Ďakujem pekne za slovo. No ja som vyfasla tú najmenej šťastnú pozíciu, kedy už všetci povedali všetko a obávam sa, že či teda prispejem do tejto debaty ešte niečím, čo neodznelo. A ja som si dala za cieľ v podstate v celkom, v celkom takom detailnom zoome priblížiť vám jedno ustanovenie, ja si myslím, že o ňom už dneska bola viackrát reč, ale ukázať vám ho aj z ďalších perspektív a poukázať na množstvo iných hrozieb, ktoré možno ten, ktorý prišiel s takýmto, s takýmto návrhom, ani ňou nemal úmysel ich privodiť a ani si možno tieto následky neprivodil. Tá moja kľúčová ambícia je, že aby sme za žiadnu cenu nedopustili, aby tam toto ustanovenie ostalo a hovorím to nie ako členka Progresívneho Slovenska, hovorím to ako právnička, hovorím to teda ako niekto, kto vie, že toto môže byť zneužité proti akémukoľvek politikovi a vedzte, že politici budú prví. Ale dobre, nech idem po rade, dostanem sa k tomu.
Hovorím konkrétne teda o tom ustanovení, ktorým sa novelizuje zákon o elektronických komunikáciách. On je teda naviazaný na tiež novelizované ustanovenie zákona o priestupkoch, ktoré, hej, zhruba keď to veľmi, veľmi zľahka zinterpretujem, pripúšťa, aby priestupok, ktorý z povahy veci je možné spáchať online, bol naozaj aj teda takto postihovaným, čo je teda úplne v poriadku, žiaduce, nie je s tým žiaden problém. Tu možno len tak si dovolím upozorniť, že už chcem vidieť teda tie, tú aplikačnú prax, hej, tuto v Bánovciach, jak budú stíhať protiprávne konanie v kybernetickom prostredí. Lebo ja som v 2016 nahlasovala webstránku a keď mi to dvihli na polícii, tak sa ma pýtali, že www, koľkokrát www, jaké www, ja vám nerozumiem, jaké www? No tak snáď sa teda odvtedy čas, čas posunul a zvládnu, lebo viete, že máme tu priestupky proti extrémizmu, ktoré patria do pôsobnosti železničnej polície, a teda ak sa bavíme o tom, že by mali pokrývať aj tie prejavy, ktoré sa nachádzajú v online prostredí, tak ako želajme im šťastie.
Samotné to ustanovenie v priestupkovom zákone nie je problematické. To, čo je problematické a o čom teda budem hovoriť, ako som naznačila, je práve tá časť, ktorou sa novelizuje zákon o elektronických komunikáciách. Ani to nejdem veľmi čítať, aby som vás tu akože nenaviedla na mylný dojem, že ideme sa baviť o nejakých strašných IT-čkárskych technológiách, lebo o tom to fakt nie je.
Pointa toho ustanovenia, ktoré sa teda, hej, stalo súčasťou lex atentát a ktoré ja teda rozporujem, je zhruba o tom, že zverujeme policajtovi na základe predošlého súhlasu prokurátora možnosť, aby získal od providera informácie o osobe, ktoré slúžia k odhaleniu zdroja. A toto je úplne že kľúčová veta. Presne v tom, ako je jalová, je proste najviac, hej, nebezpečná. Kiežby to bolo teda iba jediná, jediná vada toho celého znenia. Totižto to ustanovenie nám nedáva odpoveď na to, že v akom rozsahu my žiadame o osobe informácie. Ktoré sú to informácie? Týkajú sa to zdravotného stavu? Týkajú sa to bankového? Áno, v zásade má ísť o informácie, ktoré sú v digitalizovanej podobe. A zákonodarca teda v tom znení, ako to teda prišlo do Národnej rady, to necháva v absolútne voľnej, nijak nešpecifikovanej formulácii, kedy policajt po súhlase prokurátora, inak znovu teda tu by som si neodpustila poznámku, sa bavíme o miestne príslušných policajtoch a prokurátoroch, môžu získať údaje od poskytovateľa internetu, ale zákon ich nijak nelimituje v tom, že aké údaje, za akých podmienok, na ako dlhý čas, aký bude spôsob oprávneného narábania. Že my sme dali normálne že nukleárny kufrík policajtovi a teraz prichádza tá pointa, že viete za čo? Nie za to, že sa venoval, hej, distribúcii detskej pornografie, ani preto, že zakladal teroristické skupiny, ale preto, lebo sa dopustil priestupku proti, zrejme teda tým sa budeme v tom priestupkovom práve najčastejšie stretávať v online prostredí, hrubej neslušnosti.
Tak my sme naozaj týmto ustanovením, ktoré nijak nelimituje, nijak nešpecifikuje, nijak proste nedáva limity tomu, čo všetko môže policajt vytiahnuť od toho providera, doslova vyrobili guľomet na komáre, hej. Pritom hrubá neslušnosť, nech už si tu všetci pod ňou budeme predstavovať čokoľvek, ako fakt nerúca demokraciu. Hej, že toto nie je náš problém. A z toho teda, aby som uzavrela možno jeden taký ten balíček problematický, o ktorom teraz hovorím, je, že sa dostávame k absolútnej neproporcionalite. Toto ustanovenie by neprešlo súdnym, hej, testom proporcionality, pretože ten predpokladá, že ak spôsobíte nejakú ujmu alebo zásah do práv a slobôd občana, musí to byť kompenzované tým, že áno, je tu nejaké vážne ohrozenie, ktoré sa snažíte týmto spôsobom odvrátiť. Ale my tu vytvárame že nevídané, toto v žiadnom právnom vesmíre som ešte ani nepočula a dostanem sa k tomu, ako sa s tým vysporiadáva Európska komisia a čo by nám na to asi tak povedala, že pre priestupok, ktorý je právne definovaný ako protiprávne konanie nepatrnej závažnosti pre hrubú neslušnosť, sme dopustili, alebo ten návrh tak teda v súčasnej verzii znie, aby mal niekto kompletnú, kompletnú vlastne moc nad všetkými našimi digitalizovanými údajmi a vôbec celou časťou nášho života, ktorú prežívame v online. Čo je naozaj že neuveriteľné.
Keď som spomenula tú Európsku úniu, viete, ono sa, áno, dlho sa vždy diskutovalo a dodnes diskutuje, že kedy má právo OČTK, policajt teda, získať takéto údaje, lebo sú prípady, kedy ich naozaj potrebuje. A tá debata, keď som pozerala, však mám to aj tu, nebudem to čítať, judikáty Európskeho súdneho dvora, tak ona sa vždy ťahá alebo jej spor je o tom, že ako veľmi musí byť závažná trestná činnosť, aby si vôbec mohli OČTK dovoliť požadovať tento typ údajov. Totižto ten zásah, ktorý vykonávajú OČTK, tuná teda v tomto našom prípade kvôli priestupku a skúsim vysvetliť, čo spôsobuje. To je jedna z mála zásahov, ktoré trafili, myslím, že štyri, štyri ľudské práva rovno. Hej, že on obmedzuje slobodu slova, pretože v zásade sloboda slova sa nespája a nevyžaduje, aby bola, ten teda, kto sa prejavuje, jeho identita odhalená, aby sa pri tom predstavil, aby pri tom zverejnil svoje osobné údaje. Ale tým, že my dáme policajtovi na to prístup, tak akýkoľvek prejav zverejnený v online prostredí len pre to, že on má podozrenie zo spáchania priestupku, už napojí na konkrétne identifikačné údaje a teda jednoducho obmedzil možnosť a právo osoby na to, aby smela komunikovať a vyjadrovať sa bez toho, aby musela byť známa jej identita. To je prvý zásah.
Druhý zásah je, že pripúšťame súbežne, aby sa zasiahlo do jej súkromia. To je to, čo som hovorila, že my nevieme, aké informácie, v podstate všetky. Keď nešpecifikuje zákon, aký typ informácií, znamená, že všetky. Každú a všetky. Čiže... robím niečo? (Reakcia z pléna.) Aha, pardon. Čiže, čiže my sme vystavili toho, toho podozrivého zo spáchania priestupku tomu, že štát prostredníctvom OČTK si o ňom môže zobrať akýkoľvek typ dát vrátane, a to je teda ďalší zásah, telekomunikačného tajomstva. Ja som ešte v živote fakt sa nestretla s tým, a však teda robila som s trestným právom veľmi dlho, že aby sa našiel tak silný dôvod, kedy prelomíme ochranu telekomunikačného tajomstva. Lebo to si pamätáte, však ešte aj z doby pred, pred internetmi, že poštové tajomstvo, listové tajomstvo, že to sú proste veci, ktoré musí byť naozaj pádny, veľmi vážny dôvod, prečo by vám niekto mal tento typ, hej, tajomstva odokryť a poskytnúť orgánom verejnej moci. My to tuná pripúšťame teda pre podozrenie z priestupku.
A v neposlednom rade, spomenula som teda prelomenie ochrany telekomunikačného, ochranu súkromia, obmedzenie prejavu a ešte štvrtý je tam zásah, a spomeniem si, teraz nech nezdržujem prejdem ďalej, ale sú, to je tiež veľmi výnimočné, keď jedným zásahom dokážete oklieštiť rovno štyri základné práva a slobody na účel toho, aby ste, hej, mohli skúmať, či osoba nepoužila nevhodné výrazivo. Týmto sa dostávam teda od toho, čo som nazvala, že nie je dodržaná proporcionalita, k druhému problému, lebo ten sa hneď natíska, že teda čo by ten človek musel urobiť, akého vážneho deliktu by sa musel dopustiť, aby mal, aby mal teda buď prokurátor alebo policajt takéto oprávnenie. Ono sa to aj v tej legislatíve akože nachádza. Toto je pre mňa tiež taká nelogická vec, že ak ide o stíhanie osôb podozrivých z trestnej činnosti, prípadne obvinených, no tak tam máme tie veľmi striktne vymedzené podmienky, informácie a tak ďalej a tak ďalej a pri podozrivom nič, hej. A čo teda by sa, čo teda by sa muselo stať, tak poďme hádať v tom priestupkovom zákone, že teda na čo tým guľometom ideme páliť, ktorý sme vymysleli. A jediné, čo som z toho ja našla, z tých skutkových podstát, ktoré sú v priestupkovom zákone ako tak použiteľné v tom virtuálnom prostredí, pripadá do úvahy priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, konkrétne tá hrubá neslušnosť.
No a teraz si tu akože, hej, začnime nalievať to červené víno. Každý, ako sme tu, budeme mať dvadsať výkladov hrubej neslušnosti. Neexistuje, aby sme pripustili takto zásadný zásah do toľkých ľudských práv a zákonodarca nevedel dať jasnú odpoveď, čo je to nežiaduce správanie. Čo vlastne zakazuje? Ako sa to prejavuje? Kde sú jeho limity? Že to je vlastne v rozpore s touto starou zásadou, právnici, právnici vedia, nullum crimen sine lege certa. Iba presne špecifikované pravidlo za presne, za porušenie presne špecifikovaného pravidla a môže byť založená právna zodpovednosť. A tuná my vlastne nevieme. To je nejaká hrubá neslušnosť, ktorá, áno, má byť tým legitimizačným dôvodom pre takto zásadné vtrhnutie do vyslovene osobnej a súkromnej zóny jednotlivca.
Čo tam je ešte zaujímavé, že viete, že keď aj by sme si dokázali nejakým spôsobom ujasniť a nájsť nejakú zhodu, čo je tá hrubá neslušnosť, áno, musí to byť niečo, čoho závažnosť je nepatrná. Akonáhle to má podobu vyhrážky, podnecovania, schvaľovania trestnej činnosti, už je to trestný čin, hej, čiže to môžu byť nejaké výroky na úrovni, že ty sprostá progresívka. A teraz mi povedzte toho policajta, ktorý tuto akože, hej, pôjde riešiť. Lebo ak už to bude veľmi gradované, a to je ten problém, ktorý máme riešiť, nie tuto takéto, hej, hrubé, hrubé neslušnosti, ktoré fakt že, myslím, že nemajú potenciál zrúcať demokraciu ani ohroziť právny štát a rozhodne tento typ takých tých výrokov, hej, ostreľovačiek jemných nie je, nie je súčasťou výslednice, ktorá sa podpísala na atentáte Roberta Fica. My máme seriózne vážny problém s tým, ako máme, hej, vygradovanú a vyšponovanú tú debatu na sociálnych sieťach, ale tam potom nestačí priestupkový zákon. To si potom poďme povedať, či sme ready baviť sa o Trestnom. Aj dnes je Trestný zákon použiteľný, hej, len teda áno, keď niekto chce, viete, to je ten problém potom politický, že niekto chce byť za pekného, keď je tuto u Bombica a bude hovoriť, že teda sloboda slova a všetky výroky sa tolerujú, a keď je zase pred iným publikom, tak bude hovoriť, že nie, nie, my musíme tie nenávistné prejavy odstrániť a zabrániť ich šíreniu, lebo však teda áno, my si uvedomujeme, aký to má devastačný vplyv a ako to má svoj podiel aj na tom samotnom atentáte. No tak buď, alebo, hej, to už potom vy musíte nejako rozhodnúť, ale obidve veci dokopy nejdú a toto je to veľmi nešťastné, hej. Že prišli ste s návrhom, ktorý, ktorý akože má guľometom páliť po hrubej neslušnosti, čo vôbec nerieši ten problém, ktorý, áno, ktorý máme, ktorý si viem predstaviť, že vo výslednici sa podpísal aj na samotnom atentáte.
Čo sú ešte dve dôležité poznámky, ktoré musím zmieniť, je, že tá takto navrhnutá úprava je možné, možná použiť len vo vzťahu k národným serverom. To sú tie, ktoré sú že „.sk". A teraz akože mi povedzte tých, tých policajtov, ktorí nemajú, Policajný zbor nemá kapacity viesť trestné stíhania. A my po ňom chceme, aby tieto prkotiny, hej, aby hrubú neslušnosť stíhal v počte nápadu vyše tisíc denne, to som si dávala overovať cez, cez firmy, ktoré, ktoré monitorujú tento typ obsahu. A na rôznych fórach, rôznych teda slovenských portáloch sa takéto príspevky vystihnú v neuveriteľnej kvantite, neexistuje Policajný zbor v tomto vesmíre, hej, ktorý by toto dokázal kvôli tomuto a 33-eurovej pokute viesť, viesť trestné stíhanie. To je tým pádom, bohužiaľ, budem úprimná, veľmi nešťastne taká, taká indícia, že tak budú vám stačiť možno štyria policajti, ktorí si nájdu už tie komentáre, ktoré im budú za to stáť, bude to veľmi selektívne vyberaný typ kritiky, ktorý, áno, áno, môžme špekulovať a je to legitímne, legitímna úvaha, ktorý bude smerovať proti predstaviteľom, povedzme, vládnej moci. Len viete, vždycky myslite, že nie ste tu naveky a raz niekto po vás príde a potom toho budeme obete všetci.
Lebo viete, čo sa stane, neni tu pán Pročko, tak mrzí ma to, že hovorím o ňom, kým tu nie je, viem si predstaviť to, v akom ste tu vzájomnom napätí, že by bol prvý, kto by zavolal policajtov, povedal by, že túto, neviem, pán Ivan, hej, mám podozrenie, že sa dopustil nejakej hrubej neslušnosti na internete a vy prídete o komplet celé dáta, vaša identita, ktorú ste, hej, lebo áno, žijeme v digitálnom svete a všetky tie stopy, ktoré vytvárajú v digitálnom svete vašu identitu, sa dostanú do niekoho rúk, koho by ste teda fakt akože nechceli, aby sa dostali. O tom je to ustanovenie.
A navyše okrem toho, že je vykonateľné len vo vzťahu k národným serverom, aj to teda hovorím, že otázka kapacít, ktorý blázon by toto, hej, riešil, je nevykonateľná k iným než slovenským serverom, pretože sa nedá napríklad na americký Facebook a Telegram a všetky tieto instagramy, sa nevzťahuje slovenské právo. Takže vás viete kam pošlú. Čo sme jedine vybavili, je to, aby sa podriadili spolupráci a boli súčinní, ak ide o medzinárodnú spoluprácu, ale to už je inštitút v rámci trestného práva, tam musia byť tie trestné delikty, aby vôbec sa vlastníci alebo provideri týchto, týchto platforiem zapojili a pomohli orgánom činným v trestnom konaní v tej-ktorej krajine dostihnúť páchateľa, väčšinou je to naozaj veľmi závažný typ kriminality.
A možno, možno tým, pozerám, že už toho moc nestihnem, že to, čo by som možno ja ako alternatívu navrhla, je, že, prosím vás, nechajme priestupkový zákon priestupkovým zákonom, toto nedokáže nikto ani to postihovať, to je obrovský nápad a venujme sa naozaj tým najhorším prejavom a tie stíhajme. Lebo to sa, tak sa to aj volá, strategická litigácia, odstíhate troch a potom sa bude, hej, akože veľmi každý obávať a zvažovať, že či tentokrát nezabúcha voľakedy NAKA, dneska neviem, čo to bude, na jeho dvere. Ale vynaložiť tak obrovské úsilie na niečo, čo musí ten podozrivý, hej, kvôli tomu zniesť zásah, ktorý ho dostáva do pozície, že sa doslova digitálne odhalil celému štátu, a len preto, že on niekde niekomu povedal, že si blbá progresívka, je že proste neuveriteľné, hej. Že ak sú tu tie hlavy, ktoré hovoria, že nie je cenzúra, tak, prosím, toto nie, toto je tá blbosť, hej, že je určitý typ výrokov, na ktorý, akože myslím, že politici zvlášť, sme, sme celkovo dostatočne imúnni.
Opakujem, to, čo by sme mali urobiť, je špecifikovať skutkové podstaty iných trestných činov, ja tu mám aj pripravený koncept, keby tu niekto o to stál, ako by sme to mohli teda porobiť, aby sa tá kriminalita, ktorá rezoltuje dokonca aj k útokom na ústavných činiteľov, dokázala postihovať. Prosím vás, nerobme, nerobme Potemkinove dediny, že niečo robíme, pritom to vôbec nerieši problém, robí to náklady a ohrozuje to osobnú bezpečnosť dotknutých jedincov len preto, že niekde povedali blbá progresívka.
Ďakujem.
