Výročná správa, hej, ďakujem (povedané so smiechom).
Takže dostal som pochvalu, som dobre oblečený, elegantne. Ďakujem veľmi pekne za pochvalu, pán predsedajúci. Budem hovoriť ku výročnej správe a budem o nej hovoriť takým spôsobom, respektíve iným štýlom, ako je napísaná. Lebo to, ako je napísaná tá výročná správa, je veľmi technokratické a taká má byť. To nevyčítam. Ale aby si to vedeli ľudia predstaviť, vlastne v akom sme stave, sme v takom stave, že naše verejné financie sú v dezolátnom stave.
Môj kolega Štefan Kišš, ktorý ma teraz nepočúva a to je zlé, lebo vyžadujeme, aby nás minister počúval, tak v zásade počúvaj ma aj ty, kolega. Ty si v minulosti prirovnal našu ekonomickú správu ku otcovi, respektíve nezodpovednému otcovi, ktorý proste míňa aj napriek tomu, že vie, v akej, v akom sú stave rodinné financie, že ešte stále ide na dovolenku, že ešte stále proste si kúpi nejaký elektrospotrebič, a pritom rodina v skutočnosti už nemá ani na štúdium tých detí. A vlastne povedal si, že to je veľmi nezodpovedné správanie. Súhlasím. Problém je v tom, že podľa mňa Slovenky a Slováci si to takto ako keby nechcú úplne pripustiť, lebo takých otcov aj matiek býva veľa aj v okolí a v každej triede a tak ďalej.
Ja by som to prirovnal k takému skôr historizujúcemu príkladu, kedy, v románoch čítate, je strašne veľa šľachticov a šľachtických rodín, ktoré sú veľmi zadlžené, a napriek tomu proste si žijú nad svoj štandard. V rôznych príkladoch je to, je, že v zásade majú svojich kreditorov alebo ľudí, ktorí ich úverujú, a oni im úverujú ich bohatý život, ich pančušky, ich koče, ich veľké zámky, a oni sa snažia vyzerať stále cool a v zásade si stále požičiavajú. A čím lepšie a drahšie oblečenie majú, tým viac tí ľudia, ktorí im požičiavajú, im dôverujú. No a v zásade nie je úplne zlé, keď si požičiavate, a to hovorím aj ako podnikateľ. Keď si požičiavate preto, aby ste investovali, je to úplne okej, ale keď si požičiavate na to, aby ste niečo prejedli, respektíve že to nie je investícia, ale výdavok, vtedy je to problém pre túto krajinu. A v zásade my sme urobili síce emisiu momentálne, ktorá sa tu spomínala, cirka 4 %, je to síce drahšie ako iné krajiny, ale dobre, požičali sme si na 20 rokov za 4 %. Strašne dôležité ale je, a ja by som nekritizoval koľko si požičiavame, ale strašne by som kritizoval na čo to míňame. Na čo to my míňame? My to míňame na zbabranú energopomoc. Vážení občania, občianky, my ideme momentálne stámilióny eur rozdať aj ľuďom, ktorí to nepotrebujú, 90 % ľudí, ktorí sú v systéme, my ideme a posielame momentálne šeky. Mnohí z vás to už možno dostali, aj ja som to dostal, dostali to aj europoslanci, dostali to poslanci, takí ľudia, ktorí vôbec nepotrebujú energopomoc. Ale nedostali to ľudia, ktorí žijú v skromných podmienkach, ktorí kúria drevom a uhlím. Práve takí ľudia, ktorí každé jedno euro veľmi dobre obrátia, či to dajú na uhlie alebo na školské potreby, či to dajú na drevo alebo na školské potreby. A toto je niečo, niečo zlé.
To znamená, že aby som sa vrátil k tomu štátnemu záverečnému účtu, my máme verejné financie, ktoré sú deficitné, na to, aby sme ten dlh nejakým spôsobom vykryli, si musíme na medzinárodných trhoch požičať. A tie peniaze, ktoré k nám prídu, my minieme na to, aby sme mohli poslať europoslancom alebo rentierom, ktorí majú desiatky investičných bytov, energopomoc. Mi to pripadá teda veľmi, veľmi nevhodné a veľmi mi to pripadá postoj toho zadlženého šľachtica v 17. storočí, ktorý sa síce vyváža na kočoch, má svoje parochne, ale v skutočnosti ľudia vedia, že je totálne zadlžený a že nič z neho nebude. My ale okrem iného častokrát z tých peňazí, čo si požičiame, v zásade financujeme aj bežnú prevádzku a, samozrejme, je to úplne okej. Platíme z toho dôchodky, o tom by sme tiež mohli rozmýšľať, že či ľudia, ktorí majú 2 200 dôchodok, majú dostať ešte trinásty dôchodok a že či to naozaj nemajú byť len pre tých, ktorí, povedzme, majú dôchodky, ktoré sú nízke. Ale to nechám na inú debatu a ľuďom, ktorí sa dôchodkom venujú.
Ale my máme aj veľmi veľa peňazí z európskych zdrojov ešte stále a dúfam, že ich budeme mať napriek tomu, ako sa táto vláda správa. Momentálne síce neformálny, ale summit, ale do budúcnosti neviem, že ako to bude s našimi eurofondami. Ale máme relatívne veľa fondov z Európskej únie, ktoré absolútne nevyužívame na to, aby sme napríklad znižovali tie ceny energií. My máme sociálno-klimatický fond, máme rôzne fondy, ktoré by sme mohli využívať napríklad na dotácie pre tepelné čerpadlá, pre solárne panely, ale to sa strašne málo využíva napríklad tá zelená domácnosť. Máme napríklad envirofond, ktorý momentálne síce používame, ale na dotáciu veľkým firmám, ktoré v skutočnosti neinvestovali do transformácie energetickej. Ale je relatívne veľa malých inovatívnych firiem alebo nemusia byť ani inovatívne, nemajú žiadnu šancu získať peniaze z envirofondu, aby si zlacnili svoju výrobu alebo svoje náklady, preto, lebo sa my tu zaoberáme len veľkými firmami, kde sa dajú strihať pásky, kde akože zachraňujeme zamestnanosť. Zamestnanosť v skutočnosti nezachraňujeme, lebo malé a stredné firmy prepúšťajú, zatvárajú sa prevádzky, zatvárajú sa prevádzky nielen v Bratislave, ale aj mimo Bratislavy.
No a teraz prejdem ku svojej obľúbenej téme, ktorej sa strašne rád venujem napriek tomu, že už to robím skoro rok, veľmi málo má svoju rezonanciu, a to je jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach. Vláda pod rúškom tajomstva pripravuje zadanie najdrahšej zákazky v histórii Slovenskej republiky, 15 miliárd eur. Som to povedal, je to stotisíckrát viac ako tá kauza, ktorú sme tu pred dvoma dňami prejednávali. A na túto elektráreň, samozrejme, si budeme musieť požičať. Rátajme, keď si Slovensko požičiava momentálne za 4 %, tak tých 15 miliárd si tiež požičiame za štyri a možno aj viac percent. To znamená, že to nebude 15 miliárd, to bude ešte oveľa, oveľa viacej pre slovenských občanov. A o tejto zákazke neprebehla v tomto pléne žiadna debata. Myslím, že som jediný, možno dvaja, traja ľudia ešte, Karol Galek a tak ďalej, o tom rozprávajú. Nik iný o tom nechce rozprávať. Ja sa čudujem, že vlastne kolegovia zo SMER-u alebo z HLAS-u sa nepýtajú tuto v pléne svojho premiéra, že prečo zadáva zákazku, ktorá v žiadnom prípade nebola prekonzultovaná v tomto pléne a zároveň ide ju zadávať americkej spoločnosti bez súťaže. Tak momentálne náš premiér na summite v Bruseli, kde sa ide rozprávať o strategickej nezávislosti Európskej únie, premiér kritizuje Európsku úniu, že je nefunkčná a že nejakým spôsobom nevie sa spojiť proti veľkým mocnostiam, a v tom istom období zadá bez súťaže veľkej americkej spoločnosti zákazku, aby sa odfotil s Donaldom Trumpom v jeho v zásade zlatej pracovni. Tá zlatá vaňa, zlatá pracovňa, to je ako keby že fakt, že veľká vizitka pre akože sociálneho demokrata. To znamená, že my vôbec našou politikou nepomáhame európskemu alebo slovenskému priemyslu, a tým pádom mu nepomáhame ani finančne. Lebo keby sme, keby sme mali nižší, nižší dlh, respektíve keby sme mali lepšie verejné financie, by sme oveľa viacej mohli cielene pomáhať slovenskému priemyslu, slovenskej zamestnanosti, a tým pádom aj rodinám, ktorých rozpočty sanujeme cez veľmi nie alebo cez málo efektívne štátne politiky, ako je napríklad zbabraná energopomoc, ako sú rôzne, rôzne dávky, ktoré nepomáhajú tým, ktorým by mali pomáhať a tak ďalej.
Teda, pán minister, verím, že to už bude, ja verím, že toto bude posledný text, ktorý budem od vás čítať. Neviem, možno ešte jeden, v zásade už tu budete len rok a pol a konečne to zoberú do ruky zodpovednejší politici s víziou a so srdcom na správnom mieste.
Ďakujem pekne.
