Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Rovnako sa budem venovať tej prvej časti vášho príhovoru, pani poslankyňa. Bol som na tom výbore pre európske záležitosti. Potvrdzujem, že to je nehorázne, ako to funguje dnes, z troch dôvodov.
Ten prvý je, že pán premiér tam prišiel predložiť stanovisko, ktoré bude prednášať na najbližšej rade, a je to dôležité stanovisko. Nebola možnosť sa k tomuto stanovisku dostatočne pýtať, pretože pán premiér povedal, že on má dvadsať minúť, resp. myslím, že pol hodinu, z čoho dvadsať minút rečnil, potom ledabože odpovedal na jednu otázku, zdvihol sa a odišiel. To je prvý dôvod, prečo je to nehorázne.
Druhý dôvod je to, čo spomínala pani poslankyňa, že štandardom je, že pokiaľ rokujú výbory, nerokuje plénum práve preto, aby poslanci sa nemuseli rozhodovať, čo je pre nich prioritnejšie, aby mohli predniesť svoje návrhy aj na výboroch, aj, aj v pléne. To sa dnes nedodržalo napriek opakovaným upozorneniam zo strany aj našich, aj nášho klubu, aj sekretariátu výboru, že ešte trvá, trvá samotné rokovanie.
A tretí dôvod, prečo ten výbor bol dnes nehorázny, je rokovanie o návrhu rozpočtu. Návrh rozpočtu bol pridaný ako bod rokovania včera večer o šiestej. Včera večer o šiestej nám sekretariát výboru oznámil, že dnes sa bude rokovať aj o rozpočte, pričom, samozrejme, večer nefungovala stránka Národnej rady, tak aby sme si mohli naštudovať vôbec tieto materiály. Priamo na výbore sme preto podali procedurálny návrh, aby sa o tomto bode rokovalo na samostatnom zasadnutí. Samozrejme, tento návrh koaliční poslanci neprijali, zamietli a ako valec si tu koalícia pretláča jednotlivé materiály napriek všetkým zvyklostiam, napriek všetkým štandardom fungovania parlamentnej práce.
Predpokladám, že takto si to pán predseda Pellegrini tú novú politickú kultúru a parlamentnú kultúru nepredstavoval. My sme si ju tak určite nepredstavovali. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Takisto by som chcel oceniť, že pán minister vystúpil v rozprave a bez nejakých dovedkov, aj keď vtip viem oceniť, ale, ale myslím, že je dôležité, že si vypočul tie výhrady aj na väčšinu z nich z nich nejakým spôsobom reagoval a že máme možnosť na neho reagovať aj my, takže, takže za to za to pochvala.
Taktiež ďakujem za ten krátky brief k tomu, čo sa prejednávalo na euroskupine, teším sa už teraz na najbližšie rokovania VEZ-u, myslím, že v polke januára je ďalšia euroskupina, kde by sa tie nové pravidlá fiškálnej disciplíny mali prejednávať, takže tam predpokladám, že budeme mať obsiažnu diskusiu, kde bude Slovensko stáť, aký, aký postoj zaujmeme.
A teraz k tomu Titanicu, lebo očividne sa to celkom chytilo. Viete, pán minister, ja chápem akoby že tú rétoriku, ale to, čo vám väčšina aj mojich kolegov vyčíta v tej rozprave, je, že do toho Titanicu ešte vŕtate diery. Že aj keď všetci uznávame, že verejné financie nie sú v dobrom stave, tak vy doňho vŕtate diery v podobe sto miliónov na ministerstvo športu, ktoré nemá v doložke vplyvov v kompetenčnom zákonu vôbec nejak popísané, čo to vlastne prinesie. Tvárime sa, že to prinesie nejaký rozvoj cestovného ruchu, žiadne číslo za tým nie je prínosové, len to nákladové. Sto miliónov. Takže keď vy to prirovnávate k Titanicu, tak ja to prirovnám k diéte, lebo čakajú nás vianočné sviatky a diéta bude na stole niekde v januári, tak vytýkame vám to, že kým všetkých ženiete na diétu, tak potajomky si verejná správa z tej chladničky vyberá jeden, jeden špíz za druhým a, a čokoládový, samozrejme, myslím a toto je podstata kritiky, že tá konsolidácia jednoducho nie je dostatočne ambiciózna na strane verejnej správy.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja by som sa rád vrátil k tomu, čo ste spomínali vo vašom príspevku, pán poslanec, ohľadom konsolidácie a hľadania nejakých úspor a z časti sa vrátim aj k tomu, čo hovoril pán poslanec Hazucha ako reakciu na moje, na moje vystúpenie.
Tak dám konkrétny príklad, aby to bola konštruktívna debata. Šetrenie v oblasti IT. Za tri roky minulej vlády sa podarilo ušetriť asi 150 mil. eur na, na IT efektívnejším obstarávaním a rokovaniami s dodávateľmi. Povedzme, že nejakých 40 mil. z toho bola jedna veľká položka, čiže keď to očistím od tejto jednej veci, tak 100 mil. za tri roky, to máte 30 mil. úspor, ktoré sa dosahovali ročne. Dnes v tomto lex konsolidácie hovoríte, že celkové úspory na prevádzke štátu za 70 mil, čiže len polovicu z toho. Ak by ste udržali tempo šetrenia, napríklad v oblasti IT na nevýhodných kontraktoch a proste sekali tie ceny dole, tak len polovicu z tohto vám vie zabezpečiť jedna jediná oblasť v rámci štátu a to je informatizácia.
No a teraz keď chcete konkrétne tipy, že kde sa to šetrenie dá nájsť, tak napríklad teraz končí súčasné programové obdobie v eurofondoch. Viaceré projekty, ktoré z eurofondov boli platené, a tým pádom, a tým pádom to sú európske zdroje, dnes budú finišovať a budeme k nim nakupovať tzv. prevádzkové zmluvy. Štát k nim bude nakupovať prevádzkové zmluvy. Tie sa už platia z rozpočtu, zo štátneho rozpočtu. Keď si kúpite tie zmluvy po starom, tak, samozrejme, tam veľké úspory nenájdete, ako sa to robilo za bývalých vlád SMER-u. Ak dovolíte reálnu súťaž medzi firmami na týchto SLA-čkových, tzv. SLA-čkových zmluvách, my sme v takejto súťaži dosahovali priemerne 30-percentné úspory. Tridsaťpercentné úspory oproti tomu, čo bolo kalkulované v rozpočte. Čiže ak tam má byť tá debata aj konštruktívna, tak dávam konkrétne návrhy, kde by sa takéto úspory v tom rozpočte dali nájsť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem aj kolegom a kolegyniam za komentáre k môjmu vystúpeniu. Dovolím si reagovať na pána, na pána poslanca Hazuchu. Takto by som povedal, že, že treba si zvyknúť na to, že už ste v koalícii, už máte výkonnú moc, že my tu dnes neprerokúvame rozpočet vlády Igora Matoviča alebo Eduarda Hegera, my tu prerokuvávame rozpočet vlády Roberta Fica. To znamená, že sa vyjadrujeme k tomu, čo v tom rozpočte je a moje vystúpenie bolo k tomu, čo v tom rozpočte chýba. Aká konsolidácia tam podľa môjho názoru, názoru chýba. Čiže tento argument a on tu zaznieva strašne často a mi to príde trochu taká, taká školská debata, že a oni a oni čo a oni ako a oni koľko skrátených legislatívnych konaní. A viete, možno to funguje v škole, keď rozbijete okno a poviete, že ale aj, aj sused Jožo rozbil okno pred týždňom, ale úplne to nefunguje pri, pri takýchto dôležitých témach.
No a pokiaľ ide o šetrenie, tak, samozrejme, nemôžem sa vyjadrovať za celú, celú vládu, čo robila, čo robila vláda, ale počas teda môjho pôsobenia na ministerstve informatizácie, ja som mal na starosti informatizáciu a tam už len vďaka tomu, že sme efektívne nakupovali tovary a služby v oblasti IT a tvrdo vyjednávali s dodávateľmi, tak sme dokázali za tri roky ušetriť viac ako 150 miliónov eur. Čiže takéto šetrenia ten štát má v rukách. Tým, že sa prestalo kradnúť a začalo sa profesionálne nakupovať, tak sa dokázali takéto prostriedky ušetriť.
No a ešte si dovolím reakciu na pána poslanca Grendela, veľmi správne vypichol, že teda jazyková kreatúra v dôvodovkách je teraz pomerne trendy. Ja by som ešte tiež do tohto, do tejto súťaže prihlásil aj zníženie príspevku do II. piliera, lebo to v skutočnosti znie ako nejaký dobrý nápad, že zníženie, že budeme platiť menej, je to v skutočnosti úplne naopak, zníženie príspevku znamená znižovanie dôchodkov budúcich generácií, aby sme mohli vyplácať dôchodky dnes.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k návrhu zákona o konsolidácii verejných, verejných financií. Na úvod začnem tou pozitívnejšou časťou.
Pán minister, mám pre vás aj takú pochvalu, že oceňujem, že tu celý čas sedíte s nami v tom pléne. Prialo by sa, aby ste možno trochu viac vystúpili v tej rozprave a reagovali na jednotlivé, jednotlivé vystúpenia, ktoré majú nejakú obsahovú hodnotu a vyžadujú si nejakú reakciu. A potom mám ešte jedno také polo, polopochvalu, ale k tomu sa dostanem neskôr a už aj naznačujem, že nebude to úplne taká pochvala.
No ja by som sa rád venoval takým, takým trom oblastiam v tomto zákone. Prvá je, kde sa vlastne konsoliduje a či sa vôbec konsoliduje. Druhá sa týka konkurencieschopnosti a čo takýto zákon znamená pre konkurencieschopnosť slovenských podnikov do budúcnosti a tretia sa týka európskeho kontextu.
No, čiže kde sa konsoliduje? Tak prejdem to jeden bod po druhom. Najprv zhrniem, čo teda vláda navrhuje, ktoré konsolidačné body a potom som si nad tým spravil takú mini analýzu. Čiže bankový odvod - tristo, tristo, 336 mil., zmena odvodov do II. piliera - 364,7 mil., to sú údaje z dôvodovej správy. Zvýšenie zdravotných odvodov - 357 mil., šetrenie na prevádzke štátu - 70,9 mil., zrušenie nevyužitej pomoci z energiami - 40 mil., DPH na alkohol v gastre - 27 mil., spotrebná daň z liehu - 17, 9 mil., zrážková daň z dividend - 5,4 mil., minimálna daň z príjmov právnických osôb očistená od zvýšenej hranice pre mikro podniky - 102 mil., solidárny príspevok v odvetviach ropy a plynu - 179,8 mil., dorovnávacia daň - 48,5 mil., odvod zo ziskov vodohospodárskej výstavby - 79,8 mil., poplatok za udržiavanie zásob plynu - 33 mil., spotrebná daň z tabaku - 106 mil., zvýšenie správnych a súdnych poplatkov - 37 mil., zastavenie valorizácie miezd vo verejnej správe - 55,7 mil., zníženie príspevku do RTVS - 54,8 mil. a zrušenie sviatku 1. 9. - 12 mil. Čiže toto sú, toto je 18 opatrení, ktorými vláda hovorí, že časy sú zlé, treba niekde zobrať peniaze na to, aby vedel tento štát fungovať ďalej.
No a teraz skúsil som sa pozrieť na to, že odkiaľ tie peniaze prídu, čiže kto má znášať to, že časy sú zlé. Budú to ľudia na Slovensku alebo bude to štát? Šetrí štát na sebe alebo šetrí štát na ľuďoch? Tak keď som sa pozrel na tieto opatrenia a bol som naozaj veľmi benevolentný, dovoľujem si povedať, tak vybral som niektoré, ktoré z môjho pohľadu naozaj preukazujú to, že štát má ambíciu niečo aj ušetriť na sebe a na svojej prevádzke. Čiže konkrétne šetrenie na prevádzke štátu - 70 mil., odvod zo zisku vodohospodárskej výstavby - 79,8, ale to nie je šetrenie v skutočnosti, ale minimálne to beriem tak, že štát si nepýta nové zdroje, že len prerozdeľuje tie zdroje, ktoré už niekde vo verejnej správe existujú. Poplatok za udržiavanie zásob plynu - 33 mil., ukončenie valorizácie miezd vo verejnej, čo je šetrenie na mzdách úradníkov - 55,7 mil. a zníženie príspevku do RTVS - 54,8, ktorý vzápätí posunieme formou reklamy naspäť do RTVS, ale budiš, nepýta teda vláda nejaké nové zdroje a tvárme sa, že šetrí na sebe. Čiže všetko dohromady - 294,2 mil. sú peniaze, ktoré štát je ochotný šetriť na sebe. Ten zvyšok 1,6 mld. budú šetriť ľudia. Keď to, to je 15 % verzus 84 %. Keď to poviem veľmi obrazne, je fér povedať, že časy sú zlé a treba si uťahovať opasky, tak ak si máme utiahnuť na tom opasku päť dierok, tak štát hovorí, že jednu dierku si utiahne štát a štyri dierky si majú utiahnuť ľudia. Skúste si predstaviť, že teraz na tom opasku, ktorý máte, si máte utiahnuť päť dierok, tak štát je ochotný jednu si utiahnuť a ten zvyšok máte utiahnuť vy, občania tejto krajiny a občianky. Čiže to je k tomu prvému bodu, že kde sa v skutočnosti konsoliduje. Konsoliduje sa v peňaženkách ľudí. A nie na úspore fungovania štátu.
Tá druhá oblasť sa týka konkurencieschopnosti, tu je tá polopochvala, pretože v doložke, respe. v dôvodovej správe štát sa má vyjadriť k takým dvom kľúčovým otázkam. Prvá je, či tento návrh zákona má dopad na konkurencieschopnosť slovenských podnikov a druhá je, či ovplyvňuje produktivitu slovenských podnikov, tak polopochvala je za to, že na otázku, či ovplyvňuje produktivitu, vláda úprimne odpovedá, že ovplyvňuje a že ju znižuje. Čiže tento návrh zákona najmä kvôli tomu zvýšenému odvodu zo zdravotného poistenia znižuje produktivitu slovenských podnikov, pretože to odvodovo-daňové zaťaženie bude vyššie a budú menej konkurencieschopní v zahraničí. Čo len teda dávam do kontextu, že my už dnes máme tretiu najnižšiu produktivitu v rámci Európskej únie. Za nami je len Grécko a Bulharsko. Čiže tretiu najnižšiu ideme ešte ďalej znížiť týmito opatreniami a myslím, že sa plnou parou vydávame na tú grécku cestu, asi to niekoho škrie, že tí Gréci sú ešte za nami, tak ich chceme dobehnúť a posunúť ich vyššie v tom rebríčku.
No a teda druhá otázka, na ktorú mala vláda dať odpoveď, je, že či tento návrh zákona ovplyvní konkurencieschopnosť a tam už tá odpoveď je menej úprimná, povedal by som odfláknutá, pretože v textovej časti sa hovorí nasledovné:
Vzhľadom k skutočnosti, že daná regulácia sa týka každého podnikateľského subjektu v SR v rovnakej miere, konkurencieschopnosť na vnútornom trhu sa nemení. Čiže vlastne hovoríme, že na všetkých to platí rovnako, takže medzi sebou si budú konkurovať stále rovnako, lebo sa ich to týka všetkých. Zmena môže negatívne ovplyvniť cezhraničné investície a konkurencieschopnosť Slovenskej republiky v rámci EÚ, keďže sa zvyšuje cena práce a odvodové zaťaženie. Čiže na vnútornom trhu je efekt nulový, hovorí vláda, konkurencieschopnosť medzi podnikmi bude stále rovnaká, lebo sa tie povinnosti týkajú všetkých rovnako, na vonkajšom trhu v rámci EÚ vláda priznáva, že môže táto zmena ovplyvniť cezhraničné investície a konkurencieschopnosť, keďže sa zvyšuje cena práce a odvodové zaťaženie. No tak a po tomto textovom, textovej pasáži nasleduje teda tá odpoveď na otázku, či táto zmena ovplyvní, alebo neovplyvní a tam už teda vláda je menej úprimná, pretože vyznačený vplyv je, že sa konkurencieschopnosť nemení. Čiže asi takýmto spôsobom pristupuje vláda k serióznemu, k serióznemu zhodnoteniu dopadov svojej legislatívy na konkurencieschopnosť slovenských podnikov.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán minister len odbehol na toaletu. Môžme.

Hargaš, Ján, poslanec NR SR
Môžme aj počkať.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Kľudne čakajte, pán poslanec, keď chcete.

Hargaš, Ján, poslanec NR S
V pohode. Lebo ďalšia časť sa týka jeho, tak bolo by fajn, keby tu bol. Ďakujem pekne. Zmeškali ste pochvalu. Takú polovičnú. Pochválil som, že vplyv na produktivitu je vyznačený úprimne, že to znižuje produktivitu, vplyv na konkurencieschopnosť už menej úprimne. Tak manažment sa mení.
No, čiže z môjho pohľadu, pokiaľ ide o nejaké systémové naštartovanie ekonomického rastu, tento zákon neprináša nič a v jednej časti sa k tomu aj vláda priznáva, pretože znižuje produktivitu práce v slovenských podnikoch, ktoré, opakujem, sú na tom tretie najhoršie v celej Európskej únii. Skutočný recept na naštartovanie ekonomického rastu by bol pozrieť sa na výdavkovú stranu rozpočtu, teda viac šetriť na spotrebe štátu, viac šetriť na každej investícii, resp. každú investíciu, ktorú štát robí, naozaj poctivo hodnotiť s ohľadom na hodnotu za peniaze. Robiť cielené sociálne opatrenia, to, čo tu dnes sledujeme, je plošné rozdávanie aj ľuďom, ktorí to vôbec nepotrebujú, ktorým to vôbec nepomôže, ale plošné míňanie peňazí nás všetkých a na tej strane, na tej strane príjmov podporiť konkurencieschopnosť a ekonomický rast jednak cez znižovanie byrokracie štátnej. Počas môjho pôsobenia na ministerstve investícii sme presadili najväčšiu vlnu odstraňovania byrokracie na Slovensku, keď sa zrušilo viac ako 20 výpisov, ktoré ľudia a podnikatelia musia predkladať viac ako 4 milióny krát ročne. Tak teraz tá povinnosť je odstránená a ďalšie návrhy v tomto duchu čoskoro predložím aj za Progresívne Slovensko a v neposlednom rade podporovať konkurencieschopnosť cez cielené investovanie do zvyšovania produktivity a ten najväčší problém, ktorý v tejto oblasti máme, je, že slovenské podniky, ja už som to hovoril aj v rozprave ku programovému vyhláseniu vlády, slovenské podniky jednoducho nevedia uchopiť digitálnu transformáciu, nevedia zavádzať nové technológie, viac ako polovica podnikov ani nemá tímy, s ktorými by takéto projekty realizovala, len menej ako štvrtina podnikov dnes vôbec má nejakú stratégiu digitálnej transformácie. A kým nepomôže štát cielene aj týmto podnikom naštartovať tieto iniciatívy, ja nehovorím, že ich má všetky platiť a podobne, to už by bolo opäť plošné rozhadzovanie peňazí, ale naštartovať osvetu a tú úvodnú fázu zavádzania takýchto technológií do výroby. Tak s produktivitou budeme mať naozaj dlhodobo veľký problém, ktorú už dnes je dostatočne vypuklý.
No a posledná časť, ktorej by som sa rád venoval, je európsky kontext, pretože nejde ani tak o tento konsolidačný balíček ako o samotný rozpočet. Všetci, samozrejme, rešpektujeme, že voľby boli až v septembri, politici v koalícii to nezabudnú pripomenúť v každej politickej diskusii, že teraz pomaly mám pocit, že všetko čo sa deje, je kvôli tomu, že voľby boli v septembri a aj to, keď sneží viac, tak mám pocit, že aj za to môže to, že voľby boli až v septembri. Takže opakovane sa to pripomína, čiže treba akoby uznať to, že aj v procese nejakého hodnotenia dlhodobých rozpočtových plánov na úrovni Európskej únie sme jednou z tých krajín, ktorá požiadala o nejaký, nejakú väčšiu voľnosť v tomto procese práve kvôli tomu, že nová koalícia vznikla len pred niekoľkými týždňami, zároveň však platí, že Európska komisia vydala nejaké hodnotenia dlhodobých rozpočtových plánov jednotlivých členských krajín, pokiaľ ide o hodnotenie toho nášho, ktorý stále bol založený na rozpočtových plánoch úradníckej vlády, to znamená, že aj Komisia uznala, že hodnotí rozpočet na základe takého princípu no political change, čiže ten istý, ako bol predložený niekedy v októbri, tak hovorí, že Slovenská republika by mala znižovať mimoriadnu pomoc s cenami energií a použiť takto ušetrené prostriedky na znižovanie deficitu v rokoch 2023 a 2024. Rada zároveň pripomína, že nové alebo predložené opatrenia majú byť cielené, aby podporili domácnosti a firmy v núdzi, boli v rámcoch rozpočtu a podporovali šetrenie energiami. Toto je hodnotenie z konca novembra, ktoré sa dalo zapracovať do prípravy rozpočtu. Z toho, čo sme zatiaľ videli, to tak vyzerá, že nič také sa nechystá.
No a v tomto momente, teda prečítal som si aj vyjadrenie pána ministra Kamenického, ktorý povedal, že rozpočet bude vláda schvaľovať bez finálneho súhlasu Európskej komisie, ale že teda Komisia nejakým spôsobom schválila, neviem, aký je preklad broad numbers, ale že teda nejaké rámcové čísla. Tak či už tu v rozprave by som sa teda spýtal, či k tomu môže povedať nejak viac detailov, že čo Komisia dostala na prerokovanie, keďže samotný návrh rozpočtu ešte nemáme ani v parlamente, pričom všeobecné pravidlo, k čomu nás vyzývala Komisia, je, aby najmenej jeden mesiac pred tým, ako sa bude schvaľovať rozpočet v parlamente, dostala tento rozpočet na hodnotenie, takže by som sa chcel spýtať, že čo to vlastne znamená, že Komisia schválila nejaké rámcové čísla, ako presne sa volá tá procedúra, ktorá prebehla, alebo nejaké formálne potvrdenie a keď nie tu v rozprave, tak by som využil aj túto možnosť a rád pozval pána ministra. Zajtra máme rokovanie výboru pre európske záležitosti od 8.30 h, pokiaľ si dobre pamätám, tak či by nechcel prísť na tento výbor nám dať nejaký debrief z toho, ako prebiehalo rokovanie EKOFIN-u a Eurogroupy, resp. čo myslel konkrétne týmto vyjadrením, že máme nejaké schválenie od Európskej komisie na nejaké rámcové čísla, ktoré v rozpočte navrhuje.
Čiže toľko za mňa, ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Podpisujem to, čo povedal, poviem, predrečník, že by sme sa mali vecne venovať tomu, čo je podstatou návrhu na vyslovenie nedôvery. Čakal som na vystúpenie pána Rašiho, ale teda podstatu som tam nenašiel. Namiesto toho som teda tam našiel zmienku o sebe, za čo veľmi pekne ďakujem. Áno, samozrejme, bol som štátnym tajomníkom pre informatizáciu, bol som tam ako odborná nominácia a taktiež som sa teda dopočul veľa dobrých rád pre opozíciu.
Ja by som to asi zhrnul, takže, pán Raši, ja veľmi rád sa zamyslím nad tými radami hneď v tom momente, ako vy sa budete vedieť postaviť za svoju prácu. A napríklad bola tu šanca počas PVV so mnou diskutovať. Počas môjho príhovoru v rozprave ste sedeli za mnou, štebotali ste mi za chrbtom. Na tri výzvy na to, aby ste išli do diskusie a nejak obhájili svoju prácu, ste nereagovali. Ja si za svojou prácou stojím. Veľmi rád o tom budem s vami vecne diskutovať a teraz sa vráťme naspäť k téme, prečo tu sme. (Potlesk.)