Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážená pani ministerka, vážený pán minister, dámy, páni, zažívam takú mimoriadne vzácnu chvíľu, kedy ma KDH v tomto parlamente zjavnú väčšinu. (Povedané so smiechom.) Ale Janckulík sa vráti, vtedy to bude pravda. Ale teraz vážne.
Vystupujem v rozprave k vládnemu návrhu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Už to počudovanie tu bolo vyslovené, nebudem to teda celé opakovať, ale...
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážená pani ministerka, vážený pán minister, dámy, páni, zažívam takú mimoriadne vzácnu chvíľu, kedy ma KDH v tomto parlamente zjavnú väčšinu. (Povedané so smiechom.) Ale Janckulík sa vráti, vtedy to bude pravda. Ale teraz vážne.
Vystupujem v rozprave k vládnemu návrhu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Už to počudovanie tu bolo vyslovené, nebudem to teda celé opakovať, ale ja som sa tiež čudoval, keď som sa dozvedel, že 16. apríla prijal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesenie ako gestorský výbor k rokovanému zákonu, v ktorom okrem niekoľkých pozmeňujúcich návrhov k vládnemu návrhu zákona, ktoré sú vo vecnej kompetenciu výboru pre zdravotníctvo, prijal a odporúčal na schválenie Národnej rady viacero bodov, ktoré nijako nesúvisia s vecne prerokovaným zákonom, a ja sa budem venovať bodu číslo 14 uznesenia, v ktorom v deviatich bodoch novelizuje školský zákon, ktorý, samozrejme, vôbec nepatrí do vecnej pôsobnosti výboru pre zdravotníctvo. Je to zjavné porušenie legislatívnych pravidiel, napríklad okrem už spomínaného rokovacieho poriadku i čl. 10 ods. 1 pravidiel rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, v ktorom sa hovorí, že v rozprave na výbore môžu vystúpiť poslanci k prerokúvanej veci. A tej veci sa môžu týkať ich otázky, faktické poznámky, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Teda už tu aj predo mnou rečníci preukázali, že v tomto prípade ide o to, čo ľudovo nazývame prílepok, teda taký, takú legislatívnu úpravu, ktorá nijako nesúvisí s predkladaným zákonom. Tento pozmeňujúci návrh nebol, čo už je úplný vrchol, prerokovaný v patričnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, teda vo výbore pre vzdelávanie. Dozvedeli sme a o tom jednoducho len z parlamentnej tlače.
O obsahu navrhovanej legislatívy zmien v bode 14 spoločnej správy uznesenia gestorského výboru pre zdravotníctvo budem teda hovoriť v tomto príspevku a avizujem, že na konci tohto príspevku aj prednesiem pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, a tiež neskôr podám procedurálny návrh zákona na vyňatie bodu 14 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
A teraz o čo teda ide. Veľa z toho teda už podstatného bolo už povedané a ušetrím vás opakovania toho, čo už zaznelo, tak sa skúsim sústrediť na veci, ktoré je potrebné zdôrazniť alebo ktoré ešte nezazneli. Pozoruhodné teda je pre mňa, teda okrem toho, že teraz už v tejto chvíli má KDH naozaj v parlamente väčšinu, dnes večer, aj to, že keď sa toto dialo, tak som bol ministrom školstva a snažil som sa zo všetkých síl vysvetliť v tejto úctihodnej snemovni, poslancom, ktorí predkladali návrh, malú novelu školského zákona, práve ten spomínaný paragraf 15a do školského zákona, ktorým chceli ustanoviť natvrdo povinnosť troch hodín telesnej športovej výchovy pre školy do týždňa, že toto nie je dobrý nápad, a dôvodil som nielen aritmetikou malých čísiel, čo skúsil aj teraz znovu, ale aj postojom všetkých stavovských organizácií, ktorých sa to týka, a teda celej odbornej verejnosti, ako aj svojou mnohoročnou skúsenosťou riaditeľa školy, Tá aritmetika, ktorú som vám sľúbil, hovorí napríklad toto. Ak máme takú typickú základnú školu, ktorá ma dve triedy v ročníku a je kompletná, tak má 18 tried na celej škole. Ak by sme natvrdo prikázali takejto škole, všetkým školám bez ohľadu na ich podmienky tri hodiny telesnej, športovej výchovy do týždňa, tak to znamená trikrát 18 je 54, znamená to 54 hodín v telocvični. A to ešte ignorujem povinnosť deliť tieto deti, tieto triedy na skupiny. 54 hodín v telocvični znamená 11 hodín denne rozvrhu a zároveň celé triedy v telocvični. Alebo ich tam budete mať 50 naraz, čo je, samozrejme, v rozpore aj s bezpečnostnými predpismi a logikou veci, ako funguje telocvičňa.
Napriek tomu, sú školy, ktoré vďaka tomu, že si vybudovali veľké telocvične, malé gymnastické areály, areály, kde sa dá za dobrého počasia cvičiť aj vonku a robiť pohybové aktivity aj v iných priestoroch, to radi robia, lebo všetci profesionáli, všetci odborníci, pedagógovia a odborní zamestnanci veľmi dobre vedia, že deti ten pohyb potrebujú, a preto tam, kde to bolo možné aj doposiaľ, tak tie tri hodiny vyučovania sú. Potom prišla výmena na poste ministra školstva s definitívnym pádom predchádzajúcej vlády a výmena za úradnícku vládu, môj nástupca Daniel Bútora v snahe ochrániť školy pred negatívnym dopadom prijal – i napriek môjmu varovaniu – nástroj, ktorý sa, samozrejme, ukázal v čase ako nepoužiteľný, lebo ministerstvo školstva ani nie je oprávnené vykladať zákony, ktoré prijala Národná rada, hoci poslaneckým návrhom.
Teraz sa chcem ešte tiež pozrieť na ten § 15a, ktorý máme dnes v školskom zákone v platnosti. Tento paragraf je naozaj nesystémový obsahom aj formou. Je nekonzistentný, dá sa povedať, že až v rozpore s § 6 školského zákona, ktorý podrobne upravuje zo zákona záväzný Štátny vzdelávací program, § 6 zákona definuje štátne vzdelávacie programy. V ods. 1 obsahuje splnomocňujúce ustanovenie, podľa ktorého štátne vzdelávacie programy pre základné školy a stredné školy vydáva ministerstvo školstva. Odsek 4. podrobne upravuje obsah a štruktúru štátnych vzdelávacích programov, medzi iným aj konkrétne ciele výchovy a vzdelávania v súlade s § 4 zákona, ktorý ich definuje všeobecnejšie.
Súčasné znenie § 15a ods. 1 konštatuje inde zákonom upravený zrejmý fakt, že telesná a športová výchova sa vyučuje na základnej škole a väčšine stredných škôl. Povedzte mi, načo je takéto ustanovenie v paragrafe, že za, že telesná a športová výchova sa vyučuje na školách. Veď to upravuje § 6 odkazom na štátnu, na štátne vzdelávacie programy a § 9 odkazom na rámcové učebné plány. Ako to už aj povedala predo mnou bývalá hlavná školská inšpektorka pani Kalmárová, ak by zásadným spôsobom nejaká škola neporušovala... teda porušovala Štátny vzdelávací program, nedodržiavala ho, nemala školský vzdelávací program, ktorý je v súlade so štátnym a neprijala by nápravné opatrenia, tak takáto škola môže byť sankcionovaná aj tou najvyššou možnosťou, t. j. vyčiarknutím zo siete škôl a školských zariadení, teda zrušením alebo odvolaním riaditeľa.
Poďme ďalej. Súčasné znenie § 15 v ods. 2 hovorí veľmi stručne o edukačných cieľoch telesnej a športovej výchovy. To je tiež absurdné. Veď ciele edukačné sú veľmi podrobne stanovené § 9 ods. 4 odkazom na zo zákona záväzné vzdelávacie štandardy, ktoré obsahujú úplne rádovo inú kvalitu, čo do obsahu aj formy pre opis cieľov edukácie tohto predmetu.
A tiež je to v rozpore s § 6 ods. 1 a ods. 4 odkazom na štátne vzdelávacie programy, ktoré vymedzujú tieto ciele vzdelávania, vzdelávacie štandardy a rámcové učebné plány, obsahujú i metodiku, ako tieto ciele dosahovať. Poďme ďalej, § 15a má i ods. 3, ktorý hovorí, že telesná a športová výchova je súčasťou Štátneho vzdelávacieho programu v oblasti Zdravie a pohyb a vyučuje sa ako jeden z povinných vyučovacích predmetov. To je opäť redundantné, duplicitná úprava v zákone, pretože § 9 ods. 1 zákona ustanovuje rámcové učebné plány, ktoré obsahujú zoznam vzdelávacích oblastí a zoznam povinných vyučovacích predmetov.
Paragraf 15a má ods. 4, ktorý určuje rozsah vyučovania telesnej a športovej výchovy na školách, čo je opäť duplicita a rozpor s § 9 ods. 1, ktorý určuje zákonnú záväznosť rámcových učebných plánov Štátneho vzdelávacieho programu, kde sú vymedzené najnižšie počty vyučovacích hodín pre všetky vzdelávacie oblasti a pre všetky vyučovacie predmety.
Viem, že to nebolo veľmi vzrušujúce počúvanie toho, čo som vravel, ale chcel som vám bod po bode ukázať duplicitu každého jedného písmena § 15a a to, že je v zákone kvalitnejšie a obsažnejšie ošetrené každé jedno ustanovenie § 15a, a nie takto redundantne a amatérsky.
Takéto, zosumarizujem, aktuálne znenie § 15a školského zákona je nadbytočné, nesystémové a nebezpečné z hľadiska implementácie. Ak školský zákon osobitne upravuje v § 15a ciele a časovú dotáciu na vyučovanie telesnej a športovej výchovy v rozpore s princípom viacerých ustanovení školského zákona, čo som pred chvíľkou demonštroval, že ciele a minimálny rozsah týždennej časovej dotácie na jednotlivé vyučovacie predmety zo zákona záväzne určuje Štátny vzdelávací program a v ňom obsiahnuté vzdelávacie štandardy a rámcové učebné plány, tak potom by bolo možné, kolegovia, napríklad nevyučovať na základnej škole matematiku alebo iný povinný vyučovací predmet či si ľubovoľne na škole určiť ich rozsah, keďže to podľa argumentácie predkladateľov explicitne neuvádza školský zákon, tak ako to v súčasnosti uvádza § 15a o telesnej a športovej výchove.
Ešte raz, nepotrebujeme § 15a, aby sme sa dozvedeli, že telesná a športová výchova je povinný vyučovací predmet, a v akom rozsahu sa má vzdelávať, pretože to určuje zákon, školský zákon, presne definovaným a iným spôsobom.
Záver. Preto treba § 15a zo zákona č. 245/2008 Z. z. školského zákona vypustiť, keďže všetky odseky § 15a školský zákon upravuje konzistentne a systémovo, vo vzťahu ku kompletným Štátnym vzdelávacím programom na iných miestach.
Viete, chcem vám ešte, aby som trochu oživil toto vystúpenie, uviesť niekoľko paralel. Prosím vás, predstavte si, že by sme nerokovali teraz v rámci zákona o verejnom zdravotníctve o školskom zákone, ale naozaj o záko... o zdravotnej starostlivosti. Nuž, predstavte si, že by sme do zákona o zdravotnej starostlivosti a verejnom zdraví chceli vložiť nejaký paragraf, ktorý by určil nejaký typ terapie, ako sa má postupovať v prípade nejakej diagnostikovanej choroby. Toto by nás nikdy nenapadlo v tejto snemovni, pretože rešpektujeme, že je to predmetom odbornosti a štandardov a postupov medicíny, ktorá sa nevytvára politickou vôľou, ale na základe vedy, výskumu a poznania. Prečo ignorujeme, že takúto istú odbornosť a spôsobilosť pri tvorbe programov, vzdelávacích programov záväzných pre všetky školy môžeme robiť a meniť tuto v parlamente čisto politickou vôľou? Iný príklad, predstavte si, že by sme teraz rokovali o zákone o leteckej doprave. Tak prečo by sme sa teraz tu my poslanci nedohodli na tom, že vložme do zákona o leteckej doprave paragraf, ktorý obmedzí vzletovú rýchlosť lietadla na 200 km v hodine. Pre vašu informáciu, vzletová rýchlosť lietadiel je od 250 po 330 km v hodine. Ale dohodnime sa na tom, že to bude 200. Viete prečo? Bude to ekonomické. Nižšia rýchlosť, nižšia spotreba. Bude to ekologické, nižšia rýchlosť, menej splodín a nižší hluk. Možnože aj petíciu nám ľudia podpíšu. Ale tie lietadlá budú padať, pretože odborníci vedia, že to lietadlo nevzlietne pri takej nízkej rýchlosti.
Tak prečo sa takého amaterizmu dopúšťame v parlamente vo veci, keď ide o na výsosť odbornú záležitosť, na ktorej pracujú ľudia, ktorí sú na to určení na bývalom Štátnom pedagogickom ústave, teraz na Národnom inštitúte pre výchovu a vzdelávanie?
Takže na záver. Preukázali sme detailne, že § 15a je duplicitný, redundantný, upravuje amatérsky to, čo zákon v rozpore s § 15a upravuje detailne a odkazuje na štátne vzdelávacie programy a rámcové učebné plány, ktoré sú oveľa záväznejšie a majú väčší dopad pri nedodržaní, než samotný § 15a.
Ako riaditeľ školy, ako bývalý minister školstva a šéf stavovských organizácií, ktorý rokoval so všetkými stavovskými organizáciami o tejto veci, vám garantujem, že nikto na ani jednu sekundu v škole nepotrebuje § 15a ani sa ním, oň neopiera, ani neriadi, ani nemôže a ani nesmie.
Ľutujem, že odišiel odtiaľto pán podpredseda školského výboru pán rektor Habánik, pretože on povedal, že sa obáva retroaktivity, ak zrušíme § 15a. Žiadna retroaktivita nastať nemôže, § 15a je bezzubý, zbytočný a nezmenil nič v systéme školského vzdelávania. To sa riadi Štátnym vzdelávacím programom a rámcovým učebným plánom a tiež § 6 a § 9, ktoré detailne upravujú, čo majú školy robiť, čo školy robiť musia.
Teraz by som, pán predsedajúci, preniesol svoj pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 123.
l. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z., zákona č. 37/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 37/201 1 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 324/2012 Z. z., zákona č. 125/2013 Z. z., zákona č. 464/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 330/2014 Z. z., zákona č. 377/2014 Z. z., zákona
č. 61/2015 Z. z., zákona č. 188/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 216/2016 Z. z., zákona č. 56/2017 Z. z., zákona č. 151/2017 Z. z., zákona č. 178/2017 Z. z., zákona č. 182/2017 Z. z., zákona č. 62/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 210/2018 Z. z., zákona č. 365/2018 Z. z., zákona č. 375/2018 Z. z., zákona č. 209/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 381/2019 Z. z., zákona č. 56/2020 Z. z., zákona č. 93/2020 Z. z., zákona č. 462/2020 Z. z. (správne: „zákona č. 426/2020 Z. z.“, pozn. red.), zákona č. 127/2021 Z. z., zákona č. 271/2021 Z. z., zákona č. 273/2021 Z. z., zákona č. 415/2021 Z. z., zákona č. 2/2022 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 176/2022 Z. z., zákona č. 351/2022 Z. z., zákona č. 394/2022 Z. z., zákona č. 181/2023 Z. z., zákona č. 182/2023 Z. z., zákona č. 263/2023 Z. z., zákona č. 276/2023 Z. z. a zákona č. 506/2023 Z. z. sa mení takto:
l. § 15a sa vypúšťa.”
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis