Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Ja som chcela len poprosiť členov a členky výboru na kontrolu preskúmavaní rozhodnutí NBÚ, keďže sa presúvalo hlasovanie, tak sa presúva aj začiatok nášho zasadnutia a chcem vás poprosiť, aby sa stretli zhruba 12.30 h na obvyklom mieste.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja sa ospravedlňujem že som nestihla úplne celkom zachytiť na mňa smerovanú poznámku pána podpredsedu. Tak dovoľte len krátko, aby teda nevzniklo nedorozumenie ohľadom výroku ´justičné krivdičky´. Ja viem, že je tu teraz taký ten hejt, trend, podsúvať veci a vymaľovávať oponentov vo svetlách, ktoré nie vždy korešpondujú s realitou, ale v mojom prípade ste naozaj na veľmi zlej adrese. Pretože ak niekto bol veľmi-veľmi, nechcem povedať to slovo zhovievavý, ale snažil sa byť čo najviac právne korektný vo vzťahu k veciam, ktoré ste teda častokrát namietali ako dôvody pre, ktoré mali validovať trestnú reformu, tak som to bola ja. Dávno predtým som vždy hovorila a obhajovala, že nechoďme tou cestou hysterizácie, ctime prezumpciu neviny, veď tie OČTK jedného dňa prídu k nejakému rozhodnutiu, čiže ja som naozaj nebola tá, ktorá by niekedy nejakou mierou spochybňovala ujmu, ktorá sa, áno, v tých procesoch, ktoré často spomínate, mohla privodiť.
Ale, a preto som to v tých kontextoch, v kontexte tých protestov spomenula, vy ste ich neorganizovali kvôli tomu, že v justičnom systéme sa dejú krivdy ako také, lebo ani tá novela nerieši krivdy ako také. Je kopec prípadov a kopec ľudí vrátane agendy, ktorú som riešila ja a ktorú ste odšmrkli na okresné a teda inštančne nižšie postavené miestne príslušné jednotky. Tí ľudia vďaka tomu budú, tí, ktorí budú mať s tým naozaj tie justičné krivdičky a za nich ste vy nebojovali. Preto to tu trošku rozlišujem, hej? Že argumentovali ste celý čas aj tie zvolávania protestov, aj trestnú novelu tým, že vám a ostatným, teda častokrát tu prítomným a kolegom sa stala, vašimi slovami, nejaká, nejaká ujma v dôsledku postupu orgánov činných v trestnom konaní. To neznamená, hej, že ja som tu tá bezcitná, ktorá by vám nedopriala spravodlivosť, iba hovorím o tom, že vy ste tie protesty nezvolávali za účelom spravodlivosti, ale riešenia svojich vlastných vecí tak, ako napo... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa chcela dotknúť pre túto chvíľu dvoch vecí, ktoré teda zazneli aj z úst predkladateľa, aj z úst nášho pána predsedu a opakujú sa chronicky, a to je, kto môže za to, že tu vzniká nejaká reputačná ujma. Tak teda ja by som rada pripomenula, ja viem, že možno máte tendenciu robiť zo svojich voličov, hej, nejakých ľudí, ktorí majú Alzheimera. My ho nemáme, my si všetci pamätáme, kto chodil okiadzať nie politických oponentov, ale národné justičné orgány do zahraničia pred Európsku komisiu, kto im vypisoval listy, kto sa tým ešte verejne akože chválil a robil si na tom kampaň, hej? A toto sme nezabudli, kto tu bol ten zradca, vašimi ústami.
A po druhé, keď sa tu bavíme o tom, kto protestmi zneužíva demokratické princípy, takisto sme nezabudli na to, kto ľudí ako svojich rukojemníkov hnal v pandemickej dobe proti právne záväzným pravidlám, lebo vtedy to bolo zakázané, vy ste ich postavili do toho, aby porušili právne pravidlá kvôli tomu, aby ste si vy skrze nich riešili svoje justičné krivdičky. Ja nepoznám horší spôsob zneužitia výkonu politických práv od dôb Jozefa Tisa, ako ste spravili vy. A vy máte dnes tú drzosť hovoriť niekomu o porušení politických práv? Naozaj? (Potlesk.)

Tieto veľké platformy a vôbec na, na celý ten kybernetický priestor, v ktorom sa odohráva aj ekonomická, hospodárska, majetková kriminalita, aby poskytovali súčinnosť našim orgánom činným v trestnom konaní. Aké veľmi teda prísne parametre na to majú, lebo tu sa stretajú dve, dve teda kľúčové práva. Právo na ochranu osobných údajov, ale aj právo a teda

povinnosť štátu ochrániť spoločnosť pred kriminálnou činnosťou páchateľov. A Európska komisia teda naozaj si ho, viac-menej sa prekláňa stále k tomu, že tie osobné údaje, ochrana osobných údajov má čiastočne stále, stále prednosť. Musí ísť o, o delikty, ktoré už sú na úrovni ochrany alebo porušovania ochrany národnej bezpečnosti a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže, čiže my sme si v istej fáze neuvedomili, že ak znížime tie trestné sadzby, nebude to mať len za následok to všetko, o čom sme sa doteraz bavili, ale aj to, že my budeme mať vážny problém identifikovať páchateľa, a zvlášť teda dostať sa k tomu všetkému, čo nám pomôže získať dôkazy o tom, že dokonal alebo pripravuje sa na, na daný závažný trestný čin.
A už len jedna možno taká technická poznámka a tiež sme sa dneska o tom s ministrom, tuto pánom ministrom chvíľu bavili. Máme v tom Trestnom zákone a to je tiež príklad toho, ako veľmi je šitý horúcou ihlou, máme trestný čin, budem to ilustrovať na ňom, podvodu, ktorý hovorí, že ak spácha, ak je osoba podvodom okrátená alebo ukradnú jej, ukradnú tých 701 euro až 20-tisíc, tak bude páchateľ potrestaný trestom odňatia na dva roky. Myslím, že vás občania veľmi pochvália za toto, až sa to zistí.
A teraz pozor, ešte to, to neni to najhoršie. Ak bude teda osoba ukrátená o 250-tisíc, tak páchateľ môže dostať jeden rok, hej, lebo tam je sadzba jeden až päť rokov. A keď buď, ukradne 650-tisíc, tak tri až desať rokov. Rozumiete, za 701 euro sa tu bavíme o treste odňatia sloboda na dva roky, pri 250-tisíc euro sa bavíme o možnom roku a pri 650-tisíc sa bavíme o troch rokoch? A toto je teda v ktorom štáte? Keď sme sa tu bavili o tom, že my ideme už spôsobovať legislatívny, hej, teda, hej štandard nejakej inej krajine.
Hej, lebo ja si potom viem predstaviť, tiež sme sa to teda bavili, že tak potom ak to má byť celé o tom, že nech to rozhodujú sudcovia, tak potom dajme, že od jedného do 30 rokov, a nech si to teda súdy rozhodujú sami. A my zákonodarci vráťme výplatu, lebo sme tu zbytoční. Hej, my, my máme úlohu, aby sme odovzdali aplikačnej praxi naozaj dôsledné, zrozumiteľné a čo najviac spravodlivosti nastavené nejaké parametre, v ktorých sa majú pohybovať, lebo ak sa spoľahneme na to, že tu bude akože, hej, okresné právo trestné, a ja som zažila v agende, kde som robila, že to tak naozaj fungovalo častokrát kvôli neochote, kvôli tomu, že to bolo náročné, nemali na to čas. Nechcem byť skrivodlivá, malo to naozaj veľmi, veľmi vážne vedľajšie účinky, ak sme to kompletne nechali na, na aplikačnú prax. A, a máme sa dneska z čoho poúčať, takže ja nehovorím, že by to tí sudcovia nezvládli, ale naša úloha je odovzdať im dobrú legislatívu, ktorá im dá nejaké vodítka, a nestane sa to, že v Hlohovci budú chápať tak že za 20-tisíc dajú... 20-tisícovú škodu dajú dva roky a, a ja neviem, hej, v Trenčíne budú dávať za 650-tisícovú škodu 3-tisíc... tri roky. Hej, že, že toto je naša úloha, aby sme my tu aplikačnú prax shapeovali, prepáčte, nenapadá ma lepší, korektnejší názov, upravovali, alebo teda nejak rámcovali, aby sme my ako legislatívny zbor im pomáhali, a nie im to sťažovali.
A to teda sú tie dve veci, ktoré, ktoré by som naozaj bola veľmi rada, keby sme zobrali, zobrali na zreteľ. To je teda to, že tie trestné sadzby majú potom vplyv na vymožiteľnosť v online prostredí, ako som povedala, tam sa to minimálne v rámci prípravy deje, to za prvé, a teda aby sme si dávali pozor na to, ako píšeme zákony, aby sa nám nestávalo, že, že, hej, ja to tak skratkovito uvádzam, že vytvoríme okresné právo trestné. Ja som to zažila v extrémizme, nechcite vidieť uznesenia, aké som musela čítať, naozaj že to bolo, to bolo veľmi, veľmi traumatizujúce.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Ja teda mám takú tradíciu a chcem ju dodržať aj v tomto prípade, že akokoľvek mávam celkovo taký extatický a možno niekedy plamenný prejav, tak vždy sa snažím byť maximálne konštruktívna, pretože trestné právo je celý môj profesný život moja láska, a ja chcem, aby bolo teda v tom legislatívnom znení a zaslovnení urobené naozaj čo najlepšie. Čiže to len taký, tak disclaimer na úvod, že chcem byť naozaj konštruktívna, nejdem sa vracať k tomu, že kto je babrák, kto čo mal urobiť, ako to malo inak byť, proste dajme toto teraz pre túto chvíľu nabok a skúsme sa baviť možno o tom, aké veci nám tam ešte unikajú a aké veci by sa, by sa dali zlepšiť.
Dnes sme tu teda preto, aby sme zvrátili nadstavené nízke tresty reformy vo vzťahu teda k tým diskutovaným trestným činom. Dovoľte mi však doplniť, že tie trestné sadzby a teraz budem sa držať intencií hospodárskych a majetkových trestných činov, majú viacero ďalších vplyvov, o ktorých sme sa tu doteraz nebavili, ani v tejto rozprave, ale ani na to... Odkedy to diskutujeme? Teraz rozmýšľam, jeseň, zima, jar, myslím, ak sa pletiem, opravte ma. Niektoré veci nám tam unikajú.
Ja chcem teda prezumpovať, že to nie je zlý úmysel zákonodarcu, ale naozaj sa s tým budeme musieť v niektorom období, období vysporiadať. Ja sa teda pokúsim nejak čo najzrozumiteľnejšie vysvetliť, čo sú tie ďalšie veci, ktoré nám v súvislosti so znižovaním trestných sadzieb unikli. Budem to teda ilustrovať, ako som povedala, na problematike ekonomických, pardon, hospodárskych a majetkových trestných činov v kontexte európskeho, európskeho práva.
A skôr než sa k tomu dostanem, len teda ešte také, také drobné veci, ktoré tu zaznievajú, nech to možno máme vyčistené. Vieme teda, že už trestné činy, teda trestné sadzby majú vplyv na premlčanie, o tom sme hovorili. Ja som teraz vo faktickej spomenula, že majú vplyv aj na druh trestu, ktorý možno uložiť. Len možno taká, taká pikoška, my sme sa dnes s pánom ministrom o tom bavili, že ak máte trestný čin, kde je horná hranica trest... trestu odňatia slobody 10 rokov, tak môžete teda ešte stále uvažovať o trestnom čine neobmedzujúcom osobnú slobodu, teda v zmysle, v zmysle, teda že by musel nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody, ale páchateľ bude mať pri takto závažnom delikte možnosť mať teda trest domáceho väzenia, čo sú už ale naozaj že na veľmi, veľmi vážne trestné činy.
Takisto sa tu častokrát spomína teda tá, tá škoda, ako veľký teda, hej, vynález tejto reformy. Už som to spomínala teraz vo faktickej, ak je trestný čin takého typu, že spôsobuje škodu konkrétnej osobe, tak vieme, že má právo podať si teda uplatnenie nároku v adhéznom konaní. Vždycky to tak bolo, to nevymyslela táto reforma. To je teda ďalšia taká drobnostička. (Povedané so smiechom.)
A potom ešte jednu mám. A teraz dúfam, že budem zrozumiteľná, lebo to už trošku ideme na takú filozoficko-metafyzickú úroveň (povedané so smiechom), a síce keď sa bavíme a opakujeme neustále o tom, že finančný trest spôsobí ujmu na majetkových právach. Tuto vlastne, hej, nie je rozpor. Ja súhlasím aj s tým, že majetkové a hospodárske trestné činy nemôžu byť tak prísne trestané ako povedzme trestné činy poškodzujúce zdravie, život atď., proti slobode a tak a všetky tie, ktoré sú v tých skorších hlavách.
Len teraz my nemôžme súčasne tvrdiť, že ak je ujma osobe na vlastníckych právach spôsobená páchateľom, tak nemôže byť tak prísne trestaná, lebo však teda akože neni to až taká strašná ujma, máme tu aj väčšie zásahy, hej, a keby mu niekto napríklad obmedzil slobodu a neviem čo, a zároveň tými istými ústami hovoriť, že ale ak štát uloží peňažnú pokutu, finančný trest, tak to sakra zabolí viac ako odňatie slobody. No tak, prečo by to, v čom je rozdiel, hej? Že buďto teda páchateľ spôsobí ujmu na vlastníckych právach, tam hovoríme, že veď to nie je až také závažné, aby sme akože, hej, museli mať také vysoké trestné sadzby, ale zároveň keď štát používa zásah do vlastníckych práv, tak tvrdíme, že to je taká vážna ujma, že to viac akože teda odradí ako obmedzenie slobody. No tak buď, alebo, hej? Že to je vyslovene schizofrenický, schizofrenický postoj.
Ale teraz teda to len také tie veci, čo som chcela ešte zareagovať z toho, čo tu odznelo, a veľmi často sa opakujú. Chcem teda primárne hovoriť o tom, čo som naznačila v tom úvode, tie rôzne účinky trestu odňatia slobody a tým, ako sa teda hýbe, aké majú ďalšie, ďalšie proste následky. My dnes vieme, že, že mnoho z tých trestných činov, o ktorých sa tu bavíme v rámci teda zvlášť hospodárskej kriminality, sa už neuskutočňuje tak, ako to bolo v dobe kešu, hej, že sa tuto niekde stretnú, podajú si igelitky a neviem čo, hej, že väčšina všetkých tých vecí a celá tá príprava prebieha v nejakom kybernetickom priestore, či už je to, hej, aplikácie, kde sú komunika... kde prebieha komunikácia okrem chatov, Signálov, Threemy a neviem čo, ale taký ako, ako no možno, že tento typ kriminálnikov nepoužíva g-mail, ale takisto sa aj o tom bavíme, teda o Googli, bavíme sa o Telegrame, bavíme sa o Facebooku.
A my zrazu stojíme pred veľkou dilemou, že ako my ad jedna dostaneme údaje, aby sme získali teda identifikáciu toho, kto protiprávne koná, toho, ktoré, ktorého OČTK rozrábajú, a ešte dôležitejšie, lebo ja predpokladám, že keď niekto rozrába takto závažný typ kriminality, tak minimálne teda pozná tých aktérov, ale to, čo potrebuje získať, aj aby obstál dôkaz, aby obstál teda v dôkaznom konaní (rečníčka si odkašlala), pardon, je obsah tej komunikácie, to sú dve rôzne veci a budem o tom dneska teda chvíľku hovoriť, aby som vás nemiatla.
Sú dáta, ktorými potrebujeme zistiť identitu páchateľa, a sú dáta, ktoré sa viažu k osobnej komunikácii, kde my potrebujeme zistiť, o čom sa baví, kto to tam dohaduje, kto je možno vodca tej nejakej skupiny a tak ďalej a tak ďalej. No a teraz, ak znížime tie sadzby, aký to bude mať vplyv na to, aby sme sa jednak teda domohli tých dát, ktoré odhaľujú identitu, a jednak tých dát, ktoré nám umožnia zistiť, že o čom sa tam naozaj bavili, aký typ možno, hej, motivácie, úvah, ako to spriadali, aká je tá štruktúra možno tej skupiny. Do istej miery nám na toto dáva odpoveď aj samotný Trestný poriadok, a to teda v piatej hlave, kde, kde, tam sa menili teraz číslovania, tak dúfam, že to mám dobre, to odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, kde sú teda dve možnosti, hej, že ak je trestný čin, ktorý má hornú sadzbu nad tri roky, a potom vymenované niektoré trestné činy, áno, môžu sa slovenské orgány činné v trestnom konaní obrátiť na správcu tých všetkých, ktorých som menovala. Nech je to jednoduchšie, nech tomu rozumieme všetci, všetci poznáme Facebook, aj keď tam sa asi karuselové podvody nedohadujú, ale dobre, len pre túto chvíľu, nech to je zrozumiteľné, tak bude musieť získať údaje od toho, kto prevádzkuje Facebook.
A pokiaľ máme ale trestný čin, kde horná hranica menej ako dva roky, no tak mu ich nikto nevydá. A toto sme si neuvedomili, hej, že my ak znížime tú sadzbu, my budeme mať problém vymôcť tie trestné činy, pretože sa odohrávajú často, alebo minimálne tá príprava sa odohráva v kybernetickom prostredí. Potom tam máme ďalšie ustanovenie, ktoré možno sa hej javí, ako ešte nápomocnejšie, kedy sa v tom ustanovení konštatuje, že my môžeme získať tieto údaje, ak ide o zločin alebo znovu teda vymenovaný typ trestných, trestných činov.
A ja vám tu chcem len ilustračne ukázať, že koľko veci nám pri tomto, hej, ušlo, pretože máme naozaj veľmi veľa, veľmi veľa trestných činov z tejto kategórie, hospodárskej, ktoré môžu mať hej rôzne, rôzne potom aj vplyvy vo vzťahu k zdrojom EÚ, aj keď tam teda medzi tými trestnými činmi, ktoré sú vymenované, že sa môže polícia domáhať údajov, ak ide o trestné činy poškodzujúce finančné záujmy, dajme ich teraz bokom, tak máme kopec ďalších trestných činov, kde sú sadzby uložené na dva roky.
Budem ich len v rýchlosti prebehovať náhodne: sprenevera – základná skutková podstata dva roky, neoprávnené užívanie cudzej veci – jeden rok, neoprávnené obohatenie – dva roky, neoprávnené obchodovanie s devízovými hodnotami – dva roky, neoprávnený prístup do počítačového systému – dva roky, neoprávnené zamestnávanie – dva roky, neoprávnené podnikanie – jeden rok a tak ďalej a tak ďalej, je ich naozaj veľmi veľa.
A teraz, ako hovorím, to je, tie skutky sa nedejú už v krčme, tie skutky sa nedejú vo vzduchoprázdne, minimálne časť prípravy sa deje v online prostredí a my sa už nedomôžeme ničoho, lebo my sme zrazili tie, my sme zrazili tie trestné sadzby tak nízko, že ani vlastný Trestný zákon nám nedáva právomoc, aby sme si, hej, pýtali tie dáta od dotknutých providerov, to sú tí prevádzkovatelia, na ktorých sa teda tieto dáta zhromažďujú.
Ja som bola... čo to bolo tri, štyri dni dozadu, som bola v diskusii s pánom poslancom Migaľom, kde sme sa bavili o online podvodoch. On mal taký milý nápad, však ja, ja to naozaj nemyslím ani hanlivo, ani nič, však je neprávnik, ja tomu rozumiem a bol trochu v nevýhode, lebo toto je teda téma, ktorej som sa 15 rokov venovala, a hovoril mi, že však ale my sa s ministrom školstva stretneme a my si to tak spolu dohodneme, ako by sme tie dáta od Facebooku získali.
A vtedy som si ja pochopila, povedala, že táto krajina nemá šancu, hej, že toto ak je nápad, že tak my sme tu už úplne definitívne stratení, pretože ja som si spomenula, ako sme v 2012. sa stretali s Facebookom a ako som tam ešte ja, lebo boli tam prítomní policajti, prokurátori, ktorí sa nemohli hádať, tak ja som sa v ich mene hádala s tou zástupkyňu z Facebooku a prosila ju, že teda keď už si tu robia taký, hej, biznis a zarábajú na tom, tak aby si to tam aspoň láskavo upratovali, ten nezákonný obsah, lebo tam bolo naozaj eldorádo od terorizmu, od detskej pornografie a tak ďalej, že tak ako tie štáty tým trpia, oni na nich zarábajú, no tak láskavo teda nech sa podriadia nejakému typu, hej, jurisdikcie, ktorý takýto nekalý obsah obmedzí.
A my tu teraz akože prídeme s nápadom? Ani im neodpisovali tým, tým orgánom činným v trestnom konaní, proste, že tu to niekoho zaujíma, že, že policajt v Hodoníne na diskotéke si vypýta občiansky preukaz od nejakých výrastkov? A teda oni si povedia, že aha, tak aj my vám poskytneme údaje. No neposkytnú, pretože sú viazaní nariadením Európskej únie o ochrane osobných údajov.
A potom teda ešte aj ďalšie, ďalšie smernice, ktoré s tým súvisia a ktoré sa týkajú ešte osobitne účelu vedenia trestného stíhania. Tam musí byť určitá proporcionalita, že tie dáta, ktoré sú chránené takto silným ustanovením Európskej únie, nemôžu byť len tak prelomené, lebo my si povieme, že no tak, ale my potrebujeme, hej, že vypátrať nejakého páchateľa, ktorý tu, hej, potrebuje byť odsúdený na maximálne jeden rok trestu odňatia slobody. A oni si povedia, že vy ste sa akože čo, že s koňom zrazili, že my dávame takéto údaje pri detskej pornografii, pri terorizme a tak ďalej a tak ďalej napriek teda tomu, že sa naozaj dnes Európska únia veľmi snaží tlačiť na tieto, na tieto platformy. Nechcem to veľmi zdržovať, to, o čom hovorím mám podložené aj judikatúru Európskeho súdneho dvora, aby ste videli, že za akých podmienok, ako veľmi sú na toto prísni a kedy hovoria, že ako veľmi musí byť závažné a dokonca tu niekde mám aj tabuľku, keby chceli ste, chceli si teda overiť, že vás naozaj nezavádzam, kde je, kde je presne diferencované, že aké majú naozaj nastavené prísne parametre na to, aby aj orgánom činným v trestnom konaní teda, hej, poskytli alebo tlačili na tieto veľké platformy a vôbec na celý ten kybernetický priestor, v ktorom sa odohráva aj ekonomická a hospodárska majetková kriminalita, aby poskytovali súčinnosť našim orgánom činným v trestnom konaní, aké veľmi teda prísne parametre na to majú, lebo tu sa stretajú dve, dve teda kľúčové práva, právo na ochranu osobných údajov, ale aj právo, a teda povinnosť štátu ochrániť spoločnosť pred kriminálnou činnosťou páchateľov. A Európska komisia teda naozaj si ho, viac-menej sa prekláňa stále k tomu, že tie osobné údaje, ochrana osobných údajov má čiastočne stále, stále prednosť. Musí ísť o, o delikty, ktoré už sú na úrovni ochrany alebo porušovania ochrany národnej bezpečnosti a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže, čiže my sme si v istej fáze neuvedomili, že ak znížime tie trestné sadzby, nebude to mať len za následok to všetko, o čom sme sa doteraz bavili, ale aj to, že my budeme mať vážny problém identifikovať páchateľa, a zvlášť teda dostať sa k tomu všetkému, čo nám pomôže získať dôkazy o tom, že dokonal alebo pripravuje sa na, na daný závažný trestný čin.
A už len jedna možno taká technická poznámka a tiež sme sa dneska o tom s ministrom, tuto pánom ministrom chvíľu bavili. Máme v tom Trestnom zákone a to je tiež príklad toho, ako veľmi je šitý horúcou ihlou, máme trestný čin, budem to ilustrovať na ňom, podvodu, ktorý hovorí, že ak spácha, ak je osoba podvodom okrátená alebo ukradnú jej, ukradnú tých 701 euro až 20-tisíc, tak bude páchateľ potrestaný trestom odňatia na dva roky. Myslím, že vás občania veľmi pochvália za toto, až sa to zistí.
A teraz pozor, ešte to, to neni to najhoršie. Ak bude teda osoba ukrátená o 250-tisíc, tak páchateľ môže dostať jeden rok, hej, lebo tam je sadzba jeden až päť rokov. A keď buď, ukradne 650-tisíc, tak tri až desať rokov. Rozumiete, za 701 euro sa tu bavíme o treste odňatia sloboda na dva roky, pri 250-tisíc euro sa bavíme o možnom roku a pri 650-tisíc sa bavíme o troch rokoch? A toto je teda v ktorom štáte? Keď sme sa tu bavili o tom, že my ideme už spôsobovať legislatívny, hej, teda, hej štandard nejakej inej krajine.
Hej, lebo ja si potom viem predstaviť, tiež sme sa to teda bavili, že tak potom ak to má byť celé o tom, že nech to rozhodujú sudcovia, tak potom dajme, že od jedného do 30 rokov, a nech si to teda súdy rozhodujú sami. A my zákonodarci vráťme výplatu, lebo sme tu zbytoční. Hej, my, my máme úlohu, aby sme odovzdali aplikačnej praxi naozaj dôsledné, zrozumiteľné a čo najviac spravodlivosti nastavené nejaké parametre, v ktorých sa majú pohybovať, lebo ak sa spoľahneme na to, že tu bude akože, hej, okresné právo trestné, a ja som zažila v agende, kde som robila, že to tak naozaj fungovalo častokrát kvôli neochote, kvôli tomu, že to bolo náročné, nemali na to čas. Nechcem byť skrivodlivá, malo to naozaj veľmi, veľmi vážne vedľajšie účinky, ak sme to kompletne nechali na, na aplikačnú prax. A, a máme sa dneska z čoho poúčať, takže ja nehovorím, že by to tí sudcovia nezvládli, ale naša úloha je odovzdať im dobrú legislatívu, ktorá im dá nejaké vodítka, a nestane sa to, že v Hlohovci budú chápať tak že za 20-tisíc dajú... 20-tisícovú škodu dajú dva roky a, a ja neviem, hej, v Trenčíne budú dávať za 650-tisícovú škodu 3-tisíc... tri roky. Hej, že, že toto je naša úloha, aby sme my tu aplikačnú prax shapeovali, prepáčte, nenapadá ma lepší, korektnejší názov, upravovali, alebo teda nejak rámcovali, aby sme my ako legislatívny zbor im pomáhali, a nie im to sťažovali.
A to teda sú tie dve veci, ktoré, ktoré by som naozaj bola veľmi rada, keby sme zobrali, zobrali na zreteľ. To je teda to, že tie trestné sadzby majú potom vplyv na vymožiteľnosť v online prostredí, ako som povedala, tam sa to minimálne v rámci prípravy deje, to za prvé, a teda aby sme si dávali pozor na to, ako píšeme zákony, aby sa nám nestávalo, že, že, hej, ja to tak skratkovito uvádzam, že vytvoríme okresné právo trestné. Ja som to zažila v extrémizme, nechcite vidieť uznesenia, aké som musela čítať, naozaj že to bolo, to bolo veľmi, veľmi traumatizujúce.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Ja som veľmi rada, že pán poslanec Dostál spomenul tú vec, o ktorej som mala v zime, na jar a na jeseň, odkedy sme prejednávali tento, tento typ legislatívy, pocit, že, že hovorím buď nezrozumiteľne, alebo, alebo teda to nikto nepočúva a nikto mi nerozumie. Hovorím o tej časti vplyvu výšky trestných sadzieb na druh trestné... druh teda ukladaného trestu, lebo toto je mimoriadne dôležitá vec.
Tam nejde iba o to, že koľko bude páchateľ potenciálne vo väzení, ale o to, že či vôbec pri danom ustanovení hornej sadzby bude môcť uvažovať o tom, že má byť obmedzený na slobode. Chvalabohu za to, že teda dnes táto novela prichádza s tým, aby sa o obligatórnom treste odňatia slobody uvažovalo u pri trestných činoch s hornou sadzbou šesť rokov, bolo to teda predtým osem rokov, to celkom kvitujem.
Ale, prosím, myslime na to, že my v tom Trestnom zákone máme dodnes ustanovenia ktoré hovoria, že preferenčne musíme ukladať tresty, ktoré neobmedzujú slobodu. A teda čím nižší trest, tak tým väčšia teda, hej, taký ten tlak na sudcu, aby uprednostnil peňažný trest, a teda ako mi hovoria tuto kolegovia z koalície, náhradu škody. Ja len dopĺňam, že náhradu škody ste nevymysleli v tomto, v tomto kódexe. Veď my sme tu mali adhézne konanie, že to, to neprišlo teraz, že to teraz nebolo možné odškodniť obeť, zas neblbnime. Hej, že, že nie je to niečo, čo by sme museli my teraz vyriešiť v tejto, v tejto novele, lebo inak by sa poškodený nedomohol nejakej peňažnej satisfakcie.
Plus posledná poznámka, tie väznice, plné väznice sú ľudí, ktorí nevedia zaplatiť pokutu. Tam nie sú, hej, majstri sofistikovaných karuselových podvodov a tí, ktorí vedia robiť s kryptomenami, a že my teraz odťažíme tie nemocnie... väznice. Čiže tam tiež ten argument trochu, trochu odpadá, ale nechám si to do rozpravy, niektoré veci.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Včera sa ma náš predseda klubu pýtal, že či idem vystúpiť za klub, a ja som povedala, že ja nepotrebujem 30 minút, pretože ten pozmeňujúci návrh naozaj vyhovel tým požiadavkám, ktoré som teda ja navrhovala odstrániť a ktoré som považovala za absolútne najtoxickejšie časti, ktoré obsahovalo to pôvodné znenie návrhu lex atentát. Takže, takže budem aj preto teraz stručná, napriek tomu sa chcem dotknúť jedného toho ustanovenia, ktoré som zmieňovala už v prvom čítaní a ktoré teda je chvala, chvalabohu a vďaka vôli a ochote navrhovateľov vypustené, minimálne tam v tom pozmeňujúcemu návrhu. Ale, ale počúvala som tu argumentáciu, že s akou, prečo sa vypúšťa toto ustanovenie. Hovorím o ustanovení, ktorým sa mal dopĺňať zákon o elektronických komunikáciách a ktorého, veľmi to zjednoduším, pointou malo byť, že ak vzniká podozrenie zo spáchania priestupku, môže si provider vypýtať, pardon, môže si policajt so súhlasom prokurátora vypýtať od providera proste veľmi široký rozsah jeho osobných údajov. A toto je niečo, čo som tu pred chvíľkou nazvala ten guľomet na komárov, pretože to je to, čo by malo zaznieť v tej argumentácii a nezaznelo, a ja sa k nej dostanem.
Ale zazneli v nej dve veci, na ktoré chcem reagovať predom, a síce že nie je vôľa kriminalizovať prejavy, lebo v Trestnom zákone už sú skutkové podstaty trestného činu, ako je ohováranie. Teraz nechcem pôsobiť, že idem niečo rozporovať, iba možno to hovorím tak v rámci korekcie, že práveže my nemáme v trestnom režime nijaké skutkové podstaty, ktoré riešia ten typ prejavov, ktoré mohli vyústiť k atentátu. Áno, ohováranie máme, ale to je úplne iný trestný čin. Tam sa vyžadujú úplne iné parametrizácie na teda konanie, následok, vyvolanie pocitu na strane poškodeného a tak ďalej. Tam sa... (Reakcia navrhovateľa.) Aj tak... Pán minister ma dopĺňa trestným činom ešte vydierania. Ale chýbajú nám práve také, ktoré poznáme skôr pri tých skutkových podstatách trestného činu extrémizmu, že podnecovanie k násiliu a takéto, tie nenávistné. A áno, že tým pádom, keďže nie sú, nie sú nejako, nejako regulované, je potom teda na diskusiu, že ako ich, ako ich právne upraviť. Ale určite si nemyslím, že ak by mali ostať v priestupkovom práve, no ak sa tak rozhodneme, budiž, ale potom nemôžeme dať OČTK takú silnú zbraň, ktorú doposiaľ vždy a všade, a to teda teraz hovorím aj na základe, na základe záverov z judikatúry, alebo ktorú som si prešla v judikatúre ESD, je možné uplatniť len v súvislosti s trestným činom. Keď som si pozerala teda rozsudky Európskeho súdneho dvora, tak tam je tá debata iba o tom, že ako závažná musí byť kriminalita, aby sa mohli orgány činné v trestnom konaní domôcť zásahu do súkromia osoby, pretože to navrhované znenie, v podstate ja už som to tu, už som v prvom čítaní spomenula, že útočilo na tri alebo štyri dokonca, alebo minimálne išlo do konfrontácie so štyrmi základnými ľudskými právami. Obmedzuje slobodu prejavu, pretože každý má právo vyjadrovať svoje názory bez toho, aby sa musel pritom predstaviť, hej, a zverejniť všetky svoje osobné údaje. Týmto už, ak oni odhalia identitu anonymného diskutéra alebo niekoho, kto sa nechcel predstaviť, zasiahli svojím spôsobom do slobody prejavu.
Po druhé, urobili tým pádom, ak by to teda prešlo v tej pôvodnom, v tej pôvodnej verzii, zásah do ochrany telekomunikačného tajomstva, čo je, čo je niečo práve v tej kategórii práv, ktoré pán minister spomínal ako tie úplne primárne, hej, ktoré sú najviac chránené, že to je tak osobná zóna, právo na ochranu súkromia a tak ďalej. Čiže kvôli podozreniu z priestupku sme boli ochotní dať orgánom činným v trestnom konaní také nás... také nástroje, ktoré vyvolali absolútnu neproporcionalitu. Čiže ja si nemyslím, že ten dôvod je preto, lebo, áno, že veď vieme to riešiť cez ohováranie, ale, a preto nepotrebujeme mať takúto úpravu, hej, ktorú sme teraz vypustili z toho návrhu, ale dôvodom toho vypustenia je to, že tam bola absolútna neproporcionalita. Ja si neviem predstaviť právny vesmír, v ktorom by toto bolo priechodné, aby sme zasiahli paralelne jednou šupou do niekoľkých základných ľudských práv na základe podozrenia z priestupku. A potom máme problém, keď sa obmedzujú základné ľudské práva na základe ohrozenia verejného zdravia, čo je ústavne prípustný, prístupný, prípustný dôvod.
Potom ten druhý argument, ktorý zaznel, že teda predkladatelia alebo navrhovatelia sa chceli vyhnúť praxi, kedy OČTK nadkvalifikujú priestupok na trestný čin, aby tým získali oprávnenie žiadať providerov o informácie na odhalenie zdroja, čo absolútne pripúšťam, že takéto prípady môžu nastať. Len ja si, ja to tu už opakujem donemlátom, že my nemôžeme robiť zásadné zásahy a zvlášť teda, ak majú takýto dopad na ľudské práva, na základe urban legend. Hej, že to musí byť naozaj zmapovaná analýza, ktorá nám dá presný prehľad o tom, čo sa v tej praxi naozaj deje, ako často a frekventovano, hej, sa takýto typ anomálie vyskytuje, lebo ja si pamätám, že keď som bola, keď som bola podpredsedníčka VRAX-u (výbor pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie, pozn. red.) tuto pána ministra, tak práve na tom, na tej pôde sa chystali všetky tie veci, ktoré na konci dňa vyústili k tomu, že sme dali trestné činy extrémizmu pod špecializovanú sústavu orgánov činných v trestnom konaní a Špecializovaný trestný súd. To nebolo preto, lebo sme mali nejaký prípad, nejakú príhodu, nejakého dôchodcu. Ja som robila rok analýzu, hej, ktorá je dodnes prístupná na ministerstve vnútra, a prešla som to so všetkými zainteresovanými stakeholdermi od spravodajských služieb, tých dotknutých orgánov, ktorým sme to brali, až po dotknuté orgány, ktorým to malo prísť. A takto zhruba sa, hej, majú robiť nejaké takéto väčšie zásahy, že uznávam, môže to byť takýto prípad, ale musíme mať oveľa väčšie, silnejšie legitimizačné dôvody na to, aby sme, aby sme, hej, pristúpili na tak zásadný zásah, ktorým to ustanovenie malo, malo byť.
A chcem teda skôr upriamiť pozornosť na tie dôvody aj v súvislosti s tým, že ak tomu správne rozumiem, je tu tá vôľa zaoberať sa týmto typom vecí v lex atentát dva. Však? Či nie? (Rečníčka sa obrátila na navrhovateľa.) Chystáte lex atentát dva, tak som to správne pochopila. (Reakcia navrhovateľa.) Okej, aj tri dokonca, super, ja sa z toho veľmi teším, že tu je táto iniciatíva, ale... a nie som si teraz, neviem úplne odčítať a na základe tých argumentov, ktoré zdôvodňujú vypustenie toho mnou namietaného toxického ustanovenia, že akou cestou to pôjde, preto chcem tie posledné tri minúty možno narýchlo ešte doplniť ďalšie tie argumenty, ktoré by mali byť dané na potaz. To je to, že takýmto ustanovením, už keď sme teda prešli si tú absolútnu neproporčnosť, nie je možné viazať zahraničné servery. Hej, môžme viazať len národné servery. A to je teda akože fakt výhra, teda náklady absolútne neadekvátne úspechu. Pretože to, kde sa to deje, sú väčšinou tie platformy, ktoré nevieme regulovať, respektíve vieme, chvalabohu, že teda keď do toho vstúpila EK, tak už vieme na základe medzinárodnej pomoci, čo je inštitút ale len v rámci trestného konania, znovu by to nemohlo postihovať priestupky.
A ďalší ten argument je, snažím sa skrátiť, že áno, že my sme síce vytvárali nejaké nástroje, ktoré dávali OČTK spôsobilosť domôcť sa nejakých, nejakých informácií, ktoré by inak nemali, ale my sme nemali a nemáme dodnes úplne jasné, že čo je ten materiálny dôvod, to je ten priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, spolunažívaniu spáchaného hrubým, hrubou neslušnosťou? Alebo že, viete, že to je prelomenie kľúčovej trestnoprávnej zásady, že nullum crimen sine lege certa. Ona musí byť určitá. My musíme vedieť, že ak má nejaké porušenie normy viesť k následku, tak tá norma musí byť absolútne jasná. My musíme vedieť, že čo sa po nás žiada, čo je to nežiaduce konanie. A z toho, ako dnes teda to máme, nevieme, čo zákonodarca myslí a čo je mierou hrubej neslušnosti. Okej, pri priestupkoch, máme to tam dlho, ak je to za 33-eurovú pokutu, čert ber. Ale nemôže takáto neistota byť, hej, v tom kontexte, že stačí mať podozrenie zo spáchania priestupku hrubej neslušnosti, dať práva OČTK, ktoré zasiahnu do tých všetkých ľudských práv, ktoré som spomenula.
A možno ešte posledná vec a toto je skôr taká politická možno výhrada, že musíte sa v jednej chvíli proste naozaj rozhodnúť, čo idete robiť. Hej, že nemôžete v jednej chvíli hovoriť, že idete bojovať proti radikalizajúcim sa online diskusiám a na, ktoré naozaj, toto je to, čo viedlo, čo má, čo môžme pokojne označiť a ja s tým súhlasím, ako, hej, tá výslednica, ktorá sa podpísala alebo teda rezultovala k atentátu. Ale potom nemôžeme prísť k Bombicovi a hovoriť, že najväčší majster sveta v lynčovaní je proste niekto, kde by sme mali hľadať ako ešte širšiu, extenzívnejšiu slobodu slova. No tak buď ideme obmedzovať nenávistné prejavy, alebo teda ako že sa vysporiadajme s tým, že ak ich obmedzujeme, tak už potom nemôžme zase začať s argumentom o slobode slova, lebo ona má svoje limity. Moja sloboda mávať päsťou končí na špičke vášho nosa. A tu si treba ujasniť, že kedy teda chceme a čo obmedzovať a kedy na koho pôde a v koho relácii sa potom hráme na ochrancu slobody slova.
No, tak poviem toľko. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja chcem na také veci zareagovať, ktoré sa mi zdajú, že už sa naozaj že chronicky stávajú opakovanými notorietami, takými polopravdami až dezinformáciami. Spomeniem na tomto mieste len dve.
Jedna sa týka vypnutia webov, išlo o štyri weby na tri mesiace, ktoré porušovali záväzok teda v tom čase, ktoré, ktoré platili v pandemickom režime, teda že nabádali k porušovaniu ochrany verejného zdravia. Ak porovnám štyri weby na tri mesiace s celkovým počtom webov, ktoré sú v slovenskom užívateľskom prostredí, slovami klasika, bolo to miliónkrát menej ako prd do Stromovky, hej, a my tu z toho robíme akože ilustratívny príklad ako neustálej šikany. Hej, že štyri weby, tri mesiace. Fakt, bola som pri tom, viem o tom, kde vám dávam za pravdu, že to mal urobiť súd. Tam súdne rozhodnutie chýbalo, to je validný point.
A tá druhá vec, ktorá sa tu tiež ako trošku, hej, že posúva do iných rovín, je to obmedzovanie zhromaždenia bývalou vládou. Irónia je, že vy ste sa veľkú časť svojho teda, hej, výkonu poslancov venovali boju s prezidentkou a ja, tá predsedníčka mimoparlamentnej strany, ako brechajúca čivava spoza plotu som sa naťahovala viacej s Matovičom než vy, čiže ja som bola veľmi akože reflektujúca všetky tie prešľapy, ktoré robil. Dávala som trestné oznámenia, podnety, ústavné sťažnosti, čokoľvek sme robili v tom čase, ale nie je pravda to, čo hovoríte, že oni mali teda nastavený nejaký reštriktívny systém vo vzťahu k právu združovania. Nie, to bolo porušovanie pandemických opatrení, ktoré hovorili, že sa nesmú stretnúť piati ľudia na jednom mieste, a preto prišlo teda k nejakým sankčným mechanizmom, a to je zasa trochu posun. Ak niekto ohrozuje verejné zdravie, je to ústavne dovolený dôvod, prečo môžme obmedzovať politické práva. A vy prídete teraz s guľometom na komáre, keď idete, hej, ste schopní obmedzovať ústavné práva kvôli, kvôli priestupku, podozreniu z priestupku, tak ako to bolo v tom pôvodnom návrhu. A viete, verejné zdravie ako legitímny dôvod je pripustený ústavou na obmedzenie základných práv... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. No ja som vyfasla tú najmenej šťastnú pozíciu, kedy už všetci povedali všetko a obávam sa, že či teda prispejem do tejto debaty ešte niečím, čo neodznelo. A ja som si dala za cieľ v podstate v celkom, v celkom takom detailnom zoome priblížiť vám jedno ustanovenie, ja si myslím, že o ňom už dneska bola viackrát reč, ale ukázať vám ho aj z ďalších perspektív a poukázať na množstvo iných hrozieb, ktoré možno ten, ktorý prišiel s takýmto, s takýmto návrhom, ani ňou nemal úmysel ich privodiť a ani si možno tieto následky neprivodil. Tá moja kľúčová ambícia je, že aby sme za žiadnu cenu nedopustili, aby tam toto ustanovenie ostalo a hovorím to nie ako členka Progresívneho Slovenska, hovorím to ako právnička, hovorím to teda ako niekto, kto vie, že toto môže byť zneužité proti akémukoľvek politikovi a vedzte, že politici budú prví. Ale dobre, nech idem po rade, dostanem sa k tomu.
Hovorím konkrétne teda o tom ustanovení, ktorým sa novelizuje zákon o elektronických komunikáciách. On je teda naviazaný na tiež novelizované ustanovenie zákona o priestupkoch, ktoré, hej, zhruba keď to veľmi, veľmi zľahka zinterpretujem, pripúšťa, aby priestupok, ktorý z povahy veci je možné spáchať online, bol naozaj aj teda takto postihovaným, čo je teda úplne v poriadku, žiaduce, nie je s tým žiaden problém. Tu možno len tak si dovolím upozorniť, že už chcem vidieť teda tie, tú aplikačnú prax, hej, tuto v Bánovciach, jak budú stíhať protiprávne konanie v kybernetickom prostredí. Lebo ja som v 2016 nahlasovala webstránku a keď mi to dvihli na polícii, tak sa ma pýtali, že www, koľkokrát www, jaké www, ja vám nerozumiem, jaké www? No tak snáď sa teda odvtedy čas, čas posunul a zvládnu, lebo viete, že máme tu priestupky proti extrémizmu, ktoré patria do pôsobnosti železničnej polície, a teda ak sa bavíme o tom, že by mali pokrývať aj tie prejavy, ktoré sa nachádzajú v online prostredí, tak ako želajme im šťastie.
Samotné to ustanovenie v priestupkovom zákone nie je problematické. To, čo je problematické a o čom teda budem hovoriť, ako som naznačila, je práve tá časť, ktorou sa novelizuje zákon o elektronických komunikáciách. Ani to nejdem veľmi čítať, aby som vás tu akože nenaviedla na mylný dojem, že ideme sa baviť o nejakých strašných IT-čkárskych technológiách, lebo o tom to fakt nie je.
Pointa toho ustanovenia, ktoré sa teda, hej, stalo súčasťou lex atentát a ktoré ja teda rozporujem, je zhruba o tom, že zverujeme policajtovi na základe predošlého súhlasu prokurátora možnosť, aby získal od providera informácie o osobe, ktoré slúžia k odhaleniu zdroja. A toto je úplne že kľúčová veta. Presne v tom, ako je jalová, je proste najviac, hej, nebezpečná. Kiežby to bolo teda iba jediná, jediná vada toho celého znenia. Totižto to ustanovenie nám nedáva odpoveď na to, že v akom rozsahu my žiadame o osobe informácie. Ktoré sú to informácie? Týkajú sa to zdravotného stavu? Týkajú sa to bankového? Áno, v zásade má ísť o informácie, ktoré sú v digitalizovanej podobe. A zákonodarca teda v tom znení, ako to teda prišlo do Národnej rady, to necháva v absolútne voľnej, nijak nešpecifikovanej formulácii, kedy policajt po súhlase prokurátora, inak znovu teda tu by som si neodpustila poznámku, sa bavíme o miestne príslušných policajtoch a prokurátoroch, môžu získať údaje od poskytovateľa internetu, ale zákon ich nijak nelimituje v tom, že aké údaje, za akých podmienok, na ako dlhý čas, aký bude spôsob oprávneného narábania. Že my sme dali normálne že nukleárny kufrík policajtovi a teraz prichádza tá pointa, že viete za čo? Nie za to, že sa venoval, hej, distribúcii detskej pornografie, ani preto, že zakladal teroristické skupiny, ale preto, lebo sa dopustil priestupku proti, zrejme teda tým sa budeme v tom priestupkovom práve najčastejšie stretávať v online prostredí, hrubej neslušnosti.
Tak my sme naozaj týmto ustanovením, ktoré nijak nelimituje, nijak nešpecifikuje, nijak proste nedáva limity tomu, čo všetko môže policajt vytiahnuť od toho providera, doslova vyrobili guľomet na komáre, hej. Pritom hrubá neslušnosť, nech už si tu všetci pod ňou budeme predstavovať čokoľvek, ako fakt nerúca demokraciu. Hej, že toto nie je náš problém. A z toho teda, aby som uzavrela možno jeden taký ten balíček problematický, o ktorom teraz hovorím, je, že sa dostávame k absolútnej neproporcionalite. Toto ustanovenie by neprešlo súdnym, hej, testom proporcionality, pretože ten predpokladá, že ak spôsobíte nejakú ujmu alebo zásah do práv a slobôd občana, musí to byť kompenzované tým, že áno, je tu nejaké vážne ohrozenie, ktoré sa snažíte týmto spôsobom odvrátiť. Ale my tu vytvárame že nevídané, toto v žiadnom právnom vesmíre som ešte ani nepočula a dostanem sa k tomu, ako sa s tým vysporiadáva Európska komisia a čo by nám na to asi tak povedala, že pre priestupok, ktorý je právne definovaný ako protiprávne konanie nepatrnej závažnosti pre hrubú neslušnosť, sme dopustili, alebo ten návrh tak teda v súčasnej verzii znie, aby mal niekto kompletnú, kompletnú vlastne moc nad všetkými našimi digitalizovanými údajmi a vôbec celou časťou nášho života, ktorú prežívame v online. Čo je naozaj že neuveriteľné.
Keď som spomenula tú Európsku úniu, viete, ono sa, áno, dlho sa vždy diskutovalo a dodnes diskutuje, že kedy má právo OČTK, policajt teda, získať takéto údaje, lebo sú prípady, kedy ich naozaj potrebuje. A tá debata, keď som pozerala, však mám to aj tu, nebudem to čítať, judikáty Európskeho súdneho dvora, tak ona sa vždy ťahá alebo jej spor je o tom, že ako veľmi musí byť závažná trestná činnosť, aby si vôbec mohli OČTK dovoliť požadovať tento typ údajov. Totižto ten zásah, ktorý vykonávajú OČTK, tuná teda v tomto našom prípade kvôli priestupku a skúsim vysvetliť, čo spôsobuje. To je jedna z mála zásahov, ktoré trafili, myslím, že štyri, štyri ľudské práva rovno. Hej, že on obmedzuje slobodu slova, pretože v zásade sloboda slova sa nespája a nevyžaduje, aby bola, ten teda, kto sa prejavuje, jeho identita odhalená, aby sa pri tom predstavil, aby pri tom zverejnil svoje osobné údaje. Ale tým, že my dáme policajtovi na to prístup, tak akýkoľvek prejav zverejnený v online prostredí len pre to, že on má podozrenie zo spáchania priestupku, už napojí na konkrétne identifikačné údaje a teda jednoducho obmedzil možnosť a právo osoby na to, aby smela komunikovať a vyjadrovať sa bez toho, aby musela byť známa jej identita. To je prvý zásah.
Druhý zásah je, že pripúšťame súbežne, aby sa zasiahlo do jej súkromia. To je to, čo som hovorila, že my nevieme, aké informácie, v podstate všetky. Keď nešpecifikuje zákon, aký typ informácií, znamená, že všetky. Každú a všetky. Čiže... robím niečo? (Reakcia z pléna.) Aha, pardon. Čiže, čiže my sme vystavili toho, toho podozrivého zo spáchania priestupku tomu, že štát prostredníctvom OČTK si o ňom môže zobrať akýkoľvek typ dát vrátane, a to je teda ďalší zásah, telekomunikačného tajomstva. Ja som ešte v živote fakt sa nestretla s tým, a však teda robila som s trestným právom veľmi dlho, že aby sa našiel tak silný dôvod, kedy prelomíme ochranu telekomunikačného tajomstva. Lebo to si pamätáte, však ešte aj z doby pred, pred internetmi, že poštové tajomstvo, listové tajomstvo, že to sú proste veci, ktoré musí byť naozaj pádny, veľmi vážny dôvod, prečo by vám niekto mal tento typ, hej, tajomstva odokryť a poskytnúť orgánom verejnej moci. My to tuná pripúšťame teda pre podozrenie z priestupku.
A v neposlednom rade, spomenula som teda prelomenie ochrany telekomunikačného, ochranu súkromia, obmedzenie prejavu a ešte štvrtý je tam zásah, a spomeniem si, teraz nech nezdržujem prejdem ďalej, ale sú, to je tiež veľmi výnimočné, keď jedným zásahom dokážete oklieštiť rovno štyri základné práva a slobody na účel toho, aby ste, hej, mohli skúmať, či osoba nepoužila nevhodné výrazivo. Týmto sa dostávam teda od toho, čo som nazvala, že nie je dodržaná proporcionalita, k druhému problému, lebo ten sa hneď natíska, že teda čo by ten človek musel urobiť, akého vážneho deliktu by sa musel dopustiť, aby mal, aby mal teda buď prokurátor alebo policajt takéto oprávnenie. Ono sa to aj v tej legislatíve akože nachádza. Toto je pre mňa tiež taká nelogická vec, že ak ide o stíhanie osôb podozrivých z trestnej činnosti, prípadne obvinených, no tak tam máme tie veľmi striktne vymedzené podmienky, informácie a tak ďalej a tak ďalej a pri podozrivom nič, hej. A čo teda by sa, čo teda by sa muselo stať, tak poďme hádať v tom priestupkovom zákone, že teda na čo tým guľometom ideme páliť, ktorý sme vymysleli. A jediné, čo som z toho ja našla, z tých skutkových podstát, ktoré sú v priestupkovom zákone ako tak použiteľné v tom virtuálnom prostredí, pripadá do úvahy priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, konkrétne tá hrubá neslušnosť.
No a teraz si tu akože, hej, začnime nalievať to červené víno. Každý, ako sme tu, budeme mať dvadsať výkladov hrubej neslušnosti. Neexistuje, aby sme pripustili takto zásadný zásah do toľkých ľudských práv a zákonodarca nevedel dať jasnú odpoveď, čo je to nežiaduce správanie. Čo vlastne zakazuje? Ako sa to prejavuje? Kde sú jeho limity? Že to je vlastne v rozpore s touto starou zásadou, právnici, právnici vedia, nullum crimen sine lege certa. Iba presne špecifikované pravidlo za presne, za porušenie presne špecifikovaného pravidla a môže byť založená právna zodpovednosť. A tuná my vlastne nevieme. To je nejaká hrubá neslušnosť, ktorá, áno, má byť tým legitimizačným dôvodom pre takto zásadné vtrhnutie do vyslovene osobnej a súkromnej zóny jednotlivca.
Čo tam je ešte zaujímavé, že viete, že keď aj by sme si dokázali nejakým spôsobom ujasniť a nájsť nejakú zhodu, čo je tá hrubá neslušnosť, áno, musí to byť niečo, čoho závažnosť je nepatrná. Akonáhle to má podobu vyhrážky, podnecovania, schvaľovania trestnej činnosti, už je to trestný čin, hej, čiže to môžu byť nejaké výroky na úrovni, že ty sprostá progresívka. A teraz mi povedzte toho policajta, ktorý tuto akože, hej, pôjde riešiť. Lebo ak už to bude veľmi gradované, a to je ten problém, ktorý máme riešiť, nie tuto takéto, hej, hrubé, hrubé neslušnosti, ktoré fakt že, myslím, že nemajú potenciál zrúcať demokraciu ani ohroziť právny štát a rozhodne tento typ takých tých výrokov, hej, ostreľovačiek jemných nie je, nie je súčasťou výslednice, ktorá sa podpísala na atentáte Roberta Fica. My máme seriózne vážny problém s tým, ako máme, hej, vygradovanú a vyšponovanú tú debatu na sociálnych sieťach, ale tam potom nestačí priestupkový zákon. To si potom poďme povedať, či sme ready baviť sa o Trestnom. Aj dnes je Trestný zákon použiteľný, hej, len teda áno, keď niekto chce, viete, to je ten problém potom politický, že niekto chce byť za pekného, keď je tuto u Bombica a bude hovoriť, že teda sloboda slova a všetky výroky sa tolerujú, a keď je zase pred iným publikom, tak bude hovoriť, že nie, nie, my musíme tie nenávistné prejavy odstrániť a zabrániť ich šíreniu, lebo však teda áno, my si uvedomujeme, aký to má devastačný vplyv a ako to má svoj podiel aj na tom samotnom atentáte. No tak buď, alebo, hej, to už potom vy musíte nejako rozhodnúť, ale obidve veci dokopy nejdú a toto je to veľmi nešťastné, hej. Že prišli ste s návrhom, ktorý, ktorý akože má guľometom páliť po hrubej neslušnosti, čo vôbec nerieši ten problém, ktorý, áno, ktorý máme, ktorý si viem predstaviť, že vo výslednici sa podpísal aj na samotnom atentáte.
Čo sú ešte dve dôležité poznámky, ktoré musím zmieniť, je, že tá takto navrhnutá úprava je možné, možná použiť len vo vzťahu k národným serverom. To sú tie, ktoré sú že „.sk". A teraz akože mi povedzte tých, tých policajtov, ktorí nemajú, Policajný zbor nemá kapacity viesť trestné stíhania. A my po ňom chceme, aby tieto prkotiny, hej, aby hrubú neslušnosť stíhal v počte nápadu vyše tisíc denne, to som si dávala overovať cez, cez firmy, ktoré, ktoré monitorujú tento typ obsahu. A na rôznych fórach, rôznych teda slovenských portáloch sa takéto príspevky vystihnú v neuveriteľnej kvantite, neexistuje Policajný zbor v tomto vesmíre, hej, ktorý by toto dokázal kvôli tomuto a 33-eurovej pokute viesť, viesť trestné stíhanie. To je tým pádom, bohužiaľ, budem úprimná, veľmi nešťastne taká, taká indícia, že tak budú vám stačiť možno štyria policajti, ktorí si nájdu už tie komentáre, ktoré im budú za to stáť, bude to veľmi selektívne vyberaný typ kritiky, ktorý, áno, áno, môžme špekulovať a je to legitímne, legitímna úvaha, ktorý bude smerovať proti predstaviteľom, povedzme, vládnej moci. Len viete, vždycky myslite, že nie ste tu naveky a raz niekto po vás príde a potom toho budeme obete všetci.
Lebo viete, čo sa stane, neni tu pán Pročko, tak mrzí ma to, že hovorím o ňom, kým tu nie je, viem si predstaviť to, v akom ste tu vzájomnom napätí, že by bol prvý, kto by zavolal policajtov, povedal by, že túto, neviem, pán Ivan, hej, mám podozrenie, že sa dopustil nejakej hrubej neslušnosti na internete a vy prídete o komplet celé dáta, vaša identita, ktorú ste, hej, lebo áno, žijeme v digitálnom svete a všetky tie stopy, ktoré vytvárajú v digitálnom svete vašu identitu, sa dostanú do niekoho rúk, koho by ste teda fakt akože nechceli, aby sa dostali. O tom je to ustanovenie.
A navyše okrem toho, že je vykonateľné len vo vzťahu k národným serverom, aj to teda hovorím, že otázka kapacít, ktorý blázon by toto, hej, riešil, je nevykonateľná k iným než slovenským serverom, pretože sa nedá napríklad na americký Facebook a Telegram a všetky tieto instagramy, sa nevzťahuje slovenské právo. Takže vás viete kam pošlú. Čo sme jedine vybavili, je to, aby sa podriadili spolupráci a boli súčinní, ak ide o medzinárodnú spoluprácu, ale to už je inštitút v rámci trestného práva, tam musia byť tie trestné delikty, aby vôbec sa vlastníci alebo provideri týchto, týchto platforiem zapojili a pomohli orgánom činným v trestnom konaní v tej-ktorej krajine dostihnúť páchateľa, väčšinou je to naozaj veľmi závažný typ kriminality.
A možno, možno tým, pozerám, že už toho moc nestihnem, že to, čo by som možno ja ako alternatívu navrhla, je, že, prosím vás, nechajme priestupkový zákon priestupkovým zákonom, toto nedokáže nikto ani to postihovať, to je obrovský nápad a venujme sa naozaj tým najhorším prejavom a tie stíhajme. Lebo to sa, tak sa to aj volá, strategická litigácia, odstíhate troch a potom sa bude, hej, akože veľmi každý obávať a zvažovať, že či tentokrát nezabúcha voľakedy NAKA, dneska neviem, čo to bude, na jeho dvere. Ale vynaložiť tak obrovské úsilie na niečo, čo musí ten podozrivý, hej, kvôli tomu zniesť zásah, ktorý ho dostáva do pozície, že sa doslova digitálne odhalil celému štátu, a len preto, že on niekde niekomu povedal, že si blbá progresívka, je že proste neuveriteľné, hej. Že ak sú tu tie hlavy, ktoré hovoria, že nie je cenzúra, tak, prosím, toto nie, toto je tá blbosť, hej, že je určitý typ výrokov, na ktorý, akože myslím, že politici zvlášť, sme, sme celkovo dostatočne imúnni.
Opakujem, to, čo by sme mali urobiť, je špecifikovať skutkové podstaty iných trestných činov, ja tu mám aj pripravený koncept, keby tu niekto o to stál, ako by sme to mohli teda porobiť, aby sa tá kriminalita, ktorá rezoltuje dokonca aj k útokom na ústavných činiteľov, dokázala postihovať. Prosím vás, nerobme, nerobme Potemkinove dediny, že niečo robíme, pritom to vôbec nerieši problém, robí to náklady a ohrozuje to osobnú bezpečnosť dotknutých jedincov len preto, že niekde povedali blbá progresívka.
Ďakujem.