Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predseda poslaneckého klubu PS, za tvoje vystúpenie.
Nuž, ja by som chcel vedieť, čo v našom návrhu, myslím v návrhu KDH ústavných zmien, sťažuje a ako život nejakej skupiny ľudí? Celý ten návrh bol starostlivo pripravovaný práve za účelom, aby sa prirodzene usporiadalo a v ústave zvýraznilo, aké rozdelenie kompetencií a zodpovednosti zodpovedajúce nielen prirodzenému právu, primárnemu právu, ale aj medzinárodným princípom, ktoré sú ukotvené v normách, ktoré som citoval. Znovu a znovu vyhlasujem, že toto bol náš najúprimnejší a hlavný účel, aby sme tieto veci ukotvili, aby sme našli spoločenskú, celospoločenskú dohodu na nich, aby neboli predmetom, ako ste to nazvali, nejakých dymových clôn alebo pseudopolitického zápasu. KDH nikdy nehovorilo nijak inak, než že nám záleží na dôstojnosti každého človeka, ale... a to sa týka napríklad aj celibátne žijúcich kňazov, rehoľníkov, singlov, ľudí, ktorí sú povedzme lesby, gayovia. Nikomu neprikazujeme, ako má žiť, ale táto už vyspelá spoločnosť má otvorenú náruč pre všetky takéto formy života, pre ktoré sa ľudia rozhodnú, ale nemôžeme opomenúť, že jediný nositeľ pokračovania života, ľudskej civilizácie je mama, otec a deti a na tomto je založená existencia ľudstva od jeho vzniku, a pokiaľ sa ľudstvo rozhodne existovať, Európa a aj Slovensko, tak aj ďalej.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Ďakujem, pán kolega, za tvoju faktickú. Ako minister školstva som vydal nový... nové kurikulum, nové učebné osnovy, nový štátny vzdelávací program pre základné školy. Niekoľko desaťročí exponujem tému aj v praxi charakterového vzdelávania, ktorá je aj v tomto novom kurikule.
Charakterové vzdelanie, rozvoj, osobnostný rozvoj dieťaťa, mladého človeka robiť bez rešpektu k jeho integrite, bez rešpektu k tomu, na čom stavajú život jeho rodičia, bez jednoty s rodinou je nemožné. Je to potom len reforma na papieri. Preto je veľmi dôležité to, čo si aj ty si všimol a komentoval v svojej faktické poznámke, a to je zadanie pre súčasnú školu – hľadať a posilňovať jednotu školy a rodiny vo výchovnom a vzdelávacom pôsobení. Tam, kde sa to podarí, tie školy excelujú, deti prežívajú nielen šťastný život, sú úspešné v ďalšom pokračovaní či už v štúdiu, alebo uplatnení v živote. Ale zároveň sa na takýchto školách minimálne vyskytujú pato-sociologické javy. Kľúčom je spolupráca a jednota rodiny a školy. Tá sa nedá dosiahnuť bez toho, že nie sú riadne rozdelené kompetencie a práva a nie rešpektovaný rodič ako ten, kto má primát vo výchove a vzdelávaní svojich detí.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predseda, za slovo.
Dámy a páni, v KDH sme predložili návrh ústavných zmien vo viacerých oblastiach. Ja sa dnes budem vyjadrovať konkrétne k oblasti výchovy a vzdelávania, hoci tieto veci spolu súvisia. Najskôr poviem, čo chcem zmeniť v tejto oblasti, čím chceme prispieť k zlepšeniu kvality nášho základného štátneho zákona, ústavy a potom aj života detí, rodičov, učiteľov na školách.
Náš návrh je v tejto oblasti v dvoch bodoch. V doterajšom čl. 41 ústavy ods. 4 vkladáme novú druhú a tretiu vetu, ktorá znie, nech vieme, čo konkrétne prinášame:
„Rodičia majú právo vychovávať svoje deti podľa vlastného presvedčenia a zabezpečiť im morálnu a náboženskú výchovu a vzdelávanie v súlade so svojím presvedčením. Takáto výchova a vzdelávanie musí rešpektovať stupeň zrelosti dieťaťa. Výchovu a vzdelávanie detí a mládeže v oblasti formovania intímneho života a sexuálneho správania možno uskutočňovať len so súhlasom zákonného zástupcu.“ Toto je jedna zmena, doplnenie.
A potom ešte do čl. 42 ústavy ods. 1 na konci navrhujeme pripojiť
túto vetu:
„Pri plnení svojich záväzkov v oblasti výchovy a vzdelávania štát rešpektuje právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.“
Toľko zmien v oblasti... v ústave v oblasti výchovy a vzdelávania.
Teraz by možno úplne stačilo, keby som povedal, že tieto ustanovenia, ktoré som práve citoval, by ani nemuseli do ústavy byť zapísané explicitne, pretože by mali vyplývať z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, najmä s... pretože sú v súlade najmä s Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, kde sa píše: „Rodičia majú prednostné právo voliť druh výchovy a vzdelania pre svoje deti.“
Sú v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, OSN, kde sa píše: „Štáty rešpektujú práva a povinnosti rodičov pri usmerňovaní dieťaťa, pri výkone jeho práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva.“
A ďalej sa v Dohovore o právach dieťaťa, OSN, píše: „Štát pri výkone svojich funkcií v oblasti vzdelávania a výučby rešpektuje právo rodičov zabezpečiť také vzdelanie a výučbu, ktorá je v súlade s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.“
A napokon v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa uvádza:
„Štát pri výkone svojich funkcií v oblasti vzdelávania a výučby rešpektuje právo rodičov zabezpečiť také vzdelanie a výučbu, ktorá je v súlade s ich vlastným náboženským a filozofických presvedčením.“
A ďalej: „Štáty rešpektujú práva a povinnosti rodičov pri usmerňovaní dieťaťa pri výkone jeho práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva.“
Prečo teda to, čo by malo vyplývať z medzinárodne platných zmlúv a záväzkov Slovenskej republiky explicitne, explicitne, ponúkame ako pozmeňujúce a doplňujúce návrhy do Ústavy Slovenskej republiky? Pretože jednoducho tieto základné piliere civilizácie a porozumenia sú narúšané, nie sú rešpektované a máme na to veľmi veľa, veľmi veľa príkladov. Ústava Slovenskej republiky je, samozrejme, základný dokument, ktorý nastavuje tie najpodstatnejšie pravidlá, konštitučné pravidlá pre naše spoločné spolužitie bez rozdielu na svetonázor, náboženstvo, rasu, pohlavie, sociálny status a tak ďalej. A to sa snažíme práve posilniť našimi návrhmi ústavných zmien.
Už aj moji predrečníci z KDH hovorili o subsidiarite, o zvrchovanosti Slovenska, o tom, že tento princíp je najzdravší na, pre funkčnú spoločnosť. Hovorili sme o tom, že Slovenská republika ani iné štáty Európskej únie nezverili v kultúrno-etickej oblasti práva Európskej únie cez Lisabonskú zmluvu, aby rozhodovali v tejto veci na úrovni Európskeho parlamentu a Európskej komisie. Nie. Za tieto, v týchto oblastiach sme si zodpovední sami za to, ako si nastavíme pravidlá fungovania a princípy v našej krajine.
A podobne princíp zvrchovanosti a subsidiarity, ako ho chceme uplatniť voči regiónom, ako ho musíme uplatňovať voči rodinám, najmenším jednotkám v spoločnosti, na ktorých stojí ľudská civilizácia, odkedy vznikla, až po dnešok. My sa síce môžeme rozhodnúť, že už ďalej nebudeme zakladať našu existenciu, našu schopnosť prežiť ako civilizácia na rodinách, ktoré prinášajú deti. Môžeme to urobiť, ale potom budeme existovať ešte jednu-dve generácie a nahradia nás ľudia, ktorí nevolia hedonizmus, nevolia užiť si dedičstvo generácií pred nami, ale tí, ktorí budú voliť život a pokračovanie v deťoch v nasledujúcich generáciách.
Tento prirodzený princíp subsidiarity len potvrdzuje prirodzené a primárne právo rodičov, ktoré je nescudziteľné v týchto oblastiach. A dovoľte mi pripomenúť, že iba totalitné režimy ako fašizmus a komunizmus absolútne, na sto percent si uzurpovali právo rodičov a vtláčali do detí už od mala to, ideológie, chceli ich formovať na svoj totalitný obraz a určovali im jediný správny názor, to, čo si majú deti myslieť, aké majú mať základné postoje k úplne existenčným otázkam, svetonázorovým a iným etickým otázkam. Hovoríme o tom, že tieto totalitné režimy alebo praktiky, ktoré si osobujú primárne a prirodzené právo rodičov rozhodovať za nich.
Čo to je, teda to primárne právo rodičov. Na čom je ono postavené? Lebo zdá sa nám to ako úplne samozrejmá vec. Každý z nás, kto je rodič a má v rukách svoje vlastné dieťa, alebo teda dieťa, ktoré si osvojil, adoptoval, vie, aké je dieťa zraniteľné, aké je krehké, ako je vydané na milosť a nemilosť, na snáď lásku a starostlivosť tým, ktorí sa oň starajú. Nuž tak viete, toto je ten benefit z rodiny a rodičovského vzťahu k dieťaťu. Rodičovská láska, v ktorej sa formuje identita, charakter, správanie, kultúra v najširšom slova zmysle týchto detí a, samozrejme, aj náboženské, resp. filozofické presvedčenie. O to viac a o to silnejšie, ak sa rozprávame o biologických rodičoch, kde je ešte aj genetická blízkosť a príbuznosť, ale, samozrejme, vzťah lásky môže byť aj pri adoptívnych rodičoch.
No a je pravda, že my rodičia to nerobíme dokonale, ale štát, politici, úradníci sú povinní tolerovať aj nedokonalosti zo strany rodičov. Ak niekto z nás pozerá z akejkoľvek pozície, trebárs aj ministra školstva, že, alebo riaditeľa školy, alebo proste poslanca Národnej rady, že nejaké rodiny nefungujú tak, ako by som ja veril, ako by ste vy verili, že najlepšie pre ne, pre tie deti, stále nemáme právo vstúpiť a diktovať, tak ako to robil komunizmus a fašizmus, tým rodinám, čo si majú myslieť, ku čomu majú vychovávať tieto deti.
Samozrejme, je tu hranica. Hranicou tohto rešpektu voči rodinám, našej nedokonalosti rodičovskej a ľudskej je limit zneužívania alebo zanedbávania detí. Po túto hranicu musíme rešpektovať prirodzené a primárne právo rodičov. Samozrejme, sú prípady, excesy, extrémy, kedy tá rodina nefunguje a nie je v prospech dieťaťa, ale, opakujem, tou hranicou, pri ktorej už štát musí spozornieť a pomôcť deťom, je zanedbávanie alebo zneužívanie detí. Nie skôr. A nikoho z nás vlastný svetonázor alebo vlastné presvedčenie neoprávňuje, aby to nedemokraticky, netolerantne vtláčal druhému, do druhých rodín.
Úloha štátu je v tejto oblasti naozaj len sekundárna a nepriama. Štát má len pomáhať napĺňať rodičom v plnení ich rodičovských funkcií a úloh, ktoré z vyššie citovaných medzinárodných noriem, ku ktorým patrí aj výchova a vzdelávanie. Zabezpečenie výchovy a vzdelávania podľa vlastného náboženského svetonázoru alebo filozofického presvedčenia.
Žiaľ, ešte v nedávnej minulosti viaceré európske štáty využívali vzdelávanie k indoktrinácií detí a mládeže a prakticky neumožňovali rodičom odovzdávať životne dôležité hodnoty a presvedčenie. A nechceme, aby sa toto dialo, pretože sami sme to poznali na vlastnej koži, tí, ktorí sme starší, v minulom totalitnom režime. Naše navrhované ustanovenia posilňujú demokratické princípy a predchádza prípadom, keď by sa školy mohli stať nástrojom presadzovania ideológií alebo nejakých extrémov, ktoré, ktoré by neboli v súlade s presvedčením rodičov.
Samozrejme, najcitlivejšou oblasťou je formovanie intímneho života a sexuálneho správania detí. Tu absolútne nemožno obísť rodičov. Preto navrhujeme v tejto ústavnej úprave, aby vždy bola takáto výchovno-vzdelávacia aktivita podmienená informovaným súhlasom rodičov. Prečo? Pretože vy dnes musíte pozvať rodiča k tejto téme. Moji rodičia to mohli nechať na školu, mohli to nechať na prirodzené spoločenstvo, v ktorom sme žili, pretože to bol svet oveľa bezpečnejší pre deti. Bol to svet bez sociálnych sietí, internetu, influencerov, bol to svet, v ktorom boli rádovo menšie percentá detí s duševnými poruchami, so sebapoškodzovaním a s fatálnymi psychiatrickými problémami a diagnózami. Bol to svet, ktorý bol síce jednoduchší v nejakom zmysle, neslobodný, ale nie nebezpečný pre vývoj detí, čo sa týka teda tejto oblasti.
Dnes to rodič nemôže nechať na svet, na školu, na internet, na sociálne siete. Je veľmi dôležité, poviem vám to z praxe ako riaditeľ, ako učiteľ, pedagóg, keď sa takáto vec ide diať, aby bol rodič prizvaný, aby o tom vedel, aby mohol dieťa pripraviť, aby mohol s ním o tom rozprávať, lebo je to primárne jeho zodpovednosť. Nechcem nikoho z vás ani sa dotknúť, ani pohoršiť, viem, že je to predsa verejne prístupné, tieto naše rokovania v rozprave. Ale chcem uviesť dva-tri konkrétne príklady, aby ste videli, že to nie sú nejaké abstrakcie, lebo často počúvam tu námietku – veď sa nič také nedeje. My máme v tomto návrhu, ktorý som vám čítal, aj princíp, že vzdelávanie a výchova musí rešpektovať stupeň zrelosti dieťaťa. Sám som čelil návrhu na zaradenie jedného učebného zdroja sexuálnej výchovy pre deti od 10 do 15 rokov. Prosím vás, viete si predstaviť učebnicu čohokoľvek, teraz to poviem ako pedagóg, fyziky, matematiky, ja neviem, slovenčiny, čo chcete, pre deti v rozpätí 10 až 15 rokov tú istú? To je elementárne porušenie najjednoduchších pedagogických princípov – primeranosť veku. Inak sa rozprávate s desaťročným a inak s pätnásťročným a osobitne na najcitlivejšie témy.
Viete, v týchto materiáloch mnohých, alebo teda z pedagogickej praxe nám prichádzali podnety, ktoré by som vedel citovať, len nechcem citovať žiadneho autora ani žiadnu učebnicu, kedy napríklad sú deti takým, takýmto lektorom využívajúcim takýto materiál nabádané k masturbácii. A čím častejšie – tak doslova a do písmena sa píše – tým to lepšie zvládnete, budete aj lepšie rozumieť svojmu telu a bude vám to prinášať väčšiu radosť, väčšiu rozkoš.
Pri prvom sexe napríklad je treba podľa tohto materiálu zachovať tieto princípy: Cítiš sa na to? Máte vzájomný súhlas? Chránite sa pred počatím a chorobami? A keď nerobíš nič, čo ti je nepríjemné, tak nech sa páči, môžeš mať prvý sex. Nie je tam napísané, s akou osobou.
Viete, ja nevtláčam ľuďom, ktorí to takto majú, lebo verím, že tie lektorky to môžu z vlastného presvedčenia takto ponúkať deťom. Ale viete, je veľmi veľa, trúfam si povedať väčšina rodičov, ktorí spájajú sexuálne správanie s morálkou. A ak je to pre nich vec morálky, tak toto nie je prijateľné pre nich, a nie je to zlučiteľné s výchovou, ktorú dostávajú takéto deti doma, alebo s inou formáciou. Úplne rovnako nevnucujeme na všetky školy ani do štátneho vzdelávacieho programu teológiu tela podľa sv. Jána Pavla II., nebohého pápeža. Jednoducho rešpektujeme túto primárnu kompetenciu rodičov vychovávať a vzdelávať deti tak, ako som citoval, ako je to aj v medzinárodne platných normách – podľa svojho presvedčenia, vierovyznania, alebo teda filozofie.
Nakoniec by som sa chcel ešte dotknúť princípu vzdelávania na základe vedeckého poznania, čo máme ukotvené, a tu vyjadrujem rešpekt ku kompetenciám učiteľov a rodičov. Naším cieľom je v tejto, v týchto, v tomto ústavnom návrhu nielen v oblasti výchovy a vzdelávania, ale aj v iných, ktoré ste mohli počuť od kolegov, umiestniť tú zodpovednosť a kompetenciu tam, kam patrí. V oblasti tej intímnej a sexuálnej patrí rodičom. V iných oblastiach, ste počuli, čo patrí Slovenskej republike, čo medzinárodnému spoločenstvu, čo regiónom, čo štátu. Toto patrí rodičom. O tom sme presvedčení. A učiteľom zase patrí všetko ostatné.
Ja osobne som nesúhlasil s tým, ako bol prijatý školský zákon, kde rodičia môžu takpovediac cenzurovať výchovu a vzdelávanie nad rámec štátneho vzdelávacieho programu vo všetkých oblastiach. To znamená, že keď si zavolám na školu svojich bývalých žiakov majstrov v robotike, majstrov Európy v robotike tak potrebujem mať k tomu informovaný súhlas rodičov. A keď jeden z nich zabudne mi to podpísať, tak to decko tam nemôže ísť. To je proste hlúposť molestovať učiteľov a rodiny! Prevediem takúto fatálnu nedôveru, nie. To, čo patrí rodičom som spomenul, ostatok patrí učiteľom.
A ten vedecký základ? Žiaden, žiadna sekta, žiadna extrémistická skupina sa nemôže skrývať pod nejaké filozofické presvedčenie, lebo na Slovensku neexistuje štátom uznaná cirkev alebo náboženské spoločenstvo, ktoré by hlásalo bludy, ktorého učenie by nebolo preskúmané. A, samozrejme, extrémisti typu vyhodím vás do vzduchu, pretože idem za svojim ideálom, tak tieto extrémne prípady sú ošetrené od medzinárodných zmlúv až po Trestný zákon na viacerých úrovniach.
Vo vládnom návrhu zákona v týchto posledných dvoch minútach chcem upozorniť, doposiaľ som hovoril o návrhu zákona z našej dielne KDH. Chcem upozorniť na to, že sú tu dva body. Bod 4, bod 6. Zacitujem:
„Rodičia majú právo rozhodovať o účasti detí na výchovno-vzdelávacom procese poskytovanom školami a školskými zariadeniami, ak je nad rámec štátneho výchovno-vzdelávacieho programu.“ Tu som už spomenul, že túto formuláciu nepovažujem za šťastnú, pretože nemyslím si, že rodičia by mali nejakým spôsobom cenzurovať, kontrolovať alebo mať tú vrcholnú kompetenciu, napríklad v prírodných vedách, matematike alebo v iných oblastiach. Im vyslovene patrí to čo som viac krát spomínal. Som potom rád, že si vo vládnom návrhu zákona osvojili formuláciu, ktorú sme priniesli mv – výchovu a vzdelávanie detí v oblasti formovania intímneho života a sexuálneho správania môžu poskytovať len so súhlasom zákonného zástupcu. Ale opakujem – vždy má byť pozvaný rodič k stolu, keď niekto bude rozprávať s malým dieťaťom o najcitlivejších veciach, ktoré vôbec existujú vo vesmíre toho to malého dieťaťa. Rodič to musí vedieť.
No a potom je tu ešte návrh teda vo vládnom návrhu zákona: Štátny výchovno-vzdelávací program musí byť v súlade s touto ústavou. To je trošku kuriózne ustanovenie. Ja bývam v bytovom dome a aj náš domový poriadok musí byť v súlade s ústavou Slovenskej republiky ako každá iná nižšia norma. Je to predsa samozrejmé a prirodzené, keď všetci vieme, čo je v Ústave Slovenskej republiky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Milan Majerský, ďakujem ti za tvoj štátnicky prejav, pretože hovoríme o ústave, hovoril si o dlhodobej histórii alebo o dlhodobej, o dlhodobom úsilí kresťanských demokratov budovať Európu od vzniku Európskej únie až po vznik slobodného, demokratického Slovenska.
Ja som bol podielny pri tvorbe nášho ústavného návrhu zákona a bol som veľmi spokojný s tým, že keď sme formulovali každé jedno ustanovenie, tak ako si ich ty predstavil, tak sme mysleli na všetkých ľudí na Slovensku. Náš ústavný návrh zákona nie je naklonený v prospech nejakej vyčlenenej skupiny ľudí a v neprospech druhej. Usilujeme sa o spoločné dobro. Sami máme skúsenosť z novodobej histórii s neslobodou, s totalitou voči slobode svedomia, voči slobode vyznávať svetonázor, náboženské presvedčenie alebo ho aj nevyznávať, nemať, máme túto skúsenosť a sme z nej poučení. Preto vieme, že dobré je naozaj iba to, a princípy dobré, ústavné, celoštátne sú iba také, ktoré myslia, zahŕňajú každého človeka. A ja som presvedčený, že náš ústavný návrh túto povahu má.
Napríklad keď je reč o adopcií detí, prosím, hovorme o našom návrhu zákona, tak aj dnešná úprava zákona, rôznych zákonov rozlišuje medzi rodičom, to znamená poťažmo biologickým rodičom, a medzi zákonným zástupcom alebo náhradným rodičom. V tomto prípade, ani v tomto prípade nevyčleňujeme a nediskri... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, tiež vás žiadam o prerušenie rokovania o tomto bode, a to z dôvodov, ktoré sú očividné. Pretože ešte som nezažil, žeby toľko poslancov vystúpilo s procedurálnym návrhom v takej vzácnej zhode o tom, že keď muž, minister, člen vlády, niekto na čele na ministerstva vnútra, každý policajt, každé policajné auto je označené nápisom Pomáhať a chrániť, keď človek, ktorý má presadzovať zákonnosť, si v tejto ctihodnej snemovni dovolí povedať ľuďom, ktorí zachraňovali životy, že majú na svedomí 20-tisíc ľudí, keď toto urobí prvý muž zákona, tak je mi hanba. A preto si myslím, že táto debata musí pokračovať v jeho prítomnosti, tvárou v tvár. Ďakujem. (Potlesk v sále.)

(Prosím, vymazať rámček.)

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážený pán minister, dámy a páni, na konci tohto príspevku v rozprave chcem predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu zákona o športe. Keďže pozmeňujúce návrhy v paragrafovom znení, ktoré čítame v pléne, sú niekedy naozaj menej zrozumiteľné, tak najskôr a iba o tom budem hovoriť v tejto rozprave, ho zdôvodním, aby bolo jasné, čo vlastne chcem, s čím chcem prispieť k vylepšeniu tohto zákona. V poslednom čase sa Slovenská republika môže tešiť a poviem to tak, že s úctou a vďakou za reprezentáciu a špičkové medzinárodné výsledky osobitne paralympionikov. Priniesli nám viacero medailí a za mňa človeka, ktorý celý život sa venuje vzdelávaniu a formácii mladých ľudí, sú osobitne športovci so zdravotným znevýhodnením pokladom z neba.
Mal som takých aj na škole. Chlapca, ktorého sme vynášali na poschodie, lebo sme nemali bezbariérovú školu a jednoducho tento chlapec exceloval vo viacerých veciach, bol aj najlepším absolventom MATFYZ-u. Keď to videli iní moji žiaci, že tento sa nikdy nevyhováral na to, že nestihol urobiť úlohu, nevypracoval to domáce zadanie, musel prekonať ešte fyzický hendikep, tak mi pomohol viacej ako plný moralizmov alebo hrachu hádzaného na stenu. Športovci, osobitne tí aj zdraví, ktorí vedia, čo je to sebadisciplína, ktorí vedia, čo je to vytrvalosť, čo je to fair play, sú niečím, čo ozdravuje túto spoločnosť vo všetkých slova zmysloch. Osobitne to platí o paralympionikoch, alebo o športovcoch zdravotne znevýhodnených, ktorí okrem toho, že dokážu pracovať so sebou a s disciplínou, dokážu prekonať aj kríž navyše, ktorý dostali oproti nám, bežným zdravým ľuďom. Ja voči nim prechovávam veľkú úctu a vďačnosť a o tom je aj tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Viete, príprava športovcov so zdravotným znevýhodnením s postihnutím si naozaj vyžaduje osobitnú pozornosť vzhľadom na ich špecifické potreby a prekážky, ktoré často obmedzujú ich plnohodnotnú účasť na športových aktivitách. Teda táto navrhovaná legislatívna úprava zvýrazňuje podporu prípravy zdravotne postihnutých športovcov, ako aj plnenie úloh Slovenského paralympijského výboru tak, aby boli explicitne samostatne zakotvené medzi prioritami zákona, čím sa posilní rovnosť ich prístupu k športu a vytvoria sa predpoklady pre ich plnohodnotnú integráciu do športového prostredia. Medzinárodné športové organizácie ako Medzinárodný paralympijský výbor, ktoré kladú dôraz na podporu zdravotne postihnutých športovcov, samozrejme, z dôvodov, ktoré som uviedol, ktoré neplatia len na Slovensku. Slovenská republika by týmto krokom zvýraznila tieto princípy, čím by sme preukázali svoju angažovanosť v medzinárodných športových iniciatívach spojených najmä s ohľadom na zdravotne znevýhodnených športovcov.
Navrhovaná zmena stanovuje, budete počuť potom v paragrafovanom znení, povinnosť prerozdeliť 3 % príspevku určeného na šport zdravotne znevýhodnených, na šport zdravotne znevýhodnených, na národný športový projekt na základe osobitných kritérií. Tento krok zvyšuje podporu športu pre zdravotne znevýhodnených, čím zabezpečuje rovnaké príležitosti v športe pre všetkých vrátane tejto skupiny. Stanovením minimálnej výšky 3 % sa garantuje primeraná finančná podpora, ktorá prispeje k rozvoju projektov s pozitívnym dopadom na dlhodobý rozvoj športu zdravotne znevýhodneným, a k ich lepšej integrácii dôsledku zabezpečenia osobitných kritérií na spravodlivé, efektívne prerozdelenie príspevkov a finančných prostriedkov. Zmena súvisí s celosvetovým trendom v rámci sociálnej inklúzie zapájať zdravotne znevýhodnených športovcov do národných športových zväzov.
Slovenský paralympijský výbor plní rovnaké činnosti ako Slovenský olympijský a športový výbor. Riadi, rozvíja, chráni paralympijské hnutie, podporuje rozvoj paralympijského športu, riadi a organizačne zabezpečuje športovú reprezentáciu. Slovenský paralympijský výbor plní nielen funkciu národnej športovej organizácie, ale u časti športov zdravotne znevýhodnených plní aj funkciu národných športových zväzov. V podmienkach Slovenskej republiky už dnes viaceré národné športové zväzy medzinárodne zastrešujú aj šport zdravotne znevýhodnených. Napr. v súčasnosti ide o tieto národné športové zväzy: Slovenský zväz cyklistiky, lukostrelecký zväz, stolnotenisový zväz, tenisový zväz, karlingový zväz, zväz karate, veslársky zväz, jazdecká federácia, asociácia taekwondo, horolezecký spolok JAMES, zväz bedmintonu, triatlonová únia. Smerom do budúcnosti je predpoklad, že tento počet sa bude navyšovať vzhľadom na medzinárodný trend. V súlade so športovým a finančným duchom fair play je nanajvýš žiadúce, aby oprávnené subjekty spoločne zastrešujúce zdravých aj hendikepovaných športovcov mali nárok na príspevky na národný športový projekt na základe osobitných kritérií určených pre zdravotne znevýhodnených športovcov.
Ešte pripomeniem, alebo teda vysvetlím pointu tej úpravy. Jednoducho znižujeme finančné prostriedky zákonom určené pre osobitné zväzy, organizačné útvary, ktoré sa venujú výlučne, a tým pádom exkluzívne a separátne, zdravotne znevýhodneným športovcom a zvyšujeme prostriedky finančné na tie 3 % pre zväzy, ktoré podporujú v rámci svojej činnosti zdravotne znevýhodnených športovcov. Teda pre zväzy všeobecné, kde sú, samozrejme, najmä zdraví športovci, lebo už taká je prax, že sa toto deje. Nedeje sa to všade, my im to neprikazujeme, jednoducho ak budú mať takých športovcov, budú mať na to prostriedky na financovanie.
No a teraz, pán predseda, chcem predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

Raši, Richard, predseda NR SR
Poprosím teda, aby sa stopol čas.
Nech sa páči, pán poslanec, môžte predniesť návrh.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I za bod 85 sa vkladá nový bod 86, ktorý znie:
"V § 75 ods. 3 písm. c) sa vypúšťajú slová „zabezpečenie prípravy zdravotne postihnutých športovcov a"."
V § 75 ods. 3 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:
"zabezpečenie prípravy zdravotne postihnutých športovcov”.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V článku I, za bod 87 sa vkladá nový bod 88, ktorý znie:
"V § 77 ods. 2 písm. e) sa slová "3,5 %” nahrádzajú slovami "2 %”."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I za bod 88 sa vkladá nový bod 89, ktorý znie:
"V § 77 ods. 2 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:
"vo výške najmenej 3 % na národný športový projekt na základe osobitných kritérií prerozdelenia príspevku určeného na šport zdravotne znevýhodnených”.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Nuž, pán kolega Szalay, ja vás nebudem prekvapovať nejakou partizánčinou príspevku z oblasti zdravotníckej starostlivosti, ale pozorne počúvam túto rozpravu a chcem sa k nej vyjadriť tak rádoby štátnicko-manažérsky, pretože doma som v rezorte vzdelávania a školstva, ten sa v niečom podobá na rezort zdravotníctva. A teraz, pri všetkej úcte, lebo ja viem, že keď sa človek cíti v ohrození života, zdravia, tak to sa stane veľmi rýchlo prvou prioritou. Ale predstavte si, môj názor je, že budúcnosť a prosperita Slovenska ani tak nezávisí od kvality poskytovanej zdravotníckej starostlivosti, ako od schopnosti vybaviť našu pracovnú silu, našich ľudí konkurencieschopnosťou a tým, čo potrebujeme uspieť v tomto svete.
No ale je jasné, že keď zdravotníci majú oveľa bližšie ku tej citlivej koži každého jedného z nás, tak pre mňa je fascinujúce počúvať v tejto rozprave, že sa tu v otázkach života a smrti pri toľkých peniazoch, rádovo nad miliardou eur, nevykonáva dôsledná kontrola. Ale ja odmietam, pán kolega, to vaše zjednodušenie, že teda štát to robí dole, tak dajme preč, nazvali ste to etatizmom. V tom prípade, keby som použil tú paralelu so školstvom, tak by som musel chcieť zrušiť štátne školy a preferovať len tie súkromné cirkevné, ktoré vedia robiť dobré veci, ale touto cestou by som nikdy, nikdy, nikdy nešiel a neodporúčal, lebo sú strategické veci, ktoré si štát musí ponechať v kompetencii a regulovať. A medzi ne jednoznačne rátam tieto naše dva rezorty.
Ďakujem vám za rozpravu.