Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Taktiež ďakujem môjmu predrečníkovi za jeho príspevok. Taktiež by som rád pozdravil všetkých kolegov a kolegyne v sále na dnešnom rokovaní. Som rád, že aj váš príspevok potvrdil, že pokračujeme v nastolenom trende tejto debaty o dôležitom zákone ku, ku konsolidácii. Koniec koncov potvrdzuje to aj počet faktických poznámok.
Rád by som sa venoval tomu, čo ste hovorili, že, že vláda má pri tvorbe rozpočtu na jednej strane ružové okuliare, na druhej strane nám tu pán minister v rozprave sám povedal, že sme na Titanicu a na gréckej ceste, čiže to je podľa mňa taký trochu nesúlad týchto dvoch myšlienok, takže tam, kde sa nám to hodí, tam si dáme trochu optimistický predpoklad, a tam, kde sa nám to hodí, tak zase tvrdíme, že sme na Titanicu. Tak, tak ktoré z toho to je, lebo očakávať svetlé zajtrajšky, a zároveň tvrdiť, že sme na Titanicu, tak to dohromady nejak, nejak nejde.
A chcem sa pristaviť pri jednej veci, ktorú ste spomínali, a to je ten nepomer medzi získavaním zdrojov od ľudí a získavaním zdrojov vo verejnej správe. Ja som to hovoril aj vo svojom príspevku v rámci rozpravy, keď som napočítal všetky tie opatrenia, ktoré dohromady dávajú 1,9 mld. v tomto balíčku a veľmi benevolentne, naozaj som bol veľmi férový a, by som povedal, že až, až optimistický smerom ku vláde, som napočítal tie, ktoré šetria na spotrebe štátu, verzus tie, ktoré šetria na spotrebe ľudí alebo zaťažujú ľudí, tak mi to vychádza 294 mil. úspor v rámci štátu verzus 1,6 mld. úspor na ľuďoch, 15 % verzus 84 %.
Takže, obrazne povedané, ak si máme utiahnuť päť dierok na opasku, tak vláda hovorí, že utiahne si jednu dierku a my ľudia si máme utiahnuť ďalšie štyri.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Aby sme držali aj nejaké dekórum, tak by som rád všetkých teda privítal na tomto inštruktážnom školení správnych poplatkov a hodinu otázok sme dnes vymenili za hodinu správnych poplatkov.
Pán Grendel, ja som tam ešte našiel ďalší level, viete, že valorizácia, to je pasca sama osebe, ale aj ten názov ´správne poplatky´, to je, viete, že valorizácia, správny človek si normálne povie, že však to sú tie správne, tak jasné, že sa dvíhajú. Takže má to, má to aj druhý, druhý level. Takto, že ja sa tak zbežne aj pozerám po tej sále a na tých koaličných poslancoch v niektorých momentoch vidím, že si tak kladú tú otázku, že stojí nám to za to? Ten Bašternák a všetci tí, tí, tí v lochu, stojí nám to za to? Bolo nám to treba? No.
Ale aby sme teda učinili zadosť aj obsahovej časti, tak:
Vydanie potvrdenia alebo písomného oznámenia o pobyte osoby alebo vydanie písomného oznámenia o držiteľovi vozidla a o jeho pobyte (sídla), z 5 eur na 7 eur, 40 %.
Miestne zisťovanie, ak je nariadené podľa osobitných predpisov alebo sa koná z podnetu účastníka konania 16,50 na 25, 51,5 %.
Vydanie výpisu z katastra nehnuteľností za každých aj začatých 20 parciel, 20 stavieb, 20 bytov - dvadsať, zaujímavé - alebo nebytových priestorov v rámci jedného výpisu z 8 eur na 12 eur, plus 50 %.
Vydanie údajov o bonitovaných pôdo-ekologických jednotkách za každých aj začatých 20 parciel, dvadsať, v rámci jedného katastrálneho územia z 8 eur na 12 eur, plus 50 %.
A navrhujem, že podobnú stránku by sme mohli spraviť, volalo by sa to, že, že opozičné, opozičnéobštrukcie.sk a koalícia by si tam mohla dodať počet skrátených legislatívnych konaní, ktoré plánuje pretlačiť, a vyhodilo by to jej to čas, ktorý to bude stáť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Števo, ďakujem ti za tvoj príspevok, aj za to, že si nás vlastne telegraficky, ako si to ty nazval, oboznámil s tým, čo sa udialo za tých posledných 24 hodín. Ja sám som ten výbor pre európske záležitosti dnes zažil a aj tú nervozitu, ktorá, ktorá sálala aj z pána, z pána premiéra a celého toho rokovania ako, ako prebiehalo.
Veľmi dobrá poznámka o Titanicu. Rád by som to doplnil, pretože pán minister, je pravda, že je kapitánom tejto lode, toho Titanicu, len vždy platilo, že kapitán ide s loďou dole a obávam sa, že tým pádom sme kapitánmi tejto lode my všetci, nielen pán minister. Čiže keď nám krachnú verejné financie, tak to nebude len problém pána ministra, ale bude to problém nás všetkých, ktorí sa s tým budeme musieť nejak v tejto krajine, krajine vysporiadať. Mala by táto poznámka vtipnejší charakter, keby sa inak rotovalo poradie vedenia schôdze, ale uspokojím sa aj, aj teraz.
K tomu, k tej, k tomu pánovi Pellegrinimu a pani Sakovej, tak ťa len doplním, ja si myslím, že si to pamätám tak, že, že pán Pellegrini povedal pani Sakovej, že to bude drahé a pani Saková mu odpovedala, že nevadí, veď oni to zaplatia. To len teda sa snažím nejak doplniť tvoje, tvoje vystúpenie, aby sme si to všetci tu pripomenuli.
No a v neposlednom rade oceňujem pripomenutie hyperbolického diskontovania, pretože po tom, čo v rozprave pán poslanec Hlina sa vrátil k brettonwoodskému menovému usporiadaniu, tak je to opäť raz príspevok do pripomínania si toho, čo sme sa učili na vysokej škole.

Ďakujem pekne všetkým reagujúcim na moje vystúpenie. Snáď sa nenahneváte, že budem trochu selektovať v tom, na čo budem, na čo budem reagovať, ale odpichnem sa hneď od kolegu Dubéciho, ktorý položil dve zaujímavé otázky.
Prvá je, ako je to možné, že stále teda musíme tým úradom nosiť tie papiere? Ako je to možné, že úrady chceli, aby si podnikatelia nahlasovali údaje do obchodného registra? Ako je to možné, že nevieme robiť adresnú pomoc? No tak moja skúsenosť je taká, že politik je nieke... tak, aby som nebol príliš všeobecný. Niektorí politici majú v sebe istú lenivosť. Jednoducho keď, keď máte nesprávny ´mindset´ a nerozmýšľate nad tým, ako by som to mohol uľahčiť, ako by sa to dalo, tak to jednoducho nepôjde. Druhý dôvod, prečo stále to tak je, je perfekcionizmus. Jednoducho keď nájdem aspoň jedného človeka, pre ktorého to neviem spraviť jednoduchšie, tak budem tvrdiť, že sa to nedá spraviť pre všetkých ľudí jednoduchšie. No ale tak to proste v IT-čku jednoducho nefunguje, že vždy nájdete skupinu ľudí, ktorých nebudete vedieť obhospodáriť takto proaktívne alebo adresne a tých treba riešiť individuálne. Takže keď si nastavíme naše rozmýšľanie na to, že ide nám o to, aspoň 80 % ľuďom uľahčiť život a tých zvyšných 20 už nejak vyriešime individuálnym procesom, tak zrazu sa tie riešenia začnú objavovať. Veď aj ten obchodný register bol len o tom, že niekomu sa zdalo oveľa jednoduchšie pre štát povedať: chýbajú nám dáta, podnikatelia, nahláste nám ich a ešte za to zaplatíte 33 eur. No a keď to otočíme na hlavu, že dáta už nejaké máme, stačí nám poprepájať registre a pre veľkú časť z vás to vieme spraviť proaktívne, tak zrazu sa veci začnú diať.
No a k tej úspore. Koľko sa dá usporiť na jednom výpise? No tak analytiky analytických útvarov hovoria, že každý jeden výpis nás stojí v priemere desať eur.
Takže toľko.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, až na tri prípady z opozície, štyri? Pardon. Plus teda nerátam pána ministra, ja oslo... áno, oslovujem, samozrejme, všetkých, ale v drvivej väčšine tu máme teda ako opozičných poslancov, aj pokiaľ ide o diskusiu. Nevadí. Budem sa snažiť o konštruktívny príspevok, pretože veľa sa tu pri konsolidácii hovorí o adresnej pomoci a chytím sa toho, čo pán minister Kamenický nám povedal, že on teda nepotrebuje nápady na nejaké také drobné úspory v horizonte jednotiek, alebo desiatok, desiatok miliónov, že teda musíme sa baviť o veľkých číslach, tak jedným z tých najväčších čísiel v skutočnosti je pomoc s energiami, ktorá dnes je absolútne neadresná, naozaj pomáhame ľuďom, ktorí si elektrinou vyhrievajú bazény a prípadne sauny alebo nabíjajú svoje elektromobily, rovnako ako ľuďom, ktorí naozaj potrebujú túto pomoc.
Takže za prvé by som povedal, že veď aj naše hnutie predložilo návrh, ako túto pomoc s cenami energií vieme robiť adresnejšie, bolo to ešte v minulom volebnom období pomocou teda príspevku na bývanie a bolo by za nás úplne v pohode, keby si ho koalícia osvojila. Myslím, že by sme to dokonca aj podporili všetkými, všetkými našimi hlasmi, lebo tento príspevok naozaj je adresný, je nadizajnovaný tak, aby pomáhal tým ľuďom, ktorí sa kvôli zvýšeným, zvýšeným výdavkom na náklady spojené s bývaním dostali do nejakej zlej finančnej alebo sociálnej, sociálnej situácie. Takže to je, to je prvý spôsob riešenia, ktorý si koalícia mohla osvojiť a neosvojila, keď teda hľadáme úspory vo veľkých číslach. Dobre, chápem, prijať opozičný návrh to by bolo také nemilé hneď v prvých mesiacoch vlády, tak skúsme nejaký iný prístup, a teda sa dostanem do svojho fachu, a to je informatizácia a to, čo nám môžu pomôcť dáta pri adresnosti, pri adresnosti príspevkov.
Je taký, je taký príklad, na ktorom by som to rád ilustroval, toho ako štát pomocou využívania svojich dát dokáže uľahčiť ľuďom život a rovnaké princípy sa dajú použiť pri adresnej pomoci s cenami, s cenami energií. Svojho času, možno si to viacerí pamätáte, za minulej vlády to bola taká minikauza ohľadom zápisu údajov do Obchodného registra. Pointa toho bola, že firmy, ktoré vznikli, teraz neviem či pred 1. septembrom, alebo 1. októbrom roku 2020, tak v prípade spoločníkov a konateľov ešte nebola povinnosť zapisovať všetky údaje do Obchodného registra, takže boli prípady, keď konateľ alebo spoločník nemali zapísané rodné číslo alebo dátum narodenia, hej, že sa to obmedzovalo, že mali zapísané len meno a adresu, adresu pobytu. A teda ten pôvodný, pôvodný návrh, ktorý, myslím, že schvaľovala ešte tá predošlá vláda, čiže vláda pod vedením SMER-u, bol taký, že títo podnikatelia si tento zápis mali zrealizovať do 1. 9. roku 2022 a zaplatiť za to správny poplatok 33 eur, čo samozrejmé, že vyvolalo veľkú nevôľu medzi podnikateľmi. Keď sme sa na tento nápad, nápad pozreli, alebo návrh pozreli, tak prišli sme aj za kolegami z ministerstva spravodlivosti a prišli sme s otázkou, ako by sa to dalo spraviť lepšie, ako by štát mohol využiť údaje na to, aby uľahčil týmto podnikateľom život, a v tej principiálnej rovine to bude rovnako platiť aj na adresnosť energo, energo-pomoci, ak ma budete počúvať.
Čiže prišli sme za kolegami z ministerstva spravodlivosti s otázkou, ako by sme vedeli sa pohrabať v databázach, pretože v skutočnosti tie údaje, o ktoré štátu išlo, už štát dávno mal, len teda v inom registri, registri fyzických osôb, a teda ten prístup, ktorý sme zvolili, bol, a to je taká filozofická vec, poďme to spraviť pre maximum ľudí čo najjednoduchšie, pretože platí, že aj pri tej adresnej pomoci s energiami najväčší problém budete mať s tými poslednými desiatimi, dvadsiatimi percentami prípadov. Pre veľkú väčšinu ľudí to viete spraviť adresne na základe nejakej dátovej analýzy. Čiže my sme sa pozreli na to, koľko spoločníkov dnes vieme obhospodáriť tak, že si ich stotožníme voči registru fyzických osôb, a tie údaje, ktoré tam sedia v tom registri, automatizovane zapíšeme do Obchodné registra bez toho, aby oni vôbec museli niečo spraviť. Bol to taký sedliacky rozum, napríklad spoločnosti, kde konateľ a spoločník mali rovnaké meno aj rovnakú adresu, tak sa dal spraviť pomerne silný predpoklad, že ide o tzv. jednoosobovú eseročku, kde to je tá istá osoba, ak pre konateľa máme dátum narodenia a rodné číslo, tak ho automaticky vyplníme aj pre toho spoločníka, pretože veľmi predpokladáme, že to je tá istá, tá istá osoba.
No a takýchto predpokladov tam bolo viacero a vďaka, vďaka takejto aj pilnej práci, to zas nebolo zase úplne ľahké, že sadli sme si a za jeden večer sme to mali vymyslené, sme dosiahli to, že pre 70 % podnikateľov bolo možné tieto údaje vyplniť automatizovane, proaktívne. Oni potom dostali správu do schránky na Slovensko.sk, že štát proaktívne tieto údaje za nich zmenil, pretože sme si dostatočne istí, že sme to spravili správne, ak sme sa náhodou pomýlili, môžte to namietať a štát tie údaje, údaje opraví. No a, samozrejme, potom tých zvyšných 30 % sa riešilo formou nejakého jednoduchého formulára oveľa jednoduchšieho, ako bol pôvodne nadizajnovaný, tak aby to pre tých podnikateľov bolo najjednoduchšie.
Čiže moja pointa, a teda ten princíp je taký, že za prvé, štát má dostatok údajov, aj keď sa to na prvý pohľad tak nemusí zdať, štát má dostatok údajov na to, aby vedel jednak poskytovať proaktívne služby, alebo vedel tie služby poskytovať oveľa adresnejšie, ako ich poskytuje dnes, prvý princíp. A chce to, samozrejme, nejakú prácu, hej, že to rozhadzovať lopatami je, samozrejme, najľahšie, ale toto je trošku chirurgický rez. Druhý princíp je, že pre veľkú väčšinu tej cieľovej skupiny to viete spraviť proaktívne alebo automatizovane, alebo cielene a adresne a, áno, ostane vám skupina 20, 30 % subjektov, ktoré budete, žiaľ, musieť riešiť ´case-by-case´, čiže jeden prípad po druhom. Stále si myslím a myslím, že aj ten biznis-case by to potvrdil, že je to lacnejšie, ako lopatami rozhadzovať neadresnú pomoc medzi obyvateľov.
Čiže tieto dva princípy keby si táto vláda zobrala za svoje, zadala to ako zadanie šikovným ľuďom, ktorí na tých ministerstvách ešte stále sú, lebo ešte ich nestihli všetkých povyhadzovať, našťastie, lebo, našťastie, v tom IT-čku nie je úplne ľahké nájsť kvalitných a šikovných ľudí, takže títo tam teraz sú, tak, našťastie, ešte tam stále sú a budeme to sledovať, aby tam boli čo najdlhšie, tak títo ľudia, keby dostali takéto správne zadanie, skúste vymyslieť spôsob adresnej pomoci s energiami, taký, aby sme čo najviac ľudí vedeli pokryť adresne a akceptujeme, že nejakú množinu budeme, žiaľ, musieť, musieť riešiť individuálne, prípad od prípadu.
Často počúvam aj v politických diskusiách pani ministerku Sakovú, ktorá s obľubou používa príklad, že teda ako my zistíme, že či niekto má trojgeneračný dom niekde na Orave, verzus niekto, kto má vilu v Bratislavskom kraji a naozaj si vyhrieva tou elektrinou ten bazén. No ťažko to zistíme, ale to je presne tých 30 %. To je tých 30 %, kde treba spraviť nejaký, nejaký ´efort´, ale týchto 30 % by nemalo držať ako rukojemníkov tých zvyšných 70 %, kde tú podporu vieme spraviť naozaj, naozaj adresne.
No a teraz posledný bod, ktorý by som k tomu spravil, je, že v predvolebnej kampani sa veľa hovorilo o pripravenosti na vládnutie. My v rámci PS-ka sme to často dostávali ako jeden taký veľký argument, že nie sme pripravení na vládnutie, ale, ale strany súčasnej koalície sú pripravené na vládnutie, lebo už, už vládli, no tak z môjho pohľadu pripravenosť na vládnutie by vyzerala tak, že sa v prvých dvoch mesiacoch vládnutia nevyhovárame na to, že nedá sa to, ale ešte v rámci kampane sa pokúsim nájsť riešenia na to, aby sa to dalo. Veď tá kampaň trvala koľko? Štyri mesiace. Za tie štyri mesiace sa mohli kolegovia z koalície postretávať s úradníkmi na ministerstvách, mohli si cez 211-ku zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyžiadať informácie, ktoré by potrebovali na to, aby nadizajnovali naozaj adresný spôsob prideľovania tejto pomoci a dnes už sme tu mohli rokovať o nejakých legislatívnych zmenách, ktoré by boli potrebné na to, aby sa to dalo robiť.
Takže ak pripravenosť na vládnutie znamená, že prvé dva mesiace vládnutia budem argumentovať tým, že nedá sa a pozerali sme na to zľava, sprava, neviem čo, nedá sa, no tak potom tu nás nečakajú veľmi pekné štyri roky.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pani poslankyňa, za tvoje vystúpenie. Ja by som sa na tú tému pozrel z takého manažérskeho rozpočtového hľadiska. Ten prvý faktor je, že ak by ste niekomu naozaj chceli spraviť zle, tak to, čo spravíte, je, že v čase, ktorý dnes je, to je dvanásteho? Trinásteho, 13. decembra mu spravíte dieru v rozpočte na budúci rok. Tie rozpočty sú dávno sfinalizované. Od tých rozpočtov sa odvíja nejaká, nejaké programové plánovanie, jednoducho obsahový program na celý rok, od toho sa odvíjajú nejaké personálne plány, investičné plány a tak ďalej a zrazu v tom rozpočte vznikne fuga 50 miliónov.
A teraz sa vrátim trochu k absurdite tohto kroku aj argumentom pána ministra Kamenického, pretože keď tu v rozprave padali návrhy, akým spôsobom by vláda mohla nájsť úspory vo svojom vlastnom fungovaní v rozsahu desiatok miliónov, tak on to všetko nejak tak zmietol zo stola s tým, že to sú akoby že kvapky v mori, alebo teda anglický výraz pre to je ´peanut´, hej, že to sú také malé oriešky, ale že v skutočnosti on hľadá dve miliardy a pár desiatok miliónov mu, mu nepomôže. No tak potom moja otázka je, že tak prečo tých pár desiatok miliónov zbíja táto vláda práve v rozpočte verejnoprávnej televízie. Rozpočet má kopec rozpočtových kategórií, kopec rozpočtových kapitol, v ktorých by sa takéto prostriedky dali nájsť. Tu, priamo v pléne padlo niekoľko návrhov, ale napriek tomu vládna koalícia si myslí, že práve RTVS je tak, tak štedro obdarená peniazmi, že práve tam musíme tých 50 miliónov nájsť. No keby som chcel dostať RTVS pod svoju politickú kontrolu, asi by som to nerobil inak.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No naozaj téma adresnosti je takým svätým grálom v tomto, v tejto snahe koalície rozdávať peniaze. Tak keď už má takú ambíciu, tak aspoň by to mohla rozdávať adresne. Nie je to len môj názor. Ja som to hovoril aj, aj počas svojho vystúpenia v rozprave, že samotná Európska rada odporúča, aby, aby Slovensko, teraz citujem: "znížilo mimoriadnu pomoc cenami energií a použilo takto ušetrené prostriedky na znižovanie deficitu rokov 2023 a 2024" a zároveň pripomína, že nové alebo predložené opatrenia majú byť cielené, aby podporili domácnosti a firmy v núdzi a boli v rámcoch rozpočtu a podporovali šetrenie, šetrenie energiami.
Vidíme, že sa to nedeje a sčasti si myslím, že je to aj akoby implementačná, implementačná výzva. Poviem na to taký trochu IT-čkársky pohľad, trochu ho potom rozvediem, keď budem mať priestor v rámci rozpravy. Z hľadiska nejakej konsolidácie dát a určovanie toho, kto má na čo nárok, tak najdrahšie sú naozaj tie posledné dve-tri percentá, ktoré potrebujete nejak vyčistiť v tých dátach. Takže my sme si zažili podobný príklad, keď sa riešila téma proaktívneho zapisovania zmien do obchodného registra, pán poslanec Dostál si to možno bude, bude pamätať zo svojho pôsobenia, a tam naozaj išlo o to, že akým spôsobom skonsolidovať dáta tak, aby sme vedeli ponúknuť proaktívnu službu občanom, aby nemuseli oni podávať návrh na zmenu, ale štát to spravil za nich, keď si je dostatočne istý, že vie, ktorému podnikateľovi má nejaké údaje zmeniť, a cielené opatrenia v oblasti energií nie sú o ničom inom. Je to o tom, ako pospájame dáta tak, aby sme mali dostatočnú mieru istoty, že správnemu človeku poskytujeme správnu úroveň pomoci a podpory.
Budem sa tomu viac venovať potom, keď budem mať viac priestoru ako na faktickú poznámku, v rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Rád by som teda reagoval na rečníka, ktorý teda hovoril o potrebe konsolidácie, a taktiež si myslím, že je dôležité vrátiť sa k tomu, čo hovoril aj môj kolega pán poslanec Lackovič, a to sú teda názory odborníkov na túto konsolidáciu, kde by sa dali hľadať nejaké ďalšie zdroje a keďže teda vo faktickej poznámke nemal dostatok času na to, aby prečítal ďalšie z týchto vyjadrení, tak ja by som sa vrátil k nim, ktoré mňa nejak zaujali. Napríklad taký pán Martin Sukupčák sa vyjadril v tomto hodnotení, že populistické rozhadzovanie peňazí nevedomým občanom nie je konsolidácia, ale úplatok za beztrestnosť.
Ďalší zaujímavý názor pán Dušan Ďurík odprezentoval: "Pochybujem, že zvyšovanie daní a odvodov a zdá sa, že nie veľmi nápadité a súčasné pokračovanie v rozhadzovaní na strane výdavkov možno označiť za konsolidáciu verejných financií". Chýba jemu, teda citujem ďalej: "Teda chýba mi napríklad šetrenie v štátnej správe", to chýba aj mne, "a súčasné investovanie do budúcnosti, lebo investície dnes zvyšujú hospodársky výkon v budúcnosti, a tým aj výnos z daní. Brať bezhlavo tam, kde sa javí, že práve teraz je čo brať, tak to je krátkozraké a dobehne nás to a obávam sa, že teda o pár rokov sa bankrotu nevyhneme."
Ďalší názor pán Peter Patek: "Tieto opatrenia bude musieť konsolidovať niekoľko nasledujúcich vlád."
Ďalší názor: "Bez výraznejšieho šetrenia vo výdavkoch štátu selektívnej podpory v oblasti sociálnych opatrení, ale hlavne bez výraznejšej podpory ekonomického rastu to jednoducho nepôjde. Slovensko sa zase zabrzdí v konvergencii v rámci EÚ."
Čiže viacero z týchto názorov sa venuje aj tej strane šetrenia výdavkov verejnej správy. Ja som to včera tiež spomínal v rozprave, že sú tam oveľa väčšie potenciály, ako to, čomu sa vláda zaviazala, tých 70 miliónov. Ja sám som povedal, že keby len robili to, čo minulá vláda v oblasti IT, tak každý rok môžu ušetriť 30 miliónov, čo je polovica tej sumy, o ktorú sa v tomto konsolidačnom balíčku snažia.

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Pollák.

Pollák, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ďakujem ti, Marek, za tvoju rozpravu a úplne s tebou súhlasím. Chceli sme nastaviť to, aby nemocnice riešili pacientov, ktorí potrebujú operáciu čo najskôr s argumentami, že na to nikto nie je pripravený, sa to, bohužiaľ, zrušilo. Kvalita zdravotnej starostlivosti je na Slovensku veľmi slabá a ešte navyše na ňu musí človek čakať dlhé mesiace. Je to úplný nonsens, že táto vláda zrušila naše opatrenie, ktoré by odstraňovalo aspoň jeden z týchto dvoch obrovských problémov.
Čo sa týka tohto návrhu zákona, na papieri sa zdá, že príde finančná injekcia do slovenského zdravotníctva, čo by mala byť dobrá správa. Injekcia však príde aj do zdravotných poisťovní vrátane Dôvery, ktorá patrí Pente. Navyše my nevieme, kde tieto peniaze skončia. Programové vyhlásenie vlády hovorilo iba o niektorých veciach, hovorilo iba o niektorých veciach, o tom, kam pôjdu desiatky miliónov. Nemáme ani tú najmenšiu šajnu. Pôjde to na dlhy nemocníc? Pôjde to do penťáckej poisťovne? Alebo oligarchom podnikajúcim v zdravotníctve, ako sme to videli v minulosti? Kam to pôjde?
Ďakujem pekne.

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Sabo.

Ďakujem za slovo. Rovnako sa budem venovať tej prvej časti vášho príhovoru, pani poslankyňa. Bol som na tom výbore pre európske záležitosti. Potvrdzujem, že to je nehorázne, ako to funguje dnes, z troch dôvodov.
Ten prvý je, že pán premiér tam prišiel predložiť stanovisko, ktoré bude prednášať na najbližšej rade, a je to dôležité stanovisko. Nebola možnosť sa k tomuto stanovisku dostatočne pýtať, pretože pán premiér povedal, že on má dvadsať minúť, resp. myslím, že pol hodinu, z čoho dvadsať minút rečnil, potom ledabože odpovedal na jednu otázku, zdvihol sa a odišiel. To je prvý dôvod, prečo je to nehorázne.
Druhý dôvod je to, čo spomínala pani poslankyňa, že štandardom je, že pokiaľ rokujú výbory, nerokuje plénum práve preto, aby poslanci sa nemuseli rozhodovať, čo je pre nich prioritnejšie, aby mohli predniesť svoje návrhy aj na výboroch, aj, aj v pléne. To sa dnes nedodržalo napriek opakovaným upozorneniam zo strany aj našich, aj nášho klubu, aj sekretariátu výboru, že ešte trvá, trvá samotné rokovanie.
A tretí dôvod, prečo ten výbor bol dnes nehorázny, je rokovanie o návrhu rozpočtu. Návrh rozpočtu bol pridaný ako bod rokovania včera večer o šiestej. Včera večer o šiestej nám sekretariát výboru oznámil, že dnes sa bude rokovať aj o rozpočte, pričom, samozrejme, večer nefungovala stránka Národnej rady, tak aby sme si mohli naštudovať vôbec tieto materiály. Priamo na výbore sme preto podali procedurálny návrh, aby sa o tomto bode rokovalo na samostatnom zasadnutí. Samozrejme, tento návrh koaliční poslanci neprijali, zamietli a ako valec si tu koalícia pretláča jednotlivé materiály napriek všetkým zvyklostiam, napriek všetkým štandardom fungovania parlamentnej práce.
Predpokladám, že takto si to pán predseda Pellegrini tú novú politickú kultúru a parlamentnú kultúru nepredstavoval. My sme si ju tak určite nepredstavovali. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Takisto by som chcel oceniť, že pán minister vystúpil v rozprave a bez nejakých dovedkov, aj keď vtip viem oceniť, ale, ale myslím, že je dôležité, že si vypočul tie výhrady aj na väčšinu z nich z nich nejakým spôsobom reagoval a že máme možnosť na neho reagovať aj my, takže, takže za to za to pochvala.
Taktiež ďakujem za ten krátky brief k tomu, čo sa prejednávalo na euroskupine, teším sa už teraz na najbližšie rokovania VEZ-u, myslím, že v polke januára je ďalšia euroskupina, kde by sa tie nové pravidlá fiškálnej disciplíny mali prejednávať, takže tam predpokladám, že budeme mať obsiažnu diskusiu, kde bude Slovensko stáť, aký, aký postoj zaujmeme.
A teraz k tomu Titanicu, lebo očividne sa to celkom chytilo. Viete, pán minister, ja chápem akoby že tú rétoriku, ale to, čo vám väčšina aj mojich kolegov vyčíta v tej rozprave, je, že do toho Titanicu ešte vŕtate diery. Že aj keď všetci uznávame, že verejné financie nie sú v dobrom stave, tak vy doňho vŕtate diery v podobe sto miliónov na ministerstvo športu, ktoré nemá v doložke vplyvov v kompetenčnom zákonu vôbec nejak popísané, čo to vlastne prinesie. Tvárime sa, že to prinesie nejaký rozvoj cestovného ruchu, žiadne číslo za tým nie je prínosové, len to nákladové. Sto miliónov. Takže keď vy to prirovnávate k Titanicu, tak ja to prirovnám k diéte, lebo čakajú nás vianočné sviatky a diéta bude na stole niekde v januári, tak vytýkame vám to, že kým všetkých ženiete na diétu, tak potajomky si verejná správa z tej chladničky vyberá jeden, jeden špíz za druhým a, a čokoládový, samozrejme, myslím a toto je podstata kritiky, že tá konsolidácia jednoducho nie je dostatočne ambiciózna na strane verejnej správy.
Ďakujem.