Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda, vážení páni ministri, dámy a páni. Je ťažké byť konštruktívnou opozíciou, ktorá chce solídne prispievať ku kvalite legislatívneho procesu a zvýšiť úroveň v rámci rezortov, v rámci fungovania štátu, verejnej správy a celkovo našej krajiny, keď čelíme tlaku, ktorý zabraňuje tomu, aby sme urobili svoju prácu najkvalitnejšie možne. Hovorím o tlaku, keď nám príde naraz desať návrhov zákonov, vládnych, na skrátené legislatívne konanie. Medzi nimi sú také, pri ktorých som sa špecificky vyjadril napríklad tu pánu ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu, že majú plnú podporu, pretože sú pomocné pre túto krajinu a sú potrebné a kvôli tomu by som určite nevystúpil. Ale máme tu viacero zákonov, ktoré sú dôležité, zasahujú do systému, ovplyvňujú vo svojich súvislostiach ďalšie veci a ktoré nemôžeme poriadne prerokovať v parlamente, venovať sa im dostatočnou pozornosťou a tak robiť čo najlepšie svoju prácu.
Chcem pripomenúť osobitne novým poslancom, poslancom, ktorí majú kratšiu prax alebo teda žiadnu s touto prácou, že podľa zákona rokovacieho poriadku 350/1996 rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky § 89, ktorý pojednáva o skrátenom legislatívnom konaní, bude to krátky citát z dvoch odsekov, ktoré hovoria, kedy sa aplikuje skrátené legislatívne konania. Za prvé, za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. A druhá možnosť, po druhé, o skrátenom legislatívnom konaní môže Národná rada rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách a zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona.
Teraz sa, prosím, pozrieme veľmi rýchlo, sľúbil som, že nebudem zdržiavať túto schôdzu zbytočne, pozrime sa na tých desať predložených návrhov. Prvý z nich, návrh na sklátené, skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu o školstvom, o zákone č. 597/2003 o financovaní základných, stredných škôl a školských zariadení. Tento zákon je naviazaný na kontinuálnu prácu v školstve, to, čo chceme, to, čo zdôrazňujeme, že je to celorepublikový záujem zabezpečiť inklúziu služby, zvýšenie úrovne nášho školstva, vzdelávania, účinnosť je k 1. 1. 2024, žiadosť o platbu č. 4 na 800 miliónov zhruba musí byť podaná k 15. decembru, to je niečo, prečo sme jednomyseľne hlasovali na školskom výbore všetci za bez ohľadu na politickú príslušnosť, lebo je to dobrý zákon, ktorý chceme podporiť.
Ale čo návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia medzinárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a doplnení zákona 563/2009 o správe daní? Ten spolu s návrhom zákona na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňajú sa niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, jedno je tlač 94, druhé tlač 96, boli predložené len krátko tak, že sme nestihli poriadne k tomuto zaujať postoj, naštudovať tieto zákony, najmä vo vzťahu k vplyvom k ďalším opatreniam, k ďalším zákonom, čo, samozrejme, budeme mať príležitosť v prvom a druhom čítaní ďalej riešiť, ale ani pri jednom z týchto zákonov sme nenašli dôvod na to, aby podľa toho, čo som citoval z § 89 rokovacieho poriadku Národnej rady, museli ísť takéto zákony v skrátenom legislatívnom konaní.
To isté sa dá povedať o tlači 79, návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom zákone, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie. Toto sú veci, ktorým sa chceme venovať, ale chceme sa im venovať poriadne, tak, aby pomoc bola adresná a aby prostriedky, o ktorých vláda hovorí alebo teda ministri vlády hovoria, že sú obmedzené, že financie sú v zlom stave, aby boli teda vynaložené maximálne účelne a adresne. Nechceme to šiť horúcou ihlou, aby sme potom, aby celá republika znášala dôsledky našej nekvalitnej činnosti. Potom podobne je na tom zákon z tlače 83, návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie so zmenami.
Ďalej je to návrh zákona na skrátené legislatívne konanie, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/2013 o odplatách a poskytovaní príspevku v civilnom letectve. Všetci si uvedomujeme a pracujeme na tom, aby prichádzali na Slovensko investori, aby tu našli dobré podmienky, ale nemôžeme predsa kvôli tomu ohýbať rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky, pretože potom nechápem, prečo by sme ho mali dodržiavať pri iných zákonov. Vari táto vláda alebo tento, táto Národná rada niekedy vedome predkladá zlý zákon? Každý jeden zákon, ktorý je tu predložený, má svoju dôvodovú správu, v ktorej sa predkladateľ snaží argumentovať a vysvetliť, prečo je ten zákon dôležitý, prečo je ten zákon užitočný a na čo slúži. Na čo je potom riadne legislatívne konanie? To som odpovedal hneď v úvode. Na to, aby bol ten zákon presne tam cizelovaný, kde cizelovaný má byť, vo výboroch, v riadnej práci poslancov tejto snemovne tak, aby vystúp bol taký, že sa za neho nemusíme hanbiť a posunie túto republiku dopredu. Aby sa každá ďalšia nasledujúca vláda nevyhovárala na to, čo tu našla po predchádzajúcej, aby sme sa naučili konečne pracovať na úrovni, tak ako to očakávame od služieb v tomto štáte, aj do všetkých jej zložiek a zdvihli tak vôbec úroveň tejto krajiny po všetkých stránkach.
Sú tu zákony, ktoré podobne ako ten školský zákon sme pripravení podporiť, pretože naozaj nachádzame legislatívne dôvody, vecné dôvody, ktoré oprávňujú vládu k predloženiu zákona v skrátenom legislatívnom konaní. My sme si všetky tieto návrhy zákonov preštudovali detailne a budeme hlasovať podľa toho, čo tie zákony obsahujú, a nie podľa toho, kto ich predkladá. Týmto svojím vystúpením za klub KDH som chcel poukázať na to, že nechceme podliehať nejakému politickému valcu, nechceme podliehať politickej motivácii vyriešiť zásadné zákony, ktoré ovplyvňujú systém napríklad demokracie, rozdelenia kom... čo rieši kompetenčný zákon, zákony, ktoré zásadným spôsobom zasahujú do daňového systému, do ekonomiky tohto štátu, do pripraveného rozpočtu, na ktorý, samozrejme, čakáme v skrátenom legislatívnom konaní, pretože po prerokovaní týchto zákonov vo veľmi rýchlej lehote už bude neskoro na to, aby sme sa zamysleli nad tým, aké to má systémové zmeny.
Takže na záver tohto vystúpenia opakujem, budeme hlasovať za niektoré zákony, pretože vidíme, že meritórne a oprávnene vyžadujú okamžitú legislatívnu zmenu a sme radi, že sú predložené, ale sú tu zákony, ktoré považujeme za šité horúcou rýchlo... ihlou, ktoré dokonca vnímame, že môžu priniesť zlú úpravu s negatívnymi dôsledkami pre túto krajinu a niekde si proste potrebujeme k tomu len sadnúť a pripraviť možno aj pozmeňujúce návrhy a pripraviť produkt, za ktorý, na ktorý môže byť táto snemovňa hrdá.
Ďakujem za slovo. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Tankó komentoval vo svojom príspevku možnosť vytvárania príležitostí zamestnávania, zamestnania sa Rómov, aj tých s nízkou kvalifikáciou. Hľadal som, poviem, že márne, v programovom vyhlásení vlády nevyhnutné medzirezortné riešenie tohto problému a, samozrejme, v 21. storočí absolútne absurdné a neakceptovateľné situácie Rómov v osadách. Toto riešenie musí byť medzirezortné, pretože ľudia, či už sú to z majority alebo z minority, Rómovia, každý proste potrebuje, ak sa chce začleniť do spoločnosti, prácu, potrebuje zdravotnú starostlivosť, potrebuje starostlivosť o deti, to znamená školstvo, a potrebuje tiež aj mať jednoducho kde bývať. No také, takéto medzirezortné aktivity, ktorých som bol osobne svedkom, som v PVV nenašiel. O to viac mi je ľúto, že človek, ktorý bol nositeľom takejto aktivity, splnomocnenec Janko Hero, bol bez náhrady na prvom zasadnutí vlády odvolaný. Tento muž spolu s ľuďmi, ktorým ležal úprimne na srdci osud Rómov, spolu so starostami niektorých obcí, firmami, ktoré zamestnávajú Rómov a pomáhajú im z osád dostať sa do civilizovaného spôsobu života, starajú sa o ich deti, ktorí im poskytujú zdravotnú starostlivosť, aj inú starostlivosť cez práve mimovládne organizácie, tak títo ľudia, ktorí sa dali dokopy, aby spoločne riešili multirezortne životnú situáciu, neakceptovateľnú, Rómov, nenachádzam v PVV-čku pokračovanie týchto aktivít.
Bolo mi cťou práve pána poslanca Viliama Tankóa oceňovať ako minister školstva v Národnom tenisovom centre medzi športovcami roka a je mi cťou, že som jeho kolegom v parlamente. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, kolegovia, za komentáre a pripomienky.
Uvádzal som konkrétne citácie a príklady a zároveň doplnil svoje vystúpenie aj návrhmi na riešenia. Pamätám si aj z pôsobenia ako minister školstva, vedy, výskumu a športu, že v školskom výbore bola konštruktívna atmosféra a dalo sa hovoriť otvorene a vecne, menej politicky. Tak ako dnes sa cítim ako člen konštruktívnej opozície, ktorá bude hovoriť jasne, pravdivo a poctivo, to znamená, ak vidím, že sú tu nejaké pozitívne momenty, tak sa im nevyhnem a som pripravený, sme pripravení prispieť k riešeniu problémov, ktoré sú v záujme celého Slovenska. Avšak našou úlohou a službou je poukázať na, myslím opozície, na nedostatky, medzery, čím pomáhame aj vám, aj celej krajine.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda, pani ministerka, páni ministri, dámy a páni, takmer všetky výbory Národnej rady prijali uznesenie, ktorým odsúhlasili programové vyhlásenie vlády, odporúčajú Národnej rade prijať, schváliť programové vyhlásenie vlády a udeliť vláde Slovenskej republiky dôveru. Vo výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport nebolo hlasovaním takéto uznesenie prijaté. Je to tak trochu paradox, pretože ja osobne považujem programové vyhlásenie vlády v časti vzdelávacia politika za najrozumnejšie napísané oproti ostatným častiam programového vyhlásenia vlády. Dokonca si dovolím povedať, že v tejto časti, táto časť neobsahuje nič, proti čomu by bolo poctivé protestovať. Dokonca obsahuje niekoľko bodov, ktoré hodnotím pozitívne alebo aspoň znejú nádejne. Budem citovať napr.: prijatie zákona o celoživotnom vzdelávaní a individuálnych vzdelávacích účtoch; zmena kvalifikačných požiadaviek a pravidiel odmeňovania za účelom lepšej uplatniteľnosti bakalárov, teda absolventov vysokoškolského štúdia prvého stupňa v štátnej a verejnej správe; zákonom stanovená definícia školy a školského zariadenia ako školské právnické osoby či normatívne financovanie materských škôl.
Napriek tomu hodnotím programové vyhlásenie vlády v oblasti vzdelávacia politika ako nedostatočné, pretože ciele formulované aj v tejto časti programového vyhlásenia vlády sú skôr orientačné body než programové ciele. PVV tu ohlasuje, čomu sa chce vláda venovať, nehovorí však, čo tým chce dosiahnuť, aké zmeny chce nastoliť. Uvediem konkrétny príklad opäť. Vláda navrhne zmenu školského zákona a pripraví nový vzdelávací program pre stredné školy. Akú zmenu? Vari jeden školský vzdelávací program pre všetky typy gymnázií a stredných odborných škôl? Takto to určite autori PVV-čka nemysleli. Ale ako to mysleli sa z tohto dokumentu nedozviete.
Podobne sa v PVV uvádza: „Vláda pripraví nový zákon o vysokých školách." Aké zmeny má priniesť, opäť nevieme. Ak je cieľ sformulovaný účelne, na rozdiel od predchádzajúceho príkladu, zase absentuje spôsob, akým ho chce vláda dosiahnuť. Napríklad: „Všetky deti na Slovensku musia mať príležitosť nájsť si v dospelosti zamestnanie, viesť dôstojný a spokojný život." Kto by s týmto nesúhlasil. Ale ako sa to stane? Vari nenariadime zákonom, aby naši občania boli zamestnaní a spokojní. Takto to jednoducho nejde. Ako konštruktívna opozícia vieme ponúknuť spôsob, ako sa k tomuto cieľu priblížiť. Napríklad nahradiť povinnú školskú dochádzku končiacu po prvom ročníku strednej školy povinným vzdelávaním, ktoré by bolo ukončené aspoň výučným listom alebo, povedzme, 18. rokom života žiaka. Ale riešenia čakáme v prvom rade od vlády, od programového vyhlásenia vlády a nie aby sme ich prinášali my z opozície.
Ďalším nedostatkom je absencia akéhokoľvek merateľného kritéria aspoň kvalitatívne, ktoré by bolo použiteľné pre vyhodnotenie úspešnosti programového vyhlásenia vlády. Opäť konkrétny príklad, píše sa tu: „Vláda prijme opatrenia, ktoré zlepšia financovanie vzdelávania, výskumu a vývoja v súlade so zámerom približovať Slovensko v kľúčových parametroch k priemeru Európske únie." Avšak akým tempom? Približovať sa môžete aj po milimetroch alebo po centoch. Rozumiem, že programové vyhlásenie vlády nemôže obsahovať konkrétne cifry zo štátneho rozpočtu na štyri roky dopredu, ale očakávali by sme aspoň nejakú cieľovú métu, napríklad, že do konca volebného obdobia vláda navýši percento z HDP zo 4,6 % dnes, ktoré sú alokované pre vzdelávanie a vedu a výskum, na aspoň 5,1 %, čo je priemer okolitých krajín Európskej únie. Ak chceme naozaj tieto krajiny dobiehať, musíme bežať aspoň tak rýchlo ako ony, nie pomalšie, inak ich dobehneme iba ak nám pôjdu oproti.
To isté platí o prísľube: „Vláda zabezpečí každoročný rast miezd pedagógov a odborných zamestnancov a zlepší odmeňovanie nepedagogických pracovníkov škôl." Ani tu nie je žiadna cieľová méta, napríklad 130 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve či priemer vysokoškolských vzdelaných zamestnancov.
Reforma vzdelávania základných škôl a, základných a stredných školách je beh na dlhú trať. Absolventi, ktorí prví vyjdú zo stredných škôl, ktorí absolvovali štátny vzdelávací program podľa nového curricula, vyjdú zo škôl 20 rokov po tom, čo začala príprava tohto curricula. Ale v programovom vyhlásení vlády v oblasti vzdelávanie nájdete iba krátkodobé a veľmi skromné strednodobé ciele.
V minulom roku som bol svedkom malého zázraku. V čase veľkej frustrácie rozpadu vlády, predchádzajúcej a menšinovej vlády, sa pod multikrízach, ako sme zvykli hovoriť, dali dokopy reprezentatívne stavovské organizácie, najväčšie, ktoré reprezentujú regionálne školstvo. A ony sa zjednotili na jednej palube, že sú pripravení pohnúť s naším školstvom, akceptovať veľkú novelu školského zákona, dokonca napísali list každému poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, aby prijali zákon, ktorý som do parlamentu vtedy predkladal. Títo ľudia, ktorí sa dávajú k dispozícií pro bono svojim kolegom v rámci regionálnych centier podpory učiteľov v rámci škôl, ktoré dobrovoľne už dnes aplikujú nové curriculum, sú naozaj rodinným striebrom nášho školstva, našej krajiny. Na nich môže stáť úspešná reforma. My nemôžeme zákonom nariadiť nové myslenie, nikdy nedosiahneme zmenu paradigmy tým, že ju prikážeme, našou úlohou je ju umožniť a dať podmienky na to, aby ľudia zdola dokázali, nositelia tohto majstrovstva know-how, ju zrealizovať, priniesť do praxe. Preto mi v PVV chýba systematická podpora týchto regionálnych centier škôl, ktoré aplikujú nové curriculum, explicitná spolupráca so stavovskými organizáciami, kurikulárnou radou a dlhodobá implementácia reformy.
Vláda konštatuje v PVV, že rast zdrojov je nevyhnutný na znižovanie investičného dlhu v regionálnom školstve. Opäť bez konkrétneho cieľa, ale regionálne školstvo má ešte iný dlh, a to škandalózne oveľa horší než ten investičný, štrukturálny dlh. Naše základné a stredné školy sú manažérsky a logisticky zabezpečené presne rovnako ako pred päťdesiatimi rokmi, zvyčajne pani riaditeľka, dve zástupkyne, vedúca ŠKD, vedúca školskej jedálne, to znamená tri a pól manažéra na sto zamestnancov, stovky detí a k nim zákonných zástupcov. Takúto inú, v takejto štruktúre nenájdete žiadnu inú organizáciu. Kým toto nevyriešime, nebudeme môcť čakať, že škola, ktorej funkcionalita a úlohy sa zmnohonásobili, ako to bolo pred desiatkami rokov, že dokáže produkovať kvalitný manažment a kvalitné služby.
Oblasť vzdelávania nie je ohraničená iba kapitolou vzdelávacia politika. V celom PVV sa prierezovo vyskytujú heslá ako znalostná ekonomika, hospodárstvo s väčšou pridanou hodnotou, informatizácia, digitalizácia, transfer, inovácie vedy a výskumu do biznisu, do hospodárstva. Sú to dobré heslá, no PVV neobsahuje náčrt cesty k týmto cieľom a už vôbec nie nejakú garanciu či aspoň nejaké kritériá plnenia cieľov. Zdá sa akoby vláda nerozumela, že želaný posun k týmto cieľom stojí iba na ľudom, presnejšie na tom, ako sme vybavení bez ohľadu na to, aké povolanie máme, ho vykonávať lepšie, kvalitnejšie, efektívnejšie pre kvali... pre vyššiu životnú úroveň a väčšiu efektivitu nášho hospodárstva. A to sa dá jedným slovom, vo vzdelávaní. Vzdelávanie to nie je iba povinná školská dochádzka školstva niekde na piatej koľaji detí v škole, ktoré beží zotrvačnosťou a pobeží tak tridsať rokov ďalších. Takto to už ďalej fungovať jednoducho nebude. Vzdelávanie, kontinuálne posilňovanie, skvalitňovanie ľudských zdrojov, jediného zdroja pokroku Slovenskej republiky, ktorý reálne máme. Nemáme ani urán, ani ropu, ani drahé kovy. Ak raz budeme myslieť vážne posun Slovenska k hospodárstvu s vyššou pridanou hodnotou, efektívnejšie fungujúcimi službami a štátom, čo stojí a padá na schopnostiach ľudí doručiť tieto služby v krajine a realizovať, realizovať tento sen, tak možno sa dožijeme, že jedného dňa bude minister pre vzdelávanie, vedu a výskum a mládež podpredsedom vlády. Ď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Rád pripojím komentár k vystúpeniu pani kolegyne Kalmárovej, a to v oblasti inklúzie a v oblasti programového vyhlásenia vlády, ktoré sa týka priorít v, vo vzdelávaní, zabezpečení podmienok rovnocenného prístupu všetkých detí ku vzdelávaniu. Chýba mi tam v tomto programovom vyhlásení vlády v vzdelávacej politike porozumenie hlbšie, o čo ide, akými prostriedkami sa dá zabezpečiť táto služba, verejná služba škôl pri inklúzii, pri podporných opatreniach. Spomína sa tam digitalizácia, ale iba v súvislosti, akoby išlo o doručenie ďalšieho hardvéru, zariadení technických do škôl a školských zariadení. Chýba mi tam funkčné prepojenie napríklad rezortného informačného systému so systémami ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ale dokonca aj š... priamo riadia... dokonca aj školskou štátnou inšpekciou, ktorá sa často nevie dostať k dátam, ktoré potrebuje na vyhodno... na realizovanie svojej práce. Totiž prečo to spomínam v súvislosti s inklúziou, pretože my máme vyše tritisíc škôl a keby sme mali zabezpečiť financovanie podporných opatrení skúmaním jednotlivých požiadaviek škôl, ktoré to potrebujú, bez funkčného rezortného informačného systému, tak hocako dobrý úmysel bude nevykonateľný. Dúfal som teda, že využije súčasný minister znalosť rezortných pracovníkov a túto podmienku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Páni ministri, dámy, páni, chcem oceniť fundovaný a... fundovaný príspevok kolegu Petra Stachuru s vzhľadom do vecí zo skúseností zahraničných aj domácich. Je to o tom, čo chceme priniesť do politiky, do tejto služby, solídnosť a kompetentnosť, a preto som to hľadal aj v programovom vyhlásení vlády. Peter sa dotkol aj prípravy lekárov, zdravotníckeho personálu, vzdelávania, podmienok, v ktorých sa uskutočňuje táto príprava. Keď som mal možnosť hovoriť so študentmi, s medikmi alebo s budúcimi zdravotnými sestrami, to, na čo sa najviac ponosovali, bolo to, čoho sa dotkol aj Peter, že oni neštudujú, nechcú študovať len akademické fakty, ktoré sú backgroundom pre túto serióznu profesiu, ale potrebujú byť majstrami svojho aj remesla a potrebujú rásť v praxi, potrebujú sa učiť od skutočných majstrov, ktorí to dokážu robiť tak najlepšie, ako sa dá. A toto je niečo, čo naznačuje, že musíme skoncovať s rezortizmom. Zdravotníctvo nie je uzavretý rezort, podobne ako niektoré ďalšie. My musíme prierezovo riešiť tieto vážne problémy. V oblasti vzdelávania, samozrejme, aj s rezortom vzdelávania a v iných oblastiach, ako bolo tu kolegom naznačené, v doprave s dopravou a tak ďalej.
Takže hľadal som v programovom vyhlásení vlády tieto prieniky, hľadal som tam nejaké projektové riešenia, interrezortne veci, na ktoré jeden rezort sám nestačí, no márne. Chceme sa pokúsiť priniesť tieto mosty a prispieť k riešeniu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Chcem pripomenúť, že v programovom vyhlásení vlády sa frekventovane vyskytujú pojmy ako profesionalita a odbornosť, demografická chudoba, inklúzia, znalostná ekonomika a podobne. Preto je mi veľmi ľúto, že na svojom prvom zasadnutí vlády, myslím, že tak to bolo, vláda odvolala splnomocnenca pre rómske komunity Jána Hera. Rozumiem tomu a rešpektujem, že vláda si nastavuje personálne svojich ľudí, o ktorých sa bude opierať pri presadzovaní vládneho programu, ale odvolanie Jána Hera v momente, kedy ešte nebol prichystaný nový splnomocnenec, teda bez náhrady a obratom, mi príde čudné vzhľadom na akcenty slov, ktoré som, hesiel, ktoré som vypichol z PVV-čka, práve preto, že ten muž, ktorého desiatky rokov poznám, dedikoval celý svoj život službe rómskym komunitám. Je to odborník, pedagóg, odborník pár excellence na túto problematiku, ktorý žil s deťmi z rómskych komunít v škole, ktorú sám budoval, kde žili aj jeho vlastné, vzdelávali sa aj jeho vlastné deti, ktorý svojím životom potvrdzuje to, že vie úspešne, úspešne realizovať inklúziu a pozdvihnúť komunitu, pomôcť jej tak, aby sa mohla zaradiť do spoločnosti. Čakal by som, že vláda, ktorá akcentuje odbornosť, profesionalitu, chce riešiť demografickú chudobu a inklúziu, bude chcieť kontinuálne od takéhoto odborníka, ktorý dokáže, dokáže pomôcť zaradiť sa ľuďom aj z osád do pracovného procesu, ktorý bol v kontakte s mnohými zamestnávateľmi, ktorí toto dokážu a robia túto veľkú službu spoločnosti, spolupracovať a nadviazať na jeho prácu, a nie ho vyhodiť ako odpad.

Ďakujem pekne.
Chcem zdôrazniť tú časť príspevku kolegu Martina Šmilňáka, kedy hovoril na porovnanie povinnú školskú dochádzku verzus povinné vzdelávanie, ktoré by malo byť ukončené uceleným stupňom vzdelávania. Chcem to bližšie vysvetliť. Keď dnes končia 16-ročné deti po prvom ročníku strednej školy svoju povinnú školskú dochádzku, tak sa stáva, že mnohé desiatky, stovky niekedy v marginalizovaných skupinách až tisíce v súčte mladých ľudí ostávajú v sociálnej sieti a niekedy na celý život, pretože nemajú v rukách ani len výučný list. Namiesto toho ponúkame spoluprácu pri tvorbe legislatívy, ktorá toto zmení, pretože je to zásadná vec, tak ako o tom hovoril aj kolega Hajko vo faktickej, aby sme, aby náš vzdelávací systém produkoval ľudí, ktorí dokážu zvládnuť aspoň jednoduché obslužné činnosti tak, aby boli užitoční sebe aj spoločnosti, napríklad v lesohospodárstve, v stavebníctve a v iných odvetviach, ktoré nevyžadujú vyšší stupeň vzdelania pre niektoré činnosti. Tak aby ten, kto skončí vzdelávanie, povinné vzdelávanie sa, mohol uživiť seba a nebol odkázaný na sociálne dávky.
Zároveň chcem zdôrazniť aj to, že na školách máme príklady excelentnej praxe, ktoré dokážu produkovať až svetovo špičkovú kvalitu. Takýchto ľudí, takíto ľudia sa zhromaždili v kurikulárnej rade v rezortných reprezentatívnych organizáciách školstva regionálneho aj vysokého a čakal by som, že v programovom vyhlásení vlády bude akcentovaná spolupráca s týmito ľuďmi, ktorí majú to know-how, ktorí dokážu posunúť naše školstvo dopredu na špičko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predseda, ďakujem za slovo.
Pán minister Taraba, ďakujem, že ste vystúpili, tak máme príležitosť počuť aj ďalšieho člena alebo teda prvého člena vlády okrem pána predsedu vlády a reagovať na vaše vystúpenie. Počuť, ako pozeráte na našu prácu. Prirodzene, že službou opozície je poukazovať na nedostatky, otázniky a podľa mňa by ste mohli oceniť konštruktívnu opozíciu v tom, ak poukazujeme na to, čo v programovom vyhlásení chýba alebo vyžaduje precizovanie. Keď sa pozerám do programového vyhlásenia vlády, našiel som tam veľa pekných hesiel a nepochybujem o tom, že zákonmi ich budete chcieť napĺňať, otázka je ako.
Keď si prečítam, že chcete urobiť nový vysokoškolský zákon alebo novelizovať školský zákon a nenachádzam v programovom vyhlásení, za akým účelom, čo by malo byť príčinou alebo dôsledkom potom takejto zmeny, tak to prirodzene vyvoláva nielen otázky, ale aj obavy a to je to, čo teraz robíme, službu krajine, keď artikulujeme svoje obavy a poukazujeme na nedostatky alebo medzery v programovom vyhlásení vlády. Samozrejmé, že KDH si bude plniť túto službu ako konštruktívna, ale pevná opozícia, ktorá bude strážiť všetko, čo považujeme za nie prospešné pre Slovensko.
Ďakujem.