bol aspoň natoľko vyvážený, že jeden bol teda, hej, prísnejší čo do trestov, mal kratšiu premlčaciu dobu, iný bol, teda vo vzťahu k vražde dal kratší trest, ale zase garantoval nepremlčateľnosť vraždy. Tento to celé proste preklápa v prospech, v prospech páchateľa. Lenže a k tomu sa dostávam k tej tretej ingrediencii, a to je to ukladanie druhu trestov, ktorý teda tento súčasne schválený, od 15. marca účinný zákon prinesie, a to bez ohľadu na túto novelu, ktorú dneska schválime, je, že viete, poviem to tak hyperbolicky, že aj keby sme mali ustanovené, že premlčacia doba uplynie, alebo bude trvať na veky vekov a trest odňatia slobody bude sto rokov, ak máte vo všeobecných ustanoveniach napísané, že v prípade, že horná hranica sto rokov, súd musí preferenčne zvážiť trest, ktorý neobmedzuje slobodu, no tak mi povedzte, čo je to za spravodlivosť. Tak, tak je to úplne jedno, čo tam máte v tých sadzbách a je úplne jedno, ako máte seknutú premlčaciu lehotu, lebo vás v úvodných častiach Trestný zákon, konkrétne teda súdnu moc, nabáda, nechcem použiť rovno slovo povinnosť, ale teda hej, ustanovuje vám tie mantinely, že máte pri trestných činoch, konkrétne teda, aby som to z tej hyperbolizovanej roviny sto rokov preniesla do konkrétnej roviny, hovorí teda súčasne schválený platný, ešte nie účinný Trestný zákon, teda to je tá, aby som to nejak, snáď sa pán minister, neviem, je tu(?), neurazí, budem to teda nazývať, že, že novela pána, pána Suska, nech to rozlišujeme.
Tak... som počula, že niekto na mňa hovorí. (Rečníčka komunikovala s publikom.) Tak tam sa proste, hej, v tých ustanoveniach, ktoré menia politiku ukladania trestov, hovorí, že ak trestný čin nemá hornú hranicu ustanovenú trestu odňatia slobody nad osem rokov, tak súd vlastne nie je, hej, sa vôbec akože povinný zaoberať tým, či by mal byť páchateľ vystavený trestu odňatia slobody.
Lenže, dámy a páni, horná hranica osem a viac rokov sú násilné trestné činy, to sú, to sú neni, že, ja neviem, hej, niekto robil neplechu na, ja neviem, lyžiarskom zájazde. To sú povedzme, to sú, povedzme vražda novorodeného dieťaťa matkou, kde je štyri až osem rokov, to je usmrtenie dvoch a viacerých osôb hrubým porušením, pardon, tam je desať rokov. Ale máme, máme zabitie podľa § 148, teda takisto, ak ide o ublíženie na zdraví, dokonca tam je aj na chránenej, chránenej osobe, nedovolené prerušenie tehotenstva bez súhlasu tehotnej ženy, je tam dokonca, aha aj pri tých ekonomických, hej, že asi neviem, či si to uvedomili, lúpež je taký špeciálny, špeciálny trestný čin, ktorý spája aj útok voči osobnej slobode, aj, aj voči majetku, tam takisto teda nemusí byť, hej, obligatórne uložený trest odňatia slobody. A čo je ešte väčšia, teda akože, hej, na pováženie, že nasleduje ďalšie pravidlo ukladanie trestov, ktoré hovorí, že ak je horná hranica desať rokov, už nie osem rokov, ale do desať rokov, tak súd má zvážiť, či teda by nebolo predsa len vhodnejšie uložiť trest domáceho väzenia. Viete, čo sú to trestné činy, viete, čo sú to zločiny s hornou hranicou desať rokov? Viete, o čom sa bavíme? A že to sú fakt neni akože piškvorky. To sú, to sú naozaj, to je, to sú, to sú veci, ako je, ako je nedovolené odoberanie orgánov, ako je zabitie, proste napitý vodič, ktorý zrazí mamičku aj s kočiarom na, na, na tomtok, na chodníku. To sú, to sú, neviem, či ma niekto dopĺňa? (Rečníčka sa spýtala publika.) Aj dôchodcu, samozrejme, pravdaže, pravdaže, a to som tým nechcela nejak rozlíšiť, len som chcela chránenú osobu podľa, podľa zákona spomenúť.
Čiže naozaj že tam sú, tam sú skutky, ktoré poškodzujú život a zdravie. Ak tu doteraz počúvame, že účelom tejto, tejto novely je, aby bol prísnejšie chránený život a zdravie, tak presne tak to v duchu tých ustanovení, o ktorých hovorím, ktoré teda ukladajú nové pravidlá trestania, nie je, hej? Rovnako neplatí, že táto novela je inšpirovaná nejakými pokrokovými krajinami. Nie je to tak a je úplne jedno, koľkokrát to bude minister vnútra opakovať, pretože naozaj Maďarsko, Rakúsko, Nemecko majú dokonca v prípade vraždy s vopred uváženou pohnútkou, teda úkladnou vraždou takisto nepremlčateľnú, hej, úkladnú vraždu napríklad, o tom, ako je to v Nemecku inak som tu už hovorila v predošlej rozprave. Rovnako neplatí tá argumentácia, že sa, dokonca teda je to výrok, ktorý som zachytila v médiách, pán minister ma môže opraviť, ak nie je korektný, som zachytila teda, že sa, že sa pán minister spravodlivosti vyjadril, že veď ale účelom nemá byť trestať teda páchateľa, ale, a čo má byť účelom trestného práva, pre Krista Pána, hej?
Veď to, veď to nie je etický kódex v jedálni pre študentov, ako sa majú správať pri stolovaní, to sa nevolá trestné právo preto, aby netrestalo, ale preto, aby trestalo, hej? My nemôžeme, my nemôžeme proste rezignovať na, na to, že má mať aj odstrašujúcu funkciu. Áno, rozumiem tomu trendu, že nechceme teda ísť tou cestou toho tvrdého väzenstva, ktoré na konci dňa naozaj neprináša prevýchovu, ale to je úplne iná téma, to je koncepcia väzenstva, o ktorej sa bavme a tu vlastne to nikto doteraz nerieši, ani nám neprišla povedať, ako by to malo byť inak, hej?
Tu sa bavíme úplne inej téme. My neriešime, ako funguje trest odňatia slobody a aké má dopady na behaviorálne správanie odsúdeného, a teda osoby po výkone tohto trestu. My sa tu bavíme o ustanovení trestných sadzieb a o tom, že páchateľ by mal byť potrestaný menej citeľne.
No tak potom, tak robme to v občianskom právnom konaní, tak nech zaplatí škodu, prípadne nejaký ten trest v rovine úrokov alebo penále a vybavené. Zrušme trestné právo, trestné právo musí ukladať citeľnú sankciu, ono musí sa tomu štát, musí v zmysle teda využívania trestného práva ako ultima ratio dať páchateľovi najavo, že využije najtvrdšie svoje nástroje na to, aby ho buď potrestal, lebo to je sankčný mechanizmus. Trestné právo je sankčný mechanizmus, áno, čiže ukladá sankcie, alebo ho teda potrestá za spáchaný trestný čin, vyvodil trestnoprávnu zodpovednosť, čin, zodpovednosť, áno? Toto je tá rola, ktorú tu štát plní, alebo vo vzťahu k ostatným odstrašil páchateľov od páchania tejto trestnej činnosti, a práve tým zabezpečuje ten preventívny účel.
Keď hovoríme, že nechceme trestať páchateľov, no najlepšie to budeme robiť tým, že sa budú báť to páchať, hej? Ak vedia, že im hrozí sankcia, pre ktorú sa im neoplatí spáchať trestný čin, no tak to je tá najracionálnejšia cesta, ako im v tom, ako im v tom brániť. A nie že budeme hovoriť, že my im dáme peňažný trest, a teda budú dostatočne potrestaní a tými istými ústami zároveň hovoríme, že ujma na ekonomických právach nemôže byť trestaná prísnejšie než ujma na živote. No a keď tú ujmu spôsobuje trest, tak to otáčame, hej, už to tak zrazu neplatí.
No tak buď ujma spôsobujúca teda zásah do majetkových práv bolí človeka bez ohľadu na to, či je spôsobený páchateľom, alebo sankciou zo strany štátu, hej, alebo to tak nie je. Tak si to treba akože rozmyslieť, je to veľmi nekonzistentná argumentácia.
Čiže zhrnúc to, vyriešili sme síce a, chvalabohu, chvalabohu, za to, vyriešili sme jeden toxický prvok, zároveň platí, žiaľbohu, nechali sme tam kopec ďalších, ktoré, ktoré nezmenia ten toxický účinok novely, ktorá nastane po, po 15. marci, a to som sa vôbec nedotýkala ešte procesnoprávnych inštitútov, ani to sem pre túto chvíľu nepatrí.
Ak moje kolegyne teda hovorili o tom, čo by sa malo zmeniť v hmotnoprávnej úprave vo vzťahu k trestnému činu znásilnenia, ja hovorím, že by sa malo komplet zmeniť to, čo bolo doteraz ušité naozaj horúcou, horúcou ihlou.
Ja prezumpujem a chcem prezumpovať, že mnohé z tých vecí boli naozaj že nešťastným následkom proste rýchlej roboty, chvatnej, málo platnej, že to nebol zlý úmysel. Všetky tie veci, ktoré naozaj budú ešte vyprskovávať a prechádzať na povrch, aj sa teda budú dostávať do, do verejnej a mediálnej pozornosti, zvlášť tie pravidlá ukladania sankcií, keď vy zrazu zistíte, že na čo vám je ten trest odňatia slobody, keď ho nemáte ako uložiť, hej?
Čiže tam, kde ja skôr vidím ten priestor na to, aby sme, aby sme sa minimálne, teda už keď nie, hej, vybrali takou tou cestou, ktorá je deklaratórne pripisovaná tejto novele, tejto reforme, tak aspoň aby sme zabránili toxickým účinkom, ktoré, ktoré prináša.
S tým, že, že ak by sme chceli ísť tou cestou, ktorou je zdôvodňovaný tento návrh, tak sa potom naozaj bavme o podmienkach väzenstva, bavme sa o tom, že kto s tými ľuďmi pracuje, do akého prostredia sa vracajú, či je vôbec akože, veď to je tak zložitý systém, on začína povedzme od, od detí, ktoré vyrastali v detských domovoch povedzme, hej, že aké je pre nich prostredie nachystané, kam sa oni zaradia do spoločnosti, aké majú častokrát možnosti na, na ekonomickú činnosť, čím sa živia, hej, a tak ďalej. Deti proste z chudobného prostredia, ktoré, áno, hej, zvlášť teda z marginalizovaných rómskych komunít, že, že aká je perspektíva pre nich, ak sa chceme teda baviť o tom, že nechceme využívať to, hej, trestanie ako, ako nejaký prežitok, tak sa poďme baviť o tom, že aké sú iné možnosti na to, aby trest odňatia slobody ostal zachovaný ako odstrašujúci element. A ak ho teda niekto spácha, ten trestný čin, za ktorý nastupuje, aby naozaj nebol faktorom, ktorý toho odsúdeného vlastne ešte väčšmi zamotá v tomto cykle a zvedie k recidíve.
To je to, čo by sme mali robiť, a to teda ani ten samotný zákon, tobôž táto samotná novela, bohužiaľ, neprináša. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.2.2024 11:29 - 11:33 hod.

Irena Bihariová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené poslanecké kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa pripája k záverom zo zasadnutia Európskej rady z dní 26. a 27. októbra 2023, ktoré za Slovenskú republiku podporil predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico vo veci odsúdenia útočnej vojny Ruska proti Ukrajine a odsúdenia Hamasu za brutálne a nerozlišujúce teroristické útoky v Izraeli, tlač 69, podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 72 z 23. novembra 2023 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestovskému výboru.
Výbor prerokoval predmetný návrh v určenej lehote, ale neprijal k nemu platné uznesenie, keďže predmetný návrh nezískal potrebnú väčšinu všetkých členov výboru.
Prílohou tejto informácie je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v presom znení predloženého návrhu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.2.2024 11:12 - 11:12 hod.

Irena Bihariová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som možno znovu sa trochu k tomu, čo odznelo, priblížila aj tou časťou, ktorá sa týka tejto, tejto problematiky a ktorú mení schválená novela Trestného zákona. Ja som to tu možno hovorila už niekoľkokrát, ale teraz vzhľadom na to, že tu je tá téma takto priamo otvorená, len dodám, že do roku 2016, kedy mala, mali miestne príslušné orgány činné v trestnom konaní a súd, tento typ kriminality mierenej voči teda štatisticky najčastejšie Rómom, majú to teda miestne príslušné jednotky. Keby ste videli tie rozhodnutia, tak neveríte, že vyšli v tejto krajine, neveríte, že vyšli v roku 2014, 2015. Ja som ich analyzovala niekoľko rokov, aby sme mohli tie štyri paragrafy trestných činov extrémizmu zveriť do špecializovanej sústavy orgánov činných v trestnom konaní, teda na ÚŠP, ŠTS a NAKU, hej, že nám to trvalo niekoľko rokov, aby sme štyri paragrafy presunuli, pretože to, čo som ja videla v tých prípadoch, že to by vám zlomilo srdce môžte byť chlapi z kameňa.
A my teraz čo sme spravili, že my im to nazad vraciame naspäť, a ja som zvedavá, ako sa tým ľuďom pozrieme teraz do očí, lebo to, čo tam zažívali, verte, že ani jeden z nás by nechcel žiť v takomto štáte, keď príde obeť sa sťažovať dolámaná s otrasom mozgu a so svedkami, ktorí potvrdzujú, že niekto nad ňou hajloval, a ona ani nemá právo byť prešetrená v priestupkovom konaní a my to tým ľuďom ideme znovu spraviť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

22.2.2024 11:04 - 11:06 hod.

Irena Bihariová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Dúfam, že ste toto, čo chcem povedať, môžem dovoliť už len z toho titulu, že som pracovala desať rokov ako predsedníčka Ľudia proti rasizmu, kde som bez ohľadu na to, či bola obeť z radov Aziatov, z radov Rómov, z radov židovskej menšiny, sa snažila naozaj rovnakou mierou a s rovnakou dôslednosťou ponúkať právnu pomoc.
Ja by som len v tomto konkrétnom kontexte chcela upozorniť na jeden fakt, ktorý trochu mení tú optiku, ktorú sme teda počuli od pána, môjho kolegu pána poslanca Prostredníka, a síce že toto je trošku špecifický a výnimočný jav, kedy sa v parlamente zišlo šesť Rómov a Rómiek, a pripadá mi to ako akt určitej emancipácie, že si mali potrebu, hej, sa takýmto spôsobom vyhradiť voči tomu, čo všetko Rómovia v tejto spoločnosti znášajú. To sa zhodneme, že určitý špecifický typ rôznej skrivodlivosti od násilných, verbálnych, diskriminačných a tak ďalej, ak máme úctu k tejto menšine, a verím, že ju tu máme, tak aspoň toto, prosím vás, ako znak klasickej nikoho, nič nevylučujúcej emancipácie, ktorá nám patrí. Keby ste pripustili, že toto je ten moment, ktorý patrí práve na obhajobu skrivodli... alebo obhajobu Rómov proti skrivodlivostiam.
A tak ako povedal kolega Peter Pollák, nič nám nebráni urobiť ďalšie takéto vystúpenia, ďalšie rôzne akty a návrhy a aktivity v prospech všetkých menšín, len toto má trošku iný, iný, to pozadie, pretože naozaj prichádza z iniciatívy šiestich Rómov a Rómiek v Národnej rade, a to je tá pointa. Tak ako my by sme nechceli v prípade, keby prišlo k nešťastiu na Zámockej a necítili by sme sa dotknutí, že nie je reč o nás, ale práve o tej menšine, ktorej sa to týka. Dúfam, že som zrozumiteľná v tomto.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.2.2024 17:17 - 17:19 hod.

Irena Bihariová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Ja by som chcela len možno tu pre prítomných koaličných poslancov zhrnúť, že ako na to všetko, čo sme teda počuli od pani poslankyne Bey Jurík, ale na tento typ konania reaguje schválená novela Trestného zákona. My totižto máme už aj dnes v Trestnom zákone teda skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, ktorá je definovaná naozaj takým typom týrania a ubližovania, aké by nikto z nás nechcel zažiť ani jeden deň, vrátane spôsobovania popálenín, odopierania stravy, trýznenia a tak ďalej. V súčasnosti je teda možné uložiť za takýto typ konania tri až osem rokov trestu odňatia slobody. Podľa schválenej novely Trestného zákona bude môcť byť páchateľovi uložený podmienečný trest a ak teda by bol uložený nepodmienečný trest vzhľadom na to, že tá horná hranica neprevyšuje osem rokov, eventuálne desať rokov, môže byť alebo teda sudca je v duchu tejto novely povinný preferenčne zvážiť trest, ktorý neobmedzuje slobodu, a teda uloží páchateľovi povedzme domáce väzenie.
Viete si predstaviť v tejto situácii tú absurditu? Že žena je proste, alebo tá rodina je vystavená tyranovi a štát proste uloží povinnosť, aby sa zdržiaval v ich blízkosti, teda s náramkom. To sme komu pomohli? To bude tá akože sanácia ujmy poškodených, nevraviac teda o tom, že neviem si predstaviť v tomto, pri tomto type kriminality, komu ideme nahrádzať akú škodu, a či tej rodine, ktorá týmto naozaj trpí. A teda naozaj to je dosť brutálne, brutálne konanie, ktoré ten Trestný zákon v súčasnosti popisuje, ideme, neviem čo, aký typ peňazí alebo satisfakcie poskytnúť a necháme jej páchateľa doma, aby naďalej pokračoval v konaní.
Takže len toľko, ďakujem.
Skryt prepis
 

15.2.2024 16:38 - 16:40 hod.

Irena Bihariová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona, tlač 62. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.2.2024 14:05 - 14:18 hod.

Irena Bihariová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Dobrý deň, pán predsedajúci, pán minister. ešte raz pozdravujem milé poslanecké plénum. Budem sa snažiť byť už pomerne kratšia než som teda pôvodne mala nachystané a budem naozaj už teda prechádzať niektoré časti iba, iba v tézach a verím, že, že budem napriek tomu zrozumiteľná.
Rada by som sa dotkla, tak ako som povedala, viac toho, čo sa o navrhovanej reforme hovorilo ako nejaký argumentárium, ktoré má zlegitimizovať jej dôvod, opodstatnenosť a znenie, v akom je predložená, pretože tých rozpráv a debát o tom, ako sa kde čo dotkne, posun sadzby to myslím, že bolo, dosť na to, aby sme pochopili pointu. Častokrát teda v rámci toho, toho takého obhajovačného naratívu napríklad zaznievalo, že tak ako je novela pripravená, nám pomôže, a myslím, že to zaznelo aj od pána ministra Suska, ukázať, ako je ochrana života a zdravia dôležitejšia, a teda má byť trestaná prísnejšie než povedzme, povedzme majetkové práva.
Ja si dovolím na, v rámci tejto témy prerozprávať takú príhodu s pánom Hodásom, štátnym tajomníkom ministerstva spravodlivosti, ktorú sme absolvovali v rámci diskusie na brannobezpečnostnom výbore, kde som sa ho teda položila, kde som mu položila otázku, že či sa zhodneme na tom, že je ochrana života a zdravia hodnotne spojená, naozaj prednejšia a štát ju má, má tieto hodnoty chrániť citeľnejšími sankciami. Tak pán štátny tajomník so mnou súhlasil. Spýtala som sa ho, že či sa vieme zhodnúť aj v tom teda, že áno, ujma na ekonomických a majetkových právach je niečo, čo, povedzme, ľudovo zabolí menej a preto by sme zniesli trestanie tejto ujmy menej prísnejšími sankciami. Aj v tomto bode sme sa zhodli. A vtedy som sa vlastne spýtala viac-menej rečnícky, že tak potom prečo tvrdíme, že trest ekonomickej povahy, teda ten peňažný trest, je dnes preferovanejší a bude aj účinnejší, pretože vraj páchateľa zabolí viacej ako už prekonaný trest odňatia slobody, ktorý predsa nemá taký odstrašujúci účinok, aký sa mu dnes pripisuje.
Takže ja sa pýtam, že ak platí, že ujma na ekonomických právach spôsobená protiprávnym činom bolí menej, prečo by to isté nemalo platiť o ujme spôsobenej na ekonomických právach ako ju teda privodila sankcia uložená štátom, hej? Že proste ten zásah bolí tak či tak do ekonomických práv menej. Z toho vyplýva teda, že tvrdenie o tom, ako budeme chrániť život a zdravie, ale zároveň teda máme na to dnes pripravené efektívnejšie nástroje v podobe peňažných trestov, je absolútne nekonzistentná, chýba jej elementárna logika a je vnútorné protirečivá.
Pokiaľ ide ešte o tú ochranu trestných činov spojených s telesnou, psychickou integritou, na ktoré útočia, tu iba takých pár, pár takých highlightov, alebo ako to povedať po slovensky, dám do vašej pozornosti. Totižto áno, tá predložená novela mení najmä trestné činy majetkové a hospodárske, tam mení ich trestné sadzby. Ale tým, že ona v úvodných ustanoveniach má nejaké všeobecné pravidlá ukladania trestov, zásadným spôsobom zasiahla aj do ostatných druhom trestnej činnosti, ako som spomenula, mravnostnej, environmentálnej a teda aj proti životu a zdraviu. V tejto situácii my dokonca teda privodzujeme stav, a to vám môžem presne na znení niektorých, niektorých paragrafov a trestných činov ilustrovať, kedy za povedzme nedovolené odoberanie orgánov, nedovolený experiment na človeku, ublíženie na zdraví aj v prípade, ak ide o ublíženie na chránenej osobe, teda dieťaťu, to sú všetko trestné činy proti životu a zdraviu, môžu byť pre páchateľa v podstate nepriaznivo, pre páchateľa môžu privodiť nepriaznivý následok v podobe pokuty alebo trestu odňatia slobody bez teda toho, aby nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, čiže podmienečne, a vyhne sa tzv. na tvrdo base.
Čiže aj v tých prípadoch, kedy sme si povedali, že áno, veď chceme chrániť prísnejšie život a zdravie, sme zaviedli model, ktorý vo svojich dôsledkoch, ak sa do toho ponoríte hlbšie, začnete ich naozaj rozvetvovať, nedržíte sa iba tých čísiel, ktoré vidíte v osobitnej časti zákona, tú sadzbu, že sa potrestá od-do a bude mu odňatá sloboda v rozpätí od-do, to je iba malinký výsek z toho, čo nám napovie o trestnej politike štátu. My sa musíme držať aj tých všeobecných ustanovení, ktoré hovoria o tom, kedy, za akých podmienok, ktorý trest bude mať prednosť.
A v duchu tejto logiky teda len zopakujem, že sme privodili, že niektoré trestné činy poškodzujúce život a zdravie tým pádom vlastne budú pre páchateľa, by som to povedala, ak ich bude páchať, je si vedomý, že, že nie nevyhnutne musí dostať trest odňatia slobody. Je viacero takých trestných činov, takisto špecialita, ktorá sa často opakuje v súvislosti s tým, že máme zabezpečiť sanáciu ujmy poškodeného, a preto teda chceme upustiť od prísnych sadzieb. V tomto bode, v tejto teda typickej častej argumentácii vypadáva logika, pretože sa znižujú sadzby aj pri trestných činoch, kde nie je poškodený a kde nemáte koho sanovať. Ja neviem, ako máte, strelím príklad, prepáčte, ale zámerne to uvádzam práve z tej, z tej hlavy, kde je teda mravnostná kriminalita, alebo trestné činy proti životu a zdravia, to je napr. napr. súlož medzi príbuznými, hej, že ak tam sa zbehne teda so súhlasom oboch strán, tak nemáte poškodeného, komu idete čo sanovať, hej. Ak máte, ja neviem, dvojmanželstvo a všetci traja sú s tým uzrozumení, tak tiež nemáte žiadneho poškodeného, pretože, pretože je tu jediné, čo je porušené a poškodené, nejaký morálny, etický kľúč alebo hodnota, ktorý podlieha ochrane štátom, hej. A je to úplne legitímne, tak to má byť, len poukazujem na to, že 40 % prípadov, ktorým sa zníži sadzba, teda 40 % trestných činov nemá poškodeného. Je ich tu naozaj, je to napr. výroba alebo falšovanie platobnej karty. Zadovažovanie si náčinia na falšovanie. Sú tu takisto, ja neviem, mnohé aj z tých ekonomických trestných činov, ktoré nemajú poškodenú osobu, takže znovu sa pýtam, ako a koho ideme sanovať, ako sme naplnili prvky restoratívnej justície, keď sa vlastne ocitáme v situácii, že ani pri tých ekonomických trestných činoch, ktorým sme znížili trestnú sadzbu, nenapĺňame základný cieľ restoratívnej justície, a síce sanovať poškodeného. Toto je buď teda, neviem, nejaký rustikálny typ justície, ale restoratívny určite nie. Už, ako sme s časom? (Reakcia z pléna.) Ďakujem, dobre, možno ešte takú (reakcia z pléna.), nie, musím dať aj kolegom priestor.
Posledná možnosť, čo sa zmienim, lebo to je tiež veľmi častý a veľmi hrubo zavádzajúci argument, je, ako je predložená úprava inšpirovaná modernými európskymi kódexmi, častokrát teda je spomínané práve Nemecko, Česko, no akurát, že práve tuná to neplatí. Bola tu chvíľočku zo strany pána ministra spravodlivosti zmienka o, ktorou porovnával premlčacie lehoty alebo tresty, ktoré sú uložené, teda trest odňatia slobody uložený podmienečne. Ja teda neviem, z akých podkladov vychádzal, ja tu mám výňatky zo Strafgesetzbuch a teda naozaj platí, že Nemci majú, samozrejme, možnosť uložiť pokutu, majú to prerátanú na tzv. daily rate, majú to presne vyrátané, pretože páchateľ, a tým pádom aj obeť, si vie uvážiť, že čo zhruba je možné vymôcť od páchateľa ako finančnú ujmu za spôsobenú škodu na tom teda, čo privodila jeho trestná činnosť. U nás my vlastne dnes operujeme, hej, kľúčovým argumentom o sanácii škody, ale spoliehame sa, že ten páchateľ bude vždy a za každých okolností spôsobilý niečo uhradiť. Nebude, hej, tak ako som to predtým hovorila, plné väznice dnes odsúdených ľudí nie sú bossovia a proste sofistikovaní kriminálnici páchajúci zložité karuselové podvody, ale bežní zlodejíčkovia, ktorí nemajú na to, aby niekomu niečo nahrádzali.
Preto teda áno, Nemecko pripúšťa peňažné tresty, ale za veľmi striktných a jasných podmienok. Rovnako tak pripúšťa alebo vymedzuje trestné činy, za ktorých sa ukladá vždy trest odňatia slobody, má oveľa prísnejšie chránenú napr. krádež, má oveľa prísnejšie podmienky pre uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Takisto pokiaľ ide o premlčanie, tak na Slovensku je základná sadzba pri krádeži dva roky, v Nemecku, pardon, pri krádeži je trest odňatia slobody dva roky, to je myslím, že v tom pôvodnom návrhu, a v Nemecku je trestaná krádež trestom odňatia slobody až na päť rokov. Na Slovensku sa krádež premlčí za tri roky, v Nemecku za päť rokov a tak ďalej.
Takisto to má český. Áno, je pravda, že český má o niečo viditeľnejšie a citeľnejšie nižšie, nižšie sadzby, ale treba povedať, že on ich má všade, pri všetkých trestných činoch má oveľa nižšie trestné sadzby, ako sú v našom Trestnom zákone, nielen pri ekonomických. Tam naopak prebieha opačná diskusia v Čechách, pretože práve pri trestnom čine znásilnenia sa im ukazuje príliš nízka trestná sadzba ako niečo, čo im robí šarapaty, čo spôsobuje vyšší, vyšší nápad danej trestnej činnosti a teda musia sa vysporiadať s nastolenou úvahou o sprísnení tohto trestu. Čiže, čiže, neviem, s kým to teda porovnávame, ale tieto dva zmienené trestné kódexy neboli dobre vybratou, vybratou ilustráciou a ani teda príkladom, ktorý, ktorý by dokazoval, že predložená matéria čerpala práve z týchto trestných kódexov. Znovu sa pozerám na našu pani podpredsedníčku klubu, aby mi overila, ako mám čas. Štyri minúty? Dobre. Tak musím nájsť niečo stihnuteľné za štyri minúty.
Áno, napríklad zaujímavé je aj to, že zmena uplatňovaní zásady trikrát a dosť sa zmenila, a to v prípadoch závažných násilných a trestných činov ako je úmyselné spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví, lúpež. Totižto v § 37 ods. 2 Trestného zákona sme mali ustanovenú zásadu trikrát a dosť, ktorá sprísňuje uloženie trestu, ak ide o prípad mimoriadne závažnej recidívy. Zmeny navrhované teda predkladateľmi pri niektorých trestných činoch neprimerane obmedzia aplikáciu tejto zásady, trikrát a dosť teda nebude môcť byť aplikovaná pri trestnom čine ublíženia na zdraví, v prípadoch, keď páchateľ úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, ktorá si napr. vyžiada dlhodobú liečbu alebo trvalé následky, alebo to spácha na dieťati a inej chránenej osobe, alebo z osobitného motívu a tak ďalej. Čiže aj tie kvázi také tie poistky, ktoré mali odstrašiť od recidívy, sa úplne teda vymkli tomu doteraz ukotvenému štandardu a prestávajú plniť odstrašujúci účel, a tým myslím, že viac už ani nemá zmysel otvárať ďalšiu z tých oblastí, ktoré, ktoré som stihla zmieniť.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.2.2024 11:48 - 11:48 hod.

Irena Bihariová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé poslanecké kolegyne, poslaneckí kolegovia, ja keď som si na dnes chystala tento už, myslím, že tretí vstup do rozpravy k tejto téme, tak som si dala záväzok, že nebudem vnášať do tejto debaty ani žiaden ten klasický politický bulvár o tom, že prečo to je, koho to je úmysel, čo tým chce dosiahnuť. Nakoniec si myslím, že nám najviac a naozaj uveriteľných dôkazov prinesie až právna aplikačná prax, to za prvé, a dala som si záväzok, že nebudem znovu repetitívna v tom všetko, čo tu odznelo a čo sa dokumentovalo viacerými modelovými prípadmi, nech to akokoľvek, myslím si, že zrozumiteľne ilustrovalo viaceré, viaceré patológie, ktoré budú zaktivizované nadobudnutím účinnosti danej, danej trestnej novely. Povedala som si, že nie, že nechcem, aby sme všetci v tejto sále po tom, ako sa v druhom, v treťom čítaní teda schváli, odišli s tým, že poväčšina z vás možno koaličných poslancov, poslankýň, keďže tu nemali príležitosť stráviť toľký čas v diskusii, odišli možno s nejakým zmätkom v tom, že ktoré to vlastne tresty sa menia, kam sa menia, ako ktoré premlčacie lehoty čo ovplyvňujú a ako sa tu menia pravidlá ukladania sankcií a tak ďalej, čo nie je vôbec zmysel znevažujúco ani nijak proste s kritikou, je to úplne legitímne, ak niekto nežije od rána do večera trestným právom, tak nemá ani dôvod si to takto všetko držať v hlave. Ale záležalo mi, aby aj tí poslanci a poslankyne, ktorí neob... neabsolvovali túto debatu, a zvlášť verejnosť, nemali z nej pamäťovú stopu, ktorú jej zapisuje tá naratívna obhajoba práve predstaviteľov vlády, ktorými sa snaží zdôvodniť jej nevyhnutnosť, opodstatnenosť, reformnosť a tak ďalej. V tomto kontexte som teda veľmi rada, že predo mnou vystúpil pán minister, okrem toho teda, že si, že si vždy cením, ak sa, ak sa niekto z predkladateľov zapojí do debaty.
Takže v rámci toho tvojho záväzku priamo nadviažem na to, čo pán minister sám povedal, ja dúfam, že mi bude venovať pozornosť, tak ako som venovala ja jeho prejavu. Napríklad, teda bolo spomenuté a je to tiež jeden z veľmi, veľmi častých takých lajtmotívov, ktorým sa debata o tomto trestnom kódexe začína a končí, je, že veď si zoberte tie prípady, kedy sa stal taký a taký prípad, kedy bolo také a také ľudské právo toho a toho porušené, kedy nekonal orgán tak, ako mal a tak ďalej. Ja chcem len povedať, že akokoľvek môžem ľudsky empatizovať s týmito prípadmi, dokonca ako právnička si zachovať toľkú zdržanlivosť, že poviem, že nevylučujem, že sa to mohlo stať, ani nepotvrdzujem, že sa to stalo, tak platí, že rovnakých, proste kvantum skrivodlivosti sa diali počas celej doby, odkedy máme nezávislé súdnictvo na Slovensku. Je to súčasť proste akokoľvek nechcenej vedľajšej, vedľajšieho efektu, ak to tak mám povedať, hej, proste prácu, ktorú tieto orgány robia a ktorých sa dopúšťajú. Ak k takejto skrivodlivosti prišlo a ona naozaj prichádza počas dvadsiatich rokov, ja by som tu mohla štvorhodinovo rozprávať, jak tu donesiem debničky svojich prípadov a budem sa pýtať, že kde ste boli vtedy, kde ste boli vtedy? Prečo ste neriešili toto? Ako to, že ste si nemenili vtedy štátne orgány, keď sa dialo toto, hej? Mohla by som to robiť.
Ak sa takéto veci diali a dejú, ja si nepamätám, nepamätám politika, političku, ktorý by kvôli tomu išiel rozvracať justičný systém a vzal sa za obeť celú krajinu. Prosím, už, už prestaňme argumentovať týmto in concreto, hej, čo sa komu stalo, kto koľko utrpel, lebo všetci vieme vymenovať dvadsať prípadov z praxe, ktoré sú veľmi podobného prípadu a dávajú potom každému politikovi a političke právo, aby sme sem každý mesiac chodili s podobnou novelou, a toto asi fakt nechceme. Takže tento prí... tento prístup argumentačný naozaj je, je nedôstojný, nepripadá mi absolútne prináležitý na debatu o tak zásadnej reforme, lebo tu sa nebavíme o úprave otváracích hodín nejakého orgánu, tu sa bavíme naozaj o zásadnej reforme a o rozložení zaužívaného justičného systému, tak ako ho máme dnes, a argumentovať tým, čo povedal Slobodník a čo sa stalo Makóovi a čo vtedy povedal a mohol svedčiť, prosím vás, hej? Už naozaj že, že prestaňme s týmto, za prvé.
Za druhé, k tým, k tým sadzbám a k tomu, ako sú a nie sú efektívne vysoké sadzby vo vzťahu k eliminácii kriminality. Viete, toto je často používaný argument v prípade tých, ktorí bojujú za, za dekriminalizáciu mäkkých drog, ktorí hovoria, že áno, naozaj tá veľká prohibícia nepomohla k tomu, aby drogy vymizli z nášho života, to je fakt, lebo sú súčasťou nášho života, obklopujú nás, či chceme, alebo nie, a tam naozaj súdy preukázali, že mala väčší efekt koncepcia hard .... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.), kedy teda sa upustilo od uplatňovania trestnoprávnych sankcií. Sú však tresty, sú však delikty, kde ten vysoký trest má nielen teda potierať tú kriminalitu, ale on má byť vlastne istým spôsobom, však to tu aj v jednom prípade pán minister veľmi správne povedal, vrátim sa k tomu, ukazovateľom istej miery závažnosti skutku. A to, že naozaj nie je proste tento typ kriminality závažnej a naviac trestanej nejakým úplne dominantným, hej, typom kriminality, svedčí to, že my nemáme plné väznice mafiánskych bossov a naozaj korupčníkov a tých, ktorí robia, ja neviem, machinácie pri verejnom obstarávaní a narobia škody v rozsahu teda s maximom, alebo veľkého rozsahu, že to naozaj nie je ten typ kriminality, ktorým sa tu boríme, dávame vysoké tresty, ale nám to stále padá na hlavu, lebo ak sa nemýlim, je to 5 % celkovej kriminality. Ale k tomu, aká vyzerá, ako vyzerá skladba v kontex... skladba osôb, ktorí sú odsúdení, ich trestná činnosť v kontexte trestov, k tomu, tomu sa budem ešte v krátkosti venovať v inej, v inej často svojho prejavu.
Čo tu ešte teda bolo zaujímavé, na čo by som chcela nadviazať z toho, čo pán minister spomenuli, bolo, že, že nesúhlasí s tým, ak, neviem kto, teda narážali zrejme na vznesené argumenty opozície, že novela je zameraná proti právam poškodených. Ja si toto osobne nemyslím. Ja tvrdím, že ona je v nepomernom vychýlení v prospech práv páchateľa, že to je jej problém. A tiež sa k tomu ešte bližšie dostanem.
Posledná vec z toho, čo teda zaznelo od pána ministra, v tejto veci si dovolím byť trošičku, trošičku osobná, pretože mňa pán minister učil a ja si ho veľmi vážim a chcem si, chcem si túto profesionálnu úctu naozaj aj zachovať a, a učil ma počítačové právo, čo bolo v tej dobe naozaj niečo, niečo veľmi progresívne. A ako som vyrastala a prichádzali na scénu sociálne siete, ja som práve verila v to, že veď my tu už máme tie intelektuálne elity, ktoré si budú vedieť vyhodnotiť závažnosť tohto typu kriminality a už vedia pracovať v tomto poly a jedného dňa, áno, keď sa v tom budú proste špecializovať, môže mať Slovensko lídrov v boji s tým najzávažnejším typom problematiky, ktorú Davos označil ako najväčšiu hrozbu, ktorú dokonca kladie pred klimatickú krízu. A ja tu dnes počúvam od pána ministra, že čo sme to tu my stvárali s akýmsi bojom proti dezinformáciám a postihovaní, politickým postihovaním šírenia za hoaxy. Fakt? Fakt? (Predsedajúca sa obrátila na ministra.) Tak nebolo, môžeme sa o tom porozprávať, lebo o tom čosi málo, čosi málo viem. Je na to, bol na to zriadený orgán, ktorý je v gescii ministerstva vnútra. (Reakcia ministra.) Ale vy myslíte počas pandémie asi, veď môžeme, môžeme si to povedať, áno. Počas pandémie platil iný režim, kedy sa neuplatňovalo zákonné posudzovanie, ktoré by vyhodnotilo, ktorý obsah je závadný. Koniec koncov to tam je aj v programe, aby tam takáto poistka bola. Ale pokiaľ ide naozaj o detekciu takto závadného a bezpečnosť ohrozujúceho orgánu, máme tu na to riadne orgány, ktoré sú súčasťou teda ministerskej štruktúry. Ja by som bola veľmi nerada, keby, keby zrovna niekto tak erudovaný, ako je pán minister, sa k tejto téme staval, hej, tak nešťastne kontaminovaný naratívom tej dezinformačnej scény.
Dobre, prejdem teraz teda k tomu, čo, čo som spomínala na začiatku, že sa chcem držať takých tých viacerých veľkých argumentačných teórií a, a legitimizačných naratívov, ktoré majú dať verejnosti a aj teda určite koaličným poslancom akési potvrdenie, prečo je táto novela dôležitá, potrebná a prečo práve v takomto znení. Začnem odtiaľ, odkiaľ teda začínajú aj samotní obhajcovia z radov predkladajúcich, teda predkladajúcej zostavy, keď hovoria, že ide o vnášanie alebo premenu nášho trestného systému v duchu konceptu restoratívnej justície. Ja sa nepasujem za expertku na tento typ teda doktríny, alebo ako to mám povedať, uplatňovaného prístupu v justícii, takže ja som si dala kolečko telefonické, mailové, aj osobných stretnutí s ľuďmi, s ktorými som sa čisto v rovine právnickej, nepolitickej bavila o tom, že prosím vás, prosím ťa, vedeli by ste mi vyabstrahovať nejaké záchytné body z tej predloženej novely, ktoré by dávali takémuto argumentu za pravdu? Ja vám prečítam, čo som sa dozvedela, keď som sa teda pýtala na to, že ako táto novela naozaj napĺňa tú ideu, obsah restoratívnej justícii. Že, že bolo to, že, že nič tam také nevidím, je to ťažko posúdiť, veľa vecí tam chýba, v zásade to nemá nič s restoratívnou justíciou, a potom ešte, že možno by to aj malo, ale nemáme na to, aby to naozaj reálne v právno-aplikačnej praxi takto fungovalo, ani materiálne, ani personálne, ani technologické podmienky nevyhnutné na jej uvedenie do praxe.
Prečo vlastne teda vychádzali alebo prichádzali k takýmto záverom, pokúsim sa to zhrnúť. Na chvíľočku možno také edukačné okienko, nech teda všetci vieme, čo to tá restoratívna justícia je. Ona kladie primárny dôraz na obeť. Chápe spravodlivosť nie tak, že dorovnáme spôsobenú škodu, ujmu primeraným trestom, ktorú ten páchateľ spôsobil, ale dorovnáme tú ujmu na strane páchateľ... na strane poškodeného, kde vznikla. Preto je teda, ak by mal byť náš teda tento reformovaný Trestný zákon, Trestný poriadok v súladmi s princípmi restoratívnej justície, tak by musel dôrazný akcent klásť práve na osobu poškodeného.
A teraz mi, prosím vás pekne, povedzte, ako osobe poškodeného pomáha, že napríklad znižujeme trestné sadzby aj tam, kde nejestvuje poškodený, a k tomu sa tiež dostanem, kde sa porušuje verejný záujem štátu, a dokonca tým, ako sú, ak uplatníme pravidlá, ktoré sú teda po novom v § 33a a v zmenenom § 34, a ktoré hovoria o nových teda, alebo upravených, korigovaných spôsoboch, ako ukladať sankcie, tak menia aj tú kriminalitu, ktorá sa netýka iba ekonomickej, ale týka sa aj závažnej a týka sa environmentálnej, mravnostnej, týka sa aj tej proti životu a zdraviu. A my v tom, tým že ju znížime, hej, a ja budem hovoriť aj o konkrétnych príkladoch, sme vlastne nijak nesanovali, hej, tú ujmu na strane páchateľa, iba sme spravili priaznivejší trest. Prepáčte, nesanovali ujmu na strane poškodeného, iba sme spravili priaznivejší trest na strane páchateľa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pani poslankyňa, ak dokončíte myšlienku, a potom preruším rokovanie.

Bihariová, Irena, poslankyňa NR SR
Prepáčte. Dobre, už dokončím tú výhradu v restoratívnej, aby som uzavrela kapitolu a, a samozrejme, že, že ukončím. Čiže zároveň takisto nekorešponduje s princípmi restoratívnej justície to, že my rozširujeme poľahčujúce okolnosti. Takisto, že sa rozširuje výpočet okolností, na ktoré musí súd prihliadať pri určení a výmeru trestu v prospech páchateľa. Nehovorím, že to je zlé, ale nie je to úplne súladné s princípmi restoratívnej, restoratívnej justície. Znižuje sa teda horná hranica pre povinné uloženie trestu odňatia slobody na 8 rokov, čo bolo predtým 5 rokov, čo sa, ako som spomínala, dotkne aj iného typu trestných činov, ktoré poškodzujú život, zdravie a teda osobné, osobné, s tým spojené osobné slobody ako je hodnota, dôstojnosť, čím teda idú priamo kontra, kontra princípom restoratívnej justície.
Ak by to malo byť súladné, nech som konštruktívna, tým to uzavrie, ako by to malo vyzerať, tak restoratívna justícia je reálnym konceptom vtedy, ako som povedala, ak existuje materiálne, personálne, technologické podmienky na uloženie tých trestov, ktoré teda vyjmú páchateľa teda z kriminálneho prostredia, v akom uviazne pri treste odňatia slobody, ale my ho nemáme. My dnes masovo vydávame podmienečné tresty odňatia slobody a aj na to nám chýba potrebný personál, lebo tie, samozrejme, potrebujú určitý, určitý typ pracovníkov mediačných, probačných, ktorí sa budú týmto osobám venovať. A my na tento deficit a nedostatočný počet ľudí ideme hodiť ďalšiu agendu, ktorá im vznikne z trestov domáceho väzenia a iných alternatívnych trestov. Proste to nevieme ako robiť. Nemáme umožnené a v našich podmienkach naozaj si neviem predstaviť, ako bude fungovať trest domáceho väzenia v prípade, ak pôjde o páchateľov z marginalizovaných rómskych komunít. Ak si zoberieme teda to zloženie sociálnoekonomického pozadia páchateľov v súčasnosti odsúdených, sú to väčšinou ľudia s jednoduchým stredoškolským vzdelaním, možno nejaká dvojročná odborná učňovka, bývali na ubytovniach, dokonca je tam viac osôb s, so základným vzdelaním než s vysokoškolským vzdelaním. Títo ľudia neviem, kde vám budú nosiť náramky, oni nežijú v nejakej vile, kde sa teda akože bude môcť naplniť aj tá časť zákona, ktorá hovorí, že výkon trestu nemôže byť na ujmu ostatným blízkym osobám. Čiže my sa tu akože vo ...(nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.) rovine bavíme a naozaj že ponúkame veľmi progresívnu, veľmi progresívnu koncepciu na ospravedlnenie textu, ktorý ale nenapĺňa jej obsah a princípy.
Tak ak môžem, v tejto chvíli ukončiť, tak ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.2.2024 15:55 - 15:57 hod.

Irena Bihariová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
No ja sa pokúsim teda odpovedať na niektoré z tých otázok, ktoré smerovali k Progresívnemu Slovensku, ale budem ich teda vnímať ako keby smerovali priamo ku mne. Čiže kde som bola ja? No minimálne posledných desať rokov som to bola ja, kto prvý hlasno a nekompromisne, nekompromisne kritizoval buranizáciu a bulvarizáciu politiky, before it was cool. Neviem, kde ste vtedy boli vy, či ste točili svoje dezinformačné videjká, ale ja som v tom čase naozaj ostentatívne vystupovala proti rôznym formám pseudopolitických kabaretov a krivenia politickej súťaže. Vyslovovala som to ako mimovládka, absolútne nadstranícky a z pozície teda svojho odborného a vecného mandátu.
Takisto som to bola ja, ktorá v čase, kedy prišlo k nie, povedzme to diplomaticky, zrovna zvládnutému vládnutiu, zvládnutiu manažmentu pandémie, kto tieto veci spolu s mojimi kolegami veľmi vecne kritizoval, ktorý upozorňoval na rôzne formy jatrenia právneho štátu, tuná pán poslanec Jarjabek je mi svedok, pretože moje kritické statusy namierené práve voči Igorovi Matovičovi čítal tu v pléne. Neviem, kde ste vtedy boli vy, ale pán Jarjabek to určite dosvedčí.
Neviem takisto, kde ste boli vtedy, ak sme my v Progresívnom Slovensku pripravovali trestný podnet voči mnohým porušeniam ľudských práv počas riadenia pandémie. Tam sme, pán minister, boli. A vôbec teda, berte to ako rečnícke otázky, ja nečakám na toto odpoveď, mňa by predsa len viac zaujímalo, že, že kde ste boli vtedy, keď bol upálený Mário Goral? To bol ten mladý chlapec, ktorý bol zrolovaný do koberca, dobitý a podpálený. Kde, kde ste boli vtedy, keď bol o radiátor privazaný, priviazaný Sendrei a policajti ho ubili a on prosil, aby ho zabili, no oni hovorili, že škoda guľky na Cigána? Kde ste boli vtedy, keď bola usmrtená pani Balážová a jej rodina a jej štyri deti museli utekať... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

-----------------------------------------
Skryt prepis